Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307207544
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8307207544.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: A. B. C. C., so
sídlom C. XXXX/XX, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Bezákom,
advokátom, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, IČO: 42319625, proti žalovanému: BANDER,
spol. s r.o., so sídlom Perečínska 2736, 069 01 Snina, IČO: 31 669 034, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Martincom, advokátom, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 35549815, o náhradu
škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/142/2007-569 zo dňa
7.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Zamieta návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/142/2007 zo dňa 20.5.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/186/2013 zo dňa 28.11.2013.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov obnoveného konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
17.783,50 eur so 6% úrokom z omeškania ročne s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel s odôvodnením,
že v danej veci boli naplnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody. V období

od septembra 2005 do júla 2007 nemohol žalobca využívať svoje nákladné vozidlo zn. Mercedes
Benz D1 k plneniu dohodnutých zákaziek, preto bol nútený ho nahradiť prenajatím iných vozidiel od
súkromných majiteľov áut. Ušlý zisk žalobcu predstavoval sumu 599.665,37 Sk, t.j. 19.905,24 eur.
Protiprávneho konanie žalovaného bolo konštatované v zadržiavaní nákladného motorového vozidla,
napriek tomu, že Okresný súd Humenné vo veci vedenej pod sp.zn. 11C/774/2001 zo dňa 5.4.2002 uložil
žalovanému povinnosť vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi. Keďže počas doby umiestnenia
vozidla u žalovaného, tento nejavil záujem o jeho údržbu a ponechal ho bez náležitého dozoru, došlo

k rozkradnutiu súčiastok a k jeho takmer úplnému zničeniu. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním žalovaného bola daná tým, že žalovaný nerešpektoval právoplatné súdne
rozhodnutie o vydaní veci, následne podával rôzne neefektívne riadne i mimoriadne opravné prostriedky
v rámci exekučného konania, nezabezpečil vozidlo proti jeho zničeniu, čím žalobcovi bolo odovzdané vmarci 2007 vozidlo nespôsobilé na cestnú premávku. Odvolací súd rozsudkom sp.zn. 16Co/186/2013 zo
dňa28.11.2013potvrdilnapadnutýrozsudokažalovanéhozaviazalnahradiťžalobcovitrovyodvolacieho
konania vo výške 343,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 5C/34/2017 zo dňa 29.6.2021, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/47/2021 zo dňa 25.8.2022, bola povolená obnova konania,
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/142/2007. Dôvodom bolo odsúdenie D. E. F.,
svedka v obnovenom konaní, za trestný čin sprenevery vo vzťahu ku skutku, ktorý sa týkal aj konania vo

veci sp. zn. 17C/142/2007. Svedok D. E. F. dňa 14.8.2000 ako konateľ obchodnej spoločnosti Bander,
spol. s r.o. uzatvoril kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu známemu
A. B., podnikajúcemu pod obchodným menom A. B. C. C., za 98.400,- Sk nákladné motorové vozidlo
značky Mercedes Benz v hodnote 289.181,- Sk, pričom v skutočnosti toto od 25.10.2000 v rámci
predmetu svojej činnosti používala obchodná spoločnosť ATRIUM, spoločníčkou a konateľkou ktorej v
tom čase bola manželka obžalovaného, G. F., a zamestnancom ktorej bol od 1.11.2000 aj obžalovaný,

čím takto obchodnej spoločnosti BANDER spôsobil škodu vo výške 190.781,- Sk. Keďže pritom svedok
je osobou zúčastnenou na konaní a v dôsledku jeho trestného činu bolo rozhodnuté v neprospech strany
sporu, súd povolil obnovu konania.

4. Súd vec znovu prejednal, pričom prihliadol na dôkazy, vykonané v pôvodnom konaní, a to na

výsluchy strán sporu, výsluchy svedkov H. I. a J. K., obsah spisov Okresného súdu Humenné sp.zn.
11C/774/2001, sp.zn. 15Cb/116/2003, sp.zn. 19Er/200/2004 (Ex 418/2004), vykonané listinné dôkazy, a
to denník prepráv (výpis vykonávaných prepráv od 1.9.2005 do 30.6.2007) vozidlami iných prepravcov,
písomné prehlásenie konateľa spoločnosti BOHEMIE GRAFIA, ako aj znalecký posudok D. G. J.,
znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 9/2008, a zároveň

