Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 10, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-7C/96/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321203230
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5321203230.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom D. B. XXX, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Anna Gašpercová, advokátka, so sídlom Daniela
Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 37 906 305, proti žalovanému: F. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
D. B. XXX, XXX XX E., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I.Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov prikazuje žalobkyninehnuteľnosti
nachádzajúce sa v okrese Čadca, obci Turzovka, katastrálnom území Turzovka:

1.1 Rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele C-KN 1815 – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 347 m2, zapísaný na LV XXXX, v hodnote 50.598,17 €,
1.2. Parcela CKN 1815 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 347 m2, zapísaná na LV XXXX,
v hodnote 12.405,25 €.

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e žalovanému

1. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Čadca, obci E., katastrálnom území Turzovka:

1.1. Spoluvlastnícky podiel 168/3024 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX:
• k pozemku E-KN 3373 – trvalý trávny porast o výmere 1813 m2 v hodnote 698,01 €,
• k pozemku E-KN 5163/6 – ostatná plocha o výmere 1464 m2 v hodnote 224,48 €,

1.2. Spoluvlastnícky podiel 240/8640 pod B 13
• k pozemku E-KN 4577 – trvalý trávny porast o výmere 2511 m2 zapísanému na
LV XXXX, v hodnote 1,80 €,

1.3. Spoluvlastnícky podiel 393120/16934400 pod B 11
• k pozemku E-KN 4601 – trvalý trávny porast o výmere 933 m2 zapísanému na
LV XXXX, v hodnote 150,10 €,

1.4. Spoluvlastnícky podiel 393120/16934400 pod B 17
• k pozemku E-KN 4625 – trvalý trávny porast o výmere 2454 m2 zapísanému na

LV XXXX, v hodnote 157,23 €,

1.5. Spoluvlastnícky podiel 840/5040 pod B 13 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4663/1 – trvalý trávny porast o výmere 678 m2 v hodnote 31,19 €,
• k pozemku E-KN 4916 – trvalý trávny porast o výmere 756 m2 v hodnote 34,78 €,
• k pozemku E-KN 4917 – trvalý trávny porast o výmere 305 m2 v hodnote 14,03 €,

1.6. Spoluvlastnícky podiel 240/8640 pod B 10
• k pozemku E-KN 4549 – trvalý trávny o výmere 2217 m2 zapísanému na LV XXXX, v hodnote 1,59 €,1.7. Spoluvlastnícky podiel 840/10080 pod B 7
• k pozemku E-KN 4892/2 – orná pôda o výmere 2359 m2 zapísanému na LV XXXX, v hodnote 28,19 €,

1.8. Spoluvlastnícky podiel 3120/115200 pod B 10 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 5114 – ostatná plocha o výmere 135 m2 v hodnote 10,09 €,
• k pozemku E-KN 5119/4 – orná pôda o výmere 21 m2 v hodnote 0,08 €,

1.9. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4265 – orná pôda o výmere 173 m2 v hodnote 12,40 €,
• k pozemku E-KN 4277 – orná pôda o výmere 460 m2 v hodnote 32,98 €,
• k pozemku E-KN 4282 – orná pôda o výmere 291 m2 v hodnote 20,86 €,
• k pozemku E-KN 4624 – orná pôda o výmere 194 m2 v hodnote 267,72 €,

• k pozemku E-KN 4686 – orná pôda o výmere 417 m2 v hodnote 1.444,91 €,
• k pozemku E-KN 5107 – orná pôda o výmere 556 m2 v hodnote 39,87 €,

1.10. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4661/1 – orná pôda o výmere 79 m2 v hodnote 273,74 €,

• k pozemku E-KN 4724 – orná pôda o výmere 373 m2 v hodnote 26,74 €,

1.11. Spoluvlastnícky podiel 2/6 pod B 3 k pozemku E-KN 4345 – orná pôda o výmere 1239 m2
zapísanému na LV XXXX, v hodnote 59,22 €,

1.12. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 1 k pozemku E-KN 3493 – orná pôda o výmere 1659 m2
zapísanému na LV XXXX, v hodnote 118,95 €,

1.13. Spoluvlastnícky podiel 3120/115200 pod B 10 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
XXXX, a to:

• k pozemku E-KN 5112/1 – orná pôda o výmere 81 m2 v hodnote 0,31 €,
• k pozemku E-KN 5112/2 – orná pôda o výmere 2596 m2 v hodnote 1,81 €,
• k pozemku E-KN 5113/1 – orná pôda o výmere 777 m2 v hodnote 58,08 €,

1.14. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:

• k pozemku E-KN 4207 – orná pôda o výmere 12 m2 v hodnote 16,56 €,
• k pozemku E-KN 4338 – orná pôda o výmere 1038 m2 v hodnote 74,42 €,
• k pozemku E-KN 4715 – orná pôda o výmere 15 m2 v hodnote 1,08 €,
• k pozemku E-KN 4752 – orná pôda o výmere 862 m2 v hodnote 61,80 €,
• k pozemku E-KN 4903 – orná pôda o výmere 198 m2 v hodnote 686,07 €,

1.15. Spoluvlastnícky podiel 1 pod B 2 k pozemku E-KN 4661/2 - orná pôda o výmere 240 m2
zapísanému na LV XXXX, v hodnote 331,20 €,

1.16. Parcely zapísané na LV XXXX

· E-KN č. 3374 – orná pôda o výmere 309 m2 v hodnote 2.141,37 €,
· E-KN č. 4231 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 208 m2 v hodnote 1.441,44 €.

2. Hnuteľné veci:
2.1. Malotraktor s vlečkou, zelenej farby, v hodnote 800,- €,

2.2. Cinkulár, šedej farby, v hodnote 300,- €.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sumu 16.410,89 €, a to v pravidelných mesačných splátkach splatných vždy do 15. dňa
v mesiaci, prvá splátka je vo výške 8.000,- €, druhá až siedma splátka sú vo výške 1.266,- € a posledná

ôsma splátka je vo výške 814,89 €, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.IV. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V žalobe

uviedla, že manželstvo strán sporu zaniklo Rozsudkom Okresného súdu Žilina (predtým Okresného
súdu Čadca) sp. zn. 16Pc/1/2020 zo dňa 28. 02. 2020, ktorý sa stal právoplatným dňa 08. 05. 2020.
Počas trvania manželstva strany sporu spoločne nadobudli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese
Čadca, obec E., kat. územie E., a to:
1.1 Rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele C-KN 1815 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 347 m2, zapísaný na LV XXXX,

1.2.ParcelaCKN1815–zastavanáplochaanádvorieovýmere347m2,zapísaná naLVXXXX,
(pozn. súdu - nehnuteľnosti označené pod bodmi 1.1 a 1.2 ďalej aj ako „Nehnuteľnosti 1“),
1.3. Spoluvlastnícky podiel 168/3024 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX
• k pozemku E-KN 3373 – trvalý trávny porast o výmere 1813 m2
• k pozemku E-KN 5163/6 – ostatná plocha o výmere 1464 m2

1.4. Spoluvlastnícky podiel 240/8640
• k pozemku E-KN 4577 – trvalý trávny porast o výmere 2511 m2 zapísanému na LV XXXX,
1.5. Spoluvlastnícky podiel 393120/16934400
• k pozemku E-KN 4601 – trvalý trávny porast o výmere 933 m2 zapísanému na LV XXXX,
1.6. Spoluvlastnícky podiel 393120/16934400

• k pozemku E-KN 4625 – trvalý trávny porast o výmere 2454 m2 zapísanému na LV XXXX,
1.7. Spoluvlastnícky podiel 840/5040 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4663/1 – trvalý trávny porast o výmere 678 m2
• k pozemku E-KN 4916 – trvalý trávny porast o výmere 756 m2
• k pozemku E-KN 4917 – trvalý trávny porast o výmere 305 m2

1.8. Spoluvlastnícky podiel 240/8640
• k pozemku E-KN 4549 – trvalý trávny o výmere 2217 m2 na LV XXXX,
1.9. Spoluvlastnícky podiel 840/10080
• k pozemku E-KN 4892/2 – orná pôda o výmere 2359 m2 zapísanému na LV XXXX,
1.10. Spoluvlastnícky podiel 3120/115200 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:

• k pozemku E-KN 5114 – ostatná plocha o výmere 135 m2
• k pozemku E-KN 5119/4 – orná pôda o výmere 21 m2
1.11. Spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam zapísaným LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4265 – orná pôda o výmere 173 m2
• k pozemku E-KN 4277 – orná pôda o výmere 460 m2

• k pozemku E-KN 4282 – orná pôda o výmere 291 m2
• k pozemku E-KN 4624 – orná pôda o výmere 194 m2
• k pozemku E-KN 4686 – orná pôda o výmere 417 m2
• k pozemku E-KN 5107 – orná pôda o výmere 556 m2
1.12. Spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam na LV XXXX, a to:

• k pozemku E-KN 4661/1 – orná pôda o výmere 79 m2
• k pozemku E-KN 4724 – orná pôda o výmere 373 m2
1.13. Spoluvlastnícky podiel 2/6 k pozemku E-KN 4345 – orná pôda o výmere 1239 m2 zapísanému
na LV XXXX,
1.14. Spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku E-KN 3493 – orná pôda o výmere 1659 m2 zapísanému na

LV XXXX,
1.15. Spoluvlastnícky podiel 3120/115200 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 5112/1 – orná pôda o výmere 81 m2
• k pozemku E-KN 5112/2 – orná pôda o výmere 2596 m2
• k pozemku E-KN 5113/1 – orná pôda o výmere 777 m2

1.16. Spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, a to:
• k pozemku E-KN 4207 – orná pôda o výmere 12 m2
• k pozemku E-KN 4338 – orná pôda o výmere 1038 m2
• k pozemku E-KN 4715 – orná pôda o výmere 15 m2
• k pozemku E-KN 4752 – orná pôda o výmere 862 m2

• k pozemku E-KN 4903 – orná pôda o výmere 198 m21.17. Spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku E-KN 4661/2 - orná pôda o výmere 240 m2
zapísanému na LV XXXX,
1.18. Parcely E-KN č. 3374 – orná pôda o výmere 309 m2 a E-KN č. 4231 – zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 208 m2, zapísané na LV XXXX,
(pozn. súdu - nehnuteľnosti označené pod bodmi 1.3 až 1.18 ďalej aj ako
„Nehnuteľnosti 2“)
Podľa Potvrdenia o trhovej hodnote nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. E. Realitnej kancelárie
JPH zo dňa 06. 10. 2021 sa trhová cena rodinného domu súp. č. XXXX a pozemku KNC p. č. 1815 -

zastavaná plocha a nádvorie pohybuje v rozmedzí od 50.000,- € do 59.000,- €. Navrhovateľka zvolila
pre vyporiadanie BSM hodnotu domu na hornej hranici tohto odhadu. Ceny pozemkov na ostatných
listoch vlastníctva odvodila od Príloh č. l k zákonu č. 258/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorá určuje hodnotu
ornej pôdy a trvalých trávnych porastov v SR v závislosti od katastrálneho územia pre účely vyrubenia
dane z pozemkov. Pre katastrálne územie E. je hodnota ornej pôdy určená vo výške 0.1434. € za 1 m2

a hodnota trvalých trávnych porastov vo výške 0.0258,- € za 1 m2. Ceny ostatných plôch žalobkyňa
odvodilaodceny,zaktorúkupovaloMestoTurzovkaobdobnépozemkyvroku2019 podľazmluvy
zverejnenej na internete. Celkovú hodnotu pozemkov uviedla vo výške 1.597,82 €. Konkrétne uviedla
všeobecnú hodnotu podielu v nehnuteľnostiach (pozn. súdu – súd uvádza len cenu nehnuteľností, ktoré
neboli ocenené v znaleckom posudku), nasledovne: parcela EKN č. 4577 v sume 1,80 €, EKN č. 4549

v sume 1,59 €, EKN č. 4892/2 v sume 28,19 €, EKN č. 5119/4 v sume 0,08 €, EKN č. 4265 v sume 12,40
€, EKN č. 4277 v sume 32,98 €, EKN č. 4282 v sume 20,86 €, EKN č. 5107 v sume 39,87 €, EKN č. 4724
v sume 26,74 €, EKN č. 4724 v sume 26,74 €, EKN č. 4345 v sume 59,22 €, EKN č. 3493 v sume 118,95
€, EKN č. 5112/1 v sume 0,31 €, EKN č. 5112/2 v sume 1,81 €, EKN č. 4338 v sume 74,42 €, EKN č.
4715 v sume 1,08 €, EKN č. 4752 v sume 61,80 €. Ďalej uviedla, že do pasív BSM patrí stavebný úver č.

