Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by JUDr. Ondrej Melišek
Legislation area – Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/50/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420010404
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4420010404.20
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obžalovaného A.
B. C., nar. X.X.XXXX v Trnave, trvale bytom D., E. XXXX/XX, pre pokračovací zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno d) Trestného zákona, o obžalobe okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky
2Pv 295/17/4404-73 zo dňa 10.7.2020, na hlavnom pojednávaní dňa 1.7.2024, takto
r o z h o d o l :
obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom D.,
E. F. XXXX/XX
je vinný, že
1.
obžalovaný ako tréner plávania, ktorému bolo poškodené maloleté dieťa G., narodená v roku
XXXX v Topoľčanoch, zverené počas plaveckých pretekov v období od dňa 08.10.2016 do dňa
5.3.2017, konkrétne počas dní od 08.10.2016 do 09.10.2016 v meste Banská Štiavnica na plaveckých
pretekoch s názvom Štiavnický Kahanec, následne dňa 29.10.2016 v meste Humenné na VI. ročníku
medzinárodných plaveckých pretekov, potom počas dní 25.11.2016 do dňa 27.11.2016 v meste Dolný
Kubín na Majstrovstvách Slovenskej republiky mladších žiakov, následne od 25.02.2017 do 26.02.2017
v meste Trnava na 43. ročníku medzinárodných plaveckých pretekov a od dňa 04.03.2017 do dňa
05.03.2017 v meste Rimavská Sobota na plaveckých pretekoch s názvom Pohár priateľstva 2017, vo
večerných hodinách, po večierke, na izbách v rôznych hoteloch a ubytovacích zariadeniach, prišiel do
izby za poškodenou maloletou, ktorá už ležala na posteli, pričom si ľahol k nej do postele a začal ju
rukami hladkať po tele a na intímnych miestach a následne obžalovaný A. B. C. si priložil jej ruku na
svoj odhalený pohlavný úd, pričom konanie obžalovaného v jednotlivých prípadoch prebehlo rovnakým
alebo obdobným spôsobom
2.
obžalovaný ako tréner plávania, ktorému bolo poškodené maloleté dieťa H.. narodená v roku XXXX v
Nových Zámkoch zverené, na plaveckom sústredení dňa 22.5.2017 v čase okolo 22.45 hod. v meste
Štúrovo, na termálnom kúpalisku Vadaš, v hoteli Thermál na izbe č. XXX sexuálne zneužil poškodenú
maloletú H., I. J. K. XXXX tým spôsobom, že prišiel do uvedenej izby č. XXX, kde poškodená spala,
pričom obžalovaný sa pred poškodenou vyzliekol, následne obžalovaný prišiel k poškodenej maloletej
H., I. J. K. XXXX, ľahol si vedľa nej do postele, následne sa posadil, začal maloletú rukami hladkať po
tele, dotýkal sa jej rukami v oblasti pŕs, na nohách, na stehnách, hladkal ju aj na intímnych miestach
medzi nohami, prstom jej vošiel medzi nohy, následne jej dal svoj prst do úst a pohyboval ním, pričom
v dôsledku jeho konania neboli zistené žiadne zranenia maloletej
teda
v bode 1/osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a tento čin spáchal na chránenej
osobe – odkázanej osobe
v bode 2/
osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a tento čin spáchal na chránenej
osobe – odkázanej osobe.
Tým spáchal
v bode 1/ a bode 2/
pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona
Za to sa odsudzuje
Podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a pri nezistení okolností priťažujúcich
podľa § 37 Trestného zákona, s poukazom na § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, k
trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § § 50 odsek 1 Trestného zákona a určuje sa skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky dňa 13.7.2020 podal na Okresný súd Nové Zámky
obžalobu 2Pv 295/17/4404-73 zo dňa 10.7.2020 na A. B. C., nar. X.X.XXXX v G., trvale bytom D., E.
