Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Jana Kotrčová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/7/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122208703
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5122208703.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D. XX, proti žalovaným: 1/ E. F., neznámy vlastník, 2/ F. F., neznámy vlastník, 3/ E.
F., neznámy vlastník, žalovaní 1/ - 3/ zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 47 Bratislava,
IČO: 17 335 345, 4/ E. C., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. D. XX, 5/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX,
XXX XX I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o späťvzatí žaloby žalobcom, takto
r o z h o d o l :
P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 14C/44/2022-61 zo dňa
14. novembra 2023 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovaným 1/ - 5/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.Prvoinštančnýsúdnapodkladežalobyžalobkyneprotižalovaným1/-5/dňom14.novembra2023pod
sp.zn. 14C/44/2022-61 vyhlásil rozsudok, ktorým výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne
a žalovaných 1/ - 5/ k nehnuteľnosti označenej ako KNE parc. č. 1480 o výmere 484 m2 orná pôda
zapísanej na LV č. XXXX, okres J., obec C. D., kat. územie C. D. a nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva
žalovanej 5/ v podiele 1/1. Výrokom II. žalovanej 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu vo
výške 501,20 eur, výrokom III. žalovanej 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu vo výške
179 eur, výrokom IV. žalovanej 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 3/ náhradu vo výške 179 eur
žalovanému 3/ na účet Slovenského pozemkového fondu, č. účtu: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
pod VS 14442022, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. žalovanej 5/ uložil povinnosť
zaplatiť žalovanej 4/ náhradu vo výške 179 eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom VI.
žalovanej 5/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu vo výške 572,64 eur, do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku a výrokom VII. žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že žalovaní 1/ až 3/ ako sporová strana sú označení v zmysle súdnej praxe s poukázaním na uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019, ako aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 7 Cdo 241/2018, zo dňa 29.04.2020 so spresnením súdu, že sa jedná o neznámeho vlastníka,
nakoľko nie je s istotou preukázané, že pôvodne zapísaný vlastník zomrel a že má dedičov. Súd pri
rozhodovaní s neznámym vlastníkom vychádzal aj z ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 6Cdo/11/2016, v zmysle ktorého je potrebné
rozlišovať neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. c) a neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1
písm. d) zákona č. 180/1995 Z.z., pričom v prípade, pokiaľ sú neznámi vlastníci označení na príslušnom
liste menom a priezviskom, jedná sa o neznámych vlastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. c) a súd je povinný
žalobu proti takto označeným osobám prejednať. Ako zástupca týchto osôb v konaní je oprávnený
konať Slovenský pozemkový fond. Súd preto ustálil, že za neznámych vlastníkov podľa § 34 ods. 14
zákona č. 330/1991 Zb., koná pred súdom pozemkový fond. Ďalej uviedol, že z povahy podielového
spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že aknedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie
v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie
spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Najprirodzenejším
a zákonom preferovaným (v prvom rade) spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie
veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Z
geografického a priestorového zamerania pozemku je zrejmé, že jeho delenie nie je efektívne, a to aj z
dôvodu zákonnej prekážky danej ust. § 21 - § 24 zákona 180/1995 Z.z. a nakoniec jeho priestorového
vymedzenia. V zastavanom území sa nachádza len časť parcely zhodnej s označením CKN parc. č.
2165/4 bez založeného LV o výmere 43 m2, zostatok EN parc. č. 1480 o výmere 441 m2 je v extraviláne
obce, teda mimo zastavaného územia. Ani v prípade možnosti rozdelenia pozemku (nakoľko neboli v
tejto súvislosti súdu poskytnuté žiadne skutkové tvrdenia) by nebolo možné a účelné využívanie malých
útvarov bez toho, aby neboli zlúčené do väčších priestorových celkov. Žiadne takéto tvrdenia neboli
produkované. Žalovaná 4/ a žalovaná 5/ žiadali prikázať nehnuteľnosť do ich vlastníctva v podiele 1/1,
nepotvrdili tvrdenia žalobkyne, že súhlasia s prikázaním pozemku do jej podielového spoluvlastníctva
v navrhovaných podieloch. Každá zo strán tvrdila, že pre podielové spoluvlastníctvo nedokáže riadne
užívaťpozemok,vykonávaťúkonysjehoobhospodarovaním,pretosúdrozhodolotom,ženehnuteľnosť
prikáže do vlastníctva žalovanej 5/, ktorej podiel na nehnuteľnosti je najväčší 19/28, čo predstavuje
68% s tým, že žalovanej 5/ prikázal zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu vo výške
zodpovedajúcej 10 eur/m2 za pozemok mimo zastavaného územia obce o výmere 441 m2 a 14 eur/m2
za pozemok v zastavanom území obce zobrazený ako KNC parc. č. 2165/4 bez založeného LV o výmere
43 m2, spolu tvoriace EN parc. č. 1480 o výmere 484 m2 orná pôda k.ú. C. D., t. j. priemernú cenu 10,355
eur/m2. Náhradu pre neznámych vlastníkov prikázal na účet ich zástupcu Slovenského pozemkového
fondu. Dobu na plnenie určil v rozsahu 30 dní. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom
na ust. § 255 ods. 1, 2, § 257 CSP a uviedol, že s prihliadnutím na osobitosti konania (neznámy vlastník
a nemožnosť uzavretia dohody) súd rozhodol tak, že rešpektoval vzdanie sa nároku a žalobkyni nárok
na náhradu trov konania nepriznal.
