Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200953
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323200953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobcu Mesto Humenné,

Kukorelliho 34, 066 01 Humenné, proti žalovanej v 1. rade A. B., X.X.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX C.,
v 2. rade D. B., nar. XX.XX.XXXX, B. E. XXXX/XX, XXX XX C., v konaní vypratanie a odovzdanie bytu
a zaplatenie 2.505,30 Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie ako aj rozsudku o uznanie dlhu.

II. Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
2175,22Eurspolusročnýmúrokomzomeškaniavovýške7,5%ročnezosumy2505,30Eurod1.3.2023

do 18.4.2023, s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 2340,26 Eur od 19.4.2023
do 17.5.2023 a s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 2175,22 Eur od 18.5.2023
do zaplatenia, a to
všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom
kalendárnom mesiaci, prvýkrát počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok
nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 22.3.2023, domáhal, aby súd zaviazal
žalovaných spoločne a nerozdielne vypratať byt č.XX, pozostávajúci z 1 izby a príslušenstva,
nachádzajúci sa na ul. B. E. XXXX/XX v C. na 1.nadzemnom podlaží a vyprataný byt odovzdať žalobcovi
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne zaviazať

žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 2505,30 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5% od
1.3.2023 do zaplatenia.

2. Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o nájme bytu zo dňa 4.12.2014 bol žalovaným
do užívania prenechaný jednoizbový byt č. XX na ulici B. XXXX/XX v C., ktorého vlastníkom je Mesto
Humenné. Dňom uzatvorenia nájomnej zmluvy vznikla nájomcom povinnosť platiť prenajímateľovi
nájomne za byt a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Keďže žalovaní túto povinnosť neplnili

pravidelne, pohľadávka žalobcu k 28.2.2023 voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia, keďže
nájom medzi stranami sporu zanikol k 31.12.2015 z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bol uzatvorený,
si žalobca vyčíslil vo výške 2505,30 Eur. Žalobca taktiež uviedol, že od 31.12.2015 užívajú žalovaní
predmetný byt protiprávne, bez platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Žalobca taktiež uviedol, že prizániku nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Žalobca sa
teda ako oprávnený vlastník domáha vypratania predmetného bytu z dôvodu, že nájomná zmluva bola
dojednaná na dobu určitú a jej uplynutím došlo k zániku tohto zmluvného vzťahu.

3. Žalovaní sa k žalobe, ktorá bola žalovanej v 1.rade doručená dňa 14.4.2023 a žalovanému v 2.rade
doručená dňa 23.5.2023, nevyjadrili v súdom stanovenej lehote.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 18.7.2023 uviedol, že vzhľadom na neprítomnosť žalovaných na tomto

pojednávaníavzhľadomnato,žemázasplnenévšetkypodmienkyprevydanierozsudkuprezmeškanie
navrhujerozhodnúťtýmtorozsudkom.Čosatýkasamotnejžaloby,natejtotrvalvcelomrozsahuažiadal,
aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 2.505,30 Eur a taktiež, aby súd uložil žalovaným povinnosť
vypratať predmetný byt. Poukázal na to, že napriek tomu, že žalovaní po podaní žaloby uhradili dve
splátky vo výške 165,04 Eur a to dňa 19.04.2023 a druhú dňa 18.05.2023, ich dlh sa vzhľadom na to, že
ich mesačný predpis je 65,04 Eur, naďalej zvyšuje a aktuálne je jeho výška 2.671,74 Eur. Žalovanú sumu

však napriek tomu žalobca neupravil a trval na tom, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie 2.505,30
Eur. Taktiež žalobca poukázal na to, že žalovaným nebola predlžená zmluva po roku 31.12.2015, keďže
vždy mali určitý dlh na nájomnom, a preto žijú v predmetom byte protiprávne.

5. Žalovaná v 1.rade sa na pojednávanie dňa 18.7.2023 dostavila s oneskorením, avšak ešte pred jeho

skončením, pričom uviedla, že sa dohodla so zástupcom mesta, že svoj dlh budú so žalovaným v 2.rade
uhrádzať vo výške 100,- Eur, pričom celkovo budú uhrádzať sumu 165,- Eur, z toho 65,- Eur pôjde
na úhradu aktuálne splatného nájomného a sumou 100,- Eur budú uhrádzať vzniknutý dlh. Žalovaná
v 1.rade na tomto pojednávaní taktiež uviedla, že žalovaný v 2.rade, t.j. jej manžel, robí v technických
službách, kde nastúpil pred nedávnom. Jeho príjem je do 700,- Eur mesačne. Ona poberá rodičovskú

dávku spolu s materským, v celkovej výške 480,- Eur. Poukazuje na to, že má autistické dieťa, s ktorým
je potrebné navštevovať špecialistu. Jej mesačné výdavky predstavujú preddavok na elektrinu vo výške
100,- Eur, dohodnutú platbu nájomného vo výške 165,- Eur, náklady na ošatenie, jedlo, mlieko pre
maloleté dieťa a taktiež náklady na zabezpečenie základných potrieb pre jej ostatné deti a to napr. na
družinu, obedy, ktoré platí z dôvodu, že s manželom nie sú v hmotnej núdzi.

6. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 18.7.2023 a dňa 07.9.2023, pričom vykonal výsluch žalovanej
v 1.rade a zároveň vykonal listinné dôkazy a to prečítaním účtovných kariet- prehľadu mesačných
úhrad za obdobie december 2014- august 2023 a zároveň sa oboznámil s listinnými dokladmi a to
zmluvou o nájme bytu č. XXXX/XXXX/XXXX, d.č. X/XXXX zo dňa 4.12.2014, povolením primátorky

mesta Humenné na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 27.11.2014, zoznamom pohybov od 1.10.2013
do 28.2.2023 zo dňa 16.3.2023, výzvou Mestského úradu v Humennom na zaplatenie nedoplatku zo dňa
16.1.2016, upozornením Mestského úradu v Humennom na zaplatenie nedoplatku zo dňa 10.11.2016,
výzvou mesta Humenné na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 14.9.2017, výzvou Mestského úradu
v Humennom na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa 24.2.2020, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Na základe zmluvy o nájme bytu č. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 4.12.2014 prenechal žalobca ako
prenajímateľ žalovaným ako nájomcom do užívania byt č. XX na ulici B., súp. č. XXXX, orientačné
číslo XX. V zmysle bodu 3 čl. I predmetnej zmluvy bol nájom bytu dohodnutý na dobu určitú a to do
31.12.2015. Povolenie na uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu vydalo Mesto Humenné dňa 27.11.2014.

V zmysle čl. II bod 1 predmetnej zmluvy dňom uzavretia nájomnej zmluvy vznikla povinnosť nájomcov
platiť prenajímateľovi nájomné za byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške,
uvedenej v čl. III. predmetnej zmluvy, teda vo výške 51,50 Eur za mesiac. Dohodnutá suma bola zložená
z jednotlivých platieb a to vo 18,10 Eur titulom úhrad za užívanie bytu, suma 33,- Eur titulom záloh na
vodné a stočné na studenú vodu a suma 0,40 Eur titulom záloh na el. energiu na osvetlenie spoločných

priestorov. Podľa čl. II bod 2 predmetnej zmluvy je nájomca povinný uhradiť cenu nájmu do posledného
dňamesiaca,ktorýpredchádzamesiacu,zaktorýuhrádzanájom.Zbodu4predmetnéhočlánkuvyplýva,
že cenu nájmu bytu za mesiac je určená prenajímateľom podľa Opatrenia MF SR č. 01/R2008 zo
dňa 28.4.2008 a podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva v Humennom č. 181 zo dňa 29.10.2008.
Ročná výška úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu je určená prenajímateľom podľa platných

legislatívnych noriem. Prenajímateľ si podľa bodu 6 predmetného článku vyhradil právo jednostranne
upraviť výšku nájmu a zálohových platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu v závislosti od
koncoročného zúčtovania za poskytnuté plnenia, poskytované s užívaním bytu, resp. v závislosti od
legislatívnym zmien, týkajúcich sa ceny nájmu a prípadných zmien cien jednotlivých energií (plyn,elektrina,vodaapod.)Vyššieuvedenáúpravamalabyťnájomcovioznámenávkoncoročnomvyúčtovaní
za poskytnuté služby s užívaním bytu, resp. pri legislatívnych úpravách cien nájmu alebo cien energií.
V zmysle bodu 16 predmetného článku má nájomca právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme

nájomného bytu pri dodržaní podmienok upravených v nájomnej zmluve a ak výška jeho mesačného
príjmu je v zmysle §12 ods. 4 písm. a), b) zákona č.443/2010 Z.z.

8. Z povolenia primátorky mesta Humenné na uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 27.11.2014 vyplýva,
že táto vydala povolenie na uzatvorenie nájomnej zmluvy o nájme bytu medzi mestom Humenné ako

prenajímateľom a nájomcom A. B. a manž. D. B. na byt č.XX na adrese B. XXXX/XX na 1. nadzemnom
podlaží. Uvedené povolenie oprávňuje nájomcu na uzatvorenie zmluvy o nájme bytu s prenajímateľom
na dobu určitú a to od 1.1.2015 do 31.12.2015. Uvedené povolenie bolo odôvodnené tým, že manželia
B. požiadali o predlženie bývania a uzatvorenie nájomnej zmluvy, pričom títo pravidelne si hradili nájom
a služby spojené s bývaním a na konte bytu bol k 10/2014 nedoplatok za nájom a služby spojené
s užívaním bytu vo výške 103,- Eur. Z uvedeného dôvodu mesto súhlasilo s predĺžením nájomnej zmluvy

v termíne do 31.12.2015. Zo zoznamu pohybov od 1.10.2013 do 28.2.2023, je zrejmé, že žalovaní
v uvedenom období až doposiaľ žijú v predmetnom byte č. XX, pričom žalobca vedie k predmetnému
bytuevidenciu,označenúakoZoznampohybovev.č.XXXXXXX,A.B.,kdesúdetailnerozpísanédátumy
úhrad aj s výškou úhrad, predpisy na nájomné za užívanie bytu a predpisy na platby za užívanie bytu
suvedenímdňaichsplatnostiazároveňpredmetnýdokumentobsahujeajvýsledkyročnéhovyúčtovania

ku koncu mája daného roka. Z uvedeného dokladu vyplýva, že žalovaným boli predpisované aj po
1.1.2016 platby titulom nájomného za užívanie bytu ako aj platby za služby za užívanie bytu. Rovnako
z uvedeného vyplýva, že žalobca vykonával žalovaným aj po 1.1.2016 ročné vyúčtovanie prijatých
platieb a dodávateľom zaplatených platieb za služby spojené s užívaním bytu. Rovnaké skutočnosti
vyplývajú aj z prehľadu mesačných úhrad za obdobie od 12/2014-08/2023 (účtovné karty), ktoré súd

ako dôkaz vykonal na pojednávaní dňa 7.9.2023. Z predmetnej listiny je zrejmý predpis platieb, ktoré
žalovaní boli povinní uhrádzať ako aj to, v akej sume sa uvedené platby započítavali na svetlo, v akej na
nájomné a v akej na iné poplatky, taktiež z predmetného dokumentu sú zrejmé platby žalovaných, ich
výška, spôsob platby (teda, či boli uhradené prostredníctvom SIPO alebo iným spôsobom), k akému dňu
boli platby pripočítané na úhradu, ako uvedené platby vplývali na celkový nedoplatok na byte a zároveň

