Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Friday, March 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-15C/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215221691
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Hrebíčková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7215221691.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX,

bytom C. D. XX, E., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD.,
s.r.o., IČO: 52858774, so sídlom Južná trieda 28, Košice, proti žalovanému: MINITEC s.r.o., IČO:
17 075 149, so sídlom Turgenevova 13, Košice, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GRABAN,
TORMA & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Kováčska 53, Košice, o zaplatenie 8.581,44
eura s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.428,58 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3.428,58 eur od 20.11.2015 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie 5.422,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
5.422,86 eur od 20.7.2015 do 19.11.2015) žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,52 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa20.7.2015domáhala,abysúdzaviazalžalovanéhozaplatiť
jej sumu 8.581,44 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.581,44 eur od 20.7.2015

do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia sa žalovaným na jej úkor.

2. Žalobkyňa v podstatnom žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. E. B. A., zapísanej na LV č. XXXX, ako parc. reg. E č. 689 - orná pôda
o výmere 2243 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/72 a 60/192 k celku (na LV pod F. G. F.)
a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako parc. reg. E č. 690/502-orná pôda o výmere 3868
m2 , o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 14/32 k celku (na LV pod F. G. F.). Geometrickým plánom č.

141/2012 zo dňa 12.10.2012 vyhotoveným firmou SK GEOU s.r.o. boli z parcely KN-E č. 689 (LV č.
XXXX) vyčlenené parcely KN-C (všetko zastavané plochy a nádvoria) a to parc. č. 1082/275 o výmere
118 m2, parc. č. 1082/2 o výmere 89 m2, parc. č. 1082/276 o výmere 123 m2, parc. č. 1070/10 o výmere
103 m2, parc. č. 1082/278 o výmere 162 m2, spolu o výmere 595 m2. Z parc. KN E č. 690/502 boli
geometrickým plánom vyčlenené parc. KNC (všetko zastavané plochy a nádvoria) a to parc. č. 1082/259
o výmere 747 m2, parc. č. 1070/1 o výmere 226 m2, parc. č. 1082/277 o výmere 358 m2, spolu o výmere
1331 m2. Žalovaný vyššie špecifikované parcely vyčlenené uvedeným geometrickým plánom užíva (v

rozsahu 1926 m2), má na týchto parcelách postavené administratívne budovy, ktoré sú zapísané na LV
č. XXXX pre kat. úz. E. B. A.. Podiel žalobkyne na parcelách vyčlenených GP predstavuje z parc. KN-E
č. 689- 227,2569 m2, pri parcelách vyčlenených z parc. KN-E 690/502 – 582,3125 m2, spolu jej podiel
predstavuje 809,57 m2. Pri výške bezdôvodného obohatenia žalobkyňa vyšla zo znaleckého posudkuč. 61/2014 (doplnenie ZP č. 102/2013) vyhotoveného H. I. B. ustanoveného OS KE II v konaní sp.
zn. 18C/126/2012 pre vedľajšie parcely, ktorým ZP bola určená výška nájmu 5,495 eur/m2 za rok 2013
a 5,312 eur/m2 za rok 2014. Bezdôvodné obohatenie si žalobkyňa uplatnila za dva roky spätne od

podania žaloby, t.j. od 20.7.2013 do 20.7.2015.

3. Žalobkyňa k žalobe pripojila nasledujúce prostriedky procesného útoku: výpis z LV č. XXXX, výpis
z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX, geometrický plán zo dňa 12.10.2012 č. 141/2012 vypracovaný
spoločnosťou SK GEO s.r.o., informatívna kópia z Kat. mapy, znalecký posudok znalca H. I. B. č.

61/2014, znalecký posudok Inštitútu znalcov č. 14/2015, znalecký posudok H. J. K. č. 32/2016, dve
kúpne zmluvy, kde kupujúcim bol L. B..

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 24.11.2015 uviedol, že k žiadnej z parciel, ku ktorým
žiada žalobkyňa vydať bezdôvodné obohatenia nie je založený list vlastníctva, ide o nevysporiadané
pozemky, teda nemožno povedať, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou. Nesúhlasil s výškou

nájmu stanovenou znaleckým posudkom H. B. č. 102/2013 a jeho doplnením č. 61/2014, nakoľko
nezohľadnil skutočnosť, že na uvedených pozemkoch sa nachádzajú vecné bremená. Podľa neho je
správnym kontrolný znalecký posudok č. 14/2015 vypracovaný Inštitútom znalcov súdneho inžinierstva,
družstvom, ktorý stanovil výšku nájomného za pozemky zaťažené vecnými bremenami na sumu 2,648
eur/m2/ rok a za pozemky nezaťažené vecnými bremenami vo výške 3,783 eur.

5. V ďalšom podaní (čl. 146 spisu) žalovaný namietal, že ako vlastník stavby užíva len časť pozemkov
žalobkyne o výmere 418 m2, vo zvyšnej časti 1926 m2 tieto pozemky neužíva. Zároveň vzniesol
námietku premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia. K tomuto sa vyjadril žalobkyňa v tom
smere, že žalovaný užíva nehnuteľnosti žalobkyne v rozsahu uplatnenom žalobou, nakoľko žalovaný

má celý areál oplotený, uzamknutý a prístup do areálu má jedine žalovaný a osoby, ktorým to on
umožní, čo vylučuje jeho tvrdenie, že nebráni žalobkyni užívať dotknuté nehnuteľnosti. Podotkol, že
žalobkyňa (resp. je právny predchodcovia) boli od počiatku vlastníkmi dotknutých parciel, pričom JRD
bez ich súhlasu postavilo stavby, ktoré následne odkúpil žalovaný. Vlastnícke právo k pozemkom nikdy
neprešlo na štát ani na JRD, alebo štátnu organizáciu. K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že

pri bezdôvodnom obohatení dochádza každým dňom za ktorý žalovaný neplatil nájomné za užívanie
cudzej veci, preto nárok premlčaný nie je.

6. Žalovaný pripojil nasledujúce prostriedky procesnej obrany: znalecký posudok č. 14/2015 zo dňa
20.10.2015, kúpnu zmluvu zo dňa 22.10.2004, hospodársku zmluvu zo dňa 22.6.1981, výpis z LV č.

XXXX, znalecký posudok H. C. C. č. 33/2017, znalecký posudok H. L. J. č. 2/2023, znalecký posudok
znaleckej organizácie č. 3/2023.

