Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 15P/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624202960
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Ragačová Černíková

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6624202960.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou Mgr. Lenkou Ragačovou Černíkovou v právnej veci navrhovateľky -

manželky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., toho času bytom E. F. XX,
XXX XX E., zastúpená: JUDr. Erika Mochnacká, advokátka, so sídlom G. H. I. XX/X, XXX XX F. a
manžela: J. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX E., toho času bytom E. F. XX,
XXX XX E., za účasti maloletého dieťaťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o rozvod manželstva a úpravu
pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania J. B., narodeného XX.XX.XXXX a A. B., D. K., narodenej

XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX vo E., zapísané v knihe manželstiev I. L. E., vo zväzku XX,
ročník XXXX, na strane X, po poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode nasledovne:

Maloleté dieťa A. B., narodená XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e

r u j e do osobnej starostlivosti matky A. B..

Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í maloleté dieťa A. B., narodenú XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať
jej majetok.

Otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX každý párny týždeň
od piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do
štvrtka do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v čase začatia styku v mieste bydliska

matky a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťa matke odovzdá.

Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený
čas riadne odovzdať.

III. Otec J. B. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa A. B., narodenej XX.XX.XXXX
výživným vo výške 150,- Eur mesačne vždy vopred do 25.dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom

právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd jej manželstvo s manželom rozviedol, nakoľko ich
vzájomné vzťahy sú nakoľko narušené a rozvrátené, že ich manželstvo už neplní svoj spoločenský účel.
Manželia od mája 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú.

Manželka nepripustila možnosť obnovenia manželského spolužitia. Ako dôvod rozvratu manželstva
považovalačastéhádkymedzimanželmizdôvodumanželovejžiarlivostianásilnésprávaniesamanžela
voči manželke.

2. Na pojednávaní dňa 23.09.2024 manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, tiež nepripustil

obnovenie manželského spolužitia, zo vzniknutej situácie ako aj za rozpad manželstva vinil manželku.
Popieral tvrdenia manželky, že by sa vo vzťahu k nej správal neúctivo, prípadne násilne. Hádky
v manželstve, vulgárne osočovanie medzi manželmi manžel považuje v manželstve za bežné, normálne.
Manželka uvedené správanie však odmietla ďalej tolerovať.

3. Vo vzťahu k maloletej dcére A. rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 23.09.2024 dohodu o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa A. B.,
narodená XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti
matky A. B.. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa A. B., narodenú XX.XX.XXXX zastupovať a
spravovať jej majetok. Otec je oprávnený stýkať sa maloletou A. B., narodenou XX.XX.XXXX každý
párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od

15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v čase začatia styku v
mieste bydliska matky a na rovnakom mieste po realizácii styku dieťa matke odovzdá. Matka je povinná
maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otcovi v stanovený čas riadne odovzdať. Uzavretie
dohody v uvedenom znení rodičia potvrdili vlastnoručným podpisom na prílohe k zápisnici (č. l. 73).
Žiadali rodičovskú dohodu schváliť.

Kolízny opatrovník odporúčal tiež uzavretú rodičovskú dohodu schváliť, mal za to, že je uzavretá v
záujme maloletého dieťaťa.
Rodičia sa nedohodli len na výške výživného na maloleté dieťa.

4. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní

miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

5. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh

jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas
druhého manžela.

7. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

9. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.10. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

12. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

15. Manželia J. B., narodený XX.XX.XXXX a A. B., D. K., narodená XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo

dňa XX.XX.XXXXvoE.,zapísanévknihemanželstievmatričnéhoúraduE.,vozväzkuXX,ročníkXXXX,
na strane X, po poradovým číslom XX.

16. Súd mal v konaní preukázané, že manželia od mája 2024 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka (manželka) vylúčila možnosť obnovenia

manželskéhospolužitia,manželopustilspoločnúdomácnosťnažiadosťmanželkyzdôvodunevhodného
správania sa voči nej, častých hádok medzi manželmi, pri ktorých malo dôjsť aj k fyzickému napadnutiu
manželky o strany manžela. Tieto skutočnosti viedli k ochladnutiu vzťahu manželky voči manželovi.
Časté hádky medzi manželmi na pojednávaní potvrdil aj manžel, ktorý však tento problém bagatelizoval,
malzato,žeideobežnéproblémymedzimanželmi. Keďženavrhovateľkaakúkoľveksnahuoobnovenie

