Rozsudok · Obchodné záväzkové vzťahy · Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206405
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1218206405.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek

senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Združenie pre podporu
ekologických palív, Štefánikova 879/5, 811 06 Bratislava, IČO: 50 578 472, zastúpeného: N-advokát, s.
r. o., Lovinského 4408/22, 811 04 Bratislava, IČO: 51 098 636 proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Vlčie
hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, zastúpenému: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/
B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 58.513,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/186/2018 - 562 zo dňa 7.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-22Cb/186/2018 - 562 zo dňa

7.2.2024 p o t v r d z u j e .

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania na
Súdnom dvore Európskej únie zo dňa 28.3.2024 z a m i e t a .

III.Žalovanému priznáva vočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B2-22Cb/186/2018 - 562 zo dňa 7.2.2024 (ďalej len

„napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že výrokom I. zamietol návrh na prerušenie konania, výrokom
II. žalobu, doručenú dňa 6.8.2018, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
58.513,83 Eur s príslušenstvom z titulu odstupného zo zmluvy o obchodnom zastúpení zamietol a
výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalovaným a jeho právnym
predchodcom - Jozefom Očenášom, IČO: 43 658 881 s miestom podnikania Krné 133, 96212 Detva
došlo k uzavretiu Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice označenej ako „Zmluva o prevádzkovaní ČS

č. 0558001/00CRZ2011“, následne zmenenej a doplnenej dodatkami a zmenami (ďalej len „Zmluva o
prevádzkovaní ČS“). Text Zmluvy o prevádzkovaní ČS na stranách 1 až 31 spolu s jej prílohami a jej
zmenami vytvárajú obsahovo jednu zmluvu, pričom: (i) z bodu 2.1 v spojení s bodmi 7.1 až 7.7 Zmluvy o
prevádzkovaní ČS je zrejmé, že súčasťou záväzku obchodného zástupcu ako podnikateľa je sústavná
činnosť a) vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu zmlúv, ktorých predmetom sú doplnkové služby,
ako aj b) dojednávať a uzatvárať v mene a na účet žalovaného zmluvy (obchody), ktorých predmetom
je základná služba, teda predaj motorových palív; a (ii) z článku 8 Zmluvy o prevádzkovaní ČS v

spojení s Prílohou č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní ČS vyplýva záväzok žalovaného zaplatiť obchodnému
zástupcovi províziu, ktorý je synalagmatickým záväzkom voči záväzku obchodného zástupcu podľa
zarážky (i) vyššie. Zmluva o prevádzkovaní ČS tak spĺňa podstatné náležitosti zmluvného typu zmluvy o
obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvný typ zmluvy o obchodnomzastúpení je pritom vo vzťahu špeciality k ostatným obstarávateľským zmluvným typom ako príkazná
zmluva, mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o sprostredkovaní. Žalobca sa v tomto
konaní domáha zaplatenia odstupného, ktoré vzniklo obchodnému zástupcovi voči žalovanému v

rozsahu a podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu uzavretia Zmluvy
o prevádzkovaní ČS. Uvedené právo na odstupné hoci nie je výslovne uvedené v texte Zmluvy o
prevádzkovaní ČS totiž vzniklo na základe § 669 Obchodného zákonníka, ktoré je v súlade s §
263 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť
ani ho vylúčiť. Žalovaný v auguste 2016 doručil obchodnému zástupcovi podľa bodu 22.5 Zmluvy o

prevádzkovaní ČS výpoveď Zmluvy o prevádzke ČS bez uvedenia dôvodu. Zmluva o prevádzkovaní ČS
tak v súlade s bodom 22.6 Zmluvy o prevádzkovaní ČS zanikla (skončila) uplynutím výpovednej lehoty
plynúcej od 1. septembra 2016. Obchodný zástupca v súvislosti so skončením Zmluvy o prevádzkovaní
ČS riadne splnil svoju povinnosť podľa bodu 22.9 Zmluvy o prevádzkovaní ČS (t. z. okrem iného
riadne odovzdal žalovanému čerpaciu stanicu). Vzhľadom k uvedenému došlo k ukončeniu zmluvy o
obchodnomzastúpenívzmysle§669Obchodnéhozákonníka.ZmluvouoprevádzkovaníČSsastanovili

obchodnému zástupcovi podmienky prevádzkovania čerpacej stanice označovanej žalovaným ako „ČS
Zvolen - Tulská/org. č. 77115“. Žalobca na preukázanie pozitívneho prínosu činnosti obchodného
zástupcu pre žalovaného poukazuje na skutočnosť, že išlo o činnosť, ktorá priamo a bezprostredne
nadviazala na činnosť, ktorú jediný spoločník a jediný konateľ obchodného zástupcu osoba - podnikateľ:
Peter Kalina, IČO: 35 427 604 vykonával pre žalovaného neprestajne od roku 2007. Práve vzhľadom

na uvedenú dlhodobú spokojnosť s jeho činnosťou došlo medzi obchodným zástupcom a žalovaným
k uzavretiu Zmluvy o prevádzkovaní ČS. Obchodný zástupca pritom po celú dobu trvania Zmluvy o
prevádzkovaní ČS vykonával činnosť dohodnutú v Zmluve o prevádzkovaní ČS riadne, pričom získal
množstvo nových zákazníkov a výrazne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi. Navyše ekonomický
prínosobchodnéhozástupcuprežalovanéhodosahovalneustályvýraznýrast.Žalobcavdanejsúvislosti

poukazuje napríklad na faktúry vyhotovené na základe Zmluvy o prevádzkovaní ČS, z ktorých je zrejmé,
že obchodný zástupca získal nových zákazníkov a významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi.
Rastúci trend uzatvorených obchodov je viditeľný tak z priložených faktúr, ako aj z tabuľky vyjadrujúcej
predaj pohonných hmôt v litroch na čerpacej stanici, ako aj z grafu obsahujúceho údaje o dosiahnutej
provízií obchodného zástupcu v období za celé zmluvné obdobie trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS

a od októbra 2016 po dobu jedného roka od skončenia Zmluvy o prevádzkovaní ČS. Teda aj tento
predpoklad vzniku nároku na odstupné bol obchodným zástupcom splnený. Žalobca poukazuje aj na
tú skutočnosť, že výpoveď Zmluvy o prevádzkovaní ČS bola síce výkonom práva žalovaného, ale na
takúto situáciu sa vzhľadom na charakter danej činnosti nedá náležite pripraviť. Obchodný zástupca
musel prepustiť zamestnancov a vysporiadať všetky ich pracovnoprávne nároky, predčasne ukončiť

viacero subdodávateľských zmlúv, ktoré nebolo možné dohodnúť na kratšie obdobie, a okamžite ukončiť
všetky činnosti vzhľadom na krátkosť výpovednej lehoty. Obchodného zástupcu tiež skončenie Zmluvy o
prevádzkovaní ČS ekonomicky výrazne zasiahlo aj kvôli výhradnému obchodnému zastúpeniu. Zánikom
(skončením) Zmluvy o prevádzkovaní ČS tak vzniklo obchodnému zástupcovi voči žalovanému právo
na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v okamihu uzavretia Zmluvy o

prevádzkovaní ČS, pretože došlo ku kumulatívnemu splneniu predpokladov podľa § 669 ods. 1 písm. a)
a b) Obchodného zákonníka. Obchodný zástupca realizoval činnosť podľa Zmluvy o prevádzkovaní ČS
od 1. januára 2011 do 30. septembra 2016, kedy došlo k protokolárnemu odovzdaniu čerpacej stanice,
výška odstupného sa tak vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie, teda za celé obdobie
trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS. V súlade s bodom 6 Prílohy č. 5 k Zmluve o prevádzkovaní ČS

(vrátane jej zmien), províznu faktúru vystavuje žalovaný v mene obchodného zástupcu. Žalovaný tak v
priebehu trvania Zmluvy o prevádzkovaní ČS sám vystavil na základe realizovaných obchodov v mene
žalovaného 60 províznych faktúr na províziu pre obchodného zástupcu, spolu vo výške 292.569,16 Eur,
pričom priemerná ročná provízia tak je v sume 58.513,83 Eur (celková provízia za trvanie zmluvy 5
rokov delená 5). Priemerná ročná provízia pritom predstavuje právo obchodného zástupcu na odstupné

podľa § 669 Obchodného zákonníka, preto skončením Zmluvy o prevádzkovaní ČS Obchodnému
zástupcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie odstupného v sume 58.513,83 Eur. Žalobca
uplatnil právo na odstupné u žalovaného listom zo dňa 25. septembra 2017 označeným ako „Výzva
na úhradu odstupného“, doručeným žalovanému dňa 25. septembra 2017. Žalovaný, napriek uvedenej
výzve nesplnil svoju povinnosť zaplatiť odstupné bez zbytočného odkladu, čím sa dostal do omeškania s

jeho zaplatením (žalobca pritom poskytol žalovanému vo výzve lehotu na plnenie do 10 dní od doručenia
výzvy). Žalobca si tak podľa § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z. uplatňuje voči žalovanému aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 58.513,83
Eur od 6. októbra 2017 do zaplatenia. Žalobca si podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s§2nariadeniavládyč.21/2013Z.z.uplatňujevočižalovanémuajpaušálnunáhradunákladovspojených
s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.

2.Žalovanýnárokžalobcuvcelomrozsahuneuznal,zdôvodu,žepredmetomprevádzkovaniačerpacích
staníc nie je vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania
v súlade so zmluvou a k spokojnosti zákazníkov. Taktiež zmluva v jej článku IV, ktorý definuje
prevádzkovanie čerpacej stanice nemá znaky obchodného zastúpenia, pričom bod 4.1 jednoznačne
uvádza, že partner prevádzkuje ČS na vlastnú zodpovednosť ako samostatný podnikateľ. Tovar a služby

predáva partner vo vlastnom mene a na svoj účet, pohonné hmoty na základe osobitnej prílohy k
zmluve (mandátna zmluva na predaj motorových palív). Na základe uvedeného je názoru, že zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nie je obchodným zastúpením, preto sa naň
nevzťahuje ani § 669 ods. 1, resp. ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnom zastúpení.
Pretoaninemoholvzniknúťnárokuplatňovanýžalobou.Okremtohožalobcapredloženýmifaktúrami,ani
štatistickýmiúdajminepreukázalzískanienovýchzákazníkov,anižiadnevýznamnérozvinutieobchodov,

práve naopak z prehľadu v žalobe je vidieť, že obchod viac-menej stagnoval, resp. pohyboval sa na tej
istej úrovni počas celej doby spolupráce. Žalovaný zároveň dodal, že s právnym predchodcom žalobcu
bola spolupráca ukončená práve aj z dôvodu klesajúcich a nedostatočných výkonov nezodpovedajúcim
potenciálu danej čerpacej stanice, ako aj a hlavne, neplnenie základných povinností partnera. Nakoľko
žalovaný využil svoje právo vypovedať zmluvu spôsobom zakotveným v zmluve bez uvedenia dôvodu,

táto skutočnosť priamo vo výpovedi uvedená nebola, čo však nič nemení na skutočnosti, že sa jednalo o
primárnu motiváciu žalovaného ukončiť vzájomnú, z pohľadu žalovaného a jeho očakávaní nie úspešnú,
spoluprácu. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že žalobca započítal do provízie ako základu na
odstupné aj sumu DPH, čo je bez akéhokoľvek právneho základu a logiky. Právny predchodca žalobcu
mal vlastný obchodný záujem na zvyšovaní počtu zákazníkov a obratu na čerpacej stanici a mohol

počas trvania zmluvného vzťahu využívať výhody plynúce z toho, že maloobchodný tovar predával pod
obchodnou značkou čerpacej stanice SLOVNAFT, ako aj skutočnosť, že zákazníci, ktorí sa zastavili kvôli
tankovaniu, a to bez akéhokoľvek pričinenia samotného prevádzkovateľa, si zároveň mnohokrát kúpili
aj ďalší tovar vystavený na čerpacej stanici.

