Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121204336
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121204336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., B. XX, zast.: JUDr. Martin Fabián, advokát, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanému: D.
E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, zast.: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka, so sídlom Košice, Štúrova
20, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa
7. februára 2023 č.k. 38C/22/2021-134

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd; aktuálne Mestský súd Košice)
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X G.
X. H., I. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome súp. č. XXXX, stojaceho na parcelách registra C č.
3605/1 a 3605/2 na ulici B. I. C., s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach o veľkosti
959/100000 k celku, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. G. J. (ďalej aj predmetný byt).

2. Vec právne posúdil podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR, § 123, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2
OZ, § 22 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 28 ods. 1 až 3, § 31a, § 31 ods. 5 katastrálneho
zákona, § 177 Správneho súdneho poriadku, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41a ods. 2, § 628
ods. 1 a 2, a § 39 OZ, majúc za nesporné, že žalobkyňa zmluvou o prevode vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam podpísanej dňa 11.7.2017 previedla na žalovaného vlastnícke právo. Zmluvné strany
sa súčasne dohodou podľa čl. 6 obsiahnutou v tejto zmluve dohodli na zriadení vecného bremena
spočívajúceho v práve doživotného užívania predmetu prevodu v plnom rozsahu v prospech žalobkyne

ako predávajúcej. Ide teda o kombinovanú zmluvu dvoch typov zmlúv, kúpnej a o zriadení vecného
bremena, čo ale zákon nevylučuje. Z dôvodu zistených nedostatkov v obsahu zmluvy správny orgán
rozhodujúci o vklade vlastníctva dňa 14.8.2017 prerušil vkladové konanie na 30 dní a súčasne vyzval
kupujúceho na odstránenie konkrétne vymenovaných nedostatkov predmetnej zmluvy, návrhu na vklad
a na zaplatenie správneho poplatku za návrh. Ako nesporne mal tiež za preukázané, že na podnet
katastra na vykonanie opravy textu zmluvy, zmluvné strany dňa 13.9.2017 podpísali dodatok č. 1
k zmluve, na ktorom podpisy overili na matrike Miestneho úradu mestskej časti Košice - Sídlisko

Ťahanovce. Z listiny Dodatok č. 1 zo dňa 13.9.20177 k Zmluve o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017 tiež nesporne vyplýva skutočnosť, že na konci textu dodatku, pod
podpismi zmluvných strán, je rukou napísaná poznámka v znení: „znak-hviezdička“ „zastavané pozemky
nie sú predmetom prevodu vlastníckeho práva“ „podpis“ predávajúcej.3. Súd k argumentácii žalobkyne o nesprávnom a nezákonnom postupe Okresného úradu Košice,
katastrálneho odboru pri odstraňovaní nedostatkov právneho úkonu uviedol, že katastrálne konanie

o návrhu na vklad má povahu správneho konania. V prípade, že správny orgán zistí nedostatky
posudzovaných právnych úkonov v rámci vkladového konania, postupuje podľa § 31a katastrálneho
zákona rovnako ako tomu bolo aj v tomto prípade. Súčasne katastrálny orgán postupuje tiež podľa
všeobecných predpisov o správnom konaní. Pokiaľ by nebola kúpna zmluva a zmluva o zriadení
vecného bremena, ktorá bola predmetom posúdenia, v súlade so zákonom, ako tvrdí žalobkyňa, potom

správny orgán by bol návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností zamietol a nie
vyzýval žalovaného na odstránenie odstrániteľných vád návrhu. V prípade, že by žalobkyňou označený
správny orgán v rámci vkladového konania nebol postupoval správne a zákonne, potom žalobkyňa
mala právo podľa § 177 Správneho súdneho poriadku podať proti rozhodnutiu správnu žalobu a takým
spôsobom sa domáhať svojich subjektívnych práv v zmysle vytýkaných pochybení správneho orgánu
v procese vkladovania zmlúv. V súvislosti s odkazom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Sžr/20/2017 súd

uviedol, že predmetné rozhodnutie sa na tento prípad nevzťahuje ani predmetom sporu, ani procesnými
okolnosťami prípadu. Z týchto uvedených dôvodov považoval žalobu v tejto časti za nedôvodnú.

4. V ďalšom sa súd zaoberal tvrdeným dôvodom, pre ktorý podľa žalobkyne kúpnopredajná zmluva
v znení jej dodatku má predstavovať simulovaný právny úkon, ktorým je zastretý iný právny úkon

– darovacia zmluva z dôvodu, že kúpna zmluva nezodpovedala vôli zmluvných strán, čomu mala
nasvedčovať aj dohodnutá kúpna cena 1 Euro a rozpor zmluvy s § 39 OZ z dôvodu, že dohodnutá kúpna
cena sa prieči dobrým mravom, a ani s touto argumentáciou sa nestotožnil. Ozrejmil simulovaný právny
úkon ako vedomý rozpor medzi voľou a jej prejavom s tým, že pokiaľ u simulovaného konania absentuje
vážnosť vôle, takýto simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 OZ sa absolútne neplatný,

na základe čoho tento nemá za následok vznik, zmenu a ani zánik práv alebo povinností. V rámci
dokazovania v tomto spore sa nepreukázalo tvrdenie žalobkyne, že v zmluve o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, v znení dodatku č. 1, išlo len o simulovaný právny úkon, ktorý
by nezodpovedal skutočnej vôli zmluvných strán uzavrieť túto, ale inú zmluvu. Zo žiadneho listinného,
ale ani z iného dôkazu nevyplynulo, že by žalovaný mal alebo mohol vedieť o tom, že skutočná vôľa

žalobkyne ako predávajúcej, a jeho, ako kupujúceho, mala byť uzavrieť darovaciu, príp. zaopatrovaciu
zmluvu. Nepreukázalo sa, že by bola vôľa žalobkyne a žalovaného v čase uzatvárania zmluvy o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, v znení dodatku č. 1, len simulovaná
(predstieraná), žiaden dôkaz nepreukázal, že žalobkyňa oznámila žalovanému, že by mali uzavrieť túto
zmluvu len „naoko“. Nepreukázal sa žiaden vedomý rozpor medzi skutočnou vôľou zmluvných strán v

čase uzatvárania zmluvy s ich písomným prejavom v podobe zmluvy. Nepreukázalo sa, aby zmluva o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, v znení dodatku č. 1 trpela vadami
vôle zo strany žalobkyne a žalovaného, pretože ich vôľa bola vyjadrená slobodne a vážne. Zmluva
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, v znení dodatku č. 1, netrpí ani
vadami prejavu vôle zmluvných strán, pretože prejav vôle žalobkyne a žalovaného v zmluve je urobený

určite a zrozumiteľne. Toto stanovisko súd vyvodil z listinných dôkazov - Zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, v znení Dodatku č. 1, ako aj z ďalších dôkazov (svedecké
a účastnícke výpovede).

