Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221202977
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2221202977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
A. XX, C., zastúpenej advokátkou: Mgr. Dagmar Huťanová, adresa D. X, E., proti žalovanému: C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa A. XX, C., v konaní zastúpenému advokátom: JUDr. Roman Hojer s.r.o.,
advokátska kancelária, IČO: 50 708 953, so sídlom Šustekova 51, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 21C/27/2021-274 zo dňa 7.9.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VI. v časti, ktorou súd prvej inštancie

zamietol žalobu o náhradu za nadužívanie nehnuteľností a vo výroku IX. p o t v r d z u j e.

II. V napadnutom výroku VI. v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu titulom širšieho
vyporiadania a vo výroku VIII. rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a
žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálny odbor, okres Dunajská Streda, obec C., katastrálne územie A., ako pozemok, parcely registra

"C", parcelné číslo 68/8 o výmere 408 m2, záhrada, pozemok parcely registra "C", parcelné číslo
68/12 o výmere 109 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba so súpisným číslom XX postavená
na pozemku parcelné číslo 68/12 zrušil. Výrokom II. do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor,
okres Dunajská Streda, obec C., katastrálne územie A., ako pozemok, parcely registra "C", parcelné
číslo 68/8 o výmere 408 m2, záhrada, pozemok parcely registra "C", parcelné číslo 68/12 o výmere
109 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba so súpisným číslom XX postavená na pozemku

parcelné číslo 68/12. Výrokom III. zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni primeranú náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel vo výške 46.700 € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV.
zaviazal žalovaného titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva zaplatiť žalobkyni sumu
5.000 € do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. prikázal žalovanému zaplatiť zostatok
nesplateného úveru na bývanie poskytnutého Poštovou bankou, a.s. na základe zmluvy o úvere na
bývanie č. 1882814227. Výrokom VI. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom VII. v časti o vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam o trovách konania

rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom VIII. v časti nároku na
širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok
voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 26 %. Výrokom IX. v časti nároku na náhradu zanadužívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný
má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 136 ods. 1, § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu

dňa 23.08.2021 a v zmysle jeho doplnenia zo dňa 26.01.2023 a 07.09.2023, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové vlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX, vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, okres Dunajská Streda,
obec C., katastrálne územie A., ako pozemok, parcely registra "C", parcelné číslo 68/8 o výmere
408 m2, záhrada, pozemok parcely registra "C", parcelné číslo 68/12 o výmere 109 m2, zastavaná
plocha a nádvorie a stavba so súpisným číslom XX postavená na pozemku parcelné číslo 68/12 (ďalej

len ako „nehnuteľnosti“), tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom žalovanému by
uložil povinnosť zaplatiť primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 48.411,- eur. V
súvislosti s vyporiadaním predmetných nehnuteľností žalobkyňa žiadala tiež zaviazať žalovaného, že
prevezme zostatok nesplateného úveru na bývanie poskytnutého poštovou bankou, a.s. č. 1882814227.
Žalobkyňa sa ďalej domáhala titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva o zaplatenie

13.400,- eur a taktiež náhrady za nadužívanie nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve v sume
9.600,- eur. V predmetnej veci nebolo sporné, že strany konania sú podielovými spoluvlastníkmi
vyššie uvedených nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že obe strany súhlasili so zrušením
ich podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, a zároveň ich prikázaním do výlučného
vlastníctva žalovaného, súd nevidel dôvod, pre ktorý by nemal rešpektovať vôľu strán. Z toho dôvodu

v tejto časti žalobe vyhovel, čiže zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k vyššie uvedeným
nehnuteľnostiam a prikázal ich do výlučného vlastníctva žalovaného. Čo sa týka ceny za podiel
žalobkyne, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal k náhrade sumy 46.700,- eur, ku ktorej súd dospel
nasledovným spôsobom: cena nehnuteľností v súčasnosti je v zmysle znaleckého posudku 115/2023 je
222.000,- eur. Zostatok úveru, z ktorého boli nehnuteľnosti nadobudnuté, a ktorý je zabezpečený práve

vyššie uvedenými nehnuteľnosťami bol ku dňu 07.12.2022 vo výške 128.638,- eur. To znamená, že
čistá hodnota nehnuteľností predstavuje 93.362 eur, z ktorého polovica je 46.681,- eur, pričom súd túto
sumu zaokrúhlil na celé stovky, teda na sumu 46.700,- eur. V predmetnom konaní žalovaný namietal
vykonanie dokazovania znaleckým posudkom č. 115/2023 z dôvodu, že žalobkyňa mohla tento dôkaz
predložiť do konania už skôr. Žalovaný taktiež uviedol, že považuje cenu nehnuteľností uvedenú v

tomto znaleckom posudku za nadhodnotenú, a podľa neho je cena nehnuteľností 150.000,- eur, ako
to bolo stanovené v znaleckom posudku č. 50/2018. Súd sa však s touto námietkou nestotožnil, a to s
poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa už od začiatku konania žiadala vypracovať znalecký posudok na
zistenie súčasnej ceny nehnuteľností. Okrem toho súd prvej inštancie poukazuje aj na skutočnosť, že od
posledného znaleckého posudku uplynulo 5 rokov, pričom je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností

