Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/32/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122012693

Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8122012693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na verejnom zasadnutí konanom dňa
23.10.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. a/, d/ Tr.

zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
22.03.2024, sp. zn. 1T/44/2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým
bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného, ako aj celý výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. F. G. X,

j e v i n n ý, ž e

- dňa 23.06.2021 asi o 17.30 hod. v Prešove, na ul. Košickej, v blízkosti železničnej stanice, využil
nepozornosť E. H., ktorý bol v tom čase pod vplyvom alkoholu a spal na zemi a bez použitia násilia mu z
krku odopol retiazku zo žltého kovu v hodnote 530,- Eur, ktorú následne dal do záložne, pričom trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 09.02.2021, sp. zn. 3T/9/2021, právoplatným dňa 11.02.2021
bol odsúdený za trestný čin krádeže na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

č í m s p á c h a l

- prečin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a existencii
priťažujúcej okolností podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.03.2024, sp. zn. 1T/44/2022 súd podľa § 285 písm. c/ Tr.
poriadku obžalovaného A. B. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Prešov pre skutok právne
kvalifikovanýakozločinlúpežepodľa§188ods.1Tr.zákona,spáchanýformouspolupáchateľstvapodľa
§ 20 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 17.07.2021 asi o 18.30 hod. v Prešove, na Ul. Východnej pri parkovisku hypermarketu Tesco,
spoločne s I. J., ktorý bol uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície
Prešov ČVS: ORP-613/1-VYS-PO-2021 zo dňa 24.09.2021 vylúčený na samostatné konanie, fyzicky
napadli A. H. a to tak, že ho opakovane päsťami udierali do oblasti tváre a celého tela, strhli mu ruksak,
ktorý mal poškodený na ramenách a keď poškodený spadol na zem, tak mu obvinený A. B. z vrecka

nohavíc odcudzil mobilný telefón zn. Samsung v hodnote 280,- Eur a peňaženku s osobnými dokladmi,
platobnú kartu a sumu 200,- Eur, pričom poškodený utrpel pomliaždenie pravej podočnicovej oblasti,
ľahké pomliaždenie pravého líca, odreninu ľavého predlaktia, pomliaždenie s odreninami pravého lakťa
a pomliaždenie s odreninami ľavej vonkajšej podčlenkovej oblasti, ktoré zranenia so podľa znaleckého
posudku znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú liečenie bez práceneschopnosti najmenej 2 dni,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného A. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Oproti tomu obžalovaného A. B. uznal za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, d/,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 23.06.2021 asi o 17.30 hod. v Prešove, na Ul. Košickej, v blízkosti železničnej stanice, využil

nepozornosť E. H., ktorý bol v tom čase pod vplyvom alkoholu a spal na zemi a bez použitia násilia mu z
krku odopol retiazku zo žltého kovu v hodnote 530,- Eur, ktorú následne dal do záložne, pričom trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/9/2021, zo dňa 09.02.2021, právoplatným dňa 11.02.2021
bol odsúdený za trestný čin krádeže na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Za to mu súd uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona, pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36
Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, za aplikácie § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného E. H. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie prokurátor a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.04.2024 aj
obžalovaný.

Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.06.2024.

Namietal, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje, keďže v rámci prípravného konania, ako aj v konanípred súdom bolo dostatočne preukázané, že skutok lúpeže sa stal, dopustil sa ho práve obžalovaný
a bol zákonný dôvod uznať ho vinným z trestného činu lúpeže a následne mu uložiť úhrnný trest
odňatia slobody. Svedok K. vo svojej výpovedi uviedol, že bol to práve obžalovaný, ktorý spolu s I.