5.Zvykonanéhodokazovaniaaztoho,čosúdvrámcidokazovaniazistil,súdpretonemoholkonštatovať,

že by účastníci zmluvy označenej ako zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 11.7.2017 vrátane jej dodatku č. 1 a opravy iba predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, a že
v skutočnosti mali vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti
vôle strán spočívajúcej v simulácii možno uvažovať len v prípade, že vôľu uzavrieť daný typ zmluvy
nemá ani jedna zmluvná strana. Pokiaľ jedna strana chce zmluvu uzavrieť a byť jej obsahom viazaná,

zatiaľ čo druhá strana koná „naoko“ bez toho, aby to druhej strane muselo byť zrejmé, ide u strany
konajúcej „nevážne“ len o mentálnu rezerváciu, ktorá nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ak by nedostatok vážnosti vôle mal spôsobiť neplatnosť
posudzovaného právneho úkonu, muselo by byť jednoznačne preukázané, že žalovanému bolo v čase
podpisu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, vrátane dodatku

č. 1 vzhľadom na všetky okolnosti známe, že uzavretím tejto zmluvy nejde o prejav vážnej vôle, a
teda, že žalobkyňa v skutočnosti nechcela uzavrieť kúpnu, ale darovaciu zmluvu. A táto skutočnosť sa
v spore nepreukázala. Preto ak žalobkyňa zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 11.7.2017, vrátane dodatku č. 1 od počiatku nechcela urobiť vážne (v zmysle vážne prejavenejvôle § 37 OZ) ako kúpnu zmluvu, ale ako darovaciu zmluvu, pričom však túto podstatnú okolnosť pred
podpisom Zmluvy neoznámila žalovanému, ktorý v dôsledku toho nemohol predpokladať nedostatok
vážnosti právneho úkonu, tak je tento právny úkon vo vzťahu k nemu platný a dôkazné bremeno, pokiaľ

ide o nevážnosť vôle aj na strane žalovaného, zaťažovalo žalobkyňu. V danom prípade žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno na skutočnosť, že obe zmluvné strany, tak žalobkyňa, ako aj žalovaný,
mali v deň odpisu zmluvy zrejmú vedomosť o tom, k čomu „skutočne“ by podľa tvrdenia žalobkyne, mali
smerovať ich prejavy vôle na zmluve, a tiež, z akého dôvodu tieto zmluvné prejavy robia. Preto súd
dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo

dňa 11.7.2017, vrátane dodatku č. 1 je simulovaným právnym úkonom, je nepreukázané, na základe
čoho, je žaloba z tohto dôvodu nedôvodná.

6. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že disimulovaným právnym úkonom mala byť darovacia zmluva súd
uviedol, že základná črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva
žiadnu majetkovú protihodnotu a pre darovaciu zmluvu je tiež charakteristická zásada dobrovoľnosti -

poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. Vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa
11.7.2017, vrátane dodatku č. 1 uzavretá medzi stranami sporu nemá náležitosti iného právneho úkonu,
ktorý by mohol byť platný, napríklad zmluvy darovacej a to pre nedostatok podstatných obsahových
náležitostí, preto sa na ňu nemožno odvolať. Ak subjekty uzavierajú zastieranú darovaciu zmluvu

ohľadom nehnuteľnosti, tak skutočnosť, že ide o darovanie, musí byť vyjadrená v písomnej forme; inak
darovacia zmluva nevznikne. Z uvedeného možno vyvodiť, že ak by hypoteticky strany sporu uzavreli
simulovanú písomnú kúpnu zmluvu v podobe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 11.7.2017, vrátane dodatku č. 1, ktorou by boli chceli zastierať darovaciu zmluvu, tak by
táto darovacia zmluva nebola aj tak platná, pretože z jej znenia nevyplýva, že išlo o akt darovania,

čo je podstatná náležitosť darovacej zmluvy, ktorá musí v písomnej podobe existovať bez ohľadu
na skutočnosť, či ide alebo nejde o zastieraný právny úkon. A keďže táto náležitosť v tvrdenom
disimulovanom právnom úkone absentuje, tak nemôže ísť o platnú darovaciu zmluvu. Okrem tohto
nedostatku, o darovaciu zmluvu podľa ust. § 628 ods. 1 a § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže
ísť ani preto, že darovacia zmluva je bezodplatná, pričom v Zmluve o prevode vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017, v znení dodatku č. 1 z 13.9.2017 je zmluvnými stranami dohodnutá
odplata za prevod vlastníckeho práva. Výška odplaty v tomto prípade nerozhoduje.
7.Ďalejktvrdeniužalobkyne,žepredmetnázmluvamábyťneplatnázdôvodu,žežalovanýjejdohodnutú
kúpnu cenu 1 Euro nezaplatil, súd uviedol, že nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej
zmluvy, ale iba vznik nároku na vymoženie kúpnej ceny. Súd sa vysporiadal tiež s argumentáciou

žalobkyne o tom, že dohodnutá kúpna cena 1 Euro sa prieči dobrým mravom, keď uviedol, že tvrdenie
o tom, že 1 Euro ako kúpna cena nezodpovedá hodnote prevádzanej nehnuteľnosti, je v rámci realitného
trhu reálne a akceptovateľné, avšak bezvýznamné pri posúdení platnosti predmetného právneho úkonu,
nakoľko všetky podmienky zmluvného prevodu nastolila žalobkyňa a žalovaný na ich tvorbu nemal
žiaden vplyv. Preto, ak sa zmluvné strany dohodli na príliš nízkej kúpnej cene, táto samotná skutočnosť

neplatnosť predmetnej zmluvy nespôsobuje, pretože je výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán.
Pokiaľ uzavretie kúpnej zmluvy bolo výsledkom dohody jej účastníkov, samo dojednanie kúpnej ceny
v takejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločenský neakceptovateľné ciele, ani
dôsledky,ktorébybolivkolíziisdobrýmimravmi.Okremtohoanikatastrálnyúradnebolpovinnýskúmať,
či dohodou neprimerane nízkej kúpnej ceny nedošlo k obchádzaniu zákona. V súvislosti s predmetnou

námietkou poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/244/2018. Preto predmetnú
argumentáciu posúdil ako nedôvodnú. Súd súčasne nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali za následok
absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy v znení jej dodatku, na základe čoho v celom rozsahu žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

8. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal,
pretože strany sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie, keď mala za to, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľka považovala zmluvu o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.7.2017 za absolútne neplatnú z dôvodu, že absolútne neplatnú
pre nedodržanie zákonom stanovenej formy považovala samotný jej dodatok č. 1 pre jeho neurčitosť
a nezrozumiteľnosť. Z predmetného dodatku a z jeho obsahu nie je zjavné a nevyplýva, aký bol účelpredmetného dodatku, čo je jeho predmetom a či sa predmetným dodatkom, najmä jeho článkom 2
dopĺňa pôvodné znenie zmluvy alebo sa pôvodné znenie zmluvy nahrádza novým znením – označením
nehnuteľnosti a v akom rozsahu. V súvislosti s predmetnou argumentáciou odkázala na rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/205/2008, 4Cdo/240/2009, 5Cdo/208/2010 a 4Cdo/119/2011. Vo
vzťahu k žalovanému označenému rozsudku NS SR sp.zn. 5Sžo/191/2010 zdôraznila, že je možné
uzatvoriť dodatok k zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru tak, že sa doplnia
absentujúce náležitosti tejto zmluvy, avšak musí sa aj v prípade predmetného dodatku jednať o platný
právny úkon, tzn. platný dodatok. Citujúc § 39 a § 40 ods. 1 OZ skonštatovala, že za situácie, že

dodatok č. 1 k predmetnej zmluve je absolútne neplatný právny úkon, potom je absolútne neplatnou
aj predmetná zmluva, na ktorú absolútnu neplatnosť mal súd povinnosť prihliadať ex offo. Ďalej
mala za to, že predmetná zmluva je absolútne neplatná aj z dôvodu, že ide o simulovaný právny
úkon, existenciu ktorej skutočnosti možno nepochybne vyvodiť ako zo samotného obsahu zmluvy,
zároveň s poukazom na samotné okolnosti uzatvorenia zmluvy, ktoré boli preukázané vykonaným
dokazovaním, ako aj s poukazom na skutočnosť, že obsah zmluvy, keďže nebol doplnený na základe

platne uzavretého dodatku, nebol a doposiaľ ani nie je v súlade so zák. č. 182/1993 Z.z. s poukazom
na § 40 ods. OZ, takýto simulovaný právny úkon je neplatný. V kontexte tejto argumentácie absolútnej
neplatnosti právneho úkonu odvolateľka zopakovala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali prevodu
predmetných nehnuteľností na žalovaného zdôrazniac, že tieto skutočnosti boli uvádzané jednak jej
osobou, ale aj svedkyňou a napriek tomu súd bez bližšieho a ďalšieho odôvodnenia uvedené považoval

za nepreukázané relevantné okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy. Okrem toho považovala za
nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní aj skutkové zistenia súdu uvádzané v bode
59. odôvodnenia rozsudku, v zmysle ktorého zo žiadneho z jej vyjadrení v súdnom konaní nevyplýva
záver, že by žalovaného pred podpisom zmluvy, prípadne pri jej podpise informovala, že v skutočnosti
nemaloísťokúpnu,aleodarovaciuzmluvu.Uvedenétvrdeniesúdujenesprávne,nakoľkozvykonaného

dokazovania je nepochybné, že tak ako ona, aj matka žalovaného po celý čas vo svojich výpovediach
uvádzali, že žalovanému tvrdili, že zmluva je darovacia a skutočnosť, že predmetom zmluvy je
bezodplatný prevod nehnuteľností ani medzi zmluvnými stranami sporná nebola a v konaní bola
preukázaná. Vo svojej výpovedi jasne uviedla, že jej vôľa bola predmetné nehnuteľnosti žalovanému
darovať a nie ich predať. Žalovaný ju už tretí rok po sebe ignoruje, nestará sa o ňu, neposkytuje jej

nevyhnutnú pomoc a preto z tohto dôvodu chce predmetný právny úkon darovania zrušiť a domáha
sa určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe dokazovania
vykonaného súdom nebola žiadnym z vykonaných dôkazov preukázaná vôľa strán sporu ako zmluvných
strán uzatvoriť zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, práve naopak bolo
preukázané, že ich úmyslom bolo bezodplatne previesť predmetné nehnuteľnosti na žalovaného, tzn.

uzatvoriť darovaciu zmluvu a nie kúpnu zmluvu. Poukázala tiež na písomné vyjadrenie žalovaného
k žalobe zo dňa 11.9.2021, tiež výsluch svedka K. E. a uvedené rovnako vyplýva aj zo skutočnosti,
že žalovaný nikdy neuviedol, že on mal záujem nehnuteľnosti kúpiť, ale práve naopak v písomnom
vyhotovení k žalobe zo dňa 11.9.2021 a následne vo svojej výpovedi na otázku súdu, aké boli okolnosti
prípravy kúpnej zmluvy uviedol: ja som chodil vtedy do školy predposledný ročník a mama prišla s tým,