3. Žalobca popieral z dôvodu nepravdivosti všetky tvrdenia žalovaného súvisiace s tým, že údajne
„Predmetom prevádzkovania čerpacích staníc však nie je vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej
stanici, ale zabezpečenie jej fungovania...“. Také tvrdenie žalovaného podľa žalobcu jasne odporuje
úmyslu zmluvných strán Zmluvy o prevádzkovaní ČS, žalobca mal naďalej za to, že zmluvný typ zmluvy
o obchodnom zastúpení je vo vzťahu špeciality k ostatným obstarávateľským zmluvným typom ako

príkazná zmluva, mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o sprostredkovaní. Na tento vzťah
špeciality sú pritom štátne orgány, teda aj súdy povinné prihliadať vzhľadom na záväzok lojality podľa
čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie a z neho judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie odvodenej
požiadavky na eurokonformný výklad. Táto povinnosť je daná tým, že zmluvným typom zmluvy o
obchodnom zastúpení sa transponuje smernica Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii

právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (ďalej len
„smernica 86/653“). Z povinného eurokonformného výkladu tak je zrejmé, že ak by teda aj napríklad
inak mandátna zmluva v sebe poňala trvalé, resp. opakované uzatváranie obchodov, išlo by o zmluvu o
obchodnom zastúpení a nie o mandátnu zmluvu. Žalovaný tvrdil, že právny predchodca žalobcu okrem
samotných základných činností (zabezpečenie plynulej prevádzky) nevyvíjal žiadnu pridanú aktivitu,

nezískal stálych zákazníkov tankujúcich na palivové karty, ani členov BONUS klubu (resp. v nepatrnom
množstve v porovnaní s počtom zákazníkov získaných samotným žalovaným) - pričom jedine u týchto
zákazníkov je preukázateľné, že ide o verných, stálych zákazníkov. Počet pokladničných blokov ani
samotné tržby nepreukazujú, že ide o zákazníkov získaných právnym predchodcom žalobcu. Za dané
obdobie došlo k nárastu obratu v celoslovenskom meradle. Tento nárast bol spôsobený predovšetkým

vonkajšími okolnosťami ako je vývoj na trhu a zvýšenie cestnej dopravy, resp. rozvojom siete zo
strany žalovaného. O výške tržieb ex-partnera predložil samotný žalobca graf obsahujúci historické
údaje o dosiahnutej provízii a výšku samotných províznych faktúr. Tieto dôkazy však preukazujú, že
obrat čerpacej stanice sa síce v jednotlivých mesiacoch mierne menil, avšak celkovo išlo o viac-menej
stagnujúce príjmy. Síce na čerpacej stanici počas doby platnosti zmluvy v určitých časových obdobiach

bol obrat nižší a v niektorom období zase vyšší (čo je z povahy prevádzky prirodzené a súvisí to aj so
sezónnosťou), avšak celkovo obraty na danej čerpacej stanici stagnovali počas celého rozhodujúceho
obdobia.4. Prvoinštančný súd dňa 16.09.2019 vydal v predmetnom spore rozsudok, ktorým vyhovel žalobe v
celomrozsahu.Naodvolaniežalovanéhovšakodvolacísúdprvoinštančnýrozsudokzrušilavecmuvrátil
na ďalšie konanie s tým, že má opätovne posúdiť charakter zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, prihliadnuť pritom aj na vôľu zmluvných strán, ktorú
prejavilipriuzatváranízmluvy,t.j.akúzmluvu/zmluvymienilizmluvnéstranyuzatvoriť,prípadnezatýmto
účelom doplniť dokazovanie.

5. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 13.06.2023 a jeho vyjadrenia na poslednom pojednávaní vyplynulo,

že žiada, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl.
267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo veci objasnenia pojmu dojednávanie obchodov podľa
čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS a zároveň konanie prerušil (§ 162 ods. 1 písm. c/ Civilného
sporového poriadku).

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol prerušenie konania z dôvodu jeho žiadosti o začatie

prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa čl. 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie vo veci objasnenia pojmu „dojednávanie“ obchodov podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/
EHS, súd má za to, že jeho žiadosť o začatie prejudiciálneho konania je nedôvodná, a preto jeho
návrh na prerušenie konania za účelom prejudiciálneho konania zamietol. Z článku 267 ods. 2 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie vyplýva, že ak súd usúdi, že rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je nevyhnutné

pre vydanie jeho rozhodnutia (vo veci samej), môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby
o nej rozhodol. Táto možnosť mu je však daná fakultatívne, nie obligatórne, čiže ak súd nemá
pochybnosti ohľadom posúdenia danej otázky z dôvodu, že predmetnú zmluvu (o prevádzkovaní ČS
č. 0558001/00CRZ2011 z 01.01.2011) právne neposúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení, nemusí
začať prejudiciálne konanie na Súdnom dvore EÚ, ani kvôli tomu konanie prerušiť. Ako ďalej vyplýva

z podrobného odôvodnenia nižšie, súd na základe vykonaného dokazovania nemá za to, že v danom
prípade existoval medzi postupcom a žalovaným právny vzťah, ktorý by bolo možné charakterizovať
ako obchodné zastúpenie, preto ani nie je vyriešenie prejudiciálnych otázok nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej.

7. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že táto je v celom rozsahu nedôvodná. Medzi
právnym predchodcom žalobcu podnikateľom Jozefom Očenášom, IČO: 43 658 881 („partnerom“)
a žalovaným došlo dňa 01.01.2011 k uzavretiu Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice (č.
0558001/00CRZ2011), pričom táto bola ukončená na základe výpovede žalovaným zo dňa 22.08.2016.
Medzi subjektmi konania bola predovšetkým sporná právna kvalifikácia predmetnej zmluvy, ktorá síce

formálne nie je označená ako zmluva o obchodnom zastúpení, ale žalobca ju napriek tomu považuje
za zmluvný typ obchodného zastúpenia a preto z nej odvodzuje aj právo postupcu ako obchodného
zástupcu na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy (§ 669 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd sa
však s uvedeným právnym názorom žalobcu nestotožnil, nakoľko má za to, že v danom prípade ide o
zmluvu zmiešanú, ktorá obsahuje v sebe viaceré zmluvné typy, pričom prevažujúcim typom je mandátna

zmluva, keďže táto obzvlášť akcentuje na povinnosti mandatára (partnera) dodržiavať celý rad pokynov
mandanta (žalovaného), vyplývajúcich predovšetkým z jeho vnútorných predpisov.

8. V prvom rade prvoinštančný súd poukázal na to, že v danom prípade vôľou zmluvných strán
očividne nebolo uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, nakoľko si tak zmluvu nenazvali, ani sa v

nej inštitút obchodného zastúpenia vôbec nespomína a postupca v nej nie je označený ako obchodný
zástupca, ale partner. Ak by zmluvné strany mali vôľu uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, nič im
nebránilo takto si ju označiť a dohodnúť si všetky náležité práva a povinnosti, ktoré by z takejto zmluvy
vyplývali (vrátane práva na odstupné). Nič také sa však nestalo, zo žiadneho dôkazu založeného v
spise nevyplýva, že by postupca požadoval od žalovaného uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení,

resp. že by mal výhrady voči navrhovanej zmluve. Jeho slobodnou vôľou bolo uzavretie predmetnej
zmluvy, ak mal záujem uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, mal možnosť zmluvu pripomienkovať,
prípadne ju v navrhovanom znení neuzavrieť. V čase uzatvárania zmluvy nemal postupca vôľu uzatvoriť
so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení, nikdy takúto požiadavku neadresoval žalovanému a
táto skutočnosť nikdy nebola predmetom ich rokovaní ani na začiatku, ani počas celej doby trvania ich

zmluvnéhovzťahu.Partneržalovanéhosipriuzatváranízmluvyžiadnymspôsobomnevyhradzovalsvoje
postavenie obchodného zástupcu, zmluvu akceptoval tak, ako mu bola predložená. Postupcovi bola
daná do užívania čerpacia stanica a tento bol zodpovedný za jej riadne prevádzkovanie. Prevádzkovanie
čerpacej stanice bolo realizované výhradne podľa stanovených podmienok. Podľa čl. I bod 1.2 zmluvysa partner zaviazal prevádzkovať čerpaciu stanicu výlučne za účelom predaja motorových palív,
ostatného doplnkového sortimentu a za účelom poskytovania služieb zákazníkom čerpacej stanice.
Ako vyplýva z predmetu zmluvy, hlavnou činnosťou pri prevádzkovaní čerpacej stanice bol predaj

motorových palív, pričom spôsob a podmienky predaja motorových palív boli upravené osobitnou
mandátnou zmluvou na predaj motorových palív. Postupca sa zaviazal v mene žalovaného a na jeho
účet zabezpečiť maloobchodný predaj benzínu, motorovej nafty a autoplynu a žalovaný sa zaviazal
partnerovi za uvedenú činnosť zaplatiť odplatu dojednanú podľa Prílohy č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní
čerpacej stanice - Ekonomické podmienky prevádzkovania čerpacej stanice. Je teda zjavné, že hlavnou