prihliadol aj na dôkazy, vykonané v obnovenom konaní, pričom v rámci obnoveného konania sa súd
oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 11C/774/2001 zo dňa 5.4.2023 (č.l. 519 a
nasl.) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/443/2002 zo dňa 11.6.2003 (č.l.
522 a nasl.), rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/98/2008 zo dňa 27.8.2021 (na č.l.
498 a nasl.) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/13/2022 (na č.l. 626 a

nasl.), rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2005 zo dňa 10.6.2013 (na č.l. 525 a nasl.),
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1To/1/2016 zo dňa 21.2.2017 (na č.l. 540 a
nasl.) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1TdoV/2/2018 zo dňa 29.4.2019 (na č.l.
547 a nasl.). Súd zároveň uviedol, že D. E. F. v priebehu pôvodného ani obnoveného konania nebol
vypočutý ako svedok.

5. Rozhodnutie súd právne zdôvodnil ust. § 39, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 13 ods. 1, 3, 4, § 133 ods. 1, 3, § 135a ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 373, § 379, § 381 ods. 1, § 446
Obchodného zákonníka.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu
ušlého zisku z dôvodu, že mu žalovaný nevydal motorové vozidlo, a to napriek vykonateľnému
rozhodnutiu súdu, ktorým uvedená povinnosť bola žalovanému uložená. V konaní o vydanie veci súdy
konštatovali platnosť kúpnej zmluvy podľa § 409 Obchodného zákonníka a zároveň konštatovali, že na
uvedenom závere nezmení nič ani skutočnosť, ak by bol konateľ žalovaného D. F. odsúdený za trestné

činy, súvisiace s jeho konaním v mene žalovaného.

7. Súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená kúpna zmluva zo dňa
14.8.2000. Došlo k odovzdaniu predmetu kúpy – motorového vozidla žalobcovi, následne mu bolo z jeho
dispozície odobraté vyšetrovateľom PZ a odovzdané žalovanému. Z uvedeného však súdu vyplynulo

naplnenie základných náležitosti kúpnej zmluvy. Za žalovaného bola uzavretá D. E. F., ktorý konal ako
jeho štatutárny orgán. Obmedzenie konateľského oprávnenia pritom nemalo vplyv na platnosť právneho
úkonu, s poukazom na ust. § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka. Ak osoba konateľa prekročila svoje
právomoci, uvedené zakladá nárok na náhradu škody spoločnosti voči štatutárnemu orgánu podľa §
135a ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu. Uvedenej

skutočnosti si bol vedomý aj samotný žalovaný, keďže v osobitnom konaní, vedenom na Okresnom súde
Humenné sa voči konateľovi D. F. domáhal náhrady škody. S ohľadom na konštatovanú platnosť kúpnej
zmluvy, bol žalovaný povinný vydať motorové vozidlo žalobcovi. Keďže žalovaný uvedenú povinnosťporušil, súd mal preukázané splnenie základnej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to
porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu.

8.Vovzťahuknámietkamžalovanéhooabsolútnejneplatnostikúpnejzmluvypodľa§39OZspoukazom
na odsúdenie konateľa žalovaného za trestný čin sprenevery, súd uviedol, že v danej právnej veci D. F.
konal v obchodnoprávnom vzťahu v mene žalovaného ako jeho štatutárny orgán. Jednalo sa o konanie
samotnej spoločnosti, ktorá konaním štatutárneho orgánu prejavila vôľu na uzatvorenie kúpnej zmluvy,
táto zmluva spĺňala všetky zákonom stanovené náležitosti pre uvedený typ zmluvy, a zároveň jej obsah

ani účel neodporoval zákonu, preto nebolo možné uvedenú zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú pre jej
rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Súd upriamil pozornosť na ustanovenia § 13 ods.
3, 5, § 133, § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých žalovaného ako podnikateľský subjekt
viaže konanie jeho konateľa. V prípade porušenia konateľských oprávnení má žalovaný právo si uplatniť
nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla voči konateľovi, čoho sa vlastne žalovaný aj v inom konaní
vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/98/2008 úspešne domáhal.