ztohtodokladubolizrejméajvýsledkyročnéhovyúčtovania.Vtejtosúvislostijenevyhnutnépoukázaťna
to, že jednotlivé predpísané platby, ktoré mali žalovaní uhrádzať žalobcovi v priebehu rokov sa zvyšovali,
pričom kým v roku 2015 mali žalovaní povinnosť uhrádzať platby vo výške 51,50 Eur mesačne, od
augusta 2015 bol mesačný predpis vo výške 58,- Eur, od februára 2019 vo výške 58,45 Eur, od februára
2020 vo výške 58,95 Eur, od februára 2021 vo výške 59,31 Eur, od februára 2022 vo výške 60,49 Eur

a od februára 2023 vo výške 65,04 Eur, pričom z predmetného prehľadu taktiež vyplýva, že väčšinu
platieb, ktoré žalovaní vykonali boli uhradené prostredníctvom služby SIPO.

9. Žalobca listom zo dňa 16.1.2016 oznámil žalovaným, že k 12/2015 eviduje na byte nedoplatok vo
výške 538,77 Eur a v zároveň predmetným listom žalobca vyzval žalovaných, aby chýbajúce nájomné na

predmetnom byte vyplatili, v opačnom prípade bude žalobca postupovať podľa Občianskeho zákonníka
a požiada o vypratanie bytu. Listom zo dňa 10.11.2016 žalobca vyzval žalovaných k úhrade nedoplatku
za nájom a služby spojené s užívaním bytu, pričom oznámil žalovaným, že nájomná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitá a tá uplynula k 31.12.2015. Taktiež im oznámil, že z dôvodu, že si neplnili
povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, vznikol im k 10/2016 nedoplatok vo výške 702,63 Eur a rovnako

im uviedol, že ich počínaním porušujú povinnosti, vyplývajúce z nájmu bytu. Taktiež im žalobca oznámil,
že z uvedených dôvodov im mesto nepredĺži nájomnú zmluvu, ak nezačnú splácať uvedený nedoplatok.
Výzvou zo dňa 14.9.2017 žalobca upozornil žalovaných, že na byte k 08/2016 (pozn. súdu: zjavne ide
o pisársku chybu a správne má byť uvedené k 08/2017) nedoplatok vo výške 890,73 Eur, pričom od
mesiaca jún 2017 žalovaní prestali uhrádzať za nájom a služby spojené s bývaním. Taktiež ich žalobca

upozornil, že u nájomcov, ktorí pravidelnej neplatia za nájom, mesto nepredĺži nájomné zmluvy a tiež
ich vyzval, aby v čo najkratšom čase uhradili chýbajúce nájomné, inak bude mesto postupovať v zmysle
Občianskeho zákonníka a pristúpi k vyprataniu predmetného bytu. Listom zo dňa 24.2.2020 žalobca
oznámil žalovanej v 1.rade, že z dôvodu, že táto nereagovala na výzvu o zaplatení nedoplatku, vyzval
ju na vypratanie a odovzdanie bytu v termíne do 31.3.2020 s tým, že ju upovedomil, že v prípade ak

takto nebude postupovať, žalobca pristúpi k podaniu žaloby na vypratanie predmetného bytu. Žalobu
o vypratanie bytu žalobca voči žalovaným podal dňa 22.3.2023.10. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ), nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.

11. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva
nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania;
nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak
nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa § 686 ods. 1 OZ, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala
by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

13. Podľa § 686 ods. 2 OZ, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa
uzavrela na dobu neurčitú.

14. Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť

nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.

15. Podľa § 696 ods. 2 OZ, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 710 ods. 1 OZ, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.

17. Podľa § 710 ods. 2 OZ, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto

času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

18.Podľa§676ods.2OZ,aknájomcaužívaveciajposkončenínájmuaprenajímateľprotitomunepodá
návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok

sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

19. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu

výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.5a)

20. Podľa § 711 ods. 2 OZ, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo
možnézameniťsinýmdôvodom,inakjevýpoveďneplatná.Dôvodvýpovedenemožnododatočnemeniť.

21. V predmetnej právnej veci ako bolo vyššie uvedené vznikol nájomný vzťah medzi stranami sporu na
základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.12.2014, pričom v zmysle predmetnej zmluvy bol nájom dohodnutý
na dobu určitú a to do 31.12.2015. Dňom nasledujúcim po tomto dátume, došlo k zániku nájmu bytu
podľa § 710 ods. 2 OZ a žalobca bol oprávnený vyzvať žalovaných na vypratanie predmetného bytu,

resp. vykonať iné právne kroky, ktorými by zabezpečil, aby byt, vo vzťahu ku ktorému skončil nájom,
bol žalovanými vyprataný.

22. Napriek tomu na základe vykonaného dokazovania má tunajší súd za preukázané, že žalobca
ponechal žalovaných predmetný byt užívať aj po skončení nájomného vzťahu, založeného na základe

nájomnej zmluvy zo dňa 4.12.2014, pričom žalovaní v predmetnom byte žijú až doposiaľ, teda viac ako 7
rokov po uplynutí doby nájmu podľa zmluvy zo dňa 4.12.2014. Taktiež z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že žalobca poberal od žalovaných úhrady vo výške, ktorú sám určil na základe výmeru,
pričom tieto platby boli platené prevažne na základe služby SIPO, len ojedinele žalovaní uhradili okrempredpísaných mesačných úhrad aj platbu navyše, ktorú uhrádzali v hotovosti a bola započítavaná
žalobcom na dlžné nájomné, čo vyplýva zo zoznamu pohybov od 1.10.2013 do 28.2.2023 ako aj
z prehľadu mesačných úhrad za obdobie 12/2014-08/2023. Taktiež na dlžné nájomné bol započítavaný

aj preplatok z ročného vyúčtovania. Za obdobie roka 2016 žalovaní vykonali v prospech žalobcu sedem
úhrad po 58,- Eur, za rok 2017 šesť úhrad po 58,- Eur a tri úhrady po 20,- Eur, ktoré boli vykonané
v hotovosti, za rok 2018 dvanásť úhrad po 58,- Eur a dvanásť úhrad po 20,- Eur, za rok 2019 tri úhrady
po 58,-Eur a tri úhrady po 58,45 Eur, za rok 2020 štyri úhrady po 58,95 Eur a dve úhrady po 20,- Eur,
za rok 2021 jednu úhradu vo výške 58,95 Eur. V roku 2022 až do roku marca 2023 žalovaní nevykonali

