Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 40Ek/3603/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121518877
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121518877.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 330 eur vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu D. E. XXXX/XX, XXX XX F., pod
sp. zn. 359EX 3213/23, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.

zn. 40Ek/3603/2021 zo dňa 08.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/3603/2021
zo dňa 08.03.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.10.2021 domáhal od
povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 330 eur. Ako exekučný titul pripojil rozhodnutie Okresného

úradu Pezinok č.k. OU – PK – OCDPK-2018/011279 zo dňa 20.11.2018 a rozhodnutie Okresného
úradu Pezinok č.k. OU – PK – OCDPK – 2018/011277 zo dňa 20.112018. Exekučný súd poverením
zo dňa 03.11.2021 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Antona Buryho so sídlom
exekútorského úradu Jelenia 26, 811 05 Bratislava, ktorému bol ustanovený ako zástupca súdny
exekútor JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom exekútorského úradu D. E. XXXX/XX, XXX XX F., ktorý vedie
exekúciu pod sp. zn. 359EX 3213/23.

2. Uznesením sp. zn. 40Ek/3603/2021 zo dňa 08.03.2024 súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d)
Exekučného poriadku zastavil. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil
tým,žemalpreukázané,žepovinnázomreladňaXX.XX.XXXX.Dedičskékonanieponebohejprebiehalo
naOkresnomsúdePezinoksp.zn.4D/352/2021 -131,Dnot99/20022zodňa22.09.2023.Exekúciabola
začatá dňa 03.11.202,1 kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi.

Z uvedeného je zrejmé, že povinná zomrela v čase po začatí exekučného konania, ale ešte pred začatím
samotnej exekúcie. Nakoľko súd v čase posudzovania návrhu nemal vedomosť o smrti povinnej, pretože
z lustrácií dostupných súdu v tom čase táto skutočnosť ešte nevyplýva, vydal dňa 03.11.2021 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktoré ale nemalo byť vydané. Súd zároveň dodal, že ak
by už v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že povinná zomrela, nepokračoval by
v exekučnom konaní s dedičmi povinnej na základe výsledkov dedičského konania a nevydal aby ani

poverenienavykonanieexekúcienadedičovpovinnej,pretožeexekučnýmtitulomvpredmetnejexekúcii
je pokuta za verejnoprávny delikt, ktorá smrťou povinnej neprešla na dedičov povinnej, nakoľko sa jedná
o pohľadávku osobnej povahy.

3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že smrťou povinnej a následným dedičským konaním sp. zn. 4D/352/2021 – 131 Dnot

992022 prešiel dlh na dedičov povinnej. Poukázal na ust. § 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonník, v
zmyslektoréhodedičzodpovedádovýškycenynadobudnutéhodedičstvazaprimeranénákladyspojenés pohrebom poručiteľa za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Na základe
uvedeného je zrejmé, že dedenie dlhov poručiteľa je limitované výškou ceny nadobudnutého dedičstva.
S tvrdením súdu, že pohľadávka je osobnej povahy a neprechádza na dedičov v rámci dedičského

konania po poručiteľovi sa nestotožňuje. Poukázal na ust. § 579 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
v zmysle ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník. Na dediča tak prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života
a ktoré jeho smrťou nezanikajú. Zákonodarca mal na mysli plnenia, ktoré mal poručiteľ vykonať osobne
(napríkladposkytovanieopatrovateľskýchslužiebveriteľovi,vyživovaciapovinnosť..).Právaapovinnosti

zo záväzkovo-právnych vzťahov smrťou dlžníka zásadne nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych
nástupcov. Záväzkovým vzťahom sa má na mysli právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Predmetom exekúcie je pohľadávka,
ktorá vznikla na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Oprávnený má za to že momentom
nadobudnutiaprávoplatnostiexekučnýchtitulovsauloženésankciestalipeňažnýmipohľadávkami,ktoré
sú spôsobilé byť predmetom majetku poručiteľa, a teda sú predmetom dedičstva. V danom prípade nie je

možné aplikovať ani zásadu personality trestu vyjadrenú v ustanovení paragrafu 34 odsek 3 Trestného
zákona, v zmysle ktorej trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné preniesť na inú fyzickú
osobu a zaniká smrťou páchateľa. Táto zásada je v rozpore s objektívnou zodpovednosťou za správny
delikt držiteľa vozidla. V danom prípade nebola vyvodzovaná subjektívna zodpovednosť vodiča, ale
objektívna. Riešenie zisteného porušenia pravidiel cestnej premávky v rámci objektívnej zodpovednosti

znamenánemožnosťzisteniareálnehovodiča,ktorýporušilpravidlácestnejpremávky,atýmnemožnosť
uložiť zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, nemožnosť zápisu priestupku vodiča do evidencie vodičov,
nemožno zadržať vodičský preukaz, nemožnosť vyvodiť ďalšie povinnosti vodiča, najmä vo vzťahu
k pre skúšaniu odbornej spôsobilosti, k nemožnosť uplatniť ani iné dôvody na preskúšanie odbornej
spôsobilosti alebo preskúmanie zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti. Názor, že nárok

vymáhaný v exekučnom konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu, aj je výlučne spojený
s osobou povinného nie je opodstatnený, nakoľko v prípade objektívnej zodpovednosti nie je možné
preukázateľne zistiť reálneho vodiča, ktorý sa dopustil spáchania priestupku. V prípade objektívnej
zodpovednosti zároveň prichádza do úvahy sankcia v podobe pokuty, ktorá má majetkovú povahu. Ďalej
uloženú pokutu podľa názoru povinného podľa zákona o priestupkoch nie je možné subsumovať pod

