Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011873
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123011873.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.09.2024, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
0T/210/2023 zo dňa 13.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 0T/210/2023 zo dňa 13.03.2024 uznal obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXX, vinným z prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a z prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 15.11.2023 v čase o 21.56 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Opel Astra, ev. č. C. XXX
D., po diaľnici D1 v smere od diaľničného benzínového čerpadla Slovnaft – Juh do centra mesta Prešov,
kde bol na diaľničnom zjazde z diaľnice D1 na cestu I/18 v km 400, 100 diaľnice D1 v čase o 21:57
hod. zastavený hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Prešov KR PZ Prešov, z dôvodu, že
bolo Operačným strediskom KR PZ Prešov vyhlásené pátranie po vozidle Opel Astra, ev. č. C. XXX

D., modrej farby, pričom bolo podozrenie, že vodič uvedeného vozidla je pod vplyvom alkoholu, kde bol
vodič po zastavení v čase o 21.57 hod. vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na prevádzku a vedenie
motorového vozidla, pričom vodič predložil vodičský preukaz číslo E. XXX XXX, kde bolo následnou
lustráciou v informačných systémoch PZ zistené, že predložený vodičský preukaz ja neplatný a osoba
má vydaný vodičský preukaz číslo C., avšak ten je zadržaný z dôvodu, že dňa 31.7.2023 bolo vydané
rozhodnutie Okresným súdom Prešov pod číslom 0T 142/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

31.7.2023, kde mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 36 mesiacov do
28.7.2026 a následne bol vodič vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorú vykonal po zákonnom
poučení hliadkou v čase o 21:58 hod. s pozitívnym výsledkom 0,86 mg/l (miligram etanolu na liter
vydychovaného vzduchu).

Za to mu uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona

pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a existencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti vedenia
všetkých druhov motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré obmedzil len na odvolanie
proti výroku o treste, pričom v písomnom odôvodnení prostredníctvom svojho obhajcu poukazoval na
to, že podľa teórie trestného práva trest sám o sebe nie je trestom, ale je charakterizovaný určitou

účelovosťou, pričom účelom trestu je jeho individuálna a generálna prevencia, teda pôsobenie trestu
na samotnú osobu páchateľa, keď generálna prevencia má plniť svoj výchovný účel trestu na ostatných
členov spoločnosti. Odvolateľ mal za to, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a hodnotenie dôkazov
zo strany súdu, pri ukladaní druhu a výmery trestu, vzhľadom na ním tvrdené okolnosti čo bolo motívom
jeho protiprávneho konania vzhľadom na tú skutočnosť, že doposiaľ počas jeho života nebol vo výkone

nepodmienečného trestu, súdom uložený trest v rámci jeho individuálnej prevencie, najmä jeho druh
a výmera, sa javí ako prísny. Konkrétne poukazoval na to, že za jeho protiprávne konanie zákonodarca
umožňuje v rámci platnej právnej úpravy aj uloženie iného druhu trestu, okrem iného, aj v zmysle §
53 Trestného zákona, trest domáceho väzenia, a to v trvaní až na 4 roky, teda páchateľovi prečinu,
ak vzhľadom na povahu trestného činu, osobu a pomery páchateľa, postačuje uloženie tohto trestu,
páchateľ dal písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri

výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Súd môže uložiť trest domáceho väzenia vo výmere až
na 4 roky za trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom neprevyšujúcou
10 rokov, najmenej však na dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej týmto
zákonom. Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd,
zdržiavať sa vo svojom obydlí, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život

a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Súd môže uložiť páchateľovi počas výkonu trestu
domáceho väzenia obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol
riadny život. Prezentujúc poznanie podmienok pre taký druh trestu dodal, že po dobu výkonu trestu
domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného
a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný čas. Tento čas sa

započítava do výkonu trestu, pričom ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce
z trestu domáceho väzenia alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd trest premení
na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná
jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto
trestu. Poukazoval potom na svoje pomery, keď bolo zistené, že v mieste svojho trvalého bydliska v

