Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122207655
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122207655.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: JUDr. R. P., H.., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. I. 4, P., proti žalovanej: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. XXX, o žalobe žalovanej na obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C 212/2011, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov z 18.12.2023 č.k. 24C 58/2022-88, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania OS Prešov sp. zn. 13C 224/2011 a do právoplatného skončenia

konania o dovolaní proti uzneseniu KS Prešov sp. zn. 2Co 38/2023. Žalobu na obnovu konania odmietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 397 a nasl. CSP. Súd prvej inštancie nevzhliadol
dôvody na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci OS Prešov sp. zn. 13C 224/2011,
keďže toto konanie sa netýka rovnakých strán sporu a podľa súdu prvej inštancie tak nemôže mať

význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní o obnovu konania. Taktiež uviedol, že zákon nepozná
právnu normu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby všeobecný súd nekonal a nerozhodoval vo
veci len z dôvodu, že sa koná o mimoriadnom opravnom prostriedku a to bez ohľadu na to, či ide o
dovolanie podané v súvisiacom spore alebo tak ako je to v súdenej veci, že dovolanie bolo podané
proti procesnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že rozsudok, voči
ktorému smeruje obnova konania, je napadnutý odvolaním. O odvolaní žalovanej nebolo doposiaľ

rozhodnuté a nie je tu ani dôvod na prerušenie konania do skončenia odvolacieho konania o odvolaní
žalovanej podľa č.l. 426 spisu 16C 212/2011. Uviedol, že žalovaná je oprávneným subjektom na
podanie žaloby o obnovu konania, keďže túto smerovala proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v jej
neprospech. Zdôraznil, že žalovaná odôvodňuje obnovu konania dôkazmi, a to svojim výsluchom a
listinnými dôkazmi. Uviedol, že žalovaná odvodzuje dôvod obnovy konania od dôkazu - jej výsluchu,
keď mala vedomosť o možnosti vykonania tohto dôkazu a v pôvodnom konaní ho aj uplatnila. Rovnako

mala vedomosť o existencii listinných dôkazov, na ktoré poukazuje v tomto konaní a teda ani výsluch
žalovanej, ani namietané listinné dôkazy nie sú tak podľa súdu prvej inštancie spôsobilé privodiť obnovu
konania. V predmetnom spore dôkazy odôvodňujúce obnovu konania nie sú ani dôkazmi v zmysle § 397
písm. b) CSP. Zdôraznil, že ust. § 397 písm. a), b) CSP upravuje žalobu o obnovu konania ako procesný
prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod
v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia.

Žalobou o obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy,
či pochybení pri právnom posúdení veci. Nie je tak spôsobilým dôvodom konania obnovy konania, aninamietaný nesprávny procesný postup súdu v základnom konaní, ktorým sa žalovaná domáha uznania
veci ako spotrebiteľskej, na základe čoho sa na súdenú vec nemal vzťahovať sudcovská koncentrácia
konania. Súd rozhodujúci o obnove konania nespochybňoval, že predmetný vzťah medzi žalobcom

a žalovanou je založený na spotrebiteľskej zmluve, avšak námietky k procesnému postupu súdu o
neaplikácii ustanovení na ochranu slabšej strany v základnom konaní nie sú dôvodom na obnovu
konania. Zdôraznil, že žalobou o obnovu konania nemožno naprávať procesné pochybenia súdu, ani
namietať nesprávne právne posúdenie vykonaných dôkazov. Súd dospel k záveru, že žaloba o obnovu
konania je zjavne nedôvodná, keďže žalovaná nepreukázala, že je tu dôvod na povolenie obnovy

konania podľa § 397 CSP, a preto túto žalobu odmietol podľa § 413 ods. 1 CSP. O trovách konania
strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s článkom 4 Základných
princípov CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že vo veci Okresného

súdu Prešov sp. zn. 13C 224/2011, ktoré konanie sa týkalo jej manžela, bol vydaný rozsudok, ktorým bol
žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.281,65 eur s prísl., rozsudok bol vydaný za neprítomnosti
žalovaného, ktorý nebol predvolaný na pojednávanie a voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie.
Odvolacísúdvkonanísp.zn.13Co57/2020zrušiltaktovydanýrozsudokvkonaníOSPrešovsp.zn.13C
224/2011ajudikoval,žeprvoinštančnýsúdnekonalsmanželomžalovanejakosospotrebiteľom,napriek

