Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010499
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2023:7922010499.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov, JUDr. Ladislav Bujňák, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

07.09.2023 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: A. B. C. D. E. F. G. , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom
I. XX/XX, H.,

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod skutku obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin
úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

- dňa 14.12.2021 v meste Trebišov na ul. J. K. majúc vedomosť o finančnej núdzi osôb, ktorí sú
poberateľmi sociálnych dávok požičal finančnú hotovosť vo výške 30,- € a to L. K., aby mohla zakúpiť
sunar pre svoje dieťa, s tým, že mu túto pôžičku splatí dňa 16.12.2021 v čase vyplácania sociálnych
dávok v mieste bydliska v meste Trebišov, pričom požadoval požičané peniaze vrátiť so 100 % úrokom,

požičané peniaze mu však 16.12.2021 nevrátila, a tak od nej v nasledujúcom mesiaci dňa 16.01.2022
požadoval vyplatenie finančných prostriedkov v neprimeranom pomere - vo výške 120,- €, ktoré mu aj
L. K. v danej sume vyplatila,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 27. 10. 2022 obžalobu na obvineného A. B. pre
spáchanie prečinu úžery podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je vyššie
uvedený.

Samosudca dňa 15.11.2022 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za vinného a uložil
mu trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
24 mesiacov. V zákonnej lehote obvinený podal dňa 29. 11. 2022 odpor proti trestnému rozkazu.

Samosudca preto nariadil vo veci termín hlavného pojednávania na deň 16.02.2023, avšak z dôvodu
ospravedlnenia obhajcu odročil hlavné pojednávanie na deň 09.03.2023. Na uvedenom hlavnom

pojednávaní po tom, čo obvinený uviedol, že trvá na písomne podanom odpore proti trestnému rozkazu
a následne prokurátor nemienil uzavrieť dohodu o vine a treste a predniesol obžalobu, bol obžalovaný
poučený o svojom práve v zmysle § 257 Trestného poriadku, teda učiniť jedno z vyhlásení, či sa cíti byť
vinný, nevinný alebo nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.V uvedenej trestnej veci bolo preto vo veci vykonávané rozsiahle dokazovanie, nakoľko obžalovaný
popieral spáchanie trestného činu a uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Vo

veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, taktiež výsluchom svedkov a poškodených
v zmysle podanej obžaloby.

Samosudca na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2023 vypočul obžalovaného, ktorý po tom čo zotrval na
podanom odpore a urobil vyhlásenie, že sa necíti byť vinný, k veci uviedol, že peniaze L. K. nepožičal.

Dodal, že mali konflikt s K. M., asi pred piatimi rokmi, ktorý predával herbu a zavolal naňho vtedy políciu.
K. M. mu povedal, že keď sa vráti z basy domov, vyrieši si to s ním a podá na neho trestné oznámenie
za úžeru, že ho dal zavrieť. Poškodených L. K. a K. M. pozná, lebo bývajú v bytovke oproti. K. M. je
svokor L. K., jej druh je N. B.. Pozná ich dlho, nemajú dobré vzťahy odkedy na jeho parkovisku dobili O.
B. a on to videl. Uviedol, že K. M. tvrdí, že ho zničí a podal na neho viacero trestných oznámení, aj napr.
že chcel znásilniť jeho svorku počas dňa, čo nebola pravda. K. M. sa odvtedy vyhýba. Od doručenia

trestného rozkazu mu opakovane rozbili sklo na aute. Záverom dodal, že chce, aby súd dopadol v jeho
prospech, pričom sa necíti byť vinný z toho, čo sa mu kladie za vinu a zvažuje, že s rodinou odíde do
Anglicka, nakoľko tam má svokrovcov a jeho družka tam má bratov.