rodinnom dome v Hrabkove žije sám, v spoločnej domácnosti so svojou 80-ročnou matkou F. B., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá pre svoj zlý a vážne narušený zdravotný stav potrebuje vo dne, v noci osobnú
starostlivosť, ktorú jej poskytuje výlučne iba on osobne, a tak súdom uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody znamená, že by sa o jeho matku nemal kto starať, čo by malo za následok ohrozenie
je ďalšieho života. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil mu trest domáceho väzenia na súdom určenú dobu,
spolu s uložením obmedzenia alebo povinnosti smerujúcej k tomu, aby viedol riadny život alebo aby vec
vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.

1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a v prejednávanej veci navyše,

keďže obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku a bol poučený podľa
§ 257 ods. 5 Trestného poriadku, len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku. Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Preskúmaval potom len napadnutý výrok
o treste, pričom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Plynie z neho, že
prihliadolnajmänaspôsobspáchaniaskutkuajehonásledokzavinenie,pohnútku,osobuobžalovaného,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade

s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom skutočnosť, že obžalovaný A. B. svoje konanie
oľutoval, posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Na druhej strane
obžalovanému priťažilo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona). Ukladal
úhrnnýtrestadospelkzáveru,ženauvedomeniesinásledkovkonaniauobžalovaného,právevzhľadomna jeho charakter a okolnosti spáchania skutku na jednej strane a na strane druhej zohľadniac postoj
obžalovaného premietnutý do jeho vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku na
hlavnom pojednávaní, na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie postačí aj trest odňatia

slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby, a preto uložil trest vo výmere 6 mesiacov, ktorý súd
považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý. Nakoľko obžalovanému v čase spáchania skutku
kladeného mu za vinu v tomto konaní plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iný jeho
úmyselný trestný čin, pre ktorý bol právoplatne odsúdený, individuálnej a generálnej prevencie
u obžalovaného by, podľa okresného súdu, iný trest než trest spojený s obmedzením jeho osobnej

slobody nebol dostatočný (trest podmienečný ani zákonný, a to s odkazom na § 49 ods. 2 Trestného
zákona), keďže zrejme predchádzajúce odsúdenie v podobe podmienečného trestu, zrejme neviedlo
k jeho náprave.

Okresný súd po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k

spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 31.7.2023 sp. zn. 0T/142/2023 bol odvolateľ uznaný
vinným z obdobného prečinu, ako v tejto trestnej veci, a to prečinu ohrozenie pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 4

mesiacov s jeho podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 14 mesiacov ako aj trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 rokov. Skúšobná doba začala plynúť
01.08.2023, a teda uplynula dňom 01.10.2024.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol

doposiaľ pokutami postihnutý za tri priestupky (spáchané v dňoch 18.02.2023 za porušenie ustanovení
o dovolenej rýchlosti v cestnej doprave, za ktorý mu bola uložená pokuta až 150,- eur, 28.11.2022 oproti
pokute 20,- eur a 28.07.2023 za porušenie pravidiel cestnej premávky, za ktorý mu bol uložený zákaz
vedenia motorových vozidiel, ktorý skončil 31.07.2023).

Odvolací súd teda doplnil dokazovanie s prihliadnutím na odvolacie dôvody, pričom zo správy
mediačného a probačného úradníka zistil, že obžalovaný A. B. a jeho obhajca boli dňa 26.08.2024
probačným a mediačným úradníkom telefonicky upovedomení o tom, že dňa 28.08.2024 o 09.00 hod.
bude na adrese D. XXX realizované šetrenie materiálno-technických podmienok za prítomnosti technika
ICZ Trenčín, pričom probačným a mediačným úradníkom bolo dňa 28.08.2024 vykonané šetrenie v

mieste trvalého bydliska obžalovaného A. B., ktorého sa zúčastnil aj technik ICZ Slovakia a prítomní
šetrenia boli obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX a matka obžalovaného pani F. B., nar. XX.XX.XXXX.
Obžalovaný A. B. uviedol, že poučeniu porozumel a súhlasí s uložením trestu domáceho väzenia
spojeného so zákazom požívania alkoholických nápojov tak, ako to oznámil v svojom písomnom sľube
zo dňa 15.08.2024 a prezentoval, že je rozvedený a býva na adrese trvalého pobytu D. XXX s matkou

F. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je starobná dôchodkyňa, ktorá je vlastníkom rodinného domu, čo bolo
potvrdené aj výpisom z príslušného listu vlastníctva č. XXX. Probačnému a mediačnému úradníkovi
predložil potvrdenie o úhrade elektrickej energie za posledné tri mesiace, t. j. jún, júl a august 2024.
Tiež oznámil, že je poberateľom invalidného dôchodku od roku 1995. F. B., matka obžalovaného, v
čestnomvyhlásenízodňa23.11.2023vyhlásila,žesynA.B.sňoudlhodobožijevspoločnejdomácnosti.

Finančne jej vypomáha s nákladmi na bývanie. Vzhľadom na jej vek a zhoršujúci sa zdravotný
stav, je nevyhnutne odkázaná na každodennú starostlivosť svojho syna, pričom ako spolubývajúca
plnoletá osoba žijúca s obžalovaným v spoločnej domácnosti písomne vyhlásila, že súhlasí s kontrolou
technickými prostriedkami u A. B.. Obe tieto osoby poskytli potrebnú súčinnosť pri výkone predbežného
šetrenia. Boli poučení o právach a povinnostiach podľa zákona č. 78/2015 Z. z. a o prevádzkových

pokynoch použitia technických prostriedkov. Obžalovaný bol poučený o povinnosti podieľať sa na
náhrade nákladov štátu za každý začatý deň výkonu kontroly technickými prostriedkami v sume, ktorú
ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom (v súčasnosti 1,50 eur za každý začatý
deň). Dotknuté osoby udelili súhlas s tým, aby sa vyššie menovaný v prípade uloženia trestu domáceho
väzenia spojeného so zákazom požívania alkoholických nápojov zdržiaval na uvedenej adrese. Po

poučení probačným a mediačným úradníkom Okresného súdu Prešov, obžalovaný A. B. v zmysle §
53 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona vyhlásil, že po uložení trestu domáceho väzenia spojeného so
zákazom požívania alkoholických nápojov sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese,
t. j. na adrese trvalého bydliska D. G. XXX a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Počasšetrenia v mieste bydliska bolo zistené, že v obci D. je pokrytie GSM signálom len u jedného operátora,
a to Orange. Iní operátori v obci Hrabkov nemajú pokrytie s dostatočným signálom a na základe záveru
záznamu o servisnom výjazde technika ICZ bolo potrebné konštatovať, že pokrytie GSM signálu ZKPA

na typ GSM - 2G a 3G nastavený na maximum je bez signálu a miesto nie je vhodné na prevádzku
zariadenia kontroly požitia alkoholu v zmysle zákona č. 78/2015 Z. z., ods. 8. Uvedeným šetrením bolo
teda zistené, že u obžalovaného nie sú splnené podmienky pre nariadenie výkonu kontroly technickými
prostriedkami na adrese D. G. XXX, okr. Prešov, prostredníctvom technického prostriedku osobného
identifikačného zariadenia podľa §4 zák, č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí

technickými prostriedkami a zariadením na kontrolu požitia alkoholu podľa § 8 zák. č. 78/2015 Z. z. o
kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

Účelom trestu je v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, trest má
postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Je teda zrejmé, že pomery obžalovaného neumožňujú uloženie trestu domáceho väzenia, u ktorého
by bolo dostatočne účelné očakávať naplnenie účelu trestu, keďže práve kontrola abstinencie
obžalovaného od alkoholu, pod vplyvom ktorého spáchal opakovane trestnú činnosť, je zásadnou
skutočnosťou, ktorú by bolo nevyhnutné zabezpečiť, ak by mal obžalovaný vykonávať efektívny trest

na slobode. Oproti tomu, abstinencia obžalovaného od alkoholu vo výkone trestu odňatia slobody, je
podstatne lepšie kontrolovateľné príslušnými pracovníkmi ZVJS. Takto trest domáceho väzenia nie je
postačujúci, aj keď obžalovaný v podstate dal sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na
určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť.