2. Skôr, ako rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť, doručila žalobkyňa späťvzatie
žaloby. Ako dôvod späťvzatia návrhu uviedla, že keby sa žalovaná v rade 5/ stala výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti označenej ako KNE parc.č. 1480 o výmere 484 orná pôda zapísaná na LV č. XXXX, obec
C. D., kat. územie C. D. žalobkyni by bol znemožnený prístup na susediacu parcelu. Parcele, ktorá je
predmetom konania slúži dlhé roky ako prechod na ďalšie pozemky. Má dôvodnú obavu, že žalovaná
v rade 5/ žalobkyni a jej rodinným príslušníkom bude brániť v prístupe na susediaci pozemok. Preto
žiadala, aby bolo konanie zastavené a bol zachovaný právny stav taký ako bol pred podaním žaloby.
3. Slovenský pozemkový fond, ako zástupca žalovaných 1/ - 3/ vyjadril so späťvzatím žaloby súhlas
(č.l. 78 spisu).
4. Žalovaná 5/ uviedla, že po obdržaní rozsudku zaslala výplatok primeranej náhrady ostatným
podielovým spoluvlastníkom. Ak by súd pripustil späťvzatie žaloby a zrušil rozsudok okresného
súdu, musela by si od ostatných spoluvlastníkov žiadať výplatok primeranej náhrady späť a bola
by sama nútená podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Sama podala žalobu o zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva k susednej
parcele KNE 1477 k.ú. C. D.. Na parc. KNE 1480 má umiestnenú unimobunku, ktorú využíva na
rekreačné účely spolu so záhradou. Predmetný pozemok ako i susednú parc. KNE 1477 využíva výlučne
ona a jej rodina, preto žiadala, aby krajský súd späťvzatiu žaloby nevyhovel.
5. Na podklade uvedeného Slovenský pozemkový fond ako zástupca žalovaných 1/ - 3/ uviedol, že by
späťvzatiu žaloby vyhovené byť nemalo.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných zotrvala na spävzatí žaloby. Uviedla, že skôr,
ako podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, jej SPF v Bratislave za
žalovaných 1/ - 3/ prisľúbil podiely prenechať. Na vysvetlenie dodala, že pozemok sa nachádza a je
rozdelený na dve časti. jedna časť je v intraviláne obce C. D. (2165/4) a slúži ako príjazdová cesta
k jej rodinnému domu. Tam potrebovala súhlas od SPF z Bratislavy k prechodu. Uvedené by bolo
veľmi zdĺhavé, a tak sa rozhodla tieto tri podiely od SPF odkúpiť. D. G. H. súhlasila, čo jej aj dňa
22.2.2023 písomne svojím podpisom potvrdila. Táto príjazdová cesta je pod správou obce a je užívanáako prechod k jej domu. Druhá časť pozemku (KN-1480) sa nachádza v extraviláne a tiež slúži ako
chodník k prechodu k jej pozemku. Tento pozemok využíva od 8/2023 (pravidelne ho obhospodaruje
a tiež sa stará a čistí potok, ktorý susedí s pozemkom – aby sa v období dažďov voda nevylievala
z koryta. Ako spoluvlastníčka tohto pozemku ho môže v časti využívať – čo aj už vyše 10 rokov robí. D.