7. Žalobkyňa v replike došlej súdu dňa 15.2.2016 uviedla, že tvrdenie, že pozemky sú nevysporiadané
nie je pravdivé, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,

LV č. XXXX, pričom žalovaný vie, že užíva pozemky žalobkyne a kataster uvedený geometrický plán,
ktorým boli vyčlenené parcely ňou označené už aj zapísal. Namietala znalecký posudok č. 14/2015 (čo
do stanovenia hodnoty nehnuteľností), nakoľko táto znalecká organizácia už vyhotovovala aj iný ZP č.
4/2015 k vedľajšej parcele, pričom v ZP č. 14/2015 stanovila hodnotu niektorých koeficientov značne
rozdielne, čo je nepochopiteľné, lebo išlo o ten istý pozemok reg. E č. 688, ktorý bol GP rozdelený na

parcely reg. C a teda z tohto dôvodu sú východiskové skutočnosti pre stanovenie koeficientov totožné,
okrem koeficientu redukujúcich faktorov. Namietala stanovený koeficient kp 1 (koeficient obchodnej
apriemyselnejpolohy,nakoľkopodľaúzemnéhoplánudotknutéúzemiemáslúžiťobčianskevybavenosti
a nejde o územie , ktoré by malo slúžiť pre priemysel a ani pre priemysel neslúži. Tento znalecký posudok
ignoroval územný plán. Výška tohto koeficientu mala byť min. 1,1. Namietala aj koeficient povyšujúcich

faktorov stanovený v tomto ZP 14/2015 vo výške 1,45, čo je v značnom nepomere so ZP č. 4/2015,
kde tá istá znalecká organizácia stanovila hodnotu tohto koeficientu na 2. Správne mala byť hodnota
tohto koeficientu stanovená podľa žalobkyne na minimálne 2, keď išlo o susediace pozemky s výrazne
zvýšenýmzáujmomokúpi.Namietlaajnesprávnestanovenievýškynájmuvychádzajúceznesprávneho
stanovenia hodnoty predmetných nehnuteľností. Podľa nej malo byť ako obdobie návratnosti investície

stanovené na 15 rokov (ako to vyplýva zo ZP 4/2015) a nie 25 rokov (ako to vyplýva zo ZP 14/2015).
Namietla aj nestrannosť znaleckej organizácie, ktorá vypracovávala uvedené znalecké posudky.8. Právny zástupca žalobkyne v podaní došlom súdu dňa 7.10.2016 (čl. 112 spisu) uviedol, že žalobkyňa
dala vytýčiť vecné ochranné pásma VVN a VN (čl. 113 spisu), podľa zameraní geodeta, pričom zo
žalovaných nehnuteľností je v ochrannom pásme na parc. č. KNC č. 1082/278 -118 m2, z parc. KNC

č. 1082/2 -18 m2, z parc KNC č. 1082/275- 117 m2, z parc. KNC č. 1082/259- 282 m2, z parc. KNC
č. 1082/277 -240 m2, spolu v ochrannom pásme je 775 m2. Mimo ochranného pásma na parc. KNC
č. 1082/2 je 71 m2, na parc KNC č. 1082/276 je 123 m2, na parc. KNC č. 1070/10 je 103 m2, na
parc. č. 1082/278 je 44 m2, na parc. KNC č.1082/259 je 465 ,m2, na parc. KNC č. 1070/1 je 226
m2, na parc. KNC č. 1082/277 je 118 m2, spolu mimo ochranného pásma je 1.150 m2. Súčasne

predložil znalecký posudok vyhotovený H. J. K. č. 32/2016 (čl. 115, čl. 462 spisu), ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností a hodnotu nájmu tak, že výšku nájomného pri pozemkoch
nezaťažených vecnými bremenami stanovil na 8,702 eur/m2/rok, pri pozemkoch zaťažených vecnými
bremenami stanovil výšku nájomného na 5,011 eur/m2/rok. Na žalobkyňu pri jej podieloch tak pripadá
suma bezdôvodného obohatenia 11.095,65 eur, avšak uplatňuje si len žalovanú sumu.

9. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 15.6.2017 (čl. 181-183) uviedol, že nemožno vychádzať zo ZP
vypracovaného H. J. K., nakoľko ten stanovil výšku nájomného za rok 2016 a nie za žalované obdobie
predchádzajúce roku 2016. Namietal, že nepoužil na vypracovanie ZP relevantný právny predpis teda
vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ale
použil vyhlášku č. 254/2010 Z.z. Na ZP nepoužil právne predpisy determinujúce rozsah ochranných

pásiem, o čom svedčí ich absencia v bode 7. čl. I Úvodná časť ZP H. K., napr. zákon č. 251/2012
Z.z. o energetike. Znalec ďalej nesprávne previedol analýzu polohu nehnuteľností, keď uviedol, že na
danom území je rekreačno- oddychový areál Zelený dvor, čo nie je pravdou. Zároveň uviedol, že si
dal vyhotoviť súkromný znalecký posudok č. 33/2017 vyhotovený znalcom H. C. C., ktorý zohľadňuje
skutočnosť, že žalovaný užíva len časť pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Podľa jeho názoru je však

predmetná žaloba nedôvodná, nerieši do budúcna vzniknutý právny stav, kedy je stavba vo vlastníctve
žalovaného riadne povolená, avšak ostáva stav právnej neistoty, poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Žilina sp. zn. 2C/53/2006 zo dňa 10.3.2008, ktorý súd žalobu zamietol, pričom to odôvodnil tým,
že vlastník pozemku uplatňuje len sekundárne nároky voči osobám, ktoré mu bránia v užívaní vec bez
toho, aby sa domáhal odstránenia protiprávneho stavu, z jeho strany teda ide o výkon práv v rozpore

s dobrými mravmi. Uvedený rozsudok potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 5Co/45/2010.
NS SR uznesením sp. zn. 2Cdo/94/2011 zo dňa 29.9.2011 dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu
odmietol. Zároveň priložil znalecký posudok H. C. C. č. 33/2017 zo dňa 9.5.2017 (čl. 184 spisu).
Žalovaný zdôraznil, že je jeho snahou dohodnúť sa s aktuálnym vlastníkom L. B. a odkúpiť predmetné
pozemky, avšak za trhovú cenu a nie za cenu 80 eur/m2, ako to požaduje žalobkyňa.