žiadne úhradu žalobcovi a až 19.4.2023 žalovaní uhradili žalobcovi sumu 165,04 Eur a dňa 18.5.2023
uhradili sumu 165,04 Eur. Žiadne ďalšie úhrady zo strany žalovaných žalobcovi neboli preukázané.
Aj z predložených listinných dokladov je zrejmé, že žalobca po skončení nájmu na dobu určitú, teda
po 31.12.2015 žalovaných nevyzval na vypratanie nehnuteľností ale akceptoval stav, že žalovaní
v predmetnom byte naďalej bývajú a týmto zasielal výmery, podľa ktorých mali uhrádzať žalobcovi ako
prenajímateľovi platby spojené s nájmom a to nájomné ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu.

Až listom zo dňa 24.2.2020 žalobca prvýkrát vyzval žalovaných, aby vypratali a odovzdali byt žalobcovi
do 31.3.2020 a to z dôvodu, že nereagovali na výzvu o zaplatení nedoplatku. K uvedenej výzve teda
došlo až po viac ako štyroch rokoch užívania predmetného bytu žalovanými po tom, čo im skončil nájom
bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 4.12.2014 (po 31.12.2015), pričom počas týchto štyroch rokov
ich žalobca nevyzval na vypratanie bytu, iba od nich naďalej požadoval platenie nájmu a zároveň ich

vyzýval na úhrady dlžného nájomného. Pristupoval k nim rovnako ako k iným nájomníkom a to tým,
že im zasielal predpisy platieb, ktoré boli žalovaní povinní platiť titulom nájomného, pričom tieto platby
rozpočítaval na úhradu nájomného a na úhradu služieb spojených s užívaním bytu a taktiež žalovaným
vykonával ročné vyúčtovanie na základe reálnej spotreby služieb poskytovaných v spojení s užívaním
bytu. Žalovaní taktiež voči žalobcovi postupovali ako voči prenajímateľovi bytu, keď užívali byt, ktorý im

žalobca poskytoval a platili žalobcovi nájomné ako aj platby za služby spojené s užívaním bytu.

23. Na základe skutkového stavu, ktorý súd vyššie ustálil, súd právne posúdil danú vec tak, že vzhľadom
nasprávaniesastránsporupozánikunájmubytunadobuurčitú,tedapo1.1.2016,došlomedzistranami
sporukuzatvoreniukonkludentnejnájomnejzmluvynadobuneurčitú,nakoľkožalobcanaďalejponechal

žalovaným byt č.XX do užívania za nájomné, ktoré bolo zo strany žalobcu predpísané a žalovaní ho
uhrádzali na základe predpisu, ktorý bol obsiahnutý v službe SIPO a ktoré žalovaní uhrádzali. Žalobca
niekoľko rokov po zániku nájomného vzťahu, ktorý bol založený na základe nájomnej zmluvy zo dňa
4.12.2014 ponechával byt č. XX v užívaní žalovaných, týchto pri užívaní bytu nerušil a taktiež vo
vzťahu k žalovaným uplatňoval svoje práva a povinnosti ako prenajímateľa, keď im predpisoval mesačné

platby za užívanie bytu, tieto od nich poberal, rozpočítaval platby žalovaných na úhradu nájomného
ako aj na úhrady služieb spojených s užívaním bytu a taktiež im vykonával aj ročné vyúčtovania týchto
platieb, rozpisov a reálnej spotreby žalovaných. V dôsledku uvedeného má súd za to, že konkludentným
konaním strán sporu došlo medzi nimi k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú podľa §685 ods.
1 v spojení s § 686 ods.2 OZ.

24. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalovaní neuhrádzali predpísané nájomné
pravidelne, nakoľko uvedené konanie žalovaných je možné následne sankcionovať zo strany žalobcu
ako prenajímateľa výpoveďou nájmu dohodnutého na neurčitý čas podľa § 711 OZ, avšak k uvedenému
konaniu zo strany žalobcu nedošlo, nakoľko túto skutočnosť žalobca netvrdil a taktiež ju súdu ani

nepreukázal a to napriek tomu, že tunajší súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie vo veci, kde
konštatoval možné uzatvorenie konkludentnej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú medzi stranami sporu.

25. Čo sa týka zákonnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom, ktoré žalobca ako
také vylučoval, tunajší súd poukazuje na to, že k uvedenému záveru dospela jednak odborná verejnosť

(pozri ods. 10 komentára k ustanoveniu § 686, Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 - 880. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2549 – 2563) ale zároveň tieto závery boli vyslovené aj jednotlivými
súdmi a to napr. v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/187/2019 bod 17, kde
dovolací súd sa stotožnil so závermi prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu, ktoré dospeli k záveru

o konkludentnom vzniku nájomného vzťahu medzi stranami, ktorý bol založený správaním sa sporových
strán po doručení výpovede z nájmu bytu, keďže žalovaná sa aj po doručení výpovede z nájmu bytu
správala ako nájomníčka bytu, ktorý užívala a uhrádzala za neho platby s tým spojené, pričom žalovaný
sasúdnoucestounedomáhalvyprataniabytuanavyprataniejuaninevyzývaladlhoročnesožalobkyňouakonájomníčkoupísomnekomunikoval,zasielaljejzálohovépredpisynaúhraduvšetkýchplatiebzabyt,
vyúčtovania nákladov za príslušné kalendárne roky. V predmetnom rozhodnutí v bodoch 27- 29 dokonca
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj podstatné závery, ktoré vyplývajú z iných rozhodnutí tohto

súdu, pričom poukázal na rozhodnutia sp.zn. 1Cdo/113/2007, 5 Cdo/144/2007 a 5 Cdo/266/2007.

