Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010080
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6624010080.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA
a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Petra Hunáka, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa
16. mája 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 28T/6/2024 zo dňa 18. 03. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 28T/6/2024 zo dňa 18. 03. 2024 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. j) Tr. zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

v úmysle získať pre seba bližšie nezistenú finančnú výhodu ako vodič motorového vozidla zn. Ford
Transit, bielej farby, evidovaného v Maďarsku pod číslom: C., VIN:D. dňa 24. 09. 2023 v čase okolo
04.45 hod. umožnil dvadsiatim piatim osobám so štátnou príslušnosťou Sýrskej republiky, ktorí nie sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
nedovolene bez povolenia a bez oprávnenia, prekročiť štátnu hranicu Maďarska a Slovenskej republiky
a to tým spôsobom, že tieto osoby naložil v presne nezistenom čase na presne nestotožnenom mieste

v Maďarsku do motorového vozidla zn. Ford Transit, EČV: C. bielej farby a tieto previezol cez nezistený
hraničnýpriechodSlovenskejrepublikysMaďarskomdoobceSlovenskéĎarmotynaúzemieSlovenskej
republiky, kde ich následne vyložil pri dome s popisným číslom XX v obci Slovenské Ďarmoty, kde boli
hliadkou polície spozorovaní a následne predvedení do migračného centra, pričom v čase 0 05.10 hod.
dňa 24. 09. 2023 bolo toto motorové vozidlo idúce po ceste II/527 pred križovatkou pri obci Sklabiná
v okrese Veľký Krtíš spozorované hliadkou OO PZ Veľký Krtíš a zastavené za pomoci svetelného

výstražného znamenia s nápisom „STOP“, kde za volantom sa nachádzal A. B. a bol vyzvaný aby
vystúpil, nakoľko nemal pri sebe doklady, len odfotený doklad totožnosti v mobilnom telefóne pod č. E.,
pričom po vykonaní následnej kontroly motorového vozidla zn. Ford Transit, EČV: C. príslušníkom PZ
bolo zistené, že sa vo vozidle už nenachádzali žiadne osoby.

Za túto trestnú činnosť mu Okresný súd Lučenec uložil podľa § 355 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm.

j), l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 36
(tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci mobilného telefónu zn. Samsung
Galaxy, modrej farby, IMI 1: XXXXXXXXXXXXXXX/X, F. X: XXXXXXXXXXXXXXX/XX.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa
18. 03. 2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., ktoré okresný súd prijal a pretovykonaldokazovanielenvovzťahukvýrokuotreste,pričomvychádzalzustanovenia§34anasl.Tr.zák.
Okresný súd zistil dve poľahčujúce a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Z odpisu registra trestov a z výpisu
centrálnej evidencie priestupkov MV SR súd zistil, že obžalovaný nemá záznam v registri trestov ani v

evidencii priestupkov. Zo správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica súd zistil, že správanie a vystupovanie
obžalovanéhovoväzenskomzariadeníjenapožadovanejúrovni,disciplinárneodmenenýanipotrestaný
nebol. S ohľadom na vek obžalovaného a odkázanosť blízkej rodiny na jeho príjem bez možnosti
overenia, na okolnosti prípadu a pomery páchateľa, tak okresný súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu
trestu a obžalovanému uložil, aj s prihliadnutím na počet prevážaných osôb, trest odňatia slobody vo

výmere 36 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Okresný súd rozhodol aj o prepadnutí veci – mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy, nakoľko
táto vec vlastnícky patrí obžalovanému a bola použitá pre páchanie trestnej činnosti. Prokurátorom
navrhovaný trest vyhostenia súd neuložil, nakoľko obžalovaný nemá na území Slovenskej republiky
žiadne príbuzenské väzby, Slovenská republika nebola ani cieľovou destináciou tranzitu vozidla a je
teda vysoký predpoklad, že po vykonaní trestu obžalovaný sám dobrovoľne opustí územie Slovenskej

