Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120010347
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Špirek

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4120010347.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, zastúpený samosudcom JUDr. Dušanom Špirekom, v trestnej veci proti obžalovaným

A. B. C., A. B. A., A. A. C., D. E. a F. B., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, § 139 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, § 127 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 06.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalované

1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., H. I. J. XXX/X,

2./ A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. I. J. XXXX/X,
3./ A. A. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., K. I. J. XXX/X, prechodne bytom M. A., E. I. J. XX,

4./ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. N. J. XXX,

s a u z n á v a j ú z a v i n n é, ž e :

1./ A. B. C. ako primárka vo Fakultnej nemocnici Nitra, so sídlom Špitálska ulica číslo 6 Nitra, na Klinike
novorodencov, detí a dorastu, v dobe od 11:00 hod. do 15:00 hod. dňa 30.01.2017 nezabezpečila
štandardný liečebný postup novozisteného Diabetesu mellitus prvého typu pacienta S. O., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý bol dňa 30.01.2017 o 11:00 hod. hospitalizovaný na oddelení detskej Jednotky
intenzívnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Nitra (JIS FN Nitra), pretože pacienta nesprávne liečila
od jeho prijatia, v rozpore s právnymi predpismi, dostupnými poznatkami lekárskych vied (odporúčania
Clinical Consensus Guidelines - ISPAD: International Society for Pediatric and Adolescent Diabetes),

biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia,
predovšetkým
- podaním inzulínu v prvej hodine liečby, pretože jeho podanie v prvej hodine liečby je neodporúčané
pre následný prudký pokles osmolality, čím sa zvyšuje riziko rozvoja opuchu mozgu,
- nesprávne stanovenou mierou rehydratácie a následným prekročením objemu a rýchlosti substitúcie
tekutín, ktoré nemali presiahnuť 1490 ml za 24 hod. v prvý deň liečby, pričom maloletému pacientovi bolo
podaných 1970 ml tekutín vnútrožilovo za celkových zhruba 16 hodín hospitalizácie na JIS FN Nitra,

- oneskoreným pridaním glukózy,
- nedostatočnou substitúciou draslíka, ktorá nebola ani na úrovni 30% pacientovej potreby,
- zanedbaním dostatočného monitorovania vnútorného prostredia a iónov,
- nedostatočným sledovaním a hodnotením vedomia a neurologického statusu pacienta, najmä
nevyžiadaním konziliárneho neurologického vyšetrenia v čase, keď to vyplývalo z klinického obrazu
dieťaťa (opakovane zvracal, bol spavý a mal prejavy bolesti),
- nezabezpečením správneho organizačno – technického dohľadu nad pacientom, najmä funkčných

technických, monitorovacích zariadení,- nesprávnym klinickým, somatickým hodnotením zdravotného stavu a zanedbaním monitorovania
pacienta a hodnotenia jeho prejavov vo vzťahu k odhaleniu možného rozvoja edému mozgu
a následného nerozpoznania rozvoja opuchu mozgu včas,

2./ A. B. A. ako službukonajúca lekárka a lekárka ústavnej pohotovostnej služby vo Fakultnej nemocnici
Nitra, so sídlom Špitálska ulica číslo 6 Nitra, v dobe od 15:00 hod. dňa 30.01.2017 do 03:10 hod.
dňa 31.01.2017 počas jej ústavnej služobnej pohotovosti nezabezpečila štandardný liečebný postup
dieťaťa S. O., nar. XX.XX.XXXX, po prevzatí starostlivosti o dieťa od A. B. C. do svojej kompetencie,
nakoľko maloletého pacienta nesprávne liečila v rozpore s právnymi predpismi, dostupnými poznatkami

lekárskych vied (odporúčania ClinicalConsensusGuidelines-ISPAD: International Society for Pediatric
and Adolescent Diabetes), biomedicínskymi vedami a s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie
zdravotníckeho zariadenia, predovšetkým
- nedostatočným sledovaním a hodnotením rizikových somatických príznakov vyplývajúcich zo stavu
tohto pacienta a jeho diagnózy,
- nesprávnym vyhodnotením miery rehydratácie a následným nezabezpečením správneho objemu

a rýchlosti substitúcie tekutín, ktoré nemali presiahnuť 1490 ml za 24 hod. v prvý deň liečby, pričom
maloletému pacientovi bolo podaných 1970 ml tekutín vnútrožilovo za celkových zhruba 16 hodín
hospitalizácie na JIS FN Nitra,
- nedostatočnou substitúciou draslíka, ktorá nebola ani na úrovni 30% pacientovej potreby,
- zanedbaním dostatočného monitorovania vnútorného prostredia a iónov,

-nesprávnymklinickýmhodnotenímzdravotnéhostavuazanedbanímmonitorovaniapacientavovzťahu
k odhaleniu možného rozvoja edému mozgu a následným nerozpoznaním rozvoja opuchu mozgu včas,
- nedostatočným vykonávaním sledovania a hodnotenia vedomia a neurologického statusu pacienta,
- nevyžiadaním neurologického vyšetrenia v čase, keď to vyplývalo z klinického obrazu dieťaťa, nakoľko
maloletý pacient opakovane zvracal, bol spavý a mal prejavy bolesti,

- nezabezpečením správneho organizačno – technického dohľadu nad pacientom, najmä funkčných
technických, monitorovacích zariadení,
- nesprávnym postupom pri resuscitácii maloletého S. Z., keď oneskorene ohlásila resuscitačnú príhodu,
ktorá nebola ohlásená ihneď po jej zistení resuscitačnému tímu v nemocnici,
3./ A. A. C., D. E. ako službukonajúca zdravotná sestra pri lôžku v nepretržitej prevádzke vo Fakultnej

nemocnici Nitra, so sídlom Špitálska ulica číslo 6 Nitra, v dobe od 18:00 hod. dňa 30.01.2017 do 03:10
hod. dňa 31.01.2017 nezabezpečila správnu, odbornú a štandardnú zdravotnú starostlivosť pacientovi
S. O., nar. XX.XX.XXXX a to v súlade s právnymi predpismi a štandardnými postupmi pri poskytovaní
špecializovanej ošetrovateľskej činnosti a starostlivosti o dieťa a podľa ordinácie lekára, s prihliadnutím
na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, predovšetkým tým, že

- nepodala draslíkv dávke 7,5 % KCl - 10 ml do 1/2 fyziologického roztoku napriek záznamu lekára
v dekurze v zdravotnej dokumentácii dňa 30.01.2017 o 19:30 hod., kedy bolo na základe výsledku
vyšetrenia hladiny draslíka s jeho hodnotou 3,5 mmol/l, ordinované navýšenie dávky 7,5 % KCl - 10 ml
do 1/2 fyziologického roztoku, pričom k nasadeniu fľaše 1/2 fyziologického roztoku s 10 ml 7,5 % KCl
došlo až dňa 31.01.2017 o 02:50 hod.,

- nedostatočne fyzicky dohliadala a nezabezpečila správny organizačno – technický dohľad nad
maloletým pacientom a to nezabezpečením správneho monitorovania maloletého S. Z. prostredníctvom
na to určeného monitorovacieho zariadenia a to i napriek tomu, že toto bolo na pracovisku k dispozícii,
predovšetkým nezabezpečila správne nastavenie a kontrolu alarmových signálov monitorovacieho
zariadeniaamonitorovaniaparametrovsamotnéhoprístrojaajehofunkcií,ataktiežnezachytilaodchýlky

monitorovaných hodnôt vitálnych funkcií,
- nesledovala a nezdokumentovala somatické parametre súvisiace s hydratáciou sliznice, turgorom
kože, so zápachom dychu ako ani parametrov súvisiacich s monitorovaním stavu vedomia pacienta –
kvalitatívne a kvantitatívne poruchy vedomia, dýchanie, stav zreníc,
- nespozorovala zástavy dychovej činnosti maloletého S. Z. tesne pred 02:00 hod. ráno dňa 31.01.2017,

ako ani jeho následnej postupnej zástave srdečnej činnosti tesne po 02:00 hod. ráno dňa 31.01.2017,
- nesprávne postupovala pri resuscitácii maloletého S. Z., ktorý nebol správny ani efektívny, nakoľko sa
prilôžkupacientanenachádzalambuvaksmaskouaresuscitácianebolazačatáiniciálnymizáchrannými
dychmi, ale kompresiami hrudníka,
- oneskorene ohlásila resuscitačnú príhodu - približne po 20 minútach,ktorá nebola ohlásená ihneď po

jej zistení resuscitačnému tímu vo Fakultnej nemocnici Nitra,
4./ F. B. ako službukonajúca zdravotná sestrapri lôžku v nepretržitej prevádzkevo Fakultnej nemocnici
Nitra, so sídlom Špitálska ulica číslo 6 Nitra, v dobe od 18:00 hod. dňa 30.01.2017 do 03:10 hod.
dňa 31.01.2017, nezabezpečila správnu, odbornú a štandardnú zdravotnú starostlivosť pacientovi S.O., nar. XX.XX.XXXX, a to v súlade s právnymi predpismi a štandardnými postupmi pri poskytovaní
špecializovanej ošetrovateľskej činnosti a starostlivosti o dieťa a podľa ordinácie lekára, s prihliadnutím
na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia, predovšetkým tým, že

- nepodala draslíkv dávke 7,5 % KCl - 10 ml do 1/2 fyziologického roztoku napriek záznamu lekára
v dekurze v zdravotnej dokumentácii dňa 30.01.2017 o 19:30 hod., kedy bolo na základe výsledku
vyšetrenia hladiny draslíka s jeho hodnotou 3,5 mmol/l, ordinované navýšenie dávky 7,5 % KCl - 10 ml
do 1/2 fyziologického roztoku, pričom k nasadeniu fľaše 1/2 fyziologického roztoku s 10 ml 7,5 % KCl
došlo až dňa 31.01.2017 o 02:50 hod.,

- nedostatočne fyzicky dohliadala a nezabezpečila správny organizačno – technický dohľad nad
pacientom a to nezabezpečením správneho monitorovania maloletého S. Z. prostredníctvom na to
určeného monitorovacieho zariadenia, a to i napriek tomu, že toto bolo na pracovisku k dispozícii,
predovšetkým nezabezpečila správne nastavenie a kontrolu alarmových signálov monitorovacieho
zariadeniaamonitorovaniaparametrovsamotnéhoprístrojaajehofunkcií,ataktiežnezachytilaodchýlky
monitorovaných hodnôt vitálnych funkcií,

- nesledovala a nezdokumentovala somatické parametre súvisiace s hydratáciou sliznice, turgorom
kože, so zápachom dychu ako ani parametrov súvisiacich s monitorovaním stavu vedomia pacienta –
kvalitatívne a kvantitatívne poruchy vedomia, dýchanie, stav zreníc,
- nespozorovala zástavy dychovej činnosti maloletého S. Z. tesne pred 02:00 hod. ráno dňa 31.01.2017,
ako ani jeho následnej postupnej zástave srdečnej činnosti tesne po 02:00 hodine ráno dňa 31.01.2017,

- nesprávne postupovala pri resuscitácii maloletého S. Z., ktorý nebol správny ani efektívny, nakoľko sa
prilôžkupacientanenachádzalambuvaksmaskouaresuscitácianebolazačatáiniciálnymizáchrannými
dychmi, ale kompresiami hrudníka,
- oneskorene ohlásila resuscitačnú príhodu - približne po 20 minútach,ktorá nebola ohlásená ihneď po
jej zistení resuscitačnému tímu vo Fakultnej nemocnici Nitra,

čím všetky menované obvinené porušili dôležité povinnosti vyplývajúce im zo zamestnania, postavenia
a funkcie a to podľa § 80 odsek 1 písmeno a), písmeno e) zákona číslo 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017 a podľa § 4 odsek 3 zákona číslo
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

v znení neskorších predpisov,
pričom v dôsledku reťazenia nedostatkov, pochybení vo vyššie opísanej nesprávnej protokolárnej
liečby a špecializovanej ošetrovateľskej činnosti a oneskoreného terapeutického zásahu obvinených,
sa zhoršil zdravotný stav dieťaťa S. Z. počas jeho hospitalizácie vo vyššie uvedenom období natoľko,
že krátko pred 02:00 hod. dňa 31.01.2017 došlo k zástave dýchania a tesne po 02:00 hod. dňa

31.01.2017 k zástave srdcovej činnosti ako komplikácie závažného opuchu mozgu, v čase o 03:10 hod.
dňa 31.01.2017 došlo k oživovaniu dieťaťa privolaným resuscitačným tímom a následne bol maloletý
pacient S. Z. prevezený posádkou záchrannej služby do Detskej Fakultnej Nemocnice s Poliklinikou
Bratislava, Detská klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde vykonanými vyšetreniami bola u
neho potvrdená diagnóza mozgovej smrti a výrazný edém mozgu, následkom čoho dňa 01.02.2017

o 01:05 hod. došlo k úmrtiu dieťaťa S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. P. Q. J. X,

t e d a :

obvinená A. B. C., obvinená A. B. A., obvinená A. A. E. a obvinená F. B.:
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej jej z povolania a uloženej jej podľa zákona inému z
nedbanlivosti spôsobila smrť a taký čin spáchala na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á ch a l i :

obvinená A. B. C., obvinená A. B. A., obvinená A. A. E. a obvinená F. B.:
prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) zákona číslo 300/2005 Z.z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno

h) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, § 127 odsek 1 Trestného zákona

z a to i m s ú d u k l a d á:Obžalovaná v 1./ rade A. B. C.
R. § 149 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,

odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na
dobu 5 (päť) rokov.

Obžalovaná v 2./ rade A. B. A.
R. § 149 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na
dobu 5 (päť) rokov.

Obžalovaná v 3./ rade A. A. C., D. E.

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze poskytovania

zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti ako zdravotná sestra na dobu 5 (päť) rokov.

Obžalovaná v 4./ rade F. B.
Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného

zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody
podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze poskytovania
zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti ako zdravotná sestra na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodených: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, a

S. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX, odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský prokurátor v Nitre podal dňa 16.03.2020 na obžalovanú v 1./ rade A. B. C., obžalovanú v 2./
rade A. B. A., obžalovanú v 3./ rade A. A. E. a obžalovanú v 4./ rade F. B. obžalobu pre prečin usmrtenia
podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, §139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127 odsek 1 Trestného zákona. Takto podanú obžalobu
samosudca preskúmal a po oboznámení sa s listinným materiálom rozhodol o nariadení hlavného
pojednávania a rozsahu dokazovania.

Po nariadení hlavného pojednávania a prednesení obžaloby prokurátorom, obžalovaná v 1./ rade A. B.
C. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona vyhlásila, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý jej je
v obžalobe č. Kv 29/20/4400-2 zo dňa 11.03.2020 kladený za vinu, nevinná, obžalovaná v 2./ rade A. B.
A. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku vyhlásila, že sa cíti byť nevinná zo spáchania

skutku kladeného jej za vinu v obžalobe prokurátora č. Kv 29/20/4400-2 zo dňa 11.03.2020. Obžalovaná
v 3./ rade A. A. E. a obžalovaná v 4./ rade F. B. požiadali, aby sa hlavné pojednávanie konalo v ich
neprítomnosti, preto vyhlásenie v zmysle ustanovení § 257 Trestného poriadku neurobili.

Na základe vyššie uvedeného súd následne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, a to
výsluchom obžalovanej v 1./ rade A. B. C., obžalovanej v 2./ rade A. B. A., prečítaním zápisníc

z prípravného konania obžalovanej v 3./ rade A. A. E. a obžalovanej v 4./ rade F. B., výsluchom
poškodenej K. B., poškodeného S. B., svedka A. A. T., svedkyne A. A. J., svedkyne Q. R., svedkyne A.
R. U., svedkyne R. S. V., svedkyne A. C. H., svedka F. D. G., svedkyne G. K., svedkyne C. G., prečítaním
výpovedí z prípravného konania svedkyne H. U., D. A., A. A. R., S. N., A. U. C., A. K. L., L. A. L.,
svedka A. R. U., K. W., výsluchom spracovateľov znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia

znaleckého ústavu forensic.sk Inštitútu forenzných a medicínskych expertíz, s.r.o. a ich oboznámením
a následne boli prečítané listinné dôkazy.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaná v 1./ rade A. B. C. (ďalej len „obžalovaná 1./) uviedla, že dňa 30.01.2017 bol k nim
na oddelenie privezený na hospitalizáciu 3-ročný chlapček B. po tom, ako ho tam poslala jeho
obvodná lekárka A. H. pre podozrenie na novozistený diabetes mellitus, nakoľko podľa udania otca
– poškodeného S. B. v priebehu posledného týždňa prijímal zvýšené množstvo tekutín a taktiež viac
močil. Obvodná lekárka mu namerala glykémiu 19,2 milimov/l a odobrala mu moč na vyšetrenie.

V ambulancii kliniky, kde pracuje obžalovaná 1./, bolo dieťa vyšetrené medzi 11tou a 12tou hodinou
lekárkou v príjmovej ambulancii – pediatričkou A. A. R., ktorá vyšetrila kapilárnu glykémiu s hodnotou
18,8 milimov/l a na základe tohto odporučila jeho prijatie na jednotku intenzívnej starostlivosti kliniky
novorodencov v Nitre (ďalej len „JIS“). Sekundárnou lekárkou MUDr. Čiernou bolo dieťa prijaté na JIS,
o čom sekundárna lekárka upovedomila aj obžalovanú 1./, ktorá v tom čase dokončovala vizitu na

novorodeneckom úseku kliniky. Prijímajúca lekárka na základe rozhovoru s matkou –poškodenou K. B.
upresnila anamnézu s tým, že nadmerné pitie a močenie trvalo viac ako týždeň, úbytok na váhe dieťaťa
bol2kgzamesiacadieťaodnociopakovanevracalo,pričomkeďotecišielsdieťaťomnaJIS,podľajeho
vyjadrenia dieťa vyzeralo, že odpadne, musel ho priniesť na rukách. Okolo 12:30 hod., kedy obžalovaná
1./ po dokončení vizity na novorodeneckom oddelení sa presunula na JIS, A. J. ju oboznámila s úkonmi,

ktoré už vykonala, oznámila, že dieťa je už napojené na monitor vitálnych funkcií, malo urobené
kompletnévstupnélaboratórnevyšetrenianevyhnutnénadiagnostikudiabetesmellitus,zaistilaudieťaťa
intravenózny vstup a snažili sa zaistiť aj druhý. A. J. tiež pred príchodom obžalovanej 1./ zahájila
infúznu rehydratačnú liečbu podľa medzinárodných protokolov liečby diabetickej ketoacidózy (ďalej len
„DKA“) schválených medzinárodnou asociáciou pre deti a dorast (ďalej len „ISPAD“ - International

Society for Pediatric and Adolescent Diabetes), ktoré sú uložené na JIS v špeciálnom fascikli, kde sú
viaceré protokoly liečby z viacerých pracovísk, ktoré sa touto liečbou zaoberajú. Obžalovaná 1./ ďalej
uviedla, že všetko uvedené je v súlade s odporúčaniami a protokolom liečby. Po svojom príchode na
JIS dieťa vyšetrila, zistila, že je malátne, dehydratované, pri vedomí, reagovalo pokojne, rodičia mu
pomohli posadiť sa, nakoľko samé nevládalo, pery malo popraskané, suchú sliznicu, zrýchlenú srdcovú

činnosť a prehĺbené dýchanie so zápachom v placetone, všetko to boli známky závažnej dehydratácie,
predkolapsového stavu a prebiehajúcej DKA. Dieťaťu boli kontinuálne monitorované všetky vitálne
funkcie, meraná funkcia srdca, EKG, saturácia krvi kyslíkom, počet dychov a taktiež bol priebežne
meraný krvný tlak. Obžalovaná 1./ zaistila u dieťaťa vstup do druhej žily, komunikovala s rodičmi,
odpovedala im na otázky, kontaktovala odbornú pediatričku A. H. od ktorej sa dozvedela, že v moči,

ktorý táto doobeda odobrala, bol pozitívny cukor aj keto látky na 3 kríže, čiže typické známky DKA
pri diabetes prvého typu, čiže známky metabolickej dekompenzácie základného ochorenia. Hydratačná
liečba zahájená A. J., ktorá bola v súlade s ISPAD-om, kde experti odporúčajú pri stredne závažnej DKA
začať liečbu plným fyziologickým roztokom do žily vo forme infúzie rýchlosťou 10 ml/kg za hodinu, tiekla40 minút a po zistení všetkých potrebných údajov a vzhľadom na klinický stav dieťaťa, mu bola pridaná
okolo 13:00 hod. aj liečba rýchlo účinkujúcim inzulínom aktrapid. Inzulín podali v dávke 0,05 jednotky
na kg/hod kontinuálne. Aj toto rozhodnutie bolo v súlade s protokolmi liečby, pričom zohľadňovalo tiež

klinický stav dieťaťa, aj najnovšie poznatky z januára 2017, ktoré boli už aktuálnejšie, ako odporúčania
ISPAD-u z roku 2014, navyše odporúčania ISPADU z r. 2014 zohľadňovali. Podľa ISPAD-u z r. 2014 je
GCS skóre – Glasgow coma scale score – Glasgowská stupnica hĺbky bezvedomia (ďalej len „GCS“,
alebo „GCS skóre“), vhodné sledovať, avšak podľa posledných aktualizácií z r. 2017 je GCS skóre u detí
považované za veľmi nespoľahlivý hodnotiaci faktor a je lepšie popísať a sledovať celkový neurologický

stav detí. Tieto nové poznatky odporúčali pri stredne závažnej až závažnej DKA podať infúziu inzulínu
čím skôr ako sa diagnostikovala ketoacidóza a začať v podávaní inzulínovej infúzie ešte počas liečenia
úvodného tekutinového bolusu, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k neželaným príhodám. Obžalovaná
1./ okolo 13.30 hod. musela odísť k iným pacientom na pracovisko MR kvôli uspatiu dieťaťa, tento
úkon nemohol vykonať nik iný, len obžalovaná 1./ a vzhľadom na to, že na pracovisku boli prítomní
všetci atestovaní lekári, odovzdala pacienta obžalovanej 2./ A. A., ktorá mala mať v ten deň službu

a ktorá uviedla, že dohliadne na dieťa a taktiež na výsledky vstupných laboratórnych odberov, ktoré
v čase odchodu obžalovanej 1./ z oddelenia JIS ešte neboli dostupné. Na JIS sa obžalovaná 1./
vrátila okolo 15:00 hod., počas jej neprítomnosti dohliadali na klinický stav dieťaťa A. J. a obžalovaná
2./ A. A. a v tomto čase, keďže dieťa nevidela, nerozhodovala o jeho liečbe obžalovaná 1./. Po jej
príchode na oddelenie a po vzhliadnutí vstupnej acidobázickej rovnováhy zistila u dieťaťa stredne

závažnú DKA, čiže diabetes mellitus prvého typu, okrem glukoglykémie, ktorá bola vysoká (19,06),
ostatné výsledky boli v norme, hodnota draslíka bola na hornej hranici v norme, v plnom obraze bola
vysoká hladina leukocitov 31 tisíc, čo býva typické pre závažnejšiu dehydratáciu pacienta, zápalové
parametre boli vysoké, hodnota fruktozamínu bola zvýšená, hodnota glykovaného hemoglobínu bola
zvýšená, fruktóza bola taktiež zvýšená 458 mikromov/l, hodnota inzulínu znížená na 1,9 mikromov/

l, C-peptid bol znížený 0,13 nanogram/ml. Po dotazovaní A. J. ako prebiehala liečba v neprítomnosti
obžalovanej 1./, táto uviedla, že glykémia bola zmeraná o 14:00 a mala honotu 11,0 milimov/l, o 15:00
bola glykémia 7,7 milimov/l, pravidelne sa v hodinových intervaloch dieťaťu merali hodnoty glykémie,
pokles bol postupný, pomalý a pozvoľný 4 milimy/l na hodinu. Takýto postup bol tiež plne v súlade
s protokolmi liečby. Podľa informácií od A. J. dieťaťu o 15:00 hod v ordinácii A. A. zmenili fyziologický

roztok na polovičný, čiže roztok s obsahom glukózy. Na otázku obžalovanej 1./ prečo sa tak nestalo skôr,
odpoveď nedostala, ale pokles bol pozvoľný a pomalý a teda u dieťaťa nedošlo k prudkému poklesu
glykémie, ani nebola zistená hypoglikémia, hodnoty boli stále zvýšené v abnorme a u dieťaťa neboli
žiadne problémy v tomto období. Dozvedela sa, že dieťa močilo a nariadila mu podať kálium do infúzie,
7,5 % kcl. dávka kália sa musí zvoliť na základe aktuálnej hodnoty a vzhľadom na to, že hodnota

bola na hornej hranici normy a išlo len o 12 kg dieťa, išlo sa s dávkou kália opatrne, keďže v prípade
vysokej dávky je toxické, mohlo by spôsobiť závažnú hyperkalémiu a fatálnu poruchu srdcového rytmu.
Bolo teda podané v dávke 10 milimov/l s tým, že ďalej sa bude monitorovať núdzové prostredie aj
hladina kália a priebežne sa bude táto dávka upravovať. Po pozretí sa na pacienta videla, že ten sa
pýtal otcovi na ruky a sedel mu na kolenách, pokojne a kľudne pozeral otcovi do mobilu, bez žiadnych

neurologických príznakov. V porovnaní so stavom dieťaťa po jeho prijatí došlo k zlepšeniu klinického
stavu a zároveň mu o 15:00 bola kontrolovaná acidobázická rovnováha, kde došlo k zlepšovaniu
parametrov a metabolickej kompenzácie a hodnoty smerovali k mierne závažnej DKA. Od prijatia do
15:00 dieťa nevracalo, zlepšilo sa mu vedomie, bolo čulejšie a keďže všetko nasvedčovalo tomu, že
bude priaznivá kompenzácia ochorenia, obžalovaná 1./ sa rozlúčila a odchádzala domov. K obžalobe

obžalovaná 1./ uviedla, že úvodná hydratačná liečba bola podávaná správne, do 15:00 hod. nedošlo
k prekročeniu objemu a substitúcie tekutín, infúzia tiekla rýchlosťou 10 ml na kg za hodinu, bol podávaný
plný fyziologický roztok a pri tejto rýchlosti nebol presiahnutý objem tekutín 40 až 50 ml na kg za prvé 4
hodiny, čo je postup odporúčaný aj expertmi ISPAD-u ako prevencia vzniku edému. Ordinácia infúznej
liečby na 24 hodín vopred nie je správny postup, nakoľko išlo o akútneho pacienta a v takomto prípade

je potrebné infúznu liečbu neustále prehodnocovať a upravovať podľa aktuálneho stavu pacienta podľa
stavu jeho hydratácie a laboratórnych vyšetrení a to môže urobiť len lekár, ktorý pacienta vidí a aktuálne
vyšetruje. Podľa obžalovanej 1./ sa konzultanti pre Úrad nad zdravotnou starostlivosťou R. K. a K. R.,
poprední slovenskí pediatri, vyjadrili vo svojom stanovisku , že úvodné vyšetrenia, infúzna liečba aj
ordinácia inzulínu boli plne v súlade s protokolmi odporúčanými viacerými pracoviskami s tým, že neboli

zvolené postupy, ktoré by prispievali k vzniku alebo zhoršovaniu edému mozgu. Ďalej obžalovaná 1./
uviedla, že podanie inzulínu v prvej hodine podľa obžaloby by mohlo spôsobiť prudký pokles osmolality
séra, pričom podľa expertov z ISPAD-u sa píše, že intravenózny bolus nie je odporúčaný hneď v úvode
liečby, lebo tento by mohol spôsobiť prudký pokles osmolality. Dieťaťu bola podávaná kontinuálna infúziaa nie hneď v úvode liečby. Ďalšie vyšetrenia osmolality séra dokazujú, že po 7 hodinách bol pokles
osmolality pomalý, postupný, tzn., že klesol z hodnoty 302 pri prijatí na 80 miliosmovov za kg za 7
hodín, tzn. rýchlosťou 3 miliosmovy na kg za hodinu, čo zodpovedá odporúčaniam protokolov a to

najmä ako prevencia edémov. Najnovšie názory resp. zistenia expertov ISPAD týkajúce sa teórie vzniku
opuchu mozgu sú kontroverzné, nakoľko niekedy prezentovaná patogenéza, že opuch mozgu mohol byť
výsledkom rýchleho podávania tekutín a prudkého poklesu osmolality je už zmenený a podľa najnovších
zistení je vyvíjajúci sa edém mozgu zodpovedný dehydratáciou a nedostatočná perfúzia mozgu
spojená s diabetickou ketoacidózou. Nedokrvenie mozgu pre dehydratáciu pri DKA vedie k porušeniu

hematoendefalickej bariéry a môže spôsobiť fatálny opuch mozgu pri diabetickej ketoacidóze. Experti
z ISPAD-u podľa obžalovanej 1./ poukazujú na to, že je značná individuálna variabilita v prejavoch
DKA, pričom odporúčajú individuálny prístup a rozhodovanie v liečbe ošetrujúcim lekárom, ktorý musí
rozhodnúť o optimálnej liečbe s prihliadnutím na ochorenie pacienta a na základe pravidelných kontrol
upravovať liečbu. Od prijatia pacienta na JIS do 15:00 hod. malo dieťa dostatočne monitorované
vnútorné prostredie, boli robené pravidelné kontroly glykémie v hodinových intervaloch a taktiež malo

skontrolovanú acidobázickú rovnováhu, v tomto období teda bolo adekvátne sledované, bol tam stále
prítomný lekár a sestra, dieťa bolo po uložení na JIS, napojené na monitor vitálnych funkcií, zariadenie
meralo EKG, akciu srdca, počet dychov, saturáciu krvi kyslíkom, meral sa taktiež tlak, pričom toto
zariadenie bolo plne funkčné, pravidelne kontrolované servisným technikom, navyše bolo pod priamym
neustálym dohľadom personálu vo vzdialenosti 1,5 metra, čiže pacient bol neustále sledovaný. Od 12:00

do 15:00 hod. dieťa nemalo žiadne prejavy edému mozgu. Po hospitalizácii dieťaťa bolo zariadenie
na meranie vitálnych funkcií prekontrolované technikom a bolo ním označené za plne funkčné. Na JIS
bolo dieťa prijaté s typickými príznakmi DKA, pričom teória rozvoja opuchu mozgu počas hospitalizácie
bola špekulatívna, nie je podložená náležitými zmenami vitálnych funkcií monitorovacieho záznamu
JIS, čo znamená, že nedošlo k závažnému spomaleniu srdcového rytmu a ani k poklesu saturácie

krvi kyslíkom, čo sú objektívne a typické známky rozvoja edému mozgu. Obžalovaná 1./ pripomenula,
že nie je možné zabudnúť ani na výsledky pitevnej správy, podľa ktorej patológ vykonávajúci pitvu
dieťaťa určil diagnózu aj závažného zápalu hrubého čreva v zmysle klostridiovej kolitídy, ktorý označil
za primárny nález, čo znamená, že tento sa objavil ešte pred resuscitáciou, čo potvrdil aj patológ R. B..
Tento zápal čreva pritom mohol spôsobiť v ďalšom priebehu hospitalizácie nedostatočnú kompenzáciu

DKA, mohol sa prejaviť vracaním a bolesťou brucha, avšak sa neprejavil typickým klinickým príznakom
– hnačkou. Mohol spôsobiť ťažký šok a kardiorespiračné zlyhanie dieťaťa. Uvedené bolo zistené až
pitvou, neprejavilo sa a nedalo sa zistiť v priebehu hospitalizácie. Ohľadom draslíka obžalovaná 1./
uviedla, že dieťa malo po celý čas hodnotu kália v norme, pričom podľa štúdií nepatrí hypokalémia medzi
rizikové faktory rozvoja edému v mozgu. Ohľadom DKA tiež doplnila, že každá literatúra uvádza, že

ide život ohrozujúci stav a môže spôsobiť úmrtie pacienta a to aj napriek správne poskytovanej liečbe,
pričom aj komplikácia edému mozgu môže vzniknúť napriek správne poskytnutej protokolárnej liečbe.
Čím dlhšie pretrvávajú príznaky diabetes mellitus prvého typu u pacienta, tým závažnejšie patologické
zmeny vznikajú u pacienta, pričom bolo zistené, že u dieťaťa ochorenie, ktoré bolo u neho spätne
zistené, trvalo dlhšiu dobu. Čo sa týka vyšetrení, ktoré boli na dieťati vykonané a ich zistení, tieto

boli všetky zaznamenané v príjmovej správe a taktiež v PC. Plán liečby zahájila prijímajúca lekárka
A. J., následne po príchode obžalovanej 1./ sa dohodli na úvodnej liečbe podľa aktuálneho stavu
dieťaťa, laboratórnych vyšetrení a v súlade s protokolmi. Na základe tohto dostalo dieťa úvodnú infúznu
liečbu. Výsledky z vyšetrení vyhodnocovala obžalovaná 1./, v jej neprítomnosti A. J., prítomná sestra
a obžalovaná 2./ A. B. A.. Prístroj na zaznamenávanie vitálnych funkcií pacientov sa nachádza v hlavnej

veľkej miestnosti, konkrétne sú tam 3 takéto monitory, na izolačke je samostatný monitor, čiže každý
pacient má samostatný monitor a informácia z týchto monitorov je zbieraná do centrálneho monitora
nachádzajúceho sa v strede miestnosti, odkiaľ je výhľad na všetkých pacientov. Monitor dieťaťa B. bol
funkčný, bol naň napojený, avšak centrálny monitor nesnímal - vypadla obrazovka, tento však nie je
nevyhnutný, nakoľko dôležitý je ten pri lôžku pacienta. Ohľadom vyšetrenia moču dieťaťa z 03.01.2017,

ktoré vykázalo výsledok glukózy v ňom viac ako 1000 ard., obžalovaná 1./ uviedla, že toto je znakom
rozbehnutého ochorenia diabetes mellitus, ide o vysoko pozitívny cukor v moči, po takomto zistení by
pacient mal ísť okamžite na vyšetrenie, pričom oneskorenie diagnostiky a oneskorené zahájenie liečby
až po mesiaci je vysoko rizikové z hľadiska komplikácií, ktoré môžu u takýchto pacientov vzniknúť,
vôbec nemuselo dôjsť k rozvoju DKA a metabolickej dekompenzácii a následným komplikáciám z tohto

vyplývajúcim. Ohľadom zistených výsledkov, resp. záznamov o aktuálnom stave dieťaťa obžalovaná 1./
uviedla, že záznamy sa zapisujú na hárok papiera nazývaný „plachta“. Na tento záznam obžalovaná
1./ nič nepísala, nakoľko o 13:30 hod. musela odísť, záznamy tam poznamenávala obžalovaná 2./ A.
A. a s odvolaním na ňu, či na obžalovanú 1./ aj A. J.. Závery vyšetrení, ktoré vykonala obžalovaná1./ zapísala A. J., čo je bežný postup, nakoľko ona je sekundárnym lekárom, pričom obžalovaná 1./
v zahájenej liečbe pokračovala, ak by však mala iný názor, nebola s ňou stotožnená, zmenila by to
a zapísala zmenu. Kolónky zrenice a GCS nie sú vyplnené v zdravotnom zázname z dôvodu, že tieto

boli vyjadrené slovne pri prijatí pacienta a taktiež popísané v prijímacej správe. Obžalovaná 1./ sa od
sestier resp. anesteziológa dozvedela chybu monitorovacieho zariadenia, ktorý nealarmoval klesanie
saturácie a reakcie srdca, kedy EKG malo vypisovať asistóliu, pričom uvedené zistila privolaná sestra,
ktorá začala s resuscitáciou, bližšie obžalovanej 1./ nešpecifikovali čo sa stalo.