V rámci ďalších hlavných pojednávaní súd vypočul niekoľko svedkov, pričom svedok J. E. uviedol, že

si od obžalovaného požičal 20,- Eur a 20,- Eur mu aj vrátil. Má družku D. B. a majú spolu 14 detí,
pričom väčšina z nich je už dospelá. Po tom, čo prokurátor navrhol odstrániť rozpor vo výpovediach
z prípravného konania uviedol, že si požičal od obžalovaného 20,- Eur a 40,- Eur mu vrátil, no 20,-
Eur mu obžalovaný vrátil naspäť. Dodal, že na tábore je to tak zaužívané, že sa vracia viac, ako sa
požičiava a preto obžalovanému dal naspäť 40,- Eur no on mu 20,- Eur vrátil. Dodal, že na cigánskom

tábore funguje taký systém, že ak si niekto požičiava peniaze, musí vrátiť oveľa viac, no obžalovaný
nikdy nepýtal viac, ako požičal.

Z výpovede svedkyne D. B. bolo zistené, že od obžalovaného požičala 20,- Eur, pričom vrátila mu 40,-
Eur, no obžalovaný im vrátil 20,- Eur naspäť, pretože sú rodina. Dodala, že peniaze si od neho požičala,

pretože sa ho pýtala, či nemá nejaké peniaze požičať pre deti a nevidel v tom problém. Už nemali
s mužom vlastné peniaze, deti chceli sladkosti a všetko je drahé. Na záver dodala, že počula, že na
tábore sa vždy vracia toľko, koľko sa požičia a ani obžalovaný nikdy nepýtal viac, ako požičal.

Z výpovede svedka K. M. bolo zistené, že obžalovaný stále na tábore požičiava peniaze a žiada vrátiť

ich s vysokým úrokom a tak tomu bolo aj v tomto prípade. Videl, ako má na papieri napísaný zoznam
osôb a sumy, koľko im požičal a koľko mu majú vrátiť. Boli tam uvedené aj konkrétne sumy a medzi
tými menami videl aj L. K., ktorá je jeho nevesta, pričom suma pri jej mene bola 60,- Eur. Povedal
obžalovanému, aby takto peniaze nepožičiaval a nech nechá L. K. na pokoji. P. K. M. N. M. bol vtedy vo
väzbe a s jeho nevestou majú dieťa, nemajú na základné potraviny, tak mu povedal, nech od nej peniaze

nepýta. O tom, že si L. K. požičala peniaze vedel, lebo sa sťažovala jeho žene. Chcel to zastaviť, aj
L. bola v tom, že keď si požičala 30,- Eur, tak toľko aj vráti a nie, že 60,- Eur a potom až 120,- Eur.
Obžalovaný sa každému na tábore vyhráža, že keď im požičia peniaze, majú mu vrátiť vyššie sumy aj
s úrokom. Každý na tábore sa ho bojí a nikto proti nemu nechce vypovedať. Jeho nevesta mu niečo
vrátila. Majú z obžalovaného strach.

Obhajca obžalovaného žiadal, aby svedok odstránil rozpory v zápisnici z prípravného konania, pokiaľ ide
ospôsob,akýmsamaldozvedieť,žeL.K.malapožičanépeniazeodobžalovaného.Keďževprípravnom
konaní tvrdil, že videl, ako L. K. mala v rukách 30,- Eur a na hlavnom pojednávaní tvrdil, že peniaze
nevidel, ale dozvedel sa o tom od svojej ženy. Svedok zotrval na tom, že sa o tom dozvedel od svojej

ženy. Uviedol tiež, že podával aj trestné oznámenia na obžalovaného, no vždy to bolo zastavené, lebo
že si to vymyslel. Svedok taktiež dodal, že je všeobecne známe, že na tábore sa robí úžera už veľmi
dlho a tí, ktorí úžeru robia, ho chcú dostať preč, lebo im kazí kšefty.

Z výpovede svedkyne L. K. bolo zistené, že išla za obžalovaným pýtať od neho 30,- Eur na sunar.