J. bili poškodeného A. H. a zobrali mu peňaženku a telefón. Rovnako vypovedala aj svedkyňa D. K.,
ktorá taktiež potvrdila fyzický útok na poškodeného a odcudzenie telefónu obžalovaným. Je potrebné
poukázať na skutočnosť, že aj keď následne výpovede týchto svedkov boli rozdielne, v základných
okolnostiach však zo všetkých výpovedí vyplýva, že to bol práve obžalovaný kto poškodeného fyzicky
napadol a odcudzil mu jeho veci. Pri hodnotení vierohodnosti týchto výpovedí je potrebné brať do úvahy

aj skutočnosť, že prvotné výpovede boli vykonané len s malým časovým odstupom od spáchania skutku,
kde si svedkovia oveľa viac pamätali okolnosti prípadu. Následné výpovede boli už poznačené plynutím
doby, ako aj mentálnou úrovňou týchto svedkov a preto, aj keď v určitých skutočnostiach dochádzalo
k rozporom, ktoré sa nepodarilo úplne odstrániť, je možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať,
že to bol práve obžalovaný, ktorý sa skutku dopustil, tak ako je opísaný v bode 2. obžaloby. Vzhľadom
na uvedené ho bolo potrebné uznať za vinného zo skutkov, tak ako sú uvedené v obžalobe a uložiť mu

trest v zmysle zákonných ustanovení za obidva trestné činy. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Krajský
súd v Prešove zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie.

Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom

obhajcu dňa 22.08.2024. Namietal, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Tr. zákona v rámci,
ktorej došlo k zmene vo výškach škôd a tým aj k zmene právnej kvalifikácie trestného činu krádeže.
Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona je
v súčasnosti nevyhnutné naplniť podmienku spôsobenia malej škody, teda škody prevyšujúcej sumu
700,- eur. Okresný súd v predmetnej trestnej veci uznal obžalovaného za vinného z prečinu krádeže, pri

ktorej poškodenému spôsobil škodu vo výške 530,- eur. V dôsledku nadobudnutia účinnosti Tr. zákona
nenapĺňa jeho skutok skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
keďže spôsobená škoda vo výške 530,- eur sa nachádza pod hranicou malej škody, teda pod hranicou
700,-eur.Najehoskutokpretoniejemožnéaplikovaťvsúčasnosti§212ods.1písm.a/Tr.zákona.Chce
upriamiť pozornosť na konfrontáciu so svedkom poškodeným zo dňa 29.04.2022, pri ktorom svedok

poškodený uviedol, že k skutku mohlo dôjsť aj tak ako to tvrdí on a takým spôsobom, že poškodenému
dal retiazku dole s jeho vedomím, inak by nevolal políciu, pretože by sa sám usvedčoval. Podľa záverov
súdu mal naplniť skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona, avšak
z dôvodu existencie okolnosti vylučujúcej protiprávnosť podľa § 29 ods. 1 Tr. zákona tento čin nie je
trestným činom. Má za to, že svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, preto, vzhľadom na uvedené, napadnutý
rozsudok navrhuje zrušiť a aby odvolací súd sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí v celom
rozsahu, alternatívne, aby vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal v zmysle ustanovenia §

317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vo vzťahu k trestnému činu
lúpeže mal za to, že uvedený skutok napĺňa znaky uvedeného trestného činu, avšak v konaní
nebolo preukázané, že sa ho dopustil obžalovaný. Samotný poškodený obžalovaného za páchateľa
neoznačil, pričom páchateľa, či páchateľov nevedel opísať. Zároveň je jeho výpoveď ohľadne počtu
osôb podieľajúcich sa na skutku nevierohodná a to vzhľadom na rozpory v jeho výpovediach, keď na

pojednávaní uvádzal, že ho prepadli dve osoby, pričom v prípravnom konaní a v trestnom oznámení
uviedol, že to boli osoby tri, odstraňujúc rozpor tak, že mu to vtedy takto pripadalo. Čo sa týka výpovede
zomrelej D. K., táto uviedla, že sedela na studni pri Tescu na rohu, kde je lekáreň, kde bol aj C. a
L., pričom títo nakázali bielemu mužovi kúpiť pálenku, potom ho chytili a začali biť päsťami a kopať
doňho, všade do celého tela, pri studni na rohu Tesca pri lekárni, zobrali mu z vrecka mobil, avšak táto