spolužitia odmietla, manžel akceptoval rozhodnutie manželky manželstvo ukončiť. Vzhľadom na pevné
rozhodnutie manželky ukončiť manželstvo a manželov súhlas s rozvodom manželstva, súd na základe
vykonaného dokazovania manželstvo manželov rozviedol, nakoľko mal za to, že predmetné manželstvo
už neplní svoj spoločenský účel a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Vo vzťahu k úprave pomerov manželov k ich maloletej dcére A. B. na čas po rozvode, rodičia uzavreli
čiastočnú dohodu obsahujúcu dohodu o zverení maloletej do osobnej starostliví matky, oprávnení
obidvoch rodičov maloletú zatupovať a spravovať jej majetok a dohodu rodičov o úprave styku otca
s maloletým dieťaťom. Predmetná rodičovská dohoda je podľa názoru súdu ako aj vyjadrenia kolízneho
opatrovníka uzavretá v záujme maloletého dieťaťa, preto ju súd schválil tak, ako je uvedené vo výroku

II. tohto rozsudku.

18. Rodičia sa nedohodli na úprave vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloeltému dieťaťu, kde
matka žiadala zaviazať otca povinnosťou prispievať na čas po rozvode na výživu maloletej výživným
v sume 170,-Eur mesačne, s ktorou výškou výživného otec nesúhlasil s odôvodnením, že na úhradu

výživného v uvedenej výške nemá dostatok finančným prostriedkov.

19. Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, prečítaním návrhu na začatie
konania spolu s priloženými listinnými dôkazmi, vyjadrenia manžela spolu s potvrdením o evidencii,
manžela v zázname uchádzačov o zamestnanie, prečítaním podania manželky, zdokladovanie príjmov

a výdavkov manželky na č.l. 42 až 51, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec zo dňa
25.07.2024, záznamu zo stretnutia rodičov zo dňa 29.07.2024, dohody o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo dňa 29.07.2024.20. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „úrad“ alebo „kolízny opatrovník“) vykonal
dňa 24.07.2024 sociálne zisťovanie u matky maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, na adrese trvalého
pobytu E. F. XX, E.. V domácnosti bola prítomná navrhovateľka, jej maloletá dcéra A. B., brat maloletej

- maloletý E. B., narodený XX.XX.XXXX a stará matka maloletej M. K., narodená XX.XX.XXXX. Rodina
obýva trojizbový byt s kuchyňou, kúpeľňou a toaletou. Majú k dispozícii veľkú priestrannú obývaciu izbu,
spálňu a detskú izbu, ktorú využíva matka a maloleté deti. Maloleté deti tu majú dostatočný priestor
na odpočinok, hru a prípravu na vyučovanie. Zariadenie domácnosti tvorí moderný účelový nábytok
vyhovujúci potrebám rodiny. Elektrina a voda je v domácnosti zavedená. Vykurovanie domácnosti je

zabezpečované pomocou centrálneho plynového kúrenia. Hygiena domácnosti bola na dobrej úrovni.
Navrhovateľka prispieva na chod domácnosti pani K. sumou 200,- Eur mesačne, drogéria, potraviny,
oblečenie a obuv predstavuje sumu mesačne 500,- Eur, kredit na mobil činí sumu 20-30,- Eur mesačne
a školné, obedy a družina pre maloleté deti 30,- Eur mesačne. Pani A. B. je zamestnaná vo firme N. O. O.
v Lučenci, kde pracuje na tri smeny, jej mesačný príjem činí sumu 800-900,- Eur. Uviedla, že poberá aj
daňový bonus na maloleté deti. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate

sociálnych dávok, bolo zistené, že matka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 120,- Eur mesačne.
Matka nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Úrad vykonal dňa 24.07.2024 sociálne zisťovanie aj u otca maloletej J. B., narodeného XX.XX.XXXX na
adreseE.F.XX,E.,ktorýmomentálnebývavdomácnostirodičov,J.B.aP.B.,ktoríbolipočassociálneho
zisťovania v práci. Rodina obýva trojizbový byt, ktorý pozostáva z chodby, obývacej izby, spálne, detskej