činnosťou právneho predchodcu žalobcu nebolo vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici,
ale zabezpečenie jej fungovania, pričom predaj palív bol realizovaný výhradne na základe pokynov
žalovaného. Z uvedeného nevyplýva, že prevažujúca činnosť postupcu spočívala v jeho aktívnej činnosti
s cieľom vyhľadať záujemcov a obchodné príležitosti pre žalovaného, resp. že by sa tento aktívne pričinil
o nových zákazníkov, alebo významným spôsobom rozvíjal obchod s doterajšími zákazníkmi, keď je
zrejmé, že hlavná činnosť postupcu spočívala v činnosti vykonávanej na základe pokynov žalovaného,

od ktorých nebolo možné sa odchýliť. Podľa názoru súdu, pokiaľ ide o tak špecifickú činnosť akou
je predaj motorových palív, v tomto prípade ani nie je možné uskutočňovať osobné oslovovanie a
vyhľadávanie ďalších zákazníkov. Svedok Jozef Očenáš (postupca) na pojednávaní síce uviedol, že
došlo k nárastu obchodu, pohonných hmôt, ako aj doplnkového tovaru na predmetnej ČS, aj vďaka jeho
činnosti na získavanie nových zákazníkov (napr. prostredníctvom autoumyvárne, či kávy zadarmo pri

tankovaní väčších objemov, alebo bonusov pre miestnych zákazníkov), avšak táto činnosť nebola podľa
názoru súdu prevažujúca, ani signifikantná do takej miery, že by ju bolo možné považovať za činnosť
obchodného zástupcu. Okrem toho ju žalobca ani nepreukázal relevantnými dôkazmi. Z dokladov
založených do spisu - napr. faktúr s prílohami obsahujúcimi výpočet provízií za predaj motorových
palív nie je možno vyvodiť záver, že tieto boli vyplatené za aktívne získavanie nových zákazníkov, ani

nie sú dôkazom o tom, že k získavaniu nových zákazníkov vo významnej miere dochádzalo práve
činnosťoupostupcu.Pokiaľideosnahužalobcudoplniťdokazovanie(vzmyslejehopodaniadoručeného
súdu dňa 05.02.2024), a to uložením povinnosti žalovanému, aby doložil všetky prílohy k zmluvám o
prevádzkovaní stanice či iné zmluvy, na základe ktorých sa realizoval predaj motorových palív vrátane
príloh a na základe ktorých sa fakturovali provízie, táto je irelevantná, nakoľko dôkazné bremeno spočíva

na žalobcovi, aby preukázal všetky skutočnosti za účelom zdokladovania jeho činnosti, vrátane odmien,
ktoré mu boli žalovaným vyplatené. Okrem toho súd nevidí dôvod, prečo by mal všetky tieto listiny
dokladať do spisu žalovaný, keď by nimi mal disponovať žalobca, pričom tento ich mal do spisu založiť
už spolu so žalobou, či s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k žalobe, čo však neurobil. Vzhľadom na
uvedené je už tento návrh na dokazovanie v tomto štádiu konania v rozpore so zásadou koncentrácie

konania, preto navrhované dokazovanie súd nevykonal.

9. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu smernicou rady č.86/653/EHS a tam uvedenou definíciou
obchodného zástupcu, v tejto súvislosti súd poukazuje, že účelom smernice je predovšetkým poskytnúť
ochranu obchodnému zástupcovi tým, že upravuje minimálny štandard právnej úpravy vzťahov medzi

obchodným zástupcom a zastúpeným. Pre naplnenie tohto účelu smernica priniesla definíciu pojmu
„obchodný zástupca“, pričom jedným z jeho základných obsahových znakov v zmysle smernice je
jeho oprávnenie pre zastúpeného „dojednávať“ predaj alebo nákup tovaru. Uvedená smernica bola
transponovaná do Slovenského právneho poriadku zákonom č. 500/2001 Z.z. a s cieľom harmonizácie s
európskymprávomzaviedladoprávnehoporiadkukogentnéustanovenie§652Obchodnéhozákonníka,

od ktorého sa pri uzatváraní zmluvy o obchodnom zastúpení zmluvné strany nesmú odchýliť. Inými
slovami, zmluvné strany sú viazané základnými zákonnými požiadavkami na zmluvu o obchodnom
zastúpení a táto ich musí bez výnimky (aby mohla byť za zmluvu o obchodnom zastúpení považovaná)
obsahovať. Pokiaľ teda zákon kogentne a imperatívne od obchodného zástupcu vyžaduje, aby vyvíjal
činnosť pre zastúpeného smerujúcu k uzatvoreniu obchodov alebo činnosť spočívajúcu v dojednávaní

a uzatváraní obchodov pre zastúpeného, túto nemožno ničím nahradiť a z uzatvorenej zmluvy musí
jednoznačne vyplývať. Ako už súd uviedol vyššie, uvedené nebolo úlohou postupcu v zmluvnom vzťahu
so žalovaným. Jeho úlohou bolo predovšetkým zabezpečenie riadneho fungovania čerpacej stanice
výhradne podľa riadiacich aktov žalovaného a s tým spojenú činnosť predaja motorových palív podľa
mandátnej zmluvy uzatvorenej v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.

10. K tvrdeniu žalobcu, že postupca výrazne zvýšil predaj palív na ČS (napr. prostredníctvom
autoumyvárne, či kávy zadarmo pri tankovaní väčších objemov, alebo bonusov pre miestnych
zákazníkov), ako aj že prekračoval neustále ročný plán predaja palív výsledkami výrazne nad100% prvostupňový súd zdôraznil, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by k zvýšeniu
predaja pohonných hmôt a k rozvinutiu obchodov s palivovým ako aj nepalivovým tovarom došlo v
dôsledku činnosti postupcu. Bol názoru, že okolnosti ovplyvňujúce rozhodovanie zákazníkov načerpať

na konkrétnej čerpacej stanici závisia predovšetkým od trasy, po ktorej zákazník jazdí a od kvality
ponúkaných pohonných hmôt. Okrem toho nárast predaja pohonných hmôt v sieti čerpacích staníc
Slovnaft bol spôsobený aj rozsiahlymi investíciami do rozvoja a modernizácie siete čerpacích staníc
ako aj reklamnej kampane, ktorú hradil a vykonával výhradne žalovaný. Otázka sortimentu ponúkaného
na čerpacej stanici neponúkala partnerovi možnosť vlastnou aktivitou na trhu výrazným spôsobom

prilákať nových zákazníkov a rozvinúť dovtedajšie obchody. Aj cenu palív určoval výhradne žalovaný,
nejednalo sa tak o položku, ktorú by partner žalovaného mohol akokoľvek za účelom prilákania
zákazníkov upravovať. Pokiaľ aj došlo v rozhodnom období k získaniu nových zákazníkov čerpacej
stanice, nemožno uvedené zásluhy pripísať postupcovi, nakoľko tento v oblasti marketingu, propagácie,
modernizácie či vytvárania renomé značky Slovnaft nevykonával žiadne také aktivity, ktoré by boli
spôsobilé získať nových zákazníkov alebo významne rozvinúť obchody s doterajšími zákazníkmi.

11. Vzhľadom na to, že žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia odstupného vzniknutého zo
zmluvyoobchodnomzastúpení,bolojehopovinnosťoupreúspechvsporepreukázať,žemedziprávnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení, ktorej skončenie
by za splnenia zákonných predpokladov mohlo zakladať vznik práva žalobcu na odstupné. Žalobca však

v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, preto prvoinštančný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

12.Protivšetkýmvýrokomrozsudkupodalodvolaniežalobcazdôvodovpodľa§365ods.1písm.b)CSP,
podľa žalobcu mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; § 365 ods.

1 písm. d) CSP, namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko
podľa žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Žalobca v úvode síce uvádza, že podáva odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, avšak z
obsahu podaného odvolania vyplýva, že výrok I. nenapáda odvolaním, ale navrhuje preskúmanie cez
postup podľa § 365 ods.2 CSP. Odvolacím petitom navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil v
druhom výroku tak, že zaviaže žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku s
príslušenstvom a v treťom výroku prizná žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v celosti a

prizná žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celosti, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušil a vec sa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Žalobca uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odôvodňuje porušením práva
žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď súd prvej inštancie prvým výrokom napadnutého

rozsudku zamietol návrh žalobcu, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý uskutočnil
žalobca podaním žalobcu z 13.06.2023 (ďalej aj len „Návrh žalobcu na predloženie prejudiciálnej
otázky“), a to zo svojvoľných dôvodov. Vytýka súdu, že dôvodí tým, že činnosť zástupného predaja
motorových palív prevádzkovateľom/nájomcom čerpacej stanice pre zastúpeného (nesprávne) nie je

z podstaty takejto činnosti dojednávaním, preto objasnenie pojmu dojednávanie podľa článku 1 ods.
2 Smernice 86/653 súd prvej inštancie nesprávne nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci
samej. Súd prvej inštancie mlčí ako v uvedenom ohľade vyhodnotil podstatnú argumentáciu uvádzanú
žalobcom, že práve uvedená činnosť je ustálene považovaná za takéto dojednávanie napríklad
ustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorítvRakúsku.Vnávrhužalobcunapredloženie

prejudiciálnej otázky je napríklad príkladom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu v Rakúsku
(OGH) sp. zn.: 6Ob204/05a, ECLI:AT:OGH0002:2005:0060OB00204.05A.1103.000, z 11.03.2005 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu v Rakúsku (OGH) sp. zn.: 8ObA299/01f, ECLI:AT:OGH0002:2002:
008OBA00299.01F.0328.000, z 28.03.2002; v Nemecku, v návrhu žalobcu na predloženie prejudiciálnej
otázky je napríklad príkladom citovaný rozsudok BGH z 19.01.2011 - VIII ZR 149/09; OLG Hamburg a

rozsudok BGH z 15.07.2009 - VIII ZR 171/08; OLG Hamm; Žalobca sa z odôvodnenia napadnutého
rozsudku teda vôbec nedozvedá, či sa touto argumentáciou žalobcu vlastne vôbec súd prvej inštancie
zaoberalalebosaňouopomenul,čidokoncaodmietolzaoberať,čosamotnéjeporušenímprávažalobcu
na spravodlivý proces. Pokiaľ išlo o súd prvej inštancie, tento má možnosť predložiť návrh na začatieprejudiciálneho konania Súdnemu dvoru podľa článku 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ktorú môže, ale ešte nemusí využiť. Uvedené, však takýto súd prvej inštancie ešte nezbavuje povinnosti
vyplývajúcej z práva žalobcu na spravodlivý proces, aby sa aj takýmto návrhom žalobcu, ktorý mu bol

podaný Návrhom žalobcu na predloženie prejudiciálnej otázky, vecne zaoberal a svoje rozhodnutie pri
jeho zamietnutí náležite odôvodnil, čo sa v konkrétnom prípade v napadnutom rozsudku nestalo. Z
článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, ktorý stanovuje zásadu lojálnej spolupráce medzi Európskou
úniou a členskými štátmi vyplýva povinnosť každého členského štátu a všetkých jeho orgánov aplikácie
práva presadzovať jednotnú realizáciu práva Európskej únie. Takejto povinnosti súd prvej inštancie