republiky.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to prostredníctvom svojho
obhajcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 28. 03. 2024, s doplneným odôvodnením doručeným
okresnému súdu dňa 16. 04. 2024. Podané odvolanie smeruje voči výroku o treste. Obžalovaný je toho

názoru, že argumentácia súdu vo vzťahu k uloženému trestu nie je dostatočne odôvodnená a nie je
mu jasné, prečo súd pri ukladaní trestu neaplikoval možnosť uloženia podmienečného trestu odňatia
slobody. Poukázal na zásadu primeranosti a sudcovskej individualizácie trestu. Uviedol, že nemal
žiadnu vedomosť v spojitosti so skutkom uvedeným v obžalobe, ako osoby nastúpili do jeho tranzitného
vozidla, ani kto preniesol tieto osoby cez hraničný prechod na maďarsko-slovenskej hranici. Nemal

vedomosť o prekročení štátnej hranice, nakoľko mu úplne zlyhala navigácia a na územie Slovenskej
republiky sa dostal bez úmyslu dopúšťať sa nelegálnej činnosti. Skutok tak, ako je opísaný v obžalobe,
nemoholpresvedčiťsúd,žetútočinnosťorganizoval.Navýsluchunahlavnompojednávaníopísalmotívy
svojho konania ako aj to, že nemal žiadnu vedomosť, že pôjde o nelegálnu činnosť. Samotný moment,
keď mu osoby, ktoré podľa svojho výzoru zjavne nepatrili na územie tohto regiónu, nastupovali do

vozidla nemohol ovplyvniť. Stal sa tak nástrojom v pozícii pomocníka, ktorý sa mal podieľať na trestnej
činnosti, ktoré musela byť organizovaná a on o nej nemal žiadnu vedomosť. Uviedol, že osoby, ktoré
sa nachádzali v dodávke, do nej nastúpili už po prekročení štátnej hranice, cez ktorú museli nejako
prejsť a potulovať sa po okolí. Jeho úloha, do ktorej sa dostal z nevedomosti, bola spôsobená jeho
neskúsenosťou, pričom samotné prevádzačstvo musel organizovať a riadiť úplne iný človek. Dodal, že

podľa jeho názoru z odôvodnenia rozsudku nevyplýva tá skutočnosť, prečo doteraz bezúhonný občan
s významne nižšou mierou účasti na spáchaní skutku nemôže mať uložený podmienečný trest odňatia
slobody. Bolo zrejme opomenuté, že svojím konaním nikoho neohrozil, nikomu neublížil a zároveň k
skutku došlo v čase, kedy bola štátna hranica nestrážená a benevolentne otvorená, čo spôsobilo, že
stratil akýkoľvek orientačný bod, na základe čoho mohol zistiť, že sa dopúšťa prekročenia hranice. Podľa

jeho názoru uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody len preto, že je cudzí štátny príslušník
predstavuje určitú nerovnosť pred zákonom. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť postupu okresného súdu
napáda výrok o uložení trestu a navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám
rozhodol.

Na verejnom zasadnutí obhajca poukázal na písomné odôvodnenie odvolania. Uviedol, že podaným
odvolaním by chcel vyriešiť aj otázku, prečo okresný súd nemohol v danej veci uložiť podmienečný trest
odňatiaslobody.Navrhol,abykrajskýsúdprisvojomrozhodovaníprípadneuložilhociajnepodmienečný,
ale miernejší trest, aby mohol obžalovaný využiť možnosť podmienečného prepustenia a nezaťažoval
tak daňových poplatníkov, keby bol vo výkone trestu.