Obžalovaná v 2./ rade A. B. A. (ďalej len „obžalovaná 2./) uviedla, že dňa 30.01. pracovala na detskom
kardio oddelení, kedy okolo 14:00 jej volala A. J., ktorá ju informovala o tom, že bol prijatý pacient
a primárka (obžalovaná 1./ A. B. C.) ju prosí, aby vyhodnotia jeho stav, nakoľko ona musí odísť uspávať
iného pacienta. Na základe informácií od A. J. a dostupných informácií o pacientovi mu upravili liečbu.
Okolo 15:00 prišla na JIS prevziať si službu, kde jej obžalovaná 1./ odovzdala tohto pacienta, povedala
jej, že ide o novozisteného diabetika, DKA so stredne závažným rozvratom vnútorného prostredia, ktorý

už od prijatia bol liečený, rehydratovaný a na základe glykémií a iných výsledkov mu bol pridávaný
inzulín a draslík. Obžalovaná 2./ dieťa vyšetrila klinicky, popočúvala ho, zhodnotila stav dehydratácie,
zreníc, vedomia, vyšetrila ho auskultačne, prehmatala mu bruško, prebrali s obžalovanou 1./ laboratórne
výsledky svedčiace o zlepšujúcom stave vnútorného prostredia od prijatia, dohodli sa na ďalšom
postupe, potom obžalovanú 2./ odvolali pracovať na iné oddelenie veľkých alebo malých detí robiť

príjem. Stav dieťaťa vyhodnotili prijímajúce lekárky A. R., neskôr A. J. a obžalovaná 2./ sa stotožnila
s diagnostickým záverom o stredne závažnej DKA, neskôr diagnózu pracovne rozšírila o možnosť
rozvíjajúceho sa zápalu čreva. Počas toho jej sestričky volali, že dieťa vracalo, išla ho teda pozrieť
a vyšetrila ho, zhodnotila hydratáciu, vedomie, dieťa sa začínalo rehydratovať, bolo pri plnom vedomý,
mrzutejšie a spavejšie, bez jednoznačnej poruchy vedomia. Taktiež vyhodnotila fotoreakciu zreníc, ktorá

bola na oboch stranách správna, vzhľadom na vracanie a bolesti brucha, ktoré dieťa udávalo, mu
podala liek na ukľudnenie žalúdka – ranital do žily s tým, že ešte raz vracal, čo je normálna reakcia pri
podaní tohto lieku, potom už ďalšie vracanie sestričky ani rodičia nehlásili. Po rozhovore s otcom jej
tento uviedol, že dieťa sa správa tak, ako keď je choré. Medzitým obžalovaná 2./ pracovala ďalej na
iných oddeleniach, sestričky jej hlásili hodnoty cukru v krvi a pri každej voľnej chvíli išla dieťa pozrieť,

skontrolovať stav jeho vedomia, vitálne funkcie, akciu srdca, saturáciu kyslíkom s tým, že pri každom
takomto vyšetrení boli hodnoty vyhovujúce a žiadna z týchto hodnôt nenasvedčovala rozvíjajúcemu
sa edému mozgu. Okrem týchto vyšetrení robila kontrolné laboratórne vyšetrenia, medzi nimi hodnoty
acidobázy, ktorá svedčila o zlepšujúcom sa vnútornom prostredí. Keďže hodnota draslíka bola nižšia,
pridávala substitúciu draslíka, kontrolné normy boli v hodnote nad 4, kontrolovala taktiež osmolalitu séra,

celkovo 1 až 2 razy počas svojej služby, ktorá pri rozvoji edému mozgu zohráva najdôležitejšiu úlohu,
pričom aj tá bola v norme. Hodnoty glykémie sa upravovali a podľa toho obžalovaná 2./ upravovala
tiež rýchlosť inzulínu a infúzie, dieťa tiež primerane močilo. Okolo 22:00 hodiny ju privolali k dieťaťu,
nakoľko sa sťažovalo na bolesti bruška a potom, ako ho popočúvala, zistila zvýšenú peristaltiku –
činnosť čriev. Nakoľko druhou najzávažnejšou DKA komplikáciou po edéme mozgu je pseudoperitída,

rozhodla sa skonzultovať sono vyšetrenie bruška, ktoré bolo v poriadku. Okolo 23:00 hod. po návrate zo
sono vyšetrenia bolo dieťa čulejšie, neverbálne komunikovalo rovnako ako počas celej hospitalizácie,
opäť skontrolovala hladinu cukru, ktorá bola v norme vzhľadom k diagnostikovanému diabetu. Upravili
rýchlosť inzulínu a obžalovanú 2./ okolo 00:00 zavolali na ďalší príjem, okolo 01:00 jej u dieťaťa
hlásili ďalšiu glykémiu, bola ho pozrieť, v tom čase spal, vitálne funkcie mal stabilizované, medzitým

vyšetrovala ďalšie deti, chvíľu bola aj na lekárskej izbe, nakoľko na ďalšej kontrole dieťaťa sa dohodli
okolo 03:00. O 02:49 jej zvonil mobil, že má utekať, nakoľko dieťatko nedýcha, do 1-2 minút, teda
hneď, ako to bolo možné, pribehla, našla sestru – obžalovanú 3./ A. A. E. ako masíruje srdce, druhá
sestra - obžalovaná 4./ F. B. predýchavala dieťa ambuvakom, obžalovaná 2./ prevzala masáž srdca,
počas ktorej jej referovali, že dieťa pri kontrole našli nehybné, nedýchajúce a povedali, že monitory

signalizovali apnoe, pričom v čase príchodu obžalovanej 2./ signalizovali asystóliu a apnoe. Medzitým,
ako obžalovaná 2./ resuscitovala, nakázala sestre nariadiť adrenalín a zavolať na ARO resuscitačnú
pomoc, podala adrenalín, pokračovali v masáži srdca, po 5 minútach znova podala adrenalín. Medzitým
prišiel A. T. so svojim tímom, referovala mu stav pacienta, pýtal sa jej, či dieťa nie je dehydrované,
na čo mu obžalovaná 2./ referovala, že nie, nakoľko postupovali správne, následne podali adrenalín

ešte 2 razy a po štvrtom podaní sa obnovila srdcová činnosť. Obžalovaná 2./ počas resuscitácie
robila odbery, aby vylúčili závažný rozvrat vnútorného prostredia, s tým, že hladina draslíka, cukru
a ostatné základné parametre boli v norme, výrazná odchýlka bola najmä v acidobázickej rovnováhe,
čo však súviselo s resuscitáciou. Okrem toho boli nemerateľné hodnoty hemokoagulácie, čo pripisovalaobžalovaná 2./ tiež resuscitácii eventuálne ďalšej diferenciálnej diagnostike. Pred intubáciou A. T. sa
pri odsávaní žalúdka odsalo väčšie množstvo čerstvej krvi, A. T. napojil dieťa na ventilátor, zabezpečil
mu centrálny venózny vstup, obložil hlavu ľadom a podľa najnovších postupov sa ho snažil uviesť

do hypotermie. Po ukončení základných resuscitačných úkonov obžalovaná 2./ informovala matku
dieťaťa, že jej je veľmi ľúto, ale zdá sa, že dieťatko je už v mozgovej smrti, obaja rodičia boli rozrušení,
akoby informácii neporozumeli, ďakovali jej za záchranu života dieťaťa, preto sa im snažila vysvetliť,
že srdiečko síce bije, avšak mozog je už poškodený. Obžalovaná 2./ dohodla preloženie dieťatka na
kliniku detského ARA v Bratislave, nakoľko ani technicky ani personálne Nitrianske pracovisko nie je

vybavenénazabezpečenietakéhotodieťatka.Vlekárskejspráve,ktorúzačalavypisovať,bolomnožstvo
nezrovnalostí, hlavne anamnestických údajov odobratých od rodičov, snažila sa dopátrať k relevantným
údajom, nakoľko najväčší rozpor bol v uvádzaní trvania ochorenia, kde 1 údaj bol 2 týždne a iný
údaj 1 mesiac. Okolo 04:00 – 04:10 prišla RZP, A. U. prišiel a oznámil, že na prevoz bol vyslaný
on, opakovane sa dotazoval prečo chce obžalovaná 2./ dieťa v takom stave preložiť, vysvetľovala
mu absenciu vybavenia na ďalšiu terapeutickú a diagnostickú starostlivosť o dieťa. Dieťatko previezli

a obžalovaná 2./ volala primárke a oznámila jej tragickú správu. Ohľadom sledovania vitálnych funkcií
obžalovaná 2./ uviedla, že dieťa bolo napojené na monitor vitálnych funkcií, bola sledovaná funkcia
jeho srdca, tlak krvi, saturácia kyslíkom, tieto hodnoty sestry každú hodinu zapisovali, pri akejkoľvek
odchýlke volali obžalovanej 2./, ktorá dieťa vyšetrila pri preberaní služby, každé dve hodiny, medzitým
mala prácu, potom ešte 2 razy ho vyšetrila, odoberala mu hodnoty cukru a acidobázickej rovnováhy.

Klinické vyšetrenia zapisovala do chorobopisu, kde udávala bolesti bruška a vracanie, ordinácia liekov
bola zapísaná do chorobopisu a hodnoty vitálnych funkcií zaznamenávali sestry. Nakoľko centrálny
monitor, ktorý však je nadštandardným monitorom, na oddelení sestier nefungoval, pacient bol napojený
na monitor, ktorý mu monitoroval základné vitálne funkcie a nevylučuje, že bol osobitne pripojený
taktiež na monitor saturácie kyslíka v krvi. Diagnostický nástroj GCS nevyžiadala, nemala ho dôvod

používať, nakoľko sa využíva pri pacientoch v bezvedomí, v komatickom stave, dieťatko v bezvedomí
nebolo, neverbálne komunikovalo a všetky parametre, ktoré sa hodnotia pri GCS, spĺňalo na plný
počet. Obžalovaná 2./ vyšetrovala osmolalitu séra, ktoré je najdôležitejším ukazovateľom prípadného
rozvíjajúceho sa edému mozgu, táto však bola vyhovujúca. Zrenice dieťaťa kontrolovala na začiatku keď
ho preberala, potom cca o 22:00 hod., pričom tiež uviedla, že vyšetrenie zreníc prebieha zasvietením do

očí pacienta, sledujú sa reakcie zreníc a v prípade, že reakcie nie sú rovnaké, znamená to poškodenie
mozgu. Záznam o stave zreníc v chorobopise absentuje z dôvodu, že v tomto sa nezvykne zapisovať,
zaznamenávajú ho sestry v chorobopise v časti dekurzu. Čo sa týka dopĺňania tekutín, ktoré dieťa
stratilo vracaním, obžalovaná 2./ uviedla, že dieťa dostalo približne 1,9 l tekutín za 16 hodín a nakoľko
vracal, navýšila mu obžalovaná model tekutín o 300 ml oproti pôvodnému modelu tekutín, čím sa snažila

nahradiť stratu tekutín spôsobenú vracaním. Taktiež akonáhle glykémia poklesla pod 12 milimov/l, bolo
to asi v čase pri preberaní služby, zmenila plný fyziologický roztok neobsahujúci glukózu na polovičný,
ktorý glukózu obsahuje.

Obžalovaná v 3./ rade A. A. C., D. E. (ďalej len „obžalovaná 3./“) vo svojej výpovedi z prípravného

konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedla, že využíva svoje zákonné právo
a nebude vypovedať.

Obžalovaná v 4./ rade F. B. (ďalej len „obžalovaná 4./“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá
bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, uviedla, že využíva svoje zákonné právo a nebude vypovedať.

Svedkyňa - poškodená K. B. (ďalej len „poškodená“) po zložení prísahy uviedla, že dňa 30.01.2017 bol
synček B. prijatý do FNsP Nitra s podozrením na cukrovku potom, ako predchádzajúcu noc a ráno 3
razy vracal. S manželom – poškodeným S. B. sa dohodli, že manžel B. zoberie k obvodnej lekárke, čo
aj urobil. Tam mu namerali hodnotu cukru v krvi cca 19,2 a poslali ich do nemocnice. Poškodená mohla

prísť za B. a manželom do nemocnice okolo 12:30 hod, nakoľko sama bola v tom čase hospitalizovaná
na gynekologickom oddelení. Do 15:00 bol B. viac-menej v poriadku, nechcel byť na posteli, chcel odísť,
chodiť, hrať sa, pozeral videá a pýtal si vodu. Okolo 15:00 musela odísť na gynekológiu a keď sa vrátila,
B. jedol rohlík a potom začal veľmi vracať, vracal viackrát po sebe, bol malátny, nemal o nič záujem,
nechcel sa hrať a mal poruchy vedomia, čo sa prejavovalo tak, že 5 minút bol hore, potom zase spal

a takto sa to opakovalo až do večerných hodín cca do 17:00 hod. Počas tohto obdobia poškodená
s manželom stále oznamovali sestričkám, že B. nie je dobre, pýtali sa ich, čo mu je, na čo dostali
odpoveď, že to je normálne a je to z výkyvu cukru. Okolo 18:00 prišla na oddelenie obžalovaná 2./ A. B.
A., ktorá B. pozrela a pýtala sa sestričiek prečo niečo nedostal proti vracaniu. Naordinovala mu ratinal. B.potom ešte vracal žalúdočné šťavy a napínalo ho aj počas spánku. Obžalovaná 2./ povedala, že približne
o2hodinyhoprídepozrieťznova,prišlaokolo20:00.Poškodenáodišlaznovanaoddeleniegynekológie,
počas toho so B. bol jej manžel, celý čas jej písal, že B. je rovnako zle, že menej vníma, že o 22:00

tam bola obžalovaná 2./, poslala ich na sono bruška, okolo 23:00 jej oznámil, že sono bolo v poriadku
a povedal, že B. už len spí. Okolo 02:00 išla za manželom, že ho vystrieda, obžalovaná 3./ A. A. E.,
ktorá bola sestrou na oddelení, ju chcela stadiaľ vyhodiť, ale predsa sa k nemu dostala, vystriedali sa
s manželom, ktorý odišiel z oddelenia a so B. ostala poškodená. Okolo 02:40 hod. začala pípať infúzna
pumpa, sestričky prišli B. vymeniť infúzie. Obžalovaná 4./ F. B., ako ďalšia sestra na oddelení, vymieňala

fľašu, odišla s ňou a obžalovaná 3./ A. E. mu merala glykémiu z prsta. Poškodená sa obžalovanej 3./
A. E. pýtala, či je B. v poriadku, na čo jej táto odpovedala, že čo by mu bolo, len si leží na kábliku, na čo
poškodená skríkla, či určite. Obžalovaná 3./ A. E. B. otočila a skríkla „Ako sa mi to mohlo stať? No nezdá
sa mi to, ako sa mi to mohlo stať“ Poškodená uviedla, že B. nebilo srdiečko a nedýchal, na tvári mal sliny
a ležal v polohe na brušku. Prišla obžalovaná 4./ B., spolu s obžalovanou 3./ A. E. začali hľadať kľúče
od skrinky, kde bol ambuvak na predýchavanie, všetko trvalo veľmi dlho. Obžalovaná 3./ A. E. začala

s resuscitáciou, bolo to cca o 02:40 hod., udrela B. do hrude, vytiahla ambuvak. Poškodená medzičasom
písala správu manželovi o tom, že B. oživujú. Až potom, možno o 02:50 zavolali obžalovanú 2./ A. A.,
ktorá do 1 až 2 minút prišla na oddelenie, začala s oživovaním B., zasvietila mu do očí, oživovali ho
a poškodenú poslali von. Obžalovaná 2./ A. A. jej potom umožnila zostať, potom cca o 03:10-03:15 hod.
zavolali ARO, prišli do pár minút, možno do 03:15 hod. Poškodenú poslali von z izby, ešte videla, že mu

niekoľkokrát dávali adrenalín počas celého oživovania. Obžalovaná 2./ A. A. prišla poškodenej povedať,
že B. naštartovali srdiečko, poškodená jej poďakovala, avšak A. A. povedala, aby neďakovala, nakoľko
B. bude mať neurologické poškodenie mozgu. Ďalej povedala poškodenej a už aj poškodenému, ktorý
bol už v tom čase prítomný, že B. budú prevážať helikoptérou do Bratislavy, potom povedala, že pôjde
sanitkou, nakoľko kvôli pľúcnej ventilácii by cestu nezvládol. Potom prišli 3 lekári, svietili B. do očí, nič

nepovedali, len pokrútili hlavou. Medzitým obžalovaná 2./ A. A. písala prepúšťaciu správu, trvalo to aj 1,5
hodiny, B. prevážali až okolo 05:00 ráno, poškodení išli vlastným autom za ním. V Bratislave ho videla
ako ho prevážali na CT, už to nebol on. Poškodená nemohla stáť na nohách, keď ho videla, bola v 30.
týždni tehotenstva, zobrali ju na vyšetrenia a keď sa vrátila, chcela ešte vidieť B., ten ležal pod hrubou
perinou, pod ktorú mu fúkali teplý vzduch, nakoľko vraj prišiel veľmi podchladený a s veľmi nízkym

tlakom. Neskôr na chodbe poškodenej zdravotníci prišli povedať, že B. je na tom veľmi zle, že srdiečko
mu bije už len vďaka prístrojom, na ktoré je napojený a že sám nedýcha. Okolo 16:00 si poškodenú,
jej manžela, jej mamu a jej partnera zavolal primár do kancelárie, oznámil im, že B. je mŕtvy, že prišiel
z Nitry v stave mozgovej smrti a neexistuje nič, čo by ho ešte dokázalo zachrániť. Ohľadom stavu B. pred
hospitalizáciou poškodená uviedla, že asi týždeň pred hospitalizáciou si všimla, že pije viac vody a tomu

priamo úmerne aj močí. Za 24 hodín vypil 2 litre vody. Toto oznámila telefonicky A. H., povedali jej, aby
prišla a doniesla moč, že mu odmerajú glykémiu, čo urobila 03.01. a keď volala za výsledky, len sestrička
jej povedala, že výsledky sú v poriadku. Čo sa týka zdravotného personálu, ktorý sa pri B. vystriedal,
najprv boli v nemocnici v kontakte s A. J. a obžalovanou 1./ A. C., o 18:00 s obžalovanou 2./ A. A., potom
boli pri B. prítomné nočné sestry - obžalovaná 3./ A. E. a obžalovaná 4./ B.. Počas toho, ako bol B.

na JIS, mal na tele 3 prísavky na hrudníku, na rukách dlahy a v nich 2 infúzie, v 1 inzulín, v 2. uviesť
nevedela aká tekutina, na druhej strane postele, ako boli infúzie, bol monitor životných funkcií, ktorý mu
v poobedňajších hodinách alarmoval, vždy prišla sestra, niečo ťukla a povedala, že si na nich leží. Počas
prítomnosti poškodenej pri B. nemal na prste pripnuté žiadne zariadenie, ale takéto zariadenie videla
prevesené cez posteľ, malo tvar štipca. V súvislosti s miestnosťou, kde sa B. nachádzal, uviedla, že

v nej bolo prítmie, svietila len jedna malá lampička na konci izby, dvere na izbe boli privreté a otvorené
asi na 1 cm a okno na dverách, cez ktoré sa mali sestričky pozerať na lôžko syna, bolo prikryté bielou
plachtou. V tom čase, keď našli B. už v čase smrti, monitor nealarmoval vôbec. B. kontrolovali sestry
keď mu merali glykémiu alebo keď mu alarmoval prístroj, A. A. bola za ním okolo 18:00 a potom okolo
20:00. Počas toho, ako poškodená videla, že stav B. sa nezlepšuje, domáhala sa dodatočných vyšetrení

či už u obžalovanej 1./ A. C., obžalovanej 2./A. A. alebo u sestier – obžalovaných 3./ a 4./, domáhali
sa tiež prevozu B. do Bratislavy. Poškodená tiež uviedla, že u obžalovanej 2./ A. A. videla záujem o B.,
obžalovaná 3./ A. E. bola nepríjemná a obžalovaná 4./ B. ich len stále ubezpečovala, nech sa neboja,
že na cukrovku sa nezomiera.

Svedok – poškodený S. B. (ďalej len „poškodený“) po zložení prísahy uviedol, že so synom B. išiel
k obvodnej lekárke potom, ako syn 3 razy zvracal, namerali mu tam zvýšenú hodnotu cukru v krvi
a poslali ho hneď do nemocnice na hospitalizáciu. V nemocnici ich poslali na detskú JIS, vtedy ešte
syn kráčal po vlastných nohách, nebol malátny. Asi po hodine čakania, kým mu pripravovali posteľ, hozačali napájať na infúziu a na monitory, syn bol v poriadku, bol čulý, pozeral na telefóne videá a hral
sa. V tom čase prišla za poškodeným jeho manželka – poškodená K. B., ktorá bola hospitalizovaná na
gynekologickom oddelení. Okolo 15:00 hod. sestričky synovi dali rohlík, ten vzápätí vyvrátil, potom mu

dali vodu, ktorú tiež hneď vyvrátil. Po 15:00 mu dali znova jesť a napiť, syn začal byť malátnejší, spavý,
prestával komunikovať, bolo vidieť, že nie je v poriadku. Na toto upozornili aj personál, dokonca požiadali
obžalovanú 2./ A. A. o prevoz na špecializované pracovisko do Bratislavy, toto im bolo zamietnuté. Do
18:00 syn vracal 3 razy, stále na to upozorňovali sestričky aj doktorku, tie povedali, že výsledky má
v poriadku, až o 18:00 od obžalovanej 2./ A. A. dostal proti vracaniu liek, no aj potom vracal žalúdočné

kyseliny a napínalo ho. Po 19:00 bol už len spavý, nepreberal sa a pomrnkával, zrejme od bolesti. Potom
syna obžalovaná 2./ A. A. poslala na sono bruška, to už okolo 22:00 obžalovaná 4./ B., ktorá bola ako
sestra na oddelení, prišla s vozíkom a na ňom mal poškodený odniesť syna na sono. Obliekol ho, naložil
na vozík a išiel s ním na sono do inej budovy, počas týchto presunov sa ani raz neprebral. Poškodený na
toupozornilajobžalovanú4./B.,távšakpovedala,želentvrdospíaženacukrovkusanezomiera.Počas
sonovyšetreniapocelýčasspal,anirazsaneprebral,počasobliekaniaanakladanianavozíksanaasi5

sekúnd prebral, pozrel na poškodeného a opäť zatvoril oči, odvtedy sa ani raz už neprebral. Okolo 22:40
hod. prišla za poškodeným obžalovaná 2./ A. A. a oznámila, že výsledok sona brucha je v poriadku.
Poškodený po celý čas sedel pri postieľke syna, ten po celý čas spal, až okolo 00:00 začal pípať monitor
umiestnený nad poškodeným, na čo prišla obžalovaná 3./ sestra A. E., niečo do prístroja naťukala,
povedala, že syn si len leží na káblikoch, fyzicky syna nepozrela a odišla preč. Situácia sa približne

o 10 minút opakovala znova, opäť pípal alarm, obžalovaná 3./ A. E. niečo znova naťukala do prístroja,
pomrvila so synom, upokojila poškodeného, že syn je v poriadku a odišla preč. Poškodený v tomto
kontexte uviedol, že v izbe, v ktorej sa nachádzal jeho syn, bolo prítmie, dobre na neho nevidel, nakoľko
svietila len jedna malá lampička na konci izby, dvere na izbe boli privreté a otvorené asi na 1 cm a okno
na dverách, cez ktoré sa mali sestričky pozerať na lôžko syna, bolo prikryté bielou plachtou. Čo sa týka

prístrojov, na ktoré bol syn napojený, mal zavedenú infúziu, nad ním bol monitor životných funkcií a pol
hodinu až hodinu mal na prste štipec, ktorý mu však potom dali z prsta bez vysvetlenia dole a prevesili
cez posteľ. Okolo 02:00 prišla poškodeného vystriedať poškodená, on si išiel o poschodie vyššie ľahnúť,
po cca 40 minútach sa mu snažila poškodená dovolať, písala mu aj správy a keď sa na ne prebral,
prečítal si, že syna oživujú, hneď tam utekal. Keď už tam prišiel, videl, ako okolo syna behajú sestričky

aj obžalovaná 2./ A. A., snažili sa ho oživiť, potom prišli záchranári z ARA, vtedy poškodenú zobral
von z miestnosti a po 5 minútach od príchodu pracovníkov z ARA syna oživili. Manželka – poškodená
ďakovala obžalovanej 2./ A. A., tá jej však odpovedala, aby jej neďakovala, nakoľko syn bude mať ťažké
poškodenie mozgu. Začali syna pripravovať na prevoz, medzitým písali prepúšťaciu správu, do ktorej
stále niečo dopisovali a vymazávali. Okolo 05:00 ráno ho naložili do sanitky, poškodení išli na vlastnom

aute do Bratislavy hneď za nimi. Po príchode do Bratislavy syna nevideli, robili mu vyšetrenia CT, primár
si ich zavolal a oznámil, že syn je prakticky mŕtvy, že v Nitre mu nevenovali dostatočnú pozornosť, že
tam spravili fatálne chyby. K osobám, ktoré sa synovi venovali počas hospitalizácie, poškodený uviedol,
že ho prijímala A. J., obžalovaná 1./ A. C., neskôr obžalovaná 2./ A. A. a sestry – obžalovaná 3./ A.
E. a obžalovaná 4./ B.. Ohľadom časových intervalov, resp. počtu kontrol syna poškodený uviedol, že

obžalovaná2./A.A.hokontrolovalaasi3razy,sestričky–obžalovaná3./a4./lenkeďmeniliinfúziealebo
keď išli na sono, alebo ešte keď ich poškodení vyslovene upozorňovali, že niečo nie je v poriadku, ale ani
po týchto upozorneniach mu nevenovali zvýšenú pozornosť, nekontrolovali mu počas jeho prítomnosti
zrenice ani raz. Po celý čas zdravotnícky personál len upokojoval poškodených, že všetko je v poriadku,
že sa nič nedeje.

Svedok A. A. T. (ďalej len „svedok“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň
slúžil resuscitačnú službu na oddelení kliniky anesteziologickej medicíny Fakultnej nemocnice v Nitre,
kde mu bolo v noci telefonicky oznámené, že je nutná účasť na resuscitáciu na detskej JIS u približne 4-
ročného chlapca. Spolu so sestričkami išli na miesto, kde už prebiehala resuscitácia obžalovanou 2./ A.

A. a sestričkami. Svedok so svojimi sestričkami prebrali resuscitáciu, dieťa v tom čase malo rozšírené
zrenice a podľa štandardných resuscitačných postupov dieťa oživovali 5-10 minút, počas ktorých dieťa
bolo monitorované a tak sledovali jeho srdcovú činnosť, pričom mimo nepriamej masáže srdca nebola
žiadna akcia srdca. Napojili ho na ventiláciu, začali ho podľa postupov chladiť, dieťa malo stabilné vitálne
funkcie a keď boli rozšírené zrenice, nasledovala porada o ďalšom postupe s obžalovanou 2./ A. A..

Pri spätnej kontrole hodnôt dieťaťa na zariadení svedok zistil, že asi hodinu spätne od ich príchodu na
JIS bola zaznamenaná zástava srdca a dýchania. Svedok tiež uviedol, že v prípade zástavy srdca je
ďalším postupom okamžitá neodkladná resuscitácia. Čím skôr je resuscitácia zahájená, tým lepší je jej
výsledok. Svedok ďalej uviedol, že hodinu predtým, ako prišlo k akcii srdca, bol spustený alarm zástavydýchania a približne do 5 minút po spustení alarmu došlo k zástave dýchania a o 5 minút k zástave
obehu. Dôvod na preklad pacienta do Bratislavy svedok nevidel, nakoľko hodinový interval od zástavy
srdcajeprílišdlhýavdôsledkutakéhotočasovéhointervaluprirodzenedošloknezvratnémupoškodeniu

mozgu. Vzhľadom k hodinovému intervalu od zástavy srdca po začatie resuscitácie, dôvod, pre ktorý
došlo k resuscitácii, nebol celkom jasný.

Svedkyňa A. A. J. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy uviedla, že dňa 30.01.2017 bola pracovne
zaradená na úsek detskej JIS kliniky novorodencov a dorastu vo FN Nitra, s pracovným časom od

07:00 do 15:00. Pracovala tam prvý mesiac ako lekár bez špecializácie pod vedením obžalovanej 1./
A. C., ktorá bola v tom čase primárkou celej kliniky a zároveň aj vedúcou lekárkou na detskej klinike.
V ten deň bol na detskú JIS pred poludním prijatý 3-ročný pacient B. O., ktorý prišiel s otcom, chlapček
bol vystrašený, plačlivý, dehydratovaný, ale pri plnom vedomí. Najskôr bol vyšetrený na pediatrickej
príjmovej ambulancii, kde mu bola zmeraná kapilárna glykémia, následne prijímajúca lekárka zavolala
na JIS, s tým, že tam posiela pacienta s podozrením na cukrovku 1. typu. Po tomto telefonáte svedkyňa

informovala o príjme takéhoto pacienta obžalovanú 1./ A. C., ktorá odkázala svedkyni, že má začať
pacienta prijímať, že ona hneď príde. Pacienta vyšetrila, celé jeho telo, vrátane zasvietenia do očí,
u otca zisťovala aké ťažkosti ich priviedli, otec uviedol, že dieťa už 1-2 týždne viac pije a močí, že
pred mesiacom boli na preventívnej prehliadke u obvodnej lekárky, kde im oznámili, že moč dieťaťa je
v poriadku, taktiež uviedol, že dieťa začalo v noci vracať, celkom trikrát. Neskôr prišla za dieťaťom aj jeho

matka, od ktorej odobrala kompletnú anamnézu, uviedla, že dieťa viac pije a močí už asi mesiac, taktiež,
že bol vyšetrený moč, ktorý bol v poriadku. Svedkyňa dieťa vyšetrila na vyšetrovacom lôžku, sestry
vykonali úvodné ošetrovacie postupy, odobrala sa venózna krv ku kanylácii, zabezpečili sa 2 cievne
vstupy, ten prvý bol nefunkčný a teda bola liečba prepojená do druhého, už funkčného cievneho vstupu.
V tom čase prišla na JIS aj obžalovaná 1./ A. C., ktorá pacienta vyšetrila, porozprávala sa s rodičmi,

zavolala obvodnej lekárke a informovala sa na výsledok v ten deň odobratého moču, zabezpečila druhý
cievny vstup a naordinovala, že do neho môže tiecť inzulín kontinuálne v dávke 0,05 medzinárodnej
jednotky na kg/hod, t.j. 0,6 jednotky za hodinu, taktiež, že infúzia plnená roztokom môže ďalej tiecť
v dávke 10 ml na kg/hod. O 13:00 hlásila zdravotná sestra výsledok kapilárnej glykémie, obžalovaná
1./ A. C. vyhodnotila pokles ako primeraný a naordinovala pokračovanie nastavenej liečby bez zmeny.

Krátko nato obžalovaná 1./ A. C. išla na vyšetrenie s iným dieťaťom a nakoľko sa nevrátila do konca
pracovnej doby svedkyne, táto telefonicky konzultovala ďalší postup so službukonajúcou lekárkou –
obžalovanou 2./ A. A., pričom sa jej pýtala na zmenu plného fyziologického roztoku na polovičný, na
rýchlopodávanietohtoroztokuanazmenuvrýchlostipodávaniainzulínu.Obžalovaná2./A.A.povedala,
že bude podávaný polovičný fyziologický roztok rýchlosťou 120 ml/hod a zmení sa rýchlosť podávania

infúzie. Informovala sa, či bol už vykonaný odber na acidobázickú rovnováhu, ten sa práve realizoval.
Po telefonáte sa na detskú JIS vrátila aj obžalovaná 1./ A. C., svedkyňa jej zreferovala stav pacienta,
výsledky testov a spôsob postupu konzultovaný s obžalovanou 2./ A. A., tento obžalovaná 1./ A. C. ešte
doplnila a čiastočne upravila v tom zmysle, že inzulín ostal podávaný rýchlosťou 0,6 jednotky za hodinu
a do infúzie polovičného fyziologického roztoku sa pridalo 5 ml 7,5 % KCL, tiež naordinovala kontrolu

acidobázickej rovnováhy a venóznych odberov, ionogram a osmolalita na 19:00 hod. Tieto ordinácie
svedkyňa zapísala pre pracoviská JIS a KAIM. O 13:00 hod., pred svojim odchodom z detskej JIS,
obžalovaná 1./ A. C. naordinovala, že liečba pacienta má pokračovať rovnako, ďalšie pokyny svedkyni
nedala. Tá potom chcela konzultovať stav glykémie s obžalovanou 1./ A. C., čakala na ňu, nemohla jej
zatelefonovať, nakoľko tá bola na magnetickej rezonancii, kde si telefón brať nemôže. Svedkyňa nemala

vedomosť o tom, že by bola obžalovaná 1./ A. C. komunikovala s obžalovanou 2./ A. A. o tom, že si
má o 15:00 prísť prebrať pacienta, nebola prítomná žiadneho takéhoto rozhovoru. Napriek tomu, že
svedkyni skončila pracovná doba, počkala ešte na výsledok acidobázickej rovnováhy, okolo 15:30 prišla
na JIS obžalovaná 2./ A. A., ktorá sa zaujímala o výsledok acidobázickej rovnováhy. Bolo jej oznámené,
že ešte neprišiel, na to odišla. Keď prišiel výsledok, obžalovaná 1./ A. C. ho vyhodnotila ako výrazne

zlepšený. Stav pacienta svedkyňa hodnotila ako nezhoršený do 15:00 hod., dokonca bolo povedané, že
si pýta jedlo, čo je pozitívny znak, mal tiež zlepšenú acidobázickú rovnováhu a poruchu vedomia nemal.
Svedkyňa po tomto odišla domov. Ohľadom monitorov, na ktoré bolo dieťa napojené, uviedla, že sedela
hneď pri presklených dverách JIS, asi meter od lôžka pacienta, odtiaľ videla jeho aj monitor, na ktorý
bol napojený, centrálna monitorovacia jednotka však v ten deň nefungovala. V prípade funkčnosti sa

na ňu prenášajú údaje zo všetkých v tom čase zapnutých monitorov. Čo sa týka vzťahu detskej DKA
a opuchu mozgu, svedkyňa vysvetlila, že opuch mozgu je jedna z možných komplikácií DKA, môže sa
prejaviť zmenami vitálnych funkcií ako bradykardia, hypertenzia, hyposaturácia, útlm dýchania, bolesti
hlavy, zvracanie a prehlbujúca sa porucha vedomia.K výpovedi svedkyne obžalovaná 1./ A. C. uviedla, že svedkyni A. J. povedala, že keď prídu výsledky
glykémie, má ich konzultovať s inou lekárkou, nakoľko ona musí odísť na 13:30 za iným pacientom,
konkrétne ho uspávať na magnetickú rezonanciu.

Obžalovaná 1./ uviedla, že pred svedkyňou volala obžalovanej 2./ A. A., ktorej zreferovala klinický stav
pacienta a dovtedy vykonanú liečbu ako aj odobraté laboratórne vyšetrenia, s tým, že ďalšia glykémia
sa bude kontrolovať o 14:00 hod. a inštruovala ju, že pacienta bude riadiť ďalej ona. Svedkyni A. J.
povedala, že glykémia bude o 14:00, má sa poradiť ohľadom ďalšej liečby s niekým iným.
Obžalovaná 2./ A. A. v týchto súvislostiach uviedla, že obžalovaná 1./ A. C. jej volala, nevie presne

v akom čase, že sa ešte na oddelenie vráti. Informovaná o stave pacienta bola od svedkyne A. J..

