Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201318
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8222201318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: 1./ U. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX G. a v 2./ H. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/
XX, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov
č.163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863
017, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Bardejov č.k. 8Csp/39/2022-118 zo dňa 13. novembra 2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcom v 1. a v 2. rade priznáva vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
(cit.):
„I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa

15.10.2004, v časti I. Predmet zmluvy, v znení:
„Poplatok za poskytnutie Úveru: 2 % z výšky Úveru splatný v deň podpisu Zmluvy, Poplatok za správu
Úveru: 40 Sk / mesačne.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa
15.10.2004, v časti III. Splácanie Úveru, úrokov a poplatkov, v bode 7., v znení:
„Dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním Pohľadávky z Úveru, platiť úrok z omeškania vo
výške určenej Veriteľom Zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm Veriteľ najskôr uhradí splatné

poplatky a náklady súvisiace s Úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa
15.10.2004, v časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 2., v znení:
„Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasím s
ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s

účinnosťou od 1.8.2002 (ďalej len „VOP“).“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o splátkovom úvere, č. XXXXXXXXXX, zo dňa
15.10.2004, časti V. Záverečné ustanovenia, v bode 4., v znení:„Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného
zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 4, § 64 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 137 a § 298 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
zneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“),§3ods.3zákonač.250/2007

Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochv
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), čl. 6 ods. 1 a čl. 7 Smernice Rady
93/13EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1./ a v 2./ rade sa žalobou podanou

na súde prvej inštancie dňa 29.06.2022 domáhali určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak
ako to je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov
konania. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že dňa 15.10.2004 uzatvorili so žalovanou zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 1 659,70 eur
(50 000 Sk). Poskytnutý úver sa zaviazali žalovanej zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 30,54 eur

(920 Sk). V zmluve bola dohodnutá konečná splatnosť úveru na deň 20.10.2011, ročná úroková sadzba
vo výške 11,30 % p.a. a splatnosť prvej splátky 20.11.2004.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak ako to je
uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, pričom v prvom rade považoval za potrebné

vyporiadať sa s námietkami žalovanej vznesenými v priebehu prvoinštančného konania. Konštatoval,
že medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu, ktorý je s prihliadnutím na
povahu účastníkov týchto zmlúv vzťahom spotrebiteľským. Spornou skutočnosťou bola prípustnosť
žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ako aj prieskum spotrebiteľskej prijateľnosti/
neprijateľnosti podmienok v individuálnom spotrebiteľskom spore. Túto skutočnosť v priebehu konania

namietal žalovaný s tvrdením, že zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. Súd
prvej inštancie konštatoval že naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky
je daný, a to priamo v ust. § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a vplývaj aj z ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20C/26/2016
zo dňa 28.02.2017. Okrem toho poukázal na ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ, pričom uviedol, že poznámka

pod čiarou k odkazu 18ab) poukazovala práve na ust.§ 137 písm. c) a d) CSP, a konštatoval, že v
prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru nie je spotrebiteľ povinný preukazovať naliehavý právny záujem. V nadväznosti na
námietku žalovaného ohľadne zákazu retroaktivity poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR
napr. na nález sp. zn. PL ÚS 67/07, a uzavrel, že spomenuté ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ s odkazom na

ust. § 137 písm. c) a d) CSP umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neprijateľnosti zmluvných podmienok
v spotrebiteľskej zmluve. Ďalej súd v uvedenom smere odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6 Cdo 27/2018 zo dňa 28.03.2019, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13
zo dňa 26.02.2015, kde podľa bodu 70. uvedeného rozsudku vyplývalo, že zmluvné podmienky musia
byť v každom prípade posúdené z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy. Súd prvej inštancie dospel k

záveru, že net žiadneho dôvodu, aby bol z okruhu úspešne vedených vecí pred súdom vylúčený práve
rozsudok o neplatnosti niektorej zmluvnej podmienky, ak ju spôsobil dodávateľ pri zanedbaní povinnosti
postupovať s odbornou starostlivosťou podľa ust. §7 ods. 2 písm. a) ZoSÚ. Za porušenie povinnosti
postupovať s odbornou treba podľa názoru súdu prvej inštancie považovať aj používanie neprijateľných
zmluvných podmienok (podľa ust. § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), nekalých obchodných praktík (podľa ust. § 7 a nasl. Zákona o ochrane spotrebiteľa) ale
aj iné porušenie práv spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 15CoCsp/23/2020 zo dňa 11.02.2021. Zároveň poukázal aj na praktický význam žaloby o
určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktorý pre žalobcov predstavuje konzekvencie spojené sdosiahnutím právnej isto s prípadnou možnosťou uplatňovania ďalších svojich iných spotrebiteľských
nárokov. Následne boli predmetom prieskumu súdu štyri zmluvné podmienky, ktoré boli predtlačené zo
strany žalovanej, a ktoré nepredstavovali ani hlavný predmet plnenia, ani cenu, a preto neboli vylúčené

