Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010354
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723010354.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa
26.09.2024, v trestnej veci proti obvinenému A. B. C. pre prečin ublíženia na zdraví § 158 Trestného
zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/49/2023 zo dňa
31.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad podľa § 241 ods. 1 písm. g)
Trestného poriadku s použitím § 216 ods. 1 Trestného poriadku podmienečne zastavil trestné stíhanie
obvineného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 158 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa 09.07.2022 v čase o 11.03 h ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Renault Laguna,
EČ: D. po Moyzesovej ulici v Poprade v smere od križovatky s Ulicou Ludvíka Svobodu, kde v priestore
štvorramennej križovatky odbočoval vľavo k predajni Lidl, Moyzesova 4489/2, Poprad, pričom počas
odbočovania nedal prednosť v jazde oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu značky Opel
Insignia, EČ: E., ktoré viedol vodič A. B. F. po Moyzesovej ulici v smere od cesty I/18, v dôsledku čoho

došlokzrážkepravejprednejčastivozidlaRenaultLagunasľavouprednoučastouvozidlaOpelInsignia,
následkom nárazu vozidlo Opel Insignia pokračovalo v smere jazdy vpravo, kde narazilo pravou prednou
častou vozidla do prednej časti stojaceho osobného motorového vozidla značky Opel Meriva, EČ: D.,
ktorého vodič B. G. stál s vozidlom pred uvedenou križovatkou na účelovej ceste v smere od predajne
Lidl, čím obvinený spôsobil poškodenej H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, I. zranenia,
a to pomliaždenie pravého predkolenia s odreninami, pomliaždenie ľavého predkolenia s odreninami,

pomliaždenie pravej paže s odreninami, pomliaždenie ľavej paže s odreninami, zlomeninu tela ľavej
lopatky s posunom, zlomeninu tela hrudnej kosti, zlomeninu 1. rebra vpravo, pomliaždenie chrbta so
zlomeninou osteofytu vo výške stavcov Th 10/Th 11 s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom
spôsobe života po dobu 3 až 6 týždňov, poškodenému A. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K.
XXXX/X, E. škodu vo výške 8.413,- Eur a poškodenému B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/
XX, D. škodu vo výške 1.550,- Eur, pričom obvinený ako vodič závažným spôsobom porušil pravidlá

cestnej premávky podľa § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 455/2021 Z. z. (ďalej len „zákon o cestnej premávke") s poukazom
na § 137 ods. 2 písm. h) zákona o cestnej premávke.

Súčasne podľa § 216 ods. 2 Trestného poriadku určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto uzneseniu podal, v zákonom stanovenej lehote, okresný prokurátor sťažnosť, ktorú
následne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti prokurátor konštatoval, že sa nemožno stotožniť so záveromsúduprvéhostupňa.Malzato,ževýroksúduopodmienečnomzastavenítrestnéhostíhaniaobvineného,
resp. výrok súdu o stanovení skúšobnej doby, nie sú vecne správne. Uviedol, že podmienky na postup
súdu v zmysle § 241 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, s použitím § 216 ods. 1 Trestného poriadku

kumulatívne splnené neboli, keď nebola splnená konkrétne v poradí tzv. tretia zákonná podmienka
na tento postup, že s poukazom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na
okolnosti prípadu, možno také rozhodnutie považovať za dostačujúce. Ako to vyplynulo z evidenčnej
karty vodiča - obvineného A. B. C., tento bol v minulosti totiž celkom štyrikrát sankcionovaný za
spáchanie priestupku na úseku cestnej premávky, za čo mu bola zakaždým uložená bloková pokuta. V

troch prípadoch bol pritom sankcionovaný konkrétne za rýchlosť jazdy a v jednom prípade išlo dokonca
o priestupok so závažným spôsobom konania, keď sa obvinený dopustil predchádzania v zmysle § 15
ods. 5 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Obvinený
je tak preukázateľne osobou, ktorá sa protiprávneho konania na úseku cestnej premávky nedopustila
po prvýkrát, ale práve naopak, je tu zrejmá jeho recidíva. Dotknuté rozhodnutie súdu tak prokurátor
nepovažoval za postačujúce, najmä s ohľadom na osobu obvineného a jeho predchádzajúci život.