sa v uplynulých rokoch zvyšovali. Súd taktiež odkazuje na všeobecnú súdnu prax, podľa ktorej sa
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádza z ceny veci, ktorá je v čase vyporiadania, teda
rozhodnutia súdu. Súd taktiež poznamenáva, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy na spochybnenie
súčasnej ceny vyporiadavaných nehnuteľností. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že pri vypočítaní
čistejhodnotynehnuteľnostínevychádzalzaktuálnehozostatkuúveru,ktorýzabezpečujenehnuteľnosti,

ale zo zostatku ku dňu 07.12.2022, keďže v predmetnej veci nebolo sporné, že od tej doby výlučne
žalovaný hradil splátky tohto úveru, pričom požiadal zohľadniť tieto úhrady. Z toho dôvodu súd považoval
za spravodlivé pri výpočte náhrady za podiel žalobkyne práve zostatok úveru k tomuto skoršiemu dňu.
Čo sa týka argumentu žalovaného, že aj skoršie splátky hradil výlučne sám, tu sa súd priklonil k námietky
žalobkyne, že počas trvania manželstva boli hradené splátky úveru z bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, pričom na splátky pred uzatvorením manželstva žalobkyňa vzniesla námietku premlčania.
Keďže manželstvo medzi stranami bolo uzatvorené dňa 16.04.2016, pričom žalovaný splátky pred
manželstvom žiadal zohľadniť podaním zo dňa 29.12.2021, je evidentné, že od 16.04.2016 uplynuli
viac než tri roky, preto súd úhradu týchto splátok pri výpočte náhrady za spoluvlastnícky podiel
žalobkyne nezohľadnil. Súd prvej inštancie taktiež považoval za spravodlivé uložiť žalovanému zaplatiť

zostatok nesplateného úveru na bývanie poskytnutého Poštovou bankou, a.s. na základe zmluvy o
úvere na bývanie č. 1882814227, ako to navrhla žalobkyňa, pričom žalovaný vo svojich skorších
podaniach s týmto súhlasil, keďže nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného
a pri výpočte náhrady za podiel žalobkyne sa vychádzalo z čistej hodnoty nehnuteľností, čiže aj to,že nehnuteľnosti zabezpečujú tento úver. Tu súd ešte poznamenáva, že sa námietkami strán sporu
ohľadom vyplatenie motorových vozidiel z tohto úveru nezaoberal, keďže tieto tvrdenia si strany
navzájom popreli, pričom vo vzťahu k tomu neprodukovali žiaden dôkaz, z toho dôvodu tieto tvrdenia

považoval súd za nepreukázané.

4. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobkyňa sa ďalej domáhala širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, v rámci ktorého žiadala náhradu sumy 13.400,- eur. Súd bol v tejto časti
konania toho názoru, že bolo nesporné, že žalobkyňa investovala do spoločných nehnuteľností, keďže

túto sumu potvrdil sám žalovaný vo svojom podaní zo dňa 29.12.2021. Vo zvyšnej časti žalovaný
rozporoval investíciu žalobkyne do spoločných nehnuteľností. Ohľadom tohto súd považoval na základe
predložených dôkazov za preukázané, že na spoločných nehnuteľnostiach boli vykonané aj iné práce,
a to v rozsahu 6.800,- eur, za ktoré práce bolo zhotoviteľovi aj zaplatené, avšak nebolo pred súdom
preukázané, že tieto výdavky žalobkyňa hradila výlučne z vlastných peňažných prostriedkov. Žalobkyňa
taktiež nepreukázala, že by záhradný domček za 2.500,- eur a jeho prepravu za 800,- eur hradila výlučne

z vlastných finančných prostriedkov. Ohľadom toho žalobkyňa neuniesla, dôkazné bremeno, keď tieto
skutočnosti vo svojich vyjadreniach len tvrdila, avšak žiaden dôkaz na ich preukázanie nepredložila.
Žalobkyňa síce tvrdila, že na tieto investície si vzala aj úver vo výške 3.000,- eur, ktorú žalovaný ani
nerozporoval, súd však poukazuje na to, že táto suma neprevyšuje sumu 5.000,- eur, ktorú žalovaný
uznal,akoinvestíciužalobkynedospoločnýchnehnuteľností.Ztohodôvodusúdžalovanéhozaviazallen

na úhradu 5.000,- eur z titulu širšieho vyporiadania nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
požiadal súd, aby žalobkyňu mohol vyplatiť do 90 dní o právoplatnosti tohto rozsudku, pričom žalobkyňa
s touto lehotou súhlasila, súd nemal dôvod nerešpektovať vôľu strán, a to aj s poukazom na to, že súd
sa musí snažiť o zmierlivé vyriešenie sporu. Z toho dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanému lehotu
na zaplatenie žalobkyni, ako náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, tak aj náhradu za širšie vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňa na záver
sa domáhala aj zaplatenia sumy 9.000,- eur za nadužívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovaným od
07.01.2021. Žalobkyňa tvrdila, že túto náhradu požaduje vo výške 400,- eur mesačne. Žalobkyňa síce
predložila dva inzeráty na prenájom nehnuteľností v Obci C., podľa ktorých jednu ponúkajú za 800,- eur
mesačne, druhú za 1.500,- eur mesačne, súd je však toho názoru, že z týchto predložených dôkazov

nemožno jednoznačne ustáliť, že sporné nehnuteľnosti by sa tiež mohli prenajať v takejto výške, pričom
žalovanýtútosumurozporoval.Keďžesúdnevedelriadneposúdiť,čijetentouplatnenýnárokvypočítaný
riadne vzhľadom na technický stav a polohu nehnuteľností, súd prvej inštancie považoval nárok na
náhradu za nadužívanie spoločných nehnuteľností v uplatnenej výške za nepreukázaný a žalobu v tejto
časti zamietol.

5. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd prvej inštancie bol toho názoru, že v časti zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k sporným nehnuteľnostiam, boli obe strany
úspešné v rovnakom rozsahu. Obe strany totiž žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
spôsobom ako rozhodol súd, pričom nezhoda bola len v cene podielu žalobkyne na týchto nehnuteľností.

Z pohľadu súdu však na rozhodnutie súdu o pomere úspešnosti strán sporu v tejto časti konania cena
sporných nehnuteľností nemala vplyv a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa počas konania
niekoľkokrát menila svoj názor na spôsob vyporiadania sporných nehnuteľností, pričom nakoniec sa
strany dokázali dohodnúť tým spôsobom, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva
žalovaného, ktorý adekvátnu náhradu vyplatí žalobkyni. Z toho dôvodu súd v tejto časti v zmysle § 255

ods. 2 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Čo sa týka uplatneného nároku na
širšie vyporiadanie nehnuteľností, v tejto časti bola žalobkyňa úspešná v časti 5.000,- eur, čo predstavuje
37 % uplatneného nároku. Žalovaný bol úspešný vo zvyšných 63 %, z čoho vyplýva, že čistý úspech
žalovaného v časti konania o vyporiadanie nehnuteľností je vo výške 26 %. Z toho dôvodu mu súd v
tejto časti uplatneného nároku v zmysle § 255 ods. 2 CSP priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 26 %. V časti uplatnenej náhrady za nadužívanie bol žalovaný úspešný v plnom
rozsahu, keďže bola žaloba v tejto časti zamietnutá v plnom rozsahu, a preto má žalovaný v zmysle §
255 ods. 1 CSP nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v tejto časti uplatneného
nároku.

6. Voči výroku VI., VIII. a IX. rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil
a žalobe v tejto časti vyhovel.7. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil nárok žalobkyne v časti
širšieho vysporiadania v sume 8 400 eur a nárok žalobkyne za nadužívanie ako nepreukázaný.

Poznamenala, že nárok na širšie vysporiadanie si žalobkyňa uplatnila prvýkrát ústne na pojednávaní
dňa 11.10.2022. Žalovaný na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.10.2022 poprel faktúry č. ML-01/2016
a č. ML-02/2016 predložené žalobkyňou len s odôvodnením, že tieto práce neboli vykonané, zároveň
uznal nárok žalobkyne vo vzťahu záhradnému domčeku. Následne sa konalo vo veci pojednávanie dňa
08.11.2022, na ktorom právny zástupca Žalovaného opätovne poprel len skutočnosť, že fakturované

práce neboli vykonané. Na preukázanie vyfakturovaných prác následne Žalobkyňa doručila súdu
podanie zo dňa 07.12.2022 označené ako „VEC: Vyjadrenie k podaniu žalovaného, Predloženie
znaleckého posudku,“ prílohou ktorého bol Znalecký posudok zo dňa 09.03.2018, ktorým vykonanie
týchto prác preukázala. Následne si Žalobkyňa uplatnila nárok na širšie vyporiadanie písomne, a
to podaním zo dňa 26.01.2023 označeným ako: “VEC: Návrh na širšie vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, Návrh na zmenu žalobného návrhu Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného“ zo dňa

26.01.2023.“ Konajúci súd následne písomný návrh Žalobkyne doručil právnemu zástupcovi Žalobcu,
ktorý sa k nemu vôbec nevyjadril, nepoprel v ostatnom tvrdenia Žalobkyne. Skutkové tvrdenia
ohľadom širšieho vyporiadania žalovaný nepoprel ani na následnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
04.07.2023. Skutkové tvrdenia žalobkyne žalovaný poprel až v záverečnej reči, ktorú prednášal právny
zástupca Žalovaného na pojednávaní dňa 07.09.2023, po ktorej došlo k vyhláseniu rozsudku vo veci

samej. Súd prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť, že žalovaný popieral len sumu vyčíslenú na
základe predložených faktúr v sume 6 800 eur. Túto popieral len z dôvodu, že práce neboli vykonané,
ktoré následne súd vyhodnotil, tak že mal vykonanie týchto prác za preukázané. Konajúci súd v tomto
smere úplne opomenul skutočnosť, že výdavky boli hradené žalobkyňou z jej výlučných finančných
prostriedkov na základe faktúr vystavených v januári roku 2016, t.j. ešte pred uzatvorením manželstva

so žalovaným dňa 16.04.2016. O dátume uzatvorenia manželstva dňa 16.04.2022 mal pritom súd
vedomosť z výsluchu žalobkyne, ktoré sa konalo na pojednávaní dňa 11.10.2022. Poukázala na ust. §
151ods.1CSPstým,žežalovanýpopierallentvrdeniežalobkyne,ževykonanéprácepodľažalobkyňou
predložených faktúr neboli vykonané. Toto popretie bolo žalobkyňou vyvrátené tým, že preukázala,
že práce boli vykonané, čo konajúci súd potvrdil v rozhodnutí. V žiadnom inom rozsahu nedošlo k