Svedkyňa Q. R. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy vypovedala, že dňa 31.01.2017 im na
oddelenie JIS poslala A. R. dieťa, diabetika. Kým dieťaťu chystali lôžko, prišla svedkynina kolegyňa
a hovorila, že otec dieťaťa hovorí, že dieťaťu je na odpadnutie. Ohlásili A. J., ktorá sa hneď prišla
dieťaťu venovať, položili ho na lôžko, A. J. ho vyšetrovala, chystali veci na infúziu, dali ho na monitor,

urobili mu dva vstupy do žily, jeden z nich nebol funkčný, začal presakovať, do toho prišla obžalovaná
1./ A. C., pichla ďalší vstup, medzitým do žily dieťaťa tiekol fyziologický roztok. Obžalovaná 1./ A. C.
dieťa vyšetrovala, svedkyňa s ostatnými urobili základné odbery, ktoré sa robia diabetikom a čakali na
výsledky. Dieťa bolo po prijatí pri vedomí, mrzuté, plačlivé, ťahalo sa k otcovi, ktorý po celý čas bol s
ním, neskôr prišla aj matka, od nej sa dohlasovala anamnéza. Dieťaťu začal tiecť inzulín 0,06 jednotky/

hod., toto sa počas celej služby svedkyne nemenilo. Napojené bolo na monitor, ktorý meral saturáciu
kyslíkom, frekvenciu srdca. Centrálna monitorovacia jednotka bola v ten deň a asi 2-3 týždne predtým
nefunkčná. Dieťaťu nastavovala monitor sestra M.. Asi o 15:00 hod. svedkyňa robila kontrolný astrum,
skúsili dať dieťaťu grahamový rohlík, vypil aj trochu vody, avšak vracal. Potom pred 15:30 prišla na
oddelenie obžalovaná 2./ A. A., svedkyňa jej oznámila čo dieťaťu tečie do žily, aká bola glykémia a že

výsledokacidobázickejrovnováhyešteneprišiel.Dieťasedelootcovinakolenách,tenmuniečoukazoval
na mobile. Niečo pred 16:00 hod. matka hovorila, že dieťa napínalo, ale nevracalo. O 16:00 svedkyňa
dala dieťaťu ďalšiu glykémiu, vtedy už spalo a oznámila obžalovanej 2./ A. A. výsledok glykémie, tá
odporučila vzhľadom na dobrú glykémiu liečbu ponechať ďalej. Ďalšia glykémia bola o 17:00 hod., aj
túto svedkyňa hlásila obžalovanej 2./ A. A.. O 17:30 hod. odovzdávala službu, keď jej matka dieťaťa

hovorila, že dieťa vracalo žltozelený obsah, vtom prišla na oddelenie aj obžalovaná 2./ A. A., ktorá
naordinovala1mlRanitaluvenózneprotivracaniu,totoužnachystalaaaplikovalanočnáslužba,aleešte
za prítomnosti svedkyne o 17:30 hod. V tom čase dieťa ešte sedelo matke alebo otcovi na kolenách, bolo
pri vedomí, potom svedkyňa odišla domov. Svedkyňa ohľadom záznamov, ktoré zapisovala o dieťati,
uviedla, že zapisovala ona aj jej kolegyňa, ona konkrétne glykémiu, akciu srdca, saturáciu, frekvenciu

dychov, tlaky, teplotu tela. A. J. a obžalovaná 1./ A. C. si písali svoje záznamy o nastavenej liečbe. Čo
sa týka alarmov, ktoré hlásia prístroje, na ktoré je pacient napojený, svedkyňa uviedla, že bez ohľadu na
nastavenie limitov na jednotlivých monitoroch, alarmy alarmovať budú vždy, Alarm sa síce dá vypnúť,
avšak keď sa niečo stane, alarm hučí aj tak. Počas služby monitory často alarmujú apnoe a keď prídete
k dieťaťu, zistíte, že mu nič nie je, je to len prístroj, preverujú sa aj falošné alarmy. Čo sa týka plachty

na dverách, v ten deň tam bola prevesená, nakoľko iné pacientky chceli počas vykonávania potreby
mať súkromie, nevie, kto ju tam dal, pričom k tomu, aby bolo vidieť do miestnosti, kde sú pacienti, je
potrebné otvoriť dvere alebo dať dole plachtu. Svedkyňa tiež uviedla, že po inkriminovanom incidente
majú sestry prikázané každú hodinu zapisovať aj to, či dieťa spí, či je čulé, apatické a pod., čo robili aj
dovtedy, ale do svojich papierov, teraz to musia zaznamenávať do nových papierov, kde boli pridané aj

nové parametre týkajúce sa vedomia.

Svedkyňa A. R. U. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy uviedla, že v inkriminovanom čase bola
službukonajúcou lekárkou FN v Bratislave, kedy prevzala hovor od službukonajúcej lekárky v Nitre, ktorá
ju žiadala o prevzatie maloletého pacienta po resuscitácii. Svedkyňa súhlasila s prekladom pacienta do

Bratislavy, nakoľko pracovisko na ktorom pôsobila, sa zaoberalo starostlivosťou o pacientov prijatých
po resuscitácii. Svedkyňa si presne na udalosti nepamätala, vedela však, že diagnózou pacienta
bola diabetická ketoacidóza. Ako jednu z komplikácií tohto ochorenia svedkyňa uviedla opuch mozgu.
Táto komplikácia je do určitej miery ovplyvniteľná a liečiteľná, avšak ak sa táto miera presiahne,
príde k mozgovej smrti, ktorá sa už nedá ďalej riešiť. Ohľadom vyhodnocovania GCS skóre pacienta

uviedla, že ho vyhodnocovali, nakoľko ide o spôsob určenia a zhodnotenia poruchy vedomia alebo
jeho stavu a na základe neho vedia povedať akú úroveň má ten – ktorý pacient. U maloletého
pacienta vyhodnocovali jeho GCS skóre po príjme, minimálne každú hodinu. Ich úlohou bolo postarať
sa o pacienta po resuscitácii, t. j. zachovanie životných funkcií pľúc, srdca a mozgu.Svedkyňa R. S. V. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy v rámci svojej výpovede uviedla, že
v inkriminovanom čase, hoci si nepamätá presný deň, kedy sa to stalo, pracovala ako vedúca sestra

KlinikydetíadorastuvoFNvNitre.NapríjmebolprijímanýpacientB.O.,boluplakaný,sedelnakolenách
jedného z rodičov, bol pri vedomí, videla ho maximálne 5 minút. Skontrolovala, či majú dostatok liekov
pre tohto pacienta, rovnako postupovala s infúziami a nakoľko od nej nič nebolo vyžadované, odišla
a dieťa už ďalej nevidela. Až ráno sa dozvedela, že bolo v ťažkom stave prevezené na detské ARO
v Bratislave. Dieťa bolo podľa svedkyne napojené na monitor vitálnych funkcií, ktorý bol napojený na

centrálny monitor. Zdravotné sestry sú povinné podľa potreby, najmenej raz za hodinu kontrolovať tento
monitor, zmeny hlásiť lekárovi. Svedkyňa si tiež pamätá, že monitor vitálnych funkcií, konkrétne ten,
ktorý bol vedľa postele pacienta, dávala po incidente do servisu a vrátený bol s tým, že ho možno použiť,
nakoľko nie je chybný. Centrálny monitor, ktorý bol v dotknutom čase pokazený, čo hlásila obžalovaná
1./ A. C., funkčný byť nemusí, keď jednotlivé monitory pri pacientoch funkčné sú. Po incidente musela
každá sestra, ktorá prebrala službu, skontrolovať funkčnosť monitora a pri odovzdávaní služby si sestry

odovzdávajú nielen pacienta, ale aj kontrolu monitoru. Ohľadom údajov zapisovaných do záznamu
pacienta svedkyňa vymenovala teplotu, váhu, akciu srdca, glykémiu, stolicu, vracanie, podané lieky,
hodinapodanialieku.Vysloveneupozorňovalasestry,ktorépodňoupracovali,abyneprelepovalikolónky
v zázname a nepísali tam iný záznam, ale aby si našli voľné miesto a tam napísali záznam, na ktorý
kolónka nebola vytvorená. Svedkyňa tiež uviedla, že v dôsledku úmrtia dieťaťa bola ona pokarhaná,

nakoľko ako vedúca sestra zodpovedá za podriadené sestry a za to, že na jej oddelení sa stalo niečo,
čo sa stať nemalo. Obžalovaná 3./ sestra A. E. a obžalovaná 4./ sestra B. boli prepustené.

Svedkyňa A. C. H. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi uviedla, že o B. sa starala
cca od jeho 7 mesiacov na žiadosť jeho matky, ktorá pravidelne navštevovala poradňu, dodržiavala rady

lekára. Z rozhodnutia rodičov dieťa nebolo očkované, nebývalo často choré, psychomotorický vývoj bol
v poriadku. Pred 31.01.2017 bol naposledy B. na preventívnej prehliadke v 3 rokoch, asi dňa 13.12.,
v tom čase bol zdravý, len sa u neho zistil oneskorený vývoj reči, matka ochorenie zvládla. Taktiež sa
odporučilo vyšetrenie moču, ktoré sa však vykonalo neskôr, nakoľko v čase preventívky matka dostala
len skúmavku, ktorú má priniesť naspäť s močom, teda na moč sa čakalo, od predmetnej preventívnej

prehliadky sa nekontaktovali a svedkyňa dieťa nevidela. Až neskôr sa zistilo, že matka zaniesla moč
na vyšetrenie začiatkom januára, pravdepodobne priamo do laboratória, nie do ordinácie, výsledky sa
však ku svedkyni nedostali, nakoľko nemala vedomosť o tom, že matka moč doniesla, preto výsledky
nehľadala. Taktiež na základe telefonického hovoru matky so sestričkou svedkyne, ktorej matka uviedla,
že dieťa veľa pije, veľa močí, čo bývajú znaky cukrovky, bola matka vyzvaná, aby dieťa doniesla na

vyšetrenie za účelom zistenia hladiny cukru v krvi, mala taktiež priniesť moč. Matka sa kvôli vysokému
štádiu tehotenstva nedostavila hneď, znova telefonovala, že dieťa vracia, čo matka pripisovala jeho
stresu z odlúčenia, nakoľko ona bola hospitalizovaná. Následne v pondelok sa otec dieťaťa so starou
matkou dostavili do ambulancie, doniesli moč dieťaťa, svedkyňa vyšetrila hladinu cukru a zistila, že
bola nad 19, čo znamená metabolickú poruchu, preto dieťa poslala do nemocnice. V deň, kedy zistila

tieto hodnoty nasvedčujúce cukrovke, bolo dieťa počas vyšetrenie dehydratované, bránilo sa vyšetreniu,
bolo pri vedomí, bez teploty. Ešte v ten deň si obžalovaná 1./ A. C. overovala telefonicky hodnoty
cukru v krvi zistené na prehliadke u svedkyni. Ako najzávažnejšiu komplikáciu cukrovky svedkyňa
uviedla ketoacidózu, kedy dochádza k diabetickej kóme. Ohľadom zápisu zo zdravotného záznamu
dieťaťa indikujúceho dňa 03.01.2017 vysokú glukózu, uviedla, že tento zápis vykonali až potom, ako

prišiel právny zástupca, ktorý si pýtal všetky výsledky vyšetrení, na čo svedkyňa žiadala tieto výsledky
z laboratória.
Obžalovaná 1./ A. C. a obžalovaná 2./ A. A. v kontexte výpovede svedkyne A. H. uviedli, že 27 dní, kedy
nikomu nechýbal výsledok moču, je zarážajúca a veľmi dlhá doba, najmä vzhľadom na rozvoj DKA, čo
veľmi sťažuje situáciu prijímajúcim lekárom na klinike, pokiaľ túto informáciu nemali k dispozícii už pri

samotnom príjme pacienta.
Poškodená K. B. k predmetnej výpovedi uviedla, že moč priniesla 03.01.2017, informovala sa o jeho
výsledku a nemala dôvod si myslieť, že niečo nie je v poriadku, B. bol v poriadku, o čom svedčia aj
viaceré videá z toho obdobia. Dňa 25.01.2017, teda necelý týždeň pred hospitalizáciou, volala svedkyňa
do ambulancie, hovorila so sestričkou, dohodli sa na tom, že budúci týždeň prinesie moč a 30.01.2017,

t. j. v pondelok B. vracal a manžel a matka svedkyne išli k doktorke do ambulancie.
Poškodený S. B. výpoveď svojej manželky potvrdil a uviedol, že 03.01.2017 sa zaniesol moč na
vyšetrenie a bol pri tom, ako sa manželka zaujímala o jeho výsledky.Svedok F. D. G. (ďalej len „svedok“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval ako
technik špecialista pre medicínske zariadenia, o celej záležitosti sa dozvedel tak, že mu z technického
oddelenia volal nejaký pán, aby prišiel skontrolovať monitor vitálnych funkcií a centrálny monitor.

Na monitore vitálnych funkcií nenašiel žiadny problém a na centrálnej monitorovacej jednotke zistil
nefunkčnosť displeja. Pozrel sa do histórie, čo môže urobiť maximálne 28 hodín spätne, nakoľko
obrovské množstvo dát sa po 28 hodinách vymazáva, no nenašiel žiadny záznam. Funkčnosť bola
v poriadku, len displej nezobrazoval obraz, čo však vplyv na funkčnosť jednoznačne nemalo, všetko
ostatné fungovalo. Ohľadom monitora vitálnych funkcií, na ktorý je ten-ktorý pacient napojený, svedok

uviedol, že to, čo sa pripojí do monitora, automaticky detekuje, pričom pri zaznamenávaní alarmov sú
dve možnosti – buď sa zapnú, alebo sú zapnuté a ukazujú krivku a numerické hodnoty. Deaktivovať
tieto funkcie bolo v tom čase teoreticky možné z centrálnej stanice, kde sa dá nastaviť tzv. horný a dolný
alarm, alebo sa alarm vypne a len ukazuje krivku a čísla, čiže alarmy sa dajú nastaviť aj z centrály na
monitore, je na to však potrebný funkčný displej. Alarm signalizuje zvukovo aj opticky – blikaním, pričom
alarm z centrály sa nedá vypnúť, iba potlačiť na 2 minúty, hlasitosť je určená v % - ách, dá sa teda zvoliť

hlasitosť signalizácie. Pre každý parameter sa alarm dá vypnúť, na čo slúži symbol zvončeka, v takom
prípade sa vidí len krivka a numerická hodnota. Zvukový alarm sa dá vypnúť tlačidlom preškrtnutého
zvončeka, to sa tam na 2 minúty potlačí, zvukový alarm sa však nedá úplne vypnúť. Servis monitorov
sa podľa svedka robil podľa zmluvy 2 razy ročne, servis centrálneho monitoru sa nerobil, svedok prišiel
na požiadanie, volali ho k nemu. Podľa svedka monitory môžu vykazovať aj falošné alarmy, napríklad

pri pohybe dieťaťa či pri odlepení elektródy. To, či bol do alarmu robený zásah, je možné zistiť z pamäte
monitora, je tam tzv. full disclosure, kde je popísaná príčina alarmovania numericky a detailne, dá sa
teda zistiť, kedy boli alarmy vypnuté, avšak záznam sa ukladá len na 8 hodín dozadu, a teda v tomto
prípade nebolo možné zistiť podrobnosti. Pre upresnenie svedok taktiež vysvetlil rozdiel medzi vypnutím
alarmu, kedy ide o jeho trvalé vypnutie a medzi deaktiváciou alarmu, kedy sa alarm spustí a použije sa

tlačidlo s preškrtnutým zvončekom, s tým, že sa potlačí alarm a o 2 minúty začne znova alarmovať.

Svedkyňa G. K. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy vypovedala tak, že v období od 3.01.2017 do
31.1.2017 telefonicky komunikovala s poškodenou K. B., ktorá volala, že sa jej javí, že jej syn B. viac pije
a viac močí, pričom bola zo strany svedkyne informovaná, aby dieťa doniesla vyšetriť. Nakoľko neprišla,

usúdili, že B. je v poriadku, potom koncom mesiaca volala druhýkrát, že je hospitalizovaná z dôvodu
tehotenstva, avšak Sebinko vracia a pýtala sa, či to nemôže byť citového charakteru. Svedkyňa jej
povedala, nech príde sa príde s dieťaťom ukázať, prišiel otec dieťaťa so starou mamou a doniesli dieťa,
boli poslaní na hospitalizáciu. O telefonickej komunikácii informovala aj ordinujúcu lekárku. Ohľadom
výsledku moču, ktorý matka dieťaťa zobrala vyšetriť, mala vedomosť svedkyňa až potom, ako bola

zdravotná dokumentácia B. vyžiadaná na právnické účely.
Poškodená K. B. k výpovedi svedkyne uviedla, že dňa 3.01.2017 volala do ambulancie s tým, že bola
zaniesť do laboratória moč, dňa 9.01.2017 volala so sestričkou (svedkyňou) znova a pýtala sa na
výsledky moču, pričom odpoveď bola, že sú v poriadku. Dňa 25.01.2017 volala s tým, že B. viac pije
a viac močí, sestrička povedala, aby priniesli moč, že mu zoberú glykémiu, sestričke povedala, že je

chorá, či má prísť hneď, sestrička jej povedala, že hocikedy budúci týždeň. Potom volala 30.0.2017
dvakrát.

Svedkyňa C. G. (ďalej len „svedkyňa“) po zložení prísahy vo svojej výpovedi uviedla, že počas svojej
hospitalizácie ležala na izbe so B., pamätá si, že mal cukrovku. Večer ju zobudilo, že mu pípali stroje

a tiež to, že ho oživovali, ju však vtedy dali z izby preč. Uviedla, že nemôže povedať, že by sa o B. neboli
starali pokiaľ s ním bola na izbe na začiatku, rodičia boli stále pri ňom. Personál za ním chodil keď niečo
menili, alebo keď niečo potrebovali, chodili na pravidelné kontroly, asi raz za hodinu, alebo ako bolo
potrebné. Prístroje, na ktoré bol B. napojený, pípali keď sa menila infúzia a cez deň stále, nevie však
prečo. Na dverách bol prevesený záves, aby im tam nesvietilo, nemyslí si však, že to bolo zlé, nakoľko

sestričky tam chodili aj tak, zavesil sa tam na večer, keď išli spať, nevie presne kedy.

Svedkyňa H. U. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní, uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra vo FN Nitra na oddelení KAIM.
Počas jej nočnej služby ju a jej kolegov – službukonajúceho A. T. a sestru A. volali na detskú JIS,

kde resuscitovali dieťa. Na miesto prišli do 5 minút, tam už službukonajúca lekárka vykonávala masáž
srdca, 2 sestry a matka dieťaťa boli tiež prítomné. A. T. prevzal predýchavanie ambuvakom, svedkyňa
asistovala lekárovi a chystala pacienta na intubáciu, kolegyňa A. podávala lieky naordinované A. T.,
medzitým službukonajúca lekárka stále kontinuálne pokračovala v masáži srdca. Po nie dlhej chvílinabehla pacientovi akcia srdca, tá bola vidieť na monitore, ktorý dovtedy ukazoval len vodorovnú čiaru
a výkyvy spôsobené masážou srdca. Svedkyňa pokračovala v predýchavaní ambuvakom, A. T. sa snažil
zmerať tlak, ktorý bol nemerateľný, preto sa podávali lieky ako noradrenalin. Následne sa A. T. rozhodol

pacienta schladiť v rámci poresuscitačnej starostlivosti, tzn. kvôli opuchu mozgu, zaviedol arteriálny
katéter a so službukonajúcou lekárkou sa rozhodli pre okamžitý transport dieťaťa do Bratislavy. Pacienta
podľa rozhodnutia A. T. napojili na umelú pľúcnu ventiláciu, svedkyňa s kolegyňou sledovali jeho vitálne
funkcie. Medzitým lekári vybavovali transport do Bratislavy a jedna zo sestier na oddelení testovala
pľúcnu ventiláciu, čo je bežný postup.

Svedkyňa D. A. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní, uviedla, že pracuje ako anesteziologická sestra na oddelení KAIM vo FN
Nitra. Dňa 30.1.2017 mala nočnú službu, kedy im niečo po 03:00 zavolali z oddelenia detskej JIS, že
treba ísť resuscitovať dieťa, diabetika. S kolegyňou U. a A. T. utekali na miesto, kde už videli, ako
službukonajúca doktorka masíruje dieťa, sestra ho predýchava a bola prítomná aj matka dieťaťa, ktoré

nedýchalo, malo asystóliu a bolo cyanotické. A. T. pozeral zrenice dieťaťa, zaintuboval ho a pýtal sa
službukonajúcej doktorky, čo sa stalo, rozhovor však nepočula, nakoľko plnila príkazy, kolegyňa U.
prevzala predýchavanie dieťaťa. A. T. rozhodol, aby sa dieťatko napojilo na pľúcny ventilátor, sestra
z oddelenia menila jeho okruh z novorodeneckého na pediatrický, A. T. ho nastavil a svedkyňa dieťa
naň napojila, doktor zaviedol odsávací katéter na odsatie vzduchu z bruška, čo sa podarilo a kleslo.

Nebolo v ňom nič, len vzduch a sliny. Po podaní adrenalínu dva razy sa dieťa chytilo, naskočila
akcia srdca, potom sa mu obložila hlava ľadom, odoberala sa krv, zaviedli sa katétre, jeden do nohy,
druhý do močového mechúra. Niekedy v tom čase dobehol aj otec, keď už dieťa bolo zresuscitované
a zakanylované. Svedkyňa vyviedla rodičov von z miestnosti, nakoľko tam bolo málo miesta, A. T.
pozeral niečo v monitore vedľa dieťaťa. Svedkyňa okrem vyššie uvedeného vypovedala, že štandardom

v prípade zástavy srdca je začať resuscitovať a hneď volať ARO, nakoľko čím najvčasnejšie je zahájená
kardiopulmonálna resuscitácia, tým je väčšia jej úspešnosť.

Svedkyňa A. A. R. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
nahlavnompojednávaní,vypovedalatak,žepracujeakolekárklinikynovorodencov,detíadorastuvoFN

Nitra. Takto pracovala aj dňa 30.1.2017 na príjmovej ambulancii, kedy jej sestra oznámila, že v čakárni
čaká dieťa s podozrením na novovzniknutú cukrovku, pričom z dôvodu, že v ten deň bolo veľa príjmov
a určite by boli dlho čakali, dieťa uprednostnila a z prsta mu urobila vyšetrenie na hladinu cukru v krvi.
Nakoľko hladina bola zvýšená, asi 16 milimov/l, čo potvrdzovalo podozrenie danej diagnózy, poslala
otca s dieťaťom na JIS a túto skutočnosť zatelefonovala A. J. a ďalej s dieťaťom už nepracovala, jedine

v priebehu dňa v PC pozerala laboratórne výsledky dieťaťa, ktoré boli podľa nej uspokojivé. Až na druhý
deň sa od obžalovanej 2./ A. A. dozvedela, že dieťa bolo resuscitované a prevezené do Bratislavy.

Svedkyňa S. N. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na
hlavnom pojednávaní, vypovedala tak, že je majiteľkou nechtového salónu v Nitre, kde dňa 31.1.2017

jej kolegyni prišla zákazníčka, ktorá začala rozprávať, že prišla namiesto maminy – obžalovanej 2./ A.
A., ktorá bola objednaná, ale mala veľmi náročnú nočnú smenu. Povedala, že im v noci zomrelo na
novorodeneckom oddelení bábätko, že sestrička povypínala alarmy, nakoľko bola nervózna, že to tam
stále pípalo a že obžalovaná 2./ A. A. bola z toho nešťastná, že prečo to tá sestra urobila, že ona nemôže
všetky sestry kontrolovať. Viac nepovedala. Dňa 1.2.2017 svedkyni písala na Messenger stará mama

malého B., U. Q., že sa im udiala tragédia, zomrel im Sebastiánko. Sprvu si svedkyňa neuvedomila,
že medzi dvoma udalosťami môže byť spojitosť, až o 1 – 2 mesiace sa stretli s p. Q. a prišli na to, že
ide o rovnakú udalosť.

Svedkyňa A. U. C. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná

na hlavnom pojednávaní, uviedla, že pracuje ako lekár na DKAIM v Bratislave. Dňa 1.2.2019 nastúpila
do práce, kedy pri odovzdávaní služby bola oboznámená o príjme B. O. so základnou diagnózou
novozisteného diabetu mellitus 1. typu s ketoacidózou, ktorý bol urgentne prijatý z FN v Nitre po
úspešnej resuscitácii. Do Bratislavy bol prijatý v komatóznom stave, po realizácii CT bol zistený opuch
mozgu s prietržou mozgového tkaniva do lebečného otvoru, neboli prítomné prietoky v mozgových

cievach. Pacient mal stredne ťažkú hypotermiu, nízky tlak krvi, potreboval medikamentóznu podporu
srdca. Terapia pacienta bola zameraná na udržiavanie životných funkcií a diagnostiku mozgovej
smrti. Po stabilizovaní pacienta v skorých poobedňajších hodinách k prvej diagnostike mozgovej smrtineurologickým vyšetrením apnoickým testom, k druhej diagnostike nedošlo z dôvodu poruchy rytmu
srdca a následnej smrti pacienta krátko pred diagnostikou.

Svedkyňa A. K. L. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní, uviedla, že pracuje ako lekárka na DKAIM v Bratislave, bola konzultantkou
A. C.. Na rannej vizite spolu nastúpili do práce a zhodnotili klinický stav pacienta B. O. v rozsahu CT
mozgu a laboratórne vyšetrenia, dohodli sa na pokračovaní v nasadenej liečbe, ktorá už bežala od
jeho prijatia na oddelenie. Nasledovalo konziliárne neurologické vyšetrenie, ktoré konštatovalo areflexnú

kómu, dohodli sa na zahájení diagnostiky mozgovej smrti. Prvé vyšetrenie konštatovalo mozgovú smrť,
druhé malo nasledovať po 12 hodinách, toho však v dôsledku konca služby nebola prítomná. Až na
druhý deň sa dozvedela, že dieťa ešte pred 2. vyšetrením zomrelo.

Svedok A. R. U. (ďalej len „svedok“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní, uviedol, že pracuje ako lekár záchrannej zdravotnej služby Bratislava na

stanici RLP1 Nitra. Dňa 31.01.2017 slúžil spolu s L. L. a K. W.. Okolo 03:56 im bol zadaný zásah za
účelom transportu pacienta z FN Nitra do DFNsP Bratislava. Išlo o 3-ročné dieťa po kardiopulmonálnej
resuscitácii.Odslužbukonajúcejlekárkyobžalovanej2./A.A.prevzalidokumentáciuozdravotnomstave
dieťaťa, ktoré malo byť transportované, prítomný bol aj A. T., potrebné údaje im uviedla obžalovaná 2./
A. A.. Pri preberaní dieťaťa ho svedok vyšetril a skonštatoval pravdepodobnú mozgovú smrť, nakoľko

zreničky dieťaťa boli rozšírené na cca 5 mm a nereagovali na osvit svetlom. Toto A. A. oznámil a pýtal sa,
či je vôbec potrebné dieťa v takomto stave prekladať, na čo ona uviedla, že je to nutné nakoľko základné
životné funkcie dieťaťa boli stabilné, pričom povedala, že je možné, že jeho domnienka je správna, avšak
ajnapriektomusidieťavyžadujestarostlivosťvyššiehopracoviska.DieťapretransportovalidoBratislavy,
počas transportu bolo v rovnakom stave ako pri jeho preberaní od obžalovanej 2./ A. A., v Bratislave ho

odovzdali službukonajúcej lekárke na detskom ARO. Aj táto lekárka potvrdila, resp. vyslovila podozrenie
na mozgovú smrť.

Svedkyňa L. A. L. (ďalej len „svedkyňa“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná
na hlavnom pojednávaní, vypovedala tak, že pracuje ako zdravotnícky záchranár v ZZS Bratislava

v Nitre. Dňa 31.1.2017, počas jej služby spolu s kolegami A. R. U. a K. W. okolo 03:56 dostala výzvu
na vykonanie transportu pacienta z FN v Nitre do DFNsP Bratislava na oddelenie ARO. Išlo o malé
dieťa, 2-3 ročného pacienta po kardiopulmonálnej resuscitácii, bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu
s poruchou vedomia a fixovanou mydriázou. Počas transportu sa stav dieťaťa nijako nemenil, svedkyňa
sledovala najmä monitor, stav zreničiek a vitálnych funkcií. Po príchode do Bratislavy dieťa odovzdali,

na viac si nespomenula.

Svedok K. W. (ďalej len „svedok“) vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na
hlavnom pojednávaní, uviedol, že pracuje ako vodič – záchranár v ZZS Bratislava v Nitre. Dňa 31.1.2017
bol v práci spolu s kolegami A. R. U. a L. A. L., pričom o 03:56 dostali výzvu z FN v Nitre na prevoz 3-

ročnéhopacientaporesuscitáciidoDFNsPBratislava.Potom,akoprišlipredieťa,preložilihonanosítka,
napojili na dýchací prístroj a EKG, išli do Bratislavy odovzdať pacienta. Tam dieťa odovzdali na ARO
službukonajúcemu lekárovi. Podľa svedka A. U. počas cesty hovoril, že dieťa má mŕtvy mozog, videl
to, nakoľko ho vyšetril pri preberaní a zistil fixovanú midriázu, a teda, že zrenice dieťaťa nereagovali
na osvit svetlom.

Spracovateľ znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia č. 1 – znalecký ústav forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., prostredníctvom jeho spracovateľov A. G. A., R., A.
A. A. L., A., a K. A. H. B., R., zhodne so znením samotného posudku a jeho doplnenia konštatoval
nasledovné: A. A. uviedol, že na základe záverov pitvy možno určiť, že bezprostrednou príčinou

smrti dieťaťa bol opuch mozgu pri základnej príčine smrti cukrovke 1. typu s dekompenzáciou, teda
prítomnosť stavu nazývaného ketoacidóza, druhou príčinou bolo zápalové postihnutie hrubého čreva.
K. B. uviedol, že DKA je závažná akútna komplikácia cukrovky 1. typu, pri ktorej je nutný monitoring
pacienta, ktorý sa riadi protokolmi diagnostiky a liečby a pacient by mal byť manažovaný pracoviskom
s dostatočným technickým a personálnym vybavením. V rámci monitoringu, diagnostiky a vyšetrovania

sa má sledovať klinický stav pacienta, ktorý zahŕňa vedomie pacienta či jeho poruchy, taktiež celkový
stav v zmysle dráždivosti, apatie, spavosti, schopnosť rečovo odpovedať u detí adekvátne veku,
stav hydratácie, základné neurologické vyšetrenia, špecifické prejavy súvisiace s DKA, t. j. bolesť
hlavy, brucha, vracanie, zneostrenie videnia či spavosť, laboratórne parametre (glykémia, acidobázickárovnováha), krvný obraz, osmolalita séra, taktiež základné biochemické parametre (vyšetrovanie zo
séra, močovina, kreatinín, kyselina močová). Glykémia sa má sledovať každú hodinu, acidobázická
rovnováha v čase prijatia a následne každé 1-2 hodiny na začiatku liečby, neskôr sa môžu intervaly

rozšíriť, klinické parametre ako stav vedomia, hydratácie, močenie, vracanie, bolesti hlavy a ďalšie by
sa mali vyhodnocovať priebežne, minimálne však každú hodinu až do ukončenia liečby DKA, teda až do
stavu, kedy je pacient pri vedomí v dobrom klinickom stave, PH krvi je vyše 7,3, hodnota štandardného
bikarbonátu nad 15 a glykémia podľa možností stabilná v hodnotách 6-14 milimolov/l. V medzinárodných
odporúčaniach sa spomínajú PH 7 a bikarbonát nad 15, vtedy možno liečbu DKA ukončiť. Podľa

doc. B. boli od 13:00 hodnoty glykémie sledované pravidelne a v predpísaných časoch, parametre
acidobázickej rovnováhy boli vyšetrované v mierne upravených časoch, ale ešte v rámci odporúčania.
Parametre klinického sledovania pacienta však neboli zaznamenávané a sledované v odporúčaných
časoch.ZákladnýmazásadnýmodklonomodmedzinárodnýchodporúčaníprediagnostikualiečbuDKA
u detí bolo podanie inzulínu zároveň so začiatkom podávania infúznej liečby, oba tieto úkony nastali
o 12:30 hod, podľa odporúčaní Medzinárodnej organizácia pre detský a adolescentný diabetes (ďalej

len „ISPAD“) sa má začať inzulínová liečba medzi prvou a druhou hodinou po začatí infúznej liečby.
Toto odporúčanie vychádza z veľkej štúdie z Veľkej Británie, ktorá ukázala, že pri podaní inzulínu počas
prvej hodiny liečby je približne 12-násobne vyššie riziko opuchu mozgu. Druhým odklonom od týchto
odporúčaní bol objem a intenzita infúznej liečby, kde objem dodaných tekutín jednoznačne prevyšuje
odporúčané objemy v liečbe, nakoľko pri maximálnych odporúčaných objemoch u menovaného pacienta

bolo možné podať v čase od 12:30 do 02:50 h, kedy začala kardiopulmonálna resuscitácia, 1030 ml
tekutín. Pacientovi však bolo podaných 1460 ml, čo je takmer o polovicu viac. Tieto dve odchýlky
v liečbe považuje za kľúčové, pretože prvá fáza liečby DKA je rozhodujúca z hľadiska prognózy.
Ďalšou odchýlkou bol nedostatočný monitoring pacienta, ktorý mal viaceré rizikové faktory rozvoja
opuchu mozgu, medzi nimi podanie inzulínu od začiatku liečby, veľký objem podaných tekutín, nízky

vek do 5 rokov, novozistený diabetes a nízka hodnota parciálneho tlaku CO2 v krvi. Ohľadom toho,
aké medicínske vyšetrenia mali byť realizované v jednotlivých štádiách liečby, doc. B. uviedol, že
malo nastať jednak vyšetrenie a zhodnotenie stavu pacienta lekárom, ktorý má skúsenosti s liečbou
DKA, t.j. optimálne detským endokrinológom, diabetológom, prípadne pediatrom ktorý má s touto
diagnózou skúsenosti. V priebehu ďalšej liečby, pokiaľ klinický stav pacienta ukazuje na možný rozvoj

opuchu mozgu, malo byť indikované zobrazovacie vyšetrenie mozgu (MR alebo CT), ktoré zvyčajne
indikuje ošetrujúci lekár alebo špecialista, optimálne detský alebo neurológ pre deti a ak ten nie je,
tak pre dospelých. Ďalšie vyšetrenie, ktoré sa odporúča pri podozrení na opuch mozgu, je vyšetrenie
očného pozadia. Ďalej tiež uviedol, že síce medzinárodné odporúčania to jednoznačne nevyžadujú,
avšak by ďalšie neurologické vyšetrenie jednoznačne mohlo závažným spôsobom ovplyvniť ďalší vývoj

pacienta. Či už by bol pacienta vyšetril neurológ, alebo by sa uskutočnilo zobrazovacie vyšetrenie,
oba prípady by zistili potrebu zmenu liečebného postupu. V rámci tejto úpravy by sa jednak upravil
objem infúznej liečby, malo by sa vyhodnotiť, či nedostáva pacient príliš veľký objem a do liečby by
sa pridávali lieky, ktoré zvyšujú osmolalitu, resp. koncentrovanosť plazmy a odsajú prebytočnú tekutinu
z mozgu. Pre objasnenie doc. Staník tiež vysvetlil čo je opuch mozgu a kedy k nemu pri DKA dochádza

a to tak, že ide o vniknutie nadmerného množstva tekutiny do mozgu. K takémuto stavu dochádza
vtedy, keď je vysoká osmolalita, čiže množstvo rozpustených látok v krvi, na ktoré sa mozog časom
prispôsobí. Najčastejšie dochádza k opuchu mozgu počas liečby, kedy liečebnými úkonmi sa lekári
snažia postupne znížiť osmolalitu krvi, čo je žiaduce, avšak k tomuto poklesu dochádza príliš rýchlo,
môže mozog mať stále vysokú koncentráciu osmolitických látok. A tým pôsobí ako špongia a nasaje

tekutinu z krvi. V prípade maloletého pacienta došlo k poklesu osmolality z hodnoty 302 o 12:17
h na hodnotu 280 vyšetrovanú o 16:00 hodine, čo je pomerne veľký pokles. Ohľadom diagnostiky
ochorenia dieťaťa znalec uviedol, že tá bola veľmi správne určená už od počiatku, už samotnou sestrou,
ktorej matka dieťaťa telefonovala a oznamovala jeho príznaky, čo platí taktiež pre obvodnú lekárku,
ktorá správne diagnostikovala ochorenie a promptne odoslala dieťa na hospitalizáciu a rovnako aj

v príjmovej ambulancii bol stav správne zhodnotený ako novodiagnostikovaný diabetes mellitus 1.
typu, správne bolo vyslovené podozrenie na DKA a taktiež umiestnenie pacienta na JIS. O DKA pri
tomto dieťati svedčalo už nočné vracanie, nakoľko to spolu s výraznou únavou a dehydratáciou sú
znakmi DKA. V súvislosti s DKA znalec tiež uviedol, že nie je dôležité pri tejto závažnej komplikácie
len to, koľkokrát bolo dieťa vyšetrené, ale aj ako a kým bol vyšetrený. A. B. tiež dodal, že pokiaľ je

podozrenie na rozvoj tak závažnej komplikácie ako je opuch mozgu, mal by byť pacient intenzívne
monitorovaný a prakticky pod kontinuálnym dohľadom zdravotníckeho personálu, čo v tomto prípade
nebol. A. L. vo veci vykonaných zdravotníckych záznamov v súvislosti s maloletým dieťaťom uviedol, že
študovaním týchto záznamov boli zistené nedostatky najmä vo vzťahu ku klinickému stavu pacienta, vovzťahu posudzovania jeho vedomia, a to obzvlášť pri vedomosti, že aj pri správne podanej zdravotnej
starostlivosti môže tento stav končiť rizikom rozvoja opuchu mozgu. Vzhľadom na nedostatky vo vedení
zdravotníckej dokumentácie pri tomto pacientovi, úplné detailné zhodnotenie resuscitačných úkonov

sa podľa A. L. nedalo posúdiť, avšak z údajov, ktoré zistiť dokázali, vedia, že resuscitačný tím nebol
volaný bezprostredne po zistení zastavenia obehu a dýchania a že resuscitačný nástroj, tzv. ambuvak
sa nachádzal v inej miestnosti, ako sa nachádzal pacient. A. T., ktorý prichádzal o 03:10 hod., navyše
vo svoje výpovedi uviedol, že od prijatia výzvy sa dostavil na miesto udalosti do 5 minút. Identifikácia
neprítomnosti obehu a dýchania v podmienkach správnej medicínskej praxe by nemala trvať viac ako

10 sekúnd. Aj na základe týchto skutočností možno posúdiť, že u pacienta, u ktorého sú pravdepodobné
a možné riziká rozvoja aj prípadných smrteľných komplikácií, si minimálne v týchto dvoch parametroch
zasluhoval iný prístup. Za zreteľa hodný markant taktiež podľa neho treba spomenúť, že taká udalosť,
ako zastavenie obehu a dýchania, bola zistená náhodne. Z dokumentácie tiež podľa neho možno
zistiť, že v nej chýba uvedenie neprítomnosti kritických nálezov pacienta, ktoré by možno ukazovali,
že sa opuch mozgu vylučuje, resp. pre danú chvíľu a daný stav toto riziko nehrozí. K. B. vypovedal,

že celosvetovo uznávaným a akceptovaným dokumentom pri liečbe DKA sú odporúčania spoločnosti
ISPAD, ktoré sú v pravidelných intervaloch každé tri až štyri roky prehodnocované a aktualizované.
Z nich môžu vychádzať či už celoštátne, alebo lokálne odporúčania diagnostiky a liečby DKA, pričom
platí, že tieto odporúčania by mali ale odrážať aktuálne znenie medzinárodných odporúčaní, mali by byť
k dispozícii v tlačenej forme na každom pracovisku, ktoré sa diagnostike a najmä liečbe DKA venuje.