neučiní zadosť, keď sa síce dozvie, že určitý autonómny pojem práva EÚ je ustálene najvyššími súdnymi
autoritamivinýchčlenskýchštátochEÚvykladanýinakakohomienivyložiťtakýtosúdprvejinštancie,no
ani nepodá návrh na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, ani jeho nepodanie neodôvodní
aj s ohľadom k takejto rozhodovacej praxi náležite a zákonne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako
celok, ako aj v časti týkajúcej sa prvého výroku zamietajúceho prerušenie konania, je tiež vzájomne
protirečiace a nelogické, čiže svojvoľné a nevyhovujúce minimálnym požiadavkám práva na spravodlivý

proces žalobcu, keďže súd prvej inštancie v ňom vlastne dôvodí tým, že pre takéto rozhodnutie
rozhodujúci výklad pojmu dojednávanie uvedený v článku 1 ods. 2 Smernice 86/653 nie je potrebné
objasniť Súdnym dvorom, pretože súd prvej inštancie údajne nemá pochybnosti o tom, že uvedený
pojem dojednávanie jasne nezahŕňa činnosť zástupného predaja motorových palív prevádzkovateľom/
nájomcom čerpacej stanice pre zastúpeného, a to v situácií, keď súd prvej inštancie už má vedomosť

o tom, že v iných členských štátoch už najvyššie súdne autority ustálene rozhodujú tak, že uvedený
pojem takúto činnosť zahŕňa.

14. Podľa odvolateľa napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jeho práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,

zákazuprekvapivýchrozhodnutí,zákazuľubovôleaprincípuzákonnosti.Súdprvejinštanciesadôsledne
amateriálneneriadilzáväznýmprávnymnázoromodvolaciehosúduvyjadrenýmvuzneseníodvolacieho
súdu, ktorý mu vrátil vec na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie, a len bez zohľadnenia ďalších
skutkových tvrdení a procesných návrhov žalobcu, súd prvej inštancie len skrátka rozhodol v súdnom
spore už tentokrát opačne ako predtým. Ďalej považuje rozsudok za nepreskúmateľný, neobsahujúci

riadne odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, že sa zaoberal podstatnými námietkami a argumentami
žalobcu.

15. Žalobca ďalej namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu existencie inej vady konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalobca odkazuje na vady, ktoré opísal

už v časti B odvolania, ktoré vo svojom súhrnnom pôsobení napĺňajú až porušenie práva žalobcu na
spravodlivý proces a každá je sama o sebe aj inou vadou konania.

16. Žalobca ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), konkrétne v súlade s § 189 CSP aby vyžiadal od

žalovaného, aby predložil súdu Zmluvu o prevádzkovaní č. 731 6994912007SBn 699 2007/00, vrátane
jej všetkých príloh (vrátane aj jej prvej uzatvorenej prílohy č. 5 obsahujúcej ekonomické podmienky),
ktorá bola nahradená Zmluvou o prevádzkovaní ČS (uvedené vyplýva aj z bodu 24.2 a 24.3 Zmluvy o
prevádzkovaní ČS; túto zmluvu žalobca nevie bez súdu zabezpečiť) a aby súd takéto listiny následne
vykonal ako dôkaz listinou podľa § 204 CSP; vyžiadal od žalovaného, aby predložil súdu k Čerpacej

stanici (teda k čerpacej stanici Zvolen - Tulská, org. č. 77115) sa vzťahujúcu každú takú prílohu k
Zmluve o prevádzkovaní č. 6994912007SBn 699 2007/00, ktorá obsahovala ekonomické podmienky,
ktorá sa kedykoľvek počas platnosti Zmluve o prevádzkovaní č. 6994912007SBn 699 2007/00 stala
jej súčasťou, a aby súd takéto listiny následne vykonal ako dôkaz listinou podľa § 204 CSP; ďalej
vyžiadal od žalovaného, aby predložil súdu k Čerpacej stanici (teda k čerpacej stanici Zvolen - Tulská,

org. č. 77115) sa vzťahujúcu každú prílohu č. 5 (Ekonomické podmienky prevádzkovania ČS) k Zmluve
o prevádzkovaní ČS (teda k Zmluve o prevádzkovaní čerpacej stanice č. 0558001/00CRZ2011 z
01.01.2011), ktorá sa stala jej súčasťou kedykoľvek v období od jej uzavretia (vrátane) do 31.12.2013,
a aby súd takéto listiny následne vykonal ako dôkaz listinou podľa § 204 CSP; vyžiadal od žalovaného,
aby predložil súdu k Čerpacej stanici (teda k čerpacej stanici Zvolen - Tulská, org. č. 77115) sa

vzťahujúce všetky faktúry, vrátane všetkých príloh týchto faktúr, ktorými sa fakturovala provízia súvisiaca
s predajom motorových palív na takejto Čerpacej stanici, a to za obdobie 2 mesiacov po uzavretí Zmluvy
o prevádzkovaní č. 6994912007SBn 699 2007/00, a aby súd takéto listiny následne vykonal ako dôkaz
listinou podľa § 204 CSP.17. Žalobca namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Za nesprávne skutkové

zistenie žalobca považuje, že „hlavnou činnosťou právneho predchodcu žalobcu nebolo vyhľadávanie
záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania, pričom predaj palív bol
realizovaný výhradne na základe pokynov žalovaného. Z uvedeného nevyplýva, že prevažujúca činnosť
postupcu spočívala v jeho aktívnej činnosti s cieľom vyhľadať záujemcov a obchodné príležitostí pre
žalovaného, resp. že by sa tento aktívne pričinil o nových zákazníkov, alebo významným spôsobom

rozvíjal obchod s doterajšími zákazníkmi, keď je zrejmé, že hlavná činnosť postupcu spočívala v činnosti
vykonávanej na základe pokynov žalovaného, od ktorých nebolo možné sa odchýliť. Pričom správne
hlavným účelom Zmluvy o prevádzkovaní ČS bolo zo strany obchodného zástupcu dojednávanie a
uzatváranie kúpnych zmlúv na predaj motorových palív v mene a na účet žalovaného ako zastúpeného,
a to aj vrátane aktívneho vyhľadávania záujemcov o takéto transakcie pre žalovaného, pričom na
vykonávanie takejto činnosti mal obchodný zástupca dostatočný priestor a takúto činnosť vykonával.

Žalovaný v podaniach tiež opakovane spomína, že obchodný zástupca profitoval na tom, že zákazníci
žalovaného sa zastavili natankovať na Čerpacej stanici a pritom si kúpili aj shopový tovar obchodného
zástupcu. K uvedenému treba uviesť, že uvedené predsa fungovalo aj opačne, že žalovaný profitoval
z tých zákazníkov, ktorí si chceli kúpiť len shopový tovar, a keď už boli na Čerpacej stanici tak aj
natankovali. Samotný predaj shopového tovaru zo strany obchodného zástupcu lákal na natankovanie

motorových palív žalovaného nových zákazníkov žalovaného a s existujúcimi zákazníkmi zvyšoval
objemy obchodov so žalovaným. Z celého znenia Zmluvy o prevádzkovaní ČS, ako aj z vykonaných
dôkazov (najmä z výsluchu svedka) vyplýva, že žalovaný od obchodného zástupcu požadoval, aby v
rámci podmienok stanovených v Zmluve o prevádzkovaní ČS neustále zvyšoval objem obchodov, ktoré
obchodný zástupca uzatváral v mene žalovaného. Nie je sporným, že práve uvedená vyhľadávacia

činnosť zo strany obchodných zástupcov prinášala nové optimalizačné riešenia a teda nové know-how
pre žalovaného, ktoré si žalovaný preberá od obchodných zástupcov, aj od obchodného zástupcu, a nimi
objavené zlepšenia zvyšujúce finančné objemy obchodov žalovaného žalovaný v súčasnosti označuje
ako tzv. „výnimočný zážitok zákazníka“. Obchodný zástupca bol za uzatvorené obchody v mene a
na účet žalovaného odmeňovaný rôznymi druhmi odplát podľa Prílohy č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní

ČS, vždy označenými ako provízia, ktoré boli vždy aspoň čiastočne závislé od uzatvorených obchodov
obchodným zástupcom v mene žalovaného (uvedené je bližšie zdôvodnené v odseku 17.2 tohto
odvolania). Odplata teda bola nastavená motivačne k zvyšovaniu objemu uzatvorených obchodov pre
žalovaného. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, že údajne z Prílohy č. 5 Zmluvy o prevádzkovaní ČS vyplýva, že údajne provízia obchodného

zástupcu sa určovala mesačne, „pričom pri stanovení jej výšky išlo o kombináciu výkonnostných
parametrov partnera (množstvo predaných motorových palív a súčin cieľovej motivačnej čiastky a
mesačného kompozitného indexu ČS) a pevnej čiastky, ktorú dostane prevádzkovateľ bez ohľadu
na množstvo predaných palív. Uvedená úprava odmeňovania tak nebola plne závislá od dosiahnutia
očakávaného výsledku činnosti postupcu, ako to je pri zmluvách o obchodnom zastúpení“ (odsek 15

napadnutého rozsudku). Pričom správne provízia, ktorá bola dohodnutá v Zmluve o prevádzkovaní
ČS vždy závisela od počtu alebo finančného objemu obchodnej transakcie, a to úplne alebo aspoň
sčasti. Ďalej súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, o obsahu vôle obchodného zástupcu a žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o prevádzkovaní
ČS, pričom údajne nebolo vôľou zmluvných strán uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení. Pričom

správne vôľa obchodného zástupcu a žalovaného pri uzatváraní Zmluvy o prevádzkovaní ČS, podľa
jej obsahu, smerovala k uzavretiu zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že údajne žalobca
nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok pre vznik práva na odstupné podľa § 669 ods. 1
Obchodného zákonníka, keď údajne žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by k zvýšeniu

predaja pohonných hmôt a k rozvinutiu obchodov s palivovým ako aj nepalivovým tovarom došlo v
dôsledku činnosti postupcu (odsek 17 napadnutého rozsudku). Pričom správne Obchodný zástupca
splnil kumulatívne všetky podmienky pre vznik práva na odstupné podľa § 669 ods. 1 Obchodného
zákonníka a každý jeden obchodným zástupcom v mene žalovaného uzatvorený obchod na Čerpacej
stanici predstavoval buď získanie nového zákazníka obchodným zástupcom pre žalovaného alebo

významné rozvinutie obchodu s doterajším zákazníkom obchodným zástupcom pre žalovaného, pritom
Obchodný zástupca bol nielen bezprostrednou príčinou uzavretia každého takéhoto obchodu, ale aj
rôznymi ďalšími aktivitami obchodného zástupcu, nielen charakteru zabezpečovania informačnýcha poradenských činností pre takýchto zákazníkov, prispieval k dojednávaniu a uzatvoreniu takýchto
obchodov a k získavaniu stálych zákazníkov pre žalovaného.

18. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z
nesprávneho právneho posúdenia zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl.
Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, že Zmluva o prevádzkovaní
ČS údajne nezahŕňa zmluvný typ zmluvy obchodnom zastúpení, ale údajne zahŕňa mandátnu zmluvu.
Pričom správne Zmluva o prevádzkovaní ČS zahŕňa zmluvný typ zmluvy o obchodnom zastúpení,

pretože zahŕňa podstatné časti tohto zmluvného typu uvedené v jeho základnom ustanovení pri ich
eurokonformnom výklade v súlade so Smernicou 86/653, tak ako bol jej obsah objasnený judikatúrou
Súdneho dvora, najmä Rozsudkom Súdneho dvora ZAKO, C- 452/17 a Rozsudkom Súdneho dvora
Trendsetteuse SARL, C-828/18. Činnosť, ktorú podľa Zmluvy o prevádzkovaní ČS Obchodný zástupca
vykonával pre žalovaného mala povahu „dojednávania“ podľa § 652 Obchodného zákonníka a ním
transponovaného pojmu „dojednávanie“ podľa článku 1 ods. 2 Smernice 86/653, a prinášanie nových

zákazníkov a zvyšovanie finančného objemu obchodov pre žalovaného, teda išlo o vyhľadávanie.
Zmluva o prevádzkovaní ČS zahŕňa zmluvný typ zmluvy o obchodnom zastúpení, pretože zahŕňa
podstatné časti tohto zmluvného typu uvedené v jeho základnom ustanovení pri ich eurokonformnom
výklade v súlade so Smernicou 86/653, tak ako bol jej obsah objasnený judikatúrou Súdneho dvora,
najmäRozsudkomSúdnehodvoraZAKO,C-452/17aRozsudkomSúdnehodvoraTrendsetteuseSARL,

C-828/18. Žalobca je toho právneho názoru, že zmluvný typ zmluvy o obchodnom zastúpení podľa
Obchodného zákonníka musí zahŕňať aj všetky vzťahy medzi obchodným zástupcom a zastúpeným,
ktoré spadajú do pôsobnosti Smernice 86/653, a teda uvedené bráni tomu, aby si súd definoval
také diferenciačné znaky takéhoto zmluvného typu, ktoré by nepokrývali takéto vzťahy spadajúce do
pôsobnosti Smernice 86/653. Súd teda musí rešpektovať definovanie takýchto zmluvných vzťahov, ako

ich definoval Súdny dvor od čias Rozsudku Súdneho dvora ZAKO, C-452/17.

19. Napadnutý rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci aj skutočnosti, že hlavnou
činnosťou obchodného zástupcu nebolo vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale
zabezpečenie jej fungovania (otvorenia a prevádzkovania) a predaj palív výhradne na základe

pokynov žalovaného, pričom na základe špecifickej činnosti ako je predaj motorových palív, nie je
možné uskutočňovať osobné oslovovanie a vyhľadávanie ďalších zákazníkov, teda nie je možné
vykonávať aktívnu činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa ako podnikateľ za odmenu (províziu)
zaväzuje vykonávať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzavieraniu určitého druhu zmlúv (obchodov)
alebo k dojednávaniu a uzavieraniu obchodov v mene zastúpeného a na jeho účet, a tak Zmluva

o prevádzkovaní ČS neobsahuje zmluvný typ zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl
ObZ. Žalobca je názoru, že špecifická činnosť akou je predaj motorových palív nebráni tomu, aby táto
činnosť bola vykonávaná ako obchodné zastúpenie podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka a v
okolnostiach konkrétneho prípadu takáto činnosť bola vykonávaná práve ako obchodné zastúpenie;
a aby predaj motorových palív zo strany nájomcu/prevádzkovateľa čerpacej stanice, ktorý na nej

uzatvára obchody - predáva motorové palivá v mene zastúpeného - petrochemickej spoločnosti, ktorej
takáto čerpacia stanica inak vlastnícky patrí, spadal pod pojem dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2
Smernice 86/653 objasnený v Rozsudku Súdneho dvora Trendsetteuse, C-828/18. Žalobca poukazuje
na Rozsudok Súdneho dvora ZAKO, C-452/17, kde SD objasnil tri podmienky, ktoré sú nevyhnutné a
dostatočné na to, aby mohla byť určitá osoba posúdená ako obchodný zástupca, táto osoba musí mať

povahu samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, medzi ňou a zastúpeným musí existovať
trvalý zmluvný vzťah a musí vykonávať činnosť spočívajúcu buď v dojednávaní predaja alebo nákupu
tovaru pre zastúpeného, alebo v dojednávaní a uzatváraní týchto transakcií v mene a na účet tohto
zastúpeného. Jej obsah bol objasnený judikatúrou Súdneho dvora, najmä Rozsudkom Súdneho dvora
ZAKO, C-452/17 a Rozsudkom Súdneho dvora Trendsetteuse SARL, C-828/18. Zmluvný typ zmluvy o

obchodnom zastúpení je podľa žalobcu totiž derivátom zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorá je derivátom
z mandátnej zmluvy, čiže zmluva o obchodom zastúpení je skrátka vzdialeným derivátom z pôvodného
všeobecného zmluvného typu mandátnej zmluvy, ich vzájomný vzťah je určený princípom špeciality,
a to práve v podstatných náležitostiach zmluvy, nie v inom. Podľa žalobcu zmluva o obchodnom
zastúpení je taká zmluva, ktorá by inak bola mandátnou zmluvou, keby nespĺňala podstatné časti

zmluvného typu zmluvy o obchodnom zastúpení, čo z dôvodu špeciality znamená, že sa na ňu vzťahuje
zmluvný typ zmluvy o obchodnom zastúpení a iba podporne zmluvný typ zmluvy o sprostredkovaní
a zmluvný typ mandátnej zmluvy. Podstatné teda je to, či konkrétna zmluva spĺňa podstatné časti
uvedené v § 652 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, čo každá Zmluva o prevádzkovaní ČS jasnespĺňa. Podľa žalobcu príkladom nie prípustnej možnosti pre vnútroštátny orgán aplikujúci právo je,
aby tento pripustil taký výklad pojmu „dojednávanie“ použitý v § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý by bol užší ako ten, ktorý poskytol Súdny dvor v Rozsudku Trendsetteuse SARL, C-828/18.

Vyššie uvedená právna otázka nebola v rozhodovacej praxi súdov Slovenskej republiky ešte vyriešená.
Podstatou takejto právnej otázky je rozsah výkladu činností obchodného zástupcu, ktorými napĺňa
pojem dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 Smernice 86/653 a jej transpozície v SR v rámci podstatnej
náležitosti zmluvy o obchodnom zastúpení v § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka - „pre zastúpeného
vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať

a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet“. Žalobca je toho právneho názoru, že
správne takúto podmienku treba vykladať extenzívne tak ako ju vykladajú v rámci svojej ustálenej
rozhodovacej praxe najvyššie súdne autority napríklad v Rakúsku a v Nemecku, čo sa javí byť plne v
zhode s recentnou judikatúrou Súdneho dvora. Súd prvej inštancie naproti tomu v napadnutom rozsudku
prezentuje nesprávne právne posúdenie, že dojednávanie sa musí vykladať prísne reštriktívne, ktoré
zodpovedá de facto iba podomovému predajcovi, a teda nesprávne zástupný predaj motorových palív

pod takýto pojem súd prvej inštancie nezahŕňa, čiže súd prvej inštancie mal nesprávne za to, že
predmet Zmluvy o prevádzkovaní ČS je iný ako predmet zmluvy o obchodnom zastúpení. Pokiaľ ide
o nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, žalobca v judikatúre súdov ostatných
členských štátov EÚ nenachádza obdobu až takéhoto reštriktívneho výkladu aký prezentuje súd prvej
inštancie. Súdny dvor už vysvetlil, že „vzhľadom na to, že článok 1 ods. 2 smernice 86/653 neobsahuje

žiadny odkaz na vnútroštátne právne poriadky, pokiaľ ide o význam pojmu „dojednávať“, tento pojem
treba na účely uplatňovania tejto smernice považovať za samostatný pojem práva Únie, ktorý sa
musí na jej území vykladať jednotne“ (Rozsudok Súdneho dvora Trendsetteuse SARL, C-828/18, teda
rozsudok Súdneho dvora z 04. júna 2020, Trendsetteuse SARL, C-828/18, EU:C:2020:438, bod 25).
Súdny dvor už v rámci svojej rozhodovacej praxe doposiaľ čiastočne priblížil obsah autonómneho pojmu

práva Európskej únie - „dojednávanie“ v čl. 1 ods. 2 Smernice 86/653, a to predovšetkým práve v
Rozsudku Súdneho dvora Trendsetteuse SARL, C-828/18 s ohľadom na zodpovedanie prejudiciálnej
otázky, či v zmysle tohto ustanovenia, musí mať obchodný zástupca nevyhnutne možnosť meniť ceny
tovaru, ktorého predaj zabezpečuje na účet zastúpeného, pričom v danej veci Súdny dvor rozhodol, že
„Článok 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov

členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že
na to, aby sa určitá osoba mohla považovať za obchodného zástupcu v zmysle tohto ustanovenia,
nemusí mať nevyhnutne možnosť meniť ceny tovaru, ktorého predaj zabezpečuje na účet zastúpeného.“
Pri nachádzaní odpovede na položenú prejudiciálnu otázku Súdny dvor bližšie objasnil výklad pojmu
„dojednávanie“ v uvedenej veci, a to nasledovne: Pojem „dojednávať“ uvedený v článku 1 ods. 2

smernice 86/653 preto treba vykladať s prihliadnutím na kontext, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, a
ciele sledované touto smernicou. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v Rakúsku
a Nemecku (z ktorej napokon vychádza aj historický zákonodarca pri prijatí Smernice 86/653) pritom
vyplýva, že v uvedených členských štátoch Európskej únie sa uvedený pojem „dojednávanie“ podľa
čl. 1 ods. 2 Smernice 86/653 už dlhodobo jednotne vykladá tak, že pod tento pojem spadá aj činnosť

nájomcu/prevádzkovateľa čerpacej stanice, ktorý na čerpacej stanici zastúpeného predáva motorové
palivá v mene a na účet zastúpeného, a to bez ďalšieho už vtedy, keď je takáto čerpacia stanica otvorená
a prevádzkovaná týmto nájomcom/prevádzkovateľom čerpacej stanice.