26. V rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/113/2007 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že zavretie nájomnej
zmluvy ústnou či konkludentnou formou môžu preukazovať aj ďalšie skutočnosti, ako nerušené užívanie
bytu po odovzdaní vyprataného bytu s dodávkou a odberom plnení poskytovaných s užívaním bytu,

vystavenie evidenčného listu na meno nájomcu na začiatku užívania bytu alebo neskôr po zmene
rozhodných skutočností pre výpočet plnení poskytovaných s užívaním bytu, pravidelné predpisovanie
a platenie nájomného zodpovedajúce dohodnutému nájomnému a jeho preberanie prenajímateľom
bez akýchkoľvek výhrad, pravidelné predpisovanie záloh na plnenia poskytované s užívaním bytu,
vypracovanie vyúčtovaní týchto služieb a prevzatie platieb na tieto plnenia prenajímateľom, vzájomná
korešpondencia týkajúca sa predmetného bytu, napr. reklamácia závad, hlásenie počtu osôb v byte,

hlásenie trvalého pobytu a pod.

27. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.zn. 15Co/198/2019 z 28.9.2022 v bode 12.2. uviedol: V
konaní bola medzi stranami sporu sporná otázka, v akom období žalovaná užívala dotknutý byt na
základe nájomnej zmluvy a v akom období ho užívala bez zmluvy (bez právneho dôvodu), žalovaná

rozporovala skutočnosť, že nájomný vzťah mohol vzniknúť aj inak ako na základe písomnej zmluvy,
napr. konkludentne. Na námietke, že platný nájomný vzťah nemohol vzniknúť bez písomnej nájomnej
zmluvy, odvolateľka zotrvala aj v odvolaní. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
ustálil, že nájomný vzťah v prejednávanom prípade založený Zmluvou v znení Dodatku č. 1 trval do
12.3.2012, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy

nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Obč. zákonníka); nájomná zmluva môže
vzniknúť aj ústne, prípadne i mlčky. V takom prípade ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy
musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Záver
o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný
konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa, ako aj

na strane nájomcu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 227/2011 zo
dňa 8.2.2012; sp. zn. 5 Cdo 144/2007 zo dňa 30.5.2008; sp. zn. 7 Cdo 116/2011 zo dňa 28.5.2012; sp.
zn. 8 Cdo 13/2014 zo dňa 14.5.2014). Odvolací súd poukazuje na to, že nájomný vzťah medzi žalobcom
a žalovanou vznikol na základe nájomnej zmluvy zo dňa 12.3.2007 v znení jej Dodatku č. 1 a pôvodne
bol dohodnutý na dobu určitú do 12.3.2008. Byt, ktorý bol predmetom uvedenej nájomnej zmluvy, zostala

žalovaná užívať aj po skončení nájmu v zmysle písomnej nájomnej zmluvy (po 12.3.2008) a to za
rovnakých podmienok. Možno preto konštatovať, že došlo tak k dohode zmluvných strán o obsahu
nájomnej zmluvy - označeniu bytu a rozsahu jeho užívania, výšky nájomného a výšky úhrad za služby
spojené s užívaním bytu, prejavy vôle oboch strán nepochybne smerovali k novému nájomnému vzťahu
za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté v tom predchádzajúcom.

28. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 8Cdo/13/2014 zo dňa 14.5.2014 odmietol dovolanie voči
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že medzi stranami sporu v tej veci vznikol nájomný
vzťah na základe konkludentnej nájomnej zmluvy, a preto je medzi účastníkmi platný nájomný vzťah.
V predmetnom rozhodnutí bolo taktiež konštatované, že nedostatok písomnej formy nemá za následok

jej neplatnosť (§686 ods. 1, § 40 ods. 1 OZ), pričom nájomná zmluva môže vzniknúť ústne, prípadne
i mlčky. V danej právnej veci bolo súdmi ustálené, že žalovaní nerušene byt užívali, platili žalobcovi
nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, ktoré im boli poskytované a žalobca tieto bez
výhrad prijímal. Rovnako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 5Cdo/144/2007 zo dňa
30.5.2008 vyslovil právne závery, relevantné pre predmetné konanie a to, že záver o uzavretí zmluvy

onájmebytukonkludentnýmspôsobomtedanutnepredpokladá,žetuboldanýkonkludentnýprejavvôle
smerujúcikuzavretiuzmluvyonájmebytutaknastraneprenajímateľaakoajnastranenájomcu.Otázku,
či k takému prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Konkludentný
prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom
a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle (napr. prikývnutie hlavou), ale aj použitím

takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale,
vzhľadom na okolnosti prípadu, treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide i o prejav určitej vôle (napr.
prijatie návrhu na uzavretie zmluvy tým, že sa subjekt, ktorému je návrh určený, sa podľa neho zachová
za podmienok a v lehotách určených navrhovateľom).29. Poukazujúc na súdom ustálený skutkový stav ako aj na právne závery, vyplývajúce z rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít, má tunajší súd v danej právnej veci za preukázané, že medzi