izby, kuchyne, kúpeľne a toalety. Zariadenie domácnosti tvorí štandardný účelový nábytok vyhovujúci
potrebámrodiny.Elektrinaavodajevdomácnostizavedená.Vykurovaniedomácnostijezabezpečované
centrálnym plynovým kúrením. Hygiena domácnosti bola na dobrej úrovni. Medzi výdavky na domácnosť
patrí zálohová platba za elektrickú energiu, plyn a nájom v sume 400,- Eur, ktoré hradia rodičia pána
B., on momentálne neprispieva na chod domácnosti. Otec uviedol, že nemá žiaden príjem, pretože je

nezamestnaný, je evidovaný na tunajšom úrade. V priebehu mesiaca august plánuje nastúpiť do firmy
Q. R. O., O., ktorá sa zaoberá výrobou káblových zväzkov v D. O.. Jeho čistý mesačný príjem by bol
cca. 850- 900,- Eur. Z programového informačného systému úradu, programu RSD o výplate sociálnych
dávok bolo zistené, že otec nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok. Otec uviedol, že s návrhom,
ktorý podala jeho manželka na Okresný súd Lučenec, súhlasí v časti zverenia maloletej do starostlivosti

matky, avšak nesúhlasí s navrhnutou sumou výživného, túto navrhol upraviť vo výške 30 % zo sumy
životného minima. Uviedol, že po nástupe do pracovného pomeru by bol ochotný platiť vyššiu sumu.

21. Na stretnutí rodičov dňa 29.07.2024 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu aj v časti úpravy vyživovacej
povinnosti otca k maloletej dcére vo výške bežného výživného 100,-Eur mesačne, na pojednávaní dňa

23.09.2024 otec vyjadril nesúhlas s obsahom dohody v časti úpravy vyživovacej povinnosti, opätovne
žiadal upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej v minimálnom rozsahu z dôvodu nedostatočného
príjmu. Vzhľadom na nesúhlas otca s úpravou vyživovacej povinnosti k maloletej v sume dohodnutej
v rodičovskej dohode, matka maloletej žiadala upraviť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vo výške
zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, a to v sume 170,-Eur mesačne.

22. Matka podaním zo dňa 24.07.2024 deklarovala svoje majetkové pomery, uviedla, že je zamestnaná
v spoločnosti N. O. O. ako operátorka výroby s čistým mesačný príjmom cca 1.147,27 Eur, okrem toho
je poberateľkou rodinných prídavkov na dve deti v sume 120,-Eur a poberá výživné na syna E. B. v
sume 50,-Eur. Listinnými dôkazmi - potvrdením o príjme a pracovnou zmluvou na č. l. 43 až 45 -

preukázala uvedené skutočnosti. Matka má dve vyživovacie povinnosti. V spoločnej domácnosti žije s
dvoma maloletými deťmi spolu so svojou matkou M. K., ktorá má predmetný byt v nájme.
Výdavky matky činia:
- Bývanie – 200,-Eur
- Strava – 400 – 500,- Eur

- Oblečenie, drogéria na mal. A. – 30,- Eur
- Strava v ZŠ maloletej A. – 9,- Eur
- družina maloletej A. – 15,- Eur
- Školské pomôcky na mal. A. – 20,- Eur
- ZRPŠ – 20,- Eur /ročne

- Hračky, knihy, voľnočasové aktivity mal. A. – 30,- Eur
- Telefón – 20,- Eur
- PHM – 20,-v
- Komunálny odpad pre mal. A. – 46,48 Eur /ročneAko ďalšie listinné dôkazy matka predložila Sipo doklady o výške úhrady nájomného za byt v sume
334,08 Eur mesačne, plynu v sume 21,-Eur mesačne a elektriny v sume 29,-Eur mesačne (č. l. 47).
Tiež predložila ústrižky poštových poukazov na úhradu poplatku ŠKD v sume 30,-Eur a školskej jedálne

v sume 18,-Eur (poplatok za dva mesiace) a rozhodnutie mesta E. o vyrubení poplatku za komunálny
odpad – sadzba za maloletú A. 46,48 Eur ročne (č. l. 48).