20. Žalobca namieta, že napadnutý rozsudok je nesprávny aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.

2 CSP, teda že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej napadnutým rozsudkom má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Takýmto uznesením
žalobca rozumie prvý výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania.
Takýto výrok má podľa právneho názoru žalobcu povahu uznesenia, pričom proti takémuto uzneseniu
sa samostatne odvolanie nepripúšťa, ale preskúmava sa cez postup podľa § 365 ods. 2 CSP. Súd

prvej inštancie nepochybne nemal ešte povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, a aj
keď v konečnom dôsledku je zodpovednosť za jej predloženie Súdnemu dvoru na povinný orgán - súd
posledného stupňa, tak uvedené nezbavuje súd prvej inštancie povinnosti, aby sa takýmto návrhom
žalobcu nielen predstierane, ale aj skutočne vecne zaoberal, čo vyplýva z práva žalobcu na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie v skutočnosti len prenechal daný návrh na posúdenie odvolaciemu súdu, no

aj sám súd prvej inštancie mal povinnosť sa vecou skutočne zaoberať.21. Žalobca navrhuje aj odvolaciemu súdu, aby podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to s nasledovnými otázkami
(ide o rovnaké otázky, aké navrhol žalobca, aby predložil už súd prvej inštancie):

- Je už len ponechanie čerpacej stanice otvorenej a prevádzkovanej, teda umožňujúcej predaj
motorových palív, zo strany jej nájomcu/prevádzkovateľa, ktorý na nej takto uzatvára obchody - predáva
motorové palivá v mene zastúpeného - petrochemickej spoločnosti, ktorej takáto čerpacia stanica inak
vlastnícky patrí, dostatočným k tomu, aby išlo o dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/
EHS?

- Ak sa na predchádzajúcu otázku odpovedalo záporne, postačí k tomu, aby vo vzťahu k takémuto
predaju motorových palív išlo o dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, ak
takýto nájomca/prevádzkovateľ čerpacej stanice na takejto čerpacej stanici súčasne vo vlastnom mene
predáva iný tovar, ktorý môže potenciálne prilákať zákazníkov aj k načerpaniu na takejto čerpacej
stanici?
- Ak sa na predchádzajúce otázky odpovedalo záporne, postačí k tomu, aby vo vzťahu k takémuto

predaju motorových palív išlo o dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, ak takýto
nájomca/prevádzkovateľ čerpacej stanice poskytuje potenciálnym zákazníkom a zákazníkom informácie
o takýchto palivách, udržiava a skrášľuje okolie čerpacej stanice a rozširuje jej funkcionality a je povinný
realizovať aktivity na podporu predaja v súlade s pravidlami stanovenými zastúpeným (ako sú napríklad
tie uvedené bode 7.7 Zmluvy o prevádzkovaní ČS), čo si plní, pričom nad rámec aktivít na podporu

predaja určených zastúpeným je oprávnený a vykonáva aj vlastné aktivity na podporu predaja palív
zastúpeného?
- Ak sa na predchádzajúce otázky odpovedalo záporne, aké je kritérium toho, ktoré aktivity takéhoto
nájomcu/prevádzkovateľa čerpacej stanice na podporu predaja tovaru na účet zastúpeného už spadajú
pod dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, a ktoré ešte nie, pričom spadajú medzi

takéto aktivity aj také, ktoré len nepriamo podporujú predaj tovarov zastúpeného?

22. K odvolaniu žalobcu žalovaný vyjadrenie nedoručil.

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a §
380 CSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku
bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu

v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Po oboznámení sa s obsahom
spisu, konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vyhláseniu napadnutého rozhodnutia,
ako aj s obsahom odvolania žalobcu konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, s ktorého
odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje a konštatuje súladnosť jeho odôvodnenia s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade s postupom

upraveným civilným sporovým poriadkom a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru,
ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných
dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal,
aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav

správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie sa v
napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam
pre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do jeho výrokovej časti a svoje rozhodnutie
podrobne zrozumiteľne vysvetlil. Odvolací súd preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť

dôvodov napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k jednotlivým
odvolacím námietkam v súlade s § 387 ods. 2 CSP ďalej uvádza:26. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok je nesprávny aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 2 CSP, teda že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej napadnutým rozsudkom má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd

uvádza k výroku, ktorým súd nevyhovel návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, že sa s názorom
prvoinštančného súdu stotožňuje a ani odvolací súd nevidí dôvod na podanie návrhu na začatie konania
pred Súdnym dvorom Európskej únie. Žalobca okrem duplikovania dôvodov uvedených v odvolaní
voči napadnutému rozsudku uviedol, že v Slovenskej republike doposiaľ ešte neexistuje ustálená

rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít v otázke, za akých podmienok môže byť činnosť nájomcu/
prevádzkovateľa čerpacej stanice, ktorý na čerpacej stanici zastúpeného predáva motorové palivá v
mene a na účet zastúpeného považovaná za dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 Smernice 86/653. Žalobca
navrhoval, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s nasledovnými otázkami: 1/ Je už len ponechanie čerpacej
stanice otvorenej a prevádzkovanej, teda umožňujúcej predaj motorových palív, zo strany jej nájomcu/

prevádzkovateľa, ktorý na nej takto uzatvára obchody - predáva motorové palivá v mene zastúpeného
- petrochemickej spoločnosti, ktorej takáto čerpacia stanica inak vlastnícky patrí, dostatočným k tomu,
aby išlo o dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS? 2/ Ak sa na predchádzajúcu
otázku odpovedalo záporne, postačí k tomu, aby vo vzťahu k takémuto predaju motorových palív išlo
o dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, ak takýto nájomca/ prevádzkovateľ

čerpacej stanice na takejto čerpacej stanici súčasne vo vlastnom mene predáva iný tovar, ktorý môže
potenciálne prilákať zákazníkov aj k načerpaniu na takejto čerpacej stanici? 3/ Ak sa na predchádzajúce
otázky odpovedalo záporne, postačí k tomu, aby vo vzťahu k takémuto predaju motorových palív išlo
o dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, ak takýto nájomca/prevádzkovateľ
čerpacej stanice poskytuje potenciálnym zákazníkom a zákazníkom informácie o takýchto palivách,

udržiava a skrášľuje okolie čerpacej stanice a rozširuje jej funkcionality a je povinný realizovať aktivity
na podporu predaja v súlade s pravidlami stanovenými zastúpeným (ako sú napríklad tie uvedené bode
7.7 Zmluvy o prevádzkovaní ČS), čo si plní, pričom nad rámec aktivít na podporu predaja určených
zastúpeným je oprávnený a vykonáva aj vlastné aktivity na podporu predaja palív zastúpeného? 4/
Ak sa na predchádzajúce otázky odpovedalo záporne, aké je kritérium toho, ktoré aktivity takéhoto

nájomcu/prevádzkovateľa čerpacej stanice na podporu predaja tovaru na účet zastúpeného už spadajú
pod dojednávanie podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, a ktoré ešte nie, pričom spadajú medzi
takéto aktivity aj také, ktoré len nepriamo podporujú predaj tovarov zastúpeného?

27. Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ,,ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej

únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b)
platnostiavýkladuaktovinštitúcii,orgánovaleboúradovaleboagentúrÚnie.Aksatakátootázkapoložív
konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre
vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto
otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný

opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor
Európskej únie. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať
absolútne, t. j. že vnútroštátny súdny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o
vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

28. Odvolací súd dôvody na predloženie žalobcom navrhovaných otázok a návrhu na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
nevzhliadol a preto návrhu žalobcu nevyhovel ani v odvolacom konaní. Obsahom otázok žalobca
zjavne smeruje k výkladu pojmu „dojednávanie“ podľa čl. 1 ods. 2 smernice Rady 86/653/EHS, avšak z
vykonaného dokazovania v prejednávanej veci nevyplýva, že by žalobca vykonával akúkoľvek činnosť,

ktorú by bolo možné právne posúdiť ako dojednávanie obchodov. Predmetom záväzku právneho
predchodcu žalobcu nebolo vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej
fungovania, pričom predaj palív bol realizovaný výhradne na základe pokynov žalovaného a obsah práv
a povinností je jasne určite a zrozumiteľne upravený v písomných zmluvách. So zreteľom na konkrétne
okolnosti veci potom odvolací súd nevzhliadol potrebu interpretačnej pomoci Súdneho dvora Európskej

únie pre rozhodnutie vo veci samej. Pre vydanie rozhodnutia vnútroštátneho súdu vo veci samej teda
žalobcom označené otázky nemajú žiadny význam.29. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom porušil jeho práva
na spravodlivý proces, čo odôvodňuje porušením práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, zákazu prekvapivých

rozhodnutí,ľubovôleaprincípuzákonnosti.Odvolacísúduvádza,ženaplnenieuplatnenéhoodvolacieho
dôvodu nevzhliadol. V prvom rade je potrebné uviesť, že pod daný odvolací dôvod odvolateľ subsumuje
námietky, ktoré zakladajú odvolací dôvod nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci, namietané nesprávne právne posúdenie, že Zmluva o prevádzkovaní ČS nespadá
pod zmluvný typ zmluvy o obchodom zastúpení. Odvolací súd k uplatnenému odvolaciemu dôvodu

uvádza, že aj z odbornej literatúry vyplýva, že „obsah práva na spravodlivý proces (right to a fair
trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým
právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať
sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle,

právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia (ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ,
Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1392). Ustálená judikatúra pod
pojem nepreskúmateľnosť rozhodnutí zaraďuje len také vážne nedostatky, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. O porušenie
práva na spravodlivý proces sa jedná pritom len vo výnimočných prípadoch, a to v prípade absencie
odôvodneniaaleboúplnejnelogickostiodôvodnenia.Takýtonedostatokvšakodvolacísúdvnapadnutom
rozhodnutí nevzhliadol. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
uviedol výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery, tieto podrobne a zrozumiteľne vysvetlil. Rozsudok súdu
prvej inštancie rozhodne nemožno považovať za nepreskúmateľný.

30. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Súd prvej inštancie
sa v rozhodnutí vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, nebol povinný sa vysporiadať so

všetkými argumentami žalobcu. Vnútorné myšlienkové pochody súdu sú z odôvodnenia rozhodnutia
zreteľne spoznateľné, a to aj pre odvolateľa, ktorý s nimi napokon vedie polemiku v podanom odvolaní.
To, že žalobca s odôvodnením rozsudku subjektívne nesúhlasí, nič nemení na skutočnosti, že z jeho
obsahu je možné identifikovať, akými myšlienkovými pochodmi sa súd riadil pri jeho vydaní. Subjektívny
nesúhlas s odôvodnením nie je naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP, nakoľko do

práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR a
Európskeho súdu pre ľudské práva zároveň platí, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na
každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé
súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo

jasnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/00 alebo III. ÚS
200/09).

