Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823219679
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3823219679.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, deti rodičov: matka B. B., nar.
XX.XX.XXXX, pobytom C., a otec C. D., nar. XX.XX.XXXX, pobytom E. F., G. H. XXXX, o návrhu
navrhovateľky: I. J. C., nar. XX.XX.XXXX, pobytom K., L. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Soňa
Suchánová, advokátka so sídlom Trenčín, Námestie sv. Anny 7269/20B, na zverenie maloletých detí do
náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Trenčín, Legionárska

7158/5, na odvolanie Okresnej prokuratúry Prievidza voči rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k.
15P/57/2023 - 143 zo dňa 29.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov I., II., III., IV., V., VII. a VIII.
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 15P/57/2023 - 143 zo dňa 29.02.2024 Okresný súd Prievidza (ďalej
aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) maloletého (mal.) C. a mal. D. zveril do náhradnej

osobnej starostlivosti navrhovateľky (výrok I.) a uložil jej s tým spojené práva a povinnosti (výrok II.).
Každého z rodičov zaviazal platiť na maloletých výživné vo výške 30 % zo životného minima na mal.
nezaopatrené dieťa na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín s účinnosťou odo dňa
právoplatnosti rozsudku (výroky III. a IV.). Súčasne nariadil nad starostlivosťou a výchovou o mal. C.
a mal. D. výchovné opatrenie - dohľad (výrok V.). Konanie o návrhu navrhovateľky na zverenie mal.
A. do jej náhradnej osobnej starostlivosti zastavil (výrok VI.). Ďalej poznamenal, že dochádza k zmene
uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 10P/15/2006 - 56 zo dňa 08.09.2016 v časti nariadenia

ústavnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti rodičov voči mal. C. a mal. D. (výrok VII.).
Záverom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.).
Prvostupňový súd konštatoval, že sú splnené zákonom stanovené podmienky pre zverenie maloletých
do náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko rodičia sa dlhodobo o mal. deti osobne nestarajú, aktuálne
nemajú upravené pomery a ani záujem prevziať osobnú starostlivosť o deti, ktoré sú v ústavnej
starostlivosti. Zobral na zreteľ najlepší záujem dieťaťa a zákonnú preferenciu náhradnej osobnej
starostlivosti pred ústavnou starostlivosťou, ale aj názor maloletých, ktorí sa chceli vrátiť k navrhovateľke

do rodiny, v ktorej žili už dlhodobo v rámci výkonu ústavnej starostlivosti ako u profesionálnej rodiny. Pri
osobe navrhovateľky konštatoval, že nie je síce príbuznou maloletých, avšak v minulosti dlhé obdobie
zabezpečovala starostlivosť o ne, resp. aj pestúnsku starostlivosť u iných detí; starala sa aj o vlastné
deti pochádzajúce z manželstva, ktoré je usporiadané. Poukázal na to, že navrhovateľka nemá žiadnyzáznam v registri trestov, má priaznivý zdravotný stav, je riadne zamestnaná ako opatrovateľka, má
stály príjem a spôsobom svojho života zaručuje, že náhradná osobná starostlivosť bude vykonávaná
v najlepšom záujme detí.

Vo vzťahu k podozreniu, že navrhovateľka používala nevhodné prístupy voči deťom, poukázal na
rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.08.2023, ktorý
zastavil priestupkové konanie z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo preukázané; nie je vylúčené
vymyslenie si obvinenia jedného z detí (mal. B. M.), ktoré mohlo nahovoriť ostatné deti. Vo vzťahu
k novému obvineniu zo strany mal. B. N., ktorá je aktuálne dočasne zverená do starostlivosti Centra pre

deti a rodiny K. - H., sa súd prvej inštancie obsahom výsluchu tak maloletej ako i ostatných svedkov
nezaoberal s odôvodnením, že to bude vecou odborného posúdenia vierohodnosti výpovede maloletej
vo veku 12 rokov. Mal za to, že na základe výpovede jedného dieťaťa a na druhej strane preukázanej
dlhodobej spokojnosti mal. C. a mal. D. nemohol neposkytnúť deťom možnosť vrátiť sa do rodinného
prostredia navrhovateľky, kde sa cítia dobre. Uznal argumentáciu navrhovateľky, podľa ktorej by sa deti
nechceli k nej vracať, keby im ubližovala. Súd prvej inštancie deti aj osobne vypočul, prihliadol na ich