23. Otec na stretnutí rodičov ani na pojednávaní neuviedol žiadne mesačné výdavky, podľa vykonaného
sociálneho zisťovania v domácnosti otca bolo zistené, že otec rodičom na vedenie domácnosti

neprispievať žiadnou finančnou čiastkou, je nezamestnaný, a teda jediným výdavkom otca vyplývajúcim
z vykonaného dokazovania je výdavok na zabezpečenie stravy.
Otec na pojednávaní uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný z dôvodu, že mu manželka nedovolila
pracovať. Ako dôvod, prečo sa dosiaľ nezamestnal, vzhľadom na tvrdenú ponuku práce
u zamestnávateľa Q. R. O., O. ako likvidátor, keď tam mal prísľub nástupu do práce od mesiaca
august 2024, otec uviedol, že momentálne prijímajú do zamestnania u uvedeného zamestnávateľa len

ženy. Zároveň doplnil, že sa prihlásil na SBS kurz, ktorý reálne začne v mesiaci október 2024 a po jeho
absolvovaní má nový prísľub práce v obchodnom centre H. F..

24. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28.Podľa§78ods.1až3zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

29. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona o rodine a CMP súd na základe skutočností zistených

z podaného návrhu na zvýšenie výživného, listinných dôkazov predložených účastníkmi konania dospel
k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný.

30. V zmysle citovaného § 75 ods. 1 zákona o rodine, súd pri určení výživného na maloleté dieťa
vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča (otca).

31. Ako preukázané a dôvodne vynaložené mesačné výdavky maloletého dieťaťa súd akceptoval
výdavky na bývanie v sume 100,-Eur. Vychádzal pri tom z celkovej výšky výdavkov na bývanieuhrádzaných starou matkou maloletej (nájom 334,08 Eur , plyn 21,-Eur a elektrina 29,-Eur) v celkovej
výške 384,08 Eur, z ktorých na jednu osobu pri štyroch členoch vychádza alikvotná čiastka 96,02 Eur,
matka maloletej starej mame prispieva na úhradu uvedených výdavkov sumu 200,-Eur, ktorá suma

prestavuje úhradu nákladov na bývanie za dve osoby. Ako ďalšie dôvodne a preukázateľne vynaložené
mesačné výdavky sú zarátané výdavky na stravu maloletej v sume 150,-Eur, oblečenie, obuv a drogériu
30,- Eur, poplatok za stravu v školskej jedálni 9,- Eur a družinu (ŠKD) 15,- Eur. Pokiaľ ide o matkou
uvádzaný výdavok na nákup školských pomôcok pre maloletú v sume 20,- Eur, tento výdavok bol
akceptovaný ako trojmesačný výdavok a do celkového súčtu bola zarátaná suma mesačného výdavku

5,-Eur. ZRPŠ v sume 20,- Eure ročne činí 1,66 Eur mesačne. Hračky, knihy, voľnočasové aktivity
na maloletú A. v sume 30,- Eur mesačne sú akceptovateľné ako dôvodne vynaložené výdavky pre
maloleté dieťa, avšak neboli zarátané do celkových mesačných výdavkov na maloleté dieťa, nakoľko
nejde o nevyhnutný životne dôležitý výdavok maloletého dieťaťa. Výdavky matky na úhradu pohonných
hmôt v sume 20,-Eur mesačne súd akceptoval za výdavok dôvodne vynaložený v záujme maloletého
dieťaťa, nakoľko matka úhradou uvedeného výdavku zabezpečuje potreby aj pre maloleté dieťa (napr.

nákup potravín, návšteva lekára, kúpa oblečenia, obuvi, liekov, atď). Matkou uvedený výdavok za telefón
v sume 20,- Eur nebol akceptovaný ako dôvodne vynaložený výdavok maloletej alebo vynaložený
v záujme maloletého dieťaťa, keďže dobytom na matku bolo zistené, že nejde o kredit na telefón
pre maloletú, ale pre matku, maloletá mobilným telefónom nedisponuje. Na základe predloženého
rozhodnutia o vyrubení komunálneho odpadu je akceptovaný aj predmetný výdavok pripadajúci na

maloletú A. v sume 46,48 Eur ročne, čo činí 3,87 Eur mesačne. Celkové mesačné výdavky matky
na maloletú A. činia 364,53 Eur, z ktorých základné, nevyhnutne potrebné výdavky pre zabezpečenie
základných životných potrieb maloletého dieťaťa predstavujú sumu 334,53 Eur mesačne (bez výdavkov
na hračky, knihy, voľnočasové aktivity).
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec sa s maloletou pravidelne stretáva, matka kontaktu

maloletej s otcom nebráni. Keďže počas pobytu maloletej u otca, tento sa podieľa na výžive maloletej
minimálne zabezpečením jej stravy, je potrebné na uvedenú skutočnosť prihliadnuť aj pri úprave
výšky výživného. Preto súd ako odôvodnenú sumu výživného na maloletú považujem sumu 150,- Eur,
zohľadňujúcu sumu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj spolupodieľanie sa otca na ich
úhrade počas pobytu maloletej v domácnosti otca.