Následne citoval § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor
navrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.

K sťažnosti odsúdeného sa vyjadril obvinený, ktorý uviedol, že predmetných priestupkov na úseku

dopravy, na ktoré poukázal prokurátor vo svojej sťažnosti, sa dopustil v rokoch 2010 až 2016, teda
takmer pred viac ako 8 rokmi, čo prokurátor v sťažnosti neuviedol. Navyše, vzhľadom na skutočnosť,
že je držiteľom vodičského oprávnenia viac ako 40 rokov, tak vzhľadom k tomuto časovému úseku
ide o zanedbateľný počet priestupkov na úseku dopravy. Obvinený pred prejednávaným skutkom za
viac ako 40 rokov nespôsobil jednu jedinú dopravnú nehodu. Z tohto pohľadu sa v žiadnom prípade

nedá stotožniť so záverom prokurátora o recidíve obvineného a o jeho nebezpečnom protispoločenskom
správaní. Navyše, v troch prípadoch označených priestupkoch, bola uložená pokuta na spodnej hranici,
čo dokazuje, že išlo len o mierne prekročenie rýchlosti a z pohľadu policajtov, ktorí pokuty takto uložili,
nešlo o závažné porušenie pravidiel cestnej premávky. Vzhľadom na absenciu zákonnej právnej úpravy
zahladenia priestupku v zákone o priestupkoch, je v danej trestnej veci nevyhnutné objektívne posúdiť, či

úhradou pokuty za priestupky bola splnená negatívna podmienka zahladenia uložených sankcií za toto
predchádzajúce konanie obvineného. Skutočnosť, že zákon o priestupkoch ani nijaký iný platný a účinný
zákon nepozná inštitút zahladenia (priestupky proti majetku, za ktoré bola uložená sankcia - pokuta
do výšky 331,- eur nemožno podľa platného právneho poriadku SR zahladiť), nemôže byť vykladaná
v neprospech obvineného. Pri riešení tejto problematiky je potrebné vychádzať z analógie zákona o

priestupkoch s Trestným zákonom, ktorý inštitút zahladenia upravuje v ustanoveniach § 92 a § 93. Podľa
§ 93 ods. 1 Trestného zákona ak bolo odsúdenie zahľadené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol
odsúdený. Podľa § 92 ods. 2 Trestného zákona, ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písmená
b/ až /), k zahladeniu dochádza ich vykonaním. Medzi týmito trestami sú aj peňažný trest (písmeno d/),
trest prepadnutia veci (písmeno f/) a trest zákazu činnosti (písmeno g/), teda tresty, ktorých charakter

je obdobný so sankciami, ktoré možno uložiť za priestupok podľa zákona o priestupkoch. Naznačený
procesný postup (analógia legis) je v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý v
odôvodnení rozsudku sp. zn. 8SŽ/18/2011, 8SŽ/22/2011, 8SŽ/23/2011, 8SŽ/24/2011 zo dňa 24.11.2011
uviedol, že; „...trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne
delikty fyzických osôb-podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné

činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu.
Hranice medzi trestnými deliktami za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú sankcie správne
orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
Keďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa
názoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom

zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je
vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy,
ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu
za pokračujúci delikt. Pri nedostatku špeciálnej úpravy za pokračujúci delikt je potrebné použiť „analogie
legis"avychádzaťzTrestnéhozákona.Nazákladeanalógietedavdanomprípadeaplikovaťpravidlápre

ukladanie trestu za pokračujúci delikt zakotvené v Trestnom zákone. Najvyšší súd SR dospel k záveru,
že ak správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru,
treba, aby aj súd prihliadol k tomu, že v daných veciach išlo o pokračujúci správny delikt z úradnej
povinnosti (ex offo) bez ohľadu na skutočnosť, že navrhovateľka to v podaných opravných prostriedkochnenamietala. Je to nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia zachovania jednotných právnych záruk a
jednotného postupu všetkých kategórii trestných obvinení v súlade s či. 6 ods. 1 Dohovoru.“ Najvyšší
súd SR vo svojich rozhodnutiach viackrát poukázal na skutočnosť, že administratívne trestanie má podľa

štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter a preto treba pri „mlčaní zákona“ vychádzať analogicky z
Trestnéhozákona(napríkladrozsudkyNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sž/19,23,27/2011a5Sž/21/2011).
„V administratívnom trestaní treba rešpektovať odporúčanie výboru ministrov Rady Európy (91) z 13.
februára 1991 (relativeauxsanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych
sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih

protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote, keďže administratívne trestanie má aj
podľa judikatúry ES ĽP trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy SR (61. 50) a analogicky aj
zTrestnéhozákona.“(RozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžf/1/20T3zodňa30.01.2014).Použitím
analógie Trestného zákona a zákona o priestupkoch možno v trestnej veci obžalovaného dospieť k
záveru, že vykonaním sankcií za priestupky na úseku dopravy, teda zaplatením pokút došlo zároveň aj
k ich zahladeniu (§ 92 ods. 2

Trestného zákona). Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nemožno súhlasiť s právnym názorom prokurátora okresnej prokuratúry v odôvodnení jeho sťažnosti,
podľa ktorého sa má na obžalovaného hľadieť ako na recidivistu. V danom prípade je potrebné
vyhádzať z analógie zákona o priestupkoch s Trestným zákonom, ktorý inštitút zahladenia upravuje v
ustanoveniach § 92 a § 93 a uložené sankcie za priestupky na úseku dopravy považovať za zahladené

a na obžalovaného hľadieť ako na osobu, ako keby nebol sankcionovaný v sťažnosti označenými
priestupkami na úseku dopravy. Navyše obžalovaný v živote nebol trestne stíhaný, čo dokazuje odpis
z registra trestov. Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený kladne, je ženatý, otcom dvoch detí,
žije vo vlastnom byte, v spoločnej domácnosti s manželkou, je dôchodca. Mesto Poprad neeviduje
žiadny prípad prejednania priestupku, ani iného správneho deliktu u obžalovaného. Obžalovaný celý

život pôsobil ako lekár a svojou lekárskou celoživotnou praxou pomáhal iným (pacientom), naposledy
v pneumologickej ambulancii v Poprade. S ohľadom na osobu obvineného a jeho predchádzajúci život,
možno rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania považovať za dostačujúce. V závere
poukázal aj na okolnosti zistené v rámci vyšetrovania a zmierňujúce vinu obvineného, a to prekročenie
maximálnej povolenej rýchlosti jazdy u protiidúceho vozidla značky Opel Insignia, EČ: E., ktoré viedol

ako vodič poškodený A. B. F., a to až o 26 km/h, keď u tohto vozidla pred zrážkou bola zistená rýchlosť 76
km/h na úseku, kde je povolená maximálna rýchlosť 50 km/h. Uvedené prekročenie povolenej rýchlosti
bolo konštatované v záveroch znaleckého posudku č. 57/2022 spracovateľa L. B. E. znalca z odboru
cestná doprava - nehody v cestnej doprave. Z výsledkov vyšetrovania ďalej vyplývalo, že poškodená
H. C., nebola v čase dopravnej nehody pripútaná bezpečnostným pásom tak, ako jej táto povinnosť

vyplýva z § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. S poukazom na uvedené je zrejmé,
že následky spôsobené predmetnou nehodou by nevznikli v takom rozsahu, keby A. B. F., ako vodič
vozidla Opel Insignia, EČ: E., neprekročil povolenú rýchlosť v obci, a to o viac ako 26 km/h, a keby
H. C. bola v čase nehody pripútaná bezpečnostným pásom. Sťažnosťou napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa o podmienečnom zastavení trestného stíhania považoval za postačujúce, keďže v danom

prípade sú naplnené všetky zákonné podmienky pre daný postup súdu, a preto obvinený navrhol, aby
sťažnostný súd podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť prokurátora, nakoľko
táto sťažnosť nie je dôvodná.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia

§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel
k nasledovným záverom.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na povahu prečinu ublíženia na zdraví podľa §