výpoveď je nehodnoverná. Intenzita ňou popísaného útoku nezodpovedá poraneniam poškodeného, u
ktorého bolo zistené pomliaždenie tváre v oblasti oka, ktorý sám tvrdí, že bol oblapený a udretý päsťou
do tváre. Navyše znalec k poraneniam lakťa a kotníka sa vyjadril, že tieto mohli vzniknúť aj pádom do
stromov a kríkov poškriabaním. Nikde nie sú zaznamenané žiadne poranenia ostatných častí tela, čoby potvrdzovalo výpoveď svedkyne o bití a kopaní do celého tela poškodeného, ale naopak, poranenia
zodpovedajú výpovedi poškodeného, že bol oblapený, udretý päsťou do tváre a objavil sa v priekope
s kríkmi a stromami. Pokiaľ svedkyňa uvádza, že poškodený mal byť zbitý pri studni ako je lekáreň pri

rohu Tesca, jej výpoveď je nehodnoverná s ohľadom na to, že poškodený H. uviedol, že skutok sa mal
stať cestou na autobusovú stanicu, pričom miesto, kde sa prebral, kde mal byť hodený bolo hneď vedľa
chodníka v tráve, kde bola debra s kriakmi a stromami, ktorá bola hlboká asi 3 - 4 metre. Predtým popíjali
narohuTescamedziDecathlonomaTescom, pumpa,naktorúišieltelefonovaťbola100,maximálne200
metrov. Pri chodníku idúcom od rohu Tesca a Decathlonu k autobusovej stanici je jedno jediné miesto,

ktoré zodpovedá pojmu debra – priekopa, navyše s kriakmi a stromami a hneď pri ňom je kanál a studňa,
ako aj modré zábradlie a je z neho vidieť čerpaciu stanicu OMV, kdežto studňa/kanál nachádzajúci sa pri
lekárniTescatomutomiestunezodpovedá,keďžetamžiadnadebranieje.Tiežztohtomiestaniejevidno
čerpaciu stanicu OMV, čo vyplýva z fotodokumentácie. Výpoveď svedkyne K. je nehodnoverná aj kvôli
tomu, že jej výpovede obsahujú medzi sebou podstatné rozpory. Navyše, jej výpoveď je nehodnoverná
práve preto, že samotný poškodený vôbec neuvádzal, že by mal po pitke s B. ísť piť s inými ľuďmi. Čo

sa týka výpovede svedka A. K., sú závery zhodné ako v prípade svedkyne K., pričom jeho výpoveď je
nehodnoverná s tým, že súd poukazuje na odôvodnenie uvedené pri svedkyni K.. Výpoveď svedka K.
je navyše nehodnoverná aj kvôli tomu, že jeho výpovede obsahujú vnútorné rozpory, keď do výpovede
z 25.09.2021 k lúpeži zakomponoval aj retiazku, pravdepodobne aj z druhého skutku, kde tieto rozpory
následne odstraňuje nehodnoverne len tým, že to má v hlave pomýlené. Čo sa týka výpovede svedkyne

A. G., na jej výpovedi takisto nemožno uznať obžalovaného z trestného činu lúpeže, keďže na hlavnom
pojednávaní nevedela uviesť nič, ide o dlhodobú každodennú užívateľku veľkého množstva alkoholu
a jej výpoveď je v rozpore so samotnou výpoveďou poškodeného a tiež s tým, že v priebehu útoku
aspoň10-krátpoškodenéhomalipäsťamiudrieť,poškodenýdvíhalruky,bránilsa,ležal,čonezodpovedá
rozsahu zranení zistených na poškodenom. Navyše, v prípade výpovedí svedkov K., K. a G. má súd

pochybnosti o autenticite ich výpovedí, teda či skutočne vypovedali o tom čo videli, nakoľko ich prvé
výpovede sú síce rovnaké, avšak v rozpore so skutkovým stavom ohľadom miesta skutku, spôsobu
lúpeže, pričom svedok K. a svedkyňa K. nielenže v podstate vypovedajú o priebehu skutku v ich druhej
výpovedi rovnako, ale dopúšťajú sa aj rovnakej chyby a to nie v nepodstatnej veci, kedy do skutku lúpeže
obaja uviedli, že olúpenému obžalovaný zobral z krku retiazku, čo sa však nestalo. Keďže svedkyňa K.