že babka chce na mňa prepísať byt, že ona zabezpečí zmluvy, ja som nepozeral do zmluvy, postavili
ma pred hotovú vec s tým, že mám podpísať do zmluvy. Pýtal som sa babky, či to myslí vážne, ona
povedala, že áno, že chce uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu. Žalovaný zároveň neuviedol ani skutočnosť,
že mal kedykoľvek záujem o kúpu predmetných nehnuteľností. Napokon aj z výpovede svedkyne -
L. B. bolo preukázané, že úmyslom sporových strán nebol nikdy odplatný prevod nehnuteľnosti. Po

odcitovaní § 34 a § 37 ods. 1 OZ a tiež rozhodnutí NS SR sp.zn. 3Co/223/2016, 7Cdo/12/2012 zhrnula,
že predmetné písomné vyhotovenie zmluvy o prevode nehnuteľnosti preukázateľne nezodpovedalo
slobodnej a vážnej vôli zmluvných strán, keďže kupujúci predmetnú zmluvu pred jej podpisom nikdy
nečítal a ani nevedel, či podpisuje darovaciu alebo kúpnu zmluvu a či má zaplatiť kúpnu cenu alebo
nie a pokiaľ áno, v akej výške a akým spôsobom, zároveň ani nemal v úmysle akúkoľvek kúpnu cenu

uhradiť, ani ju doposiaľ neuhradil, čo je samé o sebe dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy.
Bola toho názoru, že skutkové zistenia súdu uvádzané v bode 56. odôvodnenia rozhodnutia nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní a sú nesprávne. Jej tvrdenie potvrdené výpoveďou jej dcéry, o ktorom
sa súd zmieňoval v bode 60. odôvodnenia rozsudku, boli použité iba z dôvodu, že kúpna zmluva bola
v porovnaní s darovacou výhodnejšia z hľadiska platenia daní. K odôvodneniu v bode 74. rozhodnutia

uviedla, že nikdy v konaní netvrdila, že došlo k uzavretiu platnej darovacej zmluvy. Tiež mala za to,
že skutkové zistenia súdu uvádzané v bode 83. odôvodnenia rozsudku nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní a sú nesprávne, pretože dohoda o kúpnej cene je obligatórnou náležitosťou kúpnej ceny
a v prípade jej absencie nemôže dôjsť k vzniku kúpnej ceny s poukazom tiež na rozsudok NS ČRsp.zn. 30Cdo/1162/2002 a 25Cdo/2422/99. Rovnako dokazovaním pred súdom nebolo preukázané,
že žalovaný uhradil kúpnu cenu, prípadne, že vôbec mal úmysel jej uhradiť akúkoľvek kúpnu cenu.
Žalovaný napriek svojmu účelovému tvrdeniu o údajnej úhrade kúpnej ceny neuniesol dôkazné bremeno

v tomto smere. Aj keď predmetná skutočnosť sama o sebe bez ďalšieho nespôsobuje neplatnosť
kúpnej zmluvy, bola však preukázaná pred súdom a nepochybne preukazuje samotné okolnosti
uzatvorenia predmetnej zmluvy, vôľu zmluvných strán a opäť skutočnosť, že jej úmyslom nebolo si
voči žalovanému uplatňovať akékoľvek nároky na uplatnenie kúpnej ceny, ani žalovaný nemal v úmysle
uhrádzať jej akúkoľvek kúpnu cenu, túto jej ani nikdy neuhradil, teda uvedené bez ďalšieho preukazuje

skutočnosť, že úmyslom zmluvných strán bol bezodplatný prevod predmetných nehnuteľností. Navyše,
jej argumentácia o simulovanom právnom úkone je podporená okolnosťou dojednanej kúpnej ceny vo
výške 1 Euro ako symbolicky stanovenej ceny. Predmetná zmluva bola uzavretá iba na oko, došlo
ňou k simulovaniu iného právneho úkonu – darovacej zmluvy. V otázke stanovenia kúpnej ceny a či
táto zodpovedá skutočnej vôli účastníkov právneho vzťahu odkázala na uznesenie NS ČR sp.zn.
30Cdo/3029/2015 a ak neplatnosti zmluvy podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi odkázala na

uznesenie NS ČR sp.zn. 30Cdo/1776/2007, 30Cdo/1653/2009. Citujúc článok 15 ods. 1 a § 191 ods.
1 CSP mala za to, že súd nepostupoval v súlade s týmito článkami, pretože neprihliadol pri svojom
rozhodovaní a posudzovaní platnosti právnych úkonov na ďalšie zistené skutočnosti, ktoré vo svojom
súhrne spolu s nízkou dohodnutou kúpnou cenou robia zmluvu rozpornou s dobrými mravmi. V kontexte
uvedeného mala tiež za to, že napadnuté rozhodnutie porušuje tiež právo na ochranu jej vlastníckeho

práva, právo na spravodlivé súdne konanie vrátane odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany. Zo všetkých dôvodov navrhla vyhovieť predmetnej žalobe v celom rozsahu a priznať jej nárok
na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za správny, zákonný a spravodlivý a navrhol ho
z týchto dôvodov potvrdiť. V prvom rade považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa v písomnom
vyhotovení žaloby a vo svojej účastníckej výpovedi uvádza odlišné dôvody, pre ktoré sa domáha určenia
vlastníckeho práva k spornému bytu. Kým v žalobe odvodzuje neplatnosť zmluvy z dôvodu chýbajúcich

podstatných náležitostí: a)nesprávne uvedený prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku, b)
absencia úpravy práva k pozemku,
c) chýbajúce označenie zmluvných strán vo vzťahu k vecnému bremenu, a napokon z dôvodu rozporu
dojednanej kúpnej ceny s dobrými mravmi, v rámci účastníckej výpovede ako nosný dôvod udávala
nezáujemžalovanéhooňuanedostatočnústarostlivosťožalobkyňupouzavretízmluvy,akoajsimuláciu

právneho úkonu. Z celej výpovede žalobkyne bolo zrejmé, že jediný skutočný dôvod, pre ktorý by
chcela žalovaného pozbaviť vlastníckeho práva k bytu je, že po rozvode rodičov žalovaný začal žiť
s otcom a v dôsledku neustáleho očierňovania osoby otca pred jeho osobou žalovaný obmedzil kontakty
s mamou a následne aj so žalobkyňou. Podstata dôvodov podanej žaloby nekorešponduje s dôvodmi
primárne prezentovanými žalobkyňou pri jej účastníckej výpovedi, čo sama o sebe svedčí pre potrebu

zamietnutia žaloby. Žalobkyňa v odvolaní neprináša nijakú novú argumentáciu s výnimkou argumentácie
oneurčitostidodatkuč.1.Dodatkomč.1kukúpnejzmluveboliodstránenénedostatkyzmluvynazáklade
rozhodnutia katastra o prerušení konania, v ktorom kataster označil nedostatky, ktoré je potrebné
odstrániť a navyše sporná zmluva ako aj dodatok k nej boli určité a zrozumiteľné a bolo z nich zrejmé,
čo je predmetom prevodu. V kontexte uvedeného pripomenul aj právnu vetu z nálezu Ústavného súdu