zo súdneho prieskumu ich neprijateľnosti. Vo vzťahu k žalobcami označeným neprijateľným zmluvným
podmienkam uviedol nasledovné:
Čo sa týka neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa neprijateľnosti poplatku za správu
úveru, súd prvej inštancie odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Skalica sp. zn. 1C/286/2022 zo
dňa 20.08.2013. Mal za to, že takto dojednaná zmluvná podmienka je neprijateľná, nakoľko pre

spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie. To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu,
keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak.
Len všeobecné stanovenie poplatku za správu úveru ako mesačného paušálu s odkazom na Sadzobník
poplatkov žalovaného súd prvej inštancie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za účtovaný
poplatok za správu úveru (mesačný paušál) žalovaný neposkytoval žalobcom žiadne plnenie, ktoré by

predstavovalo protihodnotu tohto poplatku. Podporne odkázal na závery rozsudku Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 4Co/72/2016 zo dňa 24.09.2017, a taktiež aj na rozsudok 2CoCsp/39/2022 zo dňa
23.11.2022.
Pokiaľ ide o neprijateľnosť podmienky zmluvy v časti III. Splácanie úrokov a poplatkov, v bode 7., súd
zastával názor, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v značnej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa.

Táto podmienka podľa názoru súdu prvej inštancie nezohľadňuje vôľu spotrebiteľa, ktorý záväzok plní
a na ktorú jeho časť má byť platba započítaná, pričom zápočet žalovaného n istinu v poslednom
rade vo svojej podstate umožňuje zvyšovať zadlženosť spotrebiteľa cez úroky z omeškania, prípadne
iné sankcie. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. 20Co/144/2014 zo dňa
28.04.2015. Súčasne svoj názor oprel aj o rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 6Co/161/2011.

Vo vzťahu k podmienke dojednanej v V. časti - Záverečné ustanovenia, bod 2.,- uviedol, že o obdobnom
ustanovení už bolo právoplatne rozhodnuté Okresným súdom Kežmarok sp. zn. 9C/2/2014 zo dňa
16.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2016 zo dňa
27.04.2017. Na závery obsiahnuté v rozhodnutí Okresného súdu Kežmarok odkázal aj v napadnutom
rozhodnutí a plne sa s nimi stotožnil.

Čo sa týka zmluvnej podmienky v časti V. záverečné ustanovenia, bod. 4 Zmluvy o splátkovom úvere
o aplikácii Obchodného zákonníka, rovnako ako v predošlom odseku poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov prvej inštancie, ale aj odvolacích súdov, ktoré sa danou problematikou zaoberali. Súd prvej
inštancie nevidel dôvod na odklon od predmetných rozhodnutí, a preto aj túto podmienku posúdil ako
neprijateľnú.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že úspešným žalobcom
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote včas odvolanie žalovaný v
súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. b), d) a f) CSP. Namietal arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia,
pričom uviedol, že súd prvej inštancie sa v prípade rozhodných námietok a otázok predložených v

priebehu sporu uspokojil len s odkazom na závery rozhodnutí vyšších súdnych autorít. Mal za to,
že citované rozhodnutia, ktoré citoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neposkytovali
odpoveď na argumentáciu žalovanej vznesenú v priebehu prvoinštančného konania. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa názoru žalovanej nespĺňalo základné limity, ktoré sú kladené jednak
právnou úpravou ale aj rozsiahlou judikatúrou na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia. Napadnutým

rozsudkom súd prvej inštancie nijako nevyjadril, či je určenie neprijateľných zmluvných podmienok
užitočné pre žalobcov, a či toto učenie môže plniť hlavnú funkciu určovacieho rozsudku. V tejto
súvislosti uviedol, že súd sa otázkou užitočnosti a praktickej potrebnosti žalobného návrhu na určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok vôbec nezaoberal. Žalobcovia neuplatnili žiaden reštitučný alebo
satisfakčný nárok, ktorý by mal rezultovať z použitia zmluvných podmienok. Prípustnosť žaloby o

určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa názoru žalovaného nie je daná naliehavým právnym
záujmom ako jedným zo znakov procesnoprávnej normy v ust. § 137 písm. c) CSP, ale praktickým
významom tejto žaloby pre spotrebiteľov. Žalobcovia neprodukovali žiadne tvrdenie, ako sa napadnuté
zmluvné podmienky negatívne prejavujú v ich právnom postavení, pričom súd prvej inštancie nevykonal
žiadne dokazovanie za účelom zistenia tejto skutočnosti. Práve žalobcovia mali v konaní podľa názoru