nežije a svedok K. odmietol vypovedať, nebolo možné zistiť bližšie okolnosti vzniku tejto chyby. Ďalšie
pochybnosti o vine obžalovaného vytvoril aj vek páchateľov, keď poškodený v prvej výpovedi uviedol 20
rokov, keďže obžalovaný mal vtedy vek 39 rokov. Nakoľko nebolo preukázané, že obžalovaný sa tohto
skutku dopustil, súd ho spod obžaloby pre zločin lúpeže oslobodil. Ku skutku právne kvalifikovanom ako
prečin krádeže mal súd skutok za preukázaný výpoveďou poškodeného, pričom vzatie retiazky z krku

poškodeného preukazuje aj výpoveď obžalovaného aj keď tento tvrdil, že poškodený mu retiazku dal a
túto verziu skutku a zároveň výpoveď poškodeného a obžalovaného preukazuje v tejto časti aj výpoveď
svedkyne G.. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že mu poškodený retiazku dal, resp. mu ju zobral z jeho krku
s jeho vedomím, jeho výpoveď je nehodnoverná, nakoľko je v rozpore s výpoveďou poškodeného a
svedkyne G., ktorá uviedla, že žiaden súhlas poškodeného nepostrehla a poškodený si o daní retiazky

nič nepamätá. V tomto smere obranu obžalovaného o súhlase poškodeného so vzatím retiazky pokladá
súd za vyvrátenú, keďže okrem vyššie uvedených dôvodov je nelogická, nakoľko sa jedná o vec veľkej
hodnoty a medzi obžalovaným a poškodeným zjavne nebol vzťah, ktorý by opodstatňoval darovanie
retiazky. Navyše, ani prípadný súhlas poškodeného, ktorý je však vylúčený, keďže poškodený spal, by
nič na kvalifikácii nemenil, nakoľko takýto súhlas by nebol daný vážne, keďže aj obžalovaný vnímal

poškodeného, že bol taký opitý, že si možno nepamätá, že mu retiazku dal, kde poškodený uviedol, že
mohol vypiť 8 - 9 pív a 9 poldeci, resp. 5 pív a 5 poldeci.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a obsahu predloženého spisu v prvom
rade v celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutkov, ktoré boli predmetom

obžaloby, pričom vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa
v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným
spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti,
pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje
krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia

rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto
rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom
rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným
spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súdprvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a
námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak
priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver,
že obžalovaný A. B. spáchal skutok pod bodom 1. obžaloby, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže
podľa § 212 Tr. zákona, ktorý mu bol kladený za vinu tak, ako ho ustálili vo veci konajúce súdy. Úplnosť
vykonaných dôkazných prostriedkov vytvára vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného

súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na
vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutkov došlo, ak áno ako a k akým. Z obsahu odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným
princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, ustáliť výrok o vine obžalovaného

za skutok kladený mu za vinu obžalobou pod bodom 1. na základe výpovede svedka poškodeného
E. H., ktorý opísal ako na autobusovej stanici v Prešove stretol obžalovaného, bol opitý, ľahol si na
zem a zaspal, keď sa zobudil obžalovaný bol pri ňom, z jeho mobilu zavolal manželke, s manželkou
komunikoval, táto prišla do hodiny, všimla si, že nemá dve zlaté retiazky, pričom obžalovaný mu sám
povedal, že jednu retiazku mu dal a túto dal do záložne, s tým, že svedok poškodený uviedol, že on túto

retiazku si nevedel dať dole sám.

Uvedená výpoveď svedka poškodeného H. je podporovaná výpoveďou svedkyne A. G., ktorá uviedla,
že videla ako sa obžalovaný motal okolo jedného chlapa, dal ho sadnúť, ľahnúť a potom mu zobral
retiazku, čo bolo na autobusovej stanici a od toho bola asi 15 až 20 metrov.