Obžalovaný jej dal 30,- Eur a nepovedal jej nič. Potom jej povedal, že mu má vrátiť 60,- Eur, povedala
mu, že nevie odkiaľ, že mu vráti na ďalší mesiac. No on povedal, že na ďalší mesiac to bude 120,- Eur.
Dostala dávky 300,- Eur, pýtal odo nej peniaze, celé peniaze mu dala, on si nechal 120,- Eur a 180,-
Eur jej vrátil. Povedala jej to N. I., jej babka, ktorá býva v tom bloku kde obžalovaný. Ona býva horea obžalovaný dole. Nemôže k nej chodiť, lebo sa bojí obžalovaného. Keď jej dal 30,- Eur, nepýtala sa,
koľko má vrátiť, ani on jej nič nehovoril, ale 16.12.2021, keď už mala na kreditke peniaze, obžalovaný
odo nej pýtal 60,- Eur, no povedala, že nemá. Peniaze mu chcela vrátiť, ale toľko, koľko si požičala.

Z výpovede svedka M. L. bolo zistené, obžalovaný je podľa neho dobrý človek a čo sa týka peňazí
pomôže, dá prvé aj posledné, aj jemu pomohol aj s kúpou šopky, aby mal kde bývať. Raz keď potreboval
požičať peniaze, aby mohol ísť do nemocnice s chorou dcérou, požičal mu 5,- Eur, pričom on sám mu
vrátil 10,- Eur, lebo mu pomohol. Dodal, že tak sa to robí a patrí sa. Nevie, prečo na neho niekto tvrdí, že

je úžerník, keď môže pomôže a asi u neho platí to známe „za dobrotu na žobrotu“ a ten pravý úžerník je
K. M.. Obžalovaný pomáha ľuďom na tábore s nábytkom, s jedlom, s oblečením, s prácou. Pomáha veľa
ľuďom na tábore, rôznymi spôsobmi. Nevie, čo proti nemu majú, pomáha takto kadekomu. Keď vidí, že
deti sa hrajú a pod., dal by im aj prvé a posledné. Na záver dodal, že so svedkom K. M. raz bol pracovne
v Trnave. Sľúbil mu 60,- Eur na deň, ale za celý mesiac mu dal len 150,- Eur, ktoré doniesol domov.

Z výpovede svedka A. I. bolo zistené, že jeho družka bola obžalovanému dlžná peniaze, požičala si od
neho 20,- Eur a on nepovedal, že majú vrátiť 40,- Eur, ale družka mu dala 150,- Eur a on vrátil 85,- Eur
naspäť. Obžalovaný je taký, že pomôže a nie je ako niektorí na tábore, napr. A. M., ktorý tak požičiava,
že cigáni mu nosia peniaze. Od obžalovaného si požičali, pretože vedeli, že im pomôže. Družka od neho
požičala 20,- Eur, potom ešte 10,- Eur a zobrala jedno vrece zemiakov za 5,- Eur a vrátila mu 65,- Eur.

Z výpovede svedkyne A. H. bolo zistené, že si chcela od obžalovaného požičať 100,- Eur a povedal jej,
že mu má vrátiť 100,- Eur, lebo povedal, že nechce 200,- Eur, nedala mu ich naraz, lebo nemala, ale na
dvakrát. Nechcel odo nej 200,- Eur. Niekedy od neho brala aj zemiaky a pod.

Prokurátoržiadal,abysvedkyňaodstránilarozporyvzápisnicizprípravnéhokonania.SvedkyňaH.trvala
na tom, že si požičala od obžalovaného 100,- Eur a myslela si, že bude vracať 200,- Eur, ale on nechcel,
chcel len tých 100,- Eur naspäť. Ešte predtým mu platili aj za elektriku 50,- Eur, no už teraz platia 50,-
Eur za elektriku K. M.. Jej požičal len preto, lebo sú v podstate vzdialená rodina. Svedkyňa pred súdom
dodala, že K. M. sa jej pred pojednávacou miestnosťou vyhrážal, že jej syna A. H. dá do plachty. Má

ešte syna A. H., ktorého prezývajú „klinec“ a ešte ďalšieho syna I., ktorý odsedel 9 rokov za krádež.

ZvýpovedesvedkyneD.E.bolozistené,žeobžalovanýjejpožičal10,-Eur,20,-Eura5,-Eurzazemiaky.
Vrátila mu 65,- Eur, ale vedela, koľko mu nakoniec bude vracať. Od ľudí vedela, že on požičiava peniaze.
Vrátila mu viac, pretože na tábore to tak je, že každý tak požičiava peniaze, že vracia sa o niečo viac.