10. Právny zástupca žalobkyne podaním došlým súdu dňa 3.7.2017 (čl. 267 spisu) namietal ZP č.
33/2017 vyhotovený znalcom H. C. C. z dôvodu, že znalec použil ponuky realitných kancelárií bez
ohľadu na to, či sa tieto pozemky nachádzajú v intraviláne alebo extraviláne, navyše žalovaný užíva celý
pozemok vo vlastníctve žalobkyne, preto nie je možné vychádzať zo ZP č. 33/2017. Zároveň namietal

aj osobu znalca, ktorý je v príbuzenskom pomere k právnemu zástupcovi žalovaného L. J. C., sú to
súrodenci a navrhol jeho vylúčenie. K argumentácii žalovaného a jeho poukazu na rozsudok OS Žilina
sp. zn. 2C/53/2006, uviedol, že ide o ojedinelé rozhodnutie súdu, na ktoré nemožno prihliadať. Napokon
k argumentácii, že žalobkyňa by mohla žalovať o odstránenie stavby vo vlastníctve žalovaného podotkol,
že žalobkyňa takúto žalobu podať nemôže, nakoľko spoluvlastnícke podiely k predmetným parcelám

previedla na L. B. (svojho syna) k čomu predložil aj dve kúpne zmluvy a výpis z LV č. XXXX z 18.8.2017,
z ktorého vyplýva, že podielovým spoluvlastníkom dotknutých parciel (parc. E. M. XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX) N. F. je L. B., vklad jeho vlastníckeho práva bol povolený Okresným
úradomodborkatastrálnydňa16.8.2017podV-8546/2017.Právnyzástupcažalobkynevpodanídošlom
súdu dňa 4.12.2017 (čl. 352) uviedol, že zo zápisnice z obhliadky v konaní vedenom pod sp. zn.

29C/452/2015 a 29C/226/2015 dňa 23.11.2017 vyplynulo, že celý areál, ktorý užíva žalovaný je oplotený
a uzamknutý.

11. Právny zástupca žalovaného v podaní došlom súdu dňa 11.11.2020 uviedol, že na stavbu vo
vlastníctve žalovaného nachádzajúcu sa na pozemku v tom čase v podielovom spoluvlastníctve

žalobkyne, bolo riadne vydané stavebné povolenie, žalovaný teda disponoval užívacím titulom, ktorý
bol podkladom na konštatáciu o oprávnení realizovať stavby na dotknutých pozemkoch. Poukázal
na rozhodnutie ústavného súdu II. ÚS 120/2014 zo dňa 5.2.20214. Žalovaný poukázal na to, že
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/218/2012 má znalecký ústav zodpovedať otázkyohľadnevšeobecnejhodnotynehnuteľnostíavšeobecnejhodnotynájmuzaparcely,ktoréboliodčlenené
z parcely nachádzajúcej sa v E. B. A. KN-E č. 693/502, teda sa týka iných pozemkov než tých, ktoré sú
relevantné pre toto konanie. Navrhol obhliadku na mieste samom.

12. S týmto názorom žalovaného nesúhlasila žalobkyňa, ktorá v podaní zo dňa 16.11.2020 uviedla,
že predmetom konania 39C/218/2012 na OS KE II sú parcely KN-C vyčlenené z KN-E parciel č. 689
a 690/52. Parcely, ktorých sa ZP Žilinskej univerzity týka sa nachádzajú v rovnakom okrese, obci, kat.
území a v rovnakom areály ako parcely, ktoré sú predmetom tohto konania.. Ide o areál, ktorý žalovaný

užíva a na ktorom má postavené administratívne budovy. Preto majú parcely, ktoré sú predmetom tohto
konania parcely, ktorých sa týka znalecky posudok Žilinskej univerzity nepochybne rovnakú trhovú
hodnotu a všeobecnú hodnotu nájmu. K argumentácii žalovaného ohľadne legálnej stavby vo vlastníctve
žalovaného, žalobkyňa poukázala na to, že je rozdiel medzi povolenou a oprávnenou stavbou, pričom
aj povolená stavba (s vydaným stavebným povolením) môže byť stále stavbou neoprávnenou, teda
postavenou na cudzom pozemku bez súhlasu žalobkyne (resp. jej práv. predchodcov). Zároveň

podotkol, že totožný nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných
parciel (za roky 2010, 2011) už bol predmetom konania voči žalovanej, kedy OS KE II rozsudkom sp. zn.
20C/282/2012 zaviazal žalovaného zaplatiť sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie za roky 2010,
2011. Krajský súd v Košiciach predmetný rozsudok potvrdil rozsudkom sp. zn. 1Co/225/2018. Z princípu
právnej istoty má byť teda žalobkyni priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Žalovaný v podaní zo dňa 18.1.2023 uviedol, že nedostatky v ZP H. K. viedli žalovaného k obstaraniu
súkromného ZP č. 2/2023 vypracovaného H. L. J., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu dotknutých
nehnuteľností a všeobecnú hodnotu nájmu dotknutých nehnuteľností, určil pritom výšku nájomného
k predmetným pozemkom a to pri pozemkoch zastavaných stavbou súp. č. XXXX, ktoré žalovaný užíva

za rok 2013 vo výške 2,477 eur/m2, za rok 2014 vo výške 2,474 eur/m2 a za rok 2015 vo výške 2,563
eur/m2, pri pozemkoch nezastavaných stavbou súp. č. XXXX mimo ochranného pásma určil znalec
výšku nájomného za rok 2013 v sume 2,477 eur/m2, za rok 2014 v sume 2,474 eur/m2, za rok 2015
v sume 2,006,83 eur/m2. Pri pozemkoch nezastavaných stavbou súp. č. XXXX v ochrannom pásme
znalec určil výšku nájomného za rok 2013 v sume 1,237 eur/m2, za rok 2014 v sume 1,237 eur/2, za

rok 2015 v sume 1,282 eur/m2.

14. Žalovaný v podaní zo dňa 9.2.2023 navrhol prerušiť konanie pre prebiehajúce mimosúdne rokovania
sporových strán. Predložil znalecký posudok č. 3/2023 vypracovaný znaleckou organizáciou v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/218/2012, ktorý určil výšku nájmu za bezprostredne

susediace pozemky k pozemkom, za ktoré si žalobkyňa uplatnila bezdôvodné obohatenia a ktorý je
v plnej zhode so znaleckým posudkom vypracovaným H. L. J. č. 2/2023 predloženým žalovaným.

15. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, oboznámením znaleckých posudkov tvoriacich obsah spisu

a zistil tento skutkový stav:

16. Podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 17.7.2015, kat. územie E. B. A., obec E.- E. B. A., okres E. H. bola
žalobkyňa (do 16.8.2017) v rozhodnom období od 20.7.2013 do 20.7.2015 podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti zapísanej ako parc. KN-E č. 689, druh pozemku- orná pôda, o výmere 2243 m2 o veľkosti

spoluvl. podielu 5/72 pod F. G. XX/XXX N. F..

17. Podľa výpisu z LV cˇ. 1173 katastrálne územie E. B. A., obec E. B. A., okres Košice III žalobkyňa
bola v rozhodnom období od 20.7.2013 do 20.7.2015 podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a to
parc. KN-E č. 690/502, druh pozemku- orná pôda o výmere 3868 m2 o veľkosti spoluvl. podielu 14/32

pod F. G. F..

18. Podľa geometrického plánu č. 141/2012 zo dňa 12.10.2012 zaevidovaného na správe katastra dňa
24.10.2012 boli z parcely KNE č. 689 (LV č. XXXX) vyčlenené týmto geom. plánom parcely KNC (všetko
zastavané plochy a nádvoria) a to parc. č. 1082/275 o výmere 118 m2, parc. č. 1082/2 o výmere 89

m2, parc. č. 1082/276 o výmere 1070/10 o výmere 103 m2, parc. č. 1082/278 o výmere 162 m2, spolu
o výmere 595 m2. Z parc. KN E č. 690/502 boli geometrickým plánom vyčlenené parc. KNC (všetko
zastavané plochy a nádvoria) a to parc. č. 1082/259 o výmere 747 m2, parc. č. 1070/1 o výmere 226
m2, parc. č. 1082/277 o výmere 358 m2, spolu o výmere 1331 m2.19.PodľavýpisuzLVč.XXXXžalovanýjevýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostístavieb-administratívnych
budov, okrem iných aj so súp. č. XXXX na parc. č. 1070/1, na parcele č. 1082/2 (t.j. na parcelách

v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v rozhodnom období), ktoré nehnuteľnosti nadobudol kúpnou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený OÚ odborom katastrálnym pod V 4825/04 zo dňa 14.12.2004.

20. Z LV č. XXXX zo dňa 18.8.2017 (čl. 299 spisu) vyplynulo, že novovytvorené parcely KNC z parcely
č. 689 a to parc. č. 1070/10, parc. č. 1082/2, parc. č. 1082/275, parc. č. 1082/276, parc. č. 1082/278 boli

zapísané na predmetnom LV, pričom ich podielovým spoluvlastníkom je L. B. o veľkosti podielu 35/48
pod B16, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 8546/2017 zo
16.8.2017.

21.Zkúpnejzmluvyzodňa22.10.2004vyplynulo,žežalovanýakokupujúcikúpilodTechnickejuniverzity
v Košiciach administratívne budovy so súp. č. XXXX na pozemku parc č. XXXX a na parc. č. 1082/2,

výrobnú halu súp. č. XXXX na parc č. 1082/28. Z čl. II bod 2. zmluvy vyplynulo, že predmetom prevodu
boli len vyššie uvedené stavby, bez pozemkov na ktorých sú umiestnené.

22. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.11.2015 v konaní vedenom na OS KE II pod sp. zn.
29C/226/2015 (č.l. 295 spisu a nasl.) vyplynulo, že konateľ žalovaného H. L. F. uviedol, že predmetný

areál je oplotený, takto to žalovaný kúpil a oplotenie má svoje opodstatnenie, pričom kľúče od vstup
na tento areál ma žalovaný a nikto iný tam prístup nemá a to z dôvodov krádeží, keďže časť areálu sa
nachádza v okrajovej štvrti E. B. A..

23. Zo znaleckého posudku č. 61/2014 (doplnenie znaleckého posudku č. 102/2013) predloženého

žalobkyňou vyplynulo, že znalec H. I. B. doplnil znalecký posudok vypracovaný v konaní vedenom na
OS KE II pod sp. zn. 18C/126/2012 pre susediace parcely s parcelami vo vlastníctve žalobkyne, pričom
určil výšku nájomného za rok 2013 na sumu 5,495 eur/m2/rok, za rok 2014 na sumu 5,312 eur/m2/rok.
Predmetom znaleckého posudku nebolo určenie výšky nájmu za rok 2015.

24. Zo súkromného znaleckého posudku č. 32/2016 (čl. 115 spisu) vypracovaného H. J. K. dňa zo
dňa 6.9.2016, predloženého žalobkyňou vyplynulo, že znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností
zapísaných aj na LV č. XXXX, LV č. XXXX a všeobecnú hodnotu nájmu k 23.8.2016 (teda nie
k rozhodnému obdobiu). Z predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že znalec rozdelil dotknuté
pozemky, na tie, ktoré sú v ochrannom pásme, pričom určil výšku nájmu pri týchto pozemkoch na sumu

5,011 eur/m2/rok, pri pozemkoch mimo ochranného pásma určil výšku nájomného na sumu 8,702 eur/
m2/rok.

25. Zo súkromného znaleckého posudku č. 33/2017 zo dňa 9.5.2017 vypracovaného znalcom H.
C. C., predloženého žalovaným vyplynulo, že tento stanovil výšku nájmu len s ohľadom na tú časť

nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, ktoré žalovaný užíva a to za roky 2010 až 2017, pričom výšku
nájmu za rok 2013 stanovil na sumu 2,520 eur/m2/rok, za rok 2014 na sumu 2,508 eur/m2/rok a za rok
2015 na sumu 2,557 eur/m2/rok.

26. Zo súkromného znaleckého posudku č. 2/2023 vypracovaného znalcom H. L. J. (čl. 641 spisu) zo

dňa 11.1.2023, predloženého žalovaným vyplynulo, že znalec určil výšku nájomného k predmetným
pozemkom a to pri pozemkoch zastavaných stavbou súp. č. XXXX, ktoré žalovaný užíva za rok 2013
vo výške 2,477 eur/m2, za rok 2014 vo výške 2,474 eur/m2 a za rok 2015 vo výške 2,563 eur/m2,
pri pozemkoch nezastavaných stavbou súp. č. XXXX mimo ochranného pásma určil znalec výšku
nájomného za rok 2013 v sume 2,477 eur/m2, za rok 2014 v sume 2,474 eur/m2, za rok 2015 v sume

2,006,83 eur/m2. Pri pozemkoch nezastavaných stavbou súp. č. XXXX v ochrannom pásme znalec určil
výšku nájomného za rok 2013 v sume 1,237 eur/m2, za rok 2014 v sume 1,237 eur/2, za rok 2015
v sume 1,282 eur/m2.