Uvedené výpovede nepopieral ani obžalovaný, ktorý potvrdil, že poškodenému H. retiazku zobral, avšak
bránil sa tým, že to bolo s jeho súhlasom, pričom potvrdil, že túto retiazku mu odopol z krku.

Na základe vykonaného dokazovania krajský súd má priebeh spáchania skutku tak, že obžalovaný

odopol poškodenému retiazku z krku a dal ju do záložne za preukázaný, pričom odvolací súd skúmal
len to, či k takémuto konaniu došlo so súhlasom poškodeného alebo nie.

V prejednávanej veci svedok poškodený H. pri svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní, ale aj v
prípravnom konaní poprel, aby dobrovoľne dal obžalovanému súhlas na to, že mu môže dať retiazku z

krku dole a odovzdať ju do záložne, avšak počas konfrontácie s obžalovaným pripustil, že je možné, že
takýto súhlas mu dať mohol. V danom prípade sa však krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa, že vzhľadom na množstvo požitého alkoholu poškodeným H. a vzhľadom na skutočnosť, že
tento po požitom alkohole spal, daný súhlas nemohol byť vyslovený vážne, dobrovoľne a zrozumiteľne
zo strany poškodeného H..

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného A. B. a tvorí logicky a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, ako ho ustálil odvolací súd a usvedčujú
z jeho spáchania obžalovaného.

Krajský súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, upravil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného tak,
že v súlade s novelou Tr. zákona účinnou odo dňa 06.08.2024 vypustil právnu kvalifikáciu skutku ako
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, keďže škoda, ktorá mala poškodenému H. byť
spôsobená bola vo výške 530,- eur a v zmysle novely Tr. zákona účinnej od 06.08.2024 sa na naplnenie

predmetnej skutkovej podstaty vyžaduje spôsobenie škody vo výške prevyšujúcej 700,- eur.

Na základe uvedeného došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku tak, že krajský súd „vypustil“ prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a obžalovaného uznal za vinného iba z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým,

že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe a bol za takýto čin v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený, čo nepochybne vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
3T/9/2021.Pri ukladaní trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj
na osobu obžalovaného. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že
tento bol doposiaľ celkovo 12-krát súdne trestaný, krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne

priznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol v
minulosti za trestný čin odsúdený, pričom zároveň správne u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť. Krajský súd vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle novely Tr. zákona platnej a účinnej od
06.08.2024 vypustil konanie obžalovaného právne kvalifikované aj ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a/ Tr. zákona, znížil obžalovanému trest uložený mu okresným súdom tak, že mu uložil trest

odňatiaslobodyvtrvaní15mesiacov,prektoréhovýkonhozaradildoústavunavýkontrestusostredným
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Krajský súd udáva, že takto uložený trest považuje za primeraný a dostatočný na zabezpečenie
ochrany spoločnosti, výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, za súčasného

odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania trestov, vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, aj s poukazom na individuálnu generálnu prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že z konfrontácie medzi ním a svedkom poškodeným zo
dňa29.04.2022vyplýva,žepoškodenýuviedol,žekskutkumohlodôjsťajtak,žeakototvrdilobžalovaný

a to takým spôsobom, že obžalovaný mu dal retiazku dole s vedomím poškodeného, krajský súd uvádza,
že s uvedeným sa vysporiadal vyššie a duplicitne uvádza, že vzhľadom na množstvo požitého alkoholu
poškodeným, čo na ňom muselo byť zjavne viditeľné, uvedený súhlas nemohol byť daný vážne, určite
a zrozumiteľne, tak aby naplnil okolnosť vylučujúcu protiprávnosť v zmysle § 29 Tr. zákona.

Zároveň, aj podľa názoru odvolacieho súdu, vykonané dôkazy vo vzťahu k skutku 2. obžaloby,
kvalifikovaného ako formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zákona, vo svojom súhrne jednoznačne nepreukazujú, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora,
ktorý je kladený za vinu obžalovanému A. B., tento obžalovaný spáchal.