silnú túžbu vrátiť sa k navrhovateľke, ktorú považujú za matku. Považoval za preukázané, že mal. C.
amal.D.sazkrátkodobýchpobytovvdomácnostinavrhovateľkyvracajúpozitívnemotivovaníaspokojní
a očakávajú rozhodnutie súdu v ich prospech; dokonca sa chcú k nej vrátiť aj bez ostatných súrodencov.
Pritom podľa názoru súdu prvej inštancie nedôjde k žiadnemu dramatickému pretrhnutiu súrodeneckých
väzieb vo vzťahu k B. a A., nakoľko navrhovateľka aj v minulosti podporovala ich súrodenecké väzby,

deti sa navzájom stretávali a budú sa stretávať aj v budúcnosti.
Konštatoval, že obe deti sú dostatočne emočne vyzreté, majú odžitú skúsenosť s osobou navrhovateľky,
ktorú oslovujú matka, vracajú sa do jej domácnosti, kde sa rozvíjajú ich citové a školské vzťahy, pričom
navrhovateľka chodí s nimi na výlety, podporuje zachovanie súrodeneckých väzieb, a preto návrhu
vyhovel. Zohľadnil však názor kolízneho opatrovníka a nad ich výchovou nariadil dohľad, ktorý má podľa

názoru súdu prvej inštancie posilniť účel náhradnej osobnej starostlivosti a eliminovať prípadné riziko
nevhodných výchovných postupov navrhovateľky, ktoré podozrenie vzniklo pri výchove mal. B..
Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd prvej inštancie vo výške minimálneho výživného z dôvodu, že
matka je naďalej nezamestnaná, poberá sumu 74 eur, žije v nevhodných bytových podmienkach a nie je
schopná dlhodobo si pomery upraviť, pričom má celkovo päť vyživovacích povinností. U otca prihliadol

k tomu, že má príjem cca 800 eur, avšak má 5 vyživovacích povinností a nesplatené dlhy.
Nakoľko mal. A. od samého začiatku konania vyjadril vôľu zostať v ústavnej starostlivosti a vo vzťahu
k nemu navrhovateľka vzala návrh späť, súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa § 29
ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie Okresná prokuratúra Prievidza
(ďalej len „Prokuratúra“), a to do výrokov I., II., III., IV., V. a VII. napadnutého rozsudku s poukazom na §
62 ods. 1 CMP v spojení s § 365 ods. 1 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), dôvodiac, že pre zverenie mal. C. a mal. D. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky

neboli splnené zákonné podmienky. Vyjadrila pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia tvoreného
navrhovateľkou s dôrazom na pochybnosti o správnosti ňou používaných výchovných metód. Poukázala
na rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OÚ-TN-OVVS2-2023/020424-007 zo dňa 23.08.2023,
ktorým bolo zastavené priestupkové konanie voči navrhovateľke z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo
navrhovateľke preukázané, a nie podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, teda z dôvodu, že

skutok sa nestal alebo nie je priestupkom. Podľa Prokuratúry v dôsledku toho nie je znížená správnosť
záverov zabezpečeného znaleckého posudku č. 3/2023, podľa ktorých navrhovateľka používala
nevhodné výchovné metódy, pociťované mal. deťmi ako príkorie (neadekvátne riešenie záťažových
výchovných situácií). Podozrenia z nevhodného výchovného pôsobenia navrhovateľky podľa názoru
Prokuratúry podporuje neskončené trestné konanie vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru

Trenčín pod CVS: ORP-821/1-VYS-TN-2023 vo veci poškodenej mal. B. N.. Prokuratúra namietala, že
súd prvej inštancie uvedené skutočnosti vyhodnotil len v súlade s vyjadreniami navrhovateľky o tom, že
danékonaniasanestaliadalichdosúladusaktuálnymivyjadreniamimal.C.amal.D.,ktoríprejavilivôľu
byť zverení do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Podľa názoru Prokuratúry v danej veci je
potrebnéprihliadaťnasituáciumal.detínachádzajúcichsavstarostlivosticentrapredetiarodiny,pričom

zákonitechcúbyťradšejumiestnenévnáhradnejosobnejstarostlivosti.Prokuratúramalazato,žehocje
dôležitý názor maloletých, nemusí sa zhodovať s ich najlepším záujmom, najmä keď dieťa nachádzajúce
sa v ústavnej starostlivosti je ochotné podstúpiť/prijať horšie podmienky náhradnej osobnej starostlivosti;
zmena výchovného prostredia za každú cenu však nie je účelom náhradnej osobnej starostlivosti.Uviedla, že ohrozenie najlepšieho záujmu mal. detí v danej veci vyplýva z rizika opakovania nevhodného
konania voči nim zo strany navrhovateľky, pričom poukázala na pojednávanie dňa 29.02.2024, kedy sa
manžel navrhovateľky vyjadril, že vo výchovnom prístupe a pôsobení navrhovateľky k mal. deťom sa

nič zásadné nezmenilo.
Prokuratúra poukázala taktiež na konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.
15CoP/31/2023, v ktorom boli vyjadrené rovnaké pochybnosti; tieto boli dôvodom pre zamietnutie
návrhu na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti manžela navrhovateľky. Podľa názoru
Prokuratúry nariadený dohľad nemôže zabrániť nevhodným výchovným metódam.

Podľa Prokuratúry dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto zverenie
maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky je nezákonné a nedôvodné, v nadväznosti
na čo sú nedôvodné aj ostatné na prvý výrok nadväzujúce výroky napadnutého rozsudku. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne.

3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu vyjadril tak, že mal. deti sa doposiaľ nikdy nesťažovali na výchovný

prístup navrhovateľky, pričom kolízny opatrovník si počas konania uvedomoval riziko vhodnosti
výchovného prostredia vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie vo veci mal. B., čo však mal záujem
riešiť nariadeným dohľadom.

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny, spravodlivý a

v najlepšom záujme mal. detí potvrdiť. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie vyčerpávajúco vysporiadal
so všetkými skutkovými zisteniami, tieto náležite vysvetlil a vyhodnotil. Namietala, že Prokuratúra
vstúpila do konania tesne pred posledným pojednávaním až po vykonanom osobnom výsluchu mal.
detí (v decembri 2023), teda nemala možnosť sa týchto procesných prostriedkov osobne zúčastniť ani
ich vyhodnotiť ako priamy aktívny pozorovateľ. Podľa nej odvolacie dôvody sú postavené na výpovedi

biologického otca, ktorému mal najstarší syn O. uviesť nejakú negatívnu skúsenosť s navrhovateľkou
z minulosti; tento však súhlasil s tým, aby jeho deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Uviedla, že Prokuratúra opomína, že s deťmi boli vykonané viaceré pohovory (cestou
zákonného sudcu, sociálnej pracovníčky, psychologičky CDR, kolízneho opatrovníka), i samé sa
písomne vyjadrovali, že chcú ísť bývať k navrhovateľke. Poukázala na dlhodobo prebiehajúce návštevy

maloletých v jej domácnosti počas víkendov, prázdnin a sviatkov, pričom dosiaľ neboli vznesené žiadne
pochybnostizostranysubjektovzainteresovanýchdokonania.PokiaľsaProkuratúraodvolávanazávery
zastaveného priestupkového konania s odôvodnením, že správny orgán trpel dôkaznou núdzou, nemalo
by takéto tvrdenie obstáť, nakoľko je nutné zvážiť závery a dôvody rozhodnutia správneho orgánu, t.
j. že priestupok nebol spáchaný. Podľa nej závery správneho orgánu spočívajú v nemožnosti vyvodiť,