XXXX/XX pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
1.
obžalovanýakotrénerplávania,ktorémubolopoškodenémaloletédieťaG.,I.J.K.XXXXvTopoľčanoch,
zverené počas plaveckých pretekov v období od dňa 08.10.2016 do dňa 5.3.2017, konkrétne v
presne nezistený deň od dňa 08.10.2016 do 09.10.2016 v meste Banská Štiavnica na plaveckých
pretekoch s názvom Štiavnický Kahanec, následne dňa 29.10.2016 v meste Humenné, na VI. ročníku
medzinárodných plaveckých pretekov, potom v presne nezistený deň od dňa 25.11.2016 do dňa
27.11.2016 v meste Dolný Kubín na Majstrovstvách Slovenskej republiky mladších žiakov, následne v
presne nezistený deň od 25.02.2017 do 26.02.2017 v meste Trnava na 43. ročníku medzinárodných
plaveckých pretekov a v presne nezistenom čase od 04.03.2017 do dňa 05.03.2017 v meste Rimavská
Sobota, na plaveckých pretekoch s názvom Pohár priateľstva 2017, vo večerných hodinách, po večierke,
na izbách v rôznych hoteloch a ubytovacích zariadeniach, prišiel do izby za poškodenou maloletou ,
ktorá už ležala na posteli, pričom si ľahol k nej do postele a začal ju rukami hladkať po tele a na intímnych
miestach a následne obžalovaný A. B. C. si priložil jej ruku na svoj odhalený pohlavný úd, pričom konania
obžalovaného v jednotlivých prípadoch prebehlo rovnakým alebo obdobným spôsobom
2.
obžalovaný ako tréner plávania, ktorému bolo poškodené maloleté dieťa H.. I. J. K. XXXX v Nových
Zámkoch, zverené na plaveckom sústredení dňa 22.5.2017 v čase okolo 22.45 hod. v meste Štúrovo, na
termálnom kúpalisku Vadaš, v hoteli Thermál na izbe č. XXX sexuálne zneužil poškodenú maloletú H., I.
J. K. XXXX, tým spôsobom, že prišiel do uvedenej izby č. XXX, kde poškodená spala, pričom obžalovaný
sa pred poškodenou vyzliekol, následne obžalovaný prišiel k poškodenej maloletej H., I. J. K. XXXX,
ľahol si vedľa nej do postele, následne sa posadil, začal maloletú rukami hladkať po tele, dotýkal sa jej
rukami v oblasti pŕs, na nohách, na stehnách, hladkal ju aj na intímnych miestach medzi nohami, prstom
jej vošiel medzi nohy, následne jej dal svoj prst do úst a pohyboval ním, pričom v dôsledku jeho konania
neboli zistené žiadne zranenia maloletej.
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 3T/50/2020 zo dňa 27.10.2022 podľa § 285 písmeno a) Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného A. B. C. zo skutku uvedeného v obžalobe, pretože nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Krajský súd v Nitre uznesením 2To/21/2023 - 920 zo dňa 31.8.2023 podľa § 321 odsek 1 písmeno
b/, písmeno d/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátil, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v uznesení okrem iného uviedol aj, že:
„Zo znaleckých posudkov vypracovaných jednak znalkyňou PhDr. Katarínou Šubovou, psychologičkou
a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie Bratislava, ktorý vypracovala C. L.
M., malo vyplynúť, že maloletá poškodená H. N. je osobnosť skôr introvertná, stabilná, dlhodobú
pamäť hodnotila ako pokročilú, pamäťové schopnosti v norme a bez prítomnosti konfabulácie. Znalkyňa
konštatovala, že výpoveď maloletej poškodenej H. N. v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom je
vierohodná a je vysoko pravdepodobné, že si maloletá poškodená svoj zážitok nevymyslela. Uvedená
znalkyňa nezistila ani prítomnosť znakov ovplyvnenia inou osobou, ani fantáziou maloletej poškodenej.
U maloletej poškodenej G. O. znalkyňa zistila intelekt v oblasti vyššieho priemeru, hodnotila ju ako
osobnosť introvertnú, zdržanlivú, citlivú na okolité podnety a jej pamäťové schopnosti konštatovala,
že sú v norme. Aj u tejto maloletej poškodenej znalkyňa konštatovala, že je vysoko pravdepodobné,
že si svoje zážitky nevymyslela a je predpoklad, že musela opisovanú situáciu zažiť. Vzhľadom na
uvedené závery znalkyne ohľadom maloletých poškodených a aj na ďalšie vo veci vykonané dôkazy
je nevysvetliteľné, prečo sa súd I. stupňa zaoberal len všeobecnou vierohodnosťou a špecifickou
vierohodnosťou uvedených maloletých so záverom, že obe tieto vierohodnosti nezabezpečujú a
nedávajú 100 % istotu, že skutok tak, ako vypovedajú, sa skutočne stal a dospel k názoru, že samotný
skutok sa nestal, a preto na predmetné znalecké posudky neprihliadal.