G. H. má svoje podiely ohradené plotom – využíva ich, zatiaľ čo ona si obhospodaruje podiely a nik jej
tam nechodí. Doteraz to bolo v zhode. Keď však žalovanej 5/ jej boli pridelené aj jej podiely – zmenila
názor a chce využívať aj tieto. S týmto však nemôže súhlasiť, pretože by jej bol zamedzený prístup
k jej pozemkom. Čo sa týka výplaty – peniaze poslala ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku
akeďžestýmnesúhlasila,takichnemohlaprijať.Radabysičasťpozemku,ktorýjejpatrí(patril)ohradila,
lebo posledné 2-3 roky jej zver ničí ovocné kríky, ruže a ostatnú zeleninu. Ďalej upozornila, že pozemok
(časť, ktorá je v extraviláne) sa nachádza presne pod drôtmi vysokého napätia, kde nie je možné žiadne
iné využívanie, okrem pestovania nízkych rastlín.
7. Podľa § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak je žaloba
vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť,
odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
8. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
9. Podľa § 141 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
12. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd
tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento spôsob
vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke právo k veci, hoci len
k jej určitej časti. Vec musí byť deliteľná nielen z faktického ale aj z právneho hľadiska (§ 11 zák. č.
330/1991 Zb.).
13. O reálnom rozdelení spoločnej veci nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie veci malo za
následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu, na ktorý je určená.
14. Prikázanie veci môže mať v zásade trojitú formu. Celá vec je prikázaná do výlučného vlastníctva
niektorého zo spoluvlastníkov, čo je najčastejší spôsob prikázania veci. Druhým je prikázanie celej
veci viacerým z doterajších spoluvlastníkov, vec sa teda neprikazuje do výlučného vlastníctva, ale
znovu sa vytvára podielové spoluvlastníctvo, veľkosť spoluvlastníckych podielov je novo konštituovaná.
Tretí spôsob predpokladá oddelenie časti vyporiadanej veci, ktorá je prikázaná do podielového
spoluvlastníctva doterajších spoluvlastníkov. Predmetom prikázania nie sú spoluvlastnícke podiely
ostatných spoluvlastníkov ale celá vec.
15. Pri vyporiadaní spoluvlastníctva prikázaním veci súd prihliada najmä na veľkosť spoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom.
16. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je významným no nie vždy rozhodujúcim kritériom. Pod účelným
využitím veci je treba rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Pri prikázaní
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať na to, aby sa vytvorili priaznivé
podmienky na nerušené využitie veci a vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo ku
vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní správanie spoluvlastníkov, ustáli,
ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci naliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže
najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a pod.
17. Preskúmaním obsahu spisu, najmä zápisnice z pojednávania zo dňa 14.11.2023 odvolací súd
zistil, že prvoinštančný súd o veci rozhodol bez toho, aby detailnejšie skúmal vyššie popísané aspekty,
a to nielen z hľadiska reálneho rozdelenia vyporiadavaného pozemku, ale i z hľadiska jeho prikázania
niektorému zo spoluvlastníkov do výlučného vlastníctva, čím v podstate poprel predpoklad uvedený
v druhej vete ust. § 142 ods. 1 OZ, a to prihliadnutie nielen na veľkosť podielov ale i na účelné využitieveci. Urobil tak i napriek tomu, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu nie je rozhodujúcim kritériom pre
prikázanie veci do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Neskúmal, ktorý zo spoluvlastníkov a ako
pozemok využíva a či svojím rozhodnutím prípadne neznevýhodní ostatných.
18. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd pripustil späťvzatie žaloby žalobkyňou, zrušil rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 14C/44/2022-61 zo dňa 14. novembra 2023 a konanie zastavil.
19. Ani skutočnosť, že žalovaná 5/ vyplatila ostatným spoluvlastníkom úhradu za ich spoluvlastnícke
podiely ešte pred tým, ako rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť, nemôže byť tak
vážnym dôvodom, ktorý by bránil pripusteniu späťvzatia žaloby.
20. Napokon ani z jej vyjadrenia pred prvoinštančným súdom nevyplýva, že by nehnuteľnosť užívala
výlučne vo svoj vlastný prospech. Prejavila iba záujem, aby jej nehnuteľnosť bola prikázaná do
vylúčeného vlastníctva.
21. Nakoľko k zastaveniu konania došlo na podklade dispozitívneho úkonu žalobkyne, odvolací súd
priznal žalovaným 1/ - 5/ nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu (§ 396
ods. 1, § 256 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.