popretiu skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným ohľadom jej návrhu na širšie vyporiadanie. Žalovaný
nepopieral v konaní iné tvrdenia žalobkyne, resp. vykonal tak až v záverečnej reči, a to bez uvedenia
vlastných skutkových tvrdení, čím po prvé nedošlo k účinnému popretiu a po druhé takéto popretie
skutkových tvrdení vykonané až v záverečnej reči je zjavne oneskorené. S poukazom na uvedené došlo
zo strany konajúceho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu a konajúci súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej odvolateľka poukázala na to, že si
uplatnila svoj nárok za nadužívanie vo výške spolu 9 600 eur jej spoluvlastníckeho podielu podaním
zo dňa 26.01.2023 označeným ako: “VEC: Návrh na širšie vysporiadanie podielového spoluvlastníctva,
Návrh na zmenu žalobného návrhu Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného“ zo dňa 26.01.2023.“ V konaní
bolo nesporne preukázané, že žalovaný nehnuteľnosti v podielovom vlastníctve užíva výlučne so svojou

manželkou a jej dvomi maloletými deťmi, čo niekoľkokrát v konaní potvrdil. Na preukázanie výšky
náhrady za 9 600 eur, resp. 400 eur mesačne, predložila súdu, a to napriek súdom v rozhodnutí
deklarovanej nespornosti tohto tvrdenia, navyše aj dva inzeráty potvrdzujúce výšku tohto nároku.
Odvolateľka v tomto smere opätovne poukazuje na to, že sa jednalo o nesporný nárok, ktorý nebol
účinne žalovaným popretý. Žalovaný užíval nehnuteľnosti sám resp. len so svojou manželkou a jej

deťmi, čo sám potvrdil. Nárok žalobkyne nepopieral, resp. až v záverečnej reči bez uvedenia jeho
skutkových tvrdení, t.j. oneskorene a neúčinne. Konajúci súd tak svojvoľne nerešpektujúc príslušné
ustanovenia CSP napriek tomu, že sám deklaroval nespornosť tohto nároku, porušujúc absolútne
zásadu rovnosti strán, ako „právny zástupca Žalovaného“ (ktorý sa vôbec vo vzťahu k tomuto nároku
počas konania nevyjadril, okrem záverečnej reči) usúdil, že nárok žalobkyne, čo do výšky nebol

preukázaný. A to napriek skutočnosti, že tento nárok nebol vôbec popretý žalovaným a vôbec nie čo do
výšky. Konajúci súd dospel k tomuto absurdnému záveru ešte navyše napriek dôkazom predloženým
žalobkyňou, ktoré preukázali tento jej nárok aj čo do výšky. Takéto konanie súdu nemožno vyhodnotiť
inak ako svojvoľné konanie porušujúce práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Navyše súd prvej
inštanciejednoznačneneaplikovalnaposudzovanúvecsprávnuprávnunormuarozhodnutietrpívadami

nesprávne zisteného skutkového stavu.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že vyjadruje predovšetkým svoj nesúhlas s tvrdeniami
uvedenými žalobkyňou v predmetnom odvolaní. Poukazuje pritom na nepreukázanosť a nepodloženosťjej tvrdení, ktorými sa domáha zmeny súdneho rozhodnutia. Žalobkyňa opätovne prezentuje tvrdenia,
ktoré v priebehu súdneho konania nijak nepreukázala a nepodložila relevantnými dôkazmi. Žalovaný
súhlasí s právnym záverom vysloveným prvostupňovým súdom, ktorý označil nárok Žalobkyne na

širšie vysporiadanie v sume 8.400,- eur a nárok Žalobkyne za nadužívanie nehnuteľnosti v sume
9.600,- eur ako nepreukázaný. Konajúci súd riadne vykonal všetky dôkazy, ktoré sporové strany
navrhli a predložili v rámci celého konania. Konajúci súd samozrejme nemohol vykonať dôkazy, ktoré
žalobkyňa nepredložila. Ďalej sa dôrazne ohradzuje proti tvrdeniu, že tvrdenia a nároky zmienené v
predmetnom odvolaní žalobkyne nepoprel a možno ich tak považovať za nesporné. Žalovaný tieto

nároky žalobkyne opakovane poprel a označil za nedôvodné a ničím nepreukázané. Tieto skutočnosti
uviedol či už v rámci svojich vyjadrení (napríklad hneď vo svojom prvom „Vyjadrení k žalobnému návrhu
zo dňa 29.12.2021“), v rámci pojednávaní, ktoré prebehli v danom konaní a tiež v záverečnej reči
na konci súdneho konania. Ako žalovaný uviedol v jednom zo svojich vyjadrení: „Jedinou investíciou
žalobkyne do predmetu podielového spoluvlastníctva bola úprava fasády predmetnej nehnuteľností a
vybudovanie záhradného domčeka. Táto investícia Žalobkyne bola dokopy v hodnote približne 5.000,-

eur.“ Táto skutočnosť je nesporná a Žalovaný je pripravený tento nárok z titulu širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v zmysle čl. IV výroku rozhodnutia prvostupňového súdu riadne uhradiť.
Zároveň k nároku na náhradu za nadužívanie nehnuteľnosti vo výške 9.600,- eur sa Žalovaný prikláňa
k názoru konajúceho súdu, nakoľko ten žalobkyňa nijak nepreukázala ani do dôvodu, ani do výšky
tohto nároku. Taktiež ako už žalovaný viackrát uviedol, žalobkyňa z predmetnej nehnuteľnosti odišla