32. Pokiaľ ide o majetkové pomery povinného rodiča - otca, tento je nezamestnaný, zaradený do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Otec netvrdil ani nepreukazoval listinnými dôkazmi, že by mal
zdravotnéobmedzenia,ktorébymubránilivmožnostiriadnesazamestnať.Zníženýpríjemodôvodňoval
tou skutočnosťou, že mu manželka počas spolužitia zakázala pracovať (uvedenú skutočnosť manželka

poprela), počas konania napriek tomu, že mal ponuku práce, do zamestnania nenastúpil, opätovne sa
vyhovárajúc na okolnosti, ktoré nedokázal ovplyvniť (preferencia žien pri prijímaní do zamestnania). Na
pojednávaní opätovne poukázala na novú ponuku práce (v obchodnom centre H.), podmienkou prijatia
do zamestnania má byť absolvovanie SBS kurzu, ktorý sa má začať v mesiaci október. Skutočnosti
tvrdené otcom (zákaz zamestnať sa, ponuky práce, ktoré sa nepodarilo zrealizovať) sú značne

nevierohodné a vzhľadom na to, že otec nepreukázal aktívnu snahu nájsť si zamestnanie, súd na
uvedené odôvodnenie nedostatočného príjmu otca neprihliadal a vychádzal z potencionality príjmu
otca, ktorý by výkonom práce (zamestnania) na území Slovenskej republiky mohol dosahovať príjem
minimálne vo výške minimálnej mzdy, a teda dosahovať mesačný príjem minimálne v sume 616,50 Eur
v čistom (bez daňového bonusu, na ktorý by otec tiež mal nárok, keby pracoval).

Otec svoje mesačné výdavky počas celého konania nešpecifikoval, počas sociálneho zisťovania
v domácnosti otca tento uviedol, že rodičom na vedenie domácnosti neprispieva. Z uvedeného je
teda zrejmé, že jediným výdavkom otca je výdavok na zabezpečenie stravy, ktorý výdavok bol súdom
akceptovaný v celkovej sume 250,-Eur mesačne (suma za nákup potravín bežne vynakladaná na
zabezpečenie výživy dospelého človeka). Po odrátaní výdavkov otca z potenciálneho príjmu, ktorý by

otec mohol dosahovať, je zrejmé, že otec by mal voľné finančné prostriedky v sume 366,50 Eur.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd preukázané, že otec je vzhľadom na svoje schopnosti a
majetkové možnosti (berúc do úvahy potencionalitu jeho príjmu) schopný prispievať na výživu maloletej
dcéry výživným v sume 150,-Eur, ktorú sumu súd považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

za primeranú sumu výživného, ktorú by otec, kedy pracoval, dokázal svojho príjmu uhradiť bez toho,
aby bol neprimerane majetkovo zaťažený. Matka maloletého dieťaťa so sumou výživného 150,-Eer
mesačne súhlasila. Kolízny opatrovník mal tiež za to, že úprava vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu
k maloletej v sume 150,-Eur mesačne je v záujme maloletého dieťaťa.34. Na základe uvedeného súd preto výrokom III. rozsudku uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého dieťaťa výživným vo výške 150,-Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode

manželstva, so splatnosťou výživného do 25.dňa v mesiaci k rukám matky.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36.Povyhlásenírozsudkunavrhovateľka(manželka)akolíznyopatrovníkzhodneuviedli,žesavzdávajú
práva podať voči rozsudku odvolanie.

37. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

38. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 368 CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I. III. a IV. rozsudku je otec oprávnený podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Žiline cestou Okresného súdu Lučenec, S. T. XX, XXX XX F., a to písomne.

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.ProtivýrokomI.,III.aIV.tohtorozsudkumanželkaakolíznyopatrovníkniesúoprávnenípodaťodvolanie,
nakoľko sa ako účastníci konania po vyhlásení a odôvodnení rozsudku práva podať odvolanie výslovne
vzdali podľa § 368 CSP.

Proti výroku II. tohto rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, rodičia nie sú oprávnení podať
odvolanie podľa § 122 CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Upozornenie:

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.