9. Totožné závery vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 15Co/351/2017 zo dňa
24.6.2020, ktorý bol predmetom dovolacieho konania, pričom dovolanie bolo uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/28/2021 zo dňa 24.3.2022 odmietnuté. V spomínanom
rozhodnutí krajský súd uviedol: „Skutočnosť, že žalobca (zastúpený štatutárnym zástupcom) pri vstupe

do zmluvného vzťahu so žalovanými nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou, t.j. porušil povinnosti
stanovené § 135a Obchodného zákonníka, ktorých následkom nie je neplatnosť zmlúv, ale právo
žalobcu na náhradu škody voči konateľovi, nemôže negatívne ovplyvniť postavenie žalovaných v I., II.
rade, ktorí si pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalobcom splnili svoje povinnosti, zákonné podmienky
pre prevod vlastníckeho práva. Výklad, ktorý presadzuje žalobca, je v príkrom rozpore s požiadavkou

právnej istoty. Ak raz niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho
zavinenia zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto
zmenu (v prejednávanej veci konateľ, pretože porušil povinnosti pri správe cudzieho majetku). S otázkou
absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa súd vysporiadal tým,
že dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v I., II. rade nie sú dané

(neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom). 1.8. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno týkajúce sa preukázania podstatných podmienok určenia neplatnosti právnych úkonov, a
síce nepreukázal, že konateľ nebol oprávnený na uzavretie kúpnych zmlúv bez súhlasu valného
zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia ostatných spoločníkov spoločnosti. Rovnako nepreukázal

skutočnosť, že žalovaní v I., II. rade sa dopustili konania v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskehozákonníka.Trestnoprávnuzodpovednosťprisprávecudziehomajetkumalafyzickáosoba-
konateľ, ktorej následkom nebola automatická absolútna neplatnosť právnych úkonov vykonaných týmto
konateľom, ale právo na náhradu škody spôsobenej takýmto konaním konateľa žalobcovi.“

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci rozhodnutia v dovolacom konaní konštatoval: „23.
Vzhľadom na to, že dovolateľka v podanom dovolaní explicitne nevyjadrila právnu otázku podľa §421
CSP, dovolací súd posudzujúc obsah dovolania ako celok ústavne súladným spôsobom (porovnaj
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 336/2019) z neho vyabstrahoval znenie právnej otázky - či
právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok smerujúci voči bývalému konateľovi spoločnosti (žalobkyne),

ktorým bolo vyslovené úmyselné konanie tohto konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti predajom
nehnuteľností, zakladá rozpor predmetných právnych úkonov (kúpnych zmlúv) s dobrými mravmi, a teda
ich robí absolútne neplatnými. ... Odvolací súd totiž v odôvodnení na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie uviedol, že porušenie povinností konateľa pri správe cudzieho majetku (majetku
spoločnosti, v ktorej je konateľom) zakladá vnútorný vzťah medzi žalobkyňou a bývalým konateľom

žalobkyne a ďalej konštatoval, že tá istá právnická osoba, len v inom obsadení konateľa, ktorá právny
úkon pripravila, uzavrela, v neskoršom období (už v inom obsadení konateľa) sa nemôže domáhať
ochrany v občianskom súdnom konaní a zvrátenia následkov takéhoto právneho úkonu, nakoľko ide o
tú istú právnickú osobu. Odvolací súd týmto právnym záverom (nad rámec prvoinštančných dôvodov
pre zamietnutie žaloby) v okolnostiach prejednávaného prípadu fakticky odoprel priznať žalobkyni vo

vymedzenom predmete konania právnu ochranu. 24.1. Treba podotknúť, že uvedenú situáciu odvolací
súd vyhodnotil celkom správne, nakoľko pre záväzkové vzťahy je kľúčový tzv. princíp dôvery, podľa
ktorého sa poskytuje ochrana zásadne tej osobe, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý,
jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, lebo ten, kto vyvolal určité konanie, nesmie sa expost dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Jedná sa teda nepochybne o situáciu,
kedy žalobkyňa - stelesňujúca súčasne rovnakú právnickú osobu, ktorá podľa jej tvrdenia absolútnu
neplatnosť predmetných právnych úkonov(kúpnych zmlúv) sama spôsobila tým, že pri ich uzavieraní

porušila dobré mravy - sa ako zmluvná strana potom ešte chce dovolávať ich neplatnosti na súde, čiže
druhýkrát porušuje dobré mravy, len aby dosiahla sledovaný cieľ. Preto dovolací súd zastáva názor, že
takejto zmluvnej strane (žalobkyni) odvolací súd správne odoprel právnu ochranu, lebo platí zásada, že
aj námietka rozporu s dobrými mravmi môže byť sama osebe v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sa
daný subjekt odvoláva na svoje vlastné konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/281/2005, Zo súdnej praxe č. 54/2006).