sama a dobrovoľne. Našla si nového partnera a odišla žiť do prenajatého bytu a odtiaľ neskôr odišla
žiť k svojej matke. Žiadne okolnosti jej nebránili v užívaní spoločnej veci v rozsahu, ktorý zodpovedá
veľkostijejspoluvlastníckehopodielu,ibajejvlastnérozhodnutie.Nesúhlasístvrdenímžalobkyne,žebol
počas celého konania procesne pasívny. Žalovaný sa riadne a včas vyjadril ku všetkým skutočnostiam a
dôkazom, ktoré boli v rámci predmetného konania. Preukázanie požadovaných nárokov bolo na strane

žalobkyne, ktorá mala znášať dôkazné bremeno na preukázaní svojich nárokov na širšie vyporiadanie.
Nakoľko však neuniesla dôkazné bremeno možno považovať rozhodnutie prvostupňového súdu za
správne a spravodlivé.

9. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného uvedenou

v jeho vyjadrení k odvolaniu a na svojom odvolaní proti rozsudku trvá. Poukázala na bod 20.
odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k vynaloženým investíciám a uviedla, že v čase, keď žalobkyňa
tieto výdavky (faktúry) uhrádzala, t.j. v januári roku 2016 žalobkyňa a žalovaný neboli ešte
manželmi, nakoľko manželstvo uzatvorili až následne dňa 16.04.2016. Dôvodiac uvedeným je
zrejmé, že tieto výdavky, t.j. úhrady faktúr, neboli uhradené zo spoločných prostriedkov patriacich

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ale z výlučných prostriedkov žalobkyne. K nároku
za nadužívanie nehnuteľností uviedla, že spoluvlastníctvo k veci neoprávňuje spoluvlastníka užívať
bez ďalšieho spoločnú vec nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Následkom nadužívania
spoluvlastníckeho podielu dochádza na strane spoluvlastníka k nadužívaniu cudzej hodnoty. Keď jeden
zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu, t.j. na úkor ostatných spoluvlastníkov,

ukrátenému spoluvlastníkovi patrí voči nadužívajúcemu spoluvlastníkovi peňažná náhrada a poukázala
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 184/2010.

10. Žalovaný v odvolacej duplike poukázal na body 20. a 22. odôvodnenia rozsudku s tým, že súd prvej
inštancie jasne uviedol, že nepovažoval nároky žalobkyne za preukázané. Doplnil, že stanoviť výšku

nárokuzanadužívaniezinzerátovjenepodloženéapreúčelysúdnehokonanianedostatočné.Opätovne
uviedol, že oba nároky žalobkyne účinne poprela a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380

ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospelk záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech len čiastočne, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je
vo výroku VI. (a v závislom výroku IX. o trovách konania), ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok
žalobkyne titulom náhrady za nadužívanie nehnuteľností vo výške 9.600,- eur vecne správny, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k výroku
VI. (a závislom výroku VIII. o trovách konania), ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobkyne
titulom širšieho vyporiadania v časti prevyšujúcej 5.000,- eur je odvolanie dôvodné, v dôsledku čoho je
nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch VI., VIII. a IX. v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, a to so zameraním
na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že nárok žalobkyne
na náhradu titulom širšieho vyporiadania v časti prevyšujúcej 5.000,- eur a náhrady za nadužívanie
nehnuteľností nebol preukázaný, v dôsledku čoho ho súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný.

Výroky I, II., III., IV., V. a VII. neboli napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť a nepodliehali
odvolaciemu prieskumu.

13. Podľa § 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

14. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

15. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli
tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu

neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

16. Odvolateľka vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu titulom širšieho vyporiadania vo výške
8.400,- eur namietala, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V prvom rade mala za to, že súd prvej

inštancie nevzal do úvahy tú skutočnosť, že skutkové tvrdenia ohľadom širšieho vyporiadania resp.
vynaložených investícií do vyporiadavaných nehnuteľností, ktorých náhradu si žalobkyňa uplatnila,
žalovaný nepoprel, resp. ich poprel až v záverečnej reči, teda neskoro a neúčinne.

17. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP (popretie skutkových tvrdení protistrany), skutkové tvrdenia strany,

ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (ods. 1) Ak strana poprie skutkové
tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (ods. 2)18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou širšieho vyporiadania nedomáhala.
V podaní zo dňa 05.03.2022 (replika žalobkyne) sa zmienila o tom, že financovala prerábku domu
zahŕňajúc výmenu podláh, či výmenu pôvodných okien za plastové okná, ako aj opravu fasády

a postavenie záhradného domčeka. Žalobu o nárok na náhradu titulom širšieho vyporiadania nerozšírila.
Následne na pojednávaní dňa 11.10.2022 predložila faktúry ML-01/2016 a ML-01/2016 s príjemkovými
dokladmi zo dňa 06.04.2016 a 19.01.2016. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne síce uviedla,
že na širšom vyporiadaní trvá, ale zmenu (resp. rozšírenie) žaloby nenavrhla. Na tomto pojednávaní bol
vypočutý aj žalovaný, ktorý uviedol, že predložené faktúry sú z väčšej časti nepravdivé. V skutočnosti

