Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 14P/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624200818
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624200818.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Centrum pre deti a rodiny C., zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Obec Bystrany, dieťa matky D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, t.č. na neznámom
mieste a otca neuvedeného, o návrhu Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Spišská Nová Ves na
nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje ústavnú starostlivosť u maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX a umiestňuje ho do Centra pre
deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50, Gelnica.

II. Súd určuje matke D. B., nar. XX.XX.XXXX povinnosť platiť na výživu mal. A. mesačne sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené
dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, od
právoplatnosti rozsudku, do rúk Centra pre deti a rodiny C., F. XX, C. a to vždy do 25. dňa toho ktorého
mesiaca vopred.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 19.02.2024 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves žiadal

aby súd nariadil u mal. A. B. ústavnú starostlivosť.

2. Podaný návrh bol zdôvodnený tým, že na základe uznesenia o neodkladnom opatrení Okresného
súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 4P/211/2023 zo dňa 12.9.2023, právoplatného dňa 27.10.2023, bol
mal. A. B., nar. XX.X.XXXX, dňa 18.9.2023 umiestnený do Centra pre deti a rodiny Gelnica, Hlavná 50.
Matka, D. B. po zistení tehotenstva, navštívila svojho gynekológa a žiadala vykonať interrupciu. Lekár jej
oznámil, že je vo vysokom štádiu tehotenstva a interrupcia už nie je možná. Na základe tejto skutočnosti

jej lekár odporučil vykonať utajený pôrod. Matka túto požiadavku mala oznámiť po príchode do pôrodnice
pred narodením dieťaťa. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo tak pôrodnica nevykonala a po narodení
dieťaťa ju zapísala do jeho rodného listu. Po narodení dieťaťa sa matka v pôrodnici vyjadrila, že sa
dieťaťavzdáva,chcehodaťnaosvojenieaznemocniceodišla.Otecjejstaršíchnezaopatrenýchdetí,G.
B., nar.XX.X.XXXX a B. B., nar.X.X.XXXX, p. H. I. žije toho času v Anglicku. Matka pri osobnom pohovore
uviedla, že otca odmieta zapísať do rodného listu. Neskôr sa na úrad dostavil p. D. B., nar.X.X.XXXX,
bytom E. XXX, ktorý uviedol, že s matkou dieťaťa sú vzdialená rodina a bývajú vedľa seba a on je

údajným otcom jej dieťaťa. V čase narodenia mal. A. žil s partnerkou J. B., s ktorou má dve maloleté deti,
ale nie je v ich rodných listoch uvedený ako otec. Toho času sa partnerka s mal. deťmi odsťahovala zo
spoločnej domácnosti. Údajný otec mal. dieťaťa bol oboznámený so skutočnosťami, ktoré sú potrebné
na to, aby sa mohol ako otec zapísať do rodného listu. Taktiež, že bude potrebné znalecké dokazovanie zoblasti genetiky vo veci určenie otcovstva. Na základe týchto skutočností si p. D. B. v októbri 2023 podal
návrhnaOkresnomsúdeSpišskáNováVesnaurčenieotcovstva.Dňa6.12.2023bolovydanéuznesenie
pod sp.zn.11Pc/28/2023, kde Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci o určenie otcovstva s

príslušenstvom ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodina Spišská Nová Ves, za opatrovníka pre
mal. A. B., na zastupovanie mal. dieťaťa v konaní. Dátum pojednávania doposiaľ nebol vytýčený.

3. Navrhovateľ k návrhu pripojil rodný list maloletého.

4. Nakoľko sa súdu nepodarilo ani po opakovanom šetrení pobytu matky zistiť jej skutočný pobyt ani
miesto jej pracoviska, súd jej doručil písomnosti podľa § 106 ods. 3 C.s.p. oznámením na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke tun. súdu.

5. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti matky dňa 27.08.2024, pretože matka bola riadne a včas
predvolaná na pojednávanie, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala súd

o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámením s obsahmi pripojených spisov a bol
zistený tento skutočný stav veci:

7. Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 27.08.2024 uviedol, že podmienky sa ani u matky ani
maloletého dieťaťa od podania návrhu nezmenili. Matka neprejavila o dieťa žiaden záujem, aj naďalej
sa zdržiava v zahraničí na neznámom mieste.

8. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú

prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do
pestúnskej starostlivosti.

9. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova

dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivostialebopestúnskejstarostlivostiadieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivosti
budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, rodičia dieťaťa
nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, uložené výchovné opatrenie podľa § 37
ods. 3 neviedlo k náprave alebo rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.

10. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú
rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

11. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje ústavná starostlivosť, musí

presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti
a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a
iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných
a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

12. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

13. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do

náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

14. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,

súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety
neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávaťúkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

15. Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 61 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.Podľa§61ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

18. Podľa § 61 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 61 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné

práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že maloletého A., po tom ako bol umiestnený
v ústavnom zariadení na základe uznesenia o neodkladnom opatrení matka, ani žiaden iný z príbuzných
nekontaktoval s výnimkou jedného kontaktu domnelého otca. Otcovstvo k dieťaťu doposiaľ však určené

nie je, matka sa zdržiava na neznámom mieste. Vykonaným dokazovaním bolo tiež zistené, že
v súčasnej dobe nie je iná vhodná osoba, ktorá by maloletého mohla prevziať do náhradnej osobnej
starostlivosti. Z blízkych osôb tak nemá nikto zabezpečené vhodné bytové ani osobnostné podmienky
na prevzatie starostlivosti.

26. V tomto konkrétnom prípade súd s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav a v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami nariadil u maloletého A. ústavnú starostlivosť, pretože mal zato,
že nariadenie ústavnej starostlivosti je v jeho záujme, najmä s poukazom na skutočnosti vyplývajúce zo
správy navrhovateľa, obce Bystrany ako aj Centra pre deti a rodiny C., ako aj zo skutočností opísaných
v samotnom návrhu. Zároveň súd rozhodol, že ho umiestňuje na výkon tejto starostlivosti do Centra pre

deti a rodiny C., kde sa v súčasnej dobe už aj na základe unesenia o neodkladnom opatrení aj nachádza.

27. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zároveň určil povinnosť matke prispievať na
výživu maloletého v minimálnej zákonom stanovej výške po 30% zo sumy životného minima na jednonezaopatrené, neplnoleté dieťa, keďže majetkové pomery matky nie sú známe, pričom doteraz známe
pomery odôvodňujú určenie výživného v určenej výške, a to do rúk Centra pre deti a rodiny Gelnica,
od právoplatnosti rozsudku.

28. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Predpokladom priznania náhrady trov konania v mimosporovom konaní je procesný návrh účastníka

konania. Vzhľadom k skutočnosti, že takýto procesný návrh účastníka nebol podaný, súd rozhodol že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).