3236500101 od Prvej stavebnej sporiteľne, zostatok úveru v zmysle Potvrdenia G. H. H. zo
dňa 21. 07. 2021 je 2.780,14 €. Do pasív BSM tiež patrí úver č. 6902039702 z Úverovej karty TESCO,
s variabilným symbolom 6902039702, od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Mesačná splátka je
v sume 109,94 €. Odo dňa rozvodu manželstva žalobkyňa spláca uvedené úvery zo svojich výlučných
prostriedkov a žiadala, aby súd na to pri vyporiadaní prihliadal. Žalobkyňa taktiež žiadala, aby súd pri

vyporiadaní prelomil zásadu rovnosti podielov oboch manželov. Poukazovala pri tom na to,
že výlučne ona má zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. V roku 1990,
keď účastníci konania uzatvorili manželstvo, žila žalobkyňa v rodinnom dome v I. a žalovaný k nej prišiel
bývať nemajetný. Po smrti jej matky, ktorá zomrela v januári 1991 žalobkyňa tento rodinný
dom zdedila v celosti. Keďže žalovaný sa chcel vrátiť na Kysuce, zohnali si možnosť odkúpiť členský

podiel s právom kúpy prenajatého bytu voči bytovému družstvu v Čadci. Kúpna cena za
členský podiel predstavovala sumu 85.000,- Kčs. Keďže nedisponovali tak vysokou sumou, musela
žalobkyňa za tým účelom predať svoj rodinný dom, v ktorom dovtedy spoločne bývali. Za predaj domu
v tom čase žalobkyňa inkasovala sumu vo výške 232.000,- Kčs. Finančné prostriedky vo výške 86.000.
Kčs odovzdala žalobkyňa žalovanému a ten s nimi išiel vyplatiť kúpnu cenu za byt v Čadci, do ktorého

sa následne ako noví nájomníci nasťahovali. Zvyšná časť finančných prostriedkov z predaja domu bola
použitá na kúpu zariadenia domácnosti v Čadci a na sťahovanie. V uvedenom byte žili
od roku ]992 do roku 2008 ako nájomníci. Keď sa vyskytla možnosť užívaný byt odkúpiť do vlastníctva
účastníkov konania za zostatkovú hodnotu, bolo by nehospodárnym danú možnosť nevyužiť, no zároveň
nebolo z čoho, pretože v tom čase v BSM nevlastnili potrebné finančné prostriedky. Žalovaný

vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Z uvedeného dôvodu nebolo možné do spoločného BSM
našetriťfinančnéprostriedky,ktoréžalobkynizjejpríjmovvtedyledvavystačilinabežnýchoddomácnosti
a starostlivosť o deti. Žalovaný prednostne míňal finančné prostriedky, ktoré dostal, na alkohol
a cigarety. Finančne žalobkyňu podporoval jej otec. Ešte v roku 2005 jej daroval finančné prostriedky,
ktoré si vložila na účet a v prípade potreby ich zo svojho účtu čerpala. Na kúpnu cenu, ktorá bola v zmysle

Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu vo výške 43.060,39 Sk použila žalobkyňa finančné
prostriedky, ktoré dňa 28. 02. 2006 vybrala z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na uvedený účet si ich vložila
dňa 06. 05. 2005 po tom ako jej ich otec daroval, po tom čo ich dňa 03. 02. 2005 zo svojich účtov vybral.
V roku 2008 účastníci konania predmetný byt predali za kúpnu cenu 1.500.000 Sk a za rovnakú sumu
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom a ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom vyporiadania v zmysle tejto žaloby. Hoci spomenutý byt už nie je aktívom BSM, poslúžil ako
majetkováhodnota,zaktorúúčastnícikonanianadobudliaktívaBSM,ktorýchvyporiadaniasažalobkyňa
domáha touto žalobou. Obaja účastníci sa stali počas trvania manželstva invalidnými. Žalobkyňa v roku
2007, od toho času poberala čiastočný invalidný dôchodok, ale popri ňom stále aj pracovala. Žalovanýpočas trvania manželstva len občasne pracoval v stavebníctve. Neskôr cca v roku 2017 sa aj žalovaný
stal čiastočne invalidným. Žalobkyňa počas trvania manželstva pracovala, vychovávala deti a aj sa
starala o domácnosť. Žalovaný pokiaľ aj zarobil finančné prostriedky tak tieto použil na

alkoholacigarety.Jehoškodlivénadmernéužívanievyústiloaždozávislosti.Rozhodnutímsúdumubolo
uložené aj ochranné protialkoholické liečenie. Problémy v manželstve účastníkov pretrvávali
25 rokov pred rozvodom. Žalovaný verbálne i fyzicky útočil na žalobkyňu, často požíval alkoholické
nápoje, pod vplyvom ktorých bol agresívny a vulgárny. Jeho správanie bolo dvakrát riešené
priestupkovo a aktuálne je odsúdený zo spáchania trestného čin nebezpečného vyhrážania.

Vrámcivyporiadanianavrhla,abysúdprikázaldojejvýlučnéhovlastníctvanehnuteľnostizapísanénaLV
XXXX (rodinný dom s pozemkom CKN 1815), zaviazal žalobkyňu splatiť úvery, do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal všetky ostatné nehnuteľnosti a na vyrovnanie podielov neurčil žalobkyni výplatok z
dôvodu jej výlučných zásluh na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, ako aj z
dôvodu jej výlučnej starostlivosti o spoločné deti a najmä tiež z dôvodov opakovaného násilia, ktorého
sa žalovaný dopúšťal.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že po uzatvorení manželstva v roku 1990 bývali spolu so
žalobkyňou v jej rodnom dome v Hurbanove. Manželkin dom bol veľmi starý, bol problém v ňom bývať,
preto v tomto dome zaviedol vodu, vo vnútri vybudoval kúpeľňu, záchod, aj žumpu. Celý dom dal do
poriadku, preto ho bolo možné v tej dobe predať za 120.000,- Kčs. Keby v ňom neurobil

všetky tieto práce, tak by dom v tej dobe nemal skoro žiadnu hodnotu, iba pozemky, na ktorých stál.
To, že dom predali za takú cenu, bolo aj jeho pričinením, nakoľko ako stavbár všetky tieto práce urobil
svojpomocne. V tom čase pracoval v družstve. Po tom, čo družstvo zatvorili, prišiel o prácu. Rozhodli
sa spoločne s manželkou presťahovať na Kysuce. Jeho dobrý kamarát J. G. mu pomohol a vybavil mu
za sumu 85.000,- Kčs členské podiely od družstva, ktoré v tej dobe mali hodnotu min. vo

výške 220.000,- Kčs. Opäť, vďaka jeho zásluhe, nadobudli tento byt v nižšej sume, v
akej sa tieto členské práva v družstve v tej dobe pohybovali. Zvyšok peňazí potom do bytu investovali
a neskôr, keď ho odkúpili, ho predali za oveľa vyššiu čiastku. Vďaka tomuto si kúpili ich terajší dom aj
s pozemkami. Tvrdenia o údajných peniazoch od otca žalobkyne, ktoré mali slúžiť na kúpu ich domu,
nie sú pravdivé, pretože byt predali cez realitnú kanceláriu a presne tá istá realitná kancelária im za tieto

peniaze sprostredkovala kúpu ich domu. Žiadne peniaze v rukách ani reálne nemali. Žalobkyňa dostala
peniaze od svojho otca, ktorý svojmu synovi kúpil v Českej republike pohostinstvo, aby nebola o nič
ukrátená, aby obe deti dostali od neho rovnako a tieto peniaze z účtu vybrala a vložila
si na svoje bankové účty. Po tom, ako kúpili dom, tento celý vypratal a odviezol z neho 2 plné vozíky
na smetisko. Starý drevený nábytok sám porúbal a nachystal. Keď bol celý dom vyprataný, na

celom prízemí aj poschodí urobil nové omietky a novú dlažbu. Kúpil pec na tuhé palivo, dal urobiť novú
prípojku na elektrinu, zaviedol nové káble do domu. Od známeho si požičal lešenie a so švagrom ho
postavili a spolu osadili nové ríny na časti domu. Prerobil podkrovie, aby bolo obývateľné. Vždy na zimu
kúpil drevo, sám ho porúbal a nachystal na kúrenie. Nie je preto pravdou, že by sa nestaral o domácnosť
a o rodinu. Žalobkyňa si do manželstva priniesla nemanželskú dcéru, ktorej dal svoje priezvisko a mal ju

rádrovnakoakoichdeti.Keďmalažalobkyňazdravotnéproblémy,vždyprinejstálaboljejoporou.Práve
naopak, veľakrát sa vzdal dobre platenej pracovnej cesty a ostal doma s deťmi, o ktoré sa staral, vozil
ich do školy, zo školy, varil im, staral sa o domácnosť, aj o svoju chorú ženu. Keď mohol pracovať, vždy si
našiel prácu. Chodil na turnusy pracovne do zahraničia, najčastejšie do Českej republiky, ale aj
do Francúzska či Nemecka. Všetky peniaze dával na spoločnú domácnosť a nosil ich domov. V Českej

republike mal vedený účet, manželke dal k účtu neobmedzený prístup a z tohto účtu financovala chod
spoločnej domácnosti, ako aj starostlivosť o deti. Nikdy nebol alkoholik, práve naopak,
je dobrovoľný abstinent. Jeho bývalá manželka sa ho snaží vykresliť v tom najhoršom svetle, pričom je
to práve ona, ktorá ho vyštvala z domu jej správaním a neustálym provokovaním. V súpise majetku má
byť uvedená aj garáž, ktorú so synom svojpomocne postavil pred cca. 8 rokmi. Materiál na stavbu tejto

garáže odkúpil od svojho zamestnávateľa tak, že koľko si zobral, toľko mu on strhol z výplaty. Syn na
stavbu kúpil len kvádre a cement a on túto garáž postavil sám, preto by mala byť zahrnutá do spoločného
majetku. Počas manželstva kúpil malotraktor s vlečkou, ktorý má teraz hodnotu okolo 800,-
až 1.000,- € a cinkulár, ktorý kúpil od pôvodných majiteľov domu za 5.000,- Sk a ktorý je stále v dobrom
stave a funkčný. Úver bol vzatý za účelom rekonštrukcie okien na starom dome v hodnote