sa robila iba fasáda, ostatné faktúry nie sú pravdivé. Z jedinú pravdivú faktúru považuje záhradný
domček, ktorý však je možné premiestniť na iný pozemok. V elektronickom podaní zo dňa 03.11.2022
žalovaný uviedol, že nemá prvý znalecký posudok, lebo ho zobrala žalobkyňa. Sú tam však fotografie
pôvodného stavu domu, tým preukazuje, že faktúry predložené žalobkyňou sú falošné, žalobkyňa
našla firmu, ktorej zaplatila 200,- eur a uvedená spoločnosť jej tie faktúry vystavila. Na nasledujúcom
pojednávaní dňa 08.11.2022 právny zástupca žalovaného zopakoval, že faktúry predložené žalobkyňou

rozporuje, kuchyňa i kúpeľňa boli v totožnom stave ako teraz, čo malo vyplynúť zo znaleckého posudku,
ktorým disponuje žalobkyňa. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že predmetom
faktúrnebolakuchyňa,aleišlooobklady,fasádu,plastovéoknáadvere.Dverebolinazáhradnýdomček.
V elektronickom podaní zo dňa 21.11.2022 žalovaný namietol, že keď žalobkyňa uviedla, že predmetom
faktúr nebola kuchyňa, hoci vo faktúre ML-01/2016 je výslovne uvedené, že išlo o obklady kuchyne

a kúpeľne, tvrdila zjavne aj v tomto prípade nepravdu. Podaním zo dňa 26.01.2023 žalobkyňa rozšírila
žalobu o nárok na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a navrhla pripustiť zmenu žaloby.
Zmena žaloby bola pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.07.2023. Podaním zo
dňa 07.09.2023 žalobkyňa žiadala opätovne pripustiť zmenu žaloby, ktorá bola pripustená uznesením
na pojednávaní dňa 07.09.2023. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného opätovne uviedol,

že nárok na širšie vyporiadanie v celom rozsahu rozporuje a má za to, že žalobkyňa ho nepreukázala,
čo v podstate zopakoval v rámci svojej záverečnej reči. Na uvedenom pojednávaní súd prvej inštancie
následne meritórne vo veci rozhodol.

19. Popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného je prostriedok procesnej obrany, ktorý

podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a 154). Na popretie skutkových tvrdení
sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca
strana uviesť vlastné tvrdenia. Označenie zloženej právnej skutočnosti iba názvom právneho inštitútu
(bez skutkovej identifikácie) má povahu právneho tvrdenia, ktorého predloženie je síce vhodné,
nie je však nevyhnutné a samo osebe je nedostatočné. Napr., ak sa žalovaný bráni proti nároku

žalobcu na plnenie zo zmluvy tým, že zmluva je neplatná, musí uviesť tvrdenia o faktoch (o
jednoduchých právnych skutočnostiach), z ktorých neplatnosť vyplýva. Iba holé tvrdenie, že zmluva je
neplatná, je nepostačujúce. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii
označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem
„substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva (ang. substantial law

- hmotné právo). Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho,
kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.
Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu
hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti
žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania. Rovnako platí, že následkom

porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie,
nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Často
však niet pevnej hranice pre rozpoznanie, či je predložené skutkové tvrdenie dostatočne substancované,
alebo nie. (z komentára k § 150 a 151, Števček a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár. C.H. Beck,
2016)

20. Odvolací súd má za to, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný účinne poprel skutkové
tvrdenia žalobkyne o tom, že vynaložila na zhodnotenie nehnuteľnosti investície (s výnimkou investície
vo výške 5.000,- eur - úprava fasády predmetnej nehnuteľností a vybudovanie záhradného domčeka,
ktorú žalovaný uznal). V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy žalobkyňa prvý krát

prezentovala súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia o tom, že do nehnuteľnosti investovala, čo aj
preukazovala listinnými dôkazmi a kedy si tento nárok uplatnila rozšírením žaloby. Skutkové tvrdenie
ako také bolo zo strany žalobkyne uvedené v podaní zo dňa 05.03.2022 (replika žalobkyne), dôkazy
v uvedenému tvrdeniu predložila na pojednávaní dňa 11.10.2022. Žalovaný však už na pojednávaní dňa11.10.2022 v rámci svojho výsluchu poprel pravdivosť predložených faktúr. Uviedol, že v skutočnosti sa
robila iba fasáda, ostatné faktúry nie sú pravdivé. Za jedinú pravdivú faktúru považuje záhradný domček,
ktorý však je možné premiestniť na iný pozemok. V elektronickom podaní zo dňa 03.11.2022 žalovaný

