Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1Pc/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623204950
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623204950.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSpišskáNováVes,sudkyňaJUDr.JanaGargulová,vprávnejvecivprávnejvecižalobcu:A.

B.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomB.XXXX/XXX,XXXXXC.D.,protižalovanému:E.D.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX F., za účasti maloletého dieťaťa: G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
B. XXXX/XXX, XXX XX C. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Poprad, za ktorého koná pracovisko Levoča, Námestie Majstra Pavla 59, 054 01 Levoča, o určenie
otcovstva a o úprav práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štát nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na tunajší súd dňa 2.10.2023 návrh na určenie otcovstva žalovaného
k označenému maloletému dieťaťu a to z dôvodu, že s ním žila v jednej domácnosti s pravidelným
intímnym životom, teda v čase rozhodnom pred narodením označeného dieťaťa. Medzi účastníkmi však
došlo k nezhodám, po ktorých žalovaný opustil spoločnú domácnosť a to ešte pred narodením dieťaťa.
Podľa tvrdení navrhovateľky otcom dieťaťa môže byť len žalovaný, keďže len s ním navrhovateľka

udržiavala intímny vzťah v čase rozhodnom pre počatie označeného dieťaťa.

2. Podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, (1) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd. (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti.

3. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh nie je opodstatnený.

4. Tvrdenia produkované navrhovateľkou - matkou maloletého dieťaťa o tom, že len odporca môže byť
otcom mal. Kamila poprel samotný žalovaný a tieto tvrdenia boli vyvrátené znaleckým posudkom.

5. Napokon, i kolízny opatrovník uviedol, že nie je v záujme dieťaťa, aby za jeho otca bol určený muž,

ktorý na základe znaleckého dokazovania nie je biologickým otcom dieťaťa.

6. Na základe týchto skutočností súd návrh ako neopodstatnený zamietol.7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a účastníkom ich náhradu nepriznal.

8. O trovách štátu rozhodol súd podľa § 257 CSP.

9. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že navrhovateľka nemá žiaden príjem, je evidovaná ako uchádzačka
o zamestnanie, je len poberateľkou náhradného výživného pre ďalšie maloleté deti a okrem rodinných
prídavkov poberá rodičovský príspevok. Náhrada trov vzniknutých štátu by tak ohrozia nielen jej výživu
ale i výživu jej detí, a preto súd vyslovil, že štát nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.

vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.