Po vrátení veci bude úlohou súdu I. stupňa opätovne vyhodnotiť jednotlivé vo veci vykonané dôkazy, a
to nielen svedčiace v prospech obžalovaného, ale aj v jeho neprospech a následne opätovne rozhodnúť
vo veci obžalovaného.“ Názorom súdu II. Inštancie je súd I. inštancie viazaný, a preto naň poukazuje
ako na svoj vlastný.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného
poriadku, že je nevinný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov P. N., J. O., H. Q.,
R. B., E. J., A. S., výsluchom znalcov, prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu maloletých
poškodených a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
Obžalovaný A. B. C. od začiatku konania popieral spáchanie skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za
vinu. Vypovedal, že od roku 1991 pôsobil v plaveckom klube v Komárne. K maloletej poškodenej H. N.
sa vyjadril tak, že túto pozná z pretekov a osobne ju trénoval na dvoch sústredeniach.
Maloletú poškodenú G. O. pozná v podstate od detstva od kedy ju trénoval, jeho vzťah k maloletým
poškodeným hodnotil ako čisto profesionálny. Čo sa týka maloletej G., tak túto pozná dlhšiu dobu. Pozná
sa aj s jej mamou a jej babkou, ktorá mu robí doposiaľ účtovníctvo. Jeho vzťah k maloletej bol vzťahom
profesionálnym a to vzťah tréner a jeho zverenec. Mimo tréningu poškodenú nikdy nevyhľadával, nikam
ju nepozýval. Maloletú obžalovaný hodnotil ako talentovanú plavkyňu, na ktorú musel občas pritlačiť, ak
chcel, aby dosahovala dobré výsledky.
Druhú poškodenú H. N. obžalovaný pozná iba z pretekov a sústredení. Absolvovali spolu dve
sústredenia v Mojmírovciach, ktoré bolo predčasne zrušené a pokračovalo v Komárne, kedy maloletú
ubytoval vo svojej domácnosti, poskytoval jej riadne stravu. K maloletej ešte uviedol, že na začiatku
sústredení mávala zdravotné problémy, napr. bolesť hlavy.
Obžalovaný vypovedal, že na sústredení v Štúrove bol každému účastníkovi vopred oznámený režim
sústredenia, bola stanovená presná hodina večierky a boli zakázané mobilné telefóny, čo bol problém
aj u maloletej poškodenej G., keďže sa zistilo, že táto telefón mala o čom následne informoval
obžalovaný jej matku a následne jej telefón zobral, keďže to bolo v rozpore s pravidlami, ktoré platili pre
všetkých. Obžalovaný ďalej vypovedal, že všetky problémy, ktoré v rámci sústredení vznikli vždy riešil s
rodičmi toho, ktorého dieťaťa. Obžalovaný vypovedal, že po večierke obišiel a skontroloval všetky izby,
následne s časovým odstupom vykonal ešte opätovne kontrolu izieb pričom pri kontrole izby maloletých
poškodených videl ako maloletá G. sedí na posteli, povedal jej, nech ďalej spí. Chvíľu na izbe pobudol,
potom išiel do svojej izby. Následne za ním prišiel na izbu štúrovský tréner, ktorý mu povedal, že dievčatá
hovoria, že ich mal obťažovať. Obžalovaný sa potom vybral spolu s týmto trénerom a matkou H. na
izbu dievčat, kedy maloletá po príchode obžalovaného na izbu začala na neho kričať, že ju vyzliekal,
ohmatával. Obžalovaný na toto reagoval, že nič také sa nestalo, následne povedal, že ak je takéto
podozrenie, tak je potrebné ukončiť sústredenie a zavolať políciu, pričom ako prichádzal na recepciu
videl, že na mieste je prítomná už polícia. Obžalovaný vypovedal, že v hoteli na jednej izbe bývali samé
dievčatá, na ďalšej izbe býval on s dvomi plavcami a v tretej izbe bývali ďalší traja plavci.Obžalovanýpotvrdil,žebolakotrénerúčastnýnapretekochvBanskejŠtiavnici,DolnomKubíne,Trnave,
Rimavskej Sobote a Humennom, pričom týchto pretekov sa zúčastnila aj maloletá poškodená G. O.,
pričom dodal, že boli účastní spolu aj na iných pretekoch, ktoré maloletá vo svojej výpovedi podľa
neho vôbec nespomínala, teda nevie, či na týchto pretekoch sa nič nestalo a na iných sa niečo udialo.
