Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 32Pc/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124211527
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Čavojská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124211527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci navrhovateľa A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom D. XX/XX, A. a osoby oprávnenej na výživné E. F.
C., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom G. H. XXX/XX, I. J., o zrušenie vyživovacej
povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX k oprávnenému
na výživné E. F. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.
11C/36/2008-60 zo dňa 09.09.2008, s účinnosťou od 10.07.2024.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.07.2024 domáhal, aby
súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi F. C., o ktorej uviedol, že bolo naposledy
rozhodnuté rozsudok Okresného súdu Trenčínn č.k. 34P/216/2014-707 zo dňa 14.3.2018 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 34P/216/2014-793 zo dňa 06.02.2019 a v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 5CoP/12/2019 -817 zo dňa 30.04.2019. Uviedol, že syn F. ukončil v júni 2024
štúdium na K. L. G. E. B. M., N. E. D., toho času je zamestnaný, má pravidelný príjem a nadobudol tak
schopnosť samostatne sa živiť.

2. Oprávnený na výživné v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s návrhom a netrvá ďalej na nároku
na vyživovaciu povinnosť, nakoľko ukončil štúdium na vysokej škole. K návrhu priložil potvrdenie z K. L.
G.E.B.M.,N.E.D.,zktoréhovyplývajehoukončenievysokoškolskéhoštúdiaII.stupňadňa13.05.2024.

3. Súd v danej veci vykonal pojednávanie dňa 01.10.2024, na ktoré sa dostavil len navrhovateľ.
Osoba oprávnená na výživné ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní v písomnom vyjadrení.

Vzhľadom na uvedené súd na pojednávaní dňa 01.10.2024 prejednal vec v neprítomnosti osoby
oprávnenej na výživné a na tomto pojednávaní rozhodol vo veci samej.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v súdnom
spise a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

5. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že rozhodnutiami, ktoré navrhovateľ uvádza v petite návrhu

rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/216/2014-707 zo dňa 14.3.2018 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č.k. 34P/216/2014-793 zo dňa 06.02.2019, boli zamietnuté návrhy matky na zvýšenie
výživného na maloleté deti I., I. a F., návrh matky na uloženie povinnosti otcovi zložiť peňažnú sumu
na výživné splatné až v budúcnosti na osobitné účty zriadené v prospech maloletých detí a návrhu otcana zníženie výživného, ktoré rozsudky boli potvrdené rozhodnutím KS v TN č.k. 5CoP/12/2019 -817 zo
dňa 30.04.2019. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti na oprávneného na výživné rozhodnuté na
tunajšom súde v konaní o rozvod s príslušenstvom rozhodnutím č.k. 11C/36/2008-60 zo dňa 09.09.2008.

Predmetným rozsudkom bolo uložené prispievať otcovi na výživu syna F. sumou 10.000 Sk.

6. Z potvrdenia, predloženého osobou oprávnenou na výživné, z K. L. G. E. B. M., N. E. D. vyplýva jej
ukončenie vysokoškolského štúdia II. stupňa dňa 13.05.2024. Z lustrácie v zozname škôl SR vyplýva,
že osoba oprávnená na výživné nie je evidovaná ako študent denného štúdia ani jednej zo slovenských

škôl.

7. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k
dieťaťu teda nepretrváva už po čase, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti
tak nie je viazaný na reálne získanie zdroja príjmu, či už vo forme zamestnania alebo samostatnej
zárobkovejčinnosti,alenapotencionalitudosahovaniapríjmu,t.j.keďdieťanadobudnetakéschopnosti,
že je schopné si zabezpečovať výživu samostatne vlastnou prácou. Posúdenie zániku vyživovacej

povinnosti závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa
patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, majetkové pomery
a pod. V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa,
keď má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existencie
mimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno

považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa.

10. V prejednávanej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že oprávnený
na výživné, voči ktorému má navrhovateľ určenú vyživovaciu povinnosť, ukončil prípravu na svoje
budúce povolanie ukončením vysokoškolského štúdia II. stupňa štúdia vykonaním štátnej skúšky,

v ďalšom štúdiu nepokračoval, je teda schopný sám sa živiť a uspokojovať svoje potreby. Zároveň
oprávnený na výživné vyjadril súhlas s návrhom. Navrhovateľ uviedol, že naposledy zaslal synovi
výživné v septembri 2024 vo výške 332 Eur. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že sú splnené
zákonné predpoklady na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné.
Preto súd návrhu navrhovateľa ako dôvodnému vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa

k jeho synovi s účinnosťou od 10.07.2024 tak ako je uvedené v petitu návrhu, s ktorým osoba na výživné
vyjadrila súhlas.

11. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov
konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v § 53 až § 55 CMP, v dôsledku
ktorej by bolo odôvodnené priznať nárok na náhradu trov konania jednému účastníkovi konania voči

druhému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej
vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody §
365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podaniajeajuvedeniespisovejznačkytohtokonania.Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).