SR sp.zn. IV.ÚS472/2021, ktorá pojednáva o prílišnom právnom formalizme a prehnaných nárokoch na
formuláciu zmluvy, čo nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, pretože zasahujú do zmluvnej
slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. K tvrdenej simulácii
odkázal na svoje tak vyjadrenie k žalobe ako aj účastnícku výpoveď, v ktorých jasne uviedol, že zmluvu
pripravila na pokyn babky mama so svojou kamarátkou, a to vo forme kúpy za 1 Eur, keď súčasťou

zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena doživotného užívania v prospech žalobkyne, čo rovnako
akceptoval a akceptuje aj dodnes, pretože žalobkyňu v užívaní nijako neruší. Takto mu to bolo oznámené
a takto to aj akceptoval. Nikdy v konaní netvrdil, že predmetom spornej zmluvy mal byť bezodplatný
prevod. Žalobkyňa, pokiaľ cituje z jeho vyjadrenia, účelovo nezvýrazňuje tú časť vety, v ktorej jasne
o odplatnosti píše: „Ona rozhodla, že byt na mňa prevedie, a že to bude za symbolickú kúpnu cenu 1

Eur, a že zároveň babka ostane v byte bývať a bude v ňom mať zriadené vecné bremeno doživotného
bývania.“ Tiež vo svojej výpovedi uviedol, že: „Pýtal som sa babky, či to myslí vážne, ona povedala, že
áno, že chce uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu.“ Na otázku zástupkyne žalobkyne, či v zmluve videl kúpnu
cenu 1 Eur jasne odpovedal, že áno a rovnako odpovedal na otázku, či túto kúpnu cenu zaplatil. Je ažnepochopiteľné,akosažalobkyňasnažívpodanomodvolanídaťjehojasnýmslováminývýznam.Babka
s mamou rozhodli o forme zmluvy, túto ako aj dodatok pripravili a on ich podpísal s vedomím, že ide
o kúpnopredajnú zmluvu za 1 Eur so súčasným zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

doživotného užívania v prospech žalobkyne. Vôľa oboch strán uzavrieť takúto zmluvu bola slobodná
a vážna a vzišla zo strany žalobkyne, ktorá teraz svoju vlastnú vôľu spochybňuje. Na symbolickej
kúpnej cene 1 Eur nie je nič zvláštne za situácie, že ide o prevod medzi blízkymi osobami, notabene
za situácie, kedy predávajúca ostáva v byte bývať (bezodplatne – teda bez hradenia nájomného)
a má k predmetu prevodu zriadené vecné bremeno doživotného užívania. Práve blízky príbuzenský

vzťah a bezodplatnosť vecného bremena vyvažujú nepomer hodnoty bytu a kúpnej ceny a dávajú
vzájomné plnenia do rovnováhy. Preto nemôže byť ani reči o rozpornosti s dobrými mravmi. Na simuláciu
právneho úkonu nebol nijaký relevantný dôvod. O tom, že byt prevedie žalobkyňa na žalovaného,
ako aj o forme predmetnej zmluvy, rozhodla žalobkyňa, ktorá slobodne zvolila formu kúpnopredajnej
zmluvy za symbolickú sumu 1 Eur spolu so zmluvou o zriadení vecného bremena doživotného užívania
v jej prospech, ktorú vôľu on rešpektoval a zmluvu tak, ako si žalobkyňa želala, uzavrel. Z uvedených

dôvodov, preto považoval odvolanie za nedôvodné.

11. Odvolateľka v odvolacej replike považovala vyjadrenia žalovaného k odvolaniu za účelové nemajúcu
oporu v právnych predpisoch ani v existujúcom skutkovom stave. Vyjadrila názor, že žalovaný vo
svojom podaní v podstate potvrdzuje skutočnosti uvádzané aj vo svojich vyjadreniach v žalobe, na ktoré

skutočnosti žalobkyňa podrobne poukázala aj v dôvodoch podaného odvolania a zopakovala, že tak
z vyjadrení žalovaného ako aj z jeho výpovede nepochybne vyplýva, že žalovaný zmluvu, ktorá mu bola
predložená na podpis ani nečítal, nepoznal jej obsah a napokon, že medzi zmluvnými stranami nikdy
neprebehol žiaden kontraktačný proces týkajúci sa kúpnej zmluvy. V ďalšom zopakovala svoju odvolaciu
argumentáciu týkajúcu sa jej tvrdenia o tom, že žalovaný nikdy nemal ani v úmysle uhradiť jej kúpnu

cenu, túto jej ani neuhradil a už uvedené bez ďalšieho jej dôvodom absolútnej neplatnosti predmetnej
zmluvy. V ostatnom zotrvala na dôvodoch podaného odvolania.

12. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava toho, čo už uviedol, či už
v písomných podaniach alebo v ústnych prednesoch. Záverom zdôraznil, že vôľa strán jasne smerovala

k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy za kúpnu cenu 1 Eur. Z výpovede žalobkyne je zrejmé, že jediný
dôvod, pre ktorý sa domáha neplatnosti zmluvy a určenia vlastníckeho práva, je prerušenie kontaktu
žalovaného s jej osobou ako aj s jeho matkou z už spomínaného dôvodu vo vyjadrení k odvolaniu.
Súčasne uviedol, že nikdy nemal a nemá dôvod preukazovať úhradu kúpnej ceny 1 Eur, keď žalobkyňa
až do začatia predmetného konania zaplatenie tejto sumy nikdy nespochybňovala a zaplatenie kúpnej

ceny ani predmetom konania nebolo.

13. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

14.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas

oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t. j. súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191CSP,atovzhľadomnato,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciiprávana správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje
správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím

námietkam žalobkyne dopĺňa nasledovné.
20. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu, ktorý žalovaný
nadobudol do výlučného vlastníctva vkladom do KN na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 11.7.2017 doplnenej Dodatkom č. 1.

21. Žalobkyňa svoje vlastníckeho právo k predmetnému bytu odvíjala od absolútnej neplatnosti zmluvy

a jej dodatku, keď v konaní argumentovala viacerými dôvodmi tvrdenej neplatnosti, na základe čoho súd
v konaní postupoval správne, pokiaľ sa prejudiciálne zaoberal posúdením, či v prejednávanom prípade
nastal niektorý z dôvodov tvrdenej neplatnosti zmluvy a jej dodatku.

