Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122013494
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122013494.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1,
ods. 4 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn.
1T/80/2022 zo dňa 22.08.2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku, § 281 ods. 1 Tr. poriadku v spojení
s § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku a § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona zastavil trestné stíhanie A. B. C.
pre skutok kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona,
v znení účinnom do 05.08.2024, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je

špecifikované vo výroku napadnutého uznesenia, nakoľko trestné stíhanie je premlčané.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal okresný prokurátor sťažnosť. Poukázal na
to, že vo veci je nesporné, že skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, ktorý bol dokonaný ku 25.03.2011,
bol kvalifikovaný v čase jeho dokonania, ako aj v čase vznesenia obvinenia dňa 09.12.2020 podľa
§ 276 ods. 1, 4 Tr. zákona s trestnou sadzbou sedem až dvanásť rokov, s premlčacou dobou 20

rokov. Pri rozhodovaní o zastavení konania s odkazom na uplynutie premlčacej doby nebola súdom
prvého stupňa zohľadnená zásada, že na konanie sa aplikuje znenie Trestného poriadku účinného v
čase rozhodovania. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia konanie obžalovaného nebolo
premlčané. Podľa názoru sťažovateľa, súd mal o žalovanom skutku riadne rozhodnúť, či už uznaním
viny a uložením trestu, alebo o oslobodení spod obžaloby. Navrhol, aby sťažnostný súd podľa § 194 ods.
1 písm. b/ Tr. poriadku vyhovel podanej sťažnosti, zrušil napadnuté rozhodnutie a súdu prvého stupňa

prikázal vo veci konať a rozhodnúť.

Obžalovaný, vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 30.09.2024 poukázal na nález Ústavného súdu
SR PL ÚS 3/2024, zverejnený dňa 06.08.2024 v Zbierke zákonov pod č. 215/2024, v zmysle ktorého ak
v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Po novele Trestného

zákona, s účinnosťou od 06.08.2024, kedy došlo k zmenám v kvalifikácii hraníc definovania škody, má
toto určenie výšky škody vplyv na kvalifikáciu skutku. V dôsledku uvedenej zmeny je potrebné skutok
obžalovaného posudzovať ako trestný čin skrátenia dane vo väčšom rozsahu podľa § 276 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona, s trestnou sadzbou jeden až päť rokov. Ide tak o prečin, s dobou premlčania päť rokov a jeho
trestnosť tak uplynutím času zanikla. Neskoršia právna úprava je tak v tomto prípade pre obžalovaného
priaznivejšia a zastavenie trestného stíhania z dôvodu premlčania bolo správne a zákonné.Na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávneným subjektom preskúmal krajský súd ako
sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel

k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora dôvodná nie je.

Súd prvého stupňa odôvodnil zastavenie trestného stíhania obvineného s odkazom na novelizované
znenie Trestného poriadku a Trestného zákona, s účinnosťou od 06.08.2024, kedy došlo k zmenám
definovania škody s následnou zmenou právnej kvalifikácie skutku, ktorý bol predmetom obžaloby vo

veci, s dôsledkom na posudzovanie plynutia premlčacích lehôt v zmysle § 87 Tr. zákona.

Podľa § 276 ods. 1 Tr. zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné
na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 276 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.

Podľa § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je päť
rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s

hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.

Podľa § 125 Tr. zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská

sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

V zmysle obžaloby sa obžalovaný dopustil skutku skrátenia dane, čím spôsobil škodu v celkovej výške
171 000,25 eur. Tento skutok je v zmysle novely Trestného zákona nevyhnutné kvalifikovať podľa § 276
ods. 1, 2 písm. d/, s odkazom na § 125 Tr. zákona, s ustálenou výškou škody ako škody väčšej, t.j. do

sumy 250 000,- eur. Trestná sadzba v tejto právnej kvalifikácii je jeden až päť rokov; ide o prečin.

Trestnosť činu pri prečine s trestnou sadzbou v zmysle ustanovení osobitnej časti Trestného zákona
prevyšujúcou tri roky, je päť rokov. Skutok bol dokonaný v marci 2011 a trestnosť skutku tak zanikla
uplynutím piatich rokov, t.j. v roku 2016, pričom do tejto doby nedošlo ani k prerušeniu trestného stíhania,

ani k vzneseniu obvinenia vo vzťahu k obžalovanému, nakoľko pre tento skutok mu bolo vznesené
obvinenie uznesením vyšetrovateľa OR PZ Prešov pod D.:E./X-XXX-XX-XXXX až dňa 09.12.2020.