Obžalovaný spáchal predmetnú trestnú činnosť znovu úmyselne po tom, čo už bol za obdobnú
trestnú činnosť uznaný vinným a konal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Po
zohľadnení jeho osoby, keď je špeciálnym recidivistom so sklonom zneužívať alkohol, napriek tomu,
že obžalovaný B. je bezprostredným opatrovateľom svojej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti,
nemožno prehliadnuť jeho pomery, ktoré neumožňujú v zákonom nevyhnutnom rozsahu kontrolovať

spôsob vedenia riadneho života menovaného a sú ohrozené možnosti jeho nápravy, keď opakovane
prichádzal v nedávnej dobe do rozporu so zákonom a nezastavilo ho ani plynutie skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, z hľadiska nedostatočnosti doterajších prostriedkov Trestného zákona,
ktorých účelom bolo primäť obžalovaného k riadnemu životu, najmä k nepáchaniu trestných činov,
pričom obžalovaný spáchal predmetnú trestnú činnosť počas plynutia skúšobnej doby určenej na to,

aby preukázal schopnosť a ochotu viesť riadny život a nepáchať trestnú činnosť. Zjavne si uvedomuje
aj to, aký negatívny vplyv na jeho správanie alkohol má, no napriek tomu v jeho zneužívaní pokračuje.

Nezostávalo potom krajskému súdu iné, než vzhľadom na spôsobený následok v podobe jeho
opakovaného porušenia a ohrozenej možnosti nápravy páchateľa uzavrieť, že v súlade s účelom trestu

a záujmom na individuálnej a generálnej prevencii, je zákonným a odôvodneným len trest odňatia
slobody spojený s výkonom trestu v ústave na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia. Doposiaľ
na neho bolo pôsobené miernymi prostriedkami Trestného zákona, no zjavne bez zásadného účinku,
keďže ani to mu nebránilo, aby znova spáchal obdobný prečin. Je teda zjavné, že ukladanie nejakého
z tzv. alternatívnych trestov, by bolo nespôsobilým dosiahnuť účel trestu, keď už raz preukázal, že taký

trest je neúčelný.

Ani výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, ani trestu zákazu činnosti, nebolo čo vytknúť,
pretože boli skutkovo odôvodnené a zodpovedali Trestnému zákonu. S rozhodnutím o druhu a výmere
trestu uloženého okresným súdom ako takého, odvolací súd teda vo svojej podstate nemal dôvod

nesúhlasiť, pretože práve taký trest je v súlade s účelom trestu. Vyhlásenie obžalovaného o vine a jeho
prijatie súdom sa zjavne premietlo do výmery trestu odňatia slobody, aj keď v osobe obžalovaného
išlo o špeciálneho recidivistu, ktorý oproti nedávnej minulosti spáchal už dva úmyselné prečiny, navyše
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.Výmera trestu sa vzhľadom na osobu obžalovaného, ako špeciálneho recidivistu a ohrozenú
možnosť nápravy, skôr javí ako mierna. Uvedené napraviť nemožno pre absenciu odvolania podaného

v neprospech obžalovaného. Odvolací súd ponechal teda výrok o treste ako celok aj v tomto nedotknutý,
nakoľko, ak by mal len preto zrušovať výrok o treste a nahradzovať ho vlastným výrokom, bolo by to
v zásade zbytočné, nakoľko nezistil zákonný priestor pre to, aby to malo taký význam, aby ukladal nižší
trest. Uložený trest je tak zákonný, odôvodnený, primeraný, a teda spravodlivý.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac dôvody pre vyhovenie podanému odvolaniu, krajský súd odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.