Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 18, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/207/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124339854
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124339854.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Daniela Rakúsová, s. r. o., so sídlom Lužná 3921/6, Bratislava,
IČO: 52 510 492, proti povinnej: D. E. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G.,
o vymoženie 11. 430Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/207/2024 zo dňa 31. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/207/2024
zo dňa 31. 07. 2024 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/207/2024 zo dňa 31. 07. 2024.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.75Ek/207/2024zodňa31.07.2024vyššiasúdna
úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s
§ 167f zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“). Vyššia súdna úradníčka
svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava I., sp. zn. 32OdK/33/2020
zo dňa 04. 05. 2020, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19. 05. 2020, bol na majetok povinnej

vyhlásený konkurz. Konkurzný súd vydal toto rozhodnutie v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je
fyzickou osobou, v zmysle ust. § 167 a nasl. ZKR, ktoré obsahujú aj špeciálnu úpravu účinkov takto
vyhláseného konkurzu. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá
ustanovenie § 167f zákona o konkurze a reštrukturalizácii, je nemožnosť začatia a vedenia exekučného
konania a obdobného vykonávacieho konania (daňové exekučné konanie), a povinnosť rozhodnúť o
zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo

sa považuje za nevymáhateľnú. Vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom (05. 06.
2014), v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej a preto je možné ju uspokojiť len vo
vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou.
Nakoľko z dôvodu vyhlásenia konkurzu neboli splnené podmienky na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, vyššia súdna úradníčka návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietla.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za zmätočné. Nie je pravdou, že vymáhaná
pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom ako bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka oprávneného
bola splatná najskôr do 06. 06. 2024. Oprávnený sa v dobrej viere domnieval, že sa môže domáhať
splatenia dlhu exekučnou cestou aj po zrušení konkurzu. Je síce pravdou, že konkurzom sa všetky
stávajú splatné, ale v uvedenom prípade absentovali výšky splátok a termíny. Obidve konania, či

konkurzné alebo exekučné, považuje za povrchné a formálne s tým, že neboli riadne preskúmané
pomery povinnej.3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa § 245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na

povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 166a ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),

b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

10. Podľa § 166c ods. 1 ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky:
a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom
s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)
tým nie je dotknuté.

11. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo
v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných

ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

12. Podľa § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči
dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal

napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto

zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a
presvedčivo odôvodnila. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2
Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť
proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňujes dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako
aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať

za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec,
vychádzajúc z obsahu podanej sťažnosti, dopĺňa, že exekučný súd už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov na poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa zaoberá tým,
či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý na to

mal právomoc, či je vykonateľné po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne
legitimovaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí k uspokojeniu oprávneného a či
vymáhané právo nie je prekludované. Exekučný súd je povinný návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť,
ak už pri postupe podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti,
so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Medzi dôvody, pre ktoré súd návrh na

vykonanie exekúcie zamietne podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku patria dôvody, pre ktoré
by exekúcia musela byť zastavená, pričom dôvody zastavenia exekúcie sú ďalej upravené v § 61k ods.
1 a § 61n Exekučného poriadku.

16. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekučné konanie v danom prípade začalo doručením

návrhu na vykonanie exekúcie dňa 02. 07. 2024, pričom oprávnený sa voči povinnej domáhal vykonania
exekúcie pre vymoženie peňažného plnenia na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice sp.
zn. N 310/2014, Nz 21614/2014, NCRIs 22031/2014 zo dňa 06. 06. 2014 (ďalej len „exekučný titul“).
V exekučnom konaní ďalej nebolo sporné zistenie, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.
zn. 32OdK/33/2020 zo dňa 04. 05. 2020, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 19. 05. 2020, bol

vyhlásený konkurz na majetok povinnej, ktorým bola povinná zároveň oddlžená od všetkých dlhov, ktoré
môžu byť uspokojené v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré
sú vylúčené z uspokojenia.

17. Práve v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok povinnej bol návrh oprávneného na vykonanie

exekúcie zamietnutý. Tu možno v prvom rade uviesť, že vyhlásenie konkurzu, ktoré je jednou z foriem
oddlženia dlžníka podľa ZoKR predstavuje zákonnú prekážku vymáhania niektorých typov pohľadávok
oprávneného v exekučnom konaní. ZoKR ďalej upravuje v ustanovení § 166e ods. 2, že v prípade
oddlženia dlžníka (povinného) konkurzom sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v

ktorom ho súd zbavil dlhov. Na nevymáhateľnosť prihliada súd ex offo (§ 166e ods. 4 ZoKR). V zmysle
§ 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tie
pohľadávky, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá
ochrana pred veriteľmi, t.j. pred „rozhodujúcim dňom.“ Účelom oddlžovacieho konania je „zbaviť“ dlžníka
týchto „starých“ záväzkov, pretože v rozsahu, v akom nie sú tieto pohľadávky uspokojené, sa stanú

nevymáhateľnými. „Nové“ záväzky, ktoré vzniknú v mesiaci, v ktorom súd vyhlásil konkurz alebo
rozhodol o poskytnutí ochrany pred veriteľmi a po tomto termíne, oddlženiu nepodliehajú a veriteľ si ich
môže vymáhať. V nadväznosti na túto právnu úpravu vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení
konštatovala, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vznikla pred rozhodujúcim dňom, t.j. pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok povinnej (19. 05. 2020), pričom

ako moment vzniku vymáhanej pohľadávky ustálila dátum poskytnutia pôžičky podľa exekučného titulu,
t.j. deň 05. 06. 2014, s čím musí súhlasiť aj tento sťažnostný súd.