11. Poukazujúc na uvedené rozhodnutia, je nepochybné, že odsúdenie D. F. nemá vplyv na platnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2000, uzatvorenej medzi stranami sporu. Žalovaný v dôsledku platnosti
predmetnej zmluvy bol povinný žalobcovi motorové vozidlo Mercedes Benz D1 vydať v čase,
dohodnutomvkúpnejzmluve.Keďžebolopreukázané,žežalovanýuvedenúpovinnosťporušilanesplnil

ju ani po vydaní súdneho rozhodnutia, naplnil základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu,
a tým je porušenie zmluvných povinností.

12. K predpokladu vzniku škody bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že v dôsledku nevydania
motorového vozidla žalobcovi, tento na zabezpečenie prepravy jednotlivých zákaziek so špecifickými

podmienkami, bol nútený zabezpečiť prepravu prostredníctvom tretích subjektov. Na majetku žalobcu
tak došlo k jeho zmenšeniu oproti stavu, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná
udalosť. Ušlý zisk a jeho výšku musí preukázať poškodená strana, čo môže byť v praxi zložité, preto
Obchodný zákonník zvýhodňuje poškodeného a dáva mu možnosť požadovať buď ušlý zisk, ktorý
by bol dosiahol, alebo náhradu zisku, ktorý sa dosahuje spravidla v poctivom obchodnom styku za

podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká podľa
§ 381 ods. 1 Obchodného zákonníka. V právnej teórii sa hovorí o tzv. abstraktnom zisku. Poukazujúc
na v konaní vykonané dokazovanie, mal súd za to, že výška ušlého zisku, vyplývajúca zo znaleckého
posudku D. G. J., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č.
9/2008, určená ako priemer ziskov, ktoré dosahoval žalobca inými motorovými vozidlami, predstavuje

práve výšku abstraktného zisku, a teda v predmetnej právnej veci bol preukázaný aj vznik škody a
jej výška. Súd tiež uviedol, že žalobca v konaní preukazoval aj skutočne ušlý zisk, a to na základe
predloženého prehľadu vykonaných prepráv inými dopravcami. Z toho vyplynulo, že žalobcovi reálne
vznikol na majetku vyšší ušlý zisk, ako si pôvodne uplatnil na základe záverov znaleckého posudku,
avšak súd viazaný dispozičnou zásadou, a teda žalobným návrhom v rozsahu, v akom bol v žalobe

uplatnený, priznal žalobcovi ním uplatnenú výšku ušlého zisku v sume 17.783,50 eur.

13. V predmetnej právnej veci bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo
záväzkoprávneho vzťahu a vznikom škody, nakoľko, ak by žalovaný odovzdal žalobcovi motorové
vozidlo tak, ako sa k odovzdaniu zaviazal v kúpnej zmluve, žalobca by predmetné vozidlo používal na

výkon svojej podnikateľskej činnosti, a teda na prepravu tovarov, v dôsledku čoho by na jeho majetku
nevznikol ušlý zisk.

14. Zodpovednosť za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je objektívnou zodpovednosťou, pre vznik
ktorej sa nevyžaduje zavinenie. V zmysle § 373 Obchodného zákonníka sa však škodca môže vyviniť,

ak preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, ktoré
sú vymedzené v § 374 Obchodného zákonníka. Z jednotlivých podaní žalovaného však nevyplynulo, že
by tento čo i len tvrdil existenciu liberačných dôvodov.