31. S námietkou, že sa prvostupňový súd neriadil záväzným právnym názorom odvolacieho súdu
vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2Cob/20/2020-490 zo dňa 27.10.2022 sa

odvolací súd nestotožnil a teda tým ani nedošlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie, práva na
vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, svojvôle a porušenia princípu zákonnosti. Z
obsahuspisuvyplýva,žesúdprvejinštancievykonaldokazovanievrozsahupotrebnomprerozhodnutie,
a to tak na návrh žalobcu ako aj na návrh žalovaného, správne ustálil sporné a nesporné skutkové
tvrdenia, súd prvej inštancie nevytvoril procesným postupom nerovnosť strán sporu a jeho postup,

ani obsah napadnutého rozhodnutia už vôbec nevykazuje až znaky svojvôle. I v prípade, že by
napadnuté rozhodnutie nebolo vecne správne, ani prípadný právno-aplikačný omyl, alebo omyl pri
hodnotení dôkazov nie je možné označiť ako svojvôľu (táto je neoddeliteľne spojená s vôľovým prvkom a
predstavuje extrémny nesúlad právnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami). Taktoformulovanú odvolaciu námietku odvolací súd hodnotí nielen ako nedôvodnú, ale v prejednávanej veci
a postupu súdu prvej inštancie nenáležitú. Prvoinštančný súd sa riadil právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol v bode 19. a 21., že sa jedná o inominátnu zmluvu, ktorá

zahŕňa niekoľko zmluvných typov a jej účelom bolo kompletné prevádzkovanie čerpacej stanice za
podrobne dohodnutých podmienok, pričom žalobca má možnosť predávať na svoj účet tovary a za
províziu motorové palivá žalovaného. Odvolací súd taktiež uviedol, že sa súd prvej inštancie dôsledne
nevysporiadal predovšetkým s otázkou charakteru zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice v znení
prílohy č. 1. Pre posúdenie o aký zmluvný typ v danom prípade ide, je preto potrebné (okrem už

vyššie uvádzaných obsahových náležitostí) prihliadnuť aj na vôľu zmluvných strán, ktorú strany prejavili
pri uzatváraní zmluvy, predovšetkým je potrebné s ohľadom na všetky okolnosti posúdiť, akú zmluvu
mienili zmluvné strany uzatvoriť. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo opätovne sa
vysporiadať a rozhodnúť o charaktere uzavretej zmluvy medzi sporovými stranami a to po posúdení
jednotlivých zmluvných typov, pod ktoré je možné zmluvný vzťah podradiť a to v intenciách vyššie
uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a svoj záver náležite odôvodniť a následne opätovne

posúdiť, či žalobcovi vznikol nárok na odstupné. Prvoinštančný súd následne konal v zmysle pokynov
odvolacieho súdu a preto nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných práv.

32. K argumentu nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že v rozhodnutí chýba uvedenie
adekvátneho zdôvodnenia relevantných skutkových okolností a ich subsumpcie pod príslušné právne

normy práva EÚ, teda či takýto zmluvný vzťah spadá do rámca pôsobnosti Smernice 86/653 (smernica
86/653/EHS v platnom znení) odvolací súd uvádza, že žalobcom uvádzané rozhodnutia Súdneho
dvora (Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26.03.2009, Turgay Semen proti Deutsche Tamoil GmbH,
C-348/07, Rozsudok Súdneho dvora ZAKO, C-452/17, Rozsudok Súdneho dvora Trendsetteuse SARL,
C-828/18, Rozsudok Súdneho dvora z 07.04.2016 vo veci Marchon Germany GmbH, C-315/14) nie sú

aplikovateľné na posudzovanú vec, preto nebol dôvod, aby sa súd prvej inštancie nimi v odôvodnení
rozhodnutia zaoberal. Súd prvej inštancie sa venoval právnemu posúdeniu aj s ohľadom na Smernicu
86/653/EHS, dospel k záveru, že právny vzťah, z ktorého uplatňuje žalobca nárok nie je zmluvou o
obchodnom zastúpení, zmluvný vzťah teda nespadá do rámca pôsobnosti Smernice 86/653.

33. V prípade rozsudku Súdneho dvora zo 04.06.2020 vo veci C-828/18 sa spor vo veci samej, ktorý
bol podkladom na položenie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru, týkal spoločnosti DCA a spoločnosti
Trendsetteuse, ktorá mala na základe nepísanej dohody vystavovať výrobky spoločnosti DCA vo svojich
priestoroch za protihodnotu vo forme provízií z predajnej ceny, išlo o skutkový stav, keď bol právny
vzťah medzi stranami upravený nejasnou nepísanou dohodou, ktorá vytvárala priestor pre rozličnú

interpretáciu práv a povinností zmluvných strán. V prejednávanej veci bol obsah práv a povinností
strán jasne a zrozumiteľne upravený v písomnej zmluve. V rozhodnutí C-828/18 však súdny dvor riešil
prejudiciálnu otázku, či sa má článok 1 ods. 2 smernice [86/653] vykladať v tom zmysle, že samostatne
zárobkovo činný sprostredkovateľ konajúci ako zástupca v mene a na účet zastúpeného, ktorý nemá
právomoc meniť tarify a zmluvné podmienky kúpnych zmlúv určené zastúpeným, nie je oprávnený

dojednávať zmluvy v zmysle tohto článku, a v dôsledku toho sa nemôže považovať za obchodného
zástupcu a mať nárok na postavenie upravené uvedenou smernicou. Východiskový skutkový stav vôbec
nezodpovedá prejednávanej veci.

34. Rovnako o nepísanú zmluvu ide v prípade Rozsudku z 21. novembra 2018, Zako, C-452/17, Zmluva

o prevádzkovaní čerpacích stanice a jej prílohy jednoznačne upravovali práva a povinnosti strán a z
jej obsahu nie je možné žiadnym výkladom dospieť k záveru, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o
obchodnom zastúpení. Súdny dvor riešil v tomto konaní otázky, či sa má článok 1 ods. 2 smernice
[86/653] vykladať v tom zmysle, že obchodný zástupca musí vyhľadávať a navštevovať zákazníkov
alebo dodávateľov mimo podniku zastúpeného, či sa má vykladať v tom zmysle, že obchodný zástupca

nemôže plniť iné úlohy, než sú tie, ktoré sú spojené s dojednávaním predaja alebo nákupu tovaru pre
zastúpeného a s dojednávaním a uzatváraním takýchto právnych úkonov v mene a na účet zastúpeného
a v prípade zápornej odpovede na druhú otázku, či sa má vykladať v tom zmysle, že obchodný zástupca
môže plniť iné úlohy, než sú tie, ktoré sú spojené s dojednávaním predaja alebo nákupu tovaru pre
zastúpenéhoasdojednávanímauzatváranímtakýchtoprávnychúkonovvmeneanaúčetzastúpeného,

len ako vedľajšiu činnosť.

35. V rozsudku z 26. marca 2009, Turgay Semen, C-348/07 Súdny dvor neposudzoval, či právny
vzťah medzi stranami je obchodným zastúpením, ale riešil systém poskytovania náhrady obchodnéhozástupcu po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení z pohľadu predpisov EU, v ktorom mal zastúpený
podľa obchodného zástupcu nesprávne aplikovať únijné pravidlá o náhrade obchodného zástupcu a
možnostiach jej obmedzovania.

36. V Rozsudku Súdneho dvora zo dňa 07.04.2016 vo veci Marchon Germany GmbH, C-315/14 vôbec
nešlo o spor, či zmluvný vzťah je obchodným zastúpením, súdny dvor riešil otázku, či sa za „nových
zákazníkov“ pre účely náhrady môžu považovať aj zákazníci získaní obchodným zástupcom, ktorí už
síce so zastúpeným obchodujú v súvislosti s výrobkami z jeho ponuky výrobkov, ale nie v súvislosti

s takými výrobkami, ktorých výhradným predajom poveril zastúpený obchodného zástupcu a prijal
výklad, že čl. 17 ods. 2 písm. a) prvá zarážka smernice Rady 86/653/EHS sa má vykladať v tom
zmysle, že zákazníci získaní obchodným zástupcom, ktorého zastúpený poveril predajom tovaru, sa
majú považovať za nových zákazníkov v zmysle tohto ustanovenia, a to napriek tomu, že títo zákazníci
mali už s týmto zastúpeným obchodný vzťah týkajúci sa iného tovaru, ak predaj tohto prvého uvedeného
tovaru obchodným zástupcom vyžadoval vytvorenie osobitného obchodného vzťahu, čo prináleží overiť

vnútroštátnemu súdu.

37. Pokiaľ ide o žalobcom vytypované rozhodnutia súdov v Nemecku, Rakúsku a Írsku, tieto nemajú pre
rozhodovaciu činnosť súdu žiadnu relevanciu, ani odvolaciemu súd naviac nie je známe, že práve závery
v nich uvedené by mali predstavovať jednotný výklad príslušných právnych noriem práva EÚ nielen v

celom priestore EÚ, ale aj na území štátov, na ktorých boli vydané a že by vôbec boli aplikovateľné
na prejednávanú vec. Z tohto dôvodu nebolo ani potrebné, aby súd prvej inštancie zvažoval podanie
návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EU a aby takéto úvahy v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia prezentoval.

38. Odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda existenciu inej vady, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalobca odôvodňuje odkazom na odôvodnenie odvolacej
námietky podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa žalobcu tam uvedené vady vo svojom súhrnnom
pôsobení napĺňajú až porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom každý z uvedených
prípadov je sám o sebe vždy aspoň aj inou vadou konania. Odvolací súd existenciu žiadnej z vytýkaných

vád nezistil, ako už uviedol vyššie v odôvodnení, na ktorú časť odvolateľa odkazuje.

39. Odvolací súd dodáva, že i keď došlo k pochybeniu prvostupňového súdu pri realizácii poučenia o
opravnom prostriedku proti výroku I., nesprávne poučenie nemohlo mať na práva odvolateľa žiaden
materiálny dopad, keďže právna úprava možnosť odvolania voči takémuto uzneseniu nepripúšťa a

pochybenie nebolo spôsobilé ukrátiť strany sporu o možnosť uplatnenia ochrany ich práv. Vo vzťahu k
naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP by bolo nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými
sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu
realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aby bol naplnený predmetný odvolací dôvod, musel by
súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné
práva, ktoré jej patria, čo sa v tomto prípade nestalo.

