Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 9, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111200807
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3111200807.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX, zast. JUDr. Petrom
Harakálym, advokátom so sídlom Košice, Mlynská 28, proti žalovanému: AXA pojišťovna, a.s., so sídlom
Česká republika, Praha 2, Lazarská 13/8, IČO: 281 956 04 (pôvodný žalovaný 2/), zast. CSL Čavojský
& Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o náhradu škody, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2018, č.k. 12C/10/2011-384, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného, a to so spoločnosťou UNIQA pojišťovna,
a.s., so sídlom Česká republika, 160 00 Praha 6 – Vokovice, Evropská 810/136, IČO 492 40 480.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku XIX. o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na bolestné a náhradu sťaženia
spoločenského uplatnenia (SSU) ako škody vzniknutej pri dopravnej nehode dňa 30.11.2009. Okrem
iného (vyhovujúca časť rozsudku, ktorá nebola napadnutá odvolaním) rozhodoval aj o mimoriadnom

zvýšení SSU podľa § 5 ods. 5 o priznaní zák. č. 437/2004 Z. z., kde zákon umožňuje súdu zvýšiť
SSU najviac o 50 %, v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie
uviedol, že znalecká organizácia navrhla v znaleckom posudku zvýšenie 30 – 40 %, pričom vychádzala
z priemerného veku muža na Slovensku, čo je asi 72 rokov a zdravotných následkov u žalobcu.
Poukázali, že v plnej výške navrhujú zvýšenie v prípadoch, keď je pacient v bdelej kóme v jeho veku,
poprípade u mladších pacientov. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. Cdo

212/2010 uviedol, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z. z., nie je jediným
prípadom osobitného zreteľa pri priznaní zvýšenej náhrady, ale je jedným z prípadov osobitného zreteľa.
Podľa NS ČR sp. zn. 25 Cdo 524/2012 takýmito výnimočnými skutočnosťami sú najmä uplatnenie
poškodeného v živote a spoločnosti, pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane
výkonu doterajšieho povolania alebo prípravy na povolanie, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa
v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom aj s ohľadom na vek poškodeného v čase vzniku

škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote. Zmyslom tejto náhrady je kompenzácia
nemajetkovej ujmy spojenej s nepríjemnosťami, stresom či inými komplikáciami, ktoré poškodenému
trvalé následky prinášajú. Podľa NS ČR 25 sp. zn. Cdo 3457/2010, dôvodom na zvýšenie je ujma na
zdraví na začiatku produktívneho veku poškodeného, takže jeho vyradenie z bežných životných aktivít
je dlhodobé a prakticky celoživotné. Vzhľadom na záver znaleckého dokazovania i vyjadrenie žalobcu,
súd prvej inštancie považoval za primerané zvýšenie náhrady SSU podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.

z. vo výške 40 % a vo zvyšku nároku na zvýšenie SSU žalobu zamietol ako nedôvodnú.2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu tiež v časti úrokov z omeškania, ktorý nárok právne posúdi
podľa § 11 ods. 6 písm. a) a ods. 8 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Uviedol, že žalobca bol
povinný predložiť potrebné doklady k svojmu nároku k oznámeniu a podľa § 11 žalovaný poisťovateľ bol

povinný do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť
poškodenému žalobcovi výšku poistného plnenia, inak bol povinný platiť úroky z omeškania. Priznať
úrok z omeškania bolo preto podľa súdu prvej inštancie možné len v prípade, pokiaľ by poisťovateľ
do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončil prešetrovanie a neoznámil
poškodenému žalobcovi výšku poistného plnenia. V prípade nárokov, pri ktorých súd prvej inštancie zistil

dodržanie uvedenej trojmesačnej lehoty, preto úroky z omeškania žalobcovi nepriznal.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 1 a 2 CSP zohľadňujúc pomer úspechu
strán sporu, ktorý bol približne rovnaký, a preto žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