15. Súd napokon dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia Okresného

súdu Humenné sp. zn. 17C/142/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
16Co/186/2013zodňa28.11.2013.Naprijatézáverypritomnemalivplyvžalovanýmvznesenénámietky,
týkajúce sa neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2000 podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
s poukazom na odsúdenie konateľa žalovaného za trestný čin sprenevery. S ohľadom na to súd
postupom podľa § 417 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudkom zamietol návrh na zmenu

rozhodnutí. S ďalšími námietkami, ktoré boli žalovaným vznesené v pôvodnom konaní a neboli po
povolení obnovy konania opätovne namietané, sa súd nevysporiadaval a v plnom rozsahu odkázal na
závery vyslovené v pôvodnom rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, konštatujúc vecnú
správnosť týchto záverov.16. Keďže v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru o potrebe zamietnutia návrhu na zmenu
napadnutého rozsudku, rozhodoval iba o trovách obnoveného konania podľa § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Vzhľadom na úspech žalobcu v obnovenom konaní, súd priznal žalobcovi nárok na
ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku.

17. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uzavretie
zmluvy konaním, ktoré bolo právoplatným rozsudkom uznané za trestný čin, je podľa presvedčenia
žalovaného konaní v rozpore s (trestným) zákonom, spôsobujúcim absolútnu neplatnosť právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Platí to aj pre obchodnoprávne vzťahy. Toto obnovené
konanieonáhraduškody,ktorábolapodľaskoršíchrozhodnutíužžalobcovizaplatená,niejeduplicitným
uplatňovaním nároku. V tomto konaní si nárok na náhradu škody uplatňuje žalobca, nie žalovaný.

Žalovaný sa v konečnom dôsledku domáha vrátenia už zaplatenej náhrady škody. Žalovaný netvrdí,
že nemohla vzniknúť zodpovednosť vtedajšieho konateľa voči spoločnosti, avšak, právny úkon môže
byť absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj popri zodpovednosti konateľa podľa
Obchodného zákonníka. Tieto inštitúty sa navzájom nevylučujú. Ak by sa aj vylučovali, súd sa tým
v odôvodnení nezaoberal a v tom je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Žalovaný navrhol preto

rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/142/2007 zo dňa 20.5.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/186/2013 zo dňa 28.11.2013 zmeniť tak, že súd žalobu zamietne
a žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a ním napadnuté rozhodnutie za správne

a precízne odôvodnené. S poukazom na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ale aj najvyššej súdnej
autority, právny úkon urobený štatutárom obchodnej spoločnosti pri spáchaní trestného činu nie je
neplatný len pre spáchanie takého skutku. Napriek právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí súdov,
ktorými bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi motorové vozidlo, tento judikovanú
povinnosť dobrovoľne nesplnil a žalobca bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. V exekučnom

konaní bolo žalobcovi vydané motorové vozidlo v nepojazdnom stave, ktoré žalobca nemohol užívať
na svoje podnikateľské účely. Podanou žalobou si žalobca uplatnil nárok na náhradu zisku ušlého
v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného vydať mu motorové vozidlo, k čomu napriek
vykonateľnému rozhodnutiu súdu nedošlo. Otázka povinnosti žalovaného vydať žalobcovi sporné
motorové vozidlo bola pritom právoplatne a nezmeniteľne posúdená rozsudkom Okresného súdu

Humenné sp. zn. 11C/774/2001 zo dňa 5.4.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 4Co/443/2002 zo dňa 11.6.2003. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný v rámci podanej odvolacej repliky pokladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre

rozpor so zákonom za vyšší princíp. Uzavretie zmluvy konaním, ktoré bolo právoplatným rozsudkom
uznané za trestný čin sprenevery je konaním v rozpore so zákonom, spôsobujúcim neplatnosť právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Platí to aj pre obchodnoprávne vzťahy a má prioritu pred
viazanosťou právnickej osoby úkonmi jej štatutárneho orgánu.

20. Žalobca v podanej duplike zdôraznil, že významné je posúdenie, či žalovaný mal povinnosť odovzdať
žalobcovi motorové vozidlo. Uvedená otázka bola pritom právoplatne vyriešená rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 11C/774/2001 zo dňa 5.4.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4Co/443/2002 zo dňa 11.6.2003. Žalovaný však uloženú povinnosť v rozpore so súdnymi
rozhodnutiami nesplnil, v príčinnej súvislosti s čím vznikla žalobcovi škoda. Žalobca o tom, že sa D.