Na doplnenie uvedeného A. A. uviedol, že znalecký ústav sa pri vypracovávaní svojho znaleckého
posudku a jeho doplnenia odvoláva na odporúčania ISPAD, pretože ide o aktuálny stav vedy platný
aj v roku 2017, konkrétne v januári a bez ohľadu na akékoľvek iné odporúčania a predpisy lokálneho
charakteru, platné odporúčania ISPAD aktualizované v roku 2014 boli v platnosti aj pre obdobie
január 2017 a reflektujú stav vtedy, t.j. medicínskeho poznania platného pre posudzovania správnosti

poskytovania zdravotnej starostlivosti. Iné odporúčania ako ISPAD nemôžu teda v období poskytovania
zdravotnej starostlivosti B. O. predstavovať postup lege artis z pohľadu záverov znaleckého ústavu.
Ohľadom rizika vzniku komplikácie opuchu mozgu u pacientov s DKA A. L. uviedol, že jednoznačne
ide o komplikáciu, s ktorou treba počítať, môže nastať, preto treba uplatniť a využiť všetky postupy pri
sanácii tejto diagnózy, aby všetky úkony zodpovedali prevencii edému mozgu a v prípade, že by mal

nastať, aby bol včas rozpoznaný. U pacienta tomu nasvedčovali viaceré faktory (opakované vracanie,
malátnosť, nízky vek, nízka hodnota parciálneho tlaku CO2, podanie inzulínu v začiatku liečby, veľký
objem podaných tekutín). Nastupujúce príznaky edému mozgu boli podľa znalca manifestované, bolo
možné ich včas rozoznať, nakoľko ak boli prítomné v zdravotnej dokumentácii popísané parametre,
mali byť použité nielen na dokázanie prítomnosti opuchu mozgu, ale ja na jeho vylúčenie. V tomto

kontexte A. A. doplnil, že znalecký ústav konštatuje nedostatočné monitorovanie detského pacienta, čiže
zdravotnou dokumentáciou nie je možné zjavným spôsobom preukázať, ako počas celej hospitalizácie
vo FN Nitra zdravotný personál vnímal komplikáciu v podobe edému mozgu ako možnú, či reálne
prítomnú. A. L. uviedol, že zo skúmanej zdravotnej dokumentácie sa nepodarilo jednoznačne zistiť,
či boli použité všetky prostriedky na zvrátenie nástupu edému mozgu, najmä s poukázaním na deficit

správneho vyšetrovania pacienta s príslušným záznamom zdravotnej dokumentácie, inak povedané,
v prípade konštatovania vracania a nápadnej spavosti u dieťaťa, u ktorého je možný rozvoj opuchu
mozgu,tentonálezzmedicínskejpraxezakladápovinnosťtentonáleznejakoďalejriešiťprávevovzťahu
ku komplikácii, ktorá môže viesť k trvalému poškodeniu mozgu. A. A. v súvislostiach s vyjadrením A. L.
uviedol, že pokiaľ by boli dodržané všetky správne postupy menežmentu pacienta v rovnakom veku ako

bol vek dieťaťa s rovnakými alebo podobnými laboratórnymi parametrami, teda s rizikovými faktormi pre
rozvoj opuchu mozgu, potom by terapeutickým zásahom bol zvolený postup, ktorý bude v maximálne
možnej miere eliminovať výskyt tejto komplikácie. A v tomto prípade by znalecký ústav alebo akýkoľvek
iný znalec posudzujúci tento prípad priniesol záver, že zdravotná starostlivosť o dieťa bola poskytnutá
správne. Znalec A. A. tiež vysvetlil, že je nutné túto komplikáciu označiť ako komplikáciu samotnej liečby.

Zo zdravotnej dokumentácie nevyplývajú žiadne konkrétne úkony, ktoré je možné označiť v konkrétnych
časoch, kedy bolo možné ešte komplikáciu zvrátiť. Na začiatku celého terapeutického procesu však
boli konštatované postupy, ktoré neboli v súlade so všeobecne platnými odporúčaniami liečby daného
zdravotného stavu dieťaťa. A. B. v súvislosti s hladinou draslíka a jej súvislosti s prípadným opuchom
mozgu uviedol, že k zníženiu draslíka dochádza pri DKA takmer vždy a nie je známe, že by samotná

nízka hodnota draslíka zhoršovala priebeh acidózy. Čo sa týka správneho sledovania neurologického
stavu pacienta, A. L. uviedol, že na jeho sledovanie v pediatrii je stanovený postup, kedy sa posudzuje
spontánneotváranieočí,spontánnapohybováaktivita,pohybováaktivitanavýzvu,nadviazaniekontaktu
primeraneveku,fixovaniepozornosti,pričomcelývýstupztohtoposúdeniabysamalzaznamenať.Môžesa zaznamenať tzv. glasgowskou škálou, ktorej výstupom je číslo, ale môže sa zaznamenať aj opisne.
Tento úkon by sa mal robiť pravidelne, môže ho vykonávať lekár, sestra či zdravotný záchranár, najlepšie
viacerí. V takýchto prípadoch preto, lebo riziko odchýlky od normy pri DKA u detí môže byť očakávané.

Fotoreakcia zreníc pacienta má vo vzťahu k neurologickému stavu pacienta zásadný význam, ktorý
môžebyťpreďalšípostupkľúčový,atoobzvlášťvstavoch,kedysapredpokladápoškodeniecentrálneho
nervového systému. Takéto vyšetrenie sa vykonáva pohľadom vyšetrujúcej osoby a reakciou na úsvit,
ktorá sa môže vyšetrovať tiež, lebo nie vždy je potrebné vyšetrovať reakciu na úsvit, tá sa vyšetruje
svetlom, ktoré sa namieri na zrenice, pričom sa posudzuje reakcia zrenice, ktorá je osvietená aj tá, ktorá

nebola osvietená. To, že v zdravotnom zázname JIS a AIM absentujú záznamy ako GCS skóre a zrenice,
považoval podľa A. L. za nedostatky pri vedení hodnotenia týchto parametrov. Podľa tohto znalca by bolo
možné včas identifikovať u pacienta odchýlky na úrovni počtu srdcových úderov, počtu dychov, pulznou
oxymetriou, saturáciou kyslíka a priebežným klinickým vyšetrením, čím by sa dalo predísť zástave
dýchania, nakoľko u dieťaťa jej predchádzajú, resp. môžu predchádzať pomalé srdcové rytmy. Vo vzťahu
ku komplikácii zo strany centrálneho nervového systému - bolo by možné v istých prípadoch zasiahnuť aj

kauzálne, t. j. správnym menežmentom osmolality. K. B. sa vyjadril k správnosti jednotlivých úkonov tak,
že pokiaľ ide o časový úsek, kedy bola na JIS A. J. ako neatestovaný lekár, nesie zodpovedať primárka
– obžalovaná 1./ A. C. ako atestovaná lekárka, nakoľko z hľadiska pochybení bol nesprávne ordinovaný
inzulín už počas prvej hodiny liečby od začiatku. Ďalej bol nesprávne odhadnutý stupeň dehydratácie
pacienta, nesprávne zvolený objem podaných tekutín, kedy v dodatku k znaleckému posudku uviedli,

že v súčasnosti platné odporúčania ISPAD tekutinový bolus dovoľujú, následne však mala byť rýchlosť
infúzie upravená. Inými slovami, bolus znamená nárazový veľký objem tekutiny, kt. v tomto prípade
bol ordinovaný v objeme 120 ml na hodinu. Následne mala byť táto rýchlosť infúzie znížená na max.
75 ml na hodinu. Pri počítaní strednej dehydratácie by táto hodnota bola ešte omnoho nižšia, avšak
v prípade pacienta B. O. bolo pokračované v rýchlosti infúzie 120 ml na hodinu ďalších 5,5 hodiny, potom

bola rýchlosť znížená na 100 ml na hodinu a po ďalších 3 alebo 4 hodinách na 80 ml, čo sú všetko
rýchlosti,ktorépresahujúodporúčanú2.fázudehydratáciipotekutine.Ohľadompostupuobžalovanej2./
A. A. znalec uviedol, že čo sa týka infúznej liečby a liečby inzulínom, dávka inzulínom bola upravovaná
správne, bola správne vyhodnotená situácia, že treba zmeniť infúzny roztok a pridať do liečby glukózu
a bola správne znižovaná rýchlosť infúzie, aj keď nie na úplne optimálnu hodnotu. Z hľadiska pochybení

a nedostatočného monitoringu podľa údajov zo zdravotnej dokumentácie a výpovedí rodičov dochádza
k stupňovaniu spavosti pacienta po vracaní, ktoré nasledovalo po zjedení častí rohlíka. V tejto fáze liečby
by bola adekvátna intenzívnejšia kontrola pacienta zo strany ošetrujúceho personálu. V tomto ohľade
však doplnil skutočnosť, že na mnohých pracoviskách vrátane špičkovej kliniky v Prahe v Motole a aj
pracoviska, kde doc. B. pôsobí, tento primárny monitoring a hlásenia zmeny zdravotného stavu v zmysle

vedomia, bolesti, vracania, majú na starosti školené zdravotné sestry, ktoré podávajú prvotný impulz
lekárovi, že sa niečo deje a treba zvýšiť pozornosť, ktorú lekár dá pacientovi. A. L. v tomto kontexte
doplnil, že v ďalšom vývoji zdravotného stavu došlo k udalosti, kedy službukonajúca sestra identifikovala
stav, ktorý ukazoval na zastavenie obehu a dýchania s tým, že službukonajúce sestry zahájili úkony
smerujúce o obnove obehu a dýchania a zavolali službukonajúcu doktorku, čo bolo o 02:50 hod. Zo

zdravotnej dokumentácie bolo zistené, že bol podaný aj adrenalín, bolo kontaktované pracovisko AIM,
ktoré prišlo v čase 03:05 s tým, že službukonajúci lekár AIM uviedol, že prišli do 5 minút od zavolania,
z čoho vyplýva, že veľmi pravdepodobne nebol privolaný tak skoro, ako by mohol alebo mal. V ústavnom
zdravotnom zariadení sú uplatňované také resuscitačné postupy pri zastavení obehu a dýchania, aby
špecializovaný personál v odbore AIM bol k takémuto prípadu privolaný bez zbytočného odkladu a teda

na tomto mieste je možné vidieť, že sa tak možno nestalo. A. L. vypovedal, že u pacienta, u ktorého
aj pri správnom medicínskom postupe hrozí opuch mozgu, všetky úkony, ktoré sú monitorovacie alebo
terapeutické, by mali mať na zreteli posudzovanie takých príznakov, aby komplikácia buď nenastala,
alebo ak by nastala, aby bola včas riešená, čo by mala odrážať aj zdravotná dokumentácia pacienta
a zápisy v nej sa nachádzajúce, preto v zdravotnej dokumentácii by mali byť posudzované príznaky

pacienta práve vo vzťahu aj k tejto prípadnej komplikácie. Podľa znalca v prípade, ktorý počas služby
obžalovanej 2./ A. A. nastal, a teda že po 23:00 hod. bola spavosť pacienta zvýšená, očakávaný postup
lekára by mal zahŕňať ďalšie vyšetrenia, a to také, ktoré by potvrdili či vylúčili súvislosť s prípadným
nástupom alebo rozvojom opuchu mozgu. A. A. ozrejmil, že postup zdravotníckeho personálu by sa dal
vysvetliť ako tzv. „syndróm zle zapnutej košele“, Čo prakticky znamená, že ak v úvode hospitalizácie sa

nenastavia parametre sledovania tak, aby každá pracovná jednotka tímu presne vedela, čo má robiť,
a ak sa to nenastaví, tak možno preto, lebo absentujú skúsenosti s danou diagnózou, potom nemožno
očakávať, že v plynúcom čase a navyše po výmene personálu v službe, budú tieto úkony dostatočne
vykonané, ale aj preukázateľným spôsobom dokumentované. Ak teda v úvode vznikne deficit, nemožnoočakávať, že v závere hospitalizácie budú jednotlivé úkony hodnotené ako lege artis. Doplnil, že K.
B. uviedol, že štandardné pracoviská, ktoré menežujú deti s cukrovkou a jej komplikáciami, ktoré si
vyžadujú intenzívnu starostlivosť, sú pracoviská, v ktorých dominantný monitoring pacienta vykonáva

zdravotná sestra. Zo zdravotnej dokumentácie, ale aj z výpovedí sestier, ktoré vykonávali pohotovostnú
službu z 30. na 31.01.2017, nevyplýva, že by mali kontinuálny prehľad o životných prejavoch
maloletého dieťaťa, o zmenách jeho psychomotoriky, prípadne o ďalších alarmujúcich príznakoch, ktoré
by nasvedčovali dynamicky sa meniacemu zdravotnému stavu. Na uvedené závery poukazuje aj
skutočnosť, že dramatická zmena v zdravotnom stave v zmysle zistenia zastavenia dýchania a srdca,

bola zistená náhodne. K. B. uviedol, že inzulín sa neodporúča ordinovať prvú hodinu liečby práve
pre riziko vzniku opuchu mozgu. Je to v dôsledku veľkého zníženia osmolality séra. Pri príznakoch
ako je zhoršujúci stav vedomia a vracanie, ako prvá vec mala byť úprava liečby a skontrolovanie,
či nedostáva pacient príliš veľa tekutín, overenie zloženia týchto tekutín a urobenie úkonov, ktoré by
pomohli k diagnostike prípadného edému, a to je vyšetrenie očného pozadia, neurologické vyšetrenie
alebo zobrazovacie vyšetrenie mozgu (MR alebo CT). Znalec K. B. doplnil, že edém mozgu môže

nastať aj pri správne nastavenej liečbe, z hľadiska jeho rozvoja je dôležité minimalizovať rizikové faktory,
ktoré vie ovplyvniť lekár a cielene sa zamerať na jeho diagnostiku, čiže treba naňho myslieť, pričom
taktiež môže vzniknúť edém mozgu v dôsledku resuscitácie. A. A. konštatoval, že čisto morfologicky pri
stave po resuscitácii nie je možné spoľahlivo oddiferencovať príčinu vzniku opuchu mozgu v zmysle,
že nie je k dispozícii žiadny jednoznačný forenzný dôkaz, ktorý by presne dodiagnostikoval, či ide

o opuch mozgu, ktorý bol spôsobený chybnou liečbou DKA alebo z iných dôvodov a nedá sa ani
zodpovedať otázka, do akej miery sa zastavenie krvného obehu v čase o 02:50 hod. a následný interval
prežívania dieťaťa podpísal na konečnom morfologickom obraze opuchu mozgu. Výpoveď svedka A.
T. poukazuje na to, že stav zlyhania dýchania a srdcovej činnosti mohol byť u dieťaťa omnoho dlhšie
trvajúci ako len od času 02:50 h. Ak sa zohľadní obsah zdravotnej dokumentácie, kde sa uvádza, že

monitorovací systém nealarmoval a ak sa vyhodnocujú aj svedecké výpovede, napríklad matky dieťaťa,
potom v žiadnom prípade nie je nemožné vylúčiť, že porucha zdravia u pacienta trvala reálne omnoho
dlhšie ako len 20 minút uvedených v zdravotnej dokumentácii. Uvedená skutočnosť však favorizuje
eventualitu, že primárnou poruchou zdravia u dieťaťa bol naozaj opuch mozgu, ktorý vznikol v dôsledku
neuváženého menežmentu jeho DKA. K. B. ohľadom odporúčaní ISPAD-u uviedol, že v januári 2017 boli

relevantné odporúčania z roku 2014, ale kapitola o podávaní inzulínu až po prvej hodine liečby a taktiež
gro manažmentu tekutín boli rovnaké už v predošlých odporúčaniach ISPAD z roku 2009. Taktiež sa
používajú aj protokoly zo zariadení zaoberajúcich sa touto problematikou, avšak ich obsah nesmie byť
v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami ISPAD, mali by byť aktualizované podľa medzinárodných
odporúčaní a nesmú byť v rozpore s kľúčovými vecami. K. B. ďalej vypovedal, že údaje z vyšetrenia

moču z 03.01.2017 dokazujú, že je prítomný cukor v moči, nemusí to automaticky znamenať, že v tom
čase mal pacient už cukrovku, pretože na zvýšený odpad cukru v moči môže byť aj z dôsledku napr.
prekonanej vírusovej infekcie alebo iných stavov, ale mohla byť aj v dôsledku už rozvíjajúcej sa cukrovky.
V súvislosti s vyšetrením moču z 03.01.2017 ešte uviedol, že by ich nedával do žiadnej súvislosti
s rozvojom edému mozgu. Čo sa týka otázky, či mohol byť edém prítomný ešte pred liečbou, všetky

príznaky u tohto pacienta v čase začatia liečby sú vysvetliteľné DKA stredne ťažkého stupňa a cukrovkou
1. typu. Ohľadom stavu pacienta po jeho transporte po sonografickom vyšetrení, ktorý mal naznačovať
poruchu vedomia, A. L. uviedol, že svedecké výpovede rodičov hovorili o tom, že B. sedel vo vozíku,
bol chabý, hlava mu voľne visela, pričom pred sonografickým vyšetrením je v zdravotnej dokumentácii
uvedenýzáznamo22:30hod.,vktoromjeuvedené,žepacientužnereagujedráždivonamanipuláciu.K.

B. upresnil, že za abnormálnu odpoveď na bolesť môžeme považovať to, že maloletý pacient nereagoval
v rámci sonografického vyšetrenia a v dokumentácii nie je nikde rodičmi spomenuté, že by počas
odberov pacient reagoval na pichanie do prsta, že by bol plakal a pod., čo je tiež abnormálna odpoveď
na bolesť. U pacienta došlo k zlepšovaniu laboratórnych výsledkov, ale v diskrepancii s realitou sa
mu zhoršoval jeho reálny zdravotný stav, nakoľko stúpala hodnota pH, stúpala hodnota bikarbonátu

v krvi a napriek tomu sa zhoršovala spavosť a porucha vedomia. Čo sa týka tzv. tachypnie, ktoré bolo
spomenuté v zdravotnej dokumentácii dieťaťa, K. B. uviedol, že keď máme dve kritériá, ktorými sú
tachypnoe a dieťa do 5 rokov, ktoré má DKA, treba byť jednoznačne ostražitý pri prognóze vývoja
opuchu mozgu. Vo vyhotovenom znaleckom posudku a jeho doplnení znalecký ústav podľa A. A.
vychádzal okrem podkladov v ňom uvedených aj nad rámec zdravotnej dokumentácie posudzovaného

dieťaťa z vyjadrení dotknutých zdravotných pracovníkov, ktorí mali možnosť v rámci výpovede uviesť
všetky dôležité okolnosti, pričom neavizovali iné povinnosti počas služby, ktoré by im zabraňovali v
adekvátnej starostlivosti o posudzované dieťa. K. B. doplnil, že sa samozrejme dá sa predpokladať, že
lekár bude mať aj iných pacientov, toto všetko sa musí zohľadniť už pri indikovaní príjmu pacienta, alepokiaľ sa stane neočakávaná situácia, je namieste preložiť takéhoto pacienta na iné pracovisko, ktoré
vie zabezpečiť takúto starostlivosť. Ide o tímovú prácu, čiže nejde len o starostlivosť lekára, t.j. každú
hodinu môže pacienta kontrolovať skúsená zdravotná sestra a informovať o výsledku týchto kontrol

lekára. Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie a sesterských záznamov, tak v dobe od 22:00 hod.
do času 02:50 hod. je 8 sesterských záznamov, čo je v zásade odpovedajúce tomuto stavu, druhá
vec však je, či na to aj bolo adekvátne reagované. Podľa K. B. nie je non lege artis postup, keď sa
pacientovi podáva pri strednej až ťažkej DK doplnenie tekutín v úvode infúziou izotonického soľného
roztoku 10 ml/kg za hodinu intravenózne, tak, ako to bolo v inkriminovanom prípade, avšak dôležité

je, že takýto objem tekutín sa môže podávať iba počas prvej hodiny liečby. V prípade B. O. bol takýto
objem tekutín podávaný 6,5 hodiny od začiatku infúznej liečby, čo je non lege artis postup. Žiadne
z odporúčaní ISPAD-u nehovoria o tom, že takýto tekutinový bolus sa podáva dlhšie ako 1 hodinu.
Ohľadom argumentu obžalovanej 1./ A. C. o tom, že žiadny bolus nepodávali, K. B. uviedol, že na
strane 158 ISPAD dokumentu je tabuľka rýchlostí, ako sa má podávať infúzia vzhľadom na hmotnosť
pacienta. V prípade pacienta vážiaceho 12kg sa pri 10% dehydratácii, ktorá sa viaže na ťažký stupeň

DK, odporúča po úvodnom boluse tekutín v objeme 10 ml/kg, čiže 120 ml za hodinu, odporúča rýchlosť
infúzie 62 ml za hodinu. V prípade mal. S. O. išlo o DKA stredne ťažkého stupňa, kedy sa odporúča
vyhodnocovať max. 7%-ná dehydratácia. Čiže pokiaľ by sme postupovali podľa tejto tabuľky, kde sa
odporúča rehydratovať pacient za 48 hodín, po úvodnom boluse 120 ml na hodinu, by sa v ďalšej fáze
pokračovalo rýchlosťou 55 ml na hodinu. Pokiaľ by sme pacienta išli rehydratovať za 24 hodín, čo tento

algoritmus umožňuje, je max. rýchlosť infúzie 70-75 ml na hodinu. Preto rýchlosti, ktoré boli použité
v liečbe B. O. po prvej hodine liečby, sú jednoznačne vyššie ako odporúčajú ISPAD. Podľa A. L. je
pravidelné stanovenie GCS pacienta, u ktorého je predpoklad, že by mohol mať fatálny edém mozgu, je
vyšetrením, ktoré takémuto pacientovi nemožno odoprieť. To, že sa že sa zdravotný stav mal. pacienta
v poobedňajších hodinách zhoršoval, A. L. vysvetlil jednak skutočnosťami udávanými otcom dieťaťa (po

sono vyšetrení nereagoval dráždivo na podnety) a najmä tiež tak, že o 22:30 hod., po sonografickom
vyšetrení sa v zdravotných záznamoch uvádza, že nereaguje dráždivo na manipuláciu, spí, občas
pomrnkáva, spí, až nakoniec bez známok obehu a dýchania. O 22:15 hod. je záznam obžalovanej 2./ A.
A. – dieťa ešte vracalo, odosielam na vyšetrenie brucha. V rámci znaleckého posudku a jeho doplnenia
znalecký ústav zohľadňoval všetku dokumentáciu, hodnotenie pacienta z pohľadu ex ante a na základe

uvedenéhobolomožnékonštatovať,žestavpacientazlepšenýurčitenebol.Okreminéhouviedoltiež,že
záznamy zo zdravotnej dokumentácie ako aj jednotlivé diagnostické a liečebné úkony nenasvedčujú, že
by obžalované počítali so zvýšeným rizikom edému mozgu u pacienta B. O. a že by boli vykonané všetky
dostupné preventívne opatrenia, aby k rozvoju opuchu mozgu nedošlo. Opuch mozgu sa lieči podľa
doc. B. podávaním vysokokoncentrovaného, čiže 3%-ného roztoku NACL alebo podávaním mannitolu

intravenózne, cieľom je zvýšiť osmolalitu séra nad osmolalitu mozgu, čím sa docieli spätný presun
tekutiny z mozgu do séra. Podľa A. A. ak niekto vie, aké príznaky hľadá a hlboko patofyziologicky pozná,
s čím môžu byť spojené, potom stav nastupujúceho opuchu mozgu pri novozistenej DKA môže byť
úspešne zachytený a správne aj ďalej menežovaný. Záverom bolo dodané, že z časového hľadiska,
kedy bola nastavená liečba pacienta (od 30.01.2017) v čase obeda, tento postup nebol v súlade

s odporúčaniami, ktoré boli uvádzané v znaleckom posudku a takýto postup zdravotníckeho personálu
(obžalovaných 1./ až 4./) nemožno posúdiť ako správny. So zisteniami Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Nitra korešpondujú závery znaleckého posudku a jeho doplnenia znaleckého
ústavu X., s výnimkou konštatovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v zmysle ktorého
„Prvé vyšetrenie a úvodná infúzia 1/1 FR boli v plnom súlade s protokolmi liečby, neboli zvolené postupy,

ktoré prispievajú k vzniku alebo progresii opuchu mozgu, podávaná dávka rýchlo účinkujúceho inzulínu
bola správna“. V doplnení znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk k vzniknutej nezrovnalosti
tento konštatoval, že podanie inzulínu pacientovi v prvej hodine intenzívnej liečby DKA bolo nesprávnym
postupom v liečbe. Tento záver je totiž súčasťou odporúčaní ISPAD, bol dostupný a uznávaný aj roku
2017, počas liečby mal. pacienta, rovnako bola dostupná informácia o zvýšení rizika opuchu mozgu pri

jeho podaní v prvej hodine liečby DKA, a teda jeho podanie v prvej hodine liečby je považované ako
postup non lege artis.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

Z Protokolu č. 202/2017 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Nitra zo dňa 12.07.2017 vyplynulo, že postup dohliadaného subjektu FN
Nitra pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi B. O. nebol správny a štandardný, zistené
nedostatky sa mohli podieľať na nepriaznivom vývoji ochorenia pacienta. V zmysle protokolu trebamať na pamäti, že edém mozgu patrí medzi štandardné komplikácie liečby DKA a môže sa prihodiť
na ktoromkoľvek pracovisku realizujúcom túto liečbu, pričom aj pri dodržaní všetkých zásad nie je
možné riziko edému mozgu nikdy vylúčiť, je možné ho len minimalizovať podľa zásad správnej

liečby a súčasných poznatkov. Pri výkone dohľadu boli zistené nasledovné nedostatky pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti maloletému B. O.:
1. Pri príjme pacienta ani počas celej hospitalizácie nebol vyhodnotený stav vedomia pacienta pomocou
GCS skórovacieho systému, nebol použitý ani iný skórovací systém (vyhodnotenie bolo len opisne).
2.Pripokleseglykémiena11.0mmol/lo14:00hod.neboladoliečbypridanáglukóza,napriekprotokolom

liečby používaným na JIS KNDaD FN Nitra, ktoré indikujú zmenu infúzneho roztoku na 1 FR – pridanie
glukózy pri glykémii pod 16 mmol/l (DFNsP Banská Bystrica), pod 14,0 mmol/l (Diabetologické centrum
SR pri I. DK Bratislava), resp. pod 12,0 mmol/l (DKAIM DFNsP Bratislava), čím došlo k oneskoreniu
pridania glukózy.
3. Dávka podaného kália bola nedostatočná oproti odporúčaným dávkam v protokoloch liečby DKA.
Podľa záznamu lekára v dekurze v zdravotnej dokumentácii dňa 30.01.2017 o 19:30 hod. bolo na

základe výsledku vyšetrenia hladiny kália s jeho hodnotou 3,5 mmol/l, ordinované navýšenie dávky 7,5
% KCI – 10 ml do 1 FR. Podľa záznamu sestier v dekurze v zdravotnej dokumentácii bola nasadená
fľaša 1 FR s 10 ml 7,5 % KCI až dňa 31.01.2017 o 02:50 hod. Ani v zdravotnom zázname pre pracoviská
JIS a AIM nie je v čase od 19:00 hod. údaj o podaní 7,5 % KCI v dávke 10 ml.
4. Počas hospitalizácie na KNDaD FN Nitra neboli u pacienta klinicky sledované somatické parametre

hydratácie, cirkulácie a ukazovatele možného ICH (počínajúceho edému mozgu) lekárom ani sestrou.

Okrem vyššie uvedených nedostatkov boli ako vedľajšie nedostatky, ktoré spočívali vo vedení zdravotnej
dokumentácieavzápisochdonejvčastiposkytovanejošetrovateľskejstarostlivosti,zistenénasledovné:
1. Zdravotná dokumentácia nebola vedená metódou ošetrovateľského procesu,

2. Somatické parametre súvisiace s hydratáciou sliznice, turgorom kože, zápachom dychu neboli
sledované a zadokumentované sestrou,
3. Parametre súvisiace s monitorovaním stavu vedomia pacienta – kvalitatívne a kvantitatívne poruchy
vedomia, dýchania, stav zreníc neboli sledované a zadokumentované sestrou ,
4. Zdravotná dokumentácia pacienta nebola vedená v dostatočnom rozsahu, chýbajú údaje o nastavení

hraničných limitov monitorovania a o hlasovej signalizácii. Prepisovanie niektorých hodnôt vitálnych
funkcií (TK á 3 hod.) je nepostačujúci rozsah sledovania pacienta,
5. Ošetrovateľská dokumentácia obsahovo kvalitatívne aj kvantitatívne je nepostačujúca, z rozsahu
zápisov nie je možné identifikovať, či ošetrovateľská starostlivosť bola poskytnutá v takom rozsahu, aby
bola pre pacienta účinná, efektívna a bezpečná,

6. V zdravotnej dokumentácii pacienta nie je záznam o tom, že personál včas zachytil odchýlky
monitorovanýchhodnôtvitálnychfunkcií.Alarmovaniepoklesupočtudychov,pulzov,saturácieakrvného
tlaku pod bezpečné hodnoty muselo predchádzať stavu, ktorý vyústil v noci dňa 31.01.2017 o 02:50
hod. do resuscitácie.
Na základe uvedených skutočností Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra

dospel k záveru, že v dohliadanom období pacientovi B. O. nebola zo strany poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti FN Nitra poskytovaná zdravotná starostlivosť správne v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č.
576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zo Zápisnice č. 202/2017 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom
dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra zo dňa 05.09.2017 vyplýva,
že obžalovaná 1./ A. B. C. podala voči Protokolu č. 202/2017 o vykonanom dohľade na mieste Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra zo dňa 12.07.2017 námietky, ku ktorým Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaujal stanovisko, v zmysle ktorého ich vyhodnotil v celom

rozsahu ako neopodstatnené a teda ich neakceptoval. Ohľadom námietky obžalovanej 1./ o tom, že
o 13:30 hod. požiadala obžalovanú 2./ A. B. A. o prevzatie pacienta, nakoľko ona sama musela odísť na
MRI vyšetrenie, konštatoval, že otázku o prevzatí starostlivosti o pacienta obžalovanou 2./ nepovažuje
zazásadnú,pretožestarostlivosťopacientananemocničnomoddeleníposkytovaltímlekárovpodľatam
zavedených štandardov a v princípe je irelevantné, ktorý lekár/tím ju realizoval. K námietke obžalovanej

1./ ohľadne vodno-soľnej kompartmentovej nerovnováhy v DKA sa vyjadril v tom zmysle, že tejto otázke
sa v protokole ako aj odbornom stanovisku konzultanta úradu venoval veľa priestoru, nakoľko tieto
patofyziologické poznatky a práve tieto odchýlky a hlavne zmeny sú podstatou vzniku akútneho edémumozgu v priebehu liečby, pričom v samotnej zápisnici odborne dôkladne vysvetlil, prečo obžalovaná 1./
postupovala nanajvýš nedostatočne pri vyplnení intracelulárneho deficitu.