Krajská prokurátorka uviedla, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný a správny,
podanéodvolaniezanedôvodné,vtýchtointenciáchnavrhujeoňomajrozhodnúť.Dodala,žeargumenty
prezentované obhajobou v podanom odvolaní, smerujú skôr k otázke viny, čo však v danej veci už nie
je možné riešiť, nakoľko o vine už bolo rozhodnuté prijatím vyhlásenia obžalovaného o nepopieraní

spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v obžalobe. Navyše poukázala na to, že zmierňovacie
ustanovenie § 39 Tr. zák. už bolo uplatnené a z toho dôvodu považuje uložený trest za zákonný a
spravodlivý.Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že ľutuje, čo urobil, chce, aby mu bol uložený
podmienečný trest, alebo aby bol deportovaný. Myslí si, že tu už dosť sedel.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo
odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest, má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží

mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného A. B., ktorý bol uznaný za vinného zo
zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný
vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Následne obžalovaný na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal
kladne „áno“, preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. vyhlásenie
obžalovaného prijal a dokazovanie vykonal len v rozsahu o treste.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že trestný zákon v sankcii ust. § 355 ods. 3 Tr.

zák. umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 až 10 rokov. Po znížení hornej
hranice trestu odňatia slobody z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností sa ukladá trest odňatia slobody
vo výmere 7 až 9 rokov. S prihliadnutím na všetky skutočnosti a zásady Trestného zákona upravujúce
ukladanie trestov, na ktoré je súd povinný prihliadnuť a to na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti

nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu je krajský súd toho názoru, že úvahy okresného súdu
týkajúce sa aplikácie § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. sú zákonné a správne.Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo
obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov. Okresný súd
následne dostatočne odôvodnil, prečo obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody ešte pod

polovicu dolnej hranice podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., ako aj prečo významnejšie zníženie
trestu neprichádza do úvahy.

Nad rámec uvedeného však krajský súd k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody dodáva,
že v danom prípade s ohľadom na spôsob spáchania skutku, jeho možný následok a pri dôslednej

aplikácii ust. § 34 Tr. zák. aj s ohľadom na právnu istotu v dôsledku zavedenej praxe krajského súdu je
v predmetnom prípade opodstatnené uloženie práve nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj keď
mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. Krajský súd dáva do pozornosti,
že v danom prípade sa jedná o organizovanú prepravu veľkého množstva osôb v počte 25, pričom je
zrejmé, že sa jedná o protispoločensky vysoko závažnú činnosť. S ohľadom na uvedené tak uloženie
trestu odňatia slobody, ktorý by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu nie je v predmetnej veci

na naplnenie účelu trestu postačujúce a nenapĺňajúce ani zásady ukladania trestov.

Krajský súd konštatuje, že zároveň nezistil žiadne zásadné porušenie ustanovení o ukladaní trestu.
Krajský súd sa s odôvodnením okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach
odkazuje, nakoľko opakovať správne a logické dôvody, by bolo na tomto mieste nadbytočné. Krajský

súd dodáva, poukazujúc na uvedené dôvody, keďže sa stotožňuje s dôvodmi okresného súdu, že
nevidel dôvod na významnejšie mimoriadne zníženie uloženého trestu odňatia slobody (uložený trest
nedosahuje ani polovicu dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby) a taktiež nevidel dôvod na
prípadné uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko práve s ohľadom na následky, ktoré
tieto trestné činy prinášajú by bol podmienečný trest v tomto prípade neúčelný a nenapĺňal by literu § 34

Tr. zák. V danom prípade tak vyznievajú tvrdenia obžalovaného, že svojím konaním nikoho neohrozil,
či nikomu neublížil nadbytočne a skôr účelovo.

Námietku obžalovaného, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody len preto, že je cudzí
štátnypríslušníkpredstavujeurčitúnerovnosťpredzákonomkrajskýsúdpovažujezabezdôvodnú,ničím

nepodloženú, pričom poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku, z vyššie
uvedených dôvodov odvolanie obžalovaného A. B., považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednohlasne, pomerom hlasov 3:0
( § 163 ods. 4 Tr. por. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.