ďalej uviedol, že nemá prvý znalecký posudok, lebo ho zobrala žalobkyňa. Sú tam však fotografie
pôvodného stavu domu, tým preukazuje, že faktúry predložené žalobkyňou sú falošné, žalobkyňa našla
firmu, ktorej zaplatila 200,- eur a uvedená spoločnosť jej tie faktúry vystavila. Z uvedených tvrdení je
zrejmé, že žalovaný nielenže poprel skutkové tvrdenia žalobkyne o tom, že investície do nehnuteľností
boli vykonané, ale uviedol aj vlastné skutkové tvrdenia o tom, že z fotografií, ktoré sú obsahom

znaleckého posudku možno zistiť pôvodný stav domu, čo malo vylúčiť pravdivosť predložených faktúr.
Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením odvolateľky, že žalovaný poprel len to, že by práce boli vykonané,
keď žalovaný výslovne poprel aj výšku investícií zo strany žalobkyne (resp. pravdivosť predložených
faktúr), ani s tvrdením odvolateľky, že by k popretiu skutkových tvrdení odvolateľky došlo až v záverečnej
rečiprávnehozástupcužalovaného.Súdprvejinštanciepretosprávnevbode20.odôvodneniarozsudku
uviedol, že za nesporné skutkové tvrdenie (resp. investície, ktoré žalovaný uznal) považoval len

investíciu vo výške 5.000,- eur a vo zvyšku vykonal za účelom preukázania pravdivosti tvrdení žalobkyne
dokazovanie.

21. Pokiaľ však ide o samotné dokazovanie, odvolací súd musí dať za pravdu žalobkyni, že súd
prvej inštancie sa výsledkami vykonaného dokazovania dostatočne nezaoberal a nezohľadnil všetko,

čo v konaní vyšlo najavo. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o tom, že investície
boli vykonané („...súd považoval na základe predložených dôkazov za preukázané, že na spoločných
nehnuteľnostiach boli vykonané aj iné práce, a to v rozsahu 6.800,- eur, za ktoré bolo zhotoviteľovi
zaplatené...“) odporujú záveru o tom, že žalobkyňa hradila zo svojich výlučných prostriedkov. V prvom
rade nie je zrejmé, z akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k záverom, že na nehnuteľnostiach

boli vykonané aj iné práce. Ak malo ísť o faktúry, ktoré predložila žalobkyňa (č.l. 72 a 73) súd prvej
inštancie vôbec neuviedol, o ktoré práce či materiál vyšpecifikované na faktúrach malo ísť, pričom
súčasťou faktúry č. ML-02/2016 boli aj práce na vonkajšej fasáde + použitý materiál, ktorých vykonanie
žalovaný uznal. Nie je potom ani zrejmé, čo všetko mala zahŕňať zamietnutá suma, keď žalobkyňa
faktúrami preukazovala sumu vo výške 6.800,- eur, avšak v rámci širšieho vyporiadania si uplatnila sumu

13.400,- eur (v podaní zo dňa 26.01.2023, ktorým žiadala pripustiť rozšírenie žaloby uviedla, že žiada
náhradu za investíciu 6.800,- eur (faktúry), 2.500,- záhradný domček, 800,- eur preprava záhradného
domčeka a 3.000,- eur fasáda rodinného domu, tieto položky však vo svojom súčte predstavujú
sumu 13.100,- eur). Žalovaný síce uznal investície žalobkyne vo výške 5.000,- eur, ale súčasne
uviedol, že „jedinou investíciou žalobkyne do predmetu podielového spoluvlastníctva bola úprava fasády

predmetnej nehnuteľností a vybudovanie záhradného domčeka“. Tu však súd prvej inštancie nedal
odpoveď na to, ktoré konkrétne práce či materiál považoval za súčasť uznanej investície žalovaným
s prihliadnutím na to, že žalobkyňa uviedla, že fasáda, záhradný domček a jeho preprava prestavovala
sumu 6.300,- eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemal za preukázané, že by žalobkyňa za
investície, o ktorých predkladala faktúry, zaplatila výlučne z vlastných finančných prostriedkov. Vôbec sa

všaknevysporiadalslistinnýmidôkazminač.l.72–74(faktúryaPPD)anevysvetlil,čoobsahtýchtolistín
považoval za pravdivý, ak nie, z akého dôvodu a nevysporiadal sa ani s tým, či tieto investície mali byť,
resp. boli vynaložené pred uzavretím manželstva strán konania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
v časti zamietnutia vynaložených investícií titulom širšieho vyporiadania s výnimkou žalovaným uznanej
čiastky vo výške 5.000,- eur (bod 20. odôvodnenia rozsudku) tak trpí vadou nepreskúmateľnosti, pričom

súd prvej inštancie nevyhodnotil dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie, skutkové zistenia ktoré
z dokazovania vyplynuli neprepojil so skutkovými tvrdeniami strán konania a nie je ani zrejmé, ako vec
v tejto časti právne posúdil.

22. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne za nadužívanie nehnuteľnosti, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že nárok

si uplatnila podaním zo dňa 26.01.2023, predložila súdu dôkazy – dva inzeráty, z ktorých mala vyplynúť
výška nároku, avšak žalovaný jej skutkové tvrdenia poprel až v záverečnej reči, teda oneskorene
a neúčinne.

23. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. (ods. 1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoréstrana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (ods. 2)

24. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§
153 - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 - zákonná koncentrácia konania).
Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu. Zákonná koncentrácia konania je
pre súd a strany sporu obligatórna. V prípade sudcovskej koncentrácie konania časnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho

prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní,
alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým
mu neprizná procesné účinky.