1.500,- €, pričom on tiež pomáhal a vysádzal staré okenné rámy, aby firma mohla nasadiť nové. Ďalej
sa z toho kúpila nová podlaha, kuchynská linka a elektrická pec. Dcéra si chcela otvoriť masážny salón,
tak si prenajala priestory a z ďalšieho úveru sa jej nakúpilo vybavenie. So všetkým rodine pomáhal
a nerozumie postoju, aký ku nemu rodina teraz má. Pred 2 rokmi ho vyštvali z ich domu. Jeho bývalámanželka bola na neho agresívna, robila všetko pre to, aby sa neovládol. Po čase nemohol tolerovať jej
správanie k nemu, aj to, že mu viackrát napľula do tváre a slovne na neho útočila aj pred
deťmi. On z úcty k nej nikdy na ňu trestné oznámenie nepodal, čo teraz ľutuje, nakoľko

to ona všetko využíva teraz vo svoj prospech. Odišiel z domu preto, že jej útoky na neho sa stupňovali
a nedokázal to viac znášať. Momentálne býva u svojej sestry, ktorá ho na nejaký čas prichýlila a nakoľko
je invalidný dôchodca, ktorého už nikde vzhľadom na zdravotné problémy a vek nezamestnajú, takže si
chodí aspoň brigádne privyrábať. Ak by bola pravda, že je alkoholik, jeho sestra by to v žiadnom prípade
netolerovala a vyhodila by ho z bytu. Navrhol, aby súd vyporiadal majetok patriaci do BSM tak, že jemu

prikáže rodinný dom súp. č. 6153 a pozemok CKN 1815, malotraktor s vlečkou a cinkulárku, a zároveň
mu uloží povinnosť splatiť obidva úvery a žalovanej prikáže ostatné nehnuteľnosti.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že na začiatku manželstva sa žalovaný nasťahoval do domu,
ktorý následne zdedila. Žalovaný bol v tom čase nemajetný. Dom bol síce starý, ale v každej izbe
bolo plynové kúrenie. Vodu do domu zaviedol jej švagor. Kúpeľňu a WC robil jej bratranec. Žumpa bola

vybagrovaná a žalovaný ju len doupravoval. Pokiaľ žalovaný uvádza, že dom dal do poriadku a urobil na
ňom výrazné zmeny, nie je to celkom pravda, pretože výraznou zmenou, ktorú on v dome urobil, bol len
vchodzkuchynedospálne.Žalovanýnerozporuje,žečlenskýpodielvbytovomdružstvesprávomnájmu
bytu v Čadci kúpili za financie, ktoré získala za predaj jej domu. K tomu, či získal cez kamaráta zľavu
na členský podiel sa nevie vyjadriť, ohľadne uvedeného skutkového tvrdenia však žalovaný neoznačil

žiadny dôkaz. Nie sú pravdivé tvrdenia, že by dom v Turzovke žalovaný vypratával sám. Dom vypratávali
všetci a chodili im pomáhať aj dvaja známi, ktorým zakaždým platila cestu, cigarety, odmenu aj alkohol.
Elektrina aj plyn v dome boli, takže žiadne el. rozvody žalovaný nerobil, len elektrikári dávali jeden hrubý
kábel namiesto viacerých od stĺpa k domu, lebo to robilo problémy. Podkrovie si začal prerábať ich starší
syn F. v čase, keď prvý krát podala návrh na rozvod manželstva so žalovaným. Vtedy bol žalovaný

minimálne šesť mesiacov mimo domu a syn vtedy financoval aj novú strechu. H. vtedy pomáhali všetci.
V tom Čase s pomocou detí prerobila aj kuchyňu a novú kuchynskú linku. Žalovaným spomínanú dlažbu
financovala z peňazí. ktoré dostala ako odstupné z práce a robila ju s deťmi. Žalovaný
vtedy ani nebol doma. Žalovaný počas manželstva nemal stále zamestnanie, pokiaľ pracoval, boli to
najmä občasné brigády na niekoľko mesiacov v roku. Peniaze za vykonanú prácu si zvykol vyberať ako

zálohu, ktorú použil na alkohol a cigarety. Bol aj prípad, že ju jeho zamestnávateľ kontaktoval telefonicky,
že na ubytovni v Prahe žalovaný všetko prepíja takým spôsobom, že už nevládze ani na nohách stáť.
Zbytok jeho pláce, ktorú ešte neprepil, ponúkol vyplatiť jej, no musela si po ne prísť až do Prahy.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nikdy nebol alkoholik. Ona vo svojom návrhu preukázala,
že mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie. Kým jej jediným príjmom bol materský, rodičovský

alebo opatrovateľskú príspevok (na staršiu dcéru z dôvodu bezlepkovej diagnózy), bola nútená aj svoje
zlato predať, aby mala dať za čo deťom jesť. Žalovaný si ani vtedy neodoprel alkohol a cigarety. V tom
čase bola nútená nakupovať v obchode na dlh, doslova žobrať. Žalovaný navrhuje
zahrnúť do vyporiadavanej masy BSM garáž. Stavbu garáže zaplatili synovia, a teda nepatrí do BSM.
Žalovaný pomohol synom vybudovať na garáži krov, ktorý ale oni financovali. Súhlasila s tým, aby do

vyporiadavanej masy BSM bol zahrnutý malotraktor s vlečkou a cinkulár a súhlasila tiež s tým, aby tieto
veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného. Opätovne navrhla, aby súd pri
vyporiadaní podielov z BSM uplatnil disparitu z dôvodu jej výlučných zásluh na nadobudnutí
a udržaní spoločného majetku ako aj z dôvodu jej výlučnej starostlivosti o ich spoločné deti a najmä
tiež z dôvodov opakovaného násilia, ktorého sa žalovaný dopúšťal. Žalovaný ich celé roky psychicky aj

fyzicky týral, škrtil ju aj mladšieho syna F.. Jeho alkoholizmus bol už taký, že sa báli o život a v noci sa
zamykali v izbe. Po rozvode manželstva býval žalovaný osem mesiacov v ich spoločnom dome a na nič
jej nedával, vysmieval sa, urážal, vyhrážal sa. Deti kvôli nemu odišli z domu, nevedeli zniesť týranie -
nemohli do chladničky, osprchovať sa, keď prišli z práce, naschvál im odopieral spánok hlukom. Keď už
mal podmienku za nebezpečné vyhrážanie, odišiel z domu zrejme v obave, že sa premení. Žalovaný

poodvážal z domu veci. Vyháňal ich z domu, ponižoval, vyhrážal sa fyzickou likvidáciou.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že tvrdenia žalobkyne ohľadom toho, kto sa podieľal na prerobení domu,
súklamlivéanezakladajúsanapravde,nakoľkovšetkyúpravynadomevykonalonajedinejejbratranec
urobil plynovú prípojku na prietokový ohrievač. Keby on na dome neurobil také výrazné zmeny

a nezmodernizoval, nemohli by ho predať za takú cenu, aby si mohli kúpiť členský podiel v bytovom
družstve a dokonca vyjednal zľavu, aby sa do ich rozpočtu zmestili. Je pravdou, že žalobkyňa
dostala od svojho otca peniaze, ktoré dokonca poslal jemu na účet, ale žalobkyňa si
tieto peniaze vybrala a povkladala na svoje účty a míňala výhradne na svoju potrebua určite nie na kúpu bytu. Pokiaľ ide o garáž, túto celú zameral a vystaval on. Na garáž sa dala strecha
zo strechy na dome a nová strecha sa kúpila na dom. Keď bol kvôli práci na turnuse mimo domova,
tak sa urobila prvá polovica strechy, avšak táto bola odfláknutá a keď sa vrátil, musel ju riadne pripevniť

a opraviť s mladším synom. Aj druhú polovicu strechy musel urobiť a poriadne upevniť. Neporiadok
v dome, ktorý tam zanechali jeho pôvodní vlastníci, vypratával on osobne asi mesiac. 15 rokov pracoval
na živnosť, predtým pracoval v poľnohospodárstve a potom mal stále nejaké fušky alebo brigády. Keď
pracoval v Prahe, peniaze mu vždy posielali na účet a žiadne vyberanie zálohy sa nerealizovalo. K účtu,
kde mu chodili peniaze od zamestnávateľa, mala prístup aj žalobkyňa

a vyberala si z neho vždy, keď potrebovala. Najviac ho zamrzeli tvrdenia, že by svojej rodine fyzicky
ubližoval. Syn F. bol odmalička problémové dieťa, ktoré chodilo na 3-ročnú učňovku, kde musel jeden
ročník opakovať a ešte aj v tom ročníku, kde opakoval, na pol roka prepadol a aj tak na neho nikdy
nezdvihol ruku a neudrel ho. Je pravdou, že zvýšil hlas, ak už toho bolo veľa, no nie je pravdou, že
by im vulgárne nadával alebo fyzicky ubližoval. Od začiatku manželstva sa snažil starať o svoju bývalú
manželku, aj o ich deti. Dokonca aj o jeho najstaršiu nevlastnú dcéru a veľmi ho mrzí, že jeho rodina

sa ku nemu teraz takto správa. Uznáva, že manželstvo nebolo na konci ideálne, ale určite nebolo také
zlé, ako sa ho snaží jeho bývalá manželka vykresliť. Chce, aby ich spoločný majetok, ktorý si spoločne
vybudovali, sa spravodlivo rozdelil rovným dielom.

5. Žalobkyňa bola súdom vyzvaná, aby predložila potvrdenia o zostatkoch úverov ku dňu

zániku BSM. V podaní zo dňa 27. 09. 2023 k úveru od Home Credit Slovakia, a. s. uviedla, že pripája
Výpis z účtu z úverovej karty TESCO, číslo zmluvy 6902039702 za obdobie od 01.
06. 2020 do 30. 06. 2020, z ktorého vyplýva, že vyčerpaná suma k 30. 06. 2020 je
3.990,99 € a zostatok na karte, ktorý možno čerpať k 30. 06. 2020 je 609,01 €. Pripája
tiež vyjadrenie Home Credit Slovakia, a. s. zo dňa 21. 07. 2021, ktoré potvrdzuje

schválený úverový rámec vo výške 4.600,- € v zmysle uzatvorenej Zmluvy č. 6902039702 zo dňa 22.
02. 2019. Zároveň prikladá mailovú komunikáciu žalobkyne s Home Credit Slovakia, a.
s., v zmysle ktorej jej spoločnosť odmietla vystaviť potvrdenie o zostatku úveru ku dňu 08.
05. 2020 s upozornením, že tak môže urobiť len na žiadosť súdu. Vzhľadom ale na všetky informácie,
ktoré vyplývajú z predložených dokladov je zrejmé, že z Výpisu z účtu z úverovej karty

TESCO, číslo zmluvy 6902039702 za obdobie od 01. 06. 2020 do 30. 06. 2020
bol nevyčerpaný zostatok z úverového rámca 4.600,- € ku dňu 31. 05. 2020 vo výške
564,01 €. Z tejto informácie je teda možné s úplnou presnosťou vypočítať, že úver ku dňu 31. 05. 2020
predstavoval sumu 4.600,- – 564,01 = 4.035,99 €. Z vyjadrenia Home Credit Slovakia,
a. s. zo dňa 21. 07. 2021, je zrejmé, že zostatok ku koncu mesiaca máj 2020 je totožný so zostatkom

ku dňu 08. 05. 2020, kedy došlo k právoplatnému zániku BSM, t. j. jedná sa o sumu 4.035,99 € (výška
mesačnej splátky ako aj úroky, vyčíslené za daný mesiac, sú klientovi oznamované prostredníctvom
mesačného výpisu z účtu). Žalobkyňa tiež predkladá Potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne, K. zo dňa
03. 06. 2023 a 07. 06. 2022 k Zmluve o stavebnom sporení č. 3236500 1 01, z ktorých vyplýva,
že zostatok dlhu ku dňu 08. 05. 2020 predstavuje rozdiel medzi kontom medziúveru č. 3236500 9 02

v sume 6.500,43 € a kontom sporenia č. 3236500 1 01 v sume 2.904,87 €, t, j. v sume 3.595,56 €.
Zosumarizovala pasíva BSM ku dňu zániku manželstva, t. j. k 08. 05. 2020 v sume 4.035,99
€ z titulu Úverovej zmluvy 6902039702 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s. v sume 3.595,56 €
titulom Medziúveru č. 3236500 9 02 na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3236500 1
01 so spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, K.. Nakoľko však žalobkyňa oba záväzky pochádzajúce

z BSM v celom rozsahu uhradila po zániku manželstva zo svojich výlučných prostriedkov,
žiada súd, aby v rámci širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodol o tom,
že žalovaný je povinný nahradiť jej všetko, čo zo svojho vynaložila na úhradu spoločných dlhov.

6. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie výsluchom strán a svedkov a predložila viaceré listinné

dôkazy.

7. Žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie trhovej hodnoty nehnuteľností a predložil
jeden listinný dôkaz - Uznesenie Okresného súdu Žilina (predtým Okresného súdu Čadca) sp. zn.
2T/35/2020 zo dňa 03. 01. 2022.

8. Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia prezentované stranami sporu je nesporné, že strany sporu
uzatvorili manželstvo dňa 06. 10. 1990. Manželstvo zaniklo rozvodom dňa 08. 05. 2020.9. Medzi stranami bolo nesporné, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako
„BSM“) patria Nehnuteľnosti 1 (rodinný dom súp. č. XXX a pozemok CKN 1815). Sporná bola hodnota
týchto nehnuteľností a komu budú prikázané, pretože žalobkyňa tvrdila hodnotu domu

59.000,- €, žalovaný tvrdil, že cena je určite vyššia, minimálne 110.000,- € a obidve strany ich chceli
prikázať do ich vlastníctva.

10. Do masy BSM patria aj Nehnuteľnosti 2 (pozemky a spoluvlastnícke podiely v
pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. E.). Hoci žalovaný najskôr cenu týchto nehnuteľností, uvedenú

žalobkyňou v žalobe nerozporoval, neskôr žiadal, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie nielen na
ocenenie Nehnuteľností 1, ale aj na ocenenie Nehnuteľností 2. Sporné bolo komu Nehnuteľnosti 2
prikázať, pretože obidve strany ich chceli prikázať do vlastníctva toho druhého.

11. Sporné medzi stranami bolo či do masy BSM patrí garáž, pretože žalovaný tvrdil, že garáž patrí do
BSM a žalobkyňa tvrdila, že garáž nepatrí do BSM.

12. Bolo nesporné, že do masy BSM patria aj hnuteľné veci označené žalovaným, a to
malotraktor s vlečkou a cinkulár. Medzi stranami došlo v priebehu konania k dohode o ich zostatkovej
hodnote, podľa ktorej bola zostatková hodnota malotraktora s vlečkou v sume 800,- € a cinkulára v sume
300,- €. Medzi stranami bolo nesporné, že obe hnuteľné veci budú v rámci vyporiadania prikázané do

vlastníctva žalovaného.

13.Medzistranamibolotiežnesporné,žekudňuzánikumanželstvamalistranysporuspoločnédlhy,ato
stavebný úver v Prvej stavebnej sporiteľni a úver od spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Žalobkyňa
v priebehu konania doplnila, že zostatok úveru v G. H. H. bol vo výške 4.035,99 € a v spoločnosti Home

Credit Slovakia, a. s. vo výške 3.595,56 €, t.j. celkom 7.631,55 €. V priebehu konania došlo zo
strany žalobkyne k vyplateniu zostatkov oboch úverov v celkovej výške 7.631,55 €. Žalovaný uvedené
tvrdenia žalobkyne nerozporoval

14. Sporné medzi stranami bolo či pri vyporiadaní BSM použiť disparitu podielov ako navrhla

žalobkyňa alebo vychádzať zo zásady rovnosti podielov ako navrhoval žalovaný.

15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne, žalovaného, výsluchom
svedkov - detí oboch strán F. B. a A. B. a znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej trhovej hodnoty
(niektorých) nehnuteľností.

16. Žalobkyňa pri výsluchu zopakovala tvrdenia uvedené v žalobe, že žalovaný sa nasťahoval do domu
v Hurbanove, ktorý potom zdedila po svojej matke. Jediné, čo žalovaný na dome v Hurbanove urobil
bolo, že sa vybúrali dvere z letnej kuchyne do spálne. Vodu tam zaviedol jej švagor a bratranec urobil
novú kúpeľňu. Tiež nie je pravda, že žalovaný vykopal žumpu, pretože tá sa vykopala bagrom, on ju len

zarovnal a potom sa zabetónovala. Neskôr dom predala a za peniaze, za ktoré sa dom predal, kúpili byt
v Čadci a zariadenie tohto bytu. Kúpila komplet celé zariadenie bytu, okrem spálne, ktorú mala vlastnú
ešte za slobodna, a to obývaciu stenu, práčku, svetlá, koberce. Rodinný dom sa predal
za 200.000,- Kčs, byt stál 86.000,- Kčs. Rozdiel finančných prostriedkov za predaj domu a kúpu bytu
použila na stravu a ich živobytie. V byte bývali 16 rokov, potom ho cez realitnú kanceláriu predali a cez

tú istú realitnú kanceláriu zároveň kúpili dom v Turzovke v tej istej hodnote, za akú sa predal byt, a to
v sume 1.500.000,- Sk. V rodinnom dome, v ktorom v súčasnosti býva, sa po kúpe najskôr vypratával
neporiadok, potom sa urobili omietky, maľovalo sa, kúpil sa kotol na kúrenie. Financovalo sa
to z toho, čo mala peniaze vo VÚB a Tatrabanke od svojho otca. Ona mala dosť finančných prostriedkov
od svojho otca, bolo to trištvrte milióna korún, ktoré peniaze jej otec dával postupne

v čiastkach a tieto si vložila na jej účty vo VÚB a v Tatrabanke a časť išla aj na účet žalovaného v L.
H.. Uvedené finančné prostriedky jej otec daroval. Peniaze, ktoré uložila v E., vyberala na živobytie,
pretože nemali peniaze. Peniaze vo VÚB vybrala pred kúpou domu, pretože potrebovala zaplatiť zálohu
100.000,- Sk a zábezpeku do realitky 20.000,- alebo 30.000,- Sk. Väčšina peňazí sa minula na živobytie
a časť peňazí minula na opravu rodinného domu. Žalovaný holdoval alkoholu, niekedy pracoval, niekedy

nie, preto si myslí, že sa nezaslúžil o nadobudnutie majetku. Hádky medzi ňou a žalovaným boli kvôli
alkoholizmu, pretože vykrikoval, ubližoval deťom, keď bol pod vplyvom alkohol, robil
žiarlivostné scény. Boli aj obdobia, keď nebol pod vplyvom alkoholu, ale nikto nevedel, prečo sa hnevá,
len sedel a s nikým sa nerozprával. Žalovaný ju aj deti vyháňal z domu, vyhrážal sa im zabitím, fyzickyju napadol, keď bola najmladšia dcéra v perinke, škrtil ju. Tiež škrtil syna F.. Všetky deti kvôli nemu
odišli z domu. Prvýkrát podala žiadosť o rozvod v roku 2016, túto potom stiahla, pretože sľuboval, že
už nebude piť a ubližovať im. Trvalo to tak trištvrte roka, potom to bolo ešte horšie. Napríklad, keď syn

F. na dome vymieňal strechu a chcel si dorobiť 2. poschodie, nemohol si ani z chladničky vziať jesť,
spýtal sa ho, či tam niečo do nej dal. Tiež sa stalo, že nemohla ísť do kotolne priložiť, pretože tam bol so
sekerou a oháňal sa, že ju zabije a priložiť mohli iba deti. Nedával im spávať. Ona chodievala do práce
na zmeny, niekedy spala len 2 hodiny. Počas manželstva žalovaný v zime nepracoval vôbec. Pracoval
možno jednu zimu za celé ich manželstvo a do roboty chodil potom až v máji, resp. júni. Väčšinou

chodieval do zahraničia, najviac do Českej republiky. Chvíľu pracoval vo M. a v Nemecku.
Stalo sa, že ho nevyplatili, ale on si za tými peniazmi nešiel. Otázne je, či ich neminul na alkohol. Raz
sa stalo, keď mala dcéra 4 roky, že jej zavolal jeho zamestnávateľ z G., aby tam prišla pre peniaze,
pretože jej bývalý manžel bol opitý, že vie, že má rodinu, takže by výplatu dal jej, pretože
bývalý manžel si vyberal zálohy, tie potom prepil a už nepracoval, len bol na ubytovni. Tiež sa raz stalo,
že ho posielala, aby si išiel pre výplatu, on nechcel, povedal jej, nech si ide za tým sama, tak zobrala

aj syna a išla za tým pánom, ktorý jej povedal, že „čo chce, však bývalý manžel si peniaze
vybral na zálohách.“. Zo začiatku jej peniaze dával, doniesol aj mäso. Potom jej to 10 rokov
vykríkal, že doniesol mäso pre deti. Keď nemali peniaze, tak v obchode jej písali, aký mala dlh za nákup
potravín pre deti a keď jej prišli peniaze ako opatrovateľské na najstaršiu dcéru a materská, tak potom
za tie peniaze to išla vyplatiť a takto to šlo dokola. Žalovaného nezaujímalo, že zapisuje v obchode,

ani, že má len opatrovateľský a materskú a on nerobil. Ešte k tomu chcel, aby mu aj cigarety doniesla.
Počas prvých 5 – 6 rokov manželstva to bolo v pohode, ale potom začal alkohol a už to bolo takto. Deti
prevažne vychovávala ona, keď bola doma na materskej. Potom začala pracovať. Čo
sa týka garáže, tú financovali výlučne synovia. Žalovaný tam dal akurát auto štrku. Garáž stavali obaja
synovia a stavali ju pre seba. Žalovaný im pomáhal stavať krov a pomáhal pri murovaní.

17. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že býval so žalovanou u nich v Hurbanove. Nie je pravdou, že švagor
urobil kúpeľňu. Vodu do domu dotiahol on. Z Kysúc viezol obklad, záchod, umývadlo. Jeho teta im dala
liatinovú vaňu. Bratranec urobil plynovú prípojku na prietokový ohrievač, ktorý zohnal
cez kamaráta. Žumpu zašáloval, zabetónoval. Je pravdou, že bager urobil jamu, ten ale zabezpečil

on z družstva. Nie je pravdou, čo žalobkyňa uviedla, že jej bratranci urobili. Potom zohnal byt v Čadci
cez kamaráta za 85.000,- korún, hoci vtedy išli byty po 200.000,- až 250.000,-. Dom v Hurbanove sa
predal za 120.000,- a odhadkyňa povedala, že keby tam nebola urobená kúpeľňa,
tak dom nemá žiadnu hodnotu. Je pravdou, že finančné prostriedky na kúpu členského podielu na byt
v Čadci 85.000,- Kčs poskytla manželka. Nie je však pravdou, že finančné prostriedky, ktoré

mala žalobkyňa od svojho otca, použili na odkúpenie bytu v Čadci. Na dome v Turzovke robil omietky,
potom sa tam menili okná, pomáhal vyhadzovať staré, aby sa stihli osadiť nové. Osekával špalety, robil
oplotenie, zabezpečoval drevo a kal na zimu. Peniaze, ktoré zarobil, dával všetky rodine, tiež robieval
nákupy v zahraničí. Niekedy sa stalo, že cez zimu nebola robota. Robotu si
zháňal, robil aj na farme na Rakovej. Nestávalo sa, že by kvôli alkoholu nechodil do práce, alebo že by

bol z práce vyhodený. K tomu, čo sa malo stať v Prahe, uviedol, že L. mu povedal, že mu nepodpíše
faktúru na hodinovú prácu a on že kým mu ju nepodpíše, tak do práce nepôjde, preto
v robote nebol. Napokon mu to nepodpísal, tak šiel domov. Je pravdou, že na ubytovni si potom vypil,
pretože to boli nervy, keďže robil ako otrok a on mu nepodpísal faktúry. Nie je pravdou, že mal prepiť
zálohy v Prahe. Keď v Prahe robil, nikto zálohy nedával, všetko išlo cez účet, ku ktorému mala ona

prístup a všetko minula, že nezostali ani peniaze na vedenie účtu. Keď išla žalobkyňa na
operácie, tak on zostal doma pri deťoch a tak prišiel trvalo o robotu, ktorú vtedy mal, kým
si nenašiel ďalšiu. 15 rokov mal živnosť a keď ho niekto nevyplatil, tak ona poza jeho chrbát chodila
peniaze pýtať. Nie je pravdou, že by manželku a deti z domu vyhadzoval. To práve ona vyhadzovala
jeho. Deti nebil, akurát na ne nakričal, a to len vtedy, keď mali napríklad problémy v škole alebo blicovali.