Z výpovede svedkyne N. I. bolo zistené, že obžalovaného pozná, nakoľko sú susedia, ona býva na
2. poschodí, on na 3. poschodí. Dodala, že L. K. je jej vnučka, no nechodí ku nej. Nosila jej peniaze
a preberala za ňu. Nebola s ňou u obžalovaného. Vie dobre, že A. B. jej peniaze nepožičal. On je dobrý
človek, každému pomáha a nevidí dôvod, prečo by sa ho L. K. mala báť. Nevie si vysvetliť, prečo L.

K. niečo také povedala, že s ňou bola požičiavať peniaze od obžalovaného, pretože ona k nej nechodí
už skoro rok.

Po takto vykonanom dokazovaní samosudca oboznámil podstatný obsah spisového materiálu, pričom
oboznámil jednotlivé zápisnice o konfrontáciách, z ktorých bolo konštatované, že každý zo zúčastnených

v rámci prípravného konania zotrval na svojom tvrdení. Boli oboznámené taktiež správy a potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorých bolo konštatované, že jednotliví zúčastnení a svedkovia
v tejto veci sú evidovaní v evidencii nezamestnaných a poberajú buď prídavky na deti, alebo dávky
v hmotnej núdzi, resp. rodičovské príspevky, ako aj ostatné dávky. Bola oboznámená taktiež v spise
zadokumentovaná fotodokumentácia. Súd oboznámil taktiež listinné doklady VSE, z ktorých bolo

konštatované, že obžalovaný platí za dodávky elektriny na odbernom mieste J. K., H..

Boli oboznámené taktiež uznesenia OR PZ Trebišov, konkrétne v troch prípadoch, a to z roku 2018, 2021
a 2022, kde došlo v dvoch prípadoch k odovzdaniu veci Okresnému úradu v Trebišove na prejednanie
priestupkov a v jednom prípade k odmietnutiu trestného oznámenia, pričom vo všetkých troch prípadoch

boli aktérmi konfliktov a nezhôd obžalovaný A. B. a v tejto veci vystupujúci svedok poškodený K. M..
Charakteristika mesta Trebišov je všeobecná, o ničom inom nevypovedajúca.Zvýpisuevidenciepriestupkovbolokonštatované,žeobžalovanýmásíceznačnémnožstvopriestupkov,
avšak v prevažnej miere sa jedná o priestupky drobného charakteru, ako aj priestupky na úseku cestnej
premávky, súvisiace s nevyhovujúcim technickým stavom vozidla. Bolo oboznámené taktiež rozhodnutie

Okresného úradu Trebišov zo dňa 22.06.2018, ktorým bol A. B. uznaný za vinného zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví, vo vzťahu ku K. M., za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 50,- Eur.

Z výpisu evidencie priestupkov svedka K. M. bolo zistené, že má viacero záznamov v evidencii

priestupkov, pričom vo viacerých prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, kde
sa mal viackrát vyhrážať A. B., ako aj iným osobám. Posledné rozhodnutie okresného úradu zo dňa
08.06.2022, sa týkalo fyzického napadnutia N. B., pričom za tento priestupok mu bola uložená pokuta
vo výške 40,- Eur.

Z odpisu registra trestov bolo konštatované, že obžalovaný nebol doposiaľ súdom trestaný, avšak v tejto

súvislosti je potrebné hneď dodať, že obžalovaný bol počas súdneho konania v tejto veci právoplatne
uznaný za vinného trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 14.07.2023, sp. zn. 0T/83/2023, zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej
práce vo výmere 120 hodín.