25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok za nadužívanie nehnuteľností
vo výške 9.600,- eur uplatnila podaním zo dňa 26.01.2023. Inzeráty, ktorými mala v úmysle preukázať

svoj nárok predložila až spolu s podaním zo dňa 07.09.2023 (č.l. 266 – 268), t.j. v deň pojednávania, na
ktorom súd meritórne rozhodol. Na tomto pojednávaní predstúpil právny zástupca žalovaného a uviedol,
že rozporoval uplatnený nárok žalobkyne na náhradu za nadužívanie nehnuteľností a tým, že žalobkyňa
nepreukázala, na základe akých výpočtov dospela k uplatnenej sume. Pokiaľ ide o samotné užívanie
vyporiadavaných nehnuteľností počas konania pred súdom prvej inštancie žalovaný spochybňoval, že

by mal žalobkyni vznikať nárok v súvislosti s tým, že nehnuteľnosti neužíva a uvádzal, že žalobkyňa sa
z nehnuteľnosti odsťahovala na základe vlastného uváženia, bez nátlaku a proti vôli žalovaného, pričom
vužívaníspoločnýchnehnuteľnostíjejnijakonebránil(napr.elektronicképodaniezodňa21.11.2022).Na
základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobkyňa predložila návrh na pripustenie zmeny
žaloby, ktorou rozšírila svoj nárok o náhradu za nadužívanie nehnuteľností až dňa 26.01.2023, t.j. 17

mesiacov po podaní žaloby a súčasne v záverečnej fáze súdneho konania, pričom svoj nárok podložila
listinnými dôkazmi až v deň pojednávania, na ktorom bolo meritórne rozhodnuté, potom nemožno
konštatovať, že žalovaný poprel jej skutkové tvrdenia ohľadom uvedeného nároku na pojednávaní dňa
07.09.2023 neskoro. Jednak žalovaný nemal k dispozícii uvedené listinné dôkazy skôr, teda ani nemal
možnosť sa k nim skôr vyjadriť, jednak uplatnenie sudcovskej koncentrácie konanie je plne na uvážení

súdu, pričom súd nemusí v rozhodnutí vo veci samej vysvetľovať prečo sa rozhodol uplatniť sudcovskú
koncentráciu konania, alebo prečo na prostriedky procesnej obrany prihliadol. Navyše je potrebné
zdôrazniť, že žalobkyňa mala možnosť uviesť skutkové tvrdenia ohľadom náhrady za nadužívanie
nehnuteľností, ako aj uplatniť tento nárok už priamo v žalobe, resp. skôr. Pokiaľ teda súd prvej inštancie
neskoncentroval konanie v neprospech žalobkyne, niet dôvodu, aby tak činil jednostranne len voči

žalovanému.

26. Pokiaľ ide o samotné závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa svoj nárok nepreukázala,
tu odvolací súd odkazuje na bod 22. odôvodnenia rozsudku, kde súd prvej inštancie zrozumiteľným
spôsobom vysvetlil, že z predložených inzerátov nebolo možné posúdiť, či je tento nárok uplatnený

riadne vzhľadom na technický stav a polohu nehnuteľností, preto považoval nárok žalobkyne za
nepreukázaný. Na uvedených záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd nevidí žiadnu vadu a dopĺňa,
že je vylúčené, aby súd sám dospel k skutkovým zisteniam o výške nájomného sporných nehnuteľností
za obdobie kedy ich žalobkyňa neužívala na podklade inzerátov o ponuke nájmu nehnuteľností, pretože
sa jedná o posudzovanie otázky, na ktorú je potrebné disponovať odbornými znalosťami (§ 206 a § 207

CSP). Bolo povinnosťou žalobkyne uniesť dôkazné bremeno nielen v tom smere, že jej vznikol nárok
na náhradu za nadužívanie spoločných nehnuteľností, ale aj preukázať jeho výšku, čo sa nestalo, ako
správneskonštatovalsúdprvejinštancie.Odvolacísúdpovyčerpaníodvolacejargumentáciekonštatuje,
že závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa nepreukázala ňou uplatnený nárok za nadužívanie
nehnuteľností, sú vecne správne.

27. Na podklade uvedeného potom odvolací súd uzatvára, že napadnutý výrok VI. v časti, ktorou súd
prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu za nadužívanie nehnuteľností a závislý výrok IX. o trovách
konania (ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % - voči ktorému žalobkyňa nevzniesla osobitne žiadne odvolacie námietky,

preto ho odvolací súd vzhľadom na spôsob rozhodnutia považoval za vecne správny), je vecne správny,
a preto ho s použitím § 387 CSP, potvrdil. Pokiaľ ide o napadnutom výrok VI. v časti, ktorou súd
prvej inštancie zamietol žalobu o náhradu titulom širšieho vyporiadania a závislý výrok VIII. o trovách
konania,vdanomprípadedošlonesprávnymprocesnýmpostupomsúduprvejinštancieneodôvodnenímrozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci)
k znemožneniu žalobkyni realizovať jej procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,pričomspoukazomnato,žesúdprvejinštancie

rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento
nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací
súd rozsudok súdu v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne na náhradu titulom
širšieho vyporiadania vo výške 8.400,- eur, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých
dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či bolo preukázané vynaloženie investícií na spoločné
nehnuteľnosti a ich výšky, vrátane skutočnosti, či investície boli vynaložené z výlučných prostriedkov
žalobkyne, starostlivo pritom posúdi aj argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane

do spisu založených listinných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je
potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery
súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného
rozhodnutia.

29. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie v časti nároku na širšie vyporiadanie, ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).