Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722201022
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8722201022.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu Slovenská televízia

a rozhlas, so sídlom Bratislava, Mlynská dolina, IČO: 56 398 255, proti žalovanej A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C., D. XXXX/X, v spore o zaplatenie 304,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 7.4.2022 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 304,40
eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe

zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č.
340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene
a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „Zákon"). Žalovaná je zo zákona platiteľom úhrady za služby
verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) Zákona vo výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 Zákona
s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona

a údajov od dodávateľa elektriny, ktorý eviduje žalovanú ako odberateľa elektriny v odbernom mieste
elektriny, a ktorý zároveň poskytuje žalobcovi súčinnosť v zmysle § 9 ods. 2 Zákona žalobca zistil, že
žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu v zmysle Zákona za obdobie 1.10.2016 – 30.11.2021
(ďalej len „žalované obdobie").
Nakoľko si žalovaná nesplnila zákonnú povinnosť a neoznámila žalobcovi v zmysle § 9 ods. 6 Zákona do
30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti vznik povinnosti platiť úhradu a túto skutočnosť nepreukázala,
prihlásil žalovanú do evidencie platiteľov na základe údajov od dodávateľa elektriny žalobca. Žalobca v

zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 3.11.2021 odoslanou prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s., vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy.
Výška dlhu je súčinom počtu mesiacov v žalovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona.
Dlh žalovanej za žalované obdobie 1.10.2016 – 30.11.2021 je vo výške 287,40 eur za 61 mesiacov
sledovaného obdobia, 17,- eur z titulu pokuty, t.j. celkovo 304,40 eur.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

3. Rozsudkom zo dňa 20.9.2022 súd žalobe vyhovel. Po odvolaní podanom žalovanou Krajský súd
Prešov ako súd druhej inštancie pripustil čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy 139,- eur a v tejto častikonanie zastavil a vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle
pokynu mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zrušujúceho výroku a
vysporiadať sa ex offo s premlčaním žalobou uplatneného nároku v súlade s naplnením ústavného

princípu ochrany slabšej zmluvnej strany.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:

5. Z prehľadu predpisov a platieb vyplýva, že žalovaná má v evidencii uvedenú adresu trvalého bydliska
C., E. XX.

6. Listom zo dňa 3.11.2021 bola žalovaná vyzvaná na úhradu nedoplatku v sume 289,25 eur.

7. Žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a poštových sadzieb spojených

s vymáhaním vo výške 1,85 eura, nakoľko tarifná cena pre produkt Úradná zásielka pri podaji cez
elektronický podací hárok v období od 1.7.2019 činila 1,85 eur za kus.

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

9. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 340/2012
Z.z.),vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

15.Podľa§10ods.5zákonač.340/2012Z.z.,nároknazaplatenieúhrady,sktoroujeplatiteľvomeškaní,

pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

16. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len zajednoodberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods.6 písm.
c).

18. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj

so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,

predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy.
V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k

žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.
navrhne dôkazy.

22. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

23. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

24. „I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a
im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020)“

25. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou.
Povinnosť žalovanej platiť úhrady za služby poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti

vysielania a televízneho vysielania vznikol tak, že žalovaná je evidovaná dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny. V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, aby žalovaná pri uzatváraní
zmluvy o dodávke elektriny konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, teda vystupovala ako spotrebiteľ. Ak je teda zmluva o dodávke elektriny spotrebiteľskou
zmluvou tak aj právny vzťah, ktorý z neho vyplýva, teda povinnosť platiť úhrady za služby, je
spotrebiteľským právnym vzťahom.

26. Žalobca žiadal o úhradu platieb za obdobie od 1.10.2016 – 30.11.2021. Predmetom sporu je
nárok žalobcu vyplývajúci priamo zo Zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska.

27.Žalovanávpodanomodvolaníuviedla,žesplácaladlžnúsumupourčitýchčiastkachnaúčetuvedený
žalobcom vo výške takmer 1/3 dlžnej sumy. Poukázala na to, že v minulom liste uviedla, že je na
čiastočnom invalidnom dôchodku.
Dňa 3.3.2023 žalobca čiastočne zobral späť žalobu v rozsahu 139,- eur a po čiastočnom späťvzatí
sa domáha zaplatenia istiny vo výške 148,40 eura (za obdobie od 04/2018 do 11/2021), ďalej pokuty

vo výške 17,- eur a náhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eura. Žalobca
uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaná k svojím platbám nestanovila obdobie, za ktoré uhrádzala
pohľadávku, tieto platby tak boli započítané na predpisy najskôr splatné.
Vo vyjadrení k uvedenému podaniu žalobcu žalovaná uviedla, že na základe telefonického rozhovoru
a následné odoslania mailu na právne oddelenie uhradí dlžnú čiastku 204,- eur podľa splátkového

kalendára. Uviedla, že platby v čiastkových sumách uhrádzala od júna 2022 (v celkovej čiastke 199,-
eur). Na pojednávaní dňa 3.9.2024 potvrdila, že splátkami hradila nepremlčanú časť nároku žalobcu.
Z obsahu vyjadrení strán sporu a obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na úhrady za
obdobie od 1.10.2016 do 30.11.2021. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 7.4.2022 v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka boli premlčané všetky predpísané úhrady splatné viac ako tri roky pred

7.4.2022, tzn. pred 7.4.2019. Žalobca by tak nemal nárok na úhrady splatné pred 7.4.2019, t.j. mal nárok
na 32 splátok po 4,64 eur, čo činí 148,48 eur. Pokiaľ žalovaná v období od apríla 2019 uhradila sumu
40,- eur (uvedené v sumáre platieb) + 139,- eur (o ktoré zobral žalobca žalobu späť), žalovaná uhradila
v nepremlčanom období celkovo sumu 179,- eur, ktorá presahuje predpísaných 148,48 eur a nemožno
konštatovať danosť nároku žalobcu.

Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobca svoj nárok nepreukázal.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a nakoľko v konaní úspešná žalovaná si
náhradu trov konania neuplatnila, súd žiadnej z strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.