Po takto vykonanom rozsiahlom dokazovaní súd vyhlásil dokazovanie za skončené a po záverečných
rečiach vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného oslobodil spod skutku obžaloby podľa § 285 písm. a/
Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd považuje za potrebné zvýrazniť, že boli vypočutí v podstate všetci svedkovia, v zmysle podanej

obžaloby, ktorí v prípravnom konaní vypovedali odlišne od ich výpovedí v rámci hlavného pojednávania,
čo súd z časti pripisuje osobnostným charakteristikám jednotlivých svedkov. Je potrebné brať do úvahy,
že tak, ako je skutok v obžalobe koncipovaný, a teda, že obžalovaný majúc vedomosť o finančnej núdzi
viacerých osôb, požičal rôzne výšky finančných hotovostí, s tým, že požadoval ich vrátenie so 100%
úrokom, sa v končenom dôsledku v konaní pred súdom nepreukázal, a práve naopak bol viacerými

svedeckými výpoveďami vyvrátený.

Je notoricky známa skutočnosť, že na rómskej osade v Trebišove (cigánsky tábor - ako to samotní
Rómovia označujú), je ťažká a zložitá finančná situácia a prevažná časť občanov žijúcich v tejto osade,
je poberateľom rôznych dávok a príspevkov. Logicky z uvedeného vyplýva, že dochádza k častému

požičiavaniu si finančných prostriedkov, a taktiež je všeobecne známe, že v niektorých prípadoch je
možné hovoriť, aj o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu úžery. Tunajší súd sám
z vlastnej rozhodovacej činnosti pozná takéto prípady, a taktiež osoby, ktoré sa venujú tejto činnosti.
To však nie je prípad obžalovaného A. B. v danej veci, ktorý nepopiera, že by ľuďom na osade rôznym
spôsobom vypomáhal (poskytnutie jedla, oblečenia, príbytkov a pod.), ako aj požičaním finančných

prostriedkov, avšak vykonaným dokazovaním bolo vyvrátené, resp. nebolo preukázané, že by následne
požadoval akékoľvek úroky, čím by mohlo dôjsť k úžere.
V prospech obžalovaného v konaní pred súdom vypovedal v podstate všetci svedkovia, s výnimkou
svedkov poškodených K. M. a L. K.. Svedkovia J. E., D. B., M. L., A. I., A. H., D. E. a N. I., v podstate
zhodne vypovedali, že od obžalovaného si finančné prostriedky požičali, a keďže poznali častú prax

na rómskej osade, boli v domnení, že bude potrebné vrátiť obžalovanému vyššiu sumu, ako si požičali
a niektorí tak aj urobili, avšak samotný obžalovaný si ponechal len tú výšku finančných prostriedkov,
ktorú im aj reálne požičal. Dokonca viacerí svedkovia vypovedali, že obžalovaný je dobrým človekom,
keď môže pomôže, a napokon svedok M. L. pred súdom uviedol, že skutočným úžerníkom v rómskej
osade, je práve v tejto veci poškodený K. M..

V podstate jedinou osobou, ktorá tvrdí, že obžalovaný sa mal dopúšťať úžery je poškodený svedok
K. M., ktorý aj podal trestné oznámenie a vo veci vypovedal ako svedok poškodený, a teda, že zo
strany obžalovaného malo dôjsť k úžere, vo vzťahu k L. K., ktorá je jeho nevestou. Tá následne taktiež
vypovedala v neprospech obžalovaného, pričom jej výpoveď vyhodnotil súd ako účelovú a vopred

pripravenú, nakoľko na bližšie a konkrétne otázky obhajoby nevedela jednoznačne potvrdiť skutočnosti,
ktoré sú uvedené vo výpovedi poškodeného K. M.. Súd vníma konanie a výpoveď poškodeného K. M.
ako účelovú, v snahe obviniť obžalovaného a tým mu spôsobiť problémy, nakoľko obžalovaný v minulostiupozornil na nelegálne správanie sa K. M., ktorý mal na rómsku osadu dovážať a predávať herbu, za
čo bol aj právoplatne odsúdený.