žiadny z prípadov stanovených občianskym zákonníkom, ktorý vymenováva prípady kedy nedochádza
k prechodu práv a povinností dlžníka na jeho dediča. Oprávnený poukázal na obdobné konanie vedené
na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 80Ek/2284/2023 vedené priamo vo vzťahu
k dedičovi po nebohom, ktorému bola uložená pokuta za priestupok (pokuta vyvodzovaná z objektívnej
zodpovednosti vodiča), pričom konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

9. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený,
možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z
exekučného titulu.11. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť
doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť

vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

12. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je
aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná.

14. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré ukladá nebohej
povinnej peňažné sankcie – pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla za nepodrobenie vozidla

emisnej kontrole zo dňa 20.11.2018, pričom povinná zomrela dňa XX.XX.XXXX.

15. Exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutia uloženého v režime tzv. správneho trestania. Treba
podotknúť, že v oblasti správneho trestania je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana
spoločnosti pred protiprávnou činnosťou páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie,

odstránenie dôslednej protiprávnej činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť
od protiprávnej činnosti. Správnym deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej
či právnickej osoby. Správne trestanie má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne
trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom
regulácie noriem práva správneho a nie trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o

odvetvia verejného (nie súkromného) práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov
nájsť viaceré paralely. V zmysle štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž
priestupky trestnoprávny charakter, ktorý sa potom logicky vzťahuje aj na správne delikty (zo Zborníka
z medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity Komenského, 2021 – Nová právna úprava správneho
trestania). Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj

základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania
trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“).

16. Objektívna zodpovednosť páchateľa na ktorú v sťažnosti poukazuje oprávnený je smerodajn,á len

pokiaľ ide o vymedzenie subjektu zodpovednosti, kedy prevádzkovateľ vozidla nemusí byť totožný
s osobu vodiča, ale ako prevádzkovateľ (t.j. vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ vozidla, t.j osoba,
na ktorú je vozidlo prihlásené v evidencii vozidiel a ktorá je zapísaná v dokladoch vozidla) nesie
zodpovednosť za zabezpečenie, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá
cestnej premávky. Za nesplnenie uvedenej povinnosti možno uložiť prevádzkovateľovi vozidla pokutu,

t.j. sankciu.

17. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je neoddeliteľne spojená s osobou
delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu -dediča. Nejedná
sa o pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej

(administratívnej) sankcie pred začatím exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti
páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok pokračovania konania na
strane účastníka. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto
exekučnom konaní nie je majetkovým právom, ale rýdzo osobným právom viazaným výlučne na osobu
povinného, ktorý nie je predmetom dedenia, a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho

právneho nástupcu -dediča. V trestno-právnej doktríne platí zásada, že výkon trestu zaniká v prípade
smrti odsúdeného prípadne jeho prehlásením za mŕtveho. Dôvodom je skutočnosť, že každá trestná
sankcia má rýdzo osobných charakter a je neodmysliteľne spojená s osobu odsúdeného. S ohľadom
na výrazne represívny (a teda trestný) charakter zákona č. 106/2018 Z.z. je na mieste uplatniť rovnaképravidlo. Ani po právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt táto finančná čiastka
nestráca povahu verejnoprávnej sankcie represívneho charakteru. K uvedenému súd odkazuje aj na
výklad poskytnutý Krajským súdom v Žiline v rámci rozhodnutia sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014,

kde tento súd rovnako skonštatoval, že sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je
neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na
inú fyzickú osobu dediča.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené závery tak súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/3603/2021 zo dňa 08.03.2024 ako nedôvodnú zamietol.

19. K argumentácii oprávneného, že v obdobnom prípade vedenom na Okresnom súde v Banskej
Bystrici bolo vydané poverenie na dedičov po nebohom povinnom a vec bola ukončená vymožením
pohľadávky súd udáva, že všeobecné súdy sú povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa
ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, (za takú možno považoval rozhodnutia, ktoré najvyššie

súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť), nie sú
však viazané rozhodnutím súdu tej istej inštancie v obdobnej veci.

20. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle ust. § 35 Exekučného
poriadku do vydania poverenia v danom prípade do vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie

je účastníkom konania výlučne oprávnený (nakoľko povinný zomrel), pričom tento si trovy sťažnostného
konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).