18. Oprávnený v danom prípade viazal vznik jeho pohľadávky na nesprávny moment. Treba zdôrazniť,
že pohľadávka oprávneného predstavovala pôžičku poskytnutú povinnej dňa 05. 06. 2014, ktorý deň

treba označiť za deň vzniku pohľadávky. Hoci sa povinná zaviazala vrátiť túto pôžičku do 06. 06.
2024, uvedená skutočnosť nie je relevantná vo vzťahu k momentu vzniku samotnej pohľadávky, ale len
k určeniu jej splatnosti. Uvedené podporuje práve to, že oprávnený si svoju pohľadávku do konkurzu
na majetok povinnej preukázateľne prihlásil, čím súčasne došlo k jej zosplatneniu tak, ako to vyplývaz § 167c ods. 1 ZoKR, v dôsledku čoho súčasne padla i dohoda o zosplatnení uvedená v exekučnom
titule. Práve § 167c ZoKR podporuje prezentovaný záver sťažnostného súdu, že pohľadávka vzniká
ešte predtým než je judikovaná a tiež predtým než je splatná. Na vyššie uvedenom závere ďalej

nemení nič ani skutočnosť, že medzičasom došlo k zrušeniu konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata
nepokryje náklady konkurzu, keď v zmysle citovaného § 167v ods. 4 ZoKR zrušením konkurzu zanikajú
len účinky podľa § 167b ods. 1, § 167c ods. 2 a 3 a § 167d tohto zákona. Inak povedané, účinky
oddlženia podľa § 166e ZoKR spočívajúce v tom, že dlžník sa zbavuje všetkých dlhov, ktoré mohli
byť uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom uspokojené

neboli, nezanikajú a nezanikajú ani účinky podľa § 167c ods. 1 ZoKR, teda neobnovuje sa ani pôvodná
splatnosť pohľadávky. Uvedené jednoznačne vyplýva zo znenia citovaných zákonných ustanovení,
a preto očakávanie oprávneného, že po zrušení konkurzu na majetok povinnej bude môcť ďalej vymáhať
svoju pohľadávku tak nemá oporu v relevantnej právnej úprave.

19. Na základe uvedeného tak sťažnostný súd musí súhlasiť so záverom vyššej súdnej úradníčky, že

vymáhaná pohľadávka vznikla dňa 05. 06. 2014, kedy oprávnený poskytol povinnej pôžičku, a teda
vznikla pred rozhodujúcim dňom v zmysle § 166a písm. a) ZoKR, keďže účinky vyhlásenia konkurzu
nastali dňa 20. 05. 2020 (dňom nasledujúcim po zverejnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku). Okresný súd Bratislava I, ako konkurzný súd, dlžníka (povinnú v exekučnom
konaní) uznesením zo dňa 04. 05. 2020, sp. zn. 32OdK/33/2020, zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu

byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Pohľadávka
oprávneného voči dlžníkovi (povinnej v exekúcii) pritom spadala do kategórie pohľadávok, ktoré sa môžu
uspokojiť len v konkurze a nepatrila medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté (§ 166c ZoKR).
Preto rozhodnutím o oddlžení dlžníka sa v zmysle § 166e ods. 2 ZoKR stala nevymáhateľnou a na
nevymáhateľnosťbolsúdpovinnýprihliadaťzúradnejmoci.Vyššiasúdnaúradníčkapretosprávnenávrh

oprávneného na vykonanie exekúcie voči povinnej podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného
poriadku zamietla.

20. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodáva, že v prípade vymáhanej pohľadávky sa nejednalo
o pohľadávku konkurzom nedotknutú podľa § 166c ZoKR, keďže oprávnený bol o vyhlásení konkurzu

informovaný a svoju pohľadávku do konkurzu prihlásil. A súčasne lustráciou v Obchodnom registri SR
súd nezistil ani, že by dodatočne došlo k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka tak, ako to
upravuje § 166f ZoKR.

21. Pokiaľ oprávnený naznačoval nespokojnosť s priebehom konkurzného konania resp. poukazoval na

úmysel či pohnútky povinnej, na uvedené exekučný súd nemohol prihliadnuť. Akékoľvek úvahy ohľadom
správnosti či nesprávnosti postupu v rámci konkurzného konania nemajú podľa názoru sťažnostného
súdu vplyv na posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie. Tiež súd prvej inštancie poukazuje na § 166g
ods. 5 ZoKR, ktorý výslovne upravuje, že v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma. Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu

na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, pričom v zmysle § 166f ods. 1 ZoKR takéto konanie možno
iniciovať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý
rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

22. Na základe vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemohol inak ako sťažnosť oprávneného

podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/207/2024 zo dňa 31. 07. 2024
ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.

23. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený (§
35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávneného

rozhodol v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods.
2 CSP tak, že oprávnený, ktorý nebol s podanou sťažnosťou úspešný, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).