Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 60Cpr/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212271
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kubej

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123212271.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: osobnyudaj.sk, s.r.o., so sídlom

DUETT Business Residence, Námestie osloboditeľov 3/A, Košice, IČO: 50528041, právne zastúpená
JUDr. Dušan Pavčík, advokát so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvala bytom C. D. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Tomáš Turcsányi, so sídlom
Krmanova 14, Košice o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.07.2023 žalobca žiadal, aby súd po vykonanom

dokazovaní určil, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného výpoveďou zo dňa 22.03.2023
adresovanej žalobcovi je neplatné a súčasne si uplatnil trovy konania v plnom rozsahu. V dôvodoch
podanej žaloby uviedol, že dňa 25.06.2021 uzavrel žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako
zamestnancom pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu prácu na pozícii:
zodpovedná osoba. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú so začiatkom od 01.07.2021.
Podstatou činnosti žalovaného bol výkon činnosti zodpovednej osoby v súlade s príslušnými právnymi
predpismi v oblasti ochrany osobných údajov, t.j. vykonávanie povinnosti v oblasti, ktorá patrí medzi

hlavné činnosti žalobcu. Následne v priebehu roku 2023 sa žalovaný rozhodol ukončiť spoluprácu so
žalobcom, pričom však nedošlo k dohode na podmienkach ukončenia spolupráce a žalobca nesúhlasil
so skončením pracovného pomeru. Následne žalovaný doručoval žalobcovi výpoveď z pracovného
pomeru, pričom predmetná písomnosť obsah ktorej nie je žalobcovi do dnešného dňa známy, nebola
žalobcovi zo strany doručovateľa Slovenskej pošty, a.s. v odbernej lehote vydaná, ale bola vrátená
odosielateľovi a to počas odbernej lehoty uvedenej na Oznámení o uložení zásielky. Uvedená
skutočnosť bola žalobcom reklamovaná na pobočke Slovenskej pošty, ktorá na oznámení o uložení

zásielky potvrdila, že na oznámení je uvedená odberná lehota 18 dní a v ich internom systéme je určená
odberná lehota v trvaní jedného dňa. Z uvedeného je tak zrejmé, že došlo k pochybeniu na strane
Slovenskej pošty a že na oznámení bola uvedená odberná lehota v trvaní 18 dní nesprávne. Oznámenie
o uložení zásielky bolo vypísané dňa 23.03.2023 (štvrtok), pričom žalobca išiel prevziať zásielku takmer
okamžite dňa 27.03.2024 (pondelok - po víkende). V rovnaký deň 27.03.2023 slovenská pošta potvrdila
na zadnej strane oznámenia o uložení zásielky, že na oznámení bola nesprávne uvedená odberná
lehota 18 kalendárnych dní. Žalobca sa tak v dobrej viere v podstate v najkratšom možnom čase dostavil

na pobočku SP, za účelom prevzatia zásielky, ktorá sa však už v dôsledku pochybenia Slovenskej pošty
na pobočke nenachádzala a bola vrátená žalovanému. Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému
listom zo dňa 11.04.2023, ktorým vyzval žalovaného na opätovné zaslanie písomnosti. Žalobca uvádza,
že uvedenie jednodňovej odbernej lehoty zo strany žalovaného považuje žalobca za účelový vyslovenešpekulatívny postup žalovaného s cieľom zmariť doručenie písomnosti žalobcovi. Na základe ďalšej
komunikácie medzi žalobcom a žalovaným možno vyvodiť, že žalovaný má za to, že dňa 31.05.2023
mu uplynula výpovedná doba a žalobca naopak má za to, že mu nebola riadne doručená výpoveď zo

strany žalovaného a preto jeho pracovný pomer u žalobcu trvá naďalej. Žalobca následne usporiadal
stretnutie so žalovaným v sídle žalobcu dňa 28.04.2023 (predtým ho žalobca opakovane vyzýval na
opätovné doručenie písomnosti obsahujúcej predmetnú výpoveď), pričom na tomto stretnutí boli zo
stranyprávnehozástupcužalovanéhožalobcupredmetnélistinyukázanéknahliadnutiuavšaknebolimu
doručené, neoboznámil sa s ich obsahom a neboli mu ponechané. Žalobca s poukazom na ustanovenie

§ 77 Zákonníka práce pristúpil z vyššie prezentovaných dôvodov k podaniu predmetnej žaloby o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného.

2. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe okrem iného uviedol,
že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju ako celok zamietnuť, pričom zároveň si uplatnil náhradu
trov konania v plnom rozsahu. V rámci vyjadrenia potvrdil tvrdenia žalobcu o vzniku pracovného

pomeru so žalobcom ako aj o jeho pracovnom zaradení. Žalovaný v ďalšom považuje tvrdenia žalobcu
za zavádzajúce najmä pokiaľ ide o to, že sa nemohol oboznámiť s obsahom predmetnej výpovede.
Žalovaný má za to, že zaslal žalobcovi výpoveď na adresu sídla žalobcu dňa 22.03.2023, ktorú si
však žalobca z dôvodu na jeho strane neprevzal v odbernej lehote, ale túto mu žalovaný odovzdával
aj na osobnom stretnutí žalobcu a žalovaného v sídle žalobcu dňa 28.04.2023, kedy žalovaný so

svojomprávnymzástupcomodovzdávalkonateľovižalobcuJUDr.Pavčíkovipredmetnúlistovnúzásielku
neprevzatú v odbernej lehote, ktorú však konateľ žalobcu odmietol prevziať s tým, že mu má žalovaný
predmetnú výpoveď opätovne zaslať poštou. Žalovaný na takýto postup nevidel a ani dnes nevidí
zákonný dôvod. na základe uvedeného žalovaný má za to, že predmetné výpoveď bola doručená
v súlade so zákonom na adresu sídla spoločnosti žalobcu, avšak túto si žalobca v stanovenej lehote