Vo vzťahu k uvedenému skutku krajský súd udáva, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa,
že vykonané dokazovanie nepreukazuje, že obžalovaný B. uvedený skutok spáchal a to z dôvodov v
rozsudku súdu prvého stupňa uvedených. Okresný súd poukázal na výpovede svedkov K., K. a G.,
ktorí mali obžalovaného z predmetného skutku usvedčovať, na rozpory v týchto výpovediach a dôvody
prečo týmto výpovediam neuveril. S uvedeným názorom sa stotožňuje aj odvolací súd, ktorý rovnako

poukazuje na skutočnosť, že tieto výpovede sú rozporné navzájom, ako aj vnútorne, u jednotlivých
svedkov vo vzťahu k ich predchádzajúcim výpovediam a rovnako aj vo vzťahu k výpovedi svedka
poškodeného H..

Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd mal pochybnosti o tom, že skutok tak, ako je kladený za

vinu obžalovanému B., obžalovaný B. spáchal. Svedkovia K., K. a G. zhodne opísali ako poškodený H.
mal prísť k nim požívať alkoholické nápoje, po čom ho mal obžalovaný B., prezývaný C., napadnúť spolu
s ďalšou osobou prezývanou L., čo mal byť I. J., títo mali poškodeného opakovane biť po celom tele a
mali mu strhnúť ruksak, z vrecka nohavíc odcudziť mobilný telefón Samsung a peňaženku s osobnými
dokladmi. Uvedený priebeh skutku je však spochybnený opisom skutku svedkom poškodeným H., ktorý

uviedol, že ho mali prepadnúť tri osoby, resp. na hlavnom pojednávaní, že dve osoby, z čoho jedna,
resp. dve osoby mu mali držať ruky a jedna osoba ho udrela päsťou do tváre, pričom následne zistil,
že nemá peňaženku a mobil. Svedkovia K., K. a G. zhodne opísali, že skutok sa mal stať na rohu
Tesca ako je lekáreň, avšak poškodený H. uviedol, že išiel od rohu Tesca a Decathlonu, teda v danom
prípade je dôvodný predpoklad, že skutok sa stal na inom mieste ako uviedli svedkovia K., K. a G..

Zároveň svedkovia K. a K. zhodne v jednej zo svojich výpovedí uviedli, že obžalovaný mal poškodenému
zobrať retiazku, čo je rovnako v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že žiadna retiazka
mu odcudzená nebola. Z výpovede poškodeného H. zároveň nevyplýva, aby po tom čo mal požívať
alkoholické nápoje so svedkom B., sa mal presunúť k neznámym Rómom sediacim na rohu Tesca pri
lekárni.

Keďže obžalovaný spáchanie skutku poprel a poškodený nevedel opísať páchateľa, resp. páchateľov
skutku, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní neboli produkované žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by
jednoznačne preukazovali vinu obžalovaného A. B. pre žalovaný skutok, sa krajský súd v zmyslezásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, stotožnil s názorom súdu
prvého stupňa, že nebolo dokázané, že skutok kladený obžalovanému za vinu pod bodom 2. obžaloby
obžalovaný spáchal.

Vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora, že v prvotných výpovediach svedkovia K., K. a G.
vypovedali v podstate zhodne a aj v následných vypovediach v podstatných bodoch uvádzali, že bol
to práve obžalovaný kto poškodeného fyzicky napadol a odcudzil mu jeho veci, krajský súd udáva, že
uvedení svedkovia vypovedali rozporne vo vzťahu k svojim predošlým výpovediam, vo vzťahu k svojim
výpovediam navzájom, ako aj vo vzťahu k výpovedi samotného poškodeného, ktorý uviedol iné miesto

skutku ako uviedli oni a rovnako uviedol iný priebeh skutkového deja, keď uviedol, že dostal 1-krát
päsťou, oproti výpovediam uvedených svedkov, ktorí vypovedali o bití a kopaní poškodeného opakovane
do celého tela, čo je v rozpore so závermi znalca MUDr. Valdmana.

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v časti, v ktorej
obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr. zákona, za správne a zákonné,

preto odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.