Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 28Cb/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423201428
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kublová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4423201428.6

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: PMB Steel s.r.o., so sídlom Okružná 9996/3, 940 02 Nové
Zámky, IČO: 53 184 971, právne zast. JUDr. Martin Ganczner, advokát so sídlom Tajovského 6, 940 56
Nové Zámky, IČO: 42 117 097, proti žalovanému: H+H STEEL s.r.o., so sídlom Športová 7508/16, 940
02 Nové Zámky, IČO: 46 595 759, (na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením OS Nitra č.k.
28K 7/2023-51 zo dňa 26.09.2023 a ktorého správcom je: JUDr. Erik Solár, so sídlom kancelárie Levická

886, 952 01 Vráble, zn. správcu S 477) právne zast.: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r.
o., so sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, o zaplatenie
sumy 32.953,15 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 11.04.2023 domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 32.953,15 eur
s príslušenstvom a trov konania v prospech žalobcu.

2. Okresný súd Nové Zámky postúpil vec Okresnému súdu Nitra dňa 27.10.2023, z dôvodu kauzálnej

príslušnosti. Okresný súd Nitra v súvislosti s postúpením veci vzniesol nesúhlas s postúpením sporu
a predložil spis dňa 08.11.2023 nadriadenému súdu na rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26Ncb/7/2023 – 101 zo dňa 14.12.2023 rozhodol, že nesúhlas
Okresného súdu Nitra s postúpením sporu nie je dôvodný a príslušným súdom na konanie v
obchodnoprávnom spore vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 28Cb/67/2023 je Okresný súd

Nitra.

4. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd“) uznesením č.k. 28Cb/67/2023 - 108 zo dňa 30.01.2024 vyzval
žalovaného, aby v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia písomne sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu,
uviedol ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom ho zároveň poučil
o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného

dňa 01.02.2024.

5. Súd v priebehu konania zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28K/7/2023 – 51 zo dňa
26.09.2023, právoplatným dňa 04.10.2023, bol (okrem iného) na majetok dlžníka H+H STEEL s.r.o.
vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Erik Solár. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu bolo konanie prerušené v zmysle čl. 18 nariadenia EP a RADY (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015

o insolvenčnom konaní v spojení s ust. § 47 ods. 1 ZKR.6. Právny zástupca žalobcu po výzve súdu podaním zo dňa 17.04.2024, doručeným súdu dňa
19.04.2024 súdu oznámil, že žalovanú pohľadávku si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na majetok
žalovaného.

7. Súd výzvou zo dňa 12.08.2024 vyzval žalovaného, ako aj správcu žalovaného na podanie návrhu
podľa § 47 ods. 4 ZKR. Výzva bola doručená správcovi žalovaného, žalovanému, ako aj právnemu
zástupcovi žalovaného dňa 12.08.2024. Návrh na pokračovanie v konaní v súdom stanovenej lehote
30 dní podaný nebol.

8. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o intervenciu.

9. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh
správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto
úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve
správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie

kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje
v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční
spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia
žaloby.

10. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Keďže boli splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, teda správca
úpadcu – žalovaného nepodal návrh na pokračovanie v konaní, mala uvedená skutočnosť za následok,

že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd preto postupoval v súlade s cit. ust. § 145 ods. 1 CSP a konanie
zastavil.

12. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý
v odôvodnení Uznesenia č. k. 43Cob/10/2020 – 127 zo dňa 12.05.2020, uviedol: „nepodanie návrhu na

pokračovanie v konaní správcom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ
je stranou v sporovom konaní dlžník – úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez
ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník
v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie
v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza

dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného
znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho
konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy
je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia

súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade
neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj
v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia
žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca nepodajú návrh na pokračovanie
v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ

musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť
pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na
plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala
konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne
správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko

rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie.“

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.14. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval procesné zavinenie niektorej

zo strán na zastavení konania a dospel k záveru, že zavinenie nemožno pripísať ani jednej zo strán
sporu.

17. Súd opätovne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/10/2020 –
127 zo dňa 12.05.2020, ktorý v odôvodnení k otázke náhrady trov konania uviedol: „v dôsledku zmeny
zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila

účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na
základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu
konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne
z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože inak by išlo
o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá

nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní,
ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia
žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu,
ktorá je v konkurze, a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už
bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky

nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257, pretože mal za
to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznal.“ Súd sa s odôvodnením súdu vyššej inštancie v plnom rozsahu
stotožňuje a má za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je
dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo

strán.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
h) ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.