žalovaného produkovať tvrdenia, ktorými by preukázali potrebnosť určovacieho návrhu. Súd prvej
inštancie sa vôbec nezapodieval otázkou, či táto určovacia žaloba slúži na ochranu konkrétneho
ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva žalobcov. K porušeniu práva na spravodlivý proces
došlo zo strany súdu prvej inštancie aj rezignáciou na riadnu aplikáciu relevantných hmotnoprávnychnoriem týkajúcich sa neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré nahradil svojimi vlastnými úvahami a
kritériami. V odôvodnení napadnutého rozsudku nič nenasvedčuje tomu, že by súd podrobil zmluvnú
podmienku prieskumu z hľadiska kritérií rozpracovaných Súdnym dvorom EÚ vo veci Aziz (C-415/11)

a Constructora principado (C-226/12). Relevantné právny normy - najmä v ustanoveniach § 53 ods. 1,
10 Občianskeho zákonníka a čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13 - teda v skutočnosti vôbec neboli aplikované.
Týka sa to najmä požiadavky kvalifikovanej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Rozsudok je z uvedeného dôvodu arbitrárny a nepreskúmateľný. Rezignácia
súdu na vysvetlenie, ako bola aplikovaná relevantná judikatúra Súdneho dvora má za následok

nepreskúmateľnosť takto vydaného rozhodnutia a stav ktorý je neudržateľný v ústavných mantineloch
zákonnosti spravodlivého procesu. V napadnutom rozhodnutí však nie je nijako objasnené prečo by
akákoľvek zo zmluvných podmienok mala byť vyhodnotená ako neprijateľná, zakladajúca nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vo vzťahu k výroku o neprijateľnosti zmluvnej
podmienkytýkajúcejsapoplatkuzaposkytnutieúverunamietalporušenieustálenýchprávnychpravidiel,
ktorým došlo porušením ústavného zákazu retroaktivity. Súd prvej inštancie sa aplikáciou ust. § 53

ods. 4 psím. t) Občianskeho zákonníka dopustil absolútne neprípustnej retroaktívnej aplikácie práva,
keď na posúdenie platnosti právneho úkonu zo dňa 15.10.2004 uplatnil znenie právnej normy účinnej
od 13.06.2014. Napokon súd ignoroval aj prechodné ust. § 879p Občianskeho zákonníka a to najmä
jeho druhú časť. Žalovaná mala za to, že nárok banky na poplatky vznikol a bol uspokojený už pred
rokom 2004. Súd opomenul aplikovať závery rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-26/13, pričom

uzavrel, že v slovenskom právnom poriadku prichádza do úvahy prieskum cenového dojednania iba
za predpokladu, že by bolo v zmluve vyjadrený netransparentným spôsobom. Taktiež odkázal na
závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo/294/2019. Čo sa
týka podmienky v ustanovení čl. III bod. 7 Zmluvy, ktorou sa strany dohodli na aplikácii Obchodného
zákonníka na zmluvné vzťahy vzniknuté z predmetnej zmluvy, žalovaná uviedla, že toto ustanovenie

v čase vyhlásenia rozsudku už nijako nepodliehalo záväzkovému vzťahu medzi stranami sporu. Táto
podmienka bola zo záväzkového vzťahu odstránená legislatívnou zmenou po uzavretí zmluvy. K
odstráneniu tejto podmienky došlo legislatívnou zmenou z. č. 102/2014 Z.z., kedy pre prípad stretu
občianskoprávnej a obchodnoprávnej regulácie bola do právneho poriadku zakotvená právna norma ust.
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá tieto situácie riešila. Žalovaná mala za to, že táto zmluvná

podmienka bola odstránená v dôsledku predmetnej novelizácie, a preto ju nebolo potrebné odstrániť
aj súdnym rozhodnutím. Nestotožnila sa s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadne prenášania
dôkazného bremena na spotrebiteľa. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí opomenul podrobiť
túto podmienku testu prijateľnosti, tak ako to zadefinovala únijná judikatúra, a to konkrétne v rozhodnutí
vo veci C-415/11. Mala za to, že táto podmienka nevylučuje použitie ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobcovia v 1./ a v 2./ rade uviedli, že napadnuté rozhodnutie spĺňa podmienky jasnosti, stručnosti
a zrozumiteľnosti odôvodnenia, a preto ho považovali za vecne správny. S poukazom na ust. § 3 ods.