že správanie navrhovateľky by bolo nejakým spôsobom závadné, pričom v konaní existujú listinné
dôkazy od detí, že boli na to nahovorené. Namietala, že Prokuratúra nepredložila v tomto konaní ako
listinný dôkaz znalecký posudok č. 3/2023, na ktorý sa v odvolaní odvoláva. Zdôraznila a považovala
za najzásadnejšie, že medzičasom bolo i trestné konanie vo veci mal. B. N. postúpené na priestupkové
konanie. Uviedla, že deti sa veľmi tešili rozhodnutiu súdu prvej inštancie, avšak napriek primeranému

vysvetleniu nerozumejú tomu, prečo stále nemôžu ísť natrvalo do domácnosti navrhovateľky. Názor detí
považovala za zásadný dôkazný prostriedok, ktorý nemôže byť prevážený domnienkami polemizácie
skutočného dôvodu zastaveného priestupkového konania ohľadom mal. B. s prihliadnutím na rovnaký
procesný postup aj v konaní týkajúcom sa mal. B.. Ako nelogické, nesprávne a bez opory vo
vykonanom dokazovaní, ba dokonca v príkrom rozpore s ním, hodnotila tvrdenie Prokuratúry, podľa

ktoréhodetimajúmotiváciuzakaždúcenuuprednostniťdomáceprostredienavrhovateľkypredústavnou
starostlivosťou, keď v prípade nevhodného výchovného prostredia by sa obe deti do tohto prostredia
nechceli opakovane, často a rady vracať a zotrvať natrvalo.
Ak sa manžel navrhovateľky ako svedok vyjadril, že na výchovných metódach navrhovateľky sa nič
nezmenilo, je to preto, lebo jej metódy sú primerané, bežné a v súlade s najlepšími záujmami mal.

detí. Poukázala na to, že deti navrhovateľku oslovujú „mami“, „maminka“ a manžela navrhovateľky „tati“
alebo „tatinko“. Navrhovateľka súhlasila s podrobením sa dohľadu majúc za to, že tento môže rozptýliť
nepodložené domnienky Prokuratúry a podporiť jej tvrdenie, že výchovné prostredie u nej je pre deti
bezpečné a vhodnejšie ako ústavná starostlivosť.

5. K uvedeným vyjadreniam ďalšie vyjadrenia podané neboli.

6. Podaním zo dňa 26.08.2024 navrhovateľka predložila prvú stranu rozhodnutia Okresného úradu
Trenčín č. OÚ-TN-OVVS2-2024/025759-005 zo dňa 20.08.2024, ktorým bolo zastavené priestupkovékonanie proti navrhovateľke na základe podania maloletej B. N. podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c/ zákona
o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutkov nebolo navrhovateľke ako obvinenej z priestupkov
preukázané.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal vec
v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vychádzajúc z jeho obsahu dospel k záveru,
podľa ktorého súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľky vykonal dostatočné
dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených
Zákonom o rodine vzťahujúcich sa k náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho

záverov, keď rozhodol o zverení maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Prokuratúra v odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že sú podľa jeho názoru

splnené všetky zákonné predpoklady pre zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti
navrhovateľky. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že jediné pochybnosti, ktoré v konaní nastali,
sú spojené s obvineniami mal. B. M. a B. N. o nevhodnosti výchovných metód navrhovateľky, ktoré, aj
vzhľadomnadoterajšierozhodnutiapríslušnýchorgánov,nenapĺňajúznakytrestnéhočinu.Súčasnetoto
konanie nebolo navrhovateľke ani preukázané, v dôsledku čoho boli priestupkové konania zastavené.

Odvolací súd pripúšťa, že výchovné metódy navrhovateľky nemusia byť úplne bezchybné, čo je však
často prípad aj biologických rodičov v bežných rodinách. V tomto smere však považuje za logickú
a dôvodnú námietku navrhovateľky, podľa ktorej v prípade skutočne neprimeraných výchovných metód
by deti nemali tak silnú túžbu vrátiť sa do jej domácnosti, ktorú už teraz pravidelne navštevujú.
V neposlednom rade samé deti priznali, že na predchádzajúce vyjadrenia obviňujúce navrhovateľku

boli nahovorené. V tomto smere námietka Prokuratúry, podľa ktorej sa mal. deti za každú cenu snažia
vymaniť z ústavnej starostlivosti, neobstojí. Mal. C. a D. majú aj v ústavnej starostlivosti silné väzby
k svojim súrodencom a zverením do náhradnej osobnej starostlivosti budú od nich oddelení. Ak napriek
tomu preferujú náhradnú osobnú starostlivosť, ide v ich prípade o jasne a premyslene vyjadrený názor,
ktorý mieni aj odvolací súd rešpektovať.