Z vyššie uvedeného je zjavné, že K. M. spôsobuje svojim správaním a konaním na rómskej osade časté
problémyakonfliktymedzitýmitoobyvateľmi,očomsvedčítaktiežskutočnosť,žepovyhlásenírozsudku
v tejto veci bol uznesením zo dňa 18.08.2023, vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 3Tp/66/2023
vzatý do väzby pre spáchanie prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm.
a/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/, písm. d/ Trestného zákona, spáchaného

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona. Táto skutočnosť len potvrdzuje tvrdenie a obranu obžalovaného A. B., že
K. M. je tým elementom na rómskej osade, ktorý spôsobuje problémy, provokuje a vyvoláva konflikty
a práve takýmito tvrdeniami na obžalovaného by mohlo dôjsť k tomu, že by obžalovaný neupozorňoval
príslušné orgány na protizákonné správanie K. M..

Z judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa
§ 2 ods. 10 Trestného poriadku vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne
zistené a ničím nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je
predmetom trestného stíhania a pre ktorý bola podaná obžaloba.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby bolo
zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
a aby existoval spoľahlivý záver, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z
uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súd nemôže vyvodzovať náležité
zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti,

pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja. Súd musí prihliadať na dôkazy vykonané v
konaní pred súdom a ak dôjde k nezhode dôkazov s prípravným konaním, je potrebné odstrániť tieto
rozpory a zistiť objektívnu pravdu.
Súd tieto rozpory v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní aj odstránil, pričom po ich odstránení
v rámci svedeckých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný sa v žiadnom prípade nedopúšťal

žiadnej úžery, a viacerí svedkovia vypovedali, že peniaze si síce od neho požičali, no v konečnom
dôsledku mu vrátili len takú sumu, ktorú si od neho požičali. Samotný obžalovaný túto skutočnosť aj
potvrdilanebránilsatým,žebyžiadnepeniazenikomunikdynepožičal.Vtomtovidísúdobrovskýrozdiel
medzi požičaním finančných prostriedkov, resp. úžerou. To, že všeobecná prax na rómskej osade v iných
prípadoch a iných zúčastnených je taká, že sa požičiava a následne vracia suma peňazí navýšená

o úrok niekedy aj vo vysokej výške, automaticky neznamená, že tak tomu muselo byť aj v tomto prípade.
V konečnom dôsledku takmer všetci svedkovia, ktorí boli vypočutí v tejto veci, tento fakt potvrdili.

V neprospech obžalovaného konštantne vypovedá jedine svedok poškodený K. M. a svedkyňa
poškodená L. K., avšak jej výpoveď nebola úplne konštantná v priebehu celého trestného konania.

Súd sa stotožňuje s argumentom obhajoby, že jej výpoveď najmä na hlavnom pojednávaní nebola
konzistentná, z čoho aj súd vydedukoval, že mohla byť navádzaná k tomu, ako má vo veci vypovedať,
a to práve svojim svokrom K. M.. Motív K. M., aby takto vypovedal v neprospech obžalovaného, súd
objasnil vyššie. Naproti tomu je sedem svedeckých výpovedí, v ktorých svedkovia pred súdom uviedli,
že ani sami subjektívne nepociťovali, ale ani objektívne nedochádzalo zo strany obžalovaného k údajnej

úžere, ale išlo len o pomoc z jeho strany rôznymi formami, aj vo forme finančných pôžičiek.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovaného. Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní

zásada „in dubio pro reo“. Pri zisťovaní skutkového stavu okrem požiadavky určujúcej rozsah a
predmet dokazovania, je prioritná požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o
kvalitu skutkových zistení, potom skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený
mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že
nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý význam, ako dokázaná nevina.

V trestnom konaní musí obžaloba dostatočným spôsobom preukázať vinu obžalovaného a presvedčiť
tým súd, že obžaloba bola podaná dôvodne, že sa skutok stal, a že sa ho dopustil konkrétny obvinený.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k jednoznačnému záveru, že prokurátor v konaní pred súdomneuniesol dôkazné bremeno. V trestnom konaní zároveň nepochybne platí, že obžaloba musí preukázať
vinu obžalovaného, a nie naopak, teda, že obžalovaný má preukazovať svoju nevinu.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a vykonané rozsiahle dokazovanie na hlavnom
pojednávaní nemal súd prvého stupňa ani inú možnosť, ako obžalovaného spod skutku obžaloby v
celom rozsahu oslobodiť podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný

súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.