neprevzal, čo je zrejmé z listín týkajúcich sa predmetnej listovnej zásielky. Súčasne žalovaný uvádza,
že predmetnú zásielku doručoval aj osobne na vyššie spomenutom stretnutí v sídle žalobcu, kde
konateľ žalobcu opätovne odmietol prevziať uvedenú zásielku, teda opätovne sa zásielka dostala do
dispozičnej sféry žalobcu. Tretí krát žalovaný doručoval predmetnú výpoveď ako prílohu vyjadrenia
respektíve podania zo dňa 02.05.2023, ktorú doručoval právny zástupca žalovaného. V nadväznosti na

uvedené má teda žalovaný za to, že tvrdenia žalobcu o tom, že do dnešného dňa mu nie je známy
obsah podanej výpovede za účelové a nepravdivé. Žalovaný v kontexte dokazovania poukazuje na
skutočnosť,žežalobcajespoločnosť,ktorádisponujetzv.„frontdeskom–recepciou“,nasvojejpobočke,
kde je vždy prítomná osoba oprávnená a splnomocnená na preberania poštových zásielok, teda
tvrdenia žalobcu s tým, že konatelia žalobcu sú často rozcestovaní , je podľa jeho názoru bezpredmetné

a neopodstatnené. Žalovaný má za to, že žalobcovi bola predmetná zásielka doručená v súlade
s platnými právnymi predpismi, bola v jeho dispozičnej sfére, mal dva pracovné dni a jeden deň
víkendu na to, aby si predmetnú zásielku prevzal a až dňa 27.03.2023 teda nasledujúci pondelok bola
táto poštová zásielka odoslaná žalovanému späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Súčasne žalovaný
odmieta vinu alebo zodpovednosť za konanie Slovenskej pošty, a.s., ako doručovateľa, ktorý mal údajne

zmeniť respektíve uviesť počet dní 18 na prevzatie listovej zásielky žalovaného. Ak sa má v tejto
súvislosti jednať o pochybenie poštového podniku je nutné, aby si žalobca uplatňoval prípadnú vzniknutú
škodu priamo od tohto subjektu ale nie od žalovaného. Žalovaný poukázal na naštrbené vzťahy
medzi žalobcom a žalovaný, ktoré vyústili do ukončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného
ako zamestnanca. Poukázal na ustanovenie § 38 Zákonníka práce, ktoré pojednáva o spôsobe

doručovania písomností v pracovnom práve, pričom zdôraznil, že má za to, že žalovaný postupoval
v súlade s predmetným ustanovením. Odmietol tvrdenia žalobcu o povinnosti opätovne doručovať
už raz doručenú výpoveď, nakoľko na takéto konanie žalovaný nevidí žiaden zákonný dôvod. Teda
žalovaný má za to, že je úplne zrejmé, že sa predmetná zásielka dostala do dispozičnej sféry žalobcu
a aj vzhľadom na teóriu práva ohľadne hmotnoprávnych účinkov doručovania poštových zásielok má

žalovaný jednoznačne za to, že predmetnú výpoveď je potrebné považovať za doručenú a teda na
základe tejto výpovede žalovaného z jeho pracovného pomeru so žalobcom zo dňa 22.03.2023, odolaná
dňa 22.03.2023, doručovaná dňa 23.03.2023, začala plynúť výpovedná lehota predmetného zmluvného
vzťahu dňom 01,04.2023 a táto uplynula dňa 31.05.2023. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný popiera
všetky špekulatívne a účelové vyjadrenia žalobcu s cieľom navodiť dojem neúčinnosti doručovanej

zásielky žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené preto žalovaný žiada konajúci súd, aby žalobu ako
celok zamietol ako nedôvodnú a priznal mu už spomínanú náhradu trov konania v plnom rozsahu.3.Vpriebehuprejednávaniasporužalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcudoručilsúduprvej
inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (doručený dňa 18.09.2023). Súd prvej inštancie
uvedený návrh žalobcu a nariadenie neodkladného opatrenia Uznesením č.k.: 60Cpr/6/2023-71 zo dňa

04.10.2023 zamietol, pričom o trovách konania bude rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté o vo
veci samej v súlade s ustanovením § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.10.2023.

4. Právny zástupca žalobcu v rámci repliky uviedol, že z vyjadrenia žalovaného mu nie je celkom zrejmé

odkiaľ nadobudol vedomosť, že žalobca sa s predmetným dokumentom oboznámil. Opakovane uviedol,
že zásielka adresovaná žalobcovi, nebola v dôsledku zlyhania a pochybenia Slovenskej pošty vydaná
v rámci odbernej lehoty, ktorá bola žalobcovi oznámená, pričom táto bola Slovenskou poštou vrátená
žalovanému ako jej odosielateľovi. Na osobnom stretnutí dňa 28.04.2023 v sídle žalobcu žalovaný
žalobcovi predmetné písomnosti nedoručoval - je pravdou, že nedoručenú zásielku mal žalovaný na
tomto stretnutí, avšak výlučne ňou argumentoval v zmysle, že nebola žalobcom prevzatá. Žalovaný

túto zásielku žalobcovi neodovzdal, ako ani ju neotvoril a neoboznámil žalobcu s jej obsahom. Nie
je teda pravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že konateľ žalobcu odmietol zásielku prevziať. Bol to
práve žalobca, ktorý sa snažil o vyriešenie celej vzniknutej situácie a požiadal žalovaného o opätovné
doručenie predmetnej zásielky. Žalobca potvrdil, že spolu s listom dňa 02.05.2023 bola doručená kópia
výpovede, avšak podotýka, že sa jedná o kópiu výpovede doručovanú právnym zástupcom žalovaného,

ktorú doručoval ako prílohu listu. Žalobca má za to, že pracovný pomer medzi ním a žalovaným naďalej
trvá, čo vyplýva aj z potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2023, ktoré preukazuje, že žalobca
naďalej eviduje žalovaného ako svojho zamestnanca a tomuto sú zo strany žalobcu hradené odvody do
zdravotnej poisťovne a sociálnej poisťovne. K argumentom žalovaného ďalej uviedol, že na recepcii nie
je vždy prítomná osoba alebo zamestnanec žalovaného na prebratie zásielok. Rovnako tak tvrdenie

žalovaného o tom, že mal možnosť ešte dvoch pracovných dní a jedného dňa pracovného voľna ako
možnosťsiprebraťzásielkupovažuježalobcazairelevantnúanelogickú,nakoľkonaoznámeníouložení
zásielky bolo uvedené 18 dní. Na záver uviedol, že nie je mu zrejmé prečo by pochybenie pošty malo
byť na ťarchu žalobcovi ak teda nemá byť na ťarchu žalovanému.

5. Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení doručenom súdu 04.01.2024 okrem iného
zopakoval dôvody pre ktoré považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom tieto
podrobne rozpísal. Zopakoval, že to že na prevzatie zásielky bola skrátená úložná lehota zo strany
žalovaného na jeden deň nie je nijako v rozpore so zákonom, keďže samotný zákonník práce stanovuje
10 dňovú lehotu iba pre zamestnávateľa na zaslanie písomnosti zamestnancovi, nie naopak, teda ani

samotný zákonník práce nevylučuje to, aby zamestnanec stanovil kratšiu úložnú dobu na prevzatie
doručovanej písomnosti. To koľko je to dní je pritom podľa názoru žalovaného irelevantné, nehovoriac
o tom, že ako už žalovaný uviedol, žalobca mal v konečnom dôsledku 3 kalendárne dni na to aby
si predmetnú zásielku prevzal. Žalovaný má za to, že predmetná zásielka bola žalobcovi doručovaná
v súlade s platnými právnymi predpismi na adresu sídla spoločnosti, túto si však žalobca neprevzal

v odbernej lehote. Súčasne žalovaný má za to, že minimálne od 02.05.2023 žalobca vedel o obsahu
spornej zásielky, čo nerozporuje ani vo svojom písomnom podaní. Žalovaný v závere zopakoval, že
k ukončeniu pracovného pomeru zo strany žalovaného došlo na základe toho, že vzťahy medzi stranami
už boli natoľko naštrbené a vznikla tu aj vzájomná nedôvera, že nemohol dlhšie zotrvať v pracovnom
pomere u žalobcu. Uvedené je aj zrejmé z osobného stretnutia u žalobcu zo dňa 28.04.2023. Teda aj

vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že on si splnil všetky svoje zákonné povinnosti pre
platné skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca formou výpovede a to tak, že výpovedná
doba začala plynúť dňa 01.04.2023 a pracovný pomer u žalobcu žalovanému skončil ku dňu 31.05.2023
a to uplynutím výpovednej doby. Poukázal na svoje predošlé vyjadrenia, na ktoré v celosti odkázal
konajúci súd.

6. Na nariadenom pojednávaní právni zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich doterajších
vyjadreniach a postojoch.

7. Súd vykonal dokazovanie a to listinami predloženými stranami sporu:

· Žalobou doručenou súdu dňa 14.7.2023 spolu s prílohami,
· Pracovnou zmluvou zo dňa 25.6.2021,
· Oznámením o uložení zásielky na č.l. 11-12,
· Žiadosťou o opätovné zaslanie zo dňa 11.4.2023,· Emailová komunikácia na č.l. 14,
· Vyjadrením k osobnému stretnutiu a jednaniu zo dňa 28.4.2023 datované dňa 2.5.2023,
· Vyjadrením sa k vyjadreniu zo dňa 18.5.2023 doručené dňa 22.5.2023 datované dňa 26.5.2023,

· Vyjadrením k listu zo dňa 26.5.2023 datované dňa 9.6.2023,
· Vyjadrením právneho zástupcu žalovaného doručeného súdu dňa 31.8.2023 spolu s prílohami a to
– Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 20.3.2023, Vyjadrenie sa k osobnému stretnutiu a jednaniu
zo dňa 28.4.2023 duplicitne, fotokópia podacieho lístku z oboch strán na č.l. 53, Oznámenie o uložení
zásielky na č.l. 53 druhá strana a č.l. 54 a Informácia od Slovenskej pošty o doručovaní doporučeného

listu na č.l. 54 druhá strana,
· Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručené dňa 18.9.2023,
· Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 60Cpr/6/2023-71 zo dňa 4.10.2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.10.2023,
· Vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 8.12.2023 spolu s prílohou – Potvrdenie zo
Sociálnej poisťovne o účasti zamestnancov na poistení na č.l. 109,

· Vyjadrením sa k vyjadreniu žalobcu doručené súdu dňa 4.1.2024 bez príloh,
· Vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06.06.2024 spolu s prílohami
· vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 09.06.2024 spolu s prílohami
a zistil tento skutkový stav:

8. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa
25.06.2021 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.05.2022 , pričom uvedené medzi stranami nebolo sporné.
Žalovaný vykonával na základe uvedenej pracovnej zmluvy druh práce: zodpovedná osoba, pričom
v článku III. bod 3.2 pracovnej zmluvy je uvedená stručná charakteristika práce. Dátum nástupu práce
bol dohodnutý na 01.07.2021.

9. Z oznámenia o uložení zásielky pod podacím číslom RF879905435SK, súd okrem iného zistil, že
odosielateľom bol: D. Čuchran (žalovaný), adresátom: osobnýúdaj.sk sro (žalobca) sa jednalo o expres
zásielku, ktorá obsahovala doporučený list, dôvodom nedoručenia bol vyznačený adresát nezastihnutý.
Súčasne na predmetnom oznámení bolo uvedené, že zásielku si môžete prevziať odo dňa 23.03.2023

po 16 hodine na Pošte Košice 1. V upozornení bolo uvedené, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky
je 18 kalendárnych dní. Dátum na uvedenom oznámení bol: 23.03.2023. Na druhej strane fotokópie
oznámenia bolo okrem iného v časti „Potvrdenie prevzatia“, že na oznámení odberná lehota 18 dní
v systéme pošty 1 deň. Zásielka vrátená 27.03.2023. Na predmetnej strane sa nachádza pečiatka
vedúceho oddelenia back office a jeho podpis.