tomu, že predmetná vec má charakter spotrebiteľského sporu. V tomto konaní bolo konštatované, že
zmluva uzatvorená medzi JUDr. P. a manželom žalovanej je zmluvou spotrebiteľskou a je tak uplatnený
nárok, ktorý je potrebné posúdiť ako nárok spotrebiteľský. Dňa 01.06.2021 Okresný súd Prešov v konaní
sp.zn.16C212/2011vydalrozsudok,ktorýmzaviazalžalovanúzaplatiťvprospechžalobcusumu829,22
eur s prísl. Aj tento rozsudok bol vydaný v jej neprítomnosti, nebola volaná na pojednávanie a bez jej

vedomosti sa rozhodlo o veci, čo má ústavnoprávny rozmer. Zdôrazňuje, že Okresný súd Prešov v
konaní sp. zn. 16C 212/2011 neposúdil spotrebiteľský charakter sporu a postupoval tak nesprávne.

4. V tomto konaní sa žalovaná domáha obnovy konania podľa § 397 CSP Okresného súdu Prešov
sp. zn. 16C 212/2011 v legitímnom očakávaní, že podľa opravného prostriedku spor zo spotrebiteľskej

zmluvy bude priaznivejšie rozhodnutý po náležitom posúdení jej tvrdení, že žalovanému bola uhradená
finančná suma, na ktorú si on nárokoval. Na podporu svojich tvrdení odvolateľka poukázala na konanie
OS Prešov sp. zn. 13C 224/2011, ktorý je podobný s jej vecou v skutkovej oblasti, ako aj v oblasti
právnej argumentácii, kde táto jej právna argumentácia, resp. jej manžela bola súdom akceptovaná. V
konaní 13C 224/2011 sa tak riešila otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu vo veci OS Prešov

sp. zn. 24C 58/2022. Ďalej poukazuje na to, že v konaní 13C 224/2011 bolo zistené, že právne služby v
exekučnom konaní boli JUDr. P. riadne uhradené. JUDr. P. v tomto spomínanom konaní osobne uznal,
že za určité služby v exekučnom konaní 48Er 2258/07 dostal finančnú odmenu v sume 55.500, - Sk.
Odvolateľka vytýka, že súd neprerušil konanie s tým, že by takýto postup viedol k neopodstatneným
prieťahom. Ona zastáva názor, že podľa článku 2 CSP, rozhodujúcim hľadiskom pre súdy je v právnom

štáte dodržanie zásad spravodlivého procesu a v konečnom dôsledku dosiahnutie spravodlivosti a nie
predpojatý formalizmus zdôvodňovaný racionalitou a hospodárnosťou. Vytýka konajúcemu súdu, ktorý
pozná právo, že vo veci obnovy konania náležite neposúdil spotrebiteľský charakter sporu v súvislosti
s vecou pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy a nepoučil ju podľa § 292 CSP. Súd náležite nepreskúmal
tieto skutočnosti a nezohľadnil pri posúdení návrhu na prerušenie konania, čím došlo k odmietnutiu

spravodlivosti a v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu. Súd v jej veci postupoval odlišne
oproti konaniu OS Prešov sp. zn. 13C 224/2011, išlo o vec podobnú s jej vecou a to v skutkovej oblasti,
aj v oblasti právnej argumentácii, v jej veci súd konal v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá je
základným princípom právneho štátu, čo zakladá dôvod na zrušenie rozsudku. Súd sa nevysporiadal s
právnou argumentáciou, ktorú predložila, vydal nesprávny rozsudok, ktorý nároky odvolateľky zamietol

nad rámec výkladových pravidiel, čo bolo v nesúlade so skutkovým stavom a procesnými ustanoveniami
a malo za následok nesprávne právne posúdenie veci a odmietnutie spravodlivosti. Na základe týchto
dôvodov navrhla žalovaná podanému odvolaniu vyhovieť.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním z 26.02.2024 a navrhol uznesenie potvrdiť