158 Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok,
na to, že obvinený A. B. C. dal súhlas k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania pri svojom
výsluchu dňa 22.11.2022 a následne aj na mediačnom konaní pred probačnou a mediačnou úradníčkou
Okresného súdu Poprad dňa 10.05.2024, kedy zároveň vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný,
na to, že uviedol, že táto bola jednotlivým poškodeným uhradená, na to, že vychádzajúc z vyjadrenia

obvineného pred probačnou a mediačnou úradníčkou, ako aj zo zabezpečených listinných dôkazov v
priebehu mediačného konania (písomné vyjadrenie svedka poškodeného B. G., písomné vyjadrenia
poisťovne UNIQA a potvrdenie o platbe vystavené Fio bankou, a.s.), zistil, že svedkom poškodeným boli
uhradené nároky na náhradu škody uplatnené v trestnom konaní, a to H. C. suma vo výške 4.965,10 eur,Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. pobočka Košice suma vo výške 3.192,75 eur (spolu s doplatkom
vo výške 4,80 eur), A. B. F. suma vo výške 7.640,- eur a B. G. suma vo výške 1.550,- eur, ďalej
s odkazom na to, že zo správ a charakteristík k osobe obvineného súd zistil, že tento je ženatý, otcom

dvoch detí, že mesto Poprad neeviduje žiadny prípad prejednania priestupku, ani iného správneho
deliktu u menovaného a že z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a odpisu registra trestov
obvinenéhonevyplývažiadnyzáznamtým,žepodľajehonázoruobvinenýA.B.C.doposiaľviedolriadny
život, nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý, súhlasil s podmienečným zastavením trestného
stíhania,vyhlásil,žespáchalskutok,ktorýsamukladiezavinu,pričomniesúodôvodnenépochybnostio

tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne a vykonal opatrenia na náhradu
spôsobenej škody, ktorá bola jednotlivým poškodeným uhradená, a aj s prihliadnutím na okolnosti
prípadu a povahu stíhaného prečinu nedbanlivostnej povahy, sú splnené všetky podmienky citovaného
zákonného ustanovenia, a je možné trestné stíhanie obvineného podmienečne zastaviť podľa § 241
ods. 1 písm. g) Trestného poriadku v spojení s § 216 ods. 1 Trestného poriadku. Pri určení skúšobnej
doby v trvaní 12 mesiacov, teda na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, mal ten názor, že

takáto skúšobná doba, v priebehu ktorej má obvinený viesť riadny život a nedopúšťať sa protiprávneho
konania, je primeraná a dostatočne preukáže, či podmienečné zastavenie trestného stíhania v jeho
prípade splní zákonom predpokladaný účel. Ešte dodal, že počas určenej skúšobnej doby je obvinený
povinný viesť riadny život, v opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, rozhodne, že
sa v trestnom stíhaní bude pokračovať.

Podľa názoru nadriadeného súdu, všetky zákonné podmienky tak, ako sú uvedené v ustanovení
§ 216 ods.1 Trestného poriadku, splnené boli, a to tak z hľadiska druhu trestného činu a jeho
závažnosti vyjadrenej trestnou sadzbou, z hľadiska súhlasu obvineného s podmienečným zastavením
jeho trestného stíhania, aj z hľadiska jeho účinnej snahy o náhradu škody vrátane toho, čo požaduje

písm. c) § 216 ods.1 Trestného poriadku. Obvinený dlhodobo viedol riadny život a ojedinelé priestupky
v doprave, keď je držiteľom oprávnenie B od roku 1972 a má evidované len štyri priestupky, za ktoré
mu boli uložené pokuty v rozmedzí trikrát po 20,- eur a jedenkrát 100,- eur, aj to v rokoch 2012 až 2015,
na tomto závere nič zásadného nemenia.

Za situácie, že v živote obvineného išlo skutočne o ojedinelosť, ktorej sa dopustil z nedbanlivosti, pričom
vyvinul reálnu snahu o navrátenie narušených vzťahov do pôvodného stavu v podobe náhrady škody,
možno rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania považovať za dostačujúce z hľadiska
dosiahnutia účelu trestného konania.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd konštatujúc, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
zákonné a správne, nezistiac ani procesné pochybenia v konaní, sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú
postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok prípustný nie je.