10. Z oznámenia o uložení zásielky pod podacím číslom RF879905427SK, súd okrem iného zistil, že
odosielateľom bol: D. Čuchran (žalovaný), adresátom: osobnýúdaj.sk sro (žalobca) sa jednalo o expres
zásielku, ktorá obsahovala doporučený list, dôvodom nedoručenia bol vyznačený adresát nezastihnutý.
Súčasne na predmetnom oznámení bolo uvedené, že zásielku si môžete prevziať odo dňa 23.03.2023

po 16 hodine na Pošte Košice 1. V upozornení bolo uvedené, že odberná lehota na vyzdvihnutie zásielky
je 18 kalendárnych dní. Dátum na uvedenom oznámení bol: 23.03.2023. Na druhej strane fotokópie
oznámenia bolo okrem iného v časti „Potvrdenie prevzatia“, že na oznámení odberná lehota 18 dní
v systéme pošty 1 deň. Zásielka vrátená 27.03.2023. Na predmetnej strane sa nachádza pečiatka
vedúceho oddelenia back office a jeho podpis.

11. Zo žiadosti o opätovné zaslanie zo dňa 11.04.2023 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby
mu opätovne doručil dve zásielky prostredníctvom, ktoré boli žalobcovi doručované prostredníctvom
Slovenskej pošty, pričom mu v liste uviedol, že tieto zásielky sa snažil prevziať 07.04.2023 a to v súlade
s odbernou lehotou (18 dní), avšak vzhľadom na administratívnu chybu na strane Slovenskej pošty, kedy

pracovníčka pošty mylne uviedla odbernú lehotu na vyzdvihnutie zásielky na oznámeniach o uložení
zásielky 18 kalendárnych dní, pričom správne mala byť lehota uvedená 1 kalendárny deň, sa mu to
nepodarilo.

12. Z emailovej komunikácie zo dňa 18.04.2023 adresovanej žalovanému zo strany žalobcu (č.l. 14)

súd zistil, že žalobca aj touto formou požiadal žalovaného o opätovné doručenie zásielok, ktoré mu
doručoval prostredníctvom Slovenskej pošty a ktoré mu v dôsledku administratívnej chyby na strane
pošty nebolo umožnené prevziať.13. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného k osobnému stretnutiu a jednaniu zo dňa 28.04.2023
a výzvy na splnenie si zmluvných povinností zo dňa 02.05.2023 (č.l. 15-17) súd okrem iného zistil, že
právny zástupca žalovaného uviedol svoje stanovisko k predmetnému doručovaniu sporných zásielok,

ktoré okrem iného obsahovali aj výpoveď zo strany zamestnanca, rovnako tak zaujal stanovisko
k vzájomným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, vyjadril sa aj k priebehu osobného stretnutia dňa
28.04.2023, na ktorom žalobca opätovne odmietol podľa jeho názoru prevziať predmetné zásielky.

14.Zvyjadreniaprávnehozástupcužalovanéhokvyjadreniuzodňa18.05.2023,ktorémubolodoručené

dňa 22.05.2023, zo dňa 26.05 súd okrem iného zistil (č.l. 18-19) súd opakovane zistil stanovisko
žalovanéhorespektívejehoprávnehozástupcunaotázkuaproblematikudoručovaniaspornýchzásielok
ako aj jeho postoj k stretnutiu, ktoré sa konalo 28.04.2023.

15. Z podania žalobcu označeného ako „Vyjadrenie k listu zo dňa 26.05.2023“ zo dňa 09.06.2023,
ktoré adresoval žalovanému súd okrem iného zistil stanovisko žalobcu k skutočnostiam, ktoré uvádza

žalovaný v označenom písomnom vyjadrení. Tieto vyjadrenia žalobca považoval za nepravdivé, pričom
zopakoval svoje tvrdenia, ktoré prezentoval v rámci podanej žaloby ako aj jednotlivých vyjadrení v rámci
prípravy veci na pojednávanie. V ďalšom uvádzal skutočnosti, ktoré s predmetným sporom meritórne
podľa názoru súdu nesúvisia a preto sa súd v tejto časti s obsahom tohto podania neozaoberal.

16. Z listiny žalovaného označenej ako „Výpoveď z pracovného pomeru“ datovanej „v Trenčíne dňa
20.03.2023“, adresovanej žalobcovi na sídlo jeho spoločnosti, súd okrem iného zistil, že žalovaný ako
zamestnanec týmto s odkazom na ustanovenie § 67 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce podal
výpoveď z pracovného pomeru založeného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.06.2021 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 27.05.2022.

17. Z fotokópie podacieho lístka k podaciemu číslu RF879905435SK súd zistil, že v rámci možnosti
„služby k zásielke“ bola odosielateľom vyznačená úložná doba „uložiť 1 dní“. uvedené bolo prijate poštou
Trenčín 1 dňa 22.03.2023. Adresátom uvedenej zásielky bol žalobca a odosielateľom žalovaný.

18. Z fotokópie informácie o doporučenom liste na č.l. 54 súd okrem iného zistil, že zásielka vedená
pod podacím číslom RF879905435SK, bola doručovaná 1. triedou, prevzatá na doručovanie 23.03.2023
o 07:17, uložená na pošte Košice 1 - adresát nezastihnutý 23.03.2023 o 14:54 a neprevzatá v odbernej
lehote - odoslaná späť 27.03.2023 o 06:32 a vrátená 28.03.2023 odosielateľovi 28.03.2023 o 16:05.

19. Z potvrdenia o účasti zamestnancov na sociálnom poistení sociálnej poisťovne pobočka Košice zo
dňa07.09.2023súdokreminéhozistil,že SPužalobcuakozamestnávateľaevidujevregistripoistencov
a sporiteľov starobného dôchodku žalovaného od 01.07.2020, pričom poistenie trvá aj ku dňu vystavenia
potvrdenia.