stranami sporu došlo po 1.1.2016 k uzatvoreniu konkludentnej nájomnej zmluvy, keďže žalobca naďalej
ponechal žalovaným predmetný byt č. XX v užívaní, týchto pri užívaní bytu nerušil, predpisoval
žalovaným platby za nájomné ako aj za služby, ktoré sú spojené s užívaním bytu, poberal od žalovaných
úhrady predpísaných platieb bez akýchkoľvek výhrad, vyzýval žalovaných na úhrady ich nedoplatkov
s tým, že prvýkrát vyzval žalovaných na vypratanie bytu až po viac ako štyroch rokoch od skončenia

predchádzajúceho nájmu, dohodnutého na dobu určitú. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že stany
sporu rešpektovali, že sa jedná o faktický nájomný vzťah a podľa toho sa aj správali. Vzhľadom na
uvedené tunajší súd právne uzavrel, že od 1.1.2016 došlo k uzatvoreniu novej konkludentnej nájomnej
zmluvy medzi stranami sporu, čo vyplynulo zo správania sa strán sporu, pričom medzi stranami sporu
nedošlo k akejkoľvek dohode o dĺžke trvania tohto nájmu, preto je nevyhnutné uzavrieť, že sa jedná
o nájomný vzťah na dobu neurčitú podľa § 686 ods. 2 OZ, ktorý je v zmysle § 685 ods. 1 OZ chránený

a nemožno ho ukončiť inak ako zo zákonných dôvodov a v súlade so zákonnom upraveným postupom,
pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by k takémuto ukončeniu nájmu na dobu neurčitú došlo.

30. Čo sa týka námietky žalobcu, že na vec bolo nevyhnutné aplikovať § 710 ods.2 OZ, v zmysle
ktorého je aplikácia ustanovenia § 676 ods. 2 OZ vylúčená, teda v prípade užívania bytu aj po

skončení nájmu nemožno automaticky predĺžiť nájom bytu za rovnakých podmienok ako bol dohodnutý
v predchádzajúcej zmluve, tunajší súd konštatuje, že v danom prípade sa nejednalo o predlženie nájmu
v zmysle pôvodnej zmluvy zo dňa 4.12.2014 ale došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy a to
na dobu neurčitú. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v prípade, ak by aj došlo k uzatvoreniu ústnej
nájomnej zmluvy, tak bolo nevyhnutné spísať zápisnicu o obsahu zmluvy podľa § 686 ods. 1 posledná

veta OZ, k tomuto je nevyhnutné uviesť to, že predmetné ustanovenie upravuje uzatvorenie nájomnej
zmluvy ústnou formou, pričom v prejednávanom prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy konkludentným
spôsobom. Ani nespísanie zápisnice pri ústnej forme vzniku nájomnej zmluvy však nespôsobuje jej
neplatnosť, ale uvedené ustanovenie iba upravuje povinnosť prenajímateľa takúto zápisnicu vyhotoviť,
a v prípade, ak si prenajímateľ túto povinnosť nesplní, vzniká nájomcom nárok na vydanie takejto

zápisnice, ktorého sa môžu domáhať na súde (pozri ods. 10 komentára k ustanoveniu § 686, Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451
- 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2549 – 2563). Uvedenú námietku žalobcu teda
súd vyhodnotil ako irelevantnú pre predmetné konanie.

31. Poukazujúc na vyššie uvedené, súd nemal za preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok
zániku nájmu bytu, založeného konkludentnou nájomnou zmluvou na dobu neurčitú po 1.1.2016, podľa
§ 710 a nasl. OZ, v dôsledku čoho nemohol vyhovieť žalobe žalobcu o vypratanie bytu č. 17 žalovanými,
a preto v uvedenej časti žalobu zamietol.

32. Čo sa týka žalobcom uplatneného nároku voči žalovaným na zaplatenie sumy 2505,30 Eur s ročným
úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne od 1.3.2023 do zaplatenia, tunajší súd má z vykonaného
dokazovania, najmä z účtovných kariet za obdobie 12/2014-07/2023 a zo zoznamu pohybov od
1.10.2013-28.2.2023 za preukázané, že žalovaní neuhrádzali pravidelne mesačné úhrady, ktoré boli
žalobcom predpísané za jednotlivé obdobia (11/2013-7/2015 vo výške 51,50 Eur, 08/2015-01/2019

vo výške 58,-Eur, 02/2019-01/2020 vo výške 58,45 Eur, 02/2020-01/2021 vo výške 58,95 Eur,
02/2021-01/2022 vo výške 59,31 Eur, 02/2022-01/2023 vo výške 60,49 Eur, 02/2023 vo výške 65,04
Eur),pričomdlhžalovanýchnauvedenýchplneniachajpozapočítanípreplatkov,ktoréžalovanýmvznikli
v rámci ročného vyúčtovania, predstavoval ku dňu 28.2.2023 sumu 2505,30 Eur.

33. Tunajší súd sa v tejto právnej veci zaoberal aj otázkou, či vzťah medzi stranami sporu nemožno
posúdiť ako spotrebiteľský a aj bez námietky premlčania aplikovať ustanovenie § 54a OZ, avšak vo
vzťahu k uvedenému poukazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení
sp.zn. 4Cdo/68/2018, kde tento súd vyslovene uviedol, že pokiaľ prenajímateľ garantuje výhradne
služby základné (prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných než základných služieb je

podnikateľskou činnosťou - živnosťou len vtedy, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné
služby spojené s prenájmom (§ 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ako
napríklad stravovacie služby a pod.), nedôjde k naplneniu znakov živnosti, predmetný právny vzťah
nebude spadať pod režim spotrebiteľskej nájomnej zmluvy a o podnikanie v súvislosti s nájmom bytunepôjde. Keďže v predmetnom prípade žalobca neposkytuje žiadne iné služby okrem nájmu, nejedná
sa o jeho podnikateľskú činnosť v tejto oblasti, a preto na vec neaplikoval ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa.

34. Podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP), Pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté.