3 Zákona o ochrane spotrebiteľa uviedli, že žaloba o určenie neprijateľných podmienok predstavuje
efektívny prostriedok pre spotrebiteľov na zabezpečenie ochrany ohrozených a porušených práv pred
porušením povinnosti žalovaného takéto podmienky v zmluvách nepoužívať. Takáto žaloba má nielen
individuálny význam, ale vzhľadom na charakter neprijateľných zmluvných podmienok aj význam
generálny. Podporne poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 27/2018, a taktiež

aj na rozhodnutie vo veci sp. zn. 6 Cdo 127/2017, či na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zároveň
uviedli, že žalovaný je povinný vyhlásiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj v prípade ak ju strany
zmenili, ako to vyplýva z bodu. I výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ, vo veci C-19/20. V ďalšom
odkázali na argumentáciu obsiahnutú v replike zo dňa 13.12.2022. Postoj žalovaného k judikovaným
neprijateľným zmluvným podmienkam nerešpektuje ust. § 53 a Občianskeho zákonníka, pričom mali za

to, že nimi označené neprijateľné podmienky boli objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Zároveň
poukázali na to, že žalovaný nepredložil v priebehu konania ani jeden dôkaz preukazujúci vedenie
kontraktačného procesu so žalobcami ako s dlžníkmi. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto navrhli,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnili náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a

contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnym posúdením, a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k
záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil,
pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné

skutočnosti,pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387
ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným
v odvolaní žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

12. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že predmetný
vzťah medzi žalobcami v 1./ a v 2./ rade a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená
zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejalebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobcovia sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd
na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1./ a v 2./ rade uzavreli so žalovanou dňa
15.10.2004 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 50
000 Sk (t.j. 1 659,70 eur). Mesačná splátka úveru bola vo výške 920 Sk (t.j. 30,54 eur). Ročná úroková
sadzba bola vo výške 11,30 % p.a., RPMN 14,54 %, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň
20.11.2004 a poslednej splátky na deň 20.10.2011.

14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal opätovne vznesenou námietkou žalovanej o neprípustnosti
žalobyourčenieneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok.Pokiaľsajednáonámietkyžalovanejoprocesnej
neprípustnosti takejto žaloby, odvolací súd uvádza, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok typovo spadá pod ust. § 137 písm. d) CSP. Po oboznámení sa s argumentáciou žalovanej

dospel odvolací súd k záveru o jej neopodstatnenosti, pričom v tejto súvislosti odkazuje na argumentáciu
súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie jasne a správne odôvodnil záver o naliehavosti právneho
záujmu žalobcov, ktorý je daný priamo v ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Ako správne uviedol
súd prvej inštancie, závery o osobitnom charaktere tejto žaloby vyslovil Najvyšší súd SR v uznesení
sp. zn. 6 Cdo 27/2018, kde konštatoval, že v prípade žaloby o určenie/vyslovenie neprijateľnosti alebo

neplatnosti zmluvnej podmienky nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Ide o
osobitnýdruhžalobypatriacejspotrebiteľoviscieľomdomáhaťsaprotiporušiteľoviochranysvojhopráva
pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch.15. Predmetom konania bolo určenie neprijateľnosti štyroch zmluvných podmienok uvedených v Zmluve
o splátkovom úvere zo dňa 15.10.2004. Tieto zmluvné podmienky boli výslovne uvedené v zmluve
o splátkovom úvere a medzi stranami sporu nebolo sporné ich znenie, ale len to, či tieto zmluvné

podmienky mali charakter neprijateľných zmluvných podmienok alebo nie.

16. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo uvádza, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré

sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Zo samotného vyššie spomínaného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy možno vyvodiť povinnosť dodávateľa, podľa ktorej nesmie v spotrebiteľských
zmluvách používať neprijateľné podmienky, čomu korešponduje právo spotrebiteľa na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Ako procesný prostriedok ochrany tu slúži
práve žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V takomto spore je potom nositeľom
hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, ten subjekt, ktorý vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ a
nositeľom povinnosti subjekt vystupujúci v zmluve ako dodávateľ. Žalobca je tak nositeľom hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide a teda má v tomto konaní vecnú aktívnu legitimáciu. V prípade žaloby

o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu. Podaná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské
záväzky nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v
povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade
nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda nárok vyplývajúci zo

zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením nemôže mať žiaden vplyv na žalobcom uplatnený nárok a teda ani na jeho
vecnú legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa
práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo
odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj Smernici Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. S ohľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie v otázke
procesnej prípustnosti žaloby, ktorá svojou povahou presahuje rámec individuálnych záujmov žalujúcej
spotrebiteľky a prispieva aj k posilneniu ochrany spotrebiteľov na finančnom trhu.

19. V spotrebiteľských sporoch Civilný sporový poriadok v ustanovení § 298 umožňuje súdu v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie

tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou. Ak Civilný sporový poriadok v ust. § 298 umožňuje súdu v rozsudku aj bez
návrhu vysloviť neprijateľnosť určitej zmluvnej podmienky a dokonca v prípade uloženia povinnosti

vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie priamo ukladá povinnosť uviesť vo výroku rozsudku
znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, je nepochybné, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky je prípustným prostriedkom ochrany práv spotrebiteľa.

20. Čo sa týka námietok žalovanej o neprípustnosti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky

týkajúcejsapoplatkuzaposkytnutieúveruobsiahnutejvZmluveoúvereaaplikáciuust.§53ods.4písm.
t) Občianskeho zákonníka, v čase keď Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,
neobsahoval predmetné ustanovenie, odvolací súd dodáva, že možnosť vyslovenia neprijateľnosti tejto
zmluvnej podmienky je daná.V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho
zákonníka včlenená zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004.
Ustanovenia o spotrebiteľskej zmluve boli včlenené do Občianskeho zákonníka ako reakcia na vstup

Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho priestoru. Okrem vymedzenia pojmov
spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľa a spotrebiteľa sa zakotvila všeobecná zásada obsiahnutá v ust. §
53 ods. 1 a nasl. o zákaze používať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné zmluvné podmienky. Jej
súčasťou bol aj príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj následok v podobe ich
neplatnosti v prípade ich použitia. To znamená, že Občiansky zákonník v čase vzniku zmluvy, ktorá je

predmetom sporu (15.10.2004) už upravoval spotrebiteľské zmluvy vrátane neprijateľných zmluvných
podmienok. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 568/2007 Z.z. účinná od 01.01.2008
okrem iného širšie vymedzila pojem spotrebiteľskej zmluvy tak, aby sa odstránil stav zúženej aplikácie
smernice a pokiaľ ide o úpravu neprijateľných podmienok, len rozšírila ich okruh o ďalšie prípady. Keďže
uvedená novela žiadne zásadné zmeny nepriniesla, bolo možné neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve vysloviť už aj pred účinnosťou zákona č. 568/2007 Z.z. Ak by tomu malo brániť

vymedzenie pojmu spotrebiteľskej zmluvy v pôvodnej právnej úprave, ktorá za spotrebiteľskú zmluvu
považovala len odplatné zmluvy, ktoré sa uzatvárali podľa 8. časti a podľa § 55 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté nielen podľa Občianskeho zákonníka, ale aj
podľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Takýmto kritériám sporná úverová zmluva nepochybne vyhovuje, a preto treba mať za to,
že už v čase jej vzniku išlo o spotrebiteľskú zmluvu.

21. Ak žalovaný v podanom odvolaní namietal neprijateľnosť podmienky v časti I. Predmet zmluvy

poplatku za poskytnutie úveru, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 53 ods. 4 písm.
t) Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od
13.06.2014 s prechodným ustanovením § 879p Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.06.2014,
teda aj na Zmluvu medzi stranami sporu zo dňa 15.10.2004.

22. V prípade ak dodávateľ využíva spoplatnenie konkrétnych úkonov alebo služieb, môže na
spotrebiteľa prenášať len také nákladové bremeno, ktoré bude sledovať prospech spotrebiteľa v
prevažnej miere. Ak poskytovateľ úveru má riadne s odbornou starostlivosťou poskytovať úvery, teda
podnikať podľa svojho licencovaného predmetu podnikania, nemôže poskytnúť úver bez toho, aby tento

úver následne aj spravoval. Ide teda o činnosť, ktorá je pre poskytovateľa úveru nevyhnutná na to, aby
mohol mať prehľad o realizovaných platbách zo strany spotrebiteľa, a teda o výške svojej pohľadávky
voči spotrebiteľovi. Správa úveru v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a preto predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku.