ako vecne správne. Žalovaná sa vyjadrila podaním z 01.04.2024, v ktorom uviedla, že zápisnicou z
pojednávania vo veci OS Prešov 13C 224/2011 skutkovo a právne totožnej s vecou OS Prešov 16C
212/2011 bola preukázaná pravdivosť jej tvrdení v tom, že JUDr. P. uznal, že jeho osobe za právne
služby súvisiace s exekučným konaním, ktoré bolo vedené na OS Košice II sp. zn. 48Er 2258/2007 bolauhradená finančná čiastka 55.500,- Sk, čo si JUDr. P. aj uvedomuje. Má za to, že toto je významné pre
správne posúdenie veci jej odvolania a ďalšej opodstatnenosti žaloby na obnovu konania.

6. K tomuto vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo 06.05.2024. Opätovne zdôrazňuje,
že tvrdenie žalovanej, že by uznal, že vo veci vedenej na OS Košice II sp. zn. 48Er 2258/07 bola mu
uhradená suma 55.500,- Sk sa nezakladá na pravde. Uvádza, že žalovaná v konaní OS Prešov sp. zn.
16C 212/2011 tvrdila, že malo ísť o bezplatné zastupovanie, ale po neúspechu vo veci a právoplatnom
skončení konania prichádza s odlišným tvrdením. Snaží sa uvedené podoprieť výpisom z bankového

účtu, na ktorom je uvedený dátum 31.08.2010 a týka sa mesiaca októbra 2007. Opätovne navrhol
uznesenie potvrdiť ako vecne správne.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovanej opodstatnené nie je.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to či súd
prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 8/05).

9. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania ak
a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré

ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo

inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré

je pre strany záväzné alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

10. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

12. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Podľa § 405 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.

14. Podľa § 413 ods. 1, 2 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.15. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným
subjektom na vyjadrenie.

16. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

17. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že na jej uplatnenie

musia byť dané osobitné právne dôvody. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec
bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len
právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania.

18. Pri opravných prostriedkoch sa rozoznávajú subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti toho-
ktorého opravného prostriedku. Subjektívnu podmienku prípustnosti opravného prostriedku predstavuje
subjekt legitimovaný na uplatnenie konkrétneho opravného prostriedku. Žalobu na obnovu konania
môže podať len oprávnený subjekt (§ 400 - § 402 CSP), prípadne jeho právny nástupca. Žalobou
na obnovu konania možno napadnúť ktorýkoľvek právoplatný rozsudok. Môže ísť teda o rozsudok

prvoinštančného, či odvolacieho súdu, rozsudok čiastočný alebo medzitýmny (§ 213 a § 214 CSP), či
rozsudok pre zmeškanie a uznanie nároku (§ 273 a nasl. a § 282 a nasl. CSP).

19. Dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré
musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky

a) skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v
zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje
zo striktne procesného hľadiska - napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného
konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova

konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali už počas pôvodného konania,
v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku.
Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny rozhodnutí.
Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní
napriek tomu, že reálne existovali a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom

rozhodnutí veci,
b) dôvodom obnovy konania sú len také skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a
predmetu pôvodného konania,
c) skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu pôvodného konania
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Preukázanie potenciálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci je

procesným predpokladom pre povolenie obnovy konania.

20. V prípade ust. § 397 písm. b) CSP ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych
dôvodov takýto dôkaz nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať. Môže ísť príkladmo o dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňoval jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak
sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať
a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania
priaznivejšie rozhodnutie o veci, môže ísť o dôvod obnovy konania podľa citovaného ustanovenia CSP.

21. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa
rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania
možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastník konania
označil, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975).

22. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených
v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne
alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybenípri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti
slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky.
Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim

procesnú prípustnosť obnovy konania (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 98/2011).

23. Zákonná požiadavka skúmania viny účastníka na nepredložení alebo neoznačení dôkazov v
pôvodnom konaní, pojmovo predpokladá objektívnu existenciu takéhoto dôkazu v čase pôvodného
konania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2015).

24. Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná sa podanou žalobou o obnovu konania domáha
obnovy konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C 2012/2011.

25. V uvádzanom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 829,22 eur s prísl. a túto
žalobu odôvodňoval tým, že ako advokát zastupoval žalovanú v exekučnej veci vedenej na OS Košice II

podsp.zn.48Er2258/07ažalovanáneuhradilacelúodmenuzataktoposkytnutéslužbyprávnejpomoci.

26. O veci rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 16C 212/2011 - 415 zo dňa 14.01.2019 tak,
že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 829,22 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a určil, že štát nemá právo
na náhradu trov konania.

27. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná (osobne na súde prvej inštancie dňa 17.06.2022) a
zároveň požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Uznesením z 10.08.2022

č.k. 16C 212/2011-434 Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie návrh žalovanej na odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania doručený dňa 17.06.2022 zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.09.2022. Ústavný súd SR uznesením I. ÚS 667/2022-15 odmietol ústavnú
sťažnosť sťažovateľky - žalovanej proti spomínanému uzneseniu OS Prešov č.k. 16C 212/2011-434 z
10.08.2022.

28. Podľa vyznačenej doložky rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 16C 212/2011 - 415 zo 14.01.2019
nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2021 a vykonateľnosť dňa 03.08.2021.

29. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná je oprávneným subjektom na podanie žaloby o

obnovu konania, keďže táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v jej neprospech.
Správne zdôraznil, že v prípade prijatia záveru o oneskorenom podaní odvolania je doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti uvedená na spornom rozsudku správne a je tak daný priestor na
prejednanie podanej žaloby o obnovu konania a preskúmanie namietaných dôvodov.

30. Nebolo sporné, že žalovaná navrhuje povoliť obnovu konania z dôvodov, že v pôvodnom konaní
nebol vykonaný jej výsluch a nebolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov -
uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 06.05.2008 č.k. 48Er 2258/07-216, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach z 31.03.2009 č.k. 1CoE 116/2008-287, poverenie pre exekútora vydané Okresným
súdom Banská Bystrica zo dňa 13.02.2019 a upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.02.2019 v

konaní vedenom pod sp. zn. 33Ek 216/2019.

31. Súd prvej inštancie správne zistil, že pokiaľ ide o namietané listinné dôkazy a to uznesenie OS
Košice II č.k. 48Er 2258/07-216 a uznesenie KS Košice č.k. 1CoE 116/2008 - 287, tieto dôkazy v
pôvodnom konaní boli navrhnuté a konajúci súd uvedené dôkazy vykonal, čo plynie aj z odôvodnenia

tohto rozsudku.

32. Je tiež zrejmé, že žalovaná v poradí prvom odvolaní proti rozsudku, ktorý bol vydaný v konaní OS
Prešov sp. zn. 16C 212/2011, uvádzala, že súd ju zbavil práva na vyjadrenie vo veci a práva konať
pred súdom, a teda návrh na výsluch žalovanej v pôvodnom konaní bol navrhovaný. Takýto návrh na

vykonanie dokazovania žalovaná v pôvodnom konaní teda riadne uplatnila.

33. Podobne žalovaná mala v priebehu pôvodného konania vedomosť o existencii listinných dôkazov
pokiaľ ide o poverenie pre exekútora vydané Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 13.02.2019 aupovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 18.02.2019 a to v konaní vedenom pod sp. zn. 33Ek 216/2019.
Uvedené plynie z toho, že samotná žalovaná podala návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom
súdneho exekútora JUDr. D. Z., na základe ktorého bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie Mgr.

H. T. a bolo tiež vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Žalovanej ako oprávnenej v uvádzanom
exekučnom konaní bolo doručené upovedomenie o ukončení exekúcie zo dňa 07.03.2019 a vedomosť
o vedení tohto exekučného konania a listinných dôkazoch plynúcich zo spisu žalovaná mala, keďže ako
účastníkovi konania - oprávnenej jej boli doručované.