35. Čo sa týka platieb žalovaných, vykonaných po začatí konania v predmetnej právnej veci, medzi
stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní po podaní žaloby zaplatili žalobcovi sumu 165,04 Eur
dňa 19.4.2023 a taktiež sumu 165,04 Eur dňa 18.5.2023. Žiadne ďalšie úhrady neboli žalovanými
preukázané. Súd tieto úhrady započítal na najskôr splatné pohľadávky a to s poukazom na povinnosť
veriteľa pri existencii viacerých pohľadávok voči tomu istému dlžníkov najskôr započítať platby dlžníka,
ktoré tento poskytol veriteľovi bez označenia záväzku, ktorý chcel uhradiť, na najskôr splatný záväzok

a to najskôr na istinu až následne na jej príslušenstvo a to s poukazom na princíp priority.

36. Uvedená povinnosť vyplýva z judikatúry súdov, pričom tunajší súd poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Brne sp.zn. 16 Co 579/87 zo dňa 4. 2. 1988, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov R 13/1990 a ktorý doposiaľ nebol prekonaný ani zmenený iným súdnym

rozhodnutím, ktoré by bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR. Z judikátu R 13/1990
vyplýva: „Jestliže dlužník neuvede při plnění dluhu, který z více dluhů chce plnit, uhradí se dluh nejdříve
splatný, třebaže by mohl být i promlčený. V takovém případě nemůže se už dlužník následně dovolávat
s úspěchem promlčení dluhu, na který bylo plněno uvedeným způsobem.“

37.Tunajšísúdnapodporusvojhoprávnehozáveruopovinnostiveriteľauhradiťnajskôrsplatnézáväzky
a až následne uhrádzať v poradí nasledujúce splatné záväzky poukazuje na právne závery, vyslovené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí sp.zn. 26Cdo/1649/2004 z 15.6.2005,
ktoré sú vzhľadom na vtedy platnú právnu úpravu ČR aplikovateľné aj na slovenskú právnu úpravu.
Z uvedeného rozhodnutia súd poukazuje na nasledovné závery, kde NS ČR vyslovil, že na rozdiel od

obchodných záväzkových vzťahov alebo pracovnoprávnych vzťahov, u ktorých je splnenie viacerých
dlhov (záväzkov, nárokov) u toho istého veriteľa upravené v zákone (porovnaj § 330 Obchodného
zákonníka ČR, §254 ods. 2 Zákonníka práce ČR), Občiansky zákonník (v platnom znení) ako právny
predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy, výslovnú úpravu zániku viacerých dlhov u toho istého
veriteľa v dôsledku ich splnenia neobsahuje; právna úprava, pôvodne upravená v ustanovení § 73

Občianskeho zákonníka (podľa ktorého, ak majú byť splnené tomu istému veriteľovi dlžníkom viaceré
dlhy a plnenia nestačia na vyrovnanie všetkých, je vyrovnaný dlh, o ktorom dlžník pri plnení prehlásil, že
ho chce splnil; inak je plnením uhradený dlh najskôr splatný) bola dňom 31.12.1991 zrušená, bez toho,
aby bola nahradená inou, totožnou alebo odlišnou, úpravou. Z uvedeného však nemožno odvodzovať,
že by otázka splnenia viacerých dlhov vzniknutých z občianskoprávnych vzťahov, ktoré má dlžník

u toho veriteľa, nebola v práve riešená. Pri inom riešení nemožno s ohľadom na ustanovenie §1
Obchodného zákonníka ČR, vychádzať z ustanovenia §330 Obchodného zákonníka ČR, a obdobne
to platí i o ustanovení § 254 ods. 2 Zákonníka práce ČR. Ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu, ako
postupovať a nie je možné vychádzať ani z analógie (§853 Občianskeho zákonníka), musí súd svoje
rozhodnutie založiť práve na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi právna úprava

občianskoprávnych vzťahov. Ak splnenie dlhu (solúcia) predstavuje v prvom rade jednostranný právny
úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu
zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, vyplýva z toho tiež, že z viacerých dlhov, ktoré
má dlžník u toho istého veriteľa, je vyrovnaný (ak nestačia plnenia na úhradu všetkých dlhov) ten
z nich, o ktorom dlžník prehlási pri plnení úmysel ho splniť. V prípade, ak plnenia nestačia na úradu

všetkých dlhov u toho istého veriteľa a dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viacerých dlhov (poprípade v akej
časti) chce vyrovnať, neprechádza „právo voľby“, ktorý z viacerých dlhov bol uhradený, prípadne v akej
výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v jednostrannom právnom
úkone, ktorým plnenie príjme a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viacerých dlhov si plnenie započíta
(ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu všetkých dlhov dlžníka) nemá žiadnu právnu relevanciu.

Pri úvahe, ktorý z dlhov bol za tejto situácie vyrovnaný, potom možno vychádzať zo zásady priority
(prednostného vyrovnania niektorého z viacerých dlhov, založeného napríklad na dobe ich splatnosti,
na úrovni ich zabezpečenia, na ich povahe a pod) alebo zo zásady proporcionality (pomerného
vyrovnávania všetkých dlhov); ak sa nemôže uplatniť zásada priority, alebo pravidlá stanovené preprednostné vyrovnanie dopadajúce na viacero dlhov, je treba postupovať ako je zrejmé z povahy veci
podľa zásady proporcionality (porovnaj rozsudky NS ČR zp dňa 7.7.2004 sp.zn. 21Cdo/326/2004 ako
aj z 27.1.2005 sp.nz. 33Obo 1112/2003).