4. Proti rozsudku, a to v jeho zamietavom výroku IV., v zamietavom výroku XII., v zamietavom výroku
XIII., v zamietavom výroku XIV., v zamietavom výroku XVII. a vo výroku XIX. o trovách konania podal
odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť a priznať
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobca namietal správnosť rozhodnutia o trovách konania a s odkazom na rozhodnutie KS BA
a časopisecký článok, považoval naďalej potrebné zohľadniť, že rozhodnutie súdu záviselo vo výške
plnenia, od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Mechanické stanovenie úspechu v konaní podľa
pomeru žiadanej a priznanej sumy považoval v prípade uplatnených nárokov za nesprávne.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie po posúdení včasnosti odvolania
potvrdiť ako vecne správne a odvolacie námietky uplatnené žalobcom považoval na neopodstatnené.

7. Vo svojich ďalších vyjadreniach zotrvali strany sporu na svojich principiálnych stanoviskách a s
názormi protistrany nesúhlasili.

8. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 19.9.2019, č.k.
17Co/174/2018-441. Výrokom I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j.
v zamietavom výroku IV., v zamietavom výroku XII., v zamietavom výroku XIII., v zamietavom výroku
XIV., v zamietavom výroku XVII. a vo výroku XIX. o trovách konania. Výrokom II. žalovanému priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Žalobca podal na Ústavný súd SR ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojich práv
rozsudkom odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku XIX. o trovách konania, a v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania.

10. Ústavný súd SR rozhodol nálezom zo dňa 4.8.2021, sp. zn. I. ÚS 24/2021-44. Výrokom 1. rozhodol,
že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/174/2018-441 z 19. septembra 2019 v časti výroku,
ktorým bol potvrdený výrok XIX. rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/10/2011-384 z 24. januára
2018 o náhrade trov prvoinštančného konania a v časti výroku o náhrade trov odvolacieho konania

bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Výrokom 2. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/174/2018-441 z 19.
septembra 2019 v časti výroku, ktorým bol potvrdený výrok XIX. rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
12C/10/2011-384z24.januára2018onáhradetrovprvoinštančnéhokonania,avčastivýrokuonáhrade

trov odvolacieho konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výrokom 3. uložil Krajskému súdu
v Trenčíne povinnosť nahradiť sťažovateľovi trovy konania 450,29 eur a zaplatiť ich jeho právnemu
zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

11. Odvolací súd preto o podanom odvolaní žalobcu v časti napadnutého výroku XIX. rozsudku súdu

prvej inštancie rozhodoval opätovne. Rozhodnutím č.k. 17Co/44/2021-476 zo dňa 30.9.2021 rozhodol
tak, že vo výroku XIX. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania (prvoinštančného) v rozsahu 100 % (výrok I.) a výrokom II. priznal žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, pretože v ňom bol žalovaný plne úspešný vo veci samej a žalobcaúspešný iba čo do výroku o trovách konania, ktorý odvolací súd zmenil. Na dovolanie žalobcu Najvyšší
súd SR rozhodnutím sp. zn. 2Cdo/50/2022 zo dňa 28.2.2024 uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu zo
dňa 30.9.2021 zrušil pre absenciu právnej subjektivity žalovaného, ktorý medzičasom zanikol splynutím.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec znova prejednal podľa § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).

13. V prvom rade rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného, ktorým sa podľa

údajov Obchodného registra ČR stala spoločnosť UNIQA pojišťovna, a.s. Rozhodol tak podľa § 64 veta
prvá CSP, podľa ktorého ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Výrokom I. preto rozhodol o pokračovaní
v konaní so spoločnosťou UNIQA pojišťovna, a.s., tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

14.Oodvolanížalobcuvdoposiaľnerozhodnutejčasti,tedaotrováchprvoinštančnéhokonaniarozhodol

odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku XIX. o trovách konania je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.

15. Súd prvej inštancie rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej sporovej strane založil
na odkaze na § 255 ods. 2 CSP a na konštatovaní približne rovnakého čiastočného úspechu sporových

strán vo veci.