22. Súd žalobkyňou označené dôvody neplatnosti zmluvy a jej dodatku prehľadným spôsobom

vyšpecifikoval v bode 10. odôvodnenia rozsudku a následne sa k nim osobitným spôsobom vyjadril so
záverom, že žiaden z nich nebol naplnený.

23. Ako vyplýva z bodu 10., išlo o nasledovné dôvody neplatnosti zmluvy a jej dodatku:
- 1/ chýbajúce zákonné podstatné náležitosti spočívajúce v :

- nedostatku v označení predmetu prevodu, pretože za predmet prevodu bol označený aj spoluvlastnícky
podiel na pozemkoch parc. CKN č. 3605/1 a parc. CKN č. 3605/2, na ktorých stojí bytový dom súp. č.
XXXX, ktorých však žalobkyňa nebola vlastníkom, preto ich prevádzať nemohla,
- absencii úpravy práv k pozemku pod bytovým domom, ku ktorému je zriadené právo zodpovedajúce
vecnému bremenu v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome,

- chýbajúcom označení zmluvných strán vo vzťahu k vecnému bremenu.
- 2/ v nesprávnom, nezákonnom postupe Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru pri
odstraňovaní nedostatkov právneho úkonu (uvedené v bode 1.1.-1.3.) tým, že na odstránenie týchto
nedostatkov právneho úkonu vyzval kupujúceho (žalovaného), a že akceptoval odstránenie nedostatkov
zmluvy dodatkom k zmluve a následne rukou písanou poznámkou na dodatku k zmluve, a že v

doložke chýba uvedenie nesprávneho a správneho znenia, chýba dátum opravy a podpis pracovníka
katastrálneho odboru a odtlačok okrúhlej pečiatky katastra,
- 3/ v Zmluve o prevode vlastníckeho práva, v znení jej Dodatku č. 1 nejde o kúpnopredajnú zmluvu,
ale ide o simulovaný právny úkon, ktorým je zastretý iný právny úkon, darovanie z dôvodu, že kúpna
zmluva nezodpovedala vôli zmluvných strán, čomu nasvedčuje aj dohodnutá kúpna cena za 1 EUR,

- 4/ zmluva je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dohodnutá kúpna cena vo
výške 1 EUR sa prieči dobrým mravom, nakoľko nezodpovedá hodnote prevádzanej nehnuteľnosti.

24. Odvolateľka okrem toho, že zotrvala na argumentácii o absolútnej neplatnosti dodatku č. 1 z dôvodov
uvedených v žalobe, v odvolaní uviedla ďalší dôvod absolútnej neplatnosti dodatku, a to jeho neurčitosť

a nezrozumiteľnosť. K tomuto dôvodu argumentovala, že z predmetného dodatku a z jeho obsahu nie
je zjavné a nevyplýva, aký bol účel predmetného dodatku, čo je jeho predmetom a či sa predmetným
dodatkom, najmä jeho článkom 2 dopĺňa pôvodné znenie zmluvy alebo sa pôvodné znenie zmluvy
nahrádza novým znením – označením nehnuteľnosti a v akom rozsahu a pre úplnosť dodala, že ani
číslovanie dodatku jeho článkov a odsekov nie je v súlade a nekorešponduje so zmluvou.

25. K predmetnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že ide o argumentáciu prvý krát uplatnenú až
v podanom odvolaní, preto úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť prípustnosť tejto odvolacej námietky.

26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Ohľadne tejto odvolacej námietky nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v § 366 CSP,
kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v
konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľky
ako prostriedok procesného útoku nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa

procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ňou žalobkyňa
nepreukazuje, aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a napokon nejde o prostriedok procesného útoku, ktorý by žalobkyňa bez svojej viny nemohla uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Odvolací súd preto predmetnú odvolaciu námietku vyhodnotil ako neprípustnú.

29. Odvolací súd iba dopĺňa, že súd prihliada na absolútnu neplatnosť ex offo, čoho si bol vedomý aj
súd prvej inštancie, a v kontexte uvedeného potom bol podstatný záver súdu, podľa ktorého súd prvej
inštancie sám nezistil iné dôvody (než dôvody označené v žalobe, príp. v priebehu konania na súde prvej
inštancie), ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť zmluvy a jej dodatku, čo napokon vyplýva

z bodu 86. odôvodnenia rozsudku.

30. Odvolateľka v ďalšom namietala, že tvrdila a preukázala okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy,
ktoré však súd mal považovať za nepreukázané relevantné okolnosti.

31. Odvolací súd predmetnú námietku považuje za nedôvodnú. Odvolateľka predmetnú námietku
uplatnila zavádzajúcim spôsobom, pretože z bodov 58. a nadväzujúceho bodu 59. jednoznačne vyplýva,
že súd sa zaoberal tvrdením žalobkyne o tom, že keď v roku 2015 mala veľmi rozsiahlu pľúcnu
embóliu, tak sa rozhodla vysporiadať svoj majetok; staršej dcére darovala peniaze a sporný byt chcela
prenechať druhej dcére (matke žalovaného), ktorá však v tom čase bola v osobnom bankrote, preto sa

žalobkyňa rozhodla byt prepísať na žalovaného. Z tohto tvrdenia súd tiež vychádzal (nepovažoval ho
za nepreukázané), pričom išlo o relevantné okolnosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy, pretože
týmito okolnosťami žalobkyňa preukazovala, že mala v úmysle previesť predmetný byt na svoju dcéru,
avšak z tam uvedených dôvodov tak neurobila a preto sa rozhodla byt prepísať na žalovaného. Tieto
okolnosti ale boli bez výpovednej hodnoty z hľadiska posúdenia, či vo vzťahu k žalovanému namiesto

kúpnej zmluvy malo ísť o darovaciu zmluvu, preto súd učinil správny záver o tom, že zo žiadneho
ztýchtotvrdenížalobkynenevyplývazáver,žebyvčasepredpodpisomkúpnejzmluvy,alebopripodpise
zmluvy informovala žalovaného, ako nadobúdateľa o tom, že v skutočnosti by nemalo ísť o kúpnu, ale
o darovaciu zmluvu.