40. Odvolaciu námietku nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich

skutočností rovnako odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom vykonania žalobcom navrhnutého
dokazovaniamalobyťpreukázaniepresnéhorozsahuzvýšeniafinančnéhoobjemuobchodov azískania
nových zákazníkov na čerpacej stanici Zvolen Tulská za obdobie trvania obchodného zastúpenia.
Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru, že Zmluva nie je zmluvou o obchodnom zastúpení,
žalobcom navrhované dokazovanie nebolo vôbec potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a

vykonanie takého dokazovania by bolo zjavne nepotrebné a nehospodárne.

41. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou nesprávnych skutkových zistení podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP, ako ich žalobca uvádza vo svojom odvolaní. Závery vyvodené súdom prvej inštancie
z vykonaného dokazovania odvolací súd považuje za správne. Súd prvej inštancie správne ustálil,

že účelom predložených zmlúv bolo komplexné prevádzkovanie čerpacích staníc žalovaného, keď
partner (ako fyzická alebo právnická osoba, ktorej je odovzdaná do užívania čerpacích staníc v rozsahu
stanovenom zmluvou a jej jednotlivými prílohami, a ktorá je zodpovedná za riadne prevádzkovanie
danejčerpacejstanicepodľapodmienokstanovenýchzmluvou)prevádzkovalčerpaciustanicuvýhradnepodľa žalovaným stanovených podrobne dohodnutých podmienok. Hlavnou činnosťou partnera nebolo
vyhľadávanie záujemcov o nákup na čerpacej stanici, ale zabezpečenie jej fungovania a predaj
motorových palív, a to výhradne na základe pokynov žalovaného, pričom pri predaji na čerpacej stanici

absentuje osobné oslovovanie a vyhľadávanie ďalších zákazníkov. Z bodu 4.2 čl. IV zmluvy vyplýva
povinnosť partnera prevádzkovať ČS podľa riadiacich aktov žalovaného a povinnosť tieto akty sústavne
a dôsledne dodržiavať. Záväznosť, striktnosť a dôslednosť pokynov žalovaného vyplýva aj z obsahu
Mandátnej zmluvy na predaj motorových palív, ktorou sa partner zaviazal v mene žalovaného a na jeho
účet zabezpečiť maloobchodný predaj benzínu, motorovej nafty a autoplynu a žalovaný sa zaviazal

partnerovizauvedenúčinnosťzaplatiťodplatu,dojednanúpodľaprílohyč.5ZmluvyoprevádzkovaníČS
- Ekonomické podmienky prevádzkovania ČS. Odplata bola vyplácaná mesačne, výška bola dojednaná
kombinácioupevnejsumyavýkonnostnýchparametrovpartnera(množstvopredanýchmotorovýchpalív
a súčin cieľovej motivačnej čiastky a mesačného kompozitného indexu ČS), tzn. nebola plne závislá od
dosiahnutia očakávaného výsledku činnosti právneho predchodcu žalobcu. Variabilná zložka však bola
vyplácaná pravidelne každý mesiac bez ohľadu na to, či predpokladané obraty partner plnil na 100%,

teda nebola plne závislá od dosiahnutia očakávaného výsledku činnosti právneho predchodcu žalobcu.
Z vykonaného dokazovania obsahom zmlúv ani z ich príloh, ani z následného správania zmluvných
strán počas trvania zmluvného vzťahu zmluvy nevyplynulo, že by zmluvné strany v čase uzatvorenia
ktorejkoľvek zo predmetných zmlúv mali vôľu uzatvoriť zmluvu o obchodnom zastúpení. Ani skutočnosť,
že žalobca ako prevádzkovateľ čerpacích staníc vykonával rôznorodé činnosti na podporu obchodov

neznamená, že vykonával činnosť obchodného zástupcu.

42. Z takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne vyvodil právny záver, že
Zmluvu o prevádzkovaní ČS nie je možné právne posúdiť ako zmluvu o obchodnom zastúpení a dospel
k správnemu záveru, že žalobcovi uplatnený nárok na odstupné na základe § 669 ods. 1 Obchodného

zákonníka nepatrí. Ako nedôvodnú v tejto súvislosti vyhodnotil námietku nesprávneho právneho
posúdenia Zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice v rovine práva EÚ, ako aj v rovine národného práva
SR. Odvolací súd zdôrazňuje zákonom č. 500/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov, prišlo o. i. k implementácii smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986
o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov

doslovenskéhoprávnehoporiadku,nazákladečohobolaprávnaúpravazmluvyoobchodnomzastúpení
zásadným spôsobom revidovaná a doplnená v § 652 až § 672a, pričom základné ustanovenie pre
zmluvný typ § 652, ako aj ustanovenia § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, §
668a, 669, 669a, 672a sú ustanoveniami kogentnými. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka,
zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného

vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a
uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému
zástupcovi províziu. V prejednávanej veci však uvedené nebolo úlohou právneho predchodcu žalobcu
v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Jeho úlohou bolo predovšetkým zabezpečenie riadneho fungovania
čerpacej stanice podľa riadiacich aktov žalovaného a činnosť predaja motorových palív podľa mandátnej

zmluvy uzatvorenej v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.

43. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci a to posúdenie zmluvného typu zmluvy o
obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, keď súd prvej inštancie mal za to,
že Zmluva o prevádzkovaní ČS údajne nezahŕňa zmluvný typ o obchodnom zastúpení, ale zahŕňa

mandátnu zmluvu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal obsahom
záväzkov, ktoré v zmluvách strany dojednali. Žalobca tiež namieta nesprávnu aplikáciu § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka, teda tzv. právnej úpravy inominátnych zmlúv dôvodiac, že správne z § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ním je taká zmluva, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy,
teda nezahŕňa podstatné časti zmluvného typu ustanovené v základnom ustanovení v II. hlave tretej

časti Obchodného zákonníka, ani podstatné náležitosti zmluvného typu upraveného v Občianskom
zákonníku a podobne, ale zmluva zahŕňajúca v sebe viaceré zmluvné typy nie je inominátnou, ale je
zmiešanou zmluvou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil Zmluvu o prevádzkovaní čerpacej stanice
ako inominátny kontrakt, s ktorým je neoddeliteľne spojená mandátna zmluva na predaj motorových
palív a že v posudzovanom zmluvnom vzťahu možno badať prvky viacerých zmluvných typov, vrátane

nájomného vzťahu medzi žalovaným ako vlastníkom čerpacej stanice a prenajímateľom a právnym
predchodcom žalobcu ako jej prevádzkovateľom a nájomcom. Nešlo výlučne o viaceré typové zmluvy.
Bez ohľadu na to, či by išlo o zmiešanú alebo inominátnu zmluvu obsahujúcu prvky viacerých typov
zmlúv, odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením zmluvy súdom prvej inštancie, že s určitosťounejde o zmluvu o obchodnom zastúpení, nielen ako typovú zmluvu, ale uzatvorené zmluvy neobsahujú
ani prvky žalobcom tvrdeného zmluvného typu. Zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice a jej prílohy
jednoznačne upravovali práva a povinnosti strán a z jej obsahu nie je možné žiadnym výkladom dospieť

k záveru, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu o obchodnom zastúpení. Odvolateľ v celom obsahu
odvolania nepoužíva označenie procesnej strany ani označenie strany ako vyplýva zo zmluvy (Partner),
ale označenie „Obchodný zástupca“ v rozpore s posudzovanou zmluvou zjavne v záujme navodiť dojem
nesprávneho posúdenia postavenia právneho predchodcu žalobcu v zmluvnom vzťahu so žalovaným
a nesprávneho právneho posúdenia zmluvy samotnej súdom prvej inštancie. K pochybeniu v právnom

posúdení veci súdom prvej inštancie však neprišlo.

44. Rovnako odvolací súd nesúhlasí s námietkou, že súd prvej inštancie prehliadol, že pojem
„dojednávanie“ uvedený v Smernici 86/653 má autonómny výklad v práve EÚ, ktorý je pomerne
extenzívny, zahŕňajúci akékoľvek prispenie k obchodu, hoc aj inak marginálne, pričom tento pojem mal
riešiť Súdny dvor v Rozsudku Trendsetteuse, C-828/18. Žalobca účelovo vykladá ním prezentované

rozhodnutia Súdneho dvora ako rozhodnutia, v ktorých riešil otázky, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú
vec,predloženérozhodnutiaaleniesúpreprejednávanúvecrelevantné,takakoužbolovyššieuvedené.

45. Odvolací súd sa s ohľadom na správnosť záveru, že sa nejedná o zmluvný vzťah na základe
zmluvy o obchodnom zastúpení už odvolacou argumentáciou žalobcu k časti rozhodnutia o odstupnom

z dôvodu hospodárnosti nezaoberal, nakoľko nemá význam pre rozhodnutie vo veci (námietkami
nesprávneho právneho posúdenia § 669 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka a článku 17 ods. 2
písm. a) prvej odrážky Smernice 86/653 v aspekte požadovanej miery prispenia obchodného zástupcu
nazískaní/privedenínovýchzákazníkovalebovýznamnomrozvinutíobchodovsdoterajšímizákazníkmi/
podstatnom zvýšení finančného objemu obchodov pre zastúpeného ako podmienky pre vznik a rozsah

práva na odstupné a odvolacej námietky nesprávneho posúdenia kumulatívneho splnenia podmienok
pre vznik práva žalobcu na odstupné podľa § 669 Obchodného zákonníka). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
konaní,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(uznesenieNajvyššieho
súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

46. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok je nesprávny aj z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
2 CSP, teda že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej napadnutým rozsudkom má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa odvolací súd vyjadril
v bodoch 25. - 27. tohto rozhodnutia.

47. Odvolací súd záverom uvádza, že napriek tomu, že chápe snahu žalobcu a jeho právneho zástupcu
vyčerpávajúco odôvodniť opravný prostriedok v záujme dosiahnutia úspechu v spore, avšak konštatuje,
že odvolateľ variuje v podanom odvolaní identické námietky, ktoré sa snaží subsumovať pod rôzne
prípustné odvolacie dôvody, s argumentáciou žalobcu sa však súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom

pre rozhodnutie náležite a správne vysporiadal. Odvolanie žalobcu čo do všetkých odvolacích dôvodov
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

48. Z podaného odvolania je zrejmé, že výrok o trovách konania žalobca napadol ako výrok závislý od

výroku o zamietnutí žaloby. Vzhľadom na to, že odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie v merite
za vecne správne, za správny považoval i výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie s poukazom na §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný mal vo veci plný úspech. Preto rozsudok súdu prvej inštancie
aj v závislom výroku o trovách konania potvrdil.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznalnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania
podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

52. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Aug 25, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy , Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024