Obžalovaný potvrdil, že na pretekoch v Banskej Štiavnici bývala maloletá poškodená na izbe s mladším
plavcom, ktorý bol rodinným známym a obžalovaný býval v inej izbe spolu so svojim synom a ďalším
plavcom. Na pretekoch v Trnave bývali v apartmáne, ktorý mal dve izby, pričom maloletá poškodená
G. O. bývala sama. Na pretekoch v Dolnom Kubíne bývali v prenajatom apartmáne, kde spolu s nimi
bývala i mama maloletej poškodenej G. a aj babka.
Záverom obžalovaný vypovedal, že po tomto sústredení trénoval v Komárne do konca októbra 2017,
pričom od augusta kedy začali opätovne tréningy trénoval naďalej i maloletú poškodenú G. O..
Maloletá poškodená H. N. vypovedala, že obžalovaného pozná dávnejšie. Je trénerom plávania.
Poškodenú trénoval na sústredeniach, vychádzala s ním dobre. Poškodená vypovedala, že dňa
22.5.2017 spala na izbe so svojou kamarátkou G. O.. Asi po 21:00 hod. prišiel na izbu tréner B. C.,
ktorý zvykol chodiť kontrolovať po izbách, ale teraz to tak nevyzeralo akoby kontroloval. Poškodená
sa zobudila na to, že ju niekto chytá po tele ( v oblasti pŕs). Poškodená sa zobudila, obžalovaný mal
ísť jednou rukou pomaličky smerom dolu, hladkal ju rukou na nohách, na stehnách, aj medzi nohami.
Poškodená sa trochu pohla, obžalovaný následne išiel ku kamarátke, ktorá sa taktiež pohla a niečo mu
povedala, potom sa zasa vrátil k poškodenej H.. Vtedy ho uvidela holého, bol úplne nahý a strčil jej jeden
prst do úst. Potom ho vybral a išiel si sadnúť vedľa postele poškodenej. Poškodená ďalej vypovedala,
že tréner zostal v izbe približne 15 - 20 minút. Len tam sedel, kamarátke poškodenej nič nerobil. Keď
tam sedel pomaly sa približoval k poškodenej, ktorá sa pohla a ako sa pohla, tak jej obžalovaný mal
hneď povedať, že mala dole paplón, pričom tento mala poškodená vedľa seba. Potom sa obžalovaný
postavil a ako otváral dvere poškodená videla, že má v ruke oblečenie. Následne sa ukľudnili a asi po
piatich minútach odišli na recepciu.
Poškodená potvrdila, že aj v minulosti tréner chodil kontrolovať izby pred spaním. Poškodená
vypovedala, že mala oblečené pyžamo a tréner sa jej mal dotýkať na tele pod oblečením a mal sa
pokúšať dostať do nej aj prst, čo sa mu malo aj podariť, pričom prst jej mal medzi nohy strčiť iba raz.
Poškodená vypovedala, že po tomto incidente jej G. O. povedala, že niečo podobné sa jej malo stať aj
v minulosti, že jej hovorila, že tréner si k nej ľahol. Ďalej poškodená H. vypovedala, že na predmetnom
sústredení bol tréner C. na G. nahnevaný, keďže používala mobil, pričom mobilné telefóny si nemohli
so sebou ani vziať a preto sa tréner na ňu naštval a kričal na ňu pred tréningom.
Poškodená potvrdila, že počas tréningového cyklu museli poslúchať, nemohli sa cez prestávky
navštevovať a mali zakázané mobily, potvrdila, že tréner na nich bežne zvyšoval hlas a ona robila všetko
tak ako jej povedal.
Maloletá poškodená G. O. vypovedala, že trénera C. pozná odkedy začala plávať, teda od svojich piatich
rokov. Na tréningoch bol na ňu tréner prísny, kričal na ňu a hneval sa, pretože sa zhoršila. Potvrdila, že
kričal aj na H. hoci nie až tak často. Ďalej uviedla, že v poslednom čase ako na ňu tréner kričal, tak s
ním vychádza zle, nemala ho rada.