Z Odborného stanoviska k zdravotnej starostlivosti poskytnutej B. O. A. A. R., R., konzultantky ÚDZS
zo dňa 25.04.2017 a jeho doplnenia zo dňa 30.05.2017 okrem iného vyplýva, že voľba infúzneho
roztoku a jej rýchlosť boli primerané, avšak došlo k oneskoreniu pridania glukózy o 1 – 2 hodiny, nebol
využitý skórovací systém GCS na vyhodnotenie stavu vedomia pacienta, v zdravotnej dokumentácii
nie je záznam o dramatickej zmene počtu dychov, nepravidelnosti dychov, počte pulzov ani krvného

tlaku, neprítomnosť vitálnych funkcií sa zistila oneskorene, nakoľko zastavenie dýchania vždy sprevádza
pokles saturácie kyslíka, v rozpore s protokolmi nebola včas do infúznej liečby pridaná glukóza pri
glykémii 11,00 mmol/l, resp. podľa iných odporúčaní už pri 14,8 mmol/l, stav pacienta pri jeho prijatí
nebol kritický, nemal zlyhané vitálne funkcie. Na základe všetkých záverov obsiahnutých v odbornom
stanovisku je jeho záver: zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, najmä z dôvodov, že nebol
pri prijatí pacienta vyhodnotený stav jeho vedomia a ani počas celej hospitalizácie pomocou GCS,

pri poklese glykémie nebola do liečby pridaná glukóza, nie je záznam o tom, že personál zachytil
včas odchýlky monitorovaných hodnôt vitálnych funkcií, pričom alarmovanie poklesu počtu dychov,
pulzov, saturácie a krvného tlaku pod bezpečné hodnoty muselo predchádzať stavu, ktorý vyústil v noci
o 02:50 hod. do resuscitácie. Spracovateľka odborného stanoviska na jeho záveroch trvá aj po doplnení
pitevného protokolu pacienta a nemenia závery jej prvotného stanoviska.

Z odborného stanoviska k správnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti mal. B. O. R. A. B.. K.,
Csc. zo dňa 29.04.2017 vyplýva okrem iného, že najväčším rizikom liečby DKA je náhly edém mozgu
a v klinickom monitorovaní je potrebné možné symptómy nárastu intrakraniálneho tlaku (bolesť hlavy,
neprimeraný nekľud, plačlivosť, svetloplachosť, vracanie, stav zreníc – izokória, mióza, ako úvodný

symptóm ICH, tieto údaje však chýbajú v záznamoch. Ďalej z neho vyplýva, že kálium vo forme fosfátov
nebol pacientovi dodávaný vôbec, pričom viaceré v odbornom stanovisku popísané skutočnosti mohli
zohrať podstatnú rolu pri nedostatočnej úprave acidózy, stagnácii glykémie. Záverom stanoviska sa
konštatuje, že v liečbe pacienta došlo zo strany KNDD NR k pochybeniam. Z Doplnenia odborného
stanoviska zo dňa 04.06.2017 vyplýva, že vzhľadom na pitevnú správu pacienta, ktorá nebola súčasťou

dokumentácie pri spracovaní prvého odborného stanoviska, táto mení závery uvedené v pôvodnom
odbornom stanovisku a napriek vytknutým nedostatkom v postupe podľa A. K. nemožno považovať
postup pracoviska detská klinika FN Nitra za príčinu vzniku edému mozgu a smrti pacienta B. O..

Zo zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie z Detskej kliniky FN Nitra, ktorá bola taktiež prílohou

(oboznámenáakopríloha)znaleckéhoposudkuznaleckéhoústavuX.,vyplýva,žejejsúčasťoujeviacero
dokumentov,ktorébolivyhotovenévsúvislostisozdravotnýmiaošetrovateľskýmiúkonmivykonávanými
zdravotníckymi pracovníkmi (medzi nimi taktiež obžalovanými 1./ až 4./), pričom ide o nasledovné ako
aj ďalšie dokumenty:
- Z výmenného listu z 30.01.2017 vyplýva, že A. C. H., všeobecný lekár pre deti a dorast na základe

vyšetrenia moču a zistenia glykémie 19,2 j. a dehydratácie s podozrením na Diabetes mellitus odporučila
pacienta B. O. na hospitalizáciu.
- Z prijímacieho lístka FN Nitra vyplýva, že B. O. bol dňa 30.01.2017 o 11:02 hod. prijatý do FN Nitra
z dôvodu potreby jeho neodkladnej hospitalizácie s diagnózou Diabetes Mellitus 1. typu lekárom A. A.
J., s podpisom a pečiatkou A. B. A..

- Z prijímacej správy Kliniky novorodencov detí a dorastu FN Nitra pacienta B. O. zo dňa 30.01.2017,
vyhotovenej A. A. J. vyplýva, že tento 3-ročný pacient bol prijatý na hospitalizáciu pre asi mesiac trvajúce
nadmernépitieamočenie,oddnes(pozn.30.01.2017)netolerujestravu,vnocivracal2x,ráno1x,otcovi
sa zdá malátny ako na odpadnutie, pred mesiacov v rámci preventívnej prehliadky vyšetrený, odvážený,
moč údajne v poriadku, vtedy vážil 14 kg, dnes nameraná glykémia 19,2, na príjmovej ambulancii 18,8,

objektívne pri prijatí váha 12 kg, dieťa plačlivé, vystrašené, dehydratované, pri vedomí, meningeálne
príznaky negatívne, , afebrilné, TT 36,7 st., koža bez cyanózy, pery a jazyk suché, pery popraskané,
taktiež sú uvedené vykonané vyšetrenia (KO + dif., glyk., urea, kreat., alb., CB, AMS, ALT, AST, LD,
cholest., ionogram komp., CRP, ABR, moč. chem + sed., hormóny ŠZ, fruktozamín, C-peptid, HbA1c
%, tkaninová transglutamináza, serológie – EBV, CMV, HSV 1,2, hepatitis A, B, C, ster z glans penis

na mykologické vyš. Terapia: 1 i.v. vstup – 1/1 FR, 120 ml/hod; 2. i.v. vstup – Actrapid 0,6 IU/hod.,
ďalej podľa aktuálnych glykémií, diéta diabetická, Sacharidové jednotky – R: 2,5, D:1,5, O:3,5, Ol:1,5,
V:2,2.večera:1. Záver pri prijatí: diabetes mellitus 1. typu novozistený. Rukou dopísané: monitoring
vitálnych funkcií a neurologického stavu kontinuál.- Z lekárskej prepúšťacej správy z 31.01.2017 o 04:40 hod vyplýva, že záznamy v nej vyhotovila A. B.
A., podľa ktorej a v zmysle záznamov je ochorenie pacienta: diabetes mellitus 1.typu bez komplikácií,
dekompenzovaný.

- Z nálezu USG vyšetrenia orgánov dutiny brušnej pacienta B. O. z 30.01.2017 o 22:36 hod vyplýva
záver: parciálne kontrahovaná cholecysta s malým množstvom sedimentu, zmnožené mezenteriálne LU
do 15x5 mm so zachovanou hlívovou vaskularizáciou.
- Zo zdravotného záznamu pre pediatrické pracoviská B. O. zo dňa 30.01.2017, podpísaného sestrou A.
A. E., vyplýva okrem iného: kŕmenie dieťaťa, nauzea, vracanie po jedle/liekoch/pri kašli, príjem tekutín

z fľaše, plienkovaný, bez problémov s defekáciou, močenie nie je, spánok nie je problém, problém na
koži nie je, problém so sliznicou ústnej dutiny je, je suchá, oči problém nie sú, bolesť nie je, reč nie je,
schopnosť starať sa o seba je na úrovni – úplne závislé+ sesterské diagnózy: strach, riziko infekcie a iné.
- Zo správy ošetrujúcemu lekárovi A. B. C., primárky Kliniky novorodencov, detí a dorastu, FN Nitra,
podpísanej a opatrenej pečiatkou A. B. A., vyhotovenej za dni 30.01.2017 až 31.01.2017 okrem iného
vyplýva, že vo veci pacienta B. O., tento 3-ročný pacient bol prijatý na hospitalizáciu pre asi mesiac

trvajúce nadmerné pitie a močenie, od dnes (pozn. 30.01.2017) netoleruje stravu, v noci vracal 2x,
ráno 1 x, otcovi sa zdá malátny ako na odpadnutie, pred mesiacov v rámci preventívnej prehliadky
vyšetrený, odvážený, moč údajne v poriadku, vtedy vážil 14 kg, dnes nameraná glykémia 19,2, na
príjmovejambulancii18,8,objektívnepriprijatíváha12kg,dieťaplačlivé,vystrašené,dehydratované,pri
vedomí, meningeálne príznaky negatívne, afebrilné, TT 36,7 st., koža bez cyanózy, pery a jazyk suché,

pery popraskané, horné a dolné končatiny bez edémov taktiež sú uvedené laboratórne a pomocné
vyšetrenia (bližšie špecifikované v samotnej správe), liečba naordinovaná: mEdikamentózna – 2,5 %
DEXTROSE + 0,45 % SOD. CHLOR. + KALCIUMCHLORID 7,45 % BRAUN, ACTRAPID PENFILL, 0,9
% CHLORID SODNÝ BAXTER – VIAF. Ďalej je v správe uvádzané Epikríza: 3-ročný chlapec odoslaný
na hospitalizáciu pre týždeň trvajúce nadmerné pitie, močenie a úbytok na váhe, posledné hodiny sa

u neho rozvinulo aj vracanie, na ambulancii u obvodného pediatra hyperglykémia (19) v moči ketonúria
a glykozúria, pri prijatí dieťa plačlivé, pri vedomí, vracia, vstupný skríning s metabolickou acidózou
v ABR, ionogram v norme, bez elevácie zápalovej aktivity, vstupná glykémia 18,8 mmol/l, započatá
i.v. inzulinoterapia Actrapidom v dávke 0,05 j/kg/hod, rehydratačná liečba, , glykémia sa postupne
upravuje, pohybuje sa od 6-10 mmol/l, podávaný 1/1 a1/2 FR za účelom intenzívnej rehydratácie,

tlakovo stabilizovaný, pre opakované vracanie realizované USG brucha s nálezom mezenteriálnej
lymfadentitídy, bez patologického nálezu na orgánoch dutiny brušnej, , glykémia monitorovaná a 2
hodiny vyrovnaná, okolo 2:50 hod. pri kontrole glykémie sestra nachádza pacienta v postieľke, nedýcha,
v asystólii (monitor nealarmuje), mamička sedela pri dieťati. Ihneď započatá KPCR, masáž hrudníka,
opakovanepodávanýAdrenalini.v.,privolanéARO,dieťazaintubované,pokračujemevKPCR,adrenalin

podaný 4x1 ml (1:10000) asi po 20 minútach nastupuje spontánna akcia srdca, dieťa napojené na UPV,
odobraté kontrolné odbery s ABR so závažnou metabolickou acidózou, korigovaná 100 ml NaHHCO3.
Ionogram aj ostatné vnútorné prostredie v norme, mierna elevácia transamináz, nemerateľné APTT
v hemokoagulačnom vyšetrení, zo žalúdka odsávaný krvavý obsah, lekárom ARO zavedený CVK do
pravej femorálnej artérie, podávaný bolus 1/1 FR, tlak 70/44. Kontrolné ABR s miernou úpravou pH,

konzultovaný službukonajúci lekár DKAIM, dohovorený preklad, dieťa počas resuscitácie chladené
ľadovými poduškami. Záver pri prijatí: St.p. KPCR po asystólii, diabetes mellitus 1. typu dekomp. Ako
odporúčanie je uvádzané: posledná terapia 1/1 FR 150 ml/hod, Actrapid 0,6 j/hod (posledná glykéomia:
20,5 mmol/l), RFanital 1 ml i.v., NaHCO3 100 ml, preklad na DKAIM.
- Zo zdravotného záznamu pre pracoviská JIS a AIM FN Nitra pacienta B. O. okrem iných záznamov

zdravotníckeho personálu vyplýva, že záznamy v (ručne dopísanej) kolónke glykémia boli zapisované
takmer každú hodinu, ďalšie zapisované údaje ako vracanie či iné údaje, priestor pre zápis stavu zreníc
bez žiadneho údaja, pričom je viditeľné, že je prelepený, priestor v kolónke GCS (body) bez akéhokoľvek
záznamu.
- Z prepúšťacej správy DFNsP Bratislava zo dňa 31.01.2017 (dátum prijatia pacienta) a 01.02.2017

(dátum prepustenia pacienta) vyplýva okrem iného, že stav pacienta B. O. bol dňa 31.1.2017 pri jeho
prijatí o 5:50 hod popísaný ako komatozny, natívny, stav GCS 3bb, fixovaná mydriáza, zaintubované, na
UVP, bez SDA, podchladené TT 31 st. C, hypotenzia NIBP71/40 (48), poloha pasívna, motorika svalov
neprítomná, a iné. ´Ďalej sú v zázname špecifikované rozsiahle záznamy o laboratórnych vyšetreniach,
zobrazovacích a konziliárnych vyšetreniach a liečbe (bližšie špecifikované v samotnej prepúšťacej

správe). K priebehu uvedené viaceré údaje totožné so zdravotnými záznamami vykonanými v FN
Nitra počas liečby pacienta na pracovisku v Nr, okrem toho záznamy: dňa 31.7.2017 v poobedňajších
hodinách, pri stabilizovanejších klinických a laboratórnych parametroch pacienta realizujeme klinické
vyšetrenie mozgovej smrti, podľa neurologického vyšetrenia je prítomná areflexná kóma, vykonaný prvýzápis o mozgovej smrti, pristupujeme k apnoickému testu, ktorý je pozitívny, v ďalšom priebehu pacient
na komplexnej resuscitačnej liečbe, naďalej pokračujeme v korigovaní vnútorného prostredia. 1.2.2017
dochádza náhle k prehĺbeniu hypotenzie s bradykardiou, k rozšíreniu QRS komplexov a poruchám rytmu

s následnou asystoliou, klinické potvrdenie mozgovej smrti nerealizované, dňa 1.2.2017 o 01:05 hod
konštatujeme exitus letalis.
- Z pitevného protokolu pacienta B. O. zo dňa 01.02.2017 o 8:00 hod vyplynula príčina smrti: ťažký edém
mozgu, základnou chorobou Diabetes mellitus I. typu a akútna kolitída.

Zo stanoviska A. P. L., N., hlavného odborníka MZ SR pre detskú endokinológoiu, diabetológiu, poruchy
metabolizmu a výživy zo dňa 08.02.2020 adresovaného H. F. U., obhajcovi obžalovanej 1./ A. B. C.,
vyplýva, že ako reakciu na obhajcom doručenú žiadosť o vypracovanie odborného vyjadrenie v trestnej
veci mal. B. O., tento uviedol, že nie je súdnym znalcom, ani expertom niektorého zo znaleckých
ústavov v odbore zdravotníctva, nemá oprávnenie na spracovanie odborného posudku. Avšak ako
odborník v danej problematike uviedol, že prípady detí s diabetes mellitus 1.typu novomanifestovaný v

stredne ťažkej diabetickej ketoacidóze boli vo FN Nitra bežne liečené. Matkou hlásené príznaky polyúrie
a polydispie do ambulancie všeobecnej lekárky pacienta A. H. mali byť riešené urgentne, týždňové
zdržanie pri diagnostike pacienta sa podľa neho podpísalo na vstupnom stave pacienta pri príchode
do FN Nitra a na rozvinutej DKA. Časté pitie, močenie a vracanie bolo s veľkou pravdepodobnosťou
vyvolané rozvinutou DKA. Postup prijímajúcej lekárky vyhodnotil ako absolútne v poriadku, nesúhlasí

so stanoviskom, že rýchlosť infúzie bola neprimeraná danému stavu pacienta a tým celkovo bolo
podaných viac ml infúznych roztokov, ako vyžadoval stav pacienta, dlhé roky však liečili deti aj so
zapojením bolusovej dávky, následne aj bez nej a nemali žiaden vznik edému mozgu ani úmrtie.
V posledných rokoch, najmä na základe odporúčaní expertov z ISPAD-u sa uprednostňuje liečba
DKA začatím podávania plného fyziologického roztoku v dĺžke trvania 1 hodiny a až potom pridanie

intravenózneho inzulínu. Nakoľko však takmer pol hodinu bol zaistený len 1 fyziologický vstup a až
potom bol i.v. napojený inzulín, nemá za to, že toto by sa bolo podpísalo na vzniku edému mozgu.
GCS vyhodnocovanie stavu vedomia pacienta sa na pediatrických oddeleniach bežne nerobí, navyše
ak je dieťa pri vedomí. Ohľadom výšky substituovaného kália uviedol, že hodnoty vyšetrovaného kália
u pacienta nenasvedčovali, že nebol ani raz v hypokalémii, teda táto skutočnosť by sa nemala podieľať

na vzniku edému mozgu. Pri hodnotení včasnosti zmeny plného fyziologického roztoku za i.v. prívod
glukózy uviedol, že bola daná neskôr, ako by bolo vhodné, avšak toto oneskorenie nemalo vplyv na
vznik edému mozgu. Aktuálny status pacienta, prítomné vracanie a spavosť mohli znamenať stav
malého dieťaťa s novodiagnostikovaným diabetom mellitom 1.typu v stredne ťažkej DKA a taktiež mohli
poukazovať na rozvíjajúci sa edém mozgu. V závere svojho listu uviedol, že diabetes mellitus 1. typu

aj v stave stredne ťažkej DKA je závažný zdravotný problém, ktorý nie vždy skončí šťastne a smrť
pacienta môže nastať aj bez pričinenia ošetrujúceho personálu. Slovensko patrí celosvetovo medzi
nejúspešnejšie krajiny v liečbe takéhoto stavu s minimálnym percentom úmrtnosti detských pacientov,
pričom možno toto viedlo k presvedčeniu pediatrov v Nitre, že sa tak stane aj v prípade B. O..

Z informácie poskytnutej A. P. L., CSc, primárom Detského diabetologického centra SR, prostredníctvom
e-mailu a jeho príloh vyplýva, že ním boli zaslané štandardné postupy spoločnosti ISPAD, ktoré boli
v čase úmrtia B. O., t. j. 31.1.2017-1.2.2017 platné a podľa ktorých v nemocnici postupovali.

Zpracovnejnáplneobžalovanej1./A.B.C.vyplývajúcejjejzfunkcieprimárkyzodňa08.07.2013vyplýva

okrem iného nasledovná pracovná náplň: zodpovedanie za správnu a včasnú diagnostiku, zavádzanie
do klinickej praxe najnovších vyšetrovacích a liečebných metód tak, aby zdravotnícke služby kliniky
zodpovedali súčasnej úrovni medicínskej vedy, organizácia príjmu pacientov na kliniku, kontrola vedenia
záznamov v zdravotnej dokumentácii i ostatnej administratívnej činnosti na klinike a iné.

Z pracovnej náplne obžalovanej 2./ A. B. A. zo dňa 09.09.2013 a dodatku k nej zo dňa 18.12.2015,
vyplývajúcej jej z funkcie lekára vyplýva okrem iného nasledovná pracovná náplň: vykonávanie
špecializovanej diagnostickej a preventívno-liečebnej činnosti vrátane konziliárnej činnosti, vedenie
zdravotnej dokumentácie, systematické štúdium odbornej literatúry, sledovanie a usmerňovanie sestier
a NZP počas služby na oddelení, počas krátkodobej a dlhodobej neprítomnosti primára jeho

zastupovanie, zabezpečovanie a zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. za
vykonanie všetkých výkonov na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby
s cieľom uzdravenia pacienta alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy, kontrola a zodpovednosť za dodržiavanie zásad vedenia zdravotnej starostlivosti kliniky a iné.Z pracovnej náplne obžalovanej 3./ A. A. E. datovanej dňom 01.10.2013 vyplýva, že jej funkčná
náplň z pozície sestry pri lôžku v nepretržitej prevádzke vo FN Nitra zahŕňa okrem iného

povinnosť špecializovanú ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú metódou ošetrovateľského procesu
a samostatné ošetrovateľské výkony podľa ordinácie lekára na lôžkovom oddelení, nepretržité
sledovanie, zabezpečovanie a uspokojovanie biologických, psychických, sociálnych a duchovných
potrieb detí súvisiacich so zdravím, chorobou a umieraním, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti
a udržiavaním kvality života, vedenie ošetrovateľskej dokumentácie, kontrola a analýza záznamov

v ošetrovateľskej dokumentácii, meranie, sledovanie a interpretovanie zistených numerických
a klinických údajov fyziologických a vitálnych funkcií dieťaťa v rozsahu nevyhnutnom na poskytovanie
ošetrovateľskej starostlivosti, zabezpečovanie starostlivosti o dieťa, na základe indikácie lekára
samostatné meranie fyziologických a vitálnych funkcií, zhotovovanie EKG, odoberanie biologického
materiálu, podávanie enterálnej výživy, podávanie liekov všetkými dostupnými formami, v prípade
potreby poskytovanie prvej pomoci a zabezpečovanie poskytnutia ďalšej odbornej pomoci, úkony podľa

ordinácie lekára a iné.

Z pracovnej náplne obžalovanej 4./ F. B. (D. U.) datovanej dňa 02.04.2002 vyplýva, že jej funkčná náplň
z pozície sestry pri lôžku v trojzmennej prevádzke na detskom oddelení zahŕňa okrem iného komplexná
ošetrovateľská starostlivosť o pacientov na lôžkových oddeleniach vrátane asistencie lekárovi, do

príchodu lekára poskytovanie prvej pomoci, ošetrovanie chorých, starostlivosť o ich bezpečnosť,
pravidelné informovanie ošetrujúceho lekára o stave pacientov, povinnosť hlásiť mimoriadne zistenia
ihneď službukonajúcemu lekárovi, asistovanie pri vyšetreniach a liečebných úkonoch, zodpovednosť
za prípravu týchto úkonov, doprevádzanie detí na vyšetrenia, ošetrenia na iné oddelenia alebo
zabezpečenie doprevádzania sanitárom, podávanie predpísaných liekov v o nariadených intervaloch,

sledovanie ich účinku a stavu pacientov po ich aplikácii, sledovanie potreby liekov a zodpovednosť
za správne uloženie a uzavretie liekov, v záujme ochrany zdravia povinnosť iniciatívne konať aj
v nepredvídaných okolnostiach a iné.

Z odporúčaní ISPAD usmernenia 2014 pre diabetickú ketoacidózu vyplýva, že manažment ochorenia

by mal byť vykonávaný v centrách so skúsenosťami s DKA, ak to nie je možné, mali by byť zavedené
opatrenia pre telefonickú alebo videokonferenčnú pomoc od lekárov so skúsenosťami s DKA. Je
potrebné dôkladné monitorovanie klinickej a biochemickej odpovede na liečbu. Výstražné príznaky
a príznaky edému mozgu zahŕňajú bolesť hlavy, spomalenie srdcovej frekvencie, zmenu neurologického
stavu (nepokoj, podráždenosť, ospalosť), stúpajúci krvný tlak a znížená saturácia kyslíka. V prípade

pacientov s viacerými rizikovými faktormi mozgového edému je odporúčané mať manitol alebo
hypertonický soľný roztok na lôžku, pričom dávku je potrebné mať predbežne vypočítanú a nutné je ju
podať ak sa akútne zhorší neurologický stav, hyperosmolárna liečba sa má podať okamžite. Ohľadom
manažmentu DKA platí, že je potrebné okamžite zmerať koncentráciu BG a BOHP v krvi pomocou
meračov a moču, odvážiť pacienta, posúdiť závažnosť dehydratácie, posúdiť úroveň vedomia (GCS),

získať vzorku krvi na laboratórne meranie a iné. Úspešné zvládnutie DKA vyžaduje dôkladné sledovanie
klinickej a biochemickej odpovede pacienta na liečbu, aby bolo možné vykonať včasné úpravy liečby,
ak to indikujú klinické a laboratórne výsledky pacienta, mala by existovať dokumentácia o vývoji,
priebehu, klinických pozorovaní a perorálnych liekov, tekutín a laboratórnych výsledkov. Monitorovanie
by malo zahŕňať hodinové alebo častejšie monitorovanie vitálnych funkcií, neurologické pozorovania

(GCS) pre zistenie výstražných príznakov a príznakov mozgového edému, množstvo podaného inzulínu,
všetko v hodinovom alebo kratšom intervale, hodinové alebo častejšie monitorovanie príjmu a výdaja
tekutín, hodinové meranie koncentrácie kapilárnej glukózy v krvi a laboratórne testy. Ohľadom liečby
edému mozgu odporúčania ISPAD uvádzajú potrebu začatia liečby ihneď po podozrení na stav edému
mozgu znížením rýchlosti podávania tekutín o tretinu, podaním manitolu 0,5-1 g/kg IV počas 10 až

15 minút opakovať, ak nie je počiatočná odpoveď v priebehu 30 minút až 2 hodiny, ako alternatívu
k manitolu možno použiť hypertonický soľný roztok, ďalej by mali byť hyperosmolárne látky ľahko
dostupné na lôžku, zdvihnutie hlavy lôžka o 30 st., môže byť nevyhnutná aj intubácia, v prípade pacienta
s blížiacim sa respiračným zlyhaním. Po začatí liečby mozgového edému môže byť kraniálne zobrazenie
považovanézaprípadakéhokoľvekkritickychoréhopacientasencefalopatioualebosakútnymfokálnym

neurologickým deficitom.

Z vyjadrenia k zaslaným protokolom FN Nitra, zastúpenej medicínskym riaditeľom A. A. L., R., A.
a F. H. A., generálnou riaditeľkou zo dňa 23.05.2019 vyplýva, že pri liečbe mal. B. O. na KNDaD FNNitra boli uplatňované postupy podľa vtedy dostupných aktuálnych terapeutických protokolov, ktoré
boli vypracované pracoviskami DFNsP Banská Bystrica, DFNsP Bratislava, a protokol, ktorý zabezpečil
detský endokrinológ FN Nitra z Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni,

pričom protokoly sú usmernenia liečby, nie je v SR odborníkmi vypracovaný jednotný protokol liečby
DKA.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovanej 1./ A. B. C. vyplýva, že obžalovaná
1./ nebola v minulosti súdne trestaná.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovanej 2./ A. B. A. vyplýva, že obžalovaná
2./ nebola v minulosti súdne trestaná.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovanej 3./ A. A. E. vyplýva, že obžalovaná
3./ nebola v minulosti súdne trestaná.

Z odpisu Registra trestov Generálnej prokuratúry SR obžalovanej 4./ F. B. vyplýva, že obžalovaná 4./
nebola v minulosti súdne trestaná.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúceho sa

obžalovanej 1./ A. B. C. vyplýva, že má evidované 3 priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúceho sa
obžalovanej 2./ A. B. A. vyplýva, že nemá evidovaný žiaden priestupok.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúceho sa
obžalovanej 3./ A. A. E. vyplýva, že má evidovaný 1 priestupok na úseku porušenia pravidiel cestnej
premávky.

Z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúceho sa
obžalovanej 4./ F. B. vyplýva, že nemá evidovaný žiaden priestupok.

Zo správy o povesti obžalovanej 1./ A. B. C. zo dňa 22.02.2022 zaslanej mestom Nitra a z priloženého
vyjadrenia Mestskej polície Nitra vyplýva, že menovaná sa dopustila 2 priestupkov týkajúcich sa

nedodržania povinnosti ohľadom plateného parkovania. Iné údaje mestu Nitra o menovanej nie sú
známe.

Zo správy o povesti obžalovanej 2./ A. B. A. zo dňa 22.02.2022 zaslanej mestom Nitra vyplýva, že
Mestská polícia Nitra ku dňu podaniu správy neeviduje voči menovanej žiadne priestupkové konanie,

iné údaje nie sú známe.

Zo správy o povesti obžalovanej 3./ A. A. E. zo dňa 21.02.2022 zaslanej obcou Beladice vyplýva, že
menovaná nebola riešená priestupkovou komisiou obce, tá voči nej neeviduje žiadne nedoplatky. Iné
údaje obci Beladice o menovanej nie sú známe.

Zo správy o povesti obžalovanej 4./ F. B. zo dňa 21.02.2022 zaslanej obcou Malý Cetín vyplýva,
že menovaná žije usporiadaným spôsobom života, na verejnosti nevyvoláva konflikty, nespráva sa
agresívne, nebolo avizované, že by jej správanie bolo nevhodné či neadekvátne, v obci priestupkovo
riešená nebola. Iné údaje obci Malý Cetín o menovanej nie sú známe.

Na základe odvolania obžalovaných 1./ až 4./ bol uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/47/2022
zo dňa 27.10.2022, rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 23.03.2022, sp. zn. 6T/22/2020, ktorým boli
obžalované 1./ až 4./ uznané za vinné zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods. 2, písm.
a/, písm. b/ zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu

I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, súd I. stupňa mal znovu prejednať vec, rešpektujúc
názor nadriadeného súdu, vysporiadať sa so závermi predloženého listinného dôkazu – znaleckýmposudkom č.11/2022 vypracovaným znalcom prof. Tiborom Šagátom, CSc., znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria, ako aj obranou všetkých obžalovaných a opätovne
vyhodnotiť vykonané dôkazy a na základe doplneného dokazovania následne vyhodnotiť skutkové

a právne závery a tieto rozanalyzovať v písomnom odôvodnení.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec R. A. M. W., N., predkladateľ znaleckého posudku
č.11/2022, ktorý uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku.
Znalecký posudokč.11/2022 vychádzal podkladov a to zo zdravotnej dokumentácie: poukaz na odborné

vyšetrenie A. C. H. z 30.01.2017, vyjadrenie o zdravotnom stave maloletého B. A. C. H. z 23.02.2017,
prijímacia správa A. A. J. z Kliniky Novorodencov, detí a dorastu, FN Nitra z 30.01.2017, USG vyšetrenie
orgánov dutiny brušnej z NZZ Jesenius, Diagnostické centrum a.s. W. X, G., A. C. R. z 30.01.2017,
lekárska prepúšťacia správa z Kliniky novorodencov, detí a dorastu FN Nitra z 31.01.2017, laboratórne
výsledky, Ústav laboratórnej medicíny FN Nitra z 30.01.2017-31.01.2017, zdravotný záznam pre
pracoviskáJISaAIMz30.01.2017,zdravotnýzáznamprepracoviskáJISaAIMz31.01.2017,vyjadrenie

sestry Q. R. z 16.05.2017 a 30.01.2017 k ošetreniu B. O., vyjadrenie sestier A. a F. k ošetrovaniu B. dňa
30.1.2017, vyjadrenie A. B. z 07.03.2017, dräger :stanovisko ku servisnému zásahu na odd. detskej JIS
FN Nitra dňa 02.02.2017, vyjadrenie A. P., CSc. z 08.02.2020, prepúšťacia správa z DKAIM DFNsP, t.č.
NÚDCH Bratislava 01.02.2017, Pitevný protokol.
Zo znaleckého posudku č.11/2022 vyplýva, že A. B. C. ako primárka Kliniky novorodencov, detí a dorastu

FN Nitra zabezpečila štandardný diagnostický a liečebný postup maloletého B. 30.01.2017 s Diabetes
mellitus I.typu v čase od 11:00 – 15:00, pretože A. J. poznala protokol liečby diabetickej ketoacidózy
ako vyplýva zo záznamov o zdravotnej dokumentácii: zabezpečenie dvoch vstupov do žíl, voľba
rehydratačného roztoku, podávanie inzulínu, znalosť kontroly vnútorného prostredia a pod. A. B. C.
sa pri prijímaní pacienta priamo zúčastnila tým, že zabezpečila druhý vstup do žily, keď sa to A. J.

nedarilo, nechala sa informovať o klinickom stave, o výsledkoch a riadila liečbu – zápis zdravotnej
dokumentácii A. J. 30.01.2017 o 15:00 hod. úprava liečby uvádza „po dohovore s primárkou A. C.“.
Liečba maloletého B. s diabetes mellitus 1. stupňa od 11:00 – 15:00 hod. bola v súlade so súčasnými
odporúčaniami ISPAD, BSPED, pretože rešpektovala v úvode liečby dva základné princípy: zabezpečili
sa dva vstupy do žíl na podávanie zvlášť rehrydatačného roztoku, zvlášť podávanie inzulínu. Prvým

roztokom, ktorý sa začal podávať, bol fyziologický roztok, následne po asi polhodine inzulín, čo je skôr
ako sa odporúča (jedna až dve hodiny), ale klinicky ani laboratórne to neviedlo k rýchlemu poklesu
hladiny glykémie, o ktoré sa odporúčania usilujú a ktoré sa môžu spájať s vývinom edému mozgu.
Už pri laboratórnej kontrole sa zistilo zlepšovanie parametrov vnútorného prostredia, čo potvrdzuje,
že úvodný postup liečby bol správny. Pacient bol pri vedomí, nemal príznaky vyvíjajúceho sa edému

mozgu.Objemarýchlosťpodávanýchtekutínbolisprávne,postupbollegeartis.Všetkyvýpočty,ktorésa
v tejto súvislosti uvádzajú, sú odporúčaniami, ktoré nemajú na základe medicíny založenej na dôkazoch
dostatočné podklady z presne nakonfigurovaných štúdií, napr. stupeň straty tekutín, koľko dieťa stratilo
tekutín, sa určuje podľa subjektívneho klinického posúdenia pacienta, napr. sliznice suché, sliznice
veľmi suché, turgor kože znížený, turgor kože veľmi znížený a pod. Ďalej percentá straty tekutín sa

udávajú rámcovo do 5 %, do 10 %, nad 10 %, teda nemožno určiť napr. či ide o 7 alebo 9%-nú
stratu, odhad sa týka celého rozpätia 6-10%. Základná bazálna potreba tekutín dieťaťa sa rovnako
určuje len odhadom. Najčastejšie sa odporúča postupovať podľa autorov Holliday Segar z roku 1957,
ktorí uvádza aj BSPED: do 10 kg hmotnosti 100ml/kg/deň, medzi 10-20kg + 50ml/kg/deň, nad 20kg
hmotnosti + 20mg/kg/deň. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek výpočty o deficite a základnej potrebe

tekutín sú u detí len odhady a to, že detskí lekári vedia tieto nepresné výpočty využiť a úspešne nimi
vyliečiťdetivyplývazkontinuálnehosledovaniaklinickéhostavu,množstvamoču,jehozahusteniaapod.
Tekutinová liečba v pediatrii vyžaduje individuálny prístup a nemožno výpočty schematicky využívať na
posúdenie správnosti postupu. Inzulínová liečba – včasnosť, dávka a rýchlosť bola vykonaná lege artis,
pretože prijímajúca lekárka A. J. rozhodla liečbu začať prostredníctvom dvoch vstupov do žíl, jeden pre

rehydratáciu fyziologickým roztokom, druhý intravenózny vstup podávanie inzulínom IV. Prvý vstup sa
jej podaril a napojila infúziu fyziologického roztoku, druhý vstup zabezpečila po 20 min. A. C.. Od 12:30
hodinybolpodávanýkryštalickýinzulín(actrapid)vdávke0,6j/hod.(t.j.dávka0,05j/kg/hod.).O1:00hod.
bolazvýšenádávkainzulínuna0,7ml.Zuvedenéhovyplýva,žetakmerpolhodinupredpodaníminzulínu
tiekol iba fyziologický roztok. Rozdiel oproti odporúčaniu ISPAD bol klinicky nevýznamný, nezapríčinil

rýchlu zmenu hladiny glukózy v krvi a vznik edému mozgu. V 80. a 90. rokoch minulého storočia sa
odporúčalo začať liečbu podaním nárazovej, tzv. bolusovej, jednorazovej dávky inzulínu a potom napojiť
fyziologický roztok a kontinuálnu infúziu inzulínu. Dlhé roky sa na Slovensku liečili deti s podaním
bolusovej dávky inzulínu, následne aj bez nej a nemali žiadne úmrtie a vznik edému mozgu. Z ďalšíchzáverov vyplýva, že pacient mal dostatočne monitorované vnútorné prostredie a postup bol lege artis.
Taktiež spôsob rehydratačnej a inzulínovej liečby bol vedený tak, že v danom prípade nebol faktorom pre
vznik edému mozgu, bol lege artis. Klinickému stavu dieťaťa sa v čase od 11:00 do 15:00 hod. venovala

primeraná pozornosť. Nedošlo k podceneniu alebo zanedbaniu určitých príznakov edému mozgu, o čom
svedčia zápisy v zdravotnej dokumentácii: 5. zápisov: Sestra Pipíšková
- 12:30 h dieťa prijaté s dg. Diabetes mellitus, pri prijatí pri vedomí, plačlivý, pery popraskané, z úst
acetónový zápach, zavedené dva i.v. vstupy, robené vstupné odbery,
- 12:40 h tečie 1/1 F. roztok, r. 120ml/h, vitálne funkcie v norme,

- 13:00 h kontrola glykémie, tečie inzulín kontinuálne r: 0,6 ml/h, je bez obtiaží, iba mrzuté dieťa
- 14:00 h kontrola glykémie, zaspal, nezvracal,
- 15:00 h zvracal rožok, odobratý moč, podaný 1 F roztok + 7,5% KCl 5 ml č. 120ml/h,
Okrem toho bola každú hodinu zmeraná a zaznamenaná frekvencia srdca, počet dychov a saturácia
O2 a 3x zmeraný krvný tlak.
3 zápisy: A. A. J.