32. Odvolateľka ďalej neopodstatnene tvrdila, že nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní sú skutkové zistenia týkajúce sa vôle zmluvných strán, keď mala za to, že z vykonaného
dokazovania je nesporné, že:
- vo svojej výpovedi jasne uviedla, že jej vôľa bola predmetné nehnuteľnosti darovať a nie ich predať,
- žiadnym z vykonaných dôkazov nebola preukázaná vôľa strán sporu ako zmluvných strán uzatvoriť

zmluvu o odplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - kúpnu zmluvu, ale práve naopak,
úmyslom sporových strán bolo bezodplatne previesť predmetné nehnuteľnosti na žalovaného, to
znamená uzatvoriť darovaciu zmluvu,
- z písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 11.9.2021 vyplýva: „Iniciatíva na prevod bytu
vzišla zo strany žalobkyne, ktorá je mojou starou mamou. Ja som bol v tom čase jej najobľúbenejším

vnúčaťom. V čase prevodu som mal 19 rokov a babka chcela, aby som mal byt. Celá aktivita, vrátane
prípravy zmluvy, vzišla od žalobkyne. Ona rozhodla, že byt na mňa prevedie, a že to bude za symbolickú
kúpnu cenu 1 Euro a že zároveň babka ostane v byte bývať a bude v ňom mať zriadené vecné bremeno
doživotného bývania. Ja som bol postavený pred hotovú vec s tým, že mi bola predložená na podpis
pripravená zmluva so slovami tu sa podpíš. Nemal som nijaký dôvod s prevodom nesúhlasiť, potešilo

ma to a som babke vďačný.“,
- vypočutý svedok K. E., ktorý je otcom žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol: „Čo sa týka toho bytu,
mali veľmi dobrý vzťah babka so svojím vnukom, bol jej najobľúbenejším vnukom, a potom sa rozhodla,
že ten byt bude patriť jemu.“,- žalovaný vo svojich vyjadreniach, ako aj v rámci svojho výsluchu nikdy neuviedol, že mal záujem pred
samotným uzatvorením zmluvy alebo pri jej podpise od žalobkyne predmetné nehnuteľnosti kúpiť, ale
právenaopak,vsúvislostisprípravoukúpnejzmluvyuviedol:„Jasomchodilvtedydoškolypredposledný

ročník a mama prišla s tým, že babka chce na mňa prepísať byt, že ona zabezpečí zmluvy, ja som
nepozeral do zmluvy, postavili ma pred hotovú vec s tým, že mám podpísať do zmluvy. Pýtal som sa
babky, či to myslí vážne, ona povedala, že áno, že chce uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu.“,
- žalovaný neuviedol ani skutočnosť, že mal kedykoľvek záujem o kúpu predmetných nehnuteľností, keď
k dôvodu na uzatvorenie zmluvy uviedol: „Povedala mi, že som jej najobľúbenejší vnúčik, to čo už aj tu

spomenula, a že kvôli tomu, ja som za ňou vtedy aj chodil.“
Na otázku žalobkyne, že nečítal zmluvu, hoci ju podpísal, žalovaný odpovedal: „Tak viete, ja som mal
18 rokov, nevedel som, ako je to tam napísané, ja som tomu nerozumel, chodil som na strednú školu.“,
- z výpovede svedkyne L. B. dňa 19.5.2022 bolo preukázané, že úmyslom sporových strán nebol nikdy
odplatný prevod nehnuteľnosti, ale bezodplatný prevod nehnuteľnosti - darovanie.

33. Odvolateľka predmetnou odvolacou námietkou spochybnila hodnotenie vykonaného dokazovania.

34. Hodnotenie dôkazov môže robiť iba súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom
na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho

logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené a ktoré
boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre
spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami
sporu nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané

poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže
predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie
ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že ide o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú
jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním
dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané

a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.

35. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký
význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých

istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho,
podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá
vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené.

36. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a jeho význam

z hľadiska pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí izolovane, ale aj v porovnaní
s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúci dôkazov. V prvom rade ide o posúdenie
vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona
dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti
tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju

povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť
skutkovýchtvrdenínemožnopotvrdiťanivylúčiť,povediektomu,žerozhodnutiesúduvyznienepriaznivo
pre stranu sporu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

37. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno

usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu
žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia,
alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi,
resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je dôležitý, že z vykonaných

dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nemožno vytýkať pochybenia v hodnotiacom
postupe, napr. aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal pravidlám logického myslenia alebo žesúd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti,
ktoré vyšli v konaní najavo a prijaté skutkové závery súdu nevykazujú žiadne známky svojvoľnosti,
nelogických úsudkov či zrejmého omylu.

39. Odvolateľke sa nepodarilo spochybniť vôľu zmluvných strán uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu,
pretože akýkoľvek bol pôvodný zámer žalobkyne v súvislosti s dispozíciou svojho majetku,
v konečnom dôsledku žalobkyňa pristúpila k prevodu bytu na svojho vnuka – žalovaného uzatvorením
kúpnopredajnej zmluvy, pretože ak aj pôvodne uvažovala o darovaní bytu, pôvodne dokonca matke

žalovaného, neskôr zmenila tento zámer a rozhodla sa previesť byt na svojho najobľúbenejšieho
vnuka a na radu známej tak neučinila darovaním, ale predajom, lebo to malo byť výhodnejšie.
Výsledkom bolo uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný stal ešte v roku
2017 vlastníkom predmetného bytu. Žalobkyňa až v roku 2021 podaním predmetnej žaloby začala
spochybňovať z rôznych dôvodov neplatnosť zmluvy a jej dodatku a začala o.i. tvrdiť, že skutočnou
vôľou zmluvných strán bolo darovanie bytu, pričom dôvod, prečo k uvedenému pristúpila, je zrejmý zo

samotného odvolania, v ktorom uviedla, že žalovaný ju už tretí rok ignoruje, nestará sa o ňu, neposkytuje
jej nevyhnutnú pomoc, preto chce zrušiť predmetný právny úkon darovania a domáha sa určenia
vlastníckeho práva k bytu. Okolnosť, že odvolateľka, podľa jej slov, jasne vo svojej výpovedi uviedla,
že jej vôľa bola predmetné nehnuteľnosti darovať žalovanému, nie ich predať, nie je preukázaním
skutočnej vôle oboch zmluvných strán predmetný byt žalovanému darovať. Žalovaný napriek tomu, že