K sústredeniu a ku dňu 22.5.2017 vypovedala, že sa zobudila o 22:45 hod. tréner vošiel do izby, najprv
sa pozrel, že či je všetko v poriadku a prišiel najskôr ku nej. Zdvihol jej ruku akoby jej chcel niečo urobiť,
na čo sa poškodená strhla a obrátila sa mu chrbtom. Potom prišiel k H. a ľahol si vedľa nej. Posadil sa
a začal sa jej hrabať pod paplónom medzi nohami. H. sa potom zobudila a obžalovaný rýchlo vytiahol
ruku spod paplóna a rýchlo odišiel z izby. H. sa rozplakala, poškodená ju chcela utíšiť, spýtala sa jej
čo sa stalo. Ona jej všetko vyrozprávala, povedala, že všetko cítila, pretože len predstierala, že spí. H.
povedala, že ju obchytkával medzi nohami na intímnych miestach, že ako sa zobudila, tak potom tréner
odišiel. Potom zapli svetlo a išli dolu na recepciu, kde povedali, že čo sa stalo. Teta na recepcií zavolala
uja - security, tento zavolal H. mamu. Keď prišla H. mama tak zavolali policajtov. Potom išli na izbu a
zbalili si veci.
Poškodená potvrdila, že v ten večer sa jej obžalovaný rukami nedotýkal, zároveň uviedla, že prvýkrát
to bolo v Banskej Štiavnici minulý rok v novembri, kedy ku nej prišiel tréner na izbu, tiež jej zdvihol
ruku a poškodená si myslí, že túto nasadil na jeho pohlavný orgán. Poškodená chcela dať ruku dolu,
ale obžalovaný ju tam držal. Keď sa zobudili, tak tréner sa vyhováral, že ich prišiel zakryť hoci im zima
nebola. Potom sa stalo v Trnave, že poškodená vtedy ležala na veľkej posteli, tréner sa ku nej pritúlil,
zase jej zdvihol ruku a urobil to, čo v Banskej Štiavnici, teda chytil jej ruku a dal si ju na svoju pohlavný
orgán. Poškodená potom dala ruku dole, obžalovaný odišiel, nechal ju osamote a potom znova prišiel azopakoval to. Toto sa malo udiať vo februári 2017. Ďalej sa toto stalo aj v Humennom, Rimavskej Sobote,
Košiciach, kde sa to stalo tento rok kedy prišiel obžalovaný za poškodenou vo večerných hodinách.
Celkovo mal takto obťažovať poškodenú 6 možno 7 krát. Bolo to počas sústredení a počas pretekov.
Poškodená vypovedala, že keď tréner prišiel na ich izbu bol oblečený do pyžama. H. jej hovorila, že keď
ju obťažoval bol nahý, čo však poškodená nevidela, rovnako tak nevidela, či bol nahý ani keď odchádzal
z izby. Potvrdila, že tréner bol na ich izbe asi 10 možno 15 minút.
Poškodená ešte dodala, že keď tréner prišiel počas sústredenia dňa 22.5.2017 na izbu, tak mal v ruke
baterku, s ktorou si svietil. Ľahol si vedľa H. na zem, potom sa posadil. Následne poškodená videla ako
tréner vypol tú baterku a potom už nevidela kde sa tréner H. pod paplónom hrabal. Ale videla, že sa
tréner začal hrabať pod H. nohami na tých miestach.
Svedkyňa P. N., ktorá je mama H. N. vypovedala, že v inkriminovaný večer jej okolo desiatej hodiny
večer dcéra volala, že ju tréner mal sexuálne obťažovať a žiadala ju, aby prišla za ňou. Svedkyňa prišla
na hotel, kde už čakal zamestnanec ochranky s tým, že počul čo sa malo stať a volal políciu. Na recepcii
stáli obe dievčatá, plakali. Svedkyňa volala trénerke, že čo má robiť, táto zavolala trénera, ktorý následne
prišiel na miesto a spolu s ním išli za trénerom C., ktorému povedali, čo sa malo stať. On žiadal aby išli
za dievčatami, aby povedali čo to má byť. Dcéra svedkyne povedala, že keď išli spať, bol ich pozrieť na
izbe tréner a mal ju obchytkávať. Pán tréner povedal, že ich bol zakryť, načo dcéra svedkyne uviedla,
že „vy ste nás odkrýval a stáli ste tu nahý“. Následne tréner povedal, nech sa volá polícia a čakali do
príchodu polície. Vypovedala, že dcéra nekonkretizovala, ako ju mal obchytkávať, len že jej dal niečo
do úst a chytal ju medzi stehná. Svedkyňa potvrdila, že izba dievčat bola na konci jednej strany a izba
obžalovaného na strane druhej.