- 14:00 h dieťa spí, stabilizované, nevracalo, kontrolné glykémie s vyhovujúcim poklesom – 13:00 h 14,8
mmol/l, 14:00 h 11 mmol/l
Z výsledkov len máme zatiaľ krvný obraz: Le 31, Trombocyty 540; glykolyzovaný Hb 10,9%, akcia srdca
130/min., počet dychov 26/min.
- 14:30 h ABR pH7,187; pCO2 1,85; pO2 9,09; BE-20,5; sat.02, 93,1%

Glykémia 19,06; chol. 5,35; Na 134; K 4,5; CRP 2,9
C-peptid 0,13; Inzulín 1,9; fruktozamín 458
- 15:00 h glykémia 7,7 zmena fyziolog. R. 1, r. 120 ml/h
- Do infúzie pridať 5 mml KCl (5 ml)
- Kontrolný iongram + osmolalita + ABR o 19:00 h

- Po dohovore s prim. A. C. S. ponechávame na 0,6 UI/h

Uvedený postup uvedený v zdravotnej dokumentácii hodnotil ako postup lege artis. Taktiež hodnotenie
neurologického stavu dieťaťa hodnotené a zaznamenané pri klinickom vyšetrení lekármi v období od
11:00 hod. do 15:00 hod. je v súlade so spôsobmi práce detského lekára a s koncepciou pediatrie, je

to postup lege artis. Rovnako ako hodnotenie vedomia maloletého B. lekármi a sestrami. Nevyžiadanie
neurologického vyšetrenia pri liečbe trojročného dekompenzovaného pacienta s novozisteným diabetes
mellitus 1. typu v ketoacidóze pri klinickom vývoji ako je uvádzané v zdravotnej dokumentácii bol
postup lege artis. Pediater a pediatrická sestra vedia posúdiť neurologický stav dieťaťa a rozhodnúť,
kedy potrebuje vyšetrenie neurológa a otázku včasného a správneho diagnostikovania ochorenia

diabetes mellitus 1. stupňa znalec uvádza, že postup obvodného detského lekára bol lege artis, A.
C. H. diagnostikovala ochorenie ihneď pri návšteve ambulancie 30.01.2017. V prípade maloletého
B. vysoké hodnoty glykozilovaného hemoglobínu a fruktozamínu potvrdzujú trvania diabetu v dĺžke
6-10 týždňov, čo súhlasí aj s výsledkom vyšetrenia moču začiatkom januára (03.01.2017) – nález
glukózy moči. Oneskorenie diagnózy diabetes mellitus a jeho liečby negatívne ovplyvnilo výsledok

a bolo faktorom nepredvídateľného vzniku edému mozgu, napriek po liečbe zlepšujúcim sa parametrom
vnútorného prostredia – postupná úprava pH v krvi, postupný vzostup pCO2 a veľké HCO3 v štádiu bez
porúch vedomia. V prípade mal. B. nemožno vylúčiť ani prítomnosť inej nediagnostikovanej choroby.
Nepriaznivýpriebehdiabetesmellitusprvéhotypusovznikomedémumozguanáslednýmúmrtímmožno
vysvetliť oneskorenou diagnózou, ktorá viedla k závažnej dlhotrvajúcej poruche vnútorného prostredia,

k zníženiu prekrvenia mozgu a hypoxii. Tento priebeh nesvedčí pre iné nediagnostikované choroby, i keď
údaje o oneskorenom psychomotorickom vývine to nemôžu úplne vyvrátiť.
Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a na otázky doplnil, že
vyšetrenie podľa Glasgowskej škály vedomia by neglorifikoval, pretože má mnoho subjektívnych chýb
a na detských oddeleniach stačí posudzovanie mimo túto škálu. Na otázku či indikoval klinický stav

pacientapotrebuneurologickéhovyšetreniaspoužitímCTaleboMR,uviedol,žeajvznaleckomposudku
je to uvedené, že bežne to robí JIS-ka z akéhokoľvek dôvodu, ale keď príde dieťa, tak neurológ sa pozve
na vyšetrenie len vtedy, keď nie je niečo jasné. Zo zápisov nevidel, že by lekár alebo sestra nevideli také
veci, aby zavolali neurológa a už vôbec nie indikáciu nejakých zobrazovacích metód. K indikácii podania
manitolu uviedol, že to by posudzoval v súvislosti s kriesením pacienta a pokiaľ nebol kriesený, nebol

dôvod na podanie manitolu. Pokiaľ by bol pacient kriesený, ďalšia intervencia záleží od individuálneho
vývoja. Na ďalšie otázky, či patria príznaky – nepokoj, podráždenosť a vracanie medzi príznaky opuchu
mozgu, odpovedal, že každý príznak sa musí posudzovať individuálne v kontexte zdravotného stavu.Na otázku či ISPAD uvádza tieto príznaky ako príznaky edému mozgu, odpovedal, že áno, ale opäť ich
treba interpretovať s celým priebehom ochorenia. Znalec zotrval na záveroch svojho posudku.

Spracovateľ znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia č. 1 – znalecký ústav forensic.sk
Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., prostredníctvom jeho spracovateľov A. G. A., R., A. A.
A. L., A., a K. A. H. B., R., po oboznámení so znaleckým posudkom prof. MUDr. Tibora Šagáta, CSc.
č.11/2022 a taktiež výsluchom znalca R. A. M. W. N. k znaleckému posudku konštatoval na hlavnom
pojednávaní nasledovné:

A. G. A. R. uviedol, že znalecký úkon - znalecký posudok č.11/2022, ktorý vypracoval R. A. M. W., N.
má 41 strán. Znalecký ústav vypracoval znalecký posudok č. 99009/2018 o počte strán 182. Znalecký
ústav vypracoval doplnenie č. 1 znaleckého posudku pod č. 99010/2019 o počte strán 121. Úmyselne
uviedol počty strán, pretože chcel demonštrovať ako je veľmi náročné sa vyjadriť k znaleckému posudku
profesora vzhľadom k absolútnemu nepomeru podkladov, ktoré mal k dispozícii ústav a pán R. W..
Spochybnil kľúč akým boli vyberané podklady pre vypracovanie znaleckého posudku č. 11/2022.

Spochybnil dôvody selektívneho výberu konkrétnych podkladov o ktoré sa opiera znalecký posudok
č. 11/2022. Vytkol, ako nesprávny postup, spracovateľovi znaleckého posudku č.11/2022 nevyužitie
možnosti znalca vyžiadať si kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá sa týka uvedeného prípadu od
jednotlivých poskytovateľov zdrav. starostlivosti, nevynímajúc súdny spis týkajúci sa mal. B..
Na časté opakovanie uvedenej odpovede znalca R. A. M. W., že „poskytovanie zdravotnej starostlivosti

je nutné posudzovať prísne v kontexte celého prípadu a poruchy zdravia mal. dieťaťa, ktoré boli
prezentované, v danom čase a priestore“, uviedol, že ak znalec nepozná spis konania, do ktorého
pripravuje znalecký posudok, je to významný hendikep, ktorý oslabuje, ak nie diskvalifikuje daný
znalecký posudok ako celok.
Znalecký ústav v tejto súvislosti nemá žiadny dôvod ani po analýze znaleckého posudku profesora

W. č. XX/XXXX ani po vypočutí jeho dnešnej výpovede akýmkoľvek spôsobom meniť, modifikovať
alebo dopĺňať závery všetkých znaleckých úkonov, ktoré znalecký ústav vypracoval, vrátane rozsiahlej
výpovede znalcov na hlavnom pojednávaní zo dňa 15.11.2021. Znalecký ústav zotrváva v plnej
miere na všetkých záveroch a našich vyjadreniach. Doplnil svoju výpoveď ohľadne glykozylovaného
hemoglobínu, kedy R. W. na strane 39 posudku č.11/2022, uviedol „oneskorenie diagnózy diabetes

mellitus negatívne ovplyvnilo výsledok a bolo faktorom nepredvídateľného vzniku edému mozgu“. V tejto
súvislosti uviedol A. A., že pokiaľ pán profesor W. argumentoval glykozylovaným hemoglobínom vo
svojom znaleckom posudku a uviedol to ako fakt tohto prípadu tak potom rovnakým faktom tohto prípadu
bolo, že uvedenú hodnotu glykozylovaného hemoglobínu mali lekári kliniky pediatrie Nitra k dispozícii
o 14.00 hod na základe laboratórneho výsledku a samozrejme mali zohľadniť laboratórnu hodnotu

v ďalšom prístupe k pacientovi, aby prípadný opuch mozgu súvisiaci s liečbou diabetickej ketoacidózy
nebol nepredvídateľnou komplikáciou, ale naopak aby išlo o komplikáciu, ktorú lekári predpokladajú
a berú na zreteľ.
K. A. H. B. R. v nadväznosti na A. A. uviedol z pohľadu odbornosti detského diabetológa a endokrinológa
niekoľko rozporov v posudkoch. V prvom rade išlo o údaj o podaní inzulínu v priebehu prvej hodiny

liečby diabetickej ketoacidózy. Išlo o rozpor s vtedy platnými odporúčaniami medzinárodnej organizácie
ISPAD, pričom podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie bol inzulín ordinovaný zároveň so začiatkom
rehydratačnej liečby. Tiež upozornil na bod v posudku znalca R. W., že pri použití inzulínu od začiatku
liečby nezomrelo žiadne dieťa. Takéto dieťa zomrelo v detskej Fakultnej nemocnici v Bratislave v roku
2002. Potvrdil stanovisko z pôvodného a doplňujúceho posudku ústavu, že použitý postup v liečbe

mal. dieťaťa bol v rozpore s odporúčaniami ISPAD, ktoré presne definujú percento straty hmotnosti pri
strednom stupni dehydratácie, pretože tak ako povedal pán profesor W., je niekedy určenie percenta
straty hmotnosti na základe príznakov menej presné. Ohľadne koncentrácie draslíka zdôraznil súhlas
s postojom v pôvodnom posudku ústavu, že substitúcia draslíka neprebehla podľa odporúčaní a mohla
mať vplyv na ďalší vývoj stavu. Plne súhlasil s pánom R. W. čo sa týka rozvoja edému mozgu v tom,

že príznaky je potrebné posudzovať v celom kontexte stavu dieťaťa v ketoacidóze. Uviedol, že v tomto
prípade sa, ale príznaky, ktoré by mohli svedčať pre edém mozgu, ako je vracanie, iritabilita, kolísanie
vedomia, letargia, rozvinuli až po začatí liečby a neboli prítomné v čase prijatia dieťaťa na kliniku.
Rozvoj týchto príznakov je v protiklade so zlepšovaním acidobázickej rovnováhy, kedy by malo dieťa
sa lepšiť aj klinicky, pri poklese ketolátok v krvi by už nemalo vracať kvôli ketoacidóze a nemala by

sa rozvíjať porucha vedomia. Sumárne, rozvoj týchto príznakov po čase klinického zlepšenia u dieťaťa
je typickým pre edém mozgu pri diabetickej ketoacidóze. Údaj o edéme mozgu na to, že naňho lekári
a zdravotné sestry mysleli, nebol zaznamenaný v zdrav. dokumentácii. Ďalej uviedol menšie vedľajšie
poznámky k posudku R. W. č.11/2022, ako údaj o bolestiach brucha, opakovane spomínaný, nenašielv zdrav. dokumentácii. V celej zdravotnej dokumentácii chýbal údaj spomínaný v posudku R. W., že
bol problém dieťa kanilovať a doktorka Čierna si musela zavolať na zabezpečenie druhého cievneho
vstupu pani primárku C.. Tiež v posudku pána R. W. bolo uvedené, že podľa hodnoty glykozylovaného

hemoglobínu sa dá vydedukovať, že diabetes trval 6-10 týždňov. Na to uviedol, že na výpočet dĺžky
trvania diabetu podľa hodnoty glykozylovaného hemoglobínu neexistuje žiadny overený výpočet, takže
podľa hodnoty tohto parametra nie je možné určiť, ako dlho bola prítomná zvýšená koncentrácia glukózu
krvi dieťaťa. V uvedenom posudku č.11/2022 chýba napr. príznak vracania, ktorý je v odporúčaniach
ISPAD spomínaný ešte pred bolesťami hlavy.

A. A. A. L., A. uviedol, že sa plne stotožňuje s výrokmi kolegov A. G. A. R. a K. A. H. B. R. a v plnom
rozsahu ponechal v platnosti všetky svoje predošlé výpovede, výroky a postoje a v plnom rozsahu sa
stotožnil s posudkami, ktoré ústav vypracoval.
Spracovatelia znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia č. 1 A. G. A., R., A. A. A. L., A., a K.
A. H. B., R., následne zodpovedali otázky strán, a opätovne zdôvodnili závery ich znaleckých posudkov,
a vyvrátili akékoľvek pochybnosti, ktoré by mohli závery znaleckého posudku č. 11/2022 R. A. M. W., N.

a jeho výsluch spôsobiť v súvislosti k znaleckým posudkom znaleckého ústavu.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil relevantný listinný materiál, uznesenie Krajského súdu v Nitre,
vykonaldôkaz–výsluchznalcaR.M.W.,N.,znalcazodboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepediatria
k znaleckému posudku č.11/2022, dopočul znalcov zo znaleckého ústavu Forensic.sk a po opätovnom

zhodnotení všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní, všetky vykonané dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu
tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného poriadku, rešpektujúc názor

Krajského súdu, pričom na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania mal jednoznačne a bez
akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že sa obžalované 1./ až 4./ dopustili skutku tak ako
je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Aj napriek tomu, že R. A. M. W., N., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria zotrval

nazáverochsvojhoznaleckéhoposudkuč.11/2022avyjadrenížeexistujúrozporymedzijehoposudkom
aposudkamiznaleckéhoústavu,súdsanestotožnil,sjehovyjadrenímorozporochvposudkoch,pretože
má za to, že spracovatelia znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia č. 1 A. G. A., R., A. A. A.
L., A., a K. A. H. B., R., nielenže po oboznámení so znaleckým posudkom č.11/2022 R. A. M. N. a jeho
výsluchom zotrvali na záveroch svojich posudkoch, výsluchoch, vyjadreniach a stanoviskách ale svojimi

výpoveďami na hlavnom pojednávaní adekvátne a argumentačne rozptýlili akékoľvek pochybnosti
a rozpory, ktoré mohli vyplývať z dôkazu – znalecký posudok č.11/2022 R. A. M. N. a jeho výpovedi.
Znalecký posudok č.11/2022 R. A. M. N. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní na základe
dodatočných výpovedí spracovateľov znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia č. 1 A. G.
A., R., A. A. A. L., A., a K. A. H. B., R., neboli spôsobilé nielen rozsahom, ale ani argumentami, ktoré

sa snažili iba všeobecne relativizovať a spochybňovať rozsiahle, komplexné, detailne a vyčerpávajúce
závery znaleckých posudkov znaleckého ústavu X..

V zmysle vyššie uvedeného súd nemal dôvod meniť závery pôvodného rozhodnutia a taktiež
odôvodnenie týchto záverov, teda zotrval na pôvodných záveroch a odôvodnení, ktoré doplnil o vyššie

uvedené doplnené vykonané dokazovanie, v rámci ktorého sa vysporiadal so závermi predloženého
listinného dôkazu – znaleckým posudkom vypracovaným znalcom R. A. M. W., N., znalcom z odboru
zdravotníctvoafarmácia,odvetviepediatria.Znaleckýústavforensic.skInštitútforenznýchmedicínskych
expertíz, s.r.o. ako spracovateľ znaleckého posudku č. 99009/2018 a jeho doplnenia č. 1 – ,
prostredníctvom jeho spracovateľov A. G. A., R., A. A. A. L., A., a doc. A. H. B., R. jednoznačne

a argumentačne podložene vyvrátil závery znaleckého posudku znalca R. M. W., N., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie pediatria k znaleckému posudku č.11/2022.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno h) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa dopustí ten,
kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti
vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona
alebo na chránenej osobe – dieťati.Objektom uvedeného trestného činu je ochrana ľudského života pred spôsobením smrti. Páchateľom
je osoba, ktorá porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jej zamestnania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženej jej podľa zákona, v dotknutom prípade ide o zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017 (porušenie § 80 odsek 1
písmeno a), písmeno e) a zákon číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (podľa § 4 odsek 3) a teda je trestný

čin spáchaný závažnejším spôsobom konania. V prípade obžalovaných 1./ až 4./ bol tento trestný čin
spáchaný taktiež na chránenej osobe – dieťati.
Podľa § 80 odsek 1 písmeno a) a písmeno e) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017, je zdravotnícky pracovník povinný
poskytovať bez meškania prvú pomoc každej osobe, ak by bez takejto pomoci bol ohrozený jej život

alebo bolo ohrozené jej zdravie, a ak je to nevyhnutné, zabezpečiť podľa potreby ďalšiu odbornú
zdravotnú starostlivosť a je povinný vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom.

Podľa § 4 odsek 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, je poskytovateľ povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy
a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a

štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

Z množstva vykonaných svedeckých výpovedí, znaleckého dokazovania znaleckým ústavom aj
z posúdenia listinných dôkazov dokázal súd vytvoriť ucelený obraz o priebehu skutku, ktorý je
obžalovaným 1./ až 4./ kladený za vinu v skutkovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na uvedené, po

zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel súd k jednoznačnému
záveru, že obžalované A. B. C., A. B. A., A. A. E. a F. B. sa dopustili skutku kladeného im za vinu vo
výrokovej časti rozsudku. Svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného
činu - prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 127

odsek 1 Trestného zákona, keď porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej im z ich povolania a uloženej
im podľa zákona inému z nedbanlivosti spôsobili smrť a taký čin spáchali na chránenej osobe – dieťati.

Vinu obžalovanej 1./ A. B. C. mal súd preukázanú na základe viacerých vykonaných dôkazov. Nie
je sporná skutočnosť, že práve obžalovaná 1./ bola v čase prijatia pacienta B. O. dňa 30.1.2017 na

oddelení detskej Jednotky intenzívnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Nitra (ďalej len „JIS“) prítomná
vo Fakultnej nemocnici Nitra, kde v tom čase pôsobila ako primárka na Klinike novorodencov, detí
a dorastu, bola teda v tom čase primárkou celej kliniky a zároveň aj vedúcou lekárkou na detskej klinike.
Potom, ako svedkyňa A. R. odporučila prijatie pacienta na detskú JIS, z dôvodu, že mu bola nameraná
glykémia s hodnotou 18,8 mmol/l, ho svedkyňa A. J., ako sekundárna lekárka pôsobiaca pod vedením

obžalovanej 1./ prijala na JIS, o čom upovedomila aj obžalovanú 1./, ktorá sa k pacientovi dostavila
o 12:30 hod. Potom, ako ju svedkyňa A. J. oboznámila s úkonmi, ktoré už vykonala (úvodné prezretie
pacienta, odobratie anamnézy, zabezpečenie cievnych vstupov), vyšetrila pacienta aj obžalovaná 1./ so
záverom ňou prijatým o tom, že všetko nasvedčovalo závažnej dehydratácii, predkolapsovému stavu
a prebiehajúcej DKA. Obžalovaná 1./ rozhodla o zahájení liečby rýchlo účinkujúcim inzulínom aktrapid

v dávke 0,05 medzinárodnej jednotky na kg/hod, s odvolaním sa na nové poznatky z januára 2017,
ktoré podľa obžalovanej 1./ odporúčali pri stredne závažnej až závažnej DKA podať infúziu inzulínu čím
skôr ako sa diagnostikovala DKA a začať v podávaní inzulínovej infúzie ešte počas liečenia úvodného
tekutinového bolusu. Ohľadom argumentu obžalovanej 1./ o tom, že postup liečby pacienta, ktorý zvolila,
bol v súlade s protokolmi liečby, pričom zohľadňoval tiež klinický stav dieťaťa, aj najnovšie poznatky

z januára 2017, ktoré boli už aktuálnejšie, ako odporúčania ISPAD-u z roku 2014, navyše odporúčania
ISPADU z r. 2014 zohľadňovali, znalecký ústav konštatoval, že celosvetovo uznávaným a akceptovaným
dokumentom pri liečbe DKA sú odporúčania ISPAD, ktoré sú v pravidelných intervaloch každé tri až štyri
roky prehodnocované a aktualizované. Znalecký ústav sa pri vypracovávaní svojho znaleckého posudkuajehodoplneniaodvolávalnaodporúčaniaISPAD,pretožeideoaktuálnystavvedyplatnýajvroku2017,
konkrétne v januári a bez ohľadu na akékoľvek iné odporúčania a predpisy lokálneho charakteru, platné
odporúčania ISPAD aktualizované v roku 2014 boli v platnosti aj pre obdobie január 2017 a reflektujú

stav vedy, t.j. medicínskeho poznania platného pre posudzovania správnosti poskytovania zdravotnej
starostlivosti. V januári 2017 boli teda relevantné odporúčania z roku 2014, ale kapitola o podávaní
inzulínu až po prvej hodine liečby a taktiež väčšia časť manažmentu tekutín boli rovnaké už v predošlých
odporúčaniach ISPAD z roku 2009. Iné odporúčania ako ISPAD nemôžu teda v období poskytovania
zdravotnej starostlivosti B. O. predstavovať postup lege artis z pohľadu záverov znaleckého ústavu.

V rámci ďalšieho vývoja udalostí, o 13:30 hod. obžalovaná 1./ od pacienta odišla za iným pacientom.
Uvedené skutočnosti zhodne vyplynuli tak z výpovede samotnej obžalovanej 1./ ako aj z výpovede
svedkyne A. J. a z listinných dôkazov, preto ich súd nepovažoval za sporné. Práve s takýmto postupom
obžalovanej 1./ však vyslovil vo svojom znaleckom posudku nesúhlas znalecký ústav X., podľa ktorého
síce od 13:00 hod. boli hodnoty glykémie pacienta sledované pravidelne a v predpísaných časoch,
parametre acidobázickej rovnováhy boli vyšetrované v mierne upravených časoch, ale ešte v rámci

odporúčania ISPAD, avšak zásadným odklonom od ISPAD a z toho vyplývajúcim závažným pochybením
obžalovanej 1./ bolo podanie inzulínu zároveň so začiatkom podávania infúznej liečby, pričom oba tieto
úkony nastali o 12:30 hod., no podľa odporúčaní ISPAD sa má začať inzulínová liečba medzi prvou
a druhou hodinou po začatí infúznej liečby. Podľa znaleckého ústavu odporúčanie ISPAD vychádza
z veľkej štúdie, ktorá ukázala, že pri podaní inzulínu počas prvej hodiny liečby je približne 12-násobne

vyššie riziko opuchu mozgu. Pochybenie obžalovanej 1./ nespočívalo len v nesprávnom súčasnom
podaní inzulínu a infúznej liečby, ale taktiež aj v objeme a intenzite infúznej liečby. Objem dodaných
tekutín, ktorý nariadila podať pacientovi obžalovaná 1./ jednoznačne prevyšuje odporúčané objemy
v liečbe, nakoľko pacientovi bolo v čase od 12:30 hod. do 02:50 hod., kedy začala kardiopulmonálna
resuscitácia, podaných 1460 ml, namiesto 1030 ml tekutín, čo výrazne prevyšuje, takmer o polovicu,

objem tekutín, ktoré mu podané mali byť. Znalecký ústav práve tieto dve odchýlky, ktoré v rámci liečby
pacienta zvolila obžalovaná 1./, považuje za zásadné a kľúčové, pretože prvá fáza liečby DKA, kedy tieto
úkony obžalovaná 1./ nariadila, je rozhodujúca z hľadiska prognózy. Práve prvá fáza, a teda fáza liečby
pacienta, ktorú mala na starosti a zodpovedala za ňu práve obžalovaná 1./, vykazuje mnohé pochybenia,
nakoľko nepostupovala v súlade s odporúčaniami ISPAD, ktoré práve sa veľmi podrobne a zrozumiteľne

zaoberajú diagnostikou, liečbou DKA a to najmä so zreteľom na zvýšené riziko vzniku opuchu mozgu.
Obžalovaná 1./ taktiež v rozpore so svojou náplňou práce nevykonala riadne kontrolu vedenia záznamov
v zdravotnej dokumentácii i ostatnej administratívnej činnosti, nakoľko zdravotná dokumentácia pacienta
neobsahovala potrebné údaje odrážajúce klinické parametre sledovania pacienta.

Od prijatia pacienta na JIS svedkyňou A. J. nesie zodpovednosť za jeho liečbu a následky takto
nevhodne zvolenej liečby práve obžalovaná 1./ ako atestovaná lekárka, ktorá pochybila, ako je už aj
vyššie uvedené, v prvom rade nesprávnou ordináciou inzulínu už počas prvej hodiny liečby od začiatku,
ďalej nesprávnym odhadom stupňa dehydratácie pacienta a nesprávne zvoleným objemom podaných
tekutín, kedy bol pacientovi obžalovanou 1./ ordinovaný bolus v objeme 120 ml na hodinu. Odporúčania

ISPADtekutinovýbolusdovoľujú,následnejevšakpotrebnéupraviťrýchlosťinfúzie,konkrétnevprípade
B.O.malabyťrýchlosťinfúziezníženánamax.75ml/hodinu,namiestotohobolopokračovanévrýchlosti
infúzie 120 ml/hodinu ďalších 6,5 hodiny, potom bola rýchlosť znížená na 100 ml/hodinu a po ďalších
3 alebo 4 hodinách na 80 ml/hodinu, čo sú všetko rýchlosti, ktoré presahujú odporúčanú 2. fázu
dehydratácii po tekutine. Je non lege artis postup, keď sa pacientovi podáva pri strednej až ťažkej DKA

doplnenie tekutín v úvode infúziou izotonického soľného roztoku 10 ml/kg za hodinu intravenózne, tak,
ako to bolo v inkriminovanom prípade, avšak dôležité je, že takýto objem tekutín sa môže podávať iba
počas prvej hodiny liečby. V prípade B. O. bol takýto objem tekutín podávaný 6,5 hodiny od začiatku
infúznej liečby, čo je non lege artis postup. Žiadne z odporúčaní ISPAD-u nehovoria o tom, že takýto
tekutinový bolus sa podáva dlhšie ako 1 hodinu. Nesprávna liečba pacienta obžalovanou 1./ spočívala

okrem vyššie uvedeného taktiež v nedostatočnom monitoringu pacienta, najmä vzhľadom na to, že
pacient mal viaceré rizikové faktory rozvoja opuchu mozgu, medzi nimi podanie inzulínu od začiatku
liečby, veľký objem podaných tekutín, nízky vek do 5 rokov, novozistený diabetes a nízka hodnota
parciálneho tlaku CO2 v krvi. Obžalovaná 1./ sa odchýlila resp. nedodržala alebo sa dostatočne neriadila
odporúčaniami ISPAD z r. 2014, nakoľko tie hovoria o potrebe manažmentu DKA, v rámci ktorého je

potrebné okamžite zmerať koncentráciu BG a BOHP v krvi pomocou meračov a moču, odvážiť pacienta,
posúdiť závažnosť dehydratácie, posúdiť úroveň vedomia (GCS), získať vzorku krvi na laboratórne
meranie a iné, pričom tieto a iné úkony je potrebné vykonávať v hodinových a kratších intervaloch, čo
jednoznačne pri pacientovi splnené nebolo v takýchto intervaloch, alebo dokonca vôbec. Za vinu možnotaktiež klásť obžalovanej 1./, najmä vzhľadom na spomínané rizikové faktory indikujúce možný opuch
mozgu, že nepožiadala o zhodnotenie stavu pacienta špecializovaným lekárom, či už diabetológom,
endokrinológom alebo iným lekárom, ktorý by mal skúsenosti s liečbou DKA u detí, čo vyplýva nielen

zodporúčaníISPAD,aletaktiežzozáverovznaleckéhoústavu.Zožiadnehozúkonovliečbynariadených
obžalovanou 1./ nevyplýva, že by bola konala so zreteľom na vysoko pravdepodobnú a zdravotným
stavom pacienta nasvedčujúcu možnosť vzniku opuchu mozgu. Aj v Protokole o vykonanom dohľade
na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 12.07.2017 vyplýva, že už v čase
od prijatia ale ani počas celej hospitalizácie nebol vyhodnotený stav vedomia pacienta pomocou GCS

skórovacieho systému, nebol použitý ani iný skórovací systém (vyhodnotenie bolo len opisne), pričom
bolo tiež týmto úradom konštatované, že edém mozgu patrí medzi štandardné komplikácie liečby
DKA. Aj z nedostatočného monitoringu pacienta v spojitosti so zle nastavenou počiatočnou liečbou
je zjavné, že obžalovaná 1./ s hypotézou opuchu mozgu nepracovala. Ďalším závažným zanedbaním
zdravotnej starostlivosti konštatovaným už Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola
absencia včasného pridania glukózy do liečby. Pri poklese glykémie na 11.0 mmol/l o 14:00 hod. nebola

do liečby pridaná glukóza, a to napriek protokolom liečby používaným na JIS KNDaD FN Nitra, ktoré
indikujú zmenu infúzneho roztoku na 1 FR – pridanie glukózy pri glykémii pod 16 mmol/l (DFNsP Banská
Bystrica), pod 14,0 mmol/l (Diabetologické censtrum SR pri I. DK Bratislava), resp. pod 12,0 mmol/l
(DKAIM DFNsP Bratislava), čím došlo k oneskoreniu pridania glukózy.