10. Osobitne odvolací súd zdôrazňuje, že táto túžba mal. C. a D. je už dlhodobá a bola vyjadrená
jednoznačne tak pred sociálnou kuratelou, pracovníkmi centra pre deti a rodiny, ako aj pred zákonnou
sudkyňou prejednávajúcou vec na prvej inštancii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že mal. C. a D. sú už vo veku, keď majú dostatok kritického myslenia, dokážu svoj názor vyjadriť
a aj si uvedomujú následky spojené s jeho vyjadrením. Podľa názoru odvolacieho súdu nariadený

dohľad ako výchovné opatrenie je postačujúce na to, aby bola zabezpečená riadna výchova maloletých
a aj v prípade, že by navrhovateľka predsa len využívala nevhodné výchovné metódy, sú maloletí
spôsobilí na toto upozorniť. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, aj napriek v minulosti vzniknutým
podozreniam voči navrhovateľke, považoval napadnuté rozhodnutie o zverení maloletých do jej
náhradnej osobnej starostlivosti za zákonné a vydané v záujme mal. detí.

11. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že medzi konaním vedeným na odvolacom súde pod sp.
zn. 15CoP/31/2023, v ktorom boli vznesené obdobné pochybnosti o vhodnosti výchovných metód
navrhovateľky, a týmto konaním existujú skutkové odlišnosti. V prejednávanej veci mal. C. a D. sú zrelšie
deti, ktoré svoje predchádzajúce obvinenia voči navrhovateľke popreli, resp. ich označili za ovplyvnené

mal. B..
Vo veci sp. zn. 15CoP/31/2023 bola predmetom konania starostlivosť o mal. J. H., ktorý bol vo veku
iba 5 rokov. Vzhľadom na jeho vek mal teda jeho názor aj nižšiu relevanciu, avšak za hlavný objekt
lásky považoval navrhovateľku ako primárnu opatrujúcu osobu, čo vo vzťahu k tejto veci odvolací súd
zdôrazňuje. Avšak k manželovi navrhovateľky, ktorý bol vo veci sp. zn. 15CoP/31/2023 navrhovateľom

náhradnej osobnej starostlivosti, nemal vytvorený žiadny citový vzťah, bez predpokladu nadobudnutia
silnej vzťahovej väzby medzi nimi do budúcna, čo bol jeden z dôvodu pre nevyhovenie návrhu.
V neposlednom rade v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci bol už mal. J. umiestnený
v novom prostredí u nových náhradných profesionálnych rodičov, ku ktorým už nadobudol väzby.12. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I. o náhradnej osobnej
starostlivosti potvrdil ako vecne správny.

13. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani ohľadne výrokov nadväzujúcich na výrok
o náhradnej osobnej starostlivosti, a preto aj vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok potvrdil. Súd prvej
inštancie správne uložil práva a povinnosti navrhovateľke ako náhradnému rodičovi, výživné rodičom
určil primerane ich pomerom, pričom, ako už bolo uvedené, nariadený výchovný dohľad bude plniť účel,

ktorým je kontrola nad výchovnými metódami navrhovateľky. Správne bolo poukázané na zmenu dosiaľ
platnýchrozhodnutítýkajúcichsastarostlivostiomaloletýchakoajrozhodnutéajonáhradetrovkonania.

14. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že výrok VI. napadnutého rozsudku o zastavení konania v časti o
zverenie mal. A. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky nebol odvolaním napadnutý, nebol
predmetom odvolacieho prieskumu a zostáva týmto rozhodnutím nedotknutý.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).