Súd v súvislosti s posudzovaním podmienok konania vo vzťahu k premlčaniu trestného stíhania tiež
skúmal, ako už bolo uvedené, či u obžalovaného nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania

z dôvodov uvedených v § 87 ods. 3 písm. b) Tr. zákona (premlčanie trestného stíhania sa prerušuje,
ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký
alebo prísnejší) a za tým účelom vyžiadal odpis registra trestov, z obsahu ktorého zistil, že v registri
trestov obžalovaný nemá záznam o tom, že by spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý
tento zákon ustanovuje trest rovnaký, alebo prísnejší.

Záverom v súvislosti s posudzovaním otázky, či sa premlčanie ako zložka trestnosti činu vzťahuje aj na
vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy, považuje súd za potrebné poukázať, rovnako ako
okresný súd na nález pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024,
kde tento konkrétne v bode 391. a 417. uviedol:

„391 Premlčanie ako zložka trestnosti činu v prípade, že dôjde k jej zmierneniu, čo je spravidla pretavené
do skrátenia premlčacích dôb, pôsobí aj na vzťahy pred schválením novej priaznivejšej úpravy. Popri
explicitnom zakotvení pravidla podľa čl. 50 ods. 6 druhej vety ústavy o spätnom pôsobení neskoršej
priaznivejšej úpravy ústavný súd považuje za vhodné upozorniť aj na rozsudok ESĽP Scoppola proti

Taliansku (č. 2) zo 17.09.2009, č. 10249/03, ktorý sa v oblasti nielen zákazu retroaktivity nepriaznivej
pre páchateľa, ale aj v oblasti príkazu retroaktivity pre páchateľa priaznivej priklonil pri aplikácií čl. 7 ods.
1 dohovoru k našej ústavnej koncepcii, aj keď by aj opačné riešenie bolo v tomto konaní ústavného súduvzhľadom na čl. 50 ods. 6 a čl. 154c ods. 1 ústavy nepodstatné (podobne ESĽP rozhodol vo veci Jidic
proti Rumunsku - rozsudok č. 45776/16 z 18.02.2020)“,
„417. ... Jednotlivé čiastkové aspekty posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu sa totiž nedajú

oddeliť a selektívne v prechodnom ustanovení zmeny Trestného zákona ustanoviť, ktorý z nich bude
konvenovať čl. 50 ods. 6 ústavy a ktorý nie - dotknuté inštitúty sa vždy posudzujú ako celok, a to pre
konkrétny prípad z hľadiska výslednej priaznivosti pre páchateľa, od čoho je pri vzájomnom porovnaní
závislý výber Trestného zákona v jeho konkrétne účinnom znení. Okolnosti premlčania trestného
stíhania teda nie je možné diferencovať tak, ako to označené prechodné ustanovenie upravuje. Nie

je z toho hľadiska podstatné, či dôvody prerušenia premlčania trestného stíhania nastali po uplynutí
novoustanovenej premlčacej doby prvýkrát alebo v ľubovoľnom ďalšom prípade. Trestné stíhanie
konkrétneho činu buď po nadobudnutí účinnosti zákonnej zmeny premlčané je, alebo nie je, a to sa musí
vyhodnotiť ad hoc bez ohľadu na to, o ktorý posudzovaný „cyklus“ po skoršom prerušení premlčania
ide...“

Relevantné novelizované zákonné ustanovenia, ktoré zavedením nového kvantitatívneho nastavenia
škodových kvalifikačných pásiem v zmysle § 125 Tr. zákona mali za následok zmiernenie právneho
posúdenia stíhaného trestného činu, vo vzťahu k kvalifikácii spôsobenej majetkovej škody, čo priamo
ovplyvnilo kvalifikáciu skutku a otázku premlčania k predmetnému skutku v prospech obžalovaného.

Odvolací súd konštatuje, odkazujúc v plnom rozsahu na rozhodnutie súdu prvého stupňa a jeho
odôvodnenie, že vzhľadom na odvolacie námietky nezistil pochybenie v napadnutom rozhodnutí
a s argumentáciou súdu prvého stupňa sa stotožňuje. Odvolací súd si osvojil prijatý záver okresného
súdu, že vo vzťahu k stíhanému skutku došlo po účinnosti novely Trestných kódexov k premlčaniu
a k zániku jeho trestnosti.

Podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku, ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností
odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného
stíhania podľa § 283 ods. 1,2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

Podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno
v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.

Zastavenie trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku, s odkazom na § 9 ods. 1 písm. a/
Tr. poriadku, podľa ktorého trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom
pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané, je preto vzhľadom na tu uvedené
skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správne.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd, nezistiac procesné pochybenia v konaní okresného súdu ani
iné dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia, toto rozhodnutie považoval za zákonné
a vecne správne a sťažnosť prokurátora postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako
nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.