Samotné skutočnosti uvádzané obžalovanou 1./ v jej výpovedi, v ktorých obhajuje podanie inzulínu
zároveňsozačiatkompodávaniainfúznejliečbyvobjemeňounariadenom,súdvyhodnotilakojejreakciu
na obžalobné tvrdenia, avšak jej postup či už deklarovaný ňou samotnou, alebo uvedený v svedeckých
výpovediach alebo listinných dôkazoch, nasvedčuje jednoznačne tomu, že obžalovaná 1./ pri nastavení
liečby pacienta B. O. pochybila. Všetko nasvedčuje jednoznačne záveru, že obžalovaná v rozpore

so zdravotným stavom pacienta nepracovala s hypotézou možného vzniku opuchu mozgu. Ohľadom
obrany obžalovanej 1./, v zmysle ktorej uviedla, že ochorenie u pacienta sa rozvíjalo už dlhú dobu pred
jeho hospitalizáciou, znalecký ústav vysvetlil, že údaje z vyšetrenia moču z 03.01.2017 dokazujú, že
k predmetnému dňu bol prítomný cukor v moči, nemusí to však automaticky znamenať, že v tom čase
mal pacient už cukrovku, pretože zvýšený dopad cukru v moči môže byť aj v dôsledku napr. prekonanej

vírusovej infekcie alebo iných stavov, ale taktiež mohol byť aj v dôsledku už rozvíjajúcej sa cukrovky.
V zmysle znaleckého ústavu však nie je treba dávať do súvislosti výsledky vyšetrenia moču z 03.01.2017
s rozvojom edému mozgu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v kontexte so závermi vykonaných dôkazov mal súd bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná 1./, nielen ako ošetrujúca a vedúca lekárka
pacienta B. O., ale aj ako primárka celej detskej kliniky FN v Nitre, liečbu pacienta nenastavila v súlade
s povinnosťami vyplývajúcimi jej z jej pracovnej náplne (povinnosť niesť zodpovednosť za správnu
a včasnú diagnostiku pacienta, čo sa vzhľadom na ňou zvolený liečebný postup nestalo, taktiež je
povinná zavádzať do klinickej praxe najnovšie vyšetrovacie a liečebné metódy tak, aby zdravotnícke

služby kliniky zodpovedali súčasnej úrovni medicínskej vedy, organizácia príjmu pacientov na kliniku,
kontrolavedeniazáznamovvzdravotnejdokumentáciiiostatnejadministratívnejčinnostinaklinikeainé)
a taktiež ani v súlade s požiadavkami ISPAD, a to už v kľúčovom čase - od jeho prijatia, keď podala
pacientovi inzulín už v prvej hodine liečby súčasne s infúznou liečbou, čo vyslovene nie je odporúčané
vzhľadom na nasledovný prudký pokles osmolality a z toho vyplývajúce zvýšené riziko rozvoja opuchu

mozgu, nesprávne stanovila mieru rehydratácie a prekročila objem a rýchlosť substitúcie tekutín,
nenariadila včasné pridanie glukózy do liečby, nevenovala dostatočnú a najmä nevyhnutnú pozornosť
sledovaniu a vyhodnocovaniu stavu vedomia pacienta a to či už tým, že nenariadila konziliárne
neurologické vyšetrenie, ktoré si vyžadoval klinický stav pacienta alebo nedostatočne monitorovala
jeho vnútorné prostredie a zanedbala jeho monitorovanie a v reakcii naň hodnotenie jeho prejavov

vo vzťahu k odhaleniu možného rozvoja opuchu mozgu. Obžalovaná 1./ tak svojim konaním konala
v rozpore so zákonnými povinnosťami vyplývajúcimi jej z jej povolania, a teda konala v rozpore
so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi jej z ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017 a zákona č. 576/2004 Z.

z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov.V prípade viny obžalovanej 2./ A. B. A. ako službukonajúcej lekárky, súd dospel k jednoznačnému
záveru o jej vine zo spáchania skutku uvedeného v skutkovej časti rozsudku. Z výpovedí obžalovanej
2./ a obžalovanej 1./ v kontexte so svedeckými výpoveďami A. J., poškodených a ďalších svedkov

spolu so skutočnosťami vyplývajúcimi z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaná 2./ bola ešte
pred prevzatím služby o 15:00 hod. informovaná svedkyňou A. J. o príjme pacienta B. O.. Svedkyňa
s ňou konzultovala rýchlosť a objem podávania fyziologického roztoku, v dôsledku čoho obžalovaná
2./ naordinovala, že bude podávaný polovičný fyziologický roztok rýchlosťou 120 ml/hod a zmení sa
rýchlosť podávania infúzie. Nakoľko primárka – obžalovaná 1./ sa musela venovať inému pacientovi,

požiadala ju o vyhodnotenie stavu pacienta B. O.. O 15:00 hod., pri preberaní služby ju obžalovaná
1./ informovala, že ide o novozisteného diabetika s DKA so stredne závažným rozvratom vnútorného
prostredia, a podala jej informácie o dovtedy vykonanej liečbe (od umiestnenia na JIS liečený,
rehydratovaný a na základe glykémií a iných výsledkov mu bol pridávaný inzulín a draslík). Obžalovaná
2./ diagnózu pacienta podľa svojich slov pracovne rozšírila o možnosť rozvíjajúceho sa zápalu čreva,
bola odvolaná na príjem iného pacienta a neskôr, keď bola sestrami privolaná k pacientovi z dôvodu,

že vracia, podala mu liek na ukľudnenie žalúdka – Ranital do žily. Okrem vyššie uvedeného vyhodnotila
fotoreakciu zreníc, ktorá bola podľa jej slov na oboch stranách správna. Obžalovaná 1./ z dôvodu
nižšej hodnoty draslíka rozhodla o pridaní substitúcie, venovala sa aj iným pacientom a vo voľných
chvíľach išla pacienta skontrolovať. Okolo 22:00 hod. bola privolaná sestrami z dôvodu bolesti brucha
dieťaťa a nakoľko druhou najzávažnejšou DKA komplikáciou po edéme mozgu je pseudoperitída,

rozhodla sa skonzultovať sono vyšetrenie brucha, ktorého výsledky boli v poriadku. Podľa výpovede
rodičov pacienta – poškodených, obžalovaná 2./ prišla za pacientom keď mu naordinovala Ranital
proti vracaniu, následne keď poslala pacienta na sono brucha, po ňom a najbližšie až keď bola
privolaná na resuscitáciu pacienta. V zmysle znaleckého posudku a jeho doplnenia znaleckého ústavu
forensic.sk vyplynulo, že obžalovaná 2./, čo sa týka infúznej liečby a liečby inzulínom, spočiatku

správne vyhodnotila situáciu, že treba upraviť dávku inzulínu a zmeniť infúzny roztok a pridať do
liečby glukózu a taktiež správne postupovala, keď nariadila znižovanie rýchlosti infúzie, aj keď nie na
úplne optimálnu hodnotu. Významne však pochybila keď podceňujúc situáciu (u pacienta prítomné
rizikové faktory rozvoja opuchu mozgu, medzi nimi podanie inzulínu od začiatku liečby, veľký objem
podaných tekutín, nízky vek do 5 rokov, novozistený diabetes a nízka hodnota parciálneho tlaku CO2

v krvi), a to najmä vzhľadom na ňou nariadenú úpravu liečby (znižovanie objemu tekutín a úprava
rýchlosti infúzie) ako reakciu na nesprávne zvolenú počiatočnú liečbu obžalovanou 1./, nevenovala
dostatočnúanáležitúpozornosťzvýšenejpotrebemonitoringupacienta.Intenzívnejšiakontrolapacienta
mala obžalovanej 2./ byť jednoznačne zrejmá a mala ňou byť uplatňovaná najmä po stupňovaní
spavosti pacienta po vracaní, ktoré nasledovalo po zjedení časti rohlíka. V dôsledku zvýšenej spavosti

pacienta mal podľa znaleckého ústavu očakávaný postup obžalovanej 2./ zahŕňať okrem zvýšeného
monitoringu aj nariadenie ďalších vyšetrení, ktoré by potvrdili či vylúčili súvislosť s prípadným nástupom
alebo rozvojom opuchu mozgu. Obžalovaná 2./ sa dostatočne neriadila odporúčaniami ISPAD z r.
2014, nakoľko tie hovoria o potrebe manažmentu DKA a zo žiadneho z úkonov liečby nariadených
obžalovanou 2./ nevyplýva, že by bola konala so zreteľom na vysoko pravdepodobnú a zdravotným

stavom pacienta nasvedčujúcu možnosť vzniku opuchu mozgu. Odporúčania ISPAD z r. 2014 uvádzajú,
že ak manažment DKA nemôže byť vykonávaný na špecializovanom pracovisku so skúsenosťami
s takýmto ochorením, je potrebné zabezpečiť telefonickú alebo videokonferenčnú pomoc od lekárov so
skúsenosťami s DKA. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by bola obžalovaná 2./ počas
svojej služby nariadila (okrem sono vyšetrenia brucha) alebo zvažovala potrebu nariadenia konzultácie

s lekárom, ktorý má skúsenosti s liečbou DKA, či už detským diabetológom, endokrinológom alebo
pediatrom so skúsenosťami s detskou DKA, taktiež nenariadila vykonanie zobrazovacieho vyšetrenia
mozgu (MR/CT) či vyšetrenie očného pozadia, nakoľko fotoreakcia zreníc pacienta má vo vzťahu
k neurologickému stavu pacienta zásadný význam. Podľa znaleckého ústavu by ďalšie neurologické
vyšetrenie jednoznačne mohlo závažným spôsobom ovplyvniť ďalší vývoj pacienta. Či už by bol pacienta

vyšetril neurológ, alebo by sa uskutočnilo zobrazovacie vyšetrenie, oba prípady by zistili potrebu zmeny
liečebného postupu. V rámci tejto úpravy by sa jednak upravil objem infúznej liečby, malo by sa
vyhodnotiť, či nedostáva pacient príliš veľký objem a do liečby by sa pridávali lieky, ktoré zvyšujú
osmolalitu, resp. koncentrovanosť plazmy a odsajú prebytočnú tekutinu z mozgu. Znalecký ústav pritom
tiež konštatoval, že nie je dôležité pri opuchu mozgu ako závažnej komplikácie len to, koľkokrát bolo

dieťa vyšetrené, ale aj to ako a kým bolo vyšetrené. Alarmujúca je skutočnosť, že obžalovaná 2./
nehodnotila GCS skóre pacienta, čo vyplýva nielen z listinných dôkazov, ale aj z výpovede samotnej
obžalovanej 2./, v rámci svojej obrany uviedla, že ho nehodnotila, nakoľko nemala na to dôvod, lebo
sa využíva pri pacientoch v bezvedomí, v komatickom stave, pacient v bezvedomí nebol, neverbálnekomunikoval a všetky parametre, ktoré sa hodnotia pri GCS, spĺňal na plný počet. K predmetnému
tvrdeniu súd podotýka, že aj v zmysle odporúčaní ISPAD, ktoré si súd v rámci dokazovania zaobstaral,
je pri DKA potrebné posúdiť úroveň vedomia (prostredníctvom GCS skóre) a to nielen na počiatku liečby,

ale počas celého jej trvania, v hodinových a kratších intervaloch a údaj o tom je nevyhnutné poznačiť
v zdravotnej dokumentácii. Aj podľa znaleckého ústavu je hodnotenie GCS skóre veľmi dôležitým
indikátorom neurologického stavu pacienta, ktorý je treba pri pacientovi s rizikovými faktormi opuchu
mozgu vyhodnocovať, ale je pre zdravotníckych pracovníkov taktiež všeobecne známym ukazovateľom
neurologického stavu pacienta. O tom svedčí aj výpoveď svedkyne A. R. U., ktorá bola v čase prevozu

pacienta do Bratislavy službukonajúcou lekárkou vo FN v Bratislave, teda na pracovisku zaoberajúcom
sa starostlivosťou o pacientov prijatých po resuscitácii, kde bol pacient B. O. po resuscitácii prevezený
na pokyn práve obžalovanej 2./ z dôvodu, že FN v Nitre podľa jej slov nie je pracoviskom vybaveným
na starostlivosť o takýchto pacientov, a ktorá ohľadom vyhodnocovania GCS skóre pacienta uviedla,
že ho vyhodnocovali, nakoľko ide o spôsob určenia a zhodnotenia poruchy vedomia alebo jeho stavu
a na základe neho vedia povedať akú úroveň vedomia má ten – ktorý pacient, pričom u maloletého

pacienta vyhodnocovali jeho GCS skóre po príjme a minimálne každú hodinu. Svedkyňa A. U. teda
chápala význam a potrebu vyhodnocovania GCS skóre pacienta a to aj potom, ako k nim bol prevezený
pacient s mozgovou smrťou, a teda v čase, kedy už opuch mozgu u pacienta spôsobil nenávratné
poškodenie mozgu, ktorému sa už v danom štádiu aj napriek správne vedenej starostlivosti na takomto
oddlení (na rozdiel od času keď bol pacient v starostlivosti obžalovanej 2./), predísť nedalo. Dôležitosť

posudzovania GCS skóre počas celej doby hospitalizácie pacienta potvrdil vo svojom Protokole aj
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra, ktorý konštatoval, že počas celej
hospitalizácie nebol vyhodnotený stav vedomia pacienta pomocou GCS skórovacieho systému, nebol
použitý ani iný skórovací systém (vyhodnotenie bolo len opisne). Obžalovaná 2./ vyhodnocovanie GCS
skóre pacienta absolútne vynechala, dokonca jeho nevyhodnocovanie obhajovala, a to aj napriek tomu,

že opuch mozgu bol nanajvýš rizikovým faktorom v prípade pacienta, pričom táto komplikácia DKA je do
určitej miery ovplyvniteľná a liečiteľná, avšak ak sa táto miera presiahne, príde k mozgovej smrti, ktorá
sa už nedá ďalej riešiť či zvrátiť. Obžalovaná 2./ nevidela dôvod vyhodnocovania GCS skóre z dôvodu,
že podľa jej slov nebol pacient v bezvedomí, neverbálne komunikoval a parametre GCS spĺňal na plný
počet. Toto tvrdenie je však v príkrom rozpore s tvrdením poškodeného, ktorý uviedol, že syna viezol

na sono brucha, obliekal ho, ukladal na vozík, prenášal do inej budovy a počas týchto manipulácií a
presunov sa jeho syn neprebral, po ukončení sono vyšetrenia na 5 sekúnd otvoril oči, načo ich hneď
aj zatvoril a odvtedy sa už ani raz neprebral. Na takýto stav vedomia pacienta upozornil poškodený aj
obžalovanú 4./ B. a teda informoval zdravotnícky personál o stave vedomia pacienta. Obžalovaná 2./
pritom po sono vyšetrení brucha bola oznámiť poškodenému, že sono brucha je v poriadku, pacient

však v tom čase spal. V tomto kontexte súdu nedá nedoplniť, že nielen svedecká výpoveď poškodeného
hovorila o tom, že pacient sedel vo vozíku, bol chabý, hlava mu voľne visela ale aj pred sonografickým
vyšetrením je v zdravotnej dokumentácii uvedený záznam o 22:30 hod., v ktorom je uvedené, že pacient
už nereaguje dráždivo na manipuláciu. Podľa znaleckého ústavu za abnormálnu odpoveď na bolesť
možnopovažovaťto,žemaloletýpacientnereagovalvrámcisonografickéhovyšetreniaavdokumentácii

nie je nikde rodičmi spomenuté, že by počas odberov pacient reagoval na pichanie do prsta, že by
bol plakal a pod., čo je tiež abnormálna odpoveď na bolesť nasvedčujúca poruche jeho vedomia.
Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná 2./ musela mať vedomosť o tom, že maloletý pacient nie je
pri vedomý, nemohol neverbálne komunikovať a nemohla objektívne posúdiť jeho neurologický stav
a objektívne a najmä správne dospieť k záveru, že GCS skóre spĺňa na plný počet, ako to v rámci svojej

obrany uvádzala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že obžalovaná 2./ monitoring tohto rizikového
pacienta absolútne podcenila. Znalecký ústav v tomto kontexte konštatoval, že na správne sledovania
neurologického stavu pacienta je v pediatrii stanovený postup, kedy sa posudzuje spontánne otváranie
očí, spontánna pohybová aktivita, pohybová aktivita na výzvu, nadviazanie kontaktu primerane veku,
fixovanie pozornosti, pričom celý výstup z tohto posúdenia by sa mal zaznamenať. Môže sa zaznamenať

tzv. glasgowskou škálou (GCS), ktorej výstupom je číslo, ale môže sa zaznamenať aj opisne. Tento
úkon by sa mal robiť pravidelne, môže ho vykonávať lekár, sestra či zdravotný záchranár, najlepšie
viacerí. Takéto vyhodnocovanie neurologického stavu pacienta však v konaní obžalovanej 2./ chýbalo,
čo, ako už bolo vyššie uvedené, vyplýva z absencie záznamu o takomto vyšetrení a aj z výpovede
obžalovanej 2./. Závažné zanedbanie zdravotnej starostlivosti o pacienta obžalovanou 2./ spočívalo

okrem iného v tom, že obžalovaná 2./ nezabezpečila dostatočnú substitúciu draslíka, ktorá nebola ani na
úrovni 30% pacientovej potreby. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, keď vo svojom protokole uviedol, že dávka podaného kália bola nedostatočná oproti
odporúčaným dávkam v protokoloch liečby DKA. Podľa záznamu lekára v dekurze v zdravotnejdokumentácii dňa 30.1.2017 o 19:30 hod. bolo na základe výsledku vyšetrenia hladiny kália s jeho
hodnotou 3,5 mmol/l, ordinované navýšenie dávky 7,5 % KCI – 10 ml do 1 FR. Podľa záznamu sestier
v dekurze v zdravotnej dokumentácii bola nasadená fľaša 1 FR s 10 ml 7,5 % KCI až dňa 31.01.2017

o 02:50 hod. Ani v zdravotnom zázname pre pracoviská JIS a AIM nie je v čase od 19:00 hod. údaj
o podaní 7,5 % KCI v dávke 10 ml. Obžalovaná 2./ nedostatočným monitoringom pacienta nezistila, že
nedoško k podaniu KCI v predpísanom rozsahu.
Vrámciďalšiehovývojaudalostíbolaobžalovaná2./privolanáslužbukonajúcimisestrami–obžalovanou
3./ a 4./ okolo 02:49 s tým, aby utekala za pacientom, pretože ten nedýcha. Po príchode za pacientom

videla ako obžalovaná 3./ A. E. masíruje srdce, prevzala od nej masáž srdca, obžalovaná 4./ Staneková
medzitým predýchavala pacienta ambuvakom. Počas resuscitácie obžalovaná 2./ nariadila podať
pacientovi adrenalín a počas pokračovania v resuscitácii kázala privolať na ARO resuscitačnú pomoc,
po 5 minútach znova podala adrenalín, medzitým už prišiel resuscitačný tím svedka A. T. a po ďalších
dvoch dávkach adrenalínu sa obnovila srdcová činnosť pacienta. Obžalovaná 2./ po privolaní k zástave
srdca síce podľa svojich slov a taktiež výpovede poškodenej okamžite prevzala od obžalovanej 3./

A. E. resuscitáciu pacienta, avšak s privolaním resuscitačného tímu váhala, keď podľa svedeckej
výpovede poškodenej došlo k privolaniu tohto tímu asi po 10 minútach resuscitácie vykonávanej
obžalovanou 2./. Výpoveď poškodenej v tomto smere potvrdil taktiež znalecký ústav, keď v znaleckom
posudku a taktiež v rámci výpovede znalcov bolo vysvetlené, že vzhľadom na nedostatky vo vedení
zdravotníckej dokumentácie pri tomto pacientovi, úplné detailné zhodnotenie resuscitačných úkonov

sa nedalo posúdiť, avšak z údajov, ktoré zistiť dokázali, vedia, že resuscitačný tím nebol volaný
bezprostredne po zistení zastavenia obehu a dýchania a že resuscitačný nástroj, tzv. ambuvak sa
nachádzal v inej miestnosti, ako sa nachádzal pacient. A. T., ktorý prichádzal o 03:05 hod. navyše vo
svoje výpovedi uviedol, že od prijatia výzvy sa dostavil na miesto udalosti do 5 minút. Z uvedeného
vyplýva, že svedok A. T. nebol privolaný k resuscitácii pacienta tak skoro ako mal a mohol byť.

Z pochopiteľných dôvodov nemožno očakávať, že obžalovaná 2./ ako službukonajúca lekárka sa bude
venovať len a výlučne jednému pacientovi, keď na starosti má viacerých, avšak z nijakej dokumentácie
nevyplýva, že by v inkriminovanom čase bola potreba starostlivosti o iného pacienta tak nevyhnutná,
ako to bolo práve v prípade B. O.. Ani sama obžalovaná 2./ neuviedla pre porovnanie žiadneho
iného pacienta, ktorému by v predmetnom čase musela venovať intenzívnejšiu pozornosť. Práve zo

všetkých vyššie uvedených skutočností preto súdu jednoznačne vyplynul záver, že obžalovaná 2./
nielen, že zanedbala starostlivosť o maloletého pacienta B. O., keď nevenovala adekvátnu pozornosť
dostatočnému monitoringu stavu pacienta, čo mala robiť predovšetkým osobne, najmä vzhľadom na
možnosti, ktoré mala alebo nariadením dôsledného, pravidelného a najmä frekventovaného sledovania
jeho stavu službukonajúcimi sestrami s dôrazom na včasné informovanie obžalovanej 2./. Je absolútne

neprípustný stav, ktorý obžalovaná 2./ dopustila, a to ten, že pacient s tak výraznými známkami
rizika opuchu mozgu, nie je kontinuálne a dôsledne sledovaný zdravotníckym personálom, a to bez
objektívnych dôvodov, ktoré by uvedenému bránili. Súd považuje za závažné pochybenie obžalovanej
2./, keď dopustila situáciu, v ktorej sa vyslovene náhodne zistilo, že pacient, ktorý sa nachádza na JIS,
kde sa nachádza práve z dôvodu rizikového zdravotného stavu a kde má byť dôsledne monitorovaný,

má už hodinu zastavený obeh a nedýcha. V zmysle znaleckého posudku znaleckého ústavu by pritom
identifikácia neprítomnosti obehu a dýchania v podmienkach správnej medicínskej praxe nemala trvať
viac ako 10 sekúnd. Aj na základe týchto skutočností možno posúdiť, že u pacienta, u ktorého sú
pravdepodobné a možné riziká rozvoja aj prípadných smrteľných komplikácií, si minimálne v týchto
dvoch parametroch zasluhoval iný prístup. Náhodné zistenie zastavenia obehu a dýchania pritom jasne

potvrdzuje výpoveď poškodenej a taktiež zistenia svedka A. T., ktorý pri spätnej kontrole hodnôt pacienta
na monitorovacom zariadení zistil, že asi hodinu spätne od príchodu jeho resuscitačného tímu na JIS
bola zaznamenaná zástava srdca a dýchania. Svedok A. T. taktiež potvrdil, že v prípade zástavy srdca
je ďalším postupom okamžitá neodkladná resuscitácia. Čím skôr je resuscitácia zahájená, tým lepší
je jej výsledok, pričom vzhľadom k hodinovému intervalu od zástavy srdca po začatie resuscitácie,

nebol svedkovi celkom jasný dôvod, pre ktorý došlo k resuscitácii. Zo záverov znaleckého ústavu taktiež
vyplynulo, že by bolo možné včas identifikovať u pacienta odchýlky na úrovni počtu srdcových úderov,
počtu dychov, pulznou oxymetriou, saturáciou kyslíka a priebežným klinickým vyšetrením, čím by sa dalo
predísť zástave dýchania, nakoľko u dieťaťa jej predchádzajú, resp. môžu predchádzať pomalé srdcové
rytmy. Vo vzťahu ku komplikácii zo strany centrálneho nervového systému - bolo by možné v istých

prípadochzasiahnuťajkauzálne,t.j.správnymmenežmentomosmolality.Vprípadenáhodnéhozistenia
zastavenia obehu a dýchania počas služby obžalovanej 2./ u jej pacienta, je možné jednoznačne vysloviť
záver, že obžalovaná 2./ výrazne podcenila a zanedbala starostlivosť o tohto rizikového pacienta.Znalecký ústav opakovane zdôraznil, že u pacienta boli nepochybne prítomné znaky DKA (nočné
vracanie spolu s výraznou únavou a dehydratáciou) a tieto znaky mali obžalovanej 2./ jednoznačne
napovedať, že ide o pacienta s vysokým rizikom vzniku opuchu mozgu. Pokiaľ je prítomné podozrenie

na rozvoj tak závažnej komplikácie ako je opuch mozgu, mal by byť pacient intenzívne monitorovaný
a mal by byť prakticky pod kontinuálnym dohľadom zdravotníckeho personálu, konkrétne zodpovednej
službukonajúcej lekárky – obžalovanej 2./ čo sa v tomto prípade absolútne nestalo. Štúdiom vo veci
vykonaných zdravotníckych záznamov v súvislosti s maloletým pacientom boli zistené nedostatky
najmä vo vzťahu ku klinickému stavu pacienta, vo vzťahu posudzovania jeho vedomia, a to obzvlášť

pri vedomosti, že aj pri správne podanej zdravotnej starostlivosti môže tento stav končiť rizikom
rozvoja opuchu mozgu. Z konania obžalovanej 2./, napriek jej obrane, nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by
nasvedčoval tomu, že obžalovaná 2./ pracovala s hypotézou, že by mohol nastať opuch mozgu pacienta.
Pritom práve opuch mozgu je najzákladnejším a zároveň najzávažnejším dôsledkom detskej DKA, a to
ani napriek tomu, že nastupujúce príznaky edému mozgu boli podľa znaleckého ústavu manifestované,
bolo možné ich včas rozoznať, nakoľko ak boli prítomné v zdravotnej dokumentácii popísané parametre,

mali byť použité nielen na dokázanie prítomnosti opuchu mozgu, ale ja na jeho vylúčenie. V zmysle
odporúčaní ISPAD z r. 2014 je počas celej doby liečby pacienta s DKA potrebné dôkladné monitorovanie
klinickej a biochemickej odpovede na liečbu, sledovanie výstražných príznakov edému mozgu, pričom
úspešné zvládnutie DKA vyžaduje dôkladné sledovanie klinickej a biochemickej odpovede pacienta
na liečbu, aby bolo možné vykonať včasné úpravy liečby, mala by existovať dokumentácia o vývoji,

priebehu, klinických pozorovaní a perorálnych liekov, tekutín a laboratórnych výsledkov. Monitorovanie
by malo zahŕňať hodinové alebo častejšie monitorovanie vitálnych funkcií, neurologické pozorovania
(GCS) pre zistenie výstražných príznakov a príznakov mozgového edému, množstvo podaného inzulínu,
všetko v hodinovom alebo kratšom intervale, hodinové alebo častejšie monitorovanie príjmu a výdaja
tekutín, hodinové meranie koncentrácie kapilárnej glukózy v krvi a laboratórne testy. Ohľadom liečby

edému mozgu odporúčania ISPAD uvádzajú potrebu začatia liečby ihneď po podozrení na stav edému
mozgu znížením rýchlosti podávania tekutín o tretinu, podaním manitolu 0,5-1 g/kg IV počas 10 až 15
minútopakovať,akniejepočiatočnáodpoveďvpriebehu30minútaž2hodiny,akoalternatívukmanitolu
možno použiť hypertonický soľný roztok, ďalej by mali byť hyperosmolárne látky ľahko dostupné na
lôžku, zdvihnutie hlavy lôžka o 30 st., môže byť nevyhnutná aj intubácia, v prípade pacienta s blížiacim

sa respiračným zlyhaním. Takéto úkony však v konaní obžalovanej 2./ neboli odzrkadlené, dokonca
nič nenasvedčuje ani tomu, že by bola s predmetnou hypotézou bola pracovala. Súdu nedá nedodať,
že zo zdravotnej dokumentácie a výpovedí poškodeného vyplýva, že obžalovaná 2./ sa venovala skôr
riziku prípadnej pseudoperitídy, z tohto dôvodu nariadila aj sono vyšetrenie brucha pacienta. Ak by sa
bola obžalovaná 2./ venovala v rovnakej, alebo aspoň minimálnej miere aj riziku vzniku opuchu mozgu,

nariadila by CT alebo MR vyšetrenie pacienta, ktoré by bolo preukázalo nastupujúci resp. prebiehajúci
opuch mozgu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v kontexte so závermi vykonaných dôkazov mal súd
bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná 2./ ako službukonajúca lekárka a lekárka

ústavnej pohotovostnej služby v FN Nitra, počas jej ústavnej služobnej pohotovosti nezabezpečila
štandardný liečebný postup pacienta B. O. potom, ako prevzala starostlivosť o neho od obžalovanej 1./.
Napriek svojim povinnostiam vyplývajúcim jej z pracovnej náplne, ktorými sú okrem iného vykonávanie
špecializovanej diagnostickej a preventívno - liečebnej činnosti vrátane konziliárnej činnosti, vedenie
zdravotnej dokumentácie, systematické štúdium odbornej literatúry, sledovanie a usmerňovanie sestier

a NZP počas služby na oddelení, počas krátkodobej a dlhodobej neprítomnosti primára jeho
zastupovanie, zabezpečovanie a zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, t. j. za
vykonanie všetkých výkonov na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby
s cieľom uzdravenia pacienta alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej
vedy, kontrola a zodpovednosť za dodržiavanie zásad vedenia zdravotnej starostlivosti kliniky a iné,

nepostupovala v súlade s vyššie uvedenými. Rovnako napriek svojim povinnostiam nedostatočne
sledovala a zhodnotila rizikové faktory vyplývajúce zo stavu pacienta a jeho diagnózy, nesprávne
vyhodnotila mieru rehydratácie a následne nezabezpečila správny objem a rýchlosť substitúcie tekutín,
nezabezpečila dostatočnú substitúciu draslíka, ktorá nebola ani na úrovni 30% pacientovej potreby,
zanedbala dostatočné monitorovanie vnútorného prostredia a iónov, nesprávne klinicky hodnotila

zdravotný stav a zanedbala monitorovanie pacienta vo vzťahu k odhaleniu možného rozvoja edému
mozgu a následne nerozpoznala rozvoj opuchu mozgu včas, nedostatočne vykonávala sledovanie
a hodnotenie vedomia a neurologický status pacienta, nevyžiadala neurologické vyšetrenie v čase,
keď to vyplývalo z klinického obrazu dieťaťa, nakoľko maloletý pacient opakovane vracal, bol spavýa mal prejavy bolesti, nezabezpečila správny organizačno – technický dohľad nad pacientom, najmä
funkčných technických, monitorovacích zariadení a nesprávne postupovala pri resuscitácii maloletého
pacienta, keď oneskorene ohlásila resuscitačnú príhodu, ktorá nebola ohlásená ihneď po jej zistení

resuscitačnému tímu v nemocnici. Obžalovaná 2./ tak svojim konaním konala v rozpore so zákonnými
povinnosťami vyplývajúcimi jej z jej povolania, a teda konala v rozpore so svojimi povinnosťami
vyplývajúcimi jej z ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017 a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Ohľadom argumentov obžalovaných 1./ a 2./, v kontexte výpovede obvodnej lekárky pacienta B. O.
- svedkyne A. H., sestry - svedkyne K. a poškodených, v zmysle ktorých sa obžalované 1./ až 2./
bránili, že k rozvoju diabetu v príznakovom štádiu u pacienta malo dôjsť už 27 dní pred hospitalizáciou
pacienta a že k následku, ktorý nastal, sa mali pričiniť aj rodičia pacienta – poškodení svojim laxným

prístupom, súd uvádza, že túto hypotézu vyvrátili znalci – spracovatelia znaleckého posudku znaleckého
ústavu X., keď konštatovali, že príznakové štádium diabetu nastalo u pacienta týždeň a príznaky DKA
museli trvať odkedy pacient začal vracať. Taktiež v rámci výpovede uviedli, že údaje z vyšetrenia moču
z 03.01.2017 dokazujúce, že v predmetnom čase bol prítomný cukor v moči, automaticky neznamenajú,
že v tom čase mal pacient už cukrovku, pretože zvýšený dopad cukru v moči môže byť aj v dôsledku

napr. prekonanej vírusovej infekcie alebo iných stavov, ale mohlo to byť aj v dôsledku už rozvíjajúcej
sa cukrovky, avšak nemali by sa dávať do žiadnej súvislosti s rozvojom edému mozgu. Edém mozgu
sa v zmysle skutočností konštatovaných znaleckým ústavom rozvíja postupne, zvyčajne v priebehu
niekoľkých hodín. V tomto kontexte ešte súd dopĺňa, že už pri hospitalizácii pacienta došlo k správnej
diagnostike jeho ochorenia, avšak liečba, ktorá bola zvolená, neodráža odporúčania ISPAD, ktoré

sa liečbou uvedeného ochorenia a včasnou diagnostikou jeho možných fatálnych následkov (edém
mozgu) zaoberajú podrobne, zrozumiteľne a nanajvýš jednoznačne a neodráža ani z toho vyplývajúce
postupy liečby, ktoré by boli znaleckým ústavom konštatované ako lege artis. V zmysle znaleckého
posudku je ťažké stanoviť konkrétny moment začínajúceho edému mozgu, avšak rizikové faktory sú
identifikovateľné (navyše sú popísané v odporúčaniach ISPAD, ktoré mali obžalované 1./ a 2./ na

oddeleníkdispozícii),lekárbyichmalidentifikovaťazhodnotiťanáslednezvoliťadekvátnypostupliečby.
Riziko úmrtia pri edému mozgu je podľa medzinárodných štúdií 20 – 25 %, pričom príklad uvádzaný
znaleckým ústavom, v zmysle ktorého v detskom diabetickom centre v Bratislave býva väčšinou cca
40 pacientov s DKA, 2/3 z nich sú stredne ťažké a ťažké, pričom podľa lekárskej praxe spracovateľov
znaleckého posudku mali k dispozícii údaje o približne 600 pacientoch s DKA, z ktorých len 4 mali edém

mozgu a čo je najdôležitejšie – ani jeden z uvedených prípadov neskončil tak fatálne, ako u B. O. –
jeho úmrtím.

Napriek absencii výpovedí obžalovanej 3./ A. A. E. a obžalovanej 4./ F. B., službukonajúcich zdravotných
sestier v čase hospitalizácie pacienta B. O., súd na základe množstva vykonaných dôkazov dospel

k záveru, že obžalované 3./ a 4./ sú vinné zo spáchania skutku kladeného im za vinu v skutkovej vete
rozsudku. O konaní obžalovaných 3./ a 4./ svedčia výpovede poškodených, výpoveď obžalovanej 2./
A. B. A., svedecké výpovede svedkov prítomných počas resuscitácie pacienta a taktiež listinné dôkazy,
z ktorých vyplýval prehľad úkonov nimi vykonaných v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti
pacientovi. Z uvedených dôkazov súd ustálil, že obe boli v čase hospitalizácie pacienta službukonajúce

sestry na JIS, a teda mali na starosti starostlivosť o neho tak v prítomnosti ako aj neprítomnosti
službukonajúceho lekára.
Čo sa týka obžalovaných 3./ a 4./, súd dospel k jednoznačnému záveru, že tieto zanedbali starostlivosť
o maloletého pacienta a to hneď vo viacerých rovinách – nedostatočne monitorovali pacienta,
nezisťovali stav jeho vedomia presvitom zreníc či vyhodnocovaním jeho GCS skóre, podceňovaním

situácie, neskorým a nezodpovedným prístupom (upokojovanie rodičov bez toho, aby boli pacienta
skutočneprezreli,zastavovaniesignalizáciemonitoravitálnychfunkciíbezdostatočnejkontrolypacienta,
bezdôvodné a neoverené uspokojenie sa s vysvetlením, že signalizácia monitora vitálnych funkcií hlási
„falošný alarm“ a pod.) Obžalované 3./ a 4./ taktiež nevytvorili podmienky na to, aby mali dostatočný
a neustály výhľad na pacienta a prehľad o jeho zdravotnom stave, navyše s dôrazom na vtedy aktuálny

stav, kedy centrálna monitorovacia jednotka nebola funkčná a signalizáciu alarmu monitora vitálnych
funkcií hlásil len monitor nachádzajúci sa vedľa pacienta a nie centrálny monitor v sesterskej časti
miestnosti, plachta na okne, prítmie v miestnosti len s jednou malou lampičkou na konci izby, privreté
dvere a pod. Ohľadom nefunkčnosti centrálnej monitorovacej jednotky súd dopĺňa, že táto nebolav zmysle výpovede svedka F. D. G. takpovediac nenahraditeľná, avšak súd má za to, že vzhľadom
na jeho nefunkčnosť, mali o to väčšiu pozornosť sestry – obžalované 3./ a 4./ venovať monitoru
nachádzajúcemu sa pri lôžku pacienta, o to častejšie pacienta mali kontrolovať a overovať či ide alebo

nejde o falošný poplach a reálne prezrieť pacienta. Čo sa týka ďalšieho zlyhania, ktoré na oddelení
akým je JIS, nesmie byť prípustné, bolo to, že v čase zistenia, že pacient nedýcha, má zastavený obeh,
začali obžalované 3./ a 4./ hľadať kľúče od uzamknutej skrine, kde sa mal nachádzať ambuvak, čo
podľa slov poškodenej, ktorá bola uvedeného prítomná, trvalo veľmi dlho, navyše podľa ďalších zistení
sa tento nenachádzal v miestnosti s pacientom. Po celý čas len upokojovali poškodených, že všetko

je v poriadku, že sa nič nedeje. Obžalované 3./ a 4./ taktiež nerešpektovali resp. nevykonali pokyny
službukonajúcej lekárky a nepodali pacientovi draslík v dávke a v čase ordinovanom lekárom.

Ohľadom viny obžalovanej 3./ A. A. E., súd si mohol vytvoriť prehľad o jej postupe počas inkriminovanej
služby vďaka listinným dôkazom – zdravotným záznamom a vďaka výpovedi obžalovanej 2./,
poškodených a svedkov. Vzhľadom na takto zistené informácie sa súdu podarilo ustáliť, že obžalovaná

3./ vykonávala úkony ako meranie glykémie, v prípade signalizácie monitora vitálnych funkcií prišla,
niečo na ňom nastavila a signalizáciu prístroja odôvodnila tým, že si pacient leží na káblikoch. Podľa
poškodenej, až keď obžalovanú 3./ upozornila, či je to určite tak, obžalovaná 3./ zistila, že pacient
nedýcha. Po tomto začali obžalované 3./ a 4./ hľadať kľúče od skrine, kde sa nachádzal ambuvak, až
následne začali s resuscitáciou (úderom do hrudníka pacienta) a zavolali obžalovanú 2./ Súd má za to,

že obžalovaná 3./ závažne zanedbala svoje povinnosti týkajúce sa dôsledného monitoringu pacienta,
keď ho nedostatočne často a nedôkladne kontrolovala, keď počas signalizácie monitora vitálnych funkcií
len prišla, naťukala do neho niečo a ani sa na pacienta nepozrela, nezasvietila mu do očí, nepočúvala,
či dýcha, nevyhodnocovala jeho GCS skóre.