27. Zo znaleckého posudku č. 3/2023 vypracovaného znaleckou organizáciou Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 13.1.2023 v konaní vedenom na OS KE II pod sp.
zn. 39C/218/2012 vyplynulo, že znalecká organizácia stanovila výšku nájomného za bezprostredne
susediace pozemky v kat. úz. E. B. A. za roky 2010 až 2018, pričom vzala do úvahy pozemky zaťažené
a nezaťažené vecnými bremenami a stanovila výšku nájmu za pozemky ako priemernú hodnotu zacelé rozhodné obdobie rokov 2010-2018 (pre nedostatočný počet podkladov pre stanovenie všeobecnej
hodnoty nájmu pozemkov samostatne pre každý rok) v sume 2,284 eur/m2/rok pri pozemkoch
nezaťažených vecnými bremenami a v sume 1,872 eur/m2/rok za pozemky zaťažené vecnými

bremenami. Pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov bola použitá metóda návratnosti
všeobecnej hodnoty pozemkov s dobou návratnosti 35 rokov.

28. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 25.1.2023 namietol znalecký posudok č. 2/2023
vypracovaný H. J. z dôvodu, že tento znalec vždy zadáva nízke sumy pri určení výšky nájmu. Ďalej

poukázal na to, že znalec H. J. zaradil pozemky v kat. úz. E. B. A. do priemyselnej zóny, avšak podľa
územného plánu sú to plochy občianskej vybavenosti, nie pozemky na priemysel. Znalec tiež uvádza,
že tam nie je priamy vstup na tieto pozemky, čo však nie je pravdou, nakoľko po vyčlenení parciel C
z parcely E je tam priamy vstup po parcele žalobkyne (resp. teraz už jej syna). Navrhol vypracovať
kontrolný znalecký posudok.

29. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 14.2.2024 namietal znalecký posudok vypracovaný
znaleckou organizáciou Ústavom súdneho inžinierstva Žilina č. 3/2023 z dôvodu, že znalec pri určovaní
hodnoty nehnuteľnosti zahrnul aj kúpnu zmluvu uzatvorenú s pánom O., ktorej predmetom bol prevod
ornej pôdy (išlo o polia bez prístupu), teda porovnával neporovnateľné. Navrhol, aby súd vychádzal zo
ZP predložených žalobkyňou.

30. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.2.2024 uviedol, aby súd vychádzal zo
znaleckého posudku vypracovaného H. J. č. 2/2023, nakoľko tento určil výšku nájomného za rozhodné
obdobie (2013-2015), pričom tento ZP je najbližšie k znaleckému posudku vypracovaného znaleckou
organizáciou č. 3/2023 a zohľadňuje aj vecné bremená na dotknutých pozemkoch.

31. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

32. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

33. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

35. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

36.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení.(2)Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.38. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho
zákonníkvplatnomznení,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky)platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

39. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.

40. Súd mal za preukázané a nebolo to ani medzi sporovými stranami sporné, že žalobkyňa bola
v rozhodnom období podielovou spoluvlastníčkou parcely KNE č. 689-orná pôda o výmere 2.243 m2
(evidovanej na LV č. XXXX) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/72 a 60/192 k celku (na LV pod F. G. F.
XX), ako aj parcely KNE č. 690/502-orná pôda o výmere 3868 m2 (evidovanej na LV č. XXXX) o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 14/32 k celku (na LV pod F. G. F.). Z parc. č. 689 boli geometrickým plánom č.

141/2012 vyčlenené parcely „C“ č. 1082/275, 1082/2, 1082/276, 1070/10 a 1082/278 (všetko zastavané
plochy a nádvoria) o výmere 595 m2, a z parc. č. 690/502 boli vyčlenené parcely C č. 1082/502, 1070/1
aparc.Cč.1082/277(všetkozastavanéplochyanádvoria)vcelkovejvýmere1331m2.Podielžalobkyne
na vyššie uvedených parcelách vyčlenených GP č. 141/2012 je, pokiaľ ide o parcely vyčlenené z parc.
č. 689, vo veľkosti 5/72 k celku a 60/192 k celku, čo predstavuje 227,2569 m2 a pokiaľ ide o parcely

vyčlenené z parc. č. 690/502 je podiel žalobkyne 14/32 k celk (7/32 + 7/32) čo predstavuje 809,5694 m2.

41. Rovnako mal súd za preukázané, že žalovaný je vlastníkom stavieb - administratívnych budov
zapísaných na LV č. XXXX so súp. č. XXXX na parc. č. 1070/1, na parcele č. 1082/2 (t.j. na parcelách
v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v rozhodnom období), ktoré nehnuteľnosti nadobudol kúpnou

zmluvou, ktorej vklad bol povolený OÚ odborom katastrálnym pod V 4825/04 zo dňa 14.12.2004, pričom
žalovaný v rozhodnom období od 20.7.2013 do 20.7.2015 užíval tieto pozemky bez právneho dôvodu.
V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa resp. jej právny predchodca udelili súhlas s umiestnením
stavieb vo vlastníctve žalovaného na dotknutých pozemkoch, preto nie je možné na danú vec použiť
rozhodnutieústavnéhosúdunaktorývosvojejargumentáciipoukazovalžalovanýsp.zn.II.ÚS120/2014

zo dňa 5.2.2014, ktoré rozhodnutie sa týkalo úplne iného skutkového stavu, než v prejednávanom
prípade. Rovnako neobstojí argumentácia žalovaného, že priznaním bezdôvodného obohatenia sa
žalobkyňa uplatňuje len sekundárne nároky voči žalovanému, pričom sa takýmto rozhodnutím nijako
neriešia právne vzťahy do budúcna, že sa jedná o výkon práv žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi,
že žalobkyňa má k dispozícii iný druh žaloby na ochranu svojho nároku (napr. žaloba o odstránenie

stavby žalovaného). Žalovaný v tomto smere poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn.
2C/53/2006 zo dňa 10.3.2008, ktorý žalobu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol
a Krajský súd v Žiline jeho rozhodnutie potvrdil rozsudkom sp. zn. 5Co/45/2010. NS SR uznesením
sp. zn. 2Cdo/94/2011 zo dňa 29.9.2011 dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu odmietol. K tomu
súd uvádza, že ojedinelé rozhodnutie Okresného súdu v Žiline a Krajského súdu v Žiline nepredstavujú

ustálenú súdnu judikatúru. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax
dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu,
ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ

nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017).