34. Súd prvej inštancie tak správne uzavrel, že navrhovaný výsluch žalovanej a vyššie uvádzané
listinné dôkazy nie sú v porovnaní s pôvodným konaním novými dôkazmi a v prípade listinných dôkazov
týkajúcich sa exekúcie vedenej na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek 216/2019 nie sú splnené
podmienky pre uvedený dôvod obnovy konania, keďže nejde o dôkazy, ktoré by žalovaná bez svojej viny
nemohla použiť v pôvodnom konaní. Nejde pritom ani o dôkazy, tak ako to predpokladá § 397 písm. b)
CSP, keďže nešlo o procesnú situáciu, že strana splnila povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť, avšak

z objektívnych dôvodov nebolo možné takýto dôkaz v pôvodnom konaní vykonať. Súd prvej inštancie
správne zdôraznil, že s ohľadom na uvedené o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

35. Ako už odvolací súd vyššie uvádzal, návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy
prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy, keď na

nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné
procesné prostriedky. Prípadná vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania
nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania. Preto nemôže byť spôsobilým
dôvodomobnovykonaniaaninamietanýnesprávnyprocesnýpostupsúduvzákladnomkonaní,vktorom
sa žalovaná domáha uznania právnej veci ako spotrebiteľskej, na základe čoho sa podľa jej názoru

nemala na súdenú vec vzťahovať sudcovská koncentrácia konania. Z toho dôvodu námietky smerujúce
k procesnému postupu súdu o neaplikácii ustanovení na ochranu slabšej strany v základnom konaní,
tak nie sú dôvodom na obnovu konania, ako to správne akcentoval aj súd prvej inštancie. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o obnovu konania je
zjavne nedôvodná, pretože žalovaná nepreukázala existenciu dôvodov na povolenie obnovy konania,

tak ako to predpokladá citované ust. § 397 CSP.

36.Knávrhomžalovanejnaprerušeniekonaniaodvolacísúdpoukazujenaust.§164CSP,podľaktorého
ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na také konanie

podnet.

37. Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej.
Takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho konania

a nejde v tejto súvislosti o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania
zasahovali konečným spôsobom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 204/2013).

38. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že
na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd

mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne (pozri § 194 CSP). Je však na vôli súdu, či tak urobí alebo či počká
na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha alebo môže dať
na takéto konanie aj sám podnet.

39. Prerušenie konania má dva zásadné účinky a to, že sa nevykonávajú procesné úkony a tie procesné

lehoty, ktoré už začali plynúť, sa prerušujú. Citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne
prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné.
Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo
všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

40. Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 13C 224/2011, je zrejmé, že stranami sporu sú v danom prípade JUDr. R. P. ako
žalobca a žalovaným je E. H., manžel žalovanej. Žalobca sa v tomto konaní domáha, aby súd rozhodol
o povinnosti žalovaného E.a H. zaplatiť mu sumu 1.281,65 eur s prísl. titulom odmeny za poskytnutéprávne služby a je zrejmé, že výsledok tohto konania, keďže sa netýka rovnakých strán sporu, nemôže
mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní o žalobe o obnovu konania, tak ako to predpokladá
§ 397 písm. a) CSP. Podobne nie je tu dôvod, ktorý by umožňoval, aby všeobecný súd nekonal a

nerozhodoval vo veci v dôsledku toho, že sa koná o mimoriadnom opravnom prostriedku smerujúcemu
proti procesnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (uznesenie KS Prešov sp. zn. 2Co 38/2023). Ako
už bolo spomínané, dôvodom fakultatívneho rozhodnutia súdu o prerušení konania na rozdiel od
obligatórneho prerušenia konania, ide o otázky, ktoré by si súd mohol vyriešiť sám ako prejudiciálne a o
takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie

správne vyhodnotil návrh žalovanej na prerušenie konania do doby skončenia konania o dovolaní proti
uzneseniu KS Prešov sp. zn. 2Co 38/2023 ako neopodstatnený s tým, že takýto postup by navyše
odporoval zásade hospodárnosti.

41. So zreteľom na všetky vyššie uvádzané dôvody tak odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1,2 CSP, keďže správnemu rozhodnutiu

o veci samej zodpovedá aj správny výrok o náhrade trov konania strán sporu.

42. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalovaná s ohľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobca
trovy tohto štádia konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).