Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32Pc/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202929
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324202929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd A. pred sudkyňou Z.. M. N. vo veci navrhovateľky: M. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

XXX XX Y. č. XXX, voči manželovi navrhovateľky: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX o návrhu
na rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov M. X., rod. H., narodenej XX.XX.XXXX a K. X., narodeného XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku XX,
ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa XX.XX.XXXX domáhala rozvodu manželstva s

odôvodnením, že manžel sa dopustil počas trvania manželstva nevere a preto vylúčila možnosť
obnovenia manželského spolužitia. K návrhu pripojila potvrdenie od Obce Y. zo dňa XX.XX.XXXX o
spoločnom poslednom pobyte manželov.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky,
ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ku
ktorému pripojila lekársku správu zo dňa XX.XX.XXXX preukázajúc svoj nepriaznivý zdravotný stav,

nakoľko trpí depresiou ťažkého stupňa. Obvodný lekár jej výslovne neodporúčal aby sa zúčastnila na
pojednávaní a konštatoval, že uvedené by určite prispelo k zhoršeniu jej labilného zdravotného stavu.
Navrhovateľka uviedla,že s podaním návrhom súhlasí a žiada, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím manžela navrhovateľky oboznámením sa s listinnými
dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Miestnom národnom výbore I.. U oboch sa jedná
o prvé manželstvo. Navrhovateľ a manželka sú národnosti slovenskej, obaja sú štátnej príslušnosti
slovenskej. Z manželstva nepochádza dieťa. Posledné spoločné bydlisko mali manželia na adrese
Tomášikovo č. XXX, kde aj toho času býva navrhovateľka. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v
zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku.

5. Odporca na ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva

súhlasí. Ako príčinu rozvratu manželstva vidí obdobne ako to uviedla manželka, nakoľko počas trvania
manželstva sa priznal, že bol neverný. Uvedené sa stalo len X-krát a to vo XX/XXXX, ktorú skutočnosť
sám svojej manželke oznámil. Toho času nezdieľajú spoločnú domácnosť a to od XX/XXXX, kedy sa
presťahoval do G., toho času aktuálne býva na ubytovni a to aj z dôvodu, že spolubývanie s manželkou as jej rodinou bolo neznesiteľné, kedy sa mu bratia manželky vyhrážali bitím. Z uvedeného dôvodu si ani
neželá, aby sa dozvedela manželka o tom, na ktorej adrese sa aktuálne zdržiava. Prehlásil, že začiatkom
mali s manželkou harmonický vzťah, pričom odstupom času na to prišiel, že niečo mu chýba v tomto

vzťahu, čo následne našiel u svojej aktuálnej partnerky, s ktorou aj toho času tvoria jeden pár. Nemieni
sa vrátiť k manželke, ani nechce sa s novou partnerkou rozísť, toho času vylučuje možnosť obnovenia
manželského spolužitia, je v novom vzťahu šťastný. S novou partnerkou býva spoločne na ubytovni, s
ktorou vykonávajú aj pracovnú činnosť u toho istého zamestnávateľa. Prehlásil, že ich manželstvo bolo
už len formálne v poslednom období, kde spolu bývali pod jednou strechou len ako spolubývajúce osoby.

S poukazom na uvedené súhlasí s podaným návrhom, preto žiada, aby súd ich manželstvo rozviedol.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,onuspokojovaniepotriebrodinyzaloženej manželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd
pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov
podľa § 18 a § 19.

11. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

12. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.

Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

13. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a

nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia
a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno
chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na
budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.

Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí
mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a
rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého
životného spoločenstva.

14. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríkladjednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia
jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

15. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o
rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona
možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i
skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich
osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj

problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť
navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod.
Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje
na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja
manželia, vrátane manžela navrhovateľky. Síce navrhovateľka k dôvodom rozvodu manželka uviedla len

neveru, je možné predpokladať, že u nej práve okamih, kedy sa dozvedela o tom, že manžel bol neverný
počas trvania manželstva, predstavoval zlom, od ktorého okamihu odmieta manžela, nedôveruje mu,
ktorá skutočnosť bola preukázaná aj samotným podaním návrhu na rozvod manželstva. Manžel uviedol
na pojednávaní, že vo februári 2024 sa odsťahoval od manželky do Bratislavy, kde býva v spoločnej
domácnosti s novou partnerkou, s ktorou nemieni sa rozísť.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúcinemožnostiplniťúčelmanželstva,resp.rodinyzaloženejmanželstvom.Súdvšakpovažuje
za potrebné uviesť, že ak sú v manželstve problémy, je povinnosťou oboch manželov, aby vyvinuli
maximálne úsilie na odstránenie rozporov medzi manželmi. Ak napriek úsiliam manželstvo nie je možné

zachrániť, očakáva sa od manželov korektný prístup voči druhému manželovi pri procese ukončenia
manželského zväzku, akým prístupom nadviazanie mimomanželského vzťahu počas trvania manželstva
manželom navrhovateľky, rozhodne nie je.

17. Súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy. Spoločnosť tento

jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Podľa názoru
súdu vzhľadom na predpoklad dobrovoľnosti (stanovený zákonom) každého z manželov následne aj
zotrvať v manželstve (rovnako ako dobrovoľne vstupovali do manželstva), nemožno nikoho nútiť, aby
z akýchkoľvek dôvodov zotrval v manželstve, ak je presvedčený, že manželstvo je vážne narušené a

trvalo rozvrátené.

18. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného
ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti

založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty
by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva
vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo
manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom
zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. Zachovanie takéhoto

formálneho manželstva, kde manželia normálne už ani nekomunikujú, t. č. už od februára 2024
nezdieľajú spoločnú domácnosť, intímne pravidelne sa dlhodobo nestýkajú, je preto ťažko očakávať
obnovenie citovej väzby, tak aby manželstvo plnilo svoj účel, ktoré má na mysli ustanovenie § 18 a 19
Zákona o rodine. Existujúci stav vo vzťahu medzi manželmi potvrdila aj navrhovateľka ako aj odporca.
Spoločná minulosť manželov, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania

vyplýva trvalý rozvrat vzťahov a súčasne manžel navrhovateľky ďalšie spolužitie v manželskom zväzku
odmieta.

19. Súd teda zdôrazňuje, že za hlavnú príčinu rozvratu manželstva v predmetnom prípade je možné
považovať neveru zo strany manžela, ktorý aj toho času udržiava kontakt so svojou milenkou, s ktorou

plánuje spoločný život a t. č. zdieľa aj spoločnú domácnosť.

20. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemôže podať odvolanie manžel navrhovateľky, nakoľko sa tohto svojho práva
účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdal.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie pre navrhovateľku v lehote 15 dní od doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v
ktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané.(§359CSP).Odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).