sám neprejavil iniciatívu kúpiť od žalobkyne byt, alebo, že sa nepodieľal na príprave zmluvy a podpísal
to, čo mu dali žalobkyňa s jeho matkou podpísať, vedel, že žalobkyňa ako jeho babka sa rozhodla naň
ako na najobľúbenejšieho vnuka prepísať predmetný byt a to za symbolickú kúpnu cenu 1 Euro (ako
náležitosť kúpnopredajnej zmluvy a nie súčasne darovacej zmluvy, ktorá je vždy bezodplatná, pozn.
odvolacieho súdu) a zároveň, že žalobkyňa ostane v byte bývať a bude mať zriadené právo doživotného

bývania v byte, akceptoval a stotožnil sa s takýmto rozhodnutím žalobkyne, čoho dôkazom bolo, že
predmetnú zmluvu uzatvoril, preto ani na strane žalovaného nemožno mať pochybnosti o jeho slobodnej
a vážnej vôli uzatvoriť so žalobkyňou predmetnú zmluvu ako kúpnopredajnú zmluvu. A napokon pokiaľ
išlo o svedkyňu, matku žalovaného, z jej výpovede súd nemohol mať objektívne preukázané, aký bol
úmysel zmluvných strán v súvislosti s prevodom predmetného bytu, pretože svedkyňa k otázke úmyslu

a vôle zmluvných strán mohla vyjadriť nanajvýš svoj subjektívny názor. Svedkyňa vo výpovedi v podstate
potvrdila, že aj keď žalobkyňa pôvodne zamýšľala o darovaní bytu, nakoniec sa rozhodla ho predať
žalovanému za symbolickú cenu 1 Euro, pretože im tak poradila známa.

40. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o

kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena
(aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť. Zistené
okolnostiuskutočnenéhoprávnehoúkonu(prevodbytuzaodplatu)vylučujúbezodplatnosťpredmetného
prevodu ako podstatnej náležitosti darovacej zmluvy. Súd nepovažoval za preukázané, že by pri
uzatváraní kúpnej zmluvy išlo o simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie, pretože

zistené okolnosti uskutočneného právneho úkonu (prevod bytu za odplatu) vylučujú bezodplatnosť. Na
uvedenom nemení nič ani okolnosť, že strany sporu v zmluve dojednali kúpnu cenu 1 Euro, pretože
aj keď na prvý pohľad ide o symbolickú cenu, ktorá nezodpovedá hodnote predmetu kúpnopredajnej
zmluvy, nemožno opomenúť súčasne tú okolnosť, že išlo o prevod bytu z babky na jej obľúbeného
vnuka, kedy sa zmluvné strany dohodli tiež na zriadení vecného bremena spočívajúceho v doživotnom

užívaní predmetu prevodu vlastníctva k bytu v prospech predávajúcej. Aj z uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. III. ÚS 412/2016 vyplýva, že: Krajský súd konal v medziach
svojej právomoci a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti
z rodičov účastníkov konania na žalovanú, len vzhľadom na nízku dojednanú kúpnu cenu 1,- Sk
nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť zastreté darovanie. Vôľa účastníkov právneho

úkonu uzavrieť darovaciu zmluvu totiž nebola v konaní preukázaná. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje
podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy a dohoda o kúpnej cene) a, naopak, nemá náležitosti
zmluvy darovacej, keďže v nej bola dohodnutá kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou
darovacej zmluvy je, naopak, bezodplatnosť.

41. Námietky odvolateľky majú skôr povahu nespokojnosti s výsledkom hodnotenia dôkazov. Odvolací
súd ale dáva do pozornosti, že do práva na spravodlivý proces neopatrí právo, aby bola strana sporu
pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov
súdom, event. dožadovať sa navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 98/97 a pod.).

42. Napokon nedôvodná je odvolacia námietka, ktorou odvolateľka mala za to, že zmluva je neplatná
z dôvodu nízkej kúpnej ceny, ktorú okolnosť spojila so záverom právneho úkonu dojednaného v rozpore
s dobrými mravmi.

43. Odvolateľka týmto dôvodom neplatnosti zmluvy argumentovala už v konaní na súde prvej inštancie,
pričom súd sa aj s týmto dôvodom neplatnosti zmluvy dostatočným a správnym spôsobom vysporiadal,
keď dojednanú kúpnu cenu 1 Euro nepovažoval za dôvod neplatnosti zmluvy a keď nevzhliadol z tohto
dôvodu ani rozpor predmetnej zmluvy s dobými mravmi. Uvedené závery korešpondujú s rozhodovacou
praxou dovolacieho súdu, príp. ústavného súdu.

44. Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová
regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová).
V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš
nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie, pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením
a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/244/2018).

45. Súdna prax sa už zhodla na názore (a teda je tu daná ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu), že sa neprieči zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová
regulácia, dojednanú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena obvyklá (trhová).
V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš

nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením
pri kúpe nehnuteľnosti. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu
(v danom prípade 1 Euro) nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (výňatok z bodu 64. uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/156/2020).

46.ZuzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.III.ÚS412/2016vyplýva:„Pokiaľide
o výšku kúpnej ceny, tá je vo všeobecnosti stanovená predovšetkým dohodou a účastníci kúpnej zmluvy
v zásade nie sú obmedzovaní v dojednaní výšky kúpnej ceny okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje
cenová regulácia upravená cenovým predpisom. Môžu si preto dojednať cenu, ktorá sa odchyľuje od

obvyklej (trhovej) ceny. Neprimerane nízka cena sama o sebe nemôže viesť k neplatnosti právneho
úkonu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa
účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 1,- Sk, pričom ústavný súd sa stotožňuje so záverom krajského
súdu, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov
zohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť žalovanej o rodičov, čo je v súlade s dobrými mravmi

a predmetnú kúpnu zmluvu preto nie je možné považovať za bezodplatný právny úkon.“

47. Pokiaľ odvolateľka označila v podanom odvolaní rozhodnutia NS ČR (30Cdo/3029/2015,
30Cdo/1776/2007, 30Cdo/1653/2009), tieto, napriek tomu, že nie sú záväzné pre súdy SR, nie sú
v rozpore s vyššie označenou rozhodovacou praxou slovenských súdov (vrátane ústavného).

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania
ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

49. Žalovaný bol v odvolacom konaní síce úspešný, z toho dôvodu by mu prináležala náhrada trov

odvolacieho konania, avšak vzhľadom na jeho výslovný prejav (vo vyjadrení k odvolaniu), že náhradu
trov odvolacieho konania nepožaduje, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP).

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).