42.Situácie,vktorýchvlastníckemuprávukpozemkukonkurujevlastníckeprávoinéhosubjektukstavbe

na tomto pozemku vybudovanej (čo je tento prípad), v praxi nie sú nijako neobvyklé. Oprávnenia
vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka (tj. v medziach zákona predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a pôžitky, a nakladať s ním) sú v týchto prípadoch
obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby, v dôsledku čoho je vlastník stavby povinný strpieť,
aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný právny dôvod

na bezodplatné užívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť
jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. V prípade,
že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka
pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému byza riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Rozhodujúcim je v danom prípade výklad
pojmu „užívanie“, t.j. v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve
osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Podľa názoru súdu (takýto výklad je v súlade s konzistentnou

judikatúrou, viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/186/2018 z 17.6.2019) je potrebné pod
týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž
bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza
už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť
poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu

na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Pod užívaním cudzieho pozemku je potrebné
v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemky
žalobkyne (parcely č. 1070/1 a parc. č. 1082/2 vyčlenené geometrickým plánom č. 141/2012 z parcely
KNE č. 690/502 a parc č. 689 zaevidovaným v katastri nehnuteľností dňa 24.10.2012) boli bez právneho
dôvodu v rozhodnom období od 20.7.2013 do 20.7.2015 užívané žalovaným tým, že má na nich
žalovaný umiestnené stavby- administratívne budovy. Pokiaľ ide o užívanie nezastavaných pozemkov

v rozhodnom období žalovaným a k jeho argumentácii, že užíva len časť z týchto pozemkov, takáto
argumentácia bola vyvrátená samotnou výpoveďou konateľa žalovaného H. L. F., ktorý v inom konaní
prebiehajúcom na tunajšom súde pod sp. zn. 29C/226/2015 vypovedal, že celý areál je oplotený a
uzamknutý, nikto iný než žalovaný tam prístup ani kľúče nemá. Súd v tomto smere poukazuje aj na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co 328/2012 zo dňa 2.10.2013, podľa ktorého: „podľa

zaužívanej súdnej praxe bezdôvodné obohatenie vzniká napríklad i tomu, kto svojim konaním dosiahol
naúkorvlastníkapostaveniedetentorajehopozemkutým,žecelýoplotenýpozemokuzamkolaurobilho
tak prístupný pre seba a svoje potreby a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ho skutočne užíval. Súd
preto uzavrel, že žalovaný užíval v rozhodnom období pozemky v podiel. spoluvlastníctve žalobkyne bez
právneho dôvodu (v rozsahu pripadajúcom na spoluvl. podiel žalobkyne to činí 1036, 82 m2) a to v celej

ich výmere 1926 m2. Nakoľko rozsah užívania týchto pozemkov mal súd riadne preukázaný (výpoveďou
konateľa žalovaného), súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie obhliadky na tvári miesta. Napokon
to, že areál je oplotený, uzamknutý vyplýva aj zo zápisníc obhliadke vykonanej súdom v konaniach
vedených pod sp. zn. 29C/452/2015, 29C/226/2015.

43. Súd nemôže opomenúť aj skutočnosť, že žalobkyni už bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 20C/282/2012 zo dňa 23.1.2018 priznané voči žalovanému bezdôvodné obohatenie za užívanie
predmetných parciel, a to za roky 2010, 2011, ktorý rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Košiciach
sp. zn. 1Co/255/2018 zo dňa 6.2.2019. Súd nemôže opätovne prejednávať právoplatne rozhodnutú
vec a zároveň platí, že ak je pre konanie významná predbežná otázka, ktorá už bola medzi stranami

právoplatne rozhodnutá, súd nemôže o nej opätovne konať a ani zo zhodných skutkových okolností
medzi totožnými sporovými stranami vyvodzovať odlišné právne závery. Totožnosť zhodného základu je
daná totožnosťou sporových strán, totožnosťou skutkových okolností i právnej kvalifikácie uplatneného
nároku. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní
účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa

aj tento nový nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto ďalšom
(novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky týmto vyriešením viazaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil tzv. prejudicialitu v niekoľkých svojich rozhodnutiach (1Cdo
133/2009, 1Cdo 44/2010, 4Cdo 231/2013, 3Cdo 115/2016, 5Cdo/13/2020).

44. K uvedenej problematike sa Ústavný súd SR vyjadril aj v náleze sp.zn. I.ÚS 171/2021-72, kde
poukázal na to, že „so subjektívnou záväznosťou rozsudku úzko súvisí otázka tzv. prejudiciálneho
účinku súdneho rozhodnutia vyjadrená v § 193 a § 194 CSP, v zmysle ktorej musí súd v novom
konaní rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov (totožnosť
účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich procesného postavenia v oboch konaniach). Na iné osoby

než účastníkov konania, v ktorom bolo rozhodnuté o prejudiciálnej otázke, resp. ich právnych nástupcov
sa účinky právoplatného rozsudku môžu vzťahovať len v tých prípadoch, keď tak stanoví zákon (napr.
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 133/2019). Prejudicialita súdneho rozhodnutia znamená,
že súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v
osobitnomsporeúčastníkov.Sozreteľomnaprávoplatnosťaztohoplynúcuzáväznosťanezmeniteľnosť

právoplatnéhorozhodnutianesmiebyťtátootázkapoloženáaakékoľvekjej„nové“právneposudzovanie
v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by znamenalo, že súd môže
porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 159 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 228 CSP, pozn.). Pokiaľ
súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovanýhmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje
záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ústavy). Zásada

právnej istoty je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti
právoplatného súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov, ako aj do
riadneho výkonu spravodlivosti (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 44/2010)“. Nakoľko tunajší
súd už rozsudkom sp.zn. 20C/282/2012 potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/255/2018
zo dňa 6.2.2019 ako predbežnú otázku posúdil, že základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

je daný, súd je týmto rozhodnutím viazaný, preto sa v ďalšom zaoberal už len výškou bezdôvodného
obohatenia za rozhodné obdobie.

45. Zároveň má súd za to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia patrí za každý deň
rozhodného obdobia od 20.7.2013 do 20.7.2015, za ktoré sa žalovaný obohatil, preto nárok uplatnený
žalobkyňou za dva roky spätne od podania žaloby (20.7.2015) nemôže byť premlčaný.