F. dopustil nejakého trestného činu, nemal absolútne žiadnu vedomosť, rovnako tak nemal vedomosť
ani vnútorných pomeroch žalovaného. Vo vzťahu k posúdeniu platnosti kúpnej zmluvy je potrebné
vyhodnotiť aj samotný trestný čin, a to z pohľadu, či jeho spáchanie D. F. môže mať vôbec za následok
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. D. F. bol teda odsúdený za dokonaný trestný čin sprenevery, t.
j. v posudzovanej veci za to, že predal sporné motorové vozidlo žalobcovi. Nebol odsúdený za pokus

trestného činu. Ani trestný súd nemal pochybnosť o tom, že k predaju motorového vozidla došlo.
Ak zároveň potom obmedzenie konateľského oprávnenia nebolo voči žalobcovi účinné, niet jediného
dôvodu tvrdiť, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon. Žalovaný si navyše voči D. F. uplatnil
nárok na náhradu škody za spreneveru motorového vozidla a táto mu bola v celom rozsahu aj priznanásúdom. Dotknutá zmluva má všetky náležitosti právneho úkonu, obsahom ani účelom neodporuje
zákonu, neobchádza ho, ani sa neprieči dobrým mravom.

21. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení

§ 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené, a preto napadnutý
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

22.Zobsahupreskúmavanéhospisujezrejmé,žesúdprvejinštanciezamietolnávrhnazmenurozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 17C/142/2007 zo dňa 20.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 16Co/186/2013 zo dňa 28.11.2013. Odsúdenie pôvodného konateľa žalovaného,

D. E. F., za trestný čin sprenevery spáchaný v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužitia účasti na
hospodárskej súťaži, ktorého sa mal konateľ žalovaného dopustiť aj pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa
14.8.2000, nepovažoval súd za okolnosť spochybňujúcu vecnú správnosť pôvodných rozhodnutí. Po
oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a odvolacou argumentáciou sporových strán
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vyvodil

z neho správne skutkové závery, a zároveň vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie argumentuje
odvolací súd nasledovne.

23. Súd prvej inštancie v rámci obnoveného konania správne skúmal predpoklady vzniku nároku na
náhradu škody, a teda protiprávne konanie škodcu (žalovaného), vznik škody poškodenému (žalobcovi)

a kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. S ohľadom na ťažiskovú skutkovú
a právnu argumentáciu strán sporu sa kruciálnym javí posúdenie protiprávneho konania žalovaného,
sohľadomnaspochybňovanúplatnosťkúpnejzmluvyzodňa14.8.2000.Najejzákladežalovaný,vmene
ktorého konal konateľ D. E. F., predal žalobcovi motorové vozidlo Mercedes Benz D1 za dohodnutú
kúpnu cenu 98.400,- Sk. Predmet kúpy bol odovzdaný žalobcovi ako kupujúcemu, no následne mu bol

vyšetrovateľom Policajného zboru Slovenskej republiky zaistený a odovzdaný žalovanému. Uzavretie
kúpnej zmluvy ako skutková okolnosť prípadu nie je sporná, spochybňovaná je však jej platnosť.
Napriek vysloveným právnym záverom pôvodne konajúcich súdov v právnych veciach sporových strán,
žalovaný sa domáha obnovy konania a zmeny pôvodných rozhodnutí v predmetnej veci o náhradu
škody, poukazujúc na právoplatnosť odsúdenia osoby D. E. F. za trestný čin sprenevery spáchaný

v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužitia účasti na hospodárskej účasti.

24. Súd prvej inštancie vo vyššie naznačenej súvislosti uviedol, že žalovaný konaním štatutárneho
orgánu prejavil vôľu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Predmetný právny úkon pritom spĺňal všetky
zákonom stanovené náležitosti. Obsahom ani účelom neodporoval zákonu, preto nie je neplatný pre

rozpor s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka. Súd upriamil pozornosť na ustanovenia § 13 ods. 3,
5, § 133, § 135a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých žalovaného ako podnikateľský subjekt viaže
konanie jeho konateľa. V prípade porušenia konateľských oprávnení má žalovaný právo si uplatniť nárok
na náhradu škody, ktorá mu vznikla voči konateľovi, čoho sa vlastne žalovaný aj v inom konaní vedenom
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17C/98/2008 úspešne domáhal. Na podporu svojich právnych

záverov poukázal súd prvej inštancie na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/351/2017
zo dňa 24.6.2020 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/28/2021 zo dňa
24.3.2022.