20. Z listu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 07.03.2024 označeného ako „poradenstvo“ súd okrem
iného zistil, že inšpektorát okrem iného v tomto liste uviedol, že zákonník práce v ustanovení § 38
nehovorí o dĺžke odbernej lehoty, ale ustanovuje, že pri doručovaní písomnosti poštovým podnikom
musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 324/2011 Z.z. zákon o poštových
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonom. Súčasne uviedol, že ak podľa ust. § 38 ods. 2 ZP

zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní, tak v súlade s dobrými
mravmi by nemal ani zamestnanec neadekvátne skracovať dĺžku odbernej lehoty.

21. Z výsluchu žalobcu súd okrem už uvedených skutočností, ktoré prezentoval v rámci svojich
písomných vyjadrení zistil, že je pravda, že žiadne ustanovenie Zákonníka práce nezakazuje

zamestnancovi skrátenie odbernej lehoty na 1 deň, to však neznamená, že takéto konanie má požívať
právnu ochranu. Aj keď nejde o konanie, ktoré by odporovalo kogentným ustanovením Zákonníka práce
o doručovaní, neznamená to, že nejde o konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Teda aj keď
nejaké konanie nie je upravené konkrétnym zákonným ustanovením ako konanie neoprávnené, resp.
ak nie je podchytené určitou právnou normou, neznamená to, že takéto konanie je v súlade s dobrými

mravmi a odporuje im. Práve naopak dobré mravy sú inštitútom, účelom ktorého je postihnutie práve
takého konania, ktoré nie je vyslovene upravené právnym predpisom ako zakázané, resp. protiprávne,
ale ktoré napriek tomu vykazuje znaky nemorálnosti, nespravodlivosti a cieľom, ktoré je alebo môže
byť poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. Práve takéto konania postihuje Inštitút dobrýchmravov, nakoľko právne predpisy nemôžu myslieť na nekonečné množstvo možností konania, ktoré
môže byť medzi účastníkmi právneho vzťahu nastať. V takom prípade nastupuje Inštitút dobrých mravov,
ktorý neposkytuje ochranu konaniu, ktoré je s nim v rozpore. Za dobré mravy sa v zmysle rozhodovacej

praxe súdov považujú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere spoločnosti uznávané a tvoria
základe fundamentálneho hodnotového poriadku. Žalovaný zaslal žalobcovi písomnosť dňa 22.3.2024,
pričom uviedol na jej prevzatie iba jednodňovú odbernú lehotu. Jednodňová odberná lehota v zásade
znamená, že žalobca má na jej prevzatie iba nasledujúci pracovný deň, teda 12 hodín, v piatok, čo
zodpovedá stránkovým hodinám pobočky Slovenskej pošty. Nakoľko žalobca neprevzal písomnosť, ale

bolo mu iba v poštovej schránke uložené oznámenie o uložení zásielky je zrejmé, že v predmetný deň
sa nezdržiavala na pracovisku žiadna osoba oprávnená na preberanie V rámci jednodňovej odbernej
lehoty a 12 hodinových stránkových hodín Slovenskej pošty, kedy žalobca mohol písomnosť prevziať,
sa tak žalobca musel jednak oboznámiť s tým, že mu bolo v poštovej schránke ponechané oznámenie
o uložení zásielky na pošte a obratom mal zabezpečiť prevzatie zásielky. Práve z uvedeného dôvodu
je štandardná odborná lehota na prevzatie zásielky uloženej na pošte 18 dní, nakoľko táto lehota

zohľadňuje realitu a skutočný život, t.j. je adresát písomnosti môže byť chorý, alebo práceneschopný,
alebo odcestovaný a že adresát písomnosti sa nemusí zdržiavať na pracovisku a tak nemôže v rámci
jedného dňa zistiť, že má na pošte uloženú zásielku a zároveň si ju v tejto extrémne krátkej lehote
aj prevziať. Žalovaný nemal na skrátenie úložnej lehoty na jeden deň nijaký dôvod, toto jeho konanie
nie je ničím opodstatnené ani nijak vysvetliteľné. Ak aj obsahoval zásielka výpoveď ako tvrdí žalovaný,

žalovaný mal na jej doručenie čas do konca kalendárneho mesiaca, ak teda platí to čo povedal právny
zástupca žalovaného, že to chcel stihnúť v danom mesiaci, odberná lehota teda pokojne mohla byť
aj 9 pracovných dní, teda do konca kalendárneho mesiaca, alebo 8 dní, lebo neviem koľko mal daný
mesiac. A teda aj v prípade jej neprevzatia by účinky doručenia nastali ešte stále v rámci toho istého
mesiaca. Účel odbernej lehoty je práve poskytnutie určitého časového priestoru na to, aby odpadol

dôvod, pre ktorý adresát písomnosti túto písomnosť nemohol prevziať, či už je to choroba, neprítomnosť
v práci, pracovná cesta, súkromná dovolenka, alebo pod. Poštové podniky Slovenskej pošty pripúšťajú
skrátenie odbernej lehoty, to však neznamená, že takéto konanie je automaticky v súlade s dobrými
mravmi. Slovenská pošta je doručovateľ, ktorý nerieši právne predpisy ani súlad svojho konania s nimi.
Navyše je rozdiel, či dôjde k skráteniu odbernej lehoty z 18 dní povedzme na tých 9 dní, ktoré som

uviedol, alebo na 1 deň, čo je teda ten minimálny rozsah. Neexistuje teda logický ani iný argument,
ktorý by oprávňoval žalovaného na takéto konanie a ktorý by takéto konanie mohol vysvetliť. Zároveň si
dovoľujeme opakovane poukázať na to, že žalovaný bol okamžite po tom, čo žalobca zistil pochybenie
pošty kontaktovaný zo strany žalobcu, bola mu vysvetlená vzniknutá situácia a bol vyzvaný, aby nám
ešte raz doručil písomnosť, alebo preukázal jej obsah. Žalovaný odmietol akúkoľvek spoluprácu.