H. F. neškrtil. On stískal päste na neho. Neškrtil ani bývalú manželku, to ona po ňom hádzala taniere
a nôž. Nadávať jej nadával, ale fyzicky ju nenapadol, ani sa jej nevyhrážal so sekerou zabitím.
Doteraz nechápe, prečo sa stal incident, za ktorý mal podmienku. Žalobkyňa s dcérou ho provokovali,
robili mu do protivnosti, potom si vypil a zaspal v kuchyni za stolom. Oni zavolali políciu, ktorá
ho zobrala. Nepamätá si, čo sa stalo. Opravný prostriedok voči trestnému rozkazu nepodal. Teraz mu

súd prikázal, aby sa podrobil protialkoholickému liečeniu po tom, ako sa stal incident pred sviatkami,
chodieval aj k mediačnému, aj k doktorke chodieva naďalej a dobrovoľne abstinuje. Čo sa týka garáže,
urobil šálovanie, betónovanie, murovanie, krov, omietku. Garáž chcel starší syn F., ktorý najskôr chcel,
aby to bol prístrešok, potom, aby bola murovaná, tak sa urobila z tvárnic. Garáž robil pre syna F..18. Svedok F. B. pri výsluchu uviedol, že s matkou má lepší vzťah, k otcovi je vzťah neutrálny, ale už sa
nestýkajú. O chod domácnosti sa starala viac-menej mama, otec, ak bol v práci a vyplatili ho, tak nejaké

peniaze domov doniesol, ak to neskončilo alkoholom. Cez zimu bol skôr doma ako v práci, keďže v zime
práca v stavbárstve nie je. V lete sa snažil byť v práci, pokiaľ neprišiel odtiaľ s tým, že ho nevyplatili.
Medzi mamou a otcom boli väčšinou hádky a pokiaľ tam bol alkohol, tak to boli večné hádky. Keď mal
otec vypité, tak si vždy našiel nejakú zámienku a potom to bola hádka, niekedy bol aj agresívny. Keď mal
asi 12 rokov, hodil otec jeho aj brata o stenu, volali to tak, že vtedy mali „letecké dni“. Nepamätá si, čo

tomu predchádzalo, prečo to otec urobil. Stalo sa, že keď mal 17 alebo 18 rokov, tak ho otec chytil pod
krk. Vtedy sa hádal s mamou a keď sa on do toho priplietol, tak sa pustil aj do neho. Keď bol
menší a bývali v byte, tak sa s mamou často hádali, kedy tam lietali facky zo strany otca na mamu. Keď
bývali v dome, tak sa väčšinou medzi sebou hádali. Aj keď bol otec doma, tak sa o domácnosť a rodinu
starala viac-menej mama. Keď bol otec doma, tak aj pomohol, ale to musel byť triezvy. Keď
bol malý a niečo potreboval, tak tieto potreby väčšinou zabezpečovala mama, či už veci do školy alebo

stravu. Dom udržiavali ako tak spolu obaja rodičia, menili sa okná, mama na to brala úver, robila sa
podlaha. Otec, keď pil alkohol, tak pil väčšinou doma a potom odišiel preč. Niekedy ho aj týždeň nebolo.
Piť alkohol ho videl dosť často, niekedy aj dva-, trikrát za týždeň. Keď bol otec doma, nemal financie
a všetko financovala v podstate mama. Niekedy aj otec priložil ruku k dielu, napr. keď sa chystalo drevo,
ale to tiež ako kedy. Keď otec prišiel z práce, že ho nevyplatili, tak mama išla od obchodu

písať, teda, brať veci na dlh. Niekoľkokrát išiel aj on do obchodu brať veci na dlh. Mali menej
ako ostatní spolužiaci, nemali napríklad značkové oblečenie a aj keď otca nevyplatili a mama musela
v obchodoch písať nákupy na dlh, tak nemohli chcieť to, čo mali ostatní. Finančne prispel niekedy otec,
niekedy matka, niekedy oni s bratom, niekedy sa skladali všetci. Garáž sa stavala pre brata F., ktorý to
celé zafinancoval. On (svedok) financoval len krov. Základy kopal on s bratom, sestrou a mamou. Otec

vtedy doma nebol. Betónovali sa základy a deka, to robil s bratom, pomáhala aj mama a kamaráti. Otec
im potom pomohol osadiť krov, niečo na garáži vymurovať a dorobiť fasádu. Nepamätá si, že by otec
niečo na tom financoval.

19. Svedkyňa A. B. pri výsluchu uviedla, že s mamou má bližší vzťah ako s otcom. S otcom

nekomunikuje od decembra 2019, kedy prišla domov, chcela si vziať nejaké veci a našla otca doma
opitého na zemi pod stolom, všade bol alkohol a všetko bolo rozhádzané. Ona bola vtedy tehotná. Keď
sa jej potom narodila dcéra, videla otca pri Kauflande, volala na neho, aby mu dcéru ukázala,
ale on nič, otočil sa. O domácnosť, ako aj o deti, sa starala väčšinou matka a finančne sa starala
tiež viac matka ako otec. Keď otec chodieval na fušky, niekedy dal peniaze na kal, drevo, ale väčšinou

to platila mama. Otec v lete robieval väčšinou po stavbách. Keď peniaze zarobil, tak mame dal nejakú
čiastku. Tiež dal niekedy na kal a drevo, ale väčšinou dal sebe na alkohol a cigarety. V zime väčšinou
nepracoval, akurát raz na družstve na Rakovej. Čo sa týka pitia alkoholu, on mal také etapy, niekedy
pil dlhšie, potom mal pauzu, počas tej pauzy si zvykol dať pivo. Stalo sa, že napr. pil aj mesiac, potom
odišiel na pol roka od nich preč, vrátil sa, že už piť nebude, ale potom sa to vrátilo do starých koľají.

Všetkým im vulgárne nadával. Keď bola dieťa a mala nejakú potrebu, požiadavku, tak sa obracala na
mamu. Bežnú starostlivosť o deti a domácnosť zabezpečovala zväčša mama, otec bol buď na fuškách
v práci alebo pil. Dôvernejší vzťah mala s mamou. Nevedela uviesť, či otec odovzdával matke všetky
zarobené peniaze, ale videla, že niekedy dal otec matke peniaze na nákup a tiež chcel, aby
mu kúpila cigarety alebo pivo. Otec vyhadzoval matku z domu, ale aj matka vyhadzovala otca z domu.

Tiež videla, ako otec škrtil brata F. a mamu. Voči nej otec nikdy fyzicky nezaútočil. Garáž chcel mať brať
F. na auto. Nevie, kto čo z bratov financoval, ale vie, že keď sa kopali základy a robila sa platňa, tak tam
otec nebol. Otec pomáhal bratovi poukladať strechu na garáži zo starej krytiny domu. Či
niečo otec na to finančne dal, to povedať nevie.

20. Na základe výsluchu svedkov mal súd za preukázané tvrdenia žalobkyne, že žalovaný
počas manželstva pracoval príležitostne, počas zimy zväčša nepracoval, zarobené peniaze míňal
v prvom rade pre svoju potrebu, na alkohol a cigarety a zvyšok dával žalobkyni na chod domácnosti,
prípadne on urobil nákup. Sociálne pomery rodiny boli skromné. Žalovaný nadmieru požíval alkoholické
nápoje a pod ich vplyvom vyvolával hádky, bol agresívny najmä voči žalobkyni, občasne aj voči deťom.

Počas manželstva zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a deti predovšetkým žalobkyňa, s ktorou
majú obe deti bližší vzťah.21. Nevhodné a agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni ako aj nadmerné požívanie
alkoholických nápojov žalovaným počas manželstva bolo preukázané i v rozvodom aj trestnom konaní.

22. Okresný súd Žilina (predtým Okresný súd Čadca) Rozsudkom č.
k. 16Pc/1/2020-27 zo dňa 28. 02. 2020, manželstvo strán sporu rozviedol. Za hlavnú príčinu rozpadu
manželstva súd videl v neadekvátnom správaní sa manžela navrhovateľky voči navrhovateľke.
Konštatoval, že žalovaný nerešpektoval dôstojnosť žalobkyne, nadával jej, vyhrážal sa jej, používal na
jej osobu vulgárne výrazy a požíval alkoholické nápoje, ktoré správanie viedlo k citovému

odcudzeniu sa žalobkyne voči nemu.

23. Žalovaný bol v trestnom konaní odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania Trestným rozkazom
vydaným Okresným súdom Žilina (predtým Okresným súdom Čadca) č. k. 2T/35/2020-73
zo dňa 30. 03. 2020, ktorého sa dopustil v dobe od 11. 12. 2019 do 18. 12. 2019
voči žalobkyni i dcére A. B. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a zároveň obmedzenie

spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a ochranné protialkoholické liečenie. Okresný
súd Žilina (predtým Okresný súd Čadca) Uznesením sp. zn. 2T/35/2020 zo dňa 03.01.2022 rozhodol,
že žalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil.

24. Zo záveru Znaleckého posudku č. 1/2023 vypracovaného N. N. O., znalcom z odboru: Stavebníctvo,

odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, vyplýva, že pre objektívne stanovenie všeobecnej hodnoty sú
nehnuteľnosti tvoriace predmet ohodnotenia z dôvodu rozdielneho spôsobu využitia a aj predajnosti na
trhusnehnuteľnosťamirozdelenédo2skupín.Prvúskupinutvorírodinnýdomsúp.č.XXXX so
stavbami tvoriacimi príslušenstvo domu a pozemkom parc. KN č. 1815 v uzavretom dvore a druhú
skupinu tvoria pozemky reg. E evidované na mape určeného operátu (parc. EKN č. 3373,

5163/6, 4601, 4625, 4663/1, 4916, 4917, 5114, 4624, 4686, 4661/1, 5113/1, 4207, 4903, 4661/2, 3374,
4231) situované na rôznych miestach v rámci územia mesta Turzovka. Všeobecná hodnota stavieb
v prvej skupine je stanovená metódou polohovej diferenciácie so zohľadnením technického
stavu vybavenia a nedokončenosti rodinného domu. Všeobecná hodnota pozemku parc. KN č. 1815
(v prvej skupine) je stanovená metódou polohovej diferenciácie a porovnávacou metódou. Všeobecné

hodnoty pozemkov v druhej skupine sú stanovené metódou polohovej diferenciácie so zohľadnením ich
možného využitia v súlade s Územno-plánovacou informáciou k účelu a spôsobu možného
využitia pozemkov vydanou mestom Turzovka dňa 26.08.2022. Pozemky sú spravidla nepravidelného
tvaru bez zabezpečeného prístupu z verejnej komunikácie a obmedzenou možnosťou
napojenia na existujúcu technickú infraštruktúru v okolí (prístup a napojenie na verejné

rozvody cez „cudzie“ pozemky), využitie pozemkov je výrazne obmedzené ich existujúcim
spôsobom využitia, nutnosťou ich identifikácie geometrickým plánom a príp. vyporiadaním existujúcich
spoluvlastníckych vzťahov (výmera a druh pozemkov v evidencii katastra nehnuteľností nie sú záväzné,
prevažná časť hodnotených pozemkov je v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov). Všeobecná hodnota
rodinného domu súp. č. 6153 s príslušenstvom a pozemkom parc. KN č. 1815 bola stanovená na sumu

69.750,05 €, z toho všeobecná hodnota garáže postavenej na parc. KN č. 1815 bola stanovená na
sumu 6.746,63 € a všeobecná hodnota pozemku KN č. 1815 bola stanovená na sumu 12.405,25 €
(prvá skupina). Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM v druhej skupine,
vychádzajúc pritom z výšky spoluvlastníckeho podielu patriaceho do BSM, nasledovne: EKN č. 3373
v sume 698,01 €, EKN č. 4601 v sume 150,10 €, EKN č. 4686 v sume 1.444,91 €, EKN č. 4661/1 v sume

273,74 €, EKN č. 4903 v sume 686,07 €, EKN č. 3374 v sume 2.141,37 €, EKN č. 4231
v sume 1.441,44 €, EKN č. 5163/6 v sume 224,48 €, EKN č. 4625 v sume 157,23 €, EKN č. 4663/1
v sume 31,19 €, EKN č. 4916 v sume 34,78 €, EKN č. 4917 v sume 14,03 €, EKN č. 5114 v sume 10,09
€, EKN č. 4624 v sume 267,72 €, EKN č. 5113/1 v sume 58,08 €, EKN č. 4207 v sume 16,56 €, EKN
č. 4661/2 v sume 331,20 €, t. j. spolu 7.981,- €.