46.Preurčenievýškybezdôvodnéhoobohateniabolopodstatnézistiťvýškunájmuzadotknutépozemky
v rozhodnom období. Obe sporové strany sa odvolávali na znalecké posudky nimi predložené, ktoré
určovali výšku nájomného v značne rozdielnej výške, pričom ich predložené ZP považovali za jediné
správne a namietali znalecké posudky predložené protistranou. Súd nevyhovel návrhu žalobkyne na

nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko súčasťou spisu bolo celkovo 6 znaleckých
posudkov, pričom bolo možné sa prikloniť k ZP č. 3/2023, ktorý bol vypracovaný na žiadosť tunajšieho
súdu v konaní 39C 218/2012. Nariadenie ďalšieho dokazovania súd považoval za nehospodárne, ktoré
dokazovanie by zbytočne predĺžilo konanie začaté pred súdom v roku 2015.

47. K jednotlivým znaleckým posudkom súd uvádza nasledovné:

48. Súd neprihliadol na znalecký posudok č. 14/2015 (doplnený znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom. H. I. B. č. 61/2014, nakoľko tento určil výšku nájomného za iné obdobie (rok 2010-2014)
a z dôvodu, že predmetný znalecký posudok nezohľadňoval skutočnosť, že na niektorých z dotknutých

pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne viazli vecné bremená (ochranné pásma), čo má akiste vplyv na
výšku nájomného.

49. Súd neprihliadol na znalecký posudok č. 32/2016 vypracovaný H. J. K., nakoľko tento znalec stanovil
výšku nájomného k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne užívaným žalovaným k inému obdobiu (roku

2016), než bolo súdom posudzované rozhodné obdobie.

50. Rovnako tak nebolo možné vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného H. C. C., nakoľko
žalobkyňa namietala, že znalec je v príbuzenskom pomere k právnemu zástupcovi žalovaného (v tom
čase L. J. C.), preto znalecký posudok nebol vyhotovený objektívne. Navyše znalec v predmetnom

znaleckom posudku vychádzal len z výmer, ktoré žalovaný mal skutočne užívať v rozhodnom období,
avšak ako bolo preukázané, žalovaný užíva z dôvodu oplotenia areálu dotknuté pozemky v celej ich
výmere. Návrhu žalobkyne, na vylúčenie tohto znalca, nebolo možné vyhovieť, lebo znalec H. C. nebol
ustanovený súdom.

51. Súd sa pri určení výšky nájomného za obdobie od 20.7.2013 do 20.7.2015 priklonil k znaleckému
posudku vypracovanému znaleckou organizáciou Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č.
3/2023, ktorý ZP bol vypracovaný pre účely súdneho konania prebiehajúcom na tomto súde pod sp. zn.
39C/218/2012 (na ktorý aj pôvodne odkazovala žalobkyňa). Úlohou znaleckej organizácie bolo stanoviť
všeobecnú hodnotu nehnuteľností a všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov bezprostredne susediacich

s pozemkami v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne (v súčasnosti v podielovom spoluvl. už jej syna
L. B.) za obdobie rokov 2010-2018. Znalecký posudok vzal pritom na zreteľ aj vecné bremená (ochranné
pásma) nachádzajúce sa na niektorých pozemkoch, pričom stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov
metódou polohovej diferenciácie, použitie výnosovej metódy bolo vylúčené z tam uvedených dôvodov.
Žalobkyňa namietala, že pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností bral tento ZP do úvahy aj

kúpnu zmluvu s pánom O., kde predmetom tejto kúpnej zmluvy boli polia bez priameho prístupu, bez
inžinierskych sietí. K tomu súd uvádza, že zo znaleckého posudku vyplynulo, že za účelom objektívneho
porovnania boli z celkovo poskytnutých zmlúv vylúčené zmluvy, ktoré boli uzatvorené na pozemky
s výrazne rozdielnym funkčným využitím : napr. pod cintorínom, pod komunikáciou, v záhradkárskejosade, záhrada pri rodinnom dome, pričom boli vylúčené aj kúpne zmluvy, pri ktorých boli dohodnuté
kúpne ceny výrazne odlišné od štatistického priemeru, tzv. extrémy, s cieľom zníženia smerodajnej
odchýlky štatistického súboru.: výrazne vyššie, výrazne nižšie ako štatistický priemer. Zostalo tak 10

kúpnych zmlúv, medzi ktorými sa nachádzajú aj tri zmluvy uzatvorené na pozemky priamo v areáli
žalovaného s dohodnutou cenou 40 eur/m2/rok a zmluvy s dohodnutou cenou 60 eur2/rok. Kúpna
zmluva označená žalobcom (s pánom O., s výškou kúpnej ceny 51,45 eura-čl. 732 spisu) pritom nijako
nevybočovala z takto stanovenej kúpnej ceny, preto súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.
Zároveň z tohto znaleckého posudku (grafu 1) vyplýva aj vývoj trhových cien pozemkov podľa vybratých

kúpnych zmlúv v časovom období od 2010-2018. Premietnuté na súdený prípad, z grafu vývoja cien je
zrejmé, že v roku 2013 až do 1.5.2014 došlo k výraznému poklesu trhových cien nehnuteľností, pričom
rok 2015 bol poznamenaný postupným miernym nárastom trhových cien. Je teda zrejmé že tento pokles
trhových cien sa prejavil aj na výške nájmu. Pre nemožnosť získať dostatočný počet podkladov pre
stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov pre každý rok samostatne, znalecká organizácia stanovila
tak všeobecnú hodnotu pozemkov ako aj všeobecnú hodnotu ich nájmu ako priemernú hodnotu za celé

rozhodné obdobie rokov 2010 až 2018. V tomto ZP bola použitá metóda určenia všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov na báze návratnosti všeobecnej hodnoty pozemkov a určená ako priemerná hodnota
za celé rozhodné obdobie rokov 2010 až 2018. Doba návratnosti bola stanovená na 35 rokov. ZP
pritom vychádzal z údajov z územného plánu mesta Košice, platných k rozhodnému obdobiu, kedy
hodnotené pozemky boli určené ako plochy pre polyfunkčnú zástavbu, nachádzajúce sa v zastavanom

území mesta. Pri určení výšky nájmu zohráva vždy významnú rolu aj úroková miera ECB, ktorá bola
ZP stanovená ako priemerná hodnota úrokovej miery z vkladov za celé rozhodné obdobie a to vo výške
1,45 %/rok. Pri pozemkoch nezaťažených vecnými bremenami tak bola stanovená výška nájmu na sumu
2,284 eur/m2/rok (pozemky 1. skupiny), pri pozemkoch zaťažených vecnými bremenami (pozemky 2.
skupiny) bola stanovený výška nájmu na sumu 1,872 eur/m2/rok. Takto vypracovaný znalecký posudok

súd považuje za správny. Napokon tento znalecký posudok je aj najbližšie k znaleckému posudku
vypracovaného znalcom H. L. J. predloženým žalovaným, ktorý vychádzal dokonca z nižšej doby
návratnosti investície-20 rokov a určil výšku nájomného pre dotknuté pozemky užívané žalovaným
v rozhodnom období obdobne ako ZP č. 3/2023. Znalecký posudok H. J. však pozemky užívané
žalovaným zaradil do priemyselnej zóny, s čím sa ani žalobkyňa ani súd nestotožnil.

52. Vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 3/2023, so zohľadnením výmery pozemkov nezaťažených
vecnými bremenami, teda mimo ochranného pásma (celkovo 1150 m2), z toho na žalobkyňu
v rozhodnom období pripadajúci spoluvl. podiel 5/72 á 60/192 na parcelách C vyčlenených z parc E č.
689 z parc. č. 1082/2-71 m2, 1082/276-123 m2, 1070/10-103, 1082/278-44 m2 vyčlenených z parc. č.

689, ktoré sú mimo ochranného pásma (spolu 341 m2 mimo ochr. pásma), spoluvl. podiel žalobkyne na
týchto pozemkoch mimo ochranného pásma tak predstavuje 130,24 m2 (5/72 z 341 m2+ 60/192 z 341
m2), u parciel vyčlenených z parc. E č. 690/502, parc. č. 1082/259 – 465 m2, parc. č. 1082/277-118 m2,
parc. č. 1070/1-226 m2 (spolu 809 m2), z toho podiel žalobkyne 14/32 predstavuje 353,94 m2 (14/32
z 809 m2), na žalobkyňu tak mimo ochranného pásma pripadá spoluvl. podiel 484,18 m2 (130,24 m2 +

353,94 m2). Pri výške nájmu 2,284 eur/ rok tak predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu predstavuje
1.105,87eurzarok(2,284eurx484,18m2).Zaobdobie2rokovod20.7.2013do20.7.2015činívýsledná
suma bezdôvodného obohatenia 2.211,74 eur (1.105.87 x 2 roky). Pri pozemkoch nachádzajúcich
sa v ochrannom pásme (celkovo 775 m2), z toho podiel žalobkyne 5/72 a 60/192 pri pozemkoch C
v ochrannom pásme vyčlenených z parc. E 689, 1082/278 -118 m2, z parc. KNC č. 1082/2- 18 m2,

z parc KNC č. 1082/275- 117 m2 (spolu 253 m2), z toho 5/72 a 60/192 činí 96,63 m2, podiel žalobkyne
na parc. KNC č. 1082/259 -282 m2, z parc. KNC č. 1082/277 -240 m2 vyčlenených z parc. č. 690/502
(spolu 522 m2), z toho 14/32 predstavuje 228,38 m2. Spolu celkový podiel žalobkyne na pozemkoch
v ochrannom pásme činí 325,01 m2 (96,63 m2+ 228,38 m2). Pri výške nájmu pozemkov v ochr. pásme
1,872 eur/m2 tak bezdôvodné obohatenie žalobkyne za rok činí 608,42 eur (325,01 m2 x 1,872 eur), za

2 roky tak bezdôvodné obohatenie činí sumu 1.216,84 eur (608,42 eur x 2). Celkovo tak bezdôvodné
obohatenie žalobkyne za obdobie od 20.7.2013 do 20.7.2015 predstavuje sumu 3.428,58 eur (2.211,74
eur + 1.216,84 eur).

53.Súdtakdospelkzáveru,žežalobajedôvodnáčodovýšky3.428,58eur.Vprípadenárokunavydanie
bezdôvodného obohatenia čas plnenia nebol dohodnutý subjektmi tohto zodpovednostného vzťahu, a
nie je daný zákonom, a ani rozhodnutím súdu. Dlžník - žalovaný je preto povinný splniť veriteľovi -
žalobcovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa po tom, čo ho o plnenieveriteľpožiadal-NajvyššísúdSlovenskejrepublikysp.zn.7MCdo5/2014.Vkonanínebolopreukázané,
že žalobkyňa pred podaním žaloby žalovaného na plnenie vyzvala. Keďže žalobkyňa nepredložila súdu
žiadnu právne relevantnú výzvu podľa § 563 Občianskeho, za výzvu súd považoval doručenie žaloby

žalovanému dňa 18.11.2015, nasledujúci deň 19.11.2015 bol žalovaný povinný plniť, do omeškania sa
tak dostal nasledujúcim dňom, t.j. od 20.11.2015. Ku dňu omeškania činila základná sadzba ECB 0,05
% ročne, zvýšené o 5 percentuálnych bodov, tak úrok z omeškania predstavuje 5,05 % ročne. Súd tak
uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 3.428,58 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 3.428,58 eur od 20.11.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti istiny s prísl. (5.422,86 eur

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.422,86 eur od 20.7.2015 do 19.11.2015) žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

54. Lehota na splnenie povinnosti uloženej týmto rozsudkom vyplýva z 232 ods. 3 CSP a začína plynúť
dňom nasledujúcim po jeho právoplatnosti.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. O nároku na náhradu trov konania súd v zmysle §262 ods. 1 CSP v spojení s 255 ods. 2
CSP rozhodol tak, že žalobkyňa mala úspech v časti priznanej súdom (spolu 3.428,58 eur), čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 38,74 %, neúspech mala v zamietnutej časti, v percentuálnom
vyjadrení 61,26 % (úspech žalovaného). Pomerný úspech žalovaného predstavuje 22,52 % (61,26

%-38,74 %), preto súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
22,52 %. Argumentáciu žalobkyne, že v tomto konaní má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, nakoľko výška plnenia závisela od úvahy súdu, súd nepovažuje za správnu. V súdenej veci
nejdeopriznanienárokupodľaúvahysúdu,nakoľkosúdsalenpriklonilkurčitémuznaleckémuposudku,
avšak priznanie výšky bezdôvodného obohatenia je vecou odborného posúdenia podľa výšku nájmu

dotknutých pozemkov v znaleckom posudku. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy priznať žalobkyni
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).