Pri odstraňovaní rozporov vo výpovedi svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania.
Svedkyňa J. O., ktorá je mama G. O. vypovedala, že neverí, že sa stalo niečo také. K udalostiam na
sústredení vypovedala, že jej dcéra volala niekedy v noci, že má prísť, lebo sa stalo niečo hrozné.
Svedkyňa to najskôr nepovažovala za dôležité, nevenovala tomu pozornosť. Pozornosť začala venovať
až keď jej volali druhýkrát, pričom volali asi z recepcie. Na hoteli sa od zamestnanca ochranky dozvedeli,
čo sa malo udiať. Následne sa dozvedeli od policajtov, že deti mali byť sexuálne obťažované. Na ďalší
deň sa dcéry pýtala, čo sa stalo a táto jej povedalo niečo vo význame, že pán tréner sa ich pokúšal
sexuálne obťažovať, avšak toto nemalo podľa svedkyne ani hlavu ani pätu. Dcéra jej ešte uviedla,
že pán tréner im upravoval posteľné prádlo a ona sa snažila tváriť akoby spala, teda veľké vizuálne
spomienky nemala. Ďalej uviedla, že dcéra jej mala povedať, že H. hovorila, že tréner jej vyberal vlas z
úst a oni si to vyložili zle. Podľa svedkyne táto udalosť nezanechala na dcére žiadne následky. Potvrdila,
že dcéra trénovala naďalej aj po týchto udalostiach aj pod vedením obžalovaného.
Svedkyňa ďalej vypovedala, že dcéra sa jej po žiadnych pretekoch, kedy bola zverená trénerovi C.
nesťažovala, že by sa udiali nejaké takéto udalosti.
Zotrvala na výpovedi z prípravného konania zo dňa 2.5.2018, kedy uviedla, že G. mi uviedla, že tréner
C. jej nič nerobil, len ju zakryl dekou alebo paplónom, ona si len myslela, že sa tréner dotkol jej nohy.
Zotrvala na výpovedi i v tom, že tréner si na pretekoch sadol k jej dcére na posteľ a hladkal ju, aby ju
upokojil, keďže dcéra spí nekľudne.
V tejto súvislosti súd udáva, že na výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 23.5.2017 súd
neprihliadol, keďže táto bola robená pred vznesením obvinenia, výsluch nebol vedený kontradiktórnym
spôsobom za účasti obvineného, ktorému pri tejto výpovedi nebola daná žiadna možnosť reagovať na
výpoveď svedkyne.
Svedkyňa H. Q. vypovedala, že dňa 22.5.2017 mala nočnú službu v hoteli Termál ako recepčná, kedy
prišli za ňou dve dievčatá, ktoré jej uviedli čo sa im malo stať, že prišiel za nimi na izbu, že ich
mal chytať, bol vyzlečený. Dievčatá na ňu pôsobili vystresovane, plakali. Následne svedkyňa zavolala
službukonajúceho SBS a potom volali políciu. Svedkyni jedno dievča konkrétne G. povedala, že sa to
malo stať už viackrát, následne druhé dievča povedalo, že sa ich tréner dotýkal. Táto na svedkyňu
pôsobila viac vystresovane. Svedkyňa potvrdila, že tréner prišiel na recepciu až v čase keď tam bola
prítomná polícia.
Svedok A. S. vypovedal, že k samotnému skutku sa vyjadriť nevie, on bol vo večerných hodinách
zavolaný pani T. J., aby išiel na kúpalisko, že sa tam niečo stalo. Keď prišiel zobudil trénera C. a následne
dával pozor na dievčatá a okolo 3:00 hod. ráno odišiel domov. Ďalej vypovedal, že matka poškodenej
pani P. N. mu uviedla, že údajne mal byť tréner C. na izbe, že dievčatá mali zlý pocit, že sa zľakli. Ďalejuviedol, že zobudil trénera, spýtal sa ho, čo sa stalo, na čo mu on odpovedal, že nevie čo sa stalo a
to bola celá ich komunikácia. Svedok potvrdil, že po zaklopaní obžalovanému na izbu mu obžalovaný
otvoril, tento bol podľa svedka rozospatý, mal na sebe krátke pyžamo a následne sa išiel obliecť.
Potvrdil, že dievčatá vyzerali vystresované a uplakané. Ďalej vypovedal, že poškodená H. N. mu mala
povedať, že pán C. vošiel do izby, bola tma, že cítila niečo studené, zľakli sa, následne