16. Ústavný súd SR vo vyššie citovanom náleze konštatoval, že „v súvislosti s posudzovaním
procesného úspechu strán sporu v konaní, ktorého predmetom je nárok, ktorého dôvodnosť a výšku je
možné len predvídať, pretože závisí od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, tak ako to bolo v prípade

sťažovateľa(žalobcu–pozn.odvolaciehosúdu),dávaústavnýsúddopozornostiprávnouvedouipraxou
akceptovaný názor, podľa ktorého zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania,
v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však žalobcu, ktorému bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať
za procesne neúspešného a ad absurdum ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie

„presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné
a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté,
výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt,
že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne

procesne úspešného, keďže mal plný úspech, čo sa týka základu uplatneného nároku, a súčasne
výška plnenia, vyplývajúcu z jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (pozri aj II. ÚS
397/2020, II. 225/2020)“ (bod 28.).

17. Ďalej Ústavný súd SR uviedol, že „s ohľadom na predmet konania pred všeobecnými súdmi

(náhrada škody na zdraví) tak ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľa (žalobcu – pozn. odvolacieho
súdu) je práve tým prípadom, keď výška plnenia bola čiastočne závislá od znaleckého posudku
(bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) a bezpochyby čiastočne aj od úvahy súdu
(mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia), a teda prípadom odôvodňujúcim
osobitné posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní s dôsledkami na rozhodovanie o trovách

konania. Za rozhodujúcu okolnosť pritom ústavný súd považuje aj postoj sťažovateľa (žalobcu – pozn.
odvolacieho súdu) v priebehu konania, ktorý svoj žalobný petit opakovane upravoval, reagujúc na
výsledky nariadeného znaleckého dokazovania a poskytnuté plnenia zo strany žalovanej“ (bod 30.).

18. Odvolací súd je pri svojom opätovnom rozhodovaní týmito závermi Ústavného súdu SR viazaný (§

134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

19. Podstatné tak je, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, pričom výška ujmy je pri náhrade trov
konania druhotná a nadväzujúca. Výška plnenia závisela od znaleckého posudku a i od úvahy súdu. To
ústi do záveru, že žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešný, preto mu patrí proti

žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.20. Vzhľadom na to odvolací súd výrokom II. tohto rozhodnutia zmenil výrok XIX. rozsudku súdu prvej
inštancie tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.

21. O trovách odvolacieho konania a súčasne o trovách dovolacieho konania 2Cdo/50/2022 rozhodol
odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v spojení s § 453 ods. 3 CSP.
Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť nanovo o trovách odvolacieho
konania ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Odvolací súd rozhodol s odkazom

na doktrinálny výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa
ktorého... „odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku na
náhradutrovodvolaciehokonania,atovrátanenárokunanáhradutrovdovolaciehokonania.Tentonárok
bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“.

22. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania ako aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa § 396 ods. 2 CSP, § 453 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Za východisko rozhodnutia považoval úspech
strán vo veci. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, pretože rozsudok súdu prvej inštancie
bol v žalobcom napadnutej zamietavej časti v celom rozsahu potvrdený. Pre posúdenie úspechu

v odvolacom konaní považoval odvolací súd za výsledok sporu výsledok v uvedenej meritórnej časti
a nezohľadňoval zmenu napadnutého rozsudku prvej inštancie vo výroku o trovách konania, pretože
podstatou súdneho konania je rozhodnutie o veci a nie pridružené rozhodovanie o trovách konania.
Naproti tomu v dovolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorého návrhu na zrušenie
napadnutého rozhodnutia bolo vyhovené. Vzhľadom na uvedené bol žalovaný úspešný v odvolacom

konaní a žalobca úspešný v dovolacom konaní. Rozhodujúc o nároku na náhradu trov odvolacieho
a dovolacieho konania jedným výrokom, z dôvodov uvedených vyššie, rozhodol odvolací súd považujúc
pomer úspechu strán za rovnaký tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov
odvolacieho a dovolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).