22. Z výsluchu žalovaného súd okrem skutočností, ktoré uviedol vo svojich písomných vyjadreniach
kpodanejžalobepredkladanýchvrámciprípravyvecinapojednávanieuviedol,že:„Bolsomzamestnaný
vo firme osobnyudaj.sk, s.r.o. na jednu hodinu mesačne. Výpoveď ako pán E. sa pýtal, aby som objasnil,
že prečo som dal výpoveď s 1-dňovou úložnou lehotou? Urobil som tak preto, lebo 15.3.2023 som

bol osobne vo firme osobnyudaj.sk s.r.o., kde obaja prítomní páni boli v jednej miestnosti spolu so
mnou a ďalšími dvomi osobami z firmy osobnyudaj.sk s.r.o., kde som ja doniesol vypracovanú Dohodu
o ukončení pracovného pomeru, ktorú oni odmietli podpísať. Celé stretnutie skončilo tak, že potom si
dáme vedieť, že ešte je tam prípadná dohoda možná. K nej dohode bohužiaľ nedošlo a keď už bol
vysoký dátum, 22. tuším, tak po konzultácii samozrejme s právnym zástupcom som zasielal výpoveď,

abyvýpovednádobazačalaplynúťod1.4.2023,nakoľkotoho15.3.2023mioniodňalivšetkypracovného
prostriedky, ktoré som používal, čiže ani výkon činnosti vyplývajúci z pracovného pomeru som nemohol
vykonávať, takže kvôli tomu som chcel, aby teda začiatkom marca (apríla - pozn. súdu) začala plynúť
výpovedná doba, aby v júni som sa mohol niekde inde zamestnať, alebo podnikať, to je úplne jedno.
To bol jediný dôvod, prečo tam bola tá úložná doba v skrátenej lehote. Chcem poukázať aj na to, že

v rovnakej dobe, alebo približne rovnakej dobe viacerí kolegovia, alebo teda bývali kolegovia končili
takisto s firmou osobnyudaj.sk s.r.o. pracovné pomery, na základe tých dobrých mravov, resp. na
základe ich porušenia, ktoré trvalo dlhodobo, takže môžem vám vymenovať 7 kolegov, ktorí skončili
v firme osobnyudaj.sk, s.r.o. s rovnakých alebo takmer identických dôvodov ako ja. Tam dokonca mám
informáciu, že jeden kolega tak isto posielal výpoveď so skrátenou úložnou dobou, bol prevzatá, čiže

neviem prečo teraz zrazu bol problém.“

23. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu resp. ich právny zástupcovia neuviedli.
Súčasne súd nepovažoval za hospodárne vykonávať ďalšie dokazovanie nakoľko súd mal dostatočneustálený skutkový stav v prejednávanom spore, pričom predmetom sporu bolo posúdenie a vyriešenie
otázky, či konanie žalovaného spočívajúce v stanovení jednodňovej odbernej lehoty pre zásielku
adresovanú žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi bolo/nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

24. Právne posúdenie súdu prvej inštancie:

25. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, prostriedkami procesného
útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení

protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a
hmotnoprávne námietky.

26. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

27. Podľa ust. § 151 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

28. Podľa ust. § 152 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je
právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

29. Podľa ust. § 319 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie

dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu
obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak
to možno od neho spravodlivo žiadať.

30. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento

zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb
pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

31. Podľa ust. § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

32. Podľa ust. § 13 ods. 4 ZP, Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

33. Podľa ust. § 18 ZP, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je
uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

34. Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

35. Podľa ust. § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončí a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

36. Podľa ust. § 67 ZP, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo
bez uvedenia dôvodu.

37. Podľa ust. § 38 ods. 1 ZP, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho bytealebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

38. Podľa ust. § 38 ods. 2 ZP, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou „do vlastných rúk". Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako
desať dní.

39. Podľa ust. § 38 ods. 3 ZP, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného
pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo
z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo
ako doporučenú zásielku.

40. Podľa ust. § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa

splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

41. Podľa ust. § 38 ods. 5 ZP, pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené
podmienky podľa osobitného predpisu.

42. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, (ďalej len ZoPS), doporučenou zásielkou je listová zásielka, ku ktorej je poskytnutá služba

„doporučene“ poskytujúca paušálnu záruku proti riziku straty, krádeže alebo poškodenia listovej zásielky
a ku ktorej sa vydáva doklad pre odosielateľa o jej podaní a na požiadanie aj o jej dodaní adresátovi.

43. Podľa bodu 5.2.3 Poštové podmienky - Všeobecná časť (vnútroštátny styk), Zásielku označenú
poznámkou „Uložiť ..... dní“ uloží SP najviac na dobu 17 kalendárnych dní nasledujúcich: - po

neúspešnom pokuse o doručenie, resp. po opakovanom pokuse o doručenie podľa požiadavky
odosielateľa alebo - po dni dodania zásielky na poštu (pre zásielky dodávané podľa bodu 16.1. písm.
b) týchto poštových podmienok). Odosielateľ uvedie poznámku „Uložiť ..... dní“ v ľavej časti adresnej
strany zásielky alebo adresného štítka. Pri podávaní zásielok v doručenkových obálkach odosielateľ
uvedie poznámku „Uložiť.....dní“ nad adresou adresáta. Pri zapísaných zásielkach uvedie odosielateľ

poznámku „Uložiť ..... dní:“ aj v ePodacom hárku, resp. v Podacom hárku.

44. Podľa ust. § 77 ods. 1 veta prvá ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer

skončiť.

45. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení
a dospel k nasledujúcemu záveru:

46. Súd predmetný vzťah posúdil ako pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu zo dňa 25.06.2021. Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola
sporná.

47. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie určil, že meritórnou otázkou pre

rozhodnutie vo veci, je posúdenie otázky, či platný právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje
žalovanému, ako zamestnancovi, v rámci doručovania výpovede prostredníctvom poštového podniku
(resp. akejkoľvek listiny, ktorou vzniká, mení sa či končí pracovný pomer), skrátiť odbernú lehotu na
prevzatie doručovanej zásielky aj na rozsah 1 dňa, respektíve, či takéto konanie možno v opačnom
prípade charakterizovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

48. Doručovanie písomnosti musí prebehnúť spôsobom upraveným Zákonníkom práce. Pre
doručovanie písomnosti zamestnávateľa a pre doručovanie písomnosti zamestnanca pritom platia
osobitné Pravidlá. Vo všeobecnosti možno povedať, že na doručovanie písomností zamestnávateľaprávna úprava kladie prísnejšie požiadavky. Právna úprava rozlišuje dva spôsoby doručovania
dvoch priame doručovanie a doručovanie poštovým podnikom ak ide o doručovanie písomností
zamestnávateľa, potom pre vzájomný vzťah týchto dvoch spôsobov doručovania platí, že prednostne

je potrebné realizovať priame doručovanie. K doručovaniu poštovým podnikom možno pristúpiť, len ak
priame doručovanie nie je možné.

49. Aj v právnej úprave doručovania písomností zamestnanca je možné rozlišovať dva spôsoby
doručovania. Okrem priameho doručovania aj v tomto prípade možno písomnosť doručovať ako

doporučenú zásielku, čo predpokladá doručovanie poštovým podnikom. Na druhej strane na rozdiel
od doručovania písomnosti zamestnávateľa sa na doručovanie písomností zamestnanca nevzťahuje
požiadavka prednostnej realizácie priameho doručovania. Zamestnanec preto môže písomnosti
doručovať poštovým podnikom bez ohľadu na to, že do úvahy prichádza respektíve je možné i priame
doručovanie. Taktiež na rozdiel od písomnosti zamestnávateľa písomnosti zamestnanca ani pri jednom
spôsobe doručovania netreba doručovať „do vlastných rúk“. Priame doručovanie sa uskutočňuje na

pracovisku. To však neznamená, že doručovanie na inom mieste nemá žiadne právne účinky. Aj v tomto
smere totiž možno odkázať na rozhodovaciu prax, z ktorej vyplýva že skutočným prevzatím písomnosti
dochádza k zhojeniu viacerých nedostatkov, ktoré pri doručení vznikli. Absenciu výslovného zakotvenia
možnostidoručovaťpísomnostinainommiestetrebavtomtokontextevnímaťtak,žezamestnanecnieje
povinný skúmať, na akom inom mieste okrem pracoviska môže byť zamestnávateľ zastihnutý. Pokiaľ ide

o doručovanie poštovým podnikom zamestnanec písomnosť zasiela ako doporučenú zásielku (§ 3 ods.
3 ZoPS, Poštové podmienky (doporučené zásielky), Nie je však potrebné, aby zamestnanec požiadal o
doplnkové služby „do vlastných rúk“ a „doručenka“. Keďže zákonník práce nešpecifikuje, na akú adresu
má zamestnanec svoje písomnosti zasielať, vychádzať treba z požiadavky, aby sa písomnosti dostali
do dispozície zamestnávateľa.

50. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ ako aj zamestnanec zasiela ako
doporučenú zásielku. Podľa § 3 ods. 3 ZoPS doporučenou zásielkou je listová zásielka, ku ktorej
je poskytnutá služba „doporučene“, poskytujúca paušálnu záruku proti riziku straty, krádeže alebo
poškodenia listovej zásielky a ku ktorej sa vydáva doklad pre odosielateľa o jej podaní na požiadanie aj

o jej dodaní adresátovi. Pokiaľ ide o poštové služby poskytované Slovenskou poštou, a.s., podrobnosti
upravujú Poštové podmienky (doporučené zásielky). Tieto umožňujú k doporučeným zásielkam
odosielateľovi požiadať o viaceré doplnkové služby. Z hľadiska splnenia povinnosti zamestnávateľa
je potrebné, aby tento požiadal o doplnkové služby „do vlastných rúk“ a „doručenka“. Využitie služby
„doporučene“ bez uvedených doplnkových služieb nepostačuje.

51. V súvislosti s dodávaním doporučených zásielok treba spomenúť, že okrem využitia doplnkových
služieb môže odosielateľ, ale aj adresát požiadať o osobitné zaobchádzanie s doporučenými zásielkami
prostredníctvom dispozičných služieb využitie viacerých z nich môže ovplyvniť účinky doručenia
písomnosti. Takýmito službami je aj služba „uložiť ... dní“ - zásielku označenú touto poznámkou uloží

Slovenská pošta, a.s. najviac na dobu 17 kalendárnych dní. Z dikcie ustanovenia § 38 ods. 2
posledná veta vyplýva, že aj v tomto smere zákonodarca sprísňuje podmienky pre doručovanie zásielok
zamestnávateľovi, kde mu výslovne stanovuje, že nemôže využitie uvedenej dispozičnej služby skrátiť
pod lehotu desiatich dni. Ak by zamestnávateľ pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako 10 dní, išlo by o
takú chybu pri doručovaní, ktorá vylučuje uplatnenie fikcie doručenia jeho zmarením, pretože doručenie

možno zmariť len vtedy, ak by k doručeniu inak došlo v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona
(porovnaj rozsudok MS ČR, sp. zn.: 21Cdo 1350/2009)

52. Vo vzťahu k zamestnancovi zákon podobnú podmienku neukladá a nevyžaduje. Teda aplikáciou
ústavnej zásady upravenej v článku 2 ods. 3 („Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a

nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“) v spojení so zákonnou požiadavkou
zákonodarcu, ktorá je upravená v § 38 ods. 3 Zákonníka práce, nemožno bez ďalšieho od zamestnanca
spravodlivo očakávať (alebo ho nútiť) využitie doplnkovej služby poštového podniku v podobe, že by
mal zachovať pri doručovaní rovnakú mieru opatrnosti a uložiť zásielku v odbernej lehote minimálne 10
dní. V naznačenom smere, preto nemožno hovoriť o konaní v rozpore s dobrými mravmi ak žalovaný

ako zamestnanec využil svoje právo a uložil zásielku adresovanú žalobcovi ako zamestnávateľovi
v trvaní 1 deň. V tomto kontexte súd prvej inštancie uvádza, že takýto rozdielny prístup zákonodarcu
v rámci pracovnoprávnych vzťahov (respektíve zvýšenú ochranu zamestnanca) nie je ojedinelý
a možno ho badať aj pri napr. samotnom spôsobe skončenia pracovného pomeru výpoveďou, kde prizamestnávateľovi zákon predpokladá jeden z taxatívne vymedzených výpovedných dôvodov výpovede
zatiaľ čo zamestnancovi umožňuje ukončiť pracovný pomer výpoveďou bez udania dôvodu. Aj na tomto
príklade možno vnímať rozdielny prístup zákonodarcu pokiaľ ide o úpravu jednotlivých práv a povinnosti

zmluvných strán v rámci pracovnoprávneho pomeru.

53. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný doručoval žalobcovi ako
zamestnávateľovi zásielku, ktorej obsahom bola jeho výpoveď ako doporučený list 1. triedy, pričom
využil služby k zásielke: uloženie na 1 deň. Teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný

ako zamestnanec splnil všetky zákonom predpokladané náležitosti na riadne doručenie písomnosti
adresovanej svojmu zamestnávateľovi, keď využil jeden z predpokladaných spôsobov doručovania -
doručovanie prostredníctvom poštového podniku, zásielku doručoval ako doporučenú. Zákonník práce
v tomto smere od žalovaného nepožadoval splnenie inej zákonnej podmienky. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie považoval skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného ako zamestnanca
za platné a riadne doručené, kedy žalovaný ako zamestnanec ukončil pracovný pomer so žalobcom

- zamestnávateľom výpoveďou bez udania dôvodu, pričom na jej doručenie využil služby poštového
podniku.

54. Na uvedenom závere súdu prvej inštancie nemohla nič zmeniť ani námietka žalobcu, ktorý v tomto
konaní žalovaného (uloženie zásielky na 1 deň) videl konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd

prvej inštancie v tomto kontexte odkazuje na vyššie uvádzané dôvody a zároveň svoje odôvodnenie
dopĺňa o skutočnosť, že z vykonaného dokazovania okrem (výsluchu žalovaného) vyplynulo, že
žalovaný mal vzhľadom na dlhodobé vzájomné nezhody medzi ním a žalobcom dlhodobo záujem
ukončiť pracovný pomer, pričom sa o to pokúšal na základe dohody o skončení pracovného pomeru.
Keďže uvedený spôsob skončenia pracovného pomeru závisí od oboch strán sporu, žalovaný následne

využil jednostranný právny úkon a to skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Rovnako tak žalovaný
poskytol súdu prvej inštancie dostatočne logický a právne udržateľný argument o zvolení kratšej
odbernej lehoty pre doporučenú zásielku obsahujúcu jeho výpoveď, ktorý spočíval v tom, že v čase
doručovania predmetnej zásielky sa jednalo o druhú polku mesiaca marec a žalovaný mal v úmysle,
aby mu výpovedná doba (pochopiteľne vzhľadom na viaceré konflikty, ktoré obe strany sporu v rámci

písomných vyjadrení zhodne potvrdili) začala plynúť čo najskôr, t.j. od prvého dňa kalendárneho
mesiaca apríl 2023. V tomto kontexte súd prvej inštancie považuje tvrdenie žalobcu o konaní v rozpore
s dobrými mravmi vo svetle zákonných požiadaviek kladených na doručovanie písomností zamestnanca
zamestnávateľoviakoajostatnýchvykonanýchdôkazovzaosamotenéaskôršpekulatívne.Naviacsúdu
prvej inštancie sa javí sčasti aj celkom nelogické, aby žalobca pri naznačenom vzájomnom animozitnom

vzťahu k svojmu zamestnancovi, ktorí obe strany sporu potvrdili opakovane v písomných vyjadreniach
ako aj v rámci ich výsluchoch na pojednávaní, trval na pracovnom pomere so žalovaným. Rovnako
tak v prejednávanom spore neobstojí ani námietka žalobcu, že by týmto konaním, ktoré by malo byť
v rozpore s dobrými mravmi mohla byť žalobcovi ako zamestnávateľovi spôsobená škoda. Uvedené sa
žalobcovi v prejednávanom spore nepodarilo preukázať.

55. Rovnako na tomto závere súdu prvej inštancie nič nezmení ani list - poradenstvo Inšpektorátu
práce Košice, ktorý v tomto smere nie je oprávneným subjektom, ktorý podáva právne záväzné výklady
zákonov.

56. Na záver súd prvej inštancie pripomína, že nie je jeho povinnosťou z hľadiska zákonnej požiadavky
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, dať podrobnú odpoveď na všetky otázky, ktoré vyšli v priebehu sporu najavo. Povinnosťou
súdu je vyhodnotiť iba tie sporné tvrdenia a skutočnosti, ktoré sú pre meritórne rozhodnutie súdu
postačujúce. Ostatné skutočnosti tak súd vyhodnotil ako tie, ktoré nie sú takého charakteru, ktoré by mali

vplyv na meritórne rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva
z 25.9.2012 - sťažnosť č. 59102/08, nález Ústavného súdu SR zo 14.9.2011, sp. zn. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.09.2009 sp. zn. 5MCdo 8/2008).

57. Pokiaľ teda ide o výrok I. súd žalobe žalobcu nevyhovel a v celom rozsahu ju ako nedôvodnú

zamietol, keď v konaní žalovaného nevidel rozpor s dobrými mravmi a súčasne mal za to, že žalovaný
si splnil všetky zákonom prezumované náležitosti na platné skončenie pracovného pomeru so svojim
zamestnávateľom, vrátane doručovania svojej výpovede.58. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

61. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len
o rozsahu nároku úspešného žalovaného na náhradu trov konania. Žalovaný bol úspešný v pomere
100%, preto súd konštatoval úspešnosť žalovaného v plnom rozsahu a v tomto rozsahu aj priznal
žalovanému náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

62. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Košicepísomnevdvochvyhotoveniach.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
(§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)