25. Odvolací súd sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie stotožnil. V prvom rade odvolací súd

uvádza, že platnosť kúpnej zmluvy bola predbežne posúdená v konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné sp. zn. 11C/774/2001. Súd vtedy nezistil, aby právny úkon bol urobený osobami, ktoré by
nemali spôsobilosť na právne úkony, nezistil, aby právny úkon odporoval alebo obchádzal zákon, alebo
nebol urobený vo forme, ktorú zákon vyžaduje. Ani z dokladov predložených v konaní nevyplynulo,
aby mal konateľ obmedzenú pôsobnosť. Cenu motorového vozidla považoval súd za obvyklú, pritom

žalovaný nepreukázal opak. V súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním súd uviedol, že výsledok
trestného konania nebude mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp.
zn. 4Co/443/02 potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/774/2001, pričomokrem iného uviedol, že niet spojitosti medzi trestným stíhaním D. F. s prejednávanou vecou, pretože
konanie obžalovaného je len vecou vzťahu medzi ním a žalovaným.

26. V preskúmavanom prípade nevzhliadol odvolací súd dôvod pre odklon od skôr prijatých právnych
záverov. V zhode s predostretou rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn.
4Co/443/2002 je odvolací súd toho názoru, že spáchaná trestná činnosť D. E. F., nemá vplyv na
platnosť kúpnej zmluvy, uzavretej v mene žalovaného. Podľa odsudzujúcich trestných rozsudkov sa D. F.
v postavení štatutárneho orgánu dopustil trestného činu sprenevery a zneužitia účasti na hospodárskej

účasti. Z pohľadu práva obchodného však nachádza konanie odsúdeného svoje odzrkadlenie v porušení
povinností konateľa postupovať pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami obchodnej spoločnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Ak pri výkone svojej pôsobnosti
konateľspôsobilškodu,jepovinnýnahradiťjuspoločnosti,tedažalovanému.Konaniekonateľavrozpore
so svojimi povinnosťami preto zakladá zodpovednostný vzťah s obchodnou spoločnosťou, nie tretími
osobami. Akokoľvek interne bola obmedzená pôsobnosť konateľa, takéto obmedzenie nie je v súlade

s ust. § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka účinné voči tretím osobám, vrátane žalobcu, s ktorým bola
kúpna zmluva uzavretá. Z pohľadu práva zmluvného bola kúpna zmluva uzavretá osobami spôsobilými
na právne úkony, predmet ktorej bol predaj motorového vozidla za dohodnutú kúpnu cenu. S ohľadom
na uvedené, súd prvej inštancie správne uviedol, že predmetný právny úkon neodporuje zákonu ani
ho neobchádza. V konečnom dôsledku aj trestné súdy konštatovali, že obchodnej spoločnosti vznikla

uzavretím kúpnej zmluvy škoda v rozsahu kúpnej ceny a obvyklej ceny motorového vozidla. Ak by
v takom prípade kúpna zmluva bola od počiatku absolútne neplatná, žalovanému by škoda v uvedenom
rozsahu nevznikla, pretože motorové vozidlo by ostalo jeho vlastníctvom a údaj o kúpnej cene by ostal
bez významu.

27. Za daného stavu odvolací súd súhlasí s naplnením predpokladu protiprávneho konania žalovaného,
ktorý v rozpore s kúpnou zmluvou neodovzdal predmet kúpy žalobcovi. Vo vzťahu k právnym titulom
pre vydanie motorového vozidla žalobcovi upriamuje odvolací súd pozornosť aj na právoplatný
a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/774/2001, ktorý zároveň nebol dotknutý
žalobou na obnovu konania. Predmetné rozhodnutie súdu judikovalo povinnosť žalovaného, ktorá

v rozpore s enunciátom rozhodnutia nebola splnená. Konanie žalovaného aj v tomto kontexte vykazuje
znaky protiprávnosti, a to s ohľadom na subjektívnu záväznosť rozsudku súdu.

28. Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie bolo správne, preto neopodstatneným bolo
podané odvolanie žalovaného. V nadväznosti na to odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu
trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).