38. Vzhľadom na to, že závery o potrebe aplikácie princípu priority sú plne aplikovateľné aj v predmetnej
právnej veci, a poukazujúc na to, že v spore nebolo tvrdené a ani žalobcom preukázané, že by žalovaní
pri týchto úhradách vykonali právo voľby, preto bolo povinnosťou žalobcu započítať platby žalovaných
na najskôr splatné pohľadávky žalobcu, a teda na pohľadávky, ktorých sa domáhal v predmetnom

konaní, preto súd vzhľadom na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní, že sa domáha iba dlhu ku dňu
28.2.2023, od dlžnej sumy 2505,30 Eur, ktorú mal za preukázanú ku dňu 28.2.2023 odpočítal úhrady
žalovaných, vykonané po začatí pojednávania v celkovej výške 330,08 Eur a dospel k záveru, že
v čase vyhlásenia tohto rozsudku žalovaných dlh voči žalobcovi na pohľadávkach žalobcu, splatných do
28.2.2023 predstavoval sumu 2175,22 Eur, preto v uvedenej časti žalobe žalobcu vyhovel. Nad uvedenú
sumu súd žalobu, vzhľadom na vyššie uvedené závery o povinnosti žalobcu aplikovať zásadu priority,

zamietol.

39. Žalobca sa v predmetnom konaní okrem nároku titulom nájomného a úhrad spojených s užívaním
bytu taktiež domáhal aj nároku na úroky z omeškania, ktoré si uplatnil od 1.3.2023, teda odo dňa
nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky nájmu, ktorej sa predmetnom žalobou domáhal, tunajší

súd postupom podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania z celkovej dlžnej
sumy 2505,30 Eur, keďže v uvedenom čase boli všetky žalobcom predpísané splátky nájmu a služieb
spojených s užívaním bytu splatné. Čo sa týka výšky úroku z omeškania, t.j. výšky 7,5% ročne, túto súd
považoval za zákonnú podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého je sadzba úroku
z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom k 1.3.2023 bola úroková
sadzba ECB vo výške 2,5%). Vzhľadom na dve úhrady žalovaných vykonané v priebehu sporu, súd na
tieto prihliadol aj vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania a tento znižoval s prihliadnutím na deň, kedy
k úhradám došlo, v dôsledku čoho priznal nárok na úroky z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy
2505,30 Eur od 1.3.2023 do 18.4.2023 a následne úroky z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy

2340,26 Eur od 19.4.2023 do 17.5.2023 a úroky z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 2175,22
Eur od 18.5.2023 do zaplatenia. Žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania nad sumu, ktorá bola
súdom priznaná v predmetnom rozsudku, zamietol.

40. Vo vzťahu k priznaným splátkam tunajší súd vychádzal zo žalovanými tvrdených skutočností

ohľadom ich majetkových pomerov, keďže žalobca tieto skutočnosti nespochybňoval a nežiadal, aby
žalovaní tieto preukázali. Poukazujúc na uvedené mal súd za nesporné, že príjem žalovanej v 1.rade
predstavuje rodičovskú dávku, ktorá je v celkovej výške 480,- Eur a príjem žalovaného v 2.rade je do
700,- Eur mesačne, pričom manželia majú tri spoločné maloleté deti, z toho jedno dieťa má autistickú
poruchu, v dôsledku čoho musí navštevovať odborníkov, s čím sú zvýšené výdavky. Ďalšími výdavkami

žalovaných sú výdavky na elektrinu vo výške 100,- Eur, nájomné, výdavky na jedlo, ošatenie, mlieko
pre najmladšie dieťa ako aj náklady spojené s družinou a obedmi pre školopovinné dieťa. Schopnosť
žalovanýchuhrádzaťžalobcovipo100,-Eurmesačnevyplývalaztejskutočnosti,ktorúžalovanáv1.rade
uviedla ako vyjadrenie k žalobe a to, že so zástupcom mesta sa mala dohodnúť na splátkach dlžného
nájomného práve v uvedenej sume 100,- Eur a taktiež to vyplývalo aj z toho, že žalovaní po podaní

žaloby začali uhrádzať žalobcovi sumy 165,- Eur z čoho 65,- Eur mala byť splátkou bežného, aktuálne
splatnéhonájmuasuma100,-Eurmalabyťúhradoudlžnéhonájomného.Odkazujúcnauvedenémásúd
za to, že je v možnostiach a schopnostiach žalovaných uhrádzať vzniknutý dlh žalobcovi v mesačných
splátkach po 100,- Eur s tým, že v prípade omeškania s čo len jednou splatnou splátkou judikovanej
pohľadávky, nastáva splatnosť celého dlhu naraz.

41. Súd zamietol návrh žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškania a to poukazujúc na to, že
v predmetnej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovení §274 CSP v spojení s 276 CSP,
keďže žalovaná v 1.rade sa dňa 18.7.2023 počas pojednávania dostavila do pojednávacej miestnosti
a dňa 7.9.2023 svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila a keďže v predmetnom spore sú

žalované dva subjekty na strane žalovaných, pričom ide o nerozlučné spoločenstvo, neboli splnené
podmienky na vydanie predmetného, žalobcom navrhovaného, rozsudku. Čo sa týka rozsudku pre
uznanie nároku ani tomuto návrhu žalobcu nebolo možné vyhovieť a to s poukazom na to, že žalovanýv 2.rade žalobcom uplatnený nárok neuznal a keďže ako už bolo vyššie uvedené ide o nerozlučné
spoločenstvo, neboli v danej veci splnené podmienky podľa § 282 v spojení s § 283 CSP.

42. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

46. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a

neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd žiadnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov

konania a to s poukazom na to, že žalobca ako aj žalovaní boli v spore čiastočne úspešní, keďže žalobca
bol úspešný v časti o zaplatenie 2175,22 Eur s príslušenstvom a žalovaní boli v konaní úspešní v časti
o zaplatenie 330,08 Eur a zároveň vo veci o vypratanie bytu. Porovnajúc pomer úspechu žalobcu ako aj
žalovaných súd dospel k záveru, že tento je približne rovnaký, preto rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.