Aj ohľadom viny obžalovanej 4./ F. B., si súd mohol vytvoriť prehľad o jej postupe počas inkriminovanej
služby vďaka listinným dôkazom – zdravotným záznamom a vďaka výpovedi obžalovanej 2./,
poškodených a svedkov. Obžalovaná 4./ nepochybne výrazne podcenila starostlivosť o pacienta,
nevenovala mu dostatočnú pozornosť či už v rámci zanedbania monitoringu jeho stavu alebo
pravidelného kontrolovania a riadneho zapisovania údajov do ošetrovateľskej dokumentácie, ktorá

poskytuje o činnostiach oboch sestier - obžalovanej 3./ a 4./ veľmi skromné informácie, resp. odráža
reálnystavnimivykonanýchúkonov,čojeotozávažnejšie.Obžalovaná2./A.B.A.ohľadomobžalovanej
4./ uviedla, že po svojom príchode na JIS, kde bola privolaná za účelom resuscitácie pacienta, videla,
ako obžalovaná predýchavala dieťa ambuvakom.

Aj zo znaleckého posudku a jeho doplnenia znaleckého ústavu forensic.sk vyplynulo, že zo zdravotnej
dokumentácie vyhotovovanej obžalovanými 3./ a 4./ - sestrami ktoré vykonávali pohotovostnú službu
z 30. na 31.1.2017, nevyplýva, že by mali kontinuálny prehľad o životných prejavoch maloletého
pacienta, o zmenách jeho psychomotoriky, prípadne o ďalších alarmujúcich príznakoch, ktoré by
nasvedčovali dynamicky sa meniacemu zdravotnému stavu. V zdravotnom zázname JIS absentujú

záznamy ako GCS skóre a zrenice, čo možno jednoznačne považovať za nedostatky pri vedení
hodnotenia takýchto parametrov. Z hľadiska pochybení a nedostatočného monitoringu podľa údajov
zo zdravotnej dokumentácie a výpovedí rodičov - poškodených dochádzalo k stupňovaniu spavosti
pacienta po vracaní, ktoré nasledovalo po zjedení častí rohlíka. V tejto fáze liečby by bola adekvátna
intenzívnejšia kontrola pacienta zo strany ošetrujúceho personálu. Znalecký ústav konštatoval, že

na mnohých pracoviskách vrátane špičkových kliník tento primárny monitoring a hlásenia zmeny
zdravotného stavu v zmysle vedomia, bolesti, vracania, majú na starosti školené zdravotné sestry, ktoré
podávajú prvotný impulz lekárovi, že sa niečo deje a treba zvýšiť pozornosť, ktorú lekár dá pacientovi.
Ide o tímovú prácu, čiže nejde len o starostlivosť lekára, t.j. každú hodinu môže pacienta kontrolovať
skúsená zdravotná sestra a informovať o výsledku týchto kontrol lekára, čo sa však v prípade pacienta

nestalo. Na závery o nedostatočnom monitoringu pacienta poukazuje aj skutočnosť, že dramatická
zmena v zdravotnom stave v zmysle zistenia zastavenia dýchania a obehu, bola zistená náhodne.
Z protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra jednoznačne vyplýva, že
jeho dohľadom bolo zistené, že ani obžalovanými 3./ a 4./ nebol vyhodnotený stav vedomia pacienta
pomocou GCS skórovacieho systému, nebol použitý ani iný skórovací systém (vyhodnotenie bolo len

opisne). Aj znalecký ústav konštatoval opakovane potrebu sústavného vyhodnocovanie GCS skóre,
ako významného ukazovateľa stavu vedomia pacienta, navyše uviedol, že tento úkon by sa mal robiť
pravidelne, môže ho vykonávať lekár, sestra či zdravotný záchranár, najlepšie viacerí. Súd má za to, že
zhodnocovaním GCS skóre pacienta prítomnými sestrami – obžalovanými 3./ a 4./ by bolo možné zistiťrapídnesazhoršujúcistavvedomiapacienta,ktorýbynemuselvyústiťdonáhodnéhozisteniazastavenia
obehu a dýchania pacienta. Z činnosti obžalovaných 3./ a 4./, ktorú zadokumentovali v zdravotnej
dokumentácie, ktorú priebežne vyhotovovali, nevyplýva, že by boli nimi u pacienta klinicky sledované

somatické parametre hydratácie, cirkulácie a ukazovatele možného počínajúceho edému mozgu. Úrad
predohľadnadzdravotnoustarostlivosťouokreminéhoobžalovaným3./a4./vytkolvovedenízdravotnej
dokumentácie viaceré nedostatky, medzi nimi aj to, že somatické parametre súvisiace s hydratáciou
sliznice, turgorom kože, zápachom dychu neboli nimi sledované a zadokumentované, to isté sa týka
parametrov súvisiacich s monitorovaním stavu vedomia pacienta – kvalitatívnych a kvantitatívnych

porúch vedomia, dýchania, stavu zreníc a iné. Taktiež zdravotná dokumentácia pacienta nebola
obžalovanými 3./ a 4./ vedená v dostatočnom rozsahu, chýbajú údaje o nastavení hraničných limitov
monitorovania a o hlasovej signalizácii, pričom prepisovanie niektorých hodnôt vitálnych funkcií je
nepostačujúci rozsah sledovania pacienta. Taktiež ošetrovateľská dokumentácia obsahovo kvalitatívne
ani kvantitatívne nie je nepostačujúca, z rozsahu zápisov nie je možné identifikovať, či táto bola
poskytnutá v takom rozsahu, aby bola pre pacienta účinná, efektívna a bezpečná, pričom v zdravotnej

dokumentácii pacienta nie je záznam o tom, že personál včas zachytil odchýlky monitorovaných hodnôt
vitálnych funkcií. Alarmovanie poklesu počtu dychov, pulzov, saturácie a krvného tlaku pod bezpečné
hodnoty muselo predchádzať stavu, ktorý vyústil v noci dňa 31.1.2017 o 02:50 hod. do resuscitácie.
Nevenovanie adekvátnej pozornosti signalizácii monitorovacieho zariadenia pacienta vyplýva nielen
z nedostatočných záznamov vykonávaných obžalovanou 3./ a 4./, ale taktiež a najmä zo skutočnosti, že

k zastaveniu obehu a dýchania pacienta došlo náhodne a po hodine. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež
výpoveď poškodených, ktorý v rozličných časových úsekoch popísali ako obžalovaná 3./ sa stavala
k signalizácii monitora životných funkcií a ako prišla na to, že pacient nedýcha (po upozornení na to
poškodenou), vyplýva to taktiež zo zistení znaleckého ústavu, ktoré boli uvedené vyššie.
Na základe vyššie uvedených skutočností mohol súd bezpečne ustáliť, že bolo nepochybne

preukázané, že obžalovaná 3./ A. A. E. a obžalovaná 4./ F. B. ako službukonajúce zdravotné sestry
nezabezpečili správnu, odbornú a štandardnú zdravotnú starostlivosť pacientovi B. O. a to v súlade s
právnymi predpismi a štandardnými postupmi pri poskytovaní špecializovanej ošetrovateľskej činnosti
a starostlivosti o dieťa a podľa ordinácie lekára, s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie
zdravotníckeho zariadenia, predovšetkým tým, že ani jedna z nich nepodala draslík v dávke 7,5 % KCl

- 10 ml do 1/2 fyziologického roztoku napriek záznamu lekára v dekurze v zdravotnej dokumentácii dňa
30.01.2017 o 19:30 hod., kedy bolo na základe výsledku vyšetrenia hladiny draslíka s jeho hodnotou 3,5
mmol/l, ordinované navýšenie dávky 7,5 % KCl - 10 ml do 1/2 fyziologického roztoku, pričom k nasadeniu
fľaše 1/2 fyziologického roztoku s 10 ml 7,5 % KCl došlo až dňa 31.01.2017 o 02:50 hod.. Obžalovaná
3./ a rovnako aj obžalovaná 4./ nedostatočne fyzicky dohliadala a nezabezpečila správny organizačno –

technický dohľad nad pacientom a to nezabezpečením jeho správneho monitorovania prostredníctvom
na to určeného monitorovacieho zariadenia a to i napriek tomu, že toto bolo na pracovisku k dispozícii,
predovšetkým nezabezpečila správne nastavenie a kontrolu alarmových signálov monitorovacieho
zariadeniaamonitorovaniaparametrovsamotnéhoprístrojaajehofunkcií,ataktiežnezachytilaodchýlky
monitorovaných hodnôt vitálnych funkcií, nesledovala a nezdokumentovala somatické parametre

súvisiace s hydratáciou sliznice, turgorom kože, so zápachom dychu ako ani parametrov súvisiacich
s monitorovaním stavu vedomia pacienta – kvalitatívne a kvantitatívne poruchy vedomia, dýchanie,
stav zreníc. Taktiež ani jedna z obžalovaných 3./ či 4./ nespozorovala zástavy dychovej činnosti
pacienta tesne pred 02:00 hod. ráno, ako ani jeho následnej postupnej zástave srdečnej činnosti
tesne po 02:00 hod. ráno a nesprávne postupovala pri resuscitácii maloletého, ktorý nebol správny

ani efektívny, nakoľko sa pri lôžku pacienta nenachádzal ambuvak s maskou a resuscitácia nebola
začatá iniciálnymi záchrannými dychmi, ale kompresiami hrudníka, oneskorene ohlásila resuscitačnú
príhodu, ktorá nebola ohlásená ihneď po jej zistení resuscitačnému tímu vo FN Nitra. Obžalované 3./ až
4./ takto pochybili napriek povinnostiam vyplývajúcim im nielen z ich pracovnej náplne, ktorá zahŕňala
okrem iného nepretržité sledovanie, zabezpečovanie a uspokojovanie biologických, psychických,

sociálnych a duchovných potrieb pacientov, vedenie ošetrovateľskej dokumentácie, kontrola a analýza
záznamovvošetrovateľskejdokumentácii,meranie,sledovanieainterpretovaniezistenýchnumerických
a klinických údajov fyziologických a vitálnych funkcií pacienta v rozsahu nevyhnutnom na poskytovanie
ošetrovateľskej starostlivosti, zabezpečovanie starostlivosti o pacienta, na základe indikácie lekára
samostatné meranie fyziologických a vitálnych funkcií, zhotovovanie EKG, odoberanie biologického

materiálu, podávanie centrálnej výživy, podávanie liekov všetkými dostupnými formami, v prípade
potreby poskytovanie prvej pomoci a zabezpečovanie poskytnutia ďalšej odbornej pomoci, úkony
podľa ordinácie lekára, pravidelné informovanie ošetrujúceho lekára o stave pacientov, povinnosť
hlásiť mimoriadne zistenia ihneď službukonajúcemu lekárovi, asistovanie pri vyšetreniach a liečebnýchúkonoch, zodpovednosť za prípravu týchto úkonov, podávanie predpísaných liekov v nariadených
intervaloch, sledovanie ich účinku a stavu pacientov po ich aplikácii, sledovanie potreby liekov
a zodpovednosť za správne uloženie a uzavretie liekov, v záujme ochrany zdravia povinnosť iniciatívne

konať aj v nepredvídaných okolnostiach a iné. Pochybili teda nielen v rozpore s povinnosťami
vyplývajúcimi im z pracovnej náplne, ale taktiež a najmä porušili dôležité povinnosti vyplývajúce im
zo zamestnania, postavenia a funkcie a to podľa § 80 odsek 1 písmeno a), písmeno e) zákona číslo
578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017

a podľa § 4 odsek 3 zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Vina obžalovaných 1./ až 4./ je nespochybniteľne preukázaná aj zdravotnou dokumentáciou
vyhotovenou v priebehu hospitalizácie pacienta B. O., na základe ktorej aj znalecký ústav konštatoval
nedostatočné monitorovanie detského pacienta. Nedostatky vo vedení zdravotnej dokumentácie

a v zápisoch v nej obsiahnutých konštatoval taktiež Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Z dokumentácie možno zistiť, že v nej chýba uvedenie neprítomnosti kritických nálezov pacienta, ktoré
byukazovali,žesaopuchmozguvylučuje,resp.predanúchvíľuadanýstavtotorizikonehrozí.Zúkonov
obžalovaných 1./ až 4./ vyplývajúcich zo zdravotnej dokumentácie či z výpovedí svedkov a aj samotných
obžalovaných 1./ až 4./ vyplýva, že pokiaľ by boli dodržané všetky správne postupy menežmentu

pacientavrovnakomvekuakobolvekdieťaťasrovnakýmialebopodobnýmilaboratórnymiparametrami,
teda s rizikovými faktormi pre rozvoj opuchu mozgu, potom by terapeutickým zásahom bol zvolený
postup, ktorý bude v maximálne možnej miere eliminovať výskyt komplikácie opuchu mozgu. Súd si
na tomto mieste dovoľuje uviesť, že edém mozgu nielen podľa názoru lekárov či znalcov, ale aj podľa
laického názoru je závažná komplikácia nesprávne liečeného diabetu, ktorá sa dokonca manifestuje

viacerými všeobecne známymi príznakmi ako sú vracanie, malátnosť a iné.

Pri obžalovaných 1./ až 4./ je potrebné konštatovať, že tieto počas výkonu svojej služby neavizovali
iné povinnosti, ktoré by im zabraňovali v adekvátnej starostlivosti o pacienta, neuviedli žiadneho iného
pacienta, ktorý by si vyžadoval čo i len náznakom taký rozsah starostlivosti ako pacient B. O. v rámci

svojho závažného a zhoršujúceho sa zdravotného stavu, navyše na oddelení JIS, kde sa intenzívna
starostlivosť nielen predpokladá, ale sa aj vyžaduje, bola okrem neho len jedna pacientka, ktorej stav
nebol akútny a nebolo jej potrebné poskytovať ani zďaleka tak komplexnú a intenzívnu starostlivosť ako
B. O..

Súd mal na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania za preukázané, že pacient B. O. sa stal
obeťou nesprávneho liečebného a ošetrovateľského postupu zdravotníckeho personálu – obžalovaných
1./ až 4./, ktorý by sa dal vzhľadom na závery znaleckého posudku a jeho doplnenia znaleckého ústavu
forensic. sk nazvať ako tzv. „syndróm zle zapnutej košele“. To prakticky znamená, že ak v úvode
hospitalizácie sa nenastavia parametre sledovania tak, aby každá pracovná jednotka tímu presne

vedela, čo má robiť, potom nemožno očakávať, že v plynúcom čase a navyše po výmene personálu
v službe, budú tieto úkony dostatočne vykonané, ale aj preukázateľným spôsobom dokumentované.
Ak teda v úvode vznikne deficit, nemožno očakávať, že v závere hospitalizácie budú jednotlivé úkony
hodnotené ako lege artis. Všetky obžalované, počnúc obžalovanou 1./, následne obžalovanou 2./
a taktiež obžalovanými 3./ a 4./, sa dopustili všetky tak závažných pochybení, ktoré pacientovi jeho

zdravotný stav nie zlepšili, ale závažne prispeli resp. spôsobili jeho zhoršenie, ktoré viedlo k jeho
následnej smrti.

ZozisteníznaleckéhoústavuX.,ktorývrámciznaleckéhoposudkuajehodoplneniaprijehozhotovovaní
zohľadňoval všetku dokumentáciu, hodnotenie pacienta z pohľadu ex ante, vyplynul jednoznačný záver,

v zmysle ktorého postup obžalovaných 1./ až 4./, ako zdravotníckeho personálu povinného starať
sa o pacienta B. O. bol non lege artis. Spoľahlivo mohol skonštatovať, že stav pacienta zlepšený
určite nebol. B. O. zomrel vo FN Nitra počas liečby a ošetrovateľskej starostlivosti zabezpečovanej
obžalovanými 1./ až 4./, pričom celý liečebný či ošetrovateľský postup bol vyhodnotený ako až
neuveriteľneľahkovážny.Záznamyzozdravotnejdokumentácieakoajjednotlivédiagnostickéaliečebné

úkony nenasvedčujú, že by obžalované 1. až 4./ boli počítali so zvýšeným rizikom edému mozgu
u pacienta a že by boli vykonané všetky dostupné preventívne opatrenia, aby k rozvoju opuchu mozgu
nedošlo. Na základe uvedeného možno konštatovať, že išlo o vedomú nedbanlivosť, nakoľko ako
skúsené zdravotné pracovníčky vedeli, že môžu poškodiť alebo ohroziť zdravie pacienta, ale bezprimeraných dôvodov nesprávnym lekárskym (obžalované 1./ a 2./) a ošetrovateľským (obžalované
3./ a 4./) postupom sa domnievali, že také ohrozenie či porušenie nespôsobia, čo viedlo k fatálnym
následkom – smrti maloletého pacienta B. O..

Záverom súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, a to aj napriek popieraniu viny zo strany
obžalovaných 1./ a 2./ a vzhľadom na využitie zákonného práva nevypovedať obžalovanými 3./ a 4./,
preukázateľnevyplýva,žeobžalované1.až4./sadopustiliskutkuuvedenéhovskutkovejčastirozsudku.
Obranné tvrdenia obžalovaných 1./ až 2./ súd vyhodnotil ako účelové, nakoľko žiadne z ich úkonov, či

už vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie alebo výpovedí ich alebo svedkov, nevyplýva, že by boli
konali s náležitou opatrnosťou so zreteľom na prípadný vznik komplikácie – edému mozgu. Obžalované
1./ až 4./ sú usvedčované predovšetkým listinnými dôkazmi – záznamami uvedenými v zdravotnej
dokumentácii vyhotovenej v priebehu starostlivosti o pacienta B. O. v tom-ktorom štádiu jeho liečby, ktoré
bolikonfrontovanéapodrobenépreskúmaniuznaleckýmústavomforensic.sk,ktorýkomplexneavysoko
odborne vyvodil závery o stave, úrovni, odbornosti a správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti

pacientovi obžalovanými 1./ až 4./. Taktiež obžalované usvedčuje veľké množstvo výpovedí, a to
výpovede ich samotných a taktiež množstvo svedeckých výpovedí spolu s viacerými listinnými dôkazmi.
Na základe všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k absolútnemu presvedčeniu o vine obžalovaných
1./ až 4./ z toho, že ako zdravotnícke pracovníčky povinné poskytovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť
(v tomto prípade maloletému pacientovi B. O.), ktorého nesprávne liečili v rozpore s právnymi

predpismi, dostupnými poznatkami lekárskych vied (odporúčania Clinical Consensus Guidelines -
ISPAD: International Society forPediatric and Adolescent Diabetes), biomedicínskymi vedami a s
prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia (obžalované 1./ a 2./) a
nezabezpečili správnu, odbornú a štandardnú zdravotnú starostlivosť a to v súlade s právnymi predpismi
a štandardnými postupmi pri poskytovaní špecializovanej ošetrovateľskej činnosti a starostlivosti o dieťa

a podľa ordinácie lekára, s prihliadnutím na technické a vecné vybavenie zdravotníckeho zariadenia
(obžalované 3./ a 4./), čím všetky obvinené porušili dôležité povinnosti vyplývajúce im zo zamestnania,
postavenia a funkcie a to podľa § 80 odsek 1 písmeno a), písmeno e) zákona číslo 578/2004 Z. z. o
poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.01.2017 a podľa § 4

odsek 3 zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Ohľadom argumentácie obžalovaných, ktorí v rámci svojich obranných tvrdení opakovali, že boli
vykonané dôkazy svedčiace len v ich neprospech, súd uvádza, že rovnako sa zaoberal skutočnosťami

svedčiacimi v prospech aj neprospech obžalovaných, o čom svedčia viaceré vykonané dôkazy (výpoveď
obžalovanej1./,výpoveďobžalovanej2./,výpoveďsvedkyneC.G.,výpoveďsvedkyneA.C.H., odborné
stanovisko R. A. K. N. /súčasť protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou/ či stanovisko
A. L. a iné.) S tvrdeniami, ktoré obžalované 1./ a 2./ použili na svoju obranu, sa súd vysporiadal
vyššie a taktiež dodáva, že do odôvodnenia rozsudku prevzal taktiež konštatovania znaleckého ústavu

a iných inštitúcií, ktoré určité úkony obžalovaných posúdili a navyše vyzdvihli ako správne. Čo sa týka
odborného stanoviska R. K., resp. jeho doplnenia, v ktorom uviedol, že pitevná správa pacienta, ktorá
nebola súčasťou dokumentácie pri spracovaní prvého odborného stanoviska, mení závery uvedené
v pôvodnom odbornom stanovisku a napriek vytknutým nedostatkom v postupe podľa A. K. nemožno
považovať postup pracoviska detská klinika FN Nitra za príčinu vzniku edému mozgu a smrti pacienta

B. O., súd konštatuje, že toto odborné stanovisko bolo jedným z viacerých odborných stanovísk –
podkladov vypracovania komplexného protokolu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
ktorý berúc do úvahy jeho stanovisku, aj napriek nemu na základe všetkých zistení konštatoval,
že postup dohliadaného subjektu FN Nitra pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi B. O.
nebol správny a štandardný, zistené nedostatky sa mohli podieľať na nepriaznivom vývoji ochorenia

pacienta. Navyše znalecký ústav pri vypracovávaní znaleckého posudku mal k dispozícii aj tento
protokol a aj po jeho preskúmaní konštatoval závery, ktoré sú obsiahnuté na viacerých miestach tohto
rozsudku. Ohľadom stanoviska A. L. súd uvádza, že ustanovenia § 141 a nasledujúce ustanovenia z.
č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku sa zaoberajú odbornou činnosťou a znaleckou činnosťou. Nielen
zo samotného chronologického usporiadania dotknutých paragrafov, ale predovšetkým z obsahového

významu znenia ich textu možno odvodiť predovšetkým význam jednotlivých dôkazných prostriedkov
v nich spomenutých, a to odbornej činnosti (odborné vyjadrenie) a znaleckej činnosti (znalecký posudok,
posudok znaleckého ústavu). V zmysle § 141 ods. 1 Trestného poriadku, „Ak sú na objasnenie
skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnomkonaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú
podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o
ktorého správnosti nie sú pochybnosti.“ Podľa § 142 ods. 1 veta prvá a druhá Trestného poriadku, „Ak

pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v
trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak
ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci..“ Napokon, v zmysle § 147 ods. 1
Trestného poriadku, „Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké
posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať

na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.“ Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne
vyplýva kvalitatívna gradácia, v zmysle ktorej ustanovenie predmetných paragrafov sú odstupňované
od jednoduchosti a nenáročnosti posudzovanej veci (odborné vyjadrenie) cez zložitú vec (znalecký
posudok) až po potrebu vedeckého posúdenia (posudok znaleckého ústavu). V jednoduchosti možno
povedať, že odborný posudok je vhodné zvoliť na posúdenie najzákladnejších, jednoduchých prípadov,
znalecký posudok znalca by mal byť na kvalitatívne vyššej úrovni ako odborné vyjadrenie a teda by

mal byť zvolený na posúdenie náročnejších, odborných otázok. Znalecký posudok znaleckého ústavu
nepochybne musí vykazovať vyššie znaky odbornosti ktoré korešpondujú výnimočnosti a významnej
závažnosti prípadov, ku ktorému je znalecký ústav vyzvaný poskytnúť svoje vysoko odborné, komplexné
a viacerými osobami vypracované stanovisko. Uvedené možno odvodiť z použitia výkladového pravidla
e ratione legis v súvislosti s dôvodovou správou k Trestnému poriadku, v zmysle ktorej sa odborné

vyjadrenie má používať v jednoduchých prípadoch, kde riešenie odborných otázok nevzbudzuje
pochybnosti“. K znaleckým posudkom znaleckého ústavu § 147 sa v dôvodovej správe uvádza:
„Posudky ústavov – vedeckých pracovísk – sa využívajú spravidla na preskúmanie posudkov znalcov,
ktoré vzbudzujú pochybnosti, alebo v prípadoch mimoriadnej závažnosti vyžadujúcich osobitné vedecké
posúdenie. Z uvedeného vyplýva, že v závislosti od náročnosti posudzovanej veci je potrebné zo

širokého diapazónu prostriedkov zvoliť ten najvhodnejší vzhľadom na posudzovanú otázku resp. prípad.
Vtakzložitomvednomodbore,akýmjemedicína,navyšeprípad,vktoromjepotrebazodpovedaniaresp.
posúdenia otázky kto nesie zodpovednosť za smrť maloletého dieťaťa, čo je nespochybniteľne kľúčová
otázka, na ktorú je potrebné vysoko kvalifikované osobitné vedecké posúdenie, je preto nanajvýš
potrebné zveriť posúdenie takejto otázky najkvalifikovanejšiemu pracovisku – znaleckému ústavu.

Nielen pluralita, ale rovnako aj polarita názorov je absolútne bežným javom, s ktorým sa stretávame
nielen v každodennom živote, ale je a vždy bude prítomná v rôznych odvetviach, či už v práve,
zdravotníctve alebo inde. Na každú situáciu existuje viac odlišných názorov, viac riešení. V prípadoch
rozdielnosti názorov je preto potrebné postupovať v súlade so zásadou kvalitatívnej gradácie, ktorú mal
súd pri rozhodovaní na zreteli. Vyjadrenie A. L., napriek tomu, že je nepochybne vo svojom odbore

významným a renomovaným činovníkom, nemôže absolútne konkurovať komplexným zisteniam jednak
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a už vôbec nie zisteniam znaleckého ústavu. Sám
A. L. v úvode svojho stanoviska o sebe uviedol, nie je súdnym znalcom, ani expertom niektorého zo
znaleckých ústavov v odbore zdravotníctva, nemá ani oprávnenie na spracovanie odborného posudku.
K tomu, prečo súd považuje posudok znaleckého ústavu, ktorý navyše tvorí ucelenú reťaz dôkazov

v spojitosti s drvivou väčšinou ostatných vykonaných dôkazov, za rozhodujúci pre svoje rozhodnutie,
sa snáď už v zmysle vyššie uvedeného nie je treba viac vyjadrovať. Možno ešte dodať, že MUDr.
Barak neposkytol odborné vyjadrenie, ani len znalecký posudok a už absolútne nemôže byť jeho
stanovisko konkurencieschopné voči zisteniam znaleckého ústavu, ktorý absolútne profesionálne,
nadmieru dôkladne, interdisciplinárne a vysoko odborne spracovali jeho spracovatelia – medicínski

a forenzní odborníci, ktorí pri jeho vypracovávaní vychádzali z poznatkov, ktorými disponovali v čase
vypracovaniaznaleckéhoposudku(rovnakotoplatíodoplneníznaleckéhoposudku),pričomtietozávery
boli potvrdené vykonanými výpoveďami spracovateľov, ktoré všetky prípadné pochybnosti, otázky či
pripomienky obžalovaných 1./ až 2./ rozptýlili a spoľahlivo vysvetlili, v čom a prečo postup obžalovaných
1./ až 4./ zhodnotili ako non lege artis, ktorý bol v príčinnej súvislosti s úmrtím pacienta, a to v súlade so

všetkými dostupnými informáciami, výpoveďami obžalovaných 1./ až 2./, svedkov a listinných dôkazov.

Súd odmietol vykonať dôkazy – články uverejnené v Plus 1 deň, dokumenty o poučení o neprípustnosti
vypínaniaastišovaniaalarmovnamonitorevitálnychfunkcií,dokumentytýkajúcesapracovnéhopomeru
obžalovaných 3./ až 4./ vo vzťahu k Fakultnej Nemocnice Nitra, písomné pokarhanie uložené svedkyni

S. V. od A. L., výsluchy svedkov U. Q., G. R., A. A. L. R., A. P. W. A., A. S. L., nakoľko išlo o dôkazy
nadbytočné a neodôvodnené, ktoré sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie a okolností,
ktoré možno zistiť inými, už skôr vykonanými dôkazmi. Ohľadom dôkazov navrhnutých obhajcami
obžalovaných 1./ až 4./ - výsluch R. A. B. K. N., A. P. L. N. a A. A. A. R. v pozícii svedkov, súd ich výsluchypovažoval za nadbytočné, nakoľko jednak oboznámil ich hodnotiace stanoviská resp. závery (A. K. a A.
L.), a jednak boli súčasťou podkladov na doplnenie znaleckého posudku č. 99009/2018 Znaleckého
ústavu Forensic.sk (A. K. a A. A. A.) navyše ich vyhodnotil a v odôvodnení sa k nim rozsiahle vyjadril.

Taktiežmásúdzato,ževykonanietýchtovýsluchovjeneodôvodnené,nakoľkoideonavrhovanýdôkaz–
výsluchysvedkov,ktorýjezhľadiskaichpostavenie(svedkovia)vporovnanískvalifikovanýmznaleckým
posudkom znaleckého ústavu takpovediac nižšej právnej sily. Na tomto mieste sa žiada doplniť, že tieto
výsluchy svedkov majú slúžiť jedinému účelu – spochybňovaniu znaleckého posudku znaleckého ústavu
a jeho doplnenia, čo vzhľadom na ich oboznámenie na hlavnom pojednávaní je redundantné, najmä

vzhľadom na to, že súd k nim zaujal stanovisko a vyčerpávajúco ho zdôvodnil.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaných 1./ až 4./ a po právnej kvalifikácii ich konania, súd pristúpil k úvahám o možnom
trestnoprávnom postihu obžalovaných, podľa § 34 odsek 1, 2, 3 a 4 Trestného zákona.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu v prípade obžalovanej 1./ A. B. C. súd okrem vyššie uvedeného vychádzal v prvom
rade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek
2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia
slobody v rozmedzí 2 až 5 rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného

zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku,
osobu obžalovanej 1./, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako i
na možnosti jej nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu
trestu dospel k záveru, že obžalovaná 1./ nebola doposiaľ súdne trestaná, nebola u nej zistená žiadna
priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, avšak bola u nej zistená poľahčujúca okolnosť

v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa ktorej viedla pred spáchaním trestného činu riadny
život. U obžalovanej 1./ prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v zmysle § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami,
ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovanej 1./

a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie, prihliadnuc tiež na jej osobu, doterajší spôsob života,
na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jej pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn
vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade
je u obžalovanej 1./ odôvodnené uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky. V zmysle § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Nakoľko obžalovaná 1./ sa skutku dopustila v súvislosti s výkonom
svojho povolania, podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona rozhodol súd tak, že uložil obžalovanej
1./ trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na dobu 5 (päť) rokov, nakoľko má za to, že táto
dobajeprimeranávzhľadomkpredmetnémuprípadu,kedydošlokspôsobeniusmrtimaloletéhodieťaťa.

Pri ukladaní trestu v prípade obžalovanej 2./ A. B. A. súd taktiež okrem vyššie uvedeného vychádzal
v prvom rade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek
1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin uložiť trest
odňatia slobody v rozmedzí 2 až 5 rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek

4 Trestného zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu obžalovanej 2./, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu,
ako i na možnosti jej nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu trestu dospel k záveru, že obžalovaná 2./ nebola doposiaľ súdne trestaná, nebola u nej zistená
žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, bola u nej zistená poľahčujúca okolnosť

v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa ktorej viedla pred spáchaním trestného činu riadny
život. U obžalovanej 2./ prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v zmysle § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami,ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovanej 2./
a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie, prihliadnuc tiež na jej osobu, doterajší spôsob života,
na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jej pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn

vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade
je u obžalovanej 2./ odôvodnené uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky. V zmysle § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Nakoľko obžalovaná 2./ sa skutku dopustila v súvislosti s výkonom

svojho povolania, podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona rozhodol súd tak, že jej uložil trest
zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na dobu 5 (päť) rokov, nakoľko má za to, že táto doba je
primeraná vzhľadom k predmetnému prípadu, kedy došlo k spôsobeniu smrti maloletého dieťaťa.

Pri ukladaní trestu v prípade obžalovanej 3./ A. A. C., D. E. súd taktiež okrem vyššie uvedeného

vychádzal v prvom rade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre prečin usmrtenia podľa §
149 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin
uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 2 až 5 rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia
§ 34 odsek 4 Trestného zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku, osobu obžalovanej 3./, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného

činu, na účel trestu, ako i na možnosti jej nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností
dôležitých pre určenie druhu trestu dospel k záveru, že obžalovaná 3./ nebola doposiaľ súdne trestaná,
nebola u nej zistená žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, bola u nej zistená
poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa ktorej viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život. U obžalovanej 3./ prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v zmysle

§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu tak, že hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa nielen vyššie
uvedenými úvahami, ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob
počínania obžalovanej 3./ a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie, prihliadnuc tiež na jej osobu,
doterajší spôsob života, na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jej pomery a možnosti

nápravy s tým, že súhrn vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom
konkrétnom prípade je u obžalovanej 3./ odôvodnené uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej
hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky. V zmysle § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Nakoľko obžalovaná 3./ sa skutku dopustila v súvislosti

s výkonom svojho zamestnania, podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona rozhodol súd tak, že jej
uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti
ako zdravotná sestra na dobu 5 (päť) rokov, nakoľko má za to, že táto doba je primeraná vzhľadom k
predmetnému prípadu, kedy došlo k spôsobeniu smrti maloletého dieťaťa.

Priukladanítrestuvprípadeobžalovanej4./F.B.súdtaktiežokremvyššieuvedenéhovychádzalvprvom
rade z trestnej sadzby trestu odňatia slobody určenej pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek
2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, ktorá umožňuje za tento trestný čin uložiť trest odňatia
slobody v rozmedzí 2 až 5 rokov. Pri ukladaní trestu, vychádzajúc z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona, súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku,

osobu obžalovanej 4./, na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu, ako
i na možnosti jej nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie
druhu trestu dospel k záveru, že obžalovaná 4./ nebola doposiaľ súdne trestaná, nebola u nej zistená
žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, bola u nej zistená poľahčujúca okolnosť
v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa ktorej viedla pred spáchaním trestného činu riadny

život. U obžalovanej 4./ prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, preto v zmysle § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu tak, že hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby trestu odňatia slobody znížil o jednu tretinu. Súd riadiac sa nielen vyššie uvedenými úvahami,
ale taktiež zvážením všetkých relevantných okolností, prihliadnuc na spôsob počínania obžalovanej 4./
a jeho následok, pohnútku, motív a zavinenie, prihliadnuc tiež na jej osobu, doterajší spôsob života,

na neexistenciu predchádzajúcich odsúdení, ako i na jej pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn
vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že v danom konkrétnom prípade
je u obžalovanej 4./ odôvodnené uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 (dva) roky. V zmysle § 49 odsek 1 písmeno a) Trestnéhozákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil
skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Nakoľko obžalovaná 4./ sa skutku dopustila v súvislosti s výkonom
svojho zamestnania, podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona rozhodol súd tak, že jej uložil

trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti ako
zdravotná sestra na dobu 5 (päť) rokov, nakoľko má za to, že takáto doba je primeraná vzhľadom k
predmetnému prípadu, kedy došlo k spôsobeniu smrti maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje súd tresty uložené obžalovaným 1./ až 4./ za účelom

ochrany spoločnosti, nápravy obžalovaných 1./ až 4./ a z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie
za primerané a zodpovedajúce zákonu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodených: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
Ľ.Okánika 2 a S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Ľ.Okánika 2, odkázal s ich nárokmi na náhradu škody
na civilný proces, v zmysle § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 odsek 1 odsek 2 odsek

3 a § 17 odsek 1 odsek 2 odsek 3 zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov.T.j.škodabolaspôsobenápričinnosti–zdravotnejstarostlivosti,ktorúposkytuje poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine

a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu,
pomerov obžalovaných 1./ až 4./, možnostiam ich nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany
spoločnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný

súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.