25. Rozhodnutia o vyrubení notárskych poplatkov RI 416/92-5 zo dňa 22. 04. 1992 vyplýva, že žalobkyni
bol vyrubený notársky poplatok za prevod nehnuteľnosti s kúpnopredajnou zmluvou z kúpnej ceny
nehnuteľnosti 232.000,- Kčs.

26. Z Prehlásenia P. B. zo dňa 04. 06. 1992 vyplýva, že prehlásila, že prevzala od žalovaného
sumu 85.000,- Kčs ako kúpnu cenu za byt v Čadci s tým, že kúpna zmluva a zmluva o prevode členských
práv a povinností bola spísaná na osobitnej listine na SBD v Čadci.27. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 04. 2006 vyplýva, že strany sporu
ako členovia družstva nadobudli byt v Čadci za cenu 43.060,39 Sk. Zo Žiadosti o zrušenie
účtu/predčasný výber v Komerčnej banke, a. s. zo dňa 03. 02. 2005 vyplýva, že otec žalobkyne K. B.

vybral v hotovosti z účtu peňažnú čiastku 108.826,48 Kč. Z Potvrdenia Českej sporiteľne, a. s. zo dňa
03. 02. 2005 vyplýva, že otec žalobkyne K. B. vybral zo svojho bankového účtu peňažnú čiastku 42.098,-
Kč. Z Potvrdenia VÚB, a. s. vyplýva, že žalobkyňa vložila dňa 06. 05. 2005 na svoj účet v hotovosti
peňažnú čiastku 200.000,- Sk.

28. Zo Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a uvedených bankových potvrdení mal súd za
preukázané tvrdenie žalobkyne, že jej otec daroval peňažné prostriedky, ktoré si vložila na svoj bankový
účet, keďže je časová súvislosť medzi týmito bankovými transakciami, nakoľko žalobkyňa si vložila na
účet peniaze 3 mesiace po tom ako boli vykonané výbery z účtov otca žalobkyne. Následne v apríli
2006 strany sporu nadobudli do BSM byt v Čadci za cenu 43.060,39 Sk, pričom mal
súd za preukázané, že žalobkyňa sa podieľala na úhrade tejto ceny, vzhľadom na obnos peňažných

prostriedkov, ktoré mala na bankovom účte. Žalovaný nepreukázal, že by peňažné prostriedky,
ktoré si žalobkyňa vložila na svoj bankový účet patrili do BSM a potvrdil, že peňažné prostriedky daroval
žalobkyni jej otec. Žalovaný tvrdil, že na odkúpenie bytu v Čadci boli použité spoločné prostriedky, toto
tvrdenia však nepreukázal a tiež nepreukázal, že by strany sporu disponovali v čase odkúpenia bytu
peňažnými spoločnými peňažnými prostriedkami v takej výške, aby boli schopní

byt odkúpiť za cenu 43.060,39 Sk.

29. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 149 Občianskeho zákonníka,

(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k

jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa
manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa.
O ostatných hnuteľných veciach a o neh.nuteľných veciach platí, že sú .v podielovom

spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

30. V zmysle § 143 Občianskeho zákonníka všetko to, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo bolo
nadobudnuté za trvania manželstva patrí do BSM, výnimku predstavujú iba dary, veci získané dedičstvo,
veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov a veci, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov.

31. Manželstvo strán sporu trvalo cca. 20 rokov, od 06. 10. 1999 do 08. 05. 2020. Predmetom
vyporiadania je všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v danom prípade, teda ku dňu 08. 05. 2020.32. Bolo nesporné, že do BSM patrili Nehnuteľnosti 1. Sporná bola ich trhová hodnota ku dňu zániku
BSM, nakoľko žalobkyňa tvrdila hodnotu týchto nehnuteľností 59.000,- €, s ktorou žalovaný nesúhlasil
a tvrdil, že je nízka. Preto súd na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie znalcom N. N.

O. z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností, na určenie všeobecnej (trhovej)
hodnoty Nehnuteľností 1. Podľa znaleckého posudku je všeobecná (trhová) hodnota Nehnuteľností 1
s príslušenstvom (plot, prípojky, žumpa) vo výške 63.003,42 € (bez garáže). Nakoľko závery znaleckého
posudku neboli stranami významných spôsobom spochybnené, resp. vyvrátené, súd pri
rozhodovaní vychádzal z hodnoty 63.003,42 € pri Nehnuteľnostiach 1. Pokiaľ žalovaný vo

vyjadrenízodňa09.04.2024uviedol,žeznaleckýposudoknaohodnotenienehnuteľnostíbolpodľajeho
názoru podhodnotený, súd na toto vyjadrenie neprihliadal, pretože jednak neobsahuje žiadne relevantné
tvrdenia spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov znaleckého posudku, jednak nebolo podložené žiadnymi
dôkazmi a jednak nebolo prezentované včas, keďže znalecký posudok bol právnemu zástupcovi
žalovaného doručený spolu s výzvou na vyjadrenie v lehote 20 dní ešte dňa 19. 01. 2023
a žalovaný v stanovenej lehote a ani na nasledujúcom pojednávaní dňa 23. 01. 2024

závery znaleckého posudku nijako nespochybnil.

33. Žalovaný navrhol, aby bolo znalecké dokazovanie vykonané aj na určenie hodnoty Nehnuteľností
2. Znalec N. O. z odboru: Stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností nie je oprávnený
vypracovať znalecký posudok k určeniu hodnoty niektorých pozemkov. Ide o pozemky situované

v extraviláne, ktoré nie sú riešené v rámci platnej územnoplánovacej dokumentácie, príp. pozemky, ktoré
nebolo možné identifikovať v rámci katastrálneho operátu) a tieto boli z ohodnotenia vylúčené. Podľa
znaleckého posudku je všeobecná (trhová) hodnota spoluvlastníckych podielov v pozemkov registra „E“
č. 3373, 4601, 4686, 4661/1, 4903, 3374, 4231, 5163/6, 4625, 4663/1, 4916, 4917, 5114, 4624, 5113/1,
4207, 4661/2, spolu v sume 7.981,- €.

34. Súd následne nariadil znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej (trhovej) hodnoty
spoluvlastníckych podielov v ostatných pozemkoch, ktoré neboli ocenené v znaleckom posudku N. O.,
a to pozemkov registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, avšak žalovaný nezložil preddavok

na trovy spojené so znaleckým dokazovaním, v zmysle Uznesenia č. k. 7C/96/2021-352 zo dňa 30.
03. 2023, preto súd predmetné znalecké dokazovanie nevykonal. Žalovaný napriek výzve súdu zo
dňa 04. 08. 2023 nepredložil ani nenavrhol žiadne dôkazy k všeobecnej (trhovej) hodnote týchto
nehnuteľností, preto súd pri rozhodovaní vychádzal pri týchto nehnuteľnostiach z hodnoty uvedenej
žalobkyňou v žalobe, ktorá bola stanovená podľa Prílohy č. l k zákonu č. 258/2004 Z. z.. Všeobecná

hodnota týchto pozemkov, resp. spoluvlastníckych podielov u týchto pozemkov je nasledovná: parcela
EKN č. 4577 v sume 1,80 €, EKN č. 4549 v sume 1,59 €, EKN č. 4892/2 v sume 28,19 €, EKN č. 5119/4
v sume 0,08 €, EKN č. 4265 v sume 12,40 €, EKN č. 4277 v sume 32,98 €, EKN č. 4282 v sume 20,86
€, EKN č. 5107 v sume 39,87 €, EKN č. 4724 v sume 26,74 €, EKN č. 4345 v sume 59,22 €, EKN č.
3493 v sume 118,95 €, EKN č. 5112/1 v sume 0,31 €, EKN č. XXXX/X v sume 1,81 €, EKN č. 4338

v sume 74,42 €, EKN č. 4715 v sume 1,08 €, EKN č. 4752 v sume 61,80 €. Celková hodnota týchto
nehnuteľností je 482,10 €.

35. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa zrejme omylom v žalobe uviedla duplicitne cenu pri dvoch
parcelách – EKN 4661/1 a EKN 4724, súd však započítal cenu týchto parciel len jeden krát.

36. Celková hodnota Nehnuteľností 2 je 8.463,10 € (7.981,- € + 482,10 €).

37. Bolo nesporné, že počas trvania manželstva bola pri rodinnom dome súp. č. XXXX postavená garáž.
Žalovaný tvrdil, že do masy BSM patrí garáž, ktorú so synom svojpomocne postavil pred cca. 8 rokmi.

Tvrdil, že materiál na stavbu tejto garáže odkúpil od svojho zamestnávateľa tak, že koľko si zobral, toľko
mu on strhol z výplaty. Syn na stavbu kúpil len kvádre a cement a on túto garáž postavil sám, preto
by mala byť zahrnutá do spoločného majetku. Garáž chcel starší syn F., ktorý najskôr chcel, aby to bol
prístrešok, potom, aby bola murovaná, tak sa urobila z tvárnic. Garáž robil pre syna F.. Žalovaná
tvrdila, že stavbu garáže zaplatili synovia, a teda nepatrí do BSM. Žalovaný pomohol synom

vybudovať na garáži krov, ktorý ale oni financovali.

38. Vlastníctvo k stavbe ako novovytvorenej veci nadobudne stavebník, teda ten, kto
vykonal stavbu s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (§ 119, § 132 Občianskehozákonníka). Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že bol stavebníkom, že uskutočnil
stavbu garáže s úmyslom, aby patrila do BSM, toto však nepreukázal (nepredložil/nenavrhol žiaden
dôkaz). Práve naopak, žalovaný pri výsluchu výslovne uviedol, že garáž staval pre syna F.. Rovnako

žalobkyňa a obaja svedkovia F. B. a A. B. potvrdili, že garáž sa stavala pre syna/brata F.. Tiež potvrdili, že
na stavbe garáže sa určitým spôsobom podieľal aj žalovaný (napr. krov, strecha), išlo však len o pomoc
z jeho strany, ktorú okrem žalovaného poskytovali F. aj žalobkyňa a svedkovia. Žalovaný nepreukázal,
že by sa na stavbe garáže finančne podieľal (svedkovia to nevedeli potvrdiť). Vzhľadom na uvedené je
zrejmé, že žalovaný nebol stavebníkom garáže, keďže túto nestaval s úmyslom mať ju pre seba, resp.

aby patrila do BSM a ani sa nepodieľal na jej stavbe len on sám a pokiaľ sa na jej stavbe
podieľal, išlo len o pomoc poskytnutú z jeho strany synovi F., ktorý bol stavebníkom garáže. Z uvedených
dôvodov garáž nepatrí do BSM a preto ani nie je predmetom vyporiadania.

39. Do BSM patria nesporne hnuteľné veci, a to malotraktor s vlečkou v
zostatkovej hodnote 800,- € a cinkulár v zostatkovej hodnote 300,- €. Celková hodnota hnuteľných vecí

je 1.100,- €.

40. Aktíva tvoria spolu nehnuteľnosti a hnuteľné veci v celkovej hodnote 72.566,52 €.

41. Ku dňu zániku BSM mali strany 2 nesplatené úvery. Medziúver č. 3236500902 v Prvej stavebnej

sporiteľni, a.s. na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 3236500101 bol v zostatkovej hodnote
3.595,56 €. Úver od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe Úverovej zmluvy č. 6902039702
bol v zostatkovej hodnote 4.035,99 €. Žalovaný výšku zostatkov úverov nerozporoval, preto súd pri
rozhodovaní vychádzal z uvedených zostatkových hodnôt v celkovej výške 7.631,55 €.