23. Právne bezvýznamný je poukaz na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-621/17 zo
dňa 03.10.2019. Tento rozsudok sa týkal výkladu Smernice Rady 93/13/EHS vo vzťahu k maďarskému
právu a nie k právu platnému na území Slovenskej republiky. Navyše v tomto rozhodnutí Súdny dvor
EÚ v súvislosti s výkladom článku 4 ods. 2 a článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS vyslovil len to, že z
požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva

povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté
a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov
za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich
splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.
Aj z tohto rozhodnutia vyplýva, že musí ísť o služby poskytované spotrebiteľom ako protihodnota

súm obsiahnutých v zmluve o úvere. Teda musí ísť o služby sledujúce záujmy spotrebiteľa a nie
dodávateľa. Explicitne je to vyjadrené v ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
za neprijateľné zmluvné podmienky sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

24. Vo vzťahu k podmienke o oboznámení sa dlžníka so súčasťou zmluvy upravenej v časti V.,
Záverečné ustanovenia, bod 2 Zmluvy, je potrebné uviesť, že ak majú byť všeobecné obchodné
podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie
vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen zmluvou, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, akoaj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s týmito podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa,
pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo
formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. Obchodné podmienky

v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na
to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl
dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného

nepovoleného prečerpania a povinnosť platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky
predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred pripravený
dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné
riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže
sa tak k splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie
podstatné obsahové náležitosti len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie

náročných všeobecných obchodných podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu.
Zmluvná podmienka, obsahom ktorej je vyhlásenie spotrebiteľa, že sa pred uzatvorením zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami a súhlasí s nimi, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože na spotrebiteľa sa prenáša dôkazné bremeno v
otázke, či sa pred uzatvorením zmluvy s predloženými zmluvnými podmienkami skutočne oboznámil.

25. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti zmluvnej
úpravy o voľbe Obchodného zákonníka. Podľa dojednania obsiahnutého v zmluve v časti V.,
článok III. Záverečné ustanovenia, bod 4., vzájomné právne vzťahy sa mali v súlade s ust. §
262 OZ spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Je teda nepochybné, že

ustanoveniami Obchodného zákonníka sa mali riadiť všetky vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným
bez akýchkoľvek výnimiek. Obchodný zákonník pritom úpravu neprijateľných zmluvných podmienok
neobsahoval. Cieľom dojednania o výlučnej aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka zo strany
žalovaného bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa na
vzniknutý právny vzťah.

26. Správne súd prvej inštancie poukázal na novelu Občianskeho zákonníka účinnej od 01.04.2015,
ktorá doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá

prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou
tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva nielen z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 21.04.2015 vydaného vo veci 3MCdo 14/2014, ale aj z rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2015 vydaného vo veci 8MCdo 13/2014.

27. Odvolací súd v tomto smere v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia tunajšieho súdu
pod sp. zn. 20CoCsp/10/2023 aj v kontexte preskúmavanej odvolacej argumentácie odvolateľa, bez
potreby doplnenia ďalších dôvodov neprijateľnosti zmluvnej podmienky, uvedenej v časti V. Záverečné
ustanovenia, bod. 4., Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.10.2004.

28. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v časti III. Splácanie Úveru, úrokov a
poplatkov, v bode 7., odvolací súd na zdôraznenie správnosti odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR zn. 8MCdo/13/2014 z 28.05.2014 konštatoval, že § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ), aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa

vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu banka (žalovaný)
pri započítaní čiastkových úhrad spotrebiteľa titulom splátok úveru mala postupovať podľa § 566 ods.
2 OZ, čo nesporne vyplýva z § 52 ods. 2 OZ. Započítanie splátok, resp. čiastočných plnení najprv na
príslušenstvo a až na poslednom mieste na samotnú pohľadávku (istinu), výrazne navyšuje náklady
spotrebiteľa spojené s úverom oproti situácii, ak by sa jeho platby použili v súlade s úpravou § 566 ods.

2 OZ.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s stanovením § 262 ods. 2 CSP. Keďže žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací súd

priznal náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v 1./ a v 2./ rade v plnom rozsahu.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).