42. Žalobkyňa po zániku BSM, v priebehu konania, vyplatila zostatky oboch úverov v celkovej výške
7.631,55 €. Na preukázanie tohto tvrdenia predložila výpisy z účtov a žalovaný ani toto tvrdenie
o vyplatení úverov žalobkyňou nerozporoval.

43. Zo zásady, že sa vyporiada celý majetok, ktorý sa ku dňu zániku BSM nachádzal v BSM existujú

niektoré výnimky. Týka sa to aj záväzkov patriacich do BSM. Ak záväzok v období medzi zánikom
a vyporiadaním BSM zanikol, nepodlieha taký záväzok vyporiadaniu a žiadnemu z manželov sa
neprikazuje. Pokiaľ však k jeho zániku došlo na úkor výlučného majetku jedného z manželov, zohľadní
sa táto skutočnosť pri výpočte vyporiadacieho podielu.

44. Nakoľko ku dňu zániku BSM boli záväzky/pasíva v celkovej výške 7.631,55 €, ale ku dňu
rozhodnutia súdu sú už v celom rozsahu splatené žalobkyňou z jej výlučných prostriedkov a žalobkyňa
žiadala ich náhradu, nerozhodoval súd o týchto pasívach vo výroku rozhodnutia v rámci vyporiadania,
avšak prihliadal na túto okolnosť pri rozhodovaní o výške peňažnej čiastky, ktorú je žalobkyňa povinná
zaplatiť žalovanému ako vyporiadaní podiel. Súd pritom postupoval v súlade s rozhodnutím Najvyššieho

súdu Českej republiky, sp. zn. 14Cdo/4036/2010, ktoré je možné vzhľadom na obdobnú právnu
úpravu aplikovať i na prejednávanú vec, podľa ktorého, ak dôjde k splateniu spoločného dlhu manželov
až po zániku BSM a pred jeho vyporiadaním zásluhou jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov,
prislúcha mu právo na ich náhradu. Táto skutočnosť by sa potom mala premietnuť do rozhodovania
o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci

vyporiadania BSM.

45.VzhľadomnauvedenésúdvyporiadallenaktívatvoriaceNehnuteľnosti1,Nehnuteľnosti2ahnuteľné
veci.

46. Medzi stranami bolo sporné, komu prikázať v rámci vyporiadania Nehnuteľnosti 1. a Nehnuteľnosti
2. Súd vyzval dňa 04. 08. 2023 obe strany sporu, aby uviedli dôvody, pre ktoré navrhujú,
aby rodinný dom bol prikázaný do ich vlastníctva. Žalobkyňa navrhla, aby súd vychádzal najmä
z hľadiska účelného využitia vecí, t.j. prihliadal najmä na to, ktorý z manželov ktorú
vec po zániku BSM užíva. Žalobkyňa trvalo užíva a obhospodaruje Nehnuteľnosti 1, o tieto sa stará

a slúžia na trvalé bývanie jej a v čase podania žaloby aj jej dcéry A. s partnerom F. a ich dcérou
Q., ktorá je vnučkou žalobkyne. Žalobkyňa nemá inú možnosť bývania. Pochádza z Hurbanova a z
predaja nehnuteľnosti po jej matke financovala aktuálne bývanie. Žalovaný sa po odsúdení trestným
rozkazom odsťahoval z domácnosti natrvalo. Žalobkyňa pri nadobudnutí rodinnéhodomu do BSM vynaložila nepomerne väčšie zásluhy ako žalovaný a v neprospech prikázania rodinného
domu do vlastníctva žalovaného svedčia aj negatívne okolnosti v manželstve,
ktorých sa žalovaný dopúšťal, najmä preukazované správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi

voči žalobkyni a deťom, žalovaného odsúdenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania
voči žalobkyni a dcére, žalovaného nadmerné požívanie alkoholických nápojov. Okrem toho žalobkyňa
vykonala na dome určité opravy a žalobkyni by v prípade prikázania Nehnuteľností 1 žalovanému
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške vykonaných investícií do rodinného domu
po zániku manželstva voči žalovanému. Uvedené dôvody prezentované žalobkyňou považoval súd

za významné pre rozhodnutie a stotožnil sa s nimi. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22Cdo/980/2003 zo dňa 02.12.2003, podľa ktorého v konaní
o vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa uplatňuje zásada, aby, pokiaľ je to možné
(najmä s ohľadom na dobu uplynutú od rozvodu manželstva či oddelené bývanie manželov), boli veci
prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či mal naposledy v držbe, a u ktorého došlo k amortizácii.
Žalobkyňa v rodinnom dome býva, stará sa oň, nemá možnosť zabezpečiť si iné bývanie. Na druhej

strane žalovaný v rodinnom dome dlhodobo nebýva a má zabezpečené iné bývanie. Žalovaný napriek
výzve súdu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd prikázať Nehnuteľnosti 1 do výlučného
vlastníctvažalovanéhoaaninepreukázal,žebybolschopnýžalobkyňuvyplatiť.PretosúdNehnuteľnosti
1 prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

47. Nehnuteľnosti 2 nemala záujem ani jedna zo strán sporu prikázať do svojho vlastníctva a navrhovali
ich prikázať protistrane. Žalobkyňa poukazovala na zásadu najnižšieho výplatku, ktorá by bola
dosiahnutá v prípade, že by žalobkyni boli v rámci vyporiadania prikázané Nehnuteľnosti 1, žalovanému
by boli prikázané Nehnuteľnosti 2 a tiež hnuteľné veci s povinnosťou žalovaného nahradiť žalobkyni
splátky spoločných úverov z jej výlučných prostriedkov. Žalovaný poukazoval na to, že pokiaľ budú

Nehnuteľnosti 1 prikázané žalobkyni, on nebude mať v danej lokalite nič, k danej lokalite ho nebude nič
spájať, preto nie je dôvod, aby tam mal pozemky.

48. Pri rozhodovaní, ktorej strane prikázať Nehnuteľnosti 2, vychádzal súd prioritne zo zásady
najnižšieho výplatku, na ktorú poukazovala žalobkyňa, a ktorú podľa súdnej praxe je potrebné

v prípade vyporiadania BSM v zásade aplikovať. Rozhodnutie v súlade s touto zásadou je potrebné
i v prejednávanej veci. Obe strany sporu sú dlhodobo invalidní dôchodcovia a majetkové pomery ani
jedného z nich nie sú natoľko dobré, že by v prípade prikázania Nehnuteľností 1 i Nehnuteľností 2
jednému z nich, boli schopní vyplatiť protistranu. Preto je potrebné Nehnuteľnosti 1 a Nehnuteľnosti 2
medzi strany sporu rozdeliť. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 33Cdo/3268/2010, ktoré je možné vzhľadom na obdobnú právnu úpravu
aplikovať i na prejednávanú vec, podľa ktorého: „Súd sa pri vyporiadaní BSM môže
odchýliť od zásady, že sa veci zo zaniknutého BSM majú medzi účastníkmi rozdeliť tak, aby suma,
ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čím
najnižšia, len ak majú na to presvedčivé dôvody. Súdy musia tiež dbať na to, aby nebol majetok vo

väčšej hodnote a teda aj suma na vyrovnanie podielov prikázaný účastníkovi, ktorému jeho majetkové
pomery objektívne neumožňujú túto sumu uhradiť, resp. pre ktorého by jej uhradenie bolo obzvlášť
ťažké“.Žalovanýneprezentovalžiadnerelevantnédôvody, prektorébysasúdmalodtejtozásady
odchýliť. Samotná skutočnosť, že v prípade prikázania Nehnuteľností 1 žalobkyni nebude mať k danej
lokalite žiaden vzťah, nie je natoľko významnou, že by mohla predstavovať výnimku z tejto zásady. Súd

vyššie uviedol dôvody, pre ktoré prikázal Nehnuteľnosti 1 žalobkyni. V prípade prikázania Nehnuteľností
1 žalobkyni sa najnižší výplatok dosiahne tak, že všetky ostatné veci patriace do BSM budú prikázané
žalovanému. Preto súd prikázal Nehnuteľnosti 2 žalovanému.

49. Zároveň súd pre úplnosť dodáva, k tvrdeniu žalovaného prezentovanému vo vyjadrení

k návrhu na uzatvorenie zmieru zo dňa 09. 04. 2024, v ktorom žalovaný uviedol, že s návrhom nesúhlasí,
nakoľko pozemky, ktoré sú mu v zmieri ponúknuté, t. j. Nehnuteľnosti 2, im boli darované majiteľmi
rodinného domu (v takom prípade by nepatrili do BSM), že na toto tvrdenie žalovaného pri rozhodovaní
neprihliadal. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že žalovaný toto tvrdenie neprezentoval včas (§ 153
CSP), vo vyjadrení k žalobe ani v replike netvrdil, že by Nehnuteľnosti 2 nepatrili do BSM, pretože by

boli stranám počas manželstva darované, žalovaný dokonca navrhol znalecké dokazovanie na ocenenie
týchto nehnuteľností. Toto tvrdenie žalovaný prezentoval až po vykonanom dokazovaní (výsluchu strán,
svedkov, znaleckom dokazovaní), až po odročení pojednávania zo dňa 23.01.2024, na ktorom došlo
medzi stranami k uzatvoreniu zmieru, avšak len ústnou formou, (k uzatvoreniu písomnou formounapokon nedošlo pre následný nesúhlas žalovaného). Okrem toho žalobkyňa toto tvrdenie poprela,
odkazovala pritom na zápisy na listoch vlastníctva, kde je ako titul nadobudnutia týchto nehnuteľností
uvedená Kúpna zmluva V 2105/2008 zo dňa 17.07.2008 a žalovaný na preukázanie tohto tvrdenia

nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy.

50. Pokiaľ ide i hnuteľné veci, bolo nesporné, že do masy BSM patria malotraktor s vlečkou a cinkulár.
Medzi stranami došlo v priebehu konania k dohode o ich zostatkovej hodnote, podľa ktorej bola
zostatková hodnota malotraktora s vlečkou v sume 800 € a cinkulára v sume 300 € a tiež sa dohodli,

že obe hnuteľné veci budú v rámci vyporiadania prikázané žalovanému. Preto súd prikázal uvedené
hnuteľné veci žalovanému.

51. Celková hodnota masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje spolu sumu
72.566,52 €, ktorá pozostáva z Nehnuteľností 1 v hodnote 63.003,42 €, Nehnuteľností 2 v hodnote
8.463,10 € a hnuteľných vecí (vyššie špecifikovaných) v hodnote 1.100,- €.

52. Žalobkyňa v žalobe žiadala, aby súd Nehnuteľnosti 1 prikázal žalobkyni, Nehnuteľnosti 2 a hnuteľné
veciprikázalžalovanémuaprirozhodovanínevychádzalzozásadyrovnostipodielovažalobkynineuložil
povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov výplatok. Následne, v nadväznosti na predbežný
právny názor súdu oboznámený na pojednávaní dňa 23.01.2024, v zmysle ktorého je dôvodné aplikovať

disparitu podielov, a to 60 % v prospech žalobkyne a 40 % v prospech žalovaného, s čím stranami na
pojednávaní ústne súhlasili, v písomnom návrhu na uzatvorenie zmieru zo dňa 29.01.2024 v súlade
s takouto disparitou navrhla, aby žalobkyňa bola zaviazaná na vyplatenie žalovaného vo výške
16.394,84 €. Žalobkyňa by sa v zmysle jej návrhu podieľala na aktívach i pasívach v podiele 60 %
a žalovaný v podiele 40 %. Žalovaný s touto disparitou v podstate v priebehu konania súhlasil, keď na

pojednávaní vyslovil súhlas s predbežným právnym názorom súdu a aj s výplatou vyčíslenou súdom
predbežne na čiastku 18.326,15 €. Napriek tomu chcel následne vyplatiť ešte vyššiu čiastku.

53. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka obsahuje základné zásady a je zákonnou osnovou pre
súd pri vyporiadaní BSM. Vzhľadom na všeobecnú rovnoprávnosť postavenia manželov v manželstve,

v oblasti majetkovej sa i pri vyporiadaní BSM v zásade a spravidla vychádza z predpokladu, že podiely
oboch manželov sú rovnaké. Pri komplexnom posúdení všetkých zákonných hľadísk, kvantitatívneho
i kvalitatívneho charakteru vymenovaných v tom istom zákonnom ustanovení však súd môže pri
vyporiadaní BSM tieto podiely stanoviť odlišne, pričom základom úsudku súdu aplikujúceho zákon je so
zreteľom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dobrých mravoch, musia byť nevyhnutne

za konkrétne zákonom ustanovené kritéria a to tieto:
- čo ktorý z manželov vynaložil zo svojho majetku (nepatriaceho do BSM) na spoločný majetok a naopak,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok;
- potreby maloletých detí manželov;
- ako sa každý z manželov staral o rodinu;

- ako sa ten-ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí berúc pritom zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

54. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu
v Hurbanove, ktorý zdedila po svojej matke. Žalovaný pri výsluchu potvrdil, že za finančné prostriedky,

ktoré žalobkyňa nadobudla za predaj tohto rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve kúpili členský
podiel v družstve s právom kúpy prenajatého bytu v Čadci za sumu 85.000 Kčs a zariadenie bytu. Hoci
žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že dom predala za 200.000 Kčs a žalovaný pri výsluchu tvrdil, že za
120.000 Kčs, súd vychádzal z ceny 232.000 Kčs, ktorú žalobkyňa uviedla v žalobe, nakoľko táto je tiež
uvedená v Rozhodnutí o vyrubení notárskych poplatkov RI 416/92-5 zo dňa 22.04.1992 a vzhľadom na

časový odstup si nemusia strany pamäť presnú čiastku správne. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že
výlučne žalobkyňa sa svojimi peňažnými prostriedkami vo výške 85.000 Kčs podieľala na nadobudnutie
členských práv k spoločnému bytu v Čadci.

55. Predmetný byt v Čadci následne v roku 2006 strany sporu odkúpili do BSM za 43.060,39 Sk.

Žalobkyňa preukázala, že aj na úhrade tejto čiastky sa podieľala ona svojimi výlučnými finančnými
prostriedkami, ktoré nadobudla darom od svojho otca. Bolo nesporné, že predmetný byt v Čadci strany
sporu v roku 2008 predali za 1.500.000 Sk a za tú istú cenu, za ktorú byt predali, kúpili Nehnuteľnosti
1 a Nehnuteľnosti 2.56. Vzhľadom na uvedené má súd zato, že žalobkyňa sa prevažnou a významnou mierou podieľala
na nadobudnutí spoločného nehnuteľného majetku, pretože naň prispela svojimi výlučnými peňažnými

prostriedkami. Aj keď nepožadovala ich náhradu v rámci vyporiadania, súd na túto okolnosť prihliadal
pri rozhodovaní v akých podieloch sa strany majú podieľať na vyporiadaní BSM.

57. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov (detí strán sporu) mal súd preukázané, že prevažne
žalobkyňa sa starala o domácnosť, deti, rodinu. Nemožno uprieť, že i žalovaný zabezpečoval túto

starostlivosť v určitej miere, avšak prevažne ju zabezpečovala žalobkyňa. Napriek tomu, že bola
invalidná dôchodkyňa, pracovala, aby finančne mohla zabezpečiť potreby detí, keď boli maloleté. Obe
vypočuté deti majú bližší vzťah k žalobkyni, v prípade nejakých problémov sa obracali na žalobkyňu a nie
na žalovaného. Žalovaný je tiež invalidný dôchodca, počas života pracoval v stavebníctve, avšak počas
zimy nepracoval a bol doma. Len raz v zime pracoval na družstve, inak v zime nepracoval. Zarobené
peniaze míňal v prvom rade na alkohol a cigarety a zostatok dal žalobkyni na domácnosť. Z výsluchu

detí strán sporu vyplynulo, že často trpeli nedostatkom peňazí a nákupy potravín robili na dlh. Súd má
za to, že žalovaný sa mal v prvom rade finančne postarať o deti, aby netrpeli núdzou, aby mali dostatok
peňazí na nákup potravín a na úhradu ďalších životných nákladov a nemíňať peňažné prostriedky, keď
ich bol nedostatok, na alkohol a cigarety.

58. Súd pri rozhodovaní prihliadal i na príčiny rozvratu manželstva, ktoré konštatoval Okresný súd Žilina
(predtým Okresný súd Čadca) v rozsudku č.k. 16Pc/1/2020-27 zo dňa 28.02.2020, ktorým manželstvo
strán sporu rozviedol. Za hlavnú príčinu rozpadu manželstva súd videl v neadekvátnom správaní
sa manžela navrhovateľky voči navrhovateľke. Konštatoval, že žalovaný nerešpektoval dôstojnosť
žalobkyne, nadával jej, vyhrážal sa jej, používal na jej osobu vulgárne výrazy a požíval alkoholické

nápoje, ktoré správanie viedlo k citovému odcudzeniu sa žalobkyne voči nemu. Žalovaný bol v trestnom
konaní odsúdený za prečin nebezpečného vyhrážania, ktoré sa dopustil v dobe od 11.12.2019 do
18.12.2019 voči žalobkyni i dcére A. B. a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a zároveň
obmedzeniespočívajúcevzákazepožívaniaalkoholickýchnápojovaochrannéprotialkoholickéliečenie.

59.AplikujúcnazistenýskutkovýstavvecivyššievymenovanézákladnezásadyvyporiadaniaBSMstrán
sporu podľa § 150 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že na tieto je potrebné prihliadnuť
a vyhodnotiť výrazne v prospech žalobkyne. Konanie žalovaného uvedené v rozvodovom konaní a v
trestnom konaní, je nezlučiteľné s požiadavkami zákona o rodine na správanie manželov a účelom
manželstva a s požiadavkami na správanie sa ľudí vôbec, je útokom na základné osobnostné práva

ako ochrana života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, vymenované v § 11 Občianskeho
zákonníka, patriace každej fyzickej osobe a chránené Ústavou SR a zákonmi. Zároveň má súd
jednoznačne za to, že žalobkyňa a výrazne vyššou mierou podieľala na zabezpečení spoločného
majetku patriaceho do BSM a taktiež na starostlivosti o spoločnú domácnosť a deti. Súd prihliadol
v zmysle uvedených kvalitatívnych hľadísk podľa § 150 Občianskeho zákonníka a vyhodnotil ich do

tej miery, že podiely z ktorých vychádzal pri vyporiadaní BSM účastníkov z tohto dôvodu určil 60 %
v prospech žalobkyne a 40 % v prospech žalovaného. To, či žalovaný má toho času zabezpečené iné
bývanie, resp. či si môže prostredníctvom vyporiadania BSM zabezpečiť iné bývanie je pre vyporiadanie
BSM a určenie výšky podielov bývalých manželov na spoločnom majetku irelevantné. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že je správne a v súlade s dobrými mravmi určiť vo finančnom

vyjadrení podiely v tomto pomere 60 % v prospech žalobkyne a 40% v prospech žalovaného.

60. Hodnota celého majetku patriaceho do BSM je 72.566,52 €. Žalobkyňa má nárok na vyplatenie 60
% z tejto sumy, t. j. 43.539,91 €. Žalovaný má nárok na vyplatenie 40 % z tejto sumy, t. j. 29.026,61 €.
Pri vyporiadaní pripadnú žalobkyni Nehnuteľnosti 1 v hodnote 63.003,42 €, t.j. o 19.463,51 € viac ako

má nárok. Žalovanému pri vyporiadaní pripadnú nehnuteľnosti a hnuteľné veci v hodnote 9.563,10 €, t.j.
o 19.463,51 € menej ako má nárok. Preto by mal mať žalovaný voči žalobkyni nárok na výplatu čiastky
19.463,51 €, avšak od tejto čiastky je ešte potrebné odpočítať pomernú časť, ktorú žalobkyňa zaplatila
po zániku BSM na vyplatenie spoločných dlhov, vzniknutých za trvania manželstva. Bolo nesporné, že
žalobkyňa vyplatila po zániku BSM obidva úvery v celkovej sume 7.631,55 €. Žalobkyňa navrhla, aby

sa žalovaný podieľal na úhrade dlhov/pasív v rovnakom podiele ako na aktívach, teda v podiele 40 %.
Súd v súlade s návrhom žalobkyne zo dňa 29.01.2024 (keďže nemôže prisúdiť viac ako žiada) odpočítal
od sumy 19.463,51 € čiastku 3.052,62 €, ktorá predstavuje 40 % zo sumy 7.631,55 €. Výsledná suma
finančného vyrovnania pre žalovaného je 16.410,89 € (19.463,51 € - 3.052,62 €).61. Žalobkyňa žiadala, aby jej bolo povolené splácať výplatok finančného vyrovnania v splátkach, prvá
splátka by bola vo výške 8.000 € a ďalšie splátky vo výške 1.266 €. Odôvodňovala to svojou finančnou

situáciou, ktorá jej znemožňuje vyplatiť žalovaného jednorazovo, poukazujúc pritom na to, že sa stará
o rodinný dom, nemá jej kto finančne pomôcť a na úver, ktorý jej bol poskytnutý bankou bol len vo výške
10.000 €. Žalovaný žiadal o výplatu čo najskôr.

62. Procesná úprava zakotvená v § 232 ods. 3 CSP ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade

povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka
z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie, nemusí
byť zaplatené do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu
je pritom nad akúkoľvek pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232
ods. 3 vety poslednej CSP, tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach
totiž fakticky nepredstavuje nič iné, len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon

priamo neupravuje, výslovne s ním počíta v ust. § 232 ods. 4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu
oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, priviesť zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a
jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne a v odôvodnených
prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka
sa považuje za osobitnú (exkluzívnu) výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane

zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo
na uspokojenie priznaných nárokov v narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide
o zabezpečenie a realizáciu práva na súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu
nápravu narušeného právneho vzťahu. Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu

prejednávanej veci je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (pozri napr.
judikatúru č. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného,
žalovaným prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia
jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa plnení súdom

ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na
osobnépomeryžalobcuprílišťaživé(porovnajRV./1968).Pritomjepotrebnézohľadniť,ževýškasplátok
musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale zodpovedá tiež výške priznaného plnenia tak, aby
k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti
záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv, či k možnému

vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo 116/2012 zo dňa 18.03.2013).

63. Žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa a popri tom pracuje, má pravidelný príjem. Bol jej poskytnutý
úver za účelom vyplatenia žalovaného, jeho výška 10.000 € však nedosahuje výšku výplatku pre

žalovaného 16.410,89 € a žalobkyňa už na úver zaplatila 3 splátky, preto nemá k dispozícii celú
úverovú sumu. Výdavky má najmä v súvislosti s bývaním a starostlivosťou o rodinný dom. Žalovaný na
pojednávaní dňa 23.01.2024 súhlasil so splátkami, neskôr už so splátkami nesúhlasil, žiadne relevantné
dôvody následného nesúhlasu neuviedol. Berúc do úvahy komplexne sociálne pomery žalobkyne
a stanovisko žalovaného, súd vyhovel žiadosti žalobkyne o povolenie splácať výplatok pre žalovaného

v ňou navrhnutých splátkach. V prípade, že sa žalobkyňa omešká so zaplatením čo i len jednej splátky,
bude to mať za následok stratu výhody splátok a splatnosť celého záväzku jednorazovo.

64. Konanie o vyporiadanie BSM je svojou povahou konaním, kde je v záujme obidvoch strán, aby bolo
ich bezpodielové spoluvlastníctvo po rozvode vyporiadané, pričom vzhľadom na rozsah vyporiadania

na oboch stranách nemožno v danom prípade hovoriť o prevažnom úspechu jednej či druhej strany. V
zmysle § 255 ods. 2 CSP súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania a to s poukazom
na ich čiastočnú úspešnosť vzniknutú v rovine ich tvrdení a preukázaných skutočností viažucich sa
k predmetu sporu.

Poučenie:P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Žilina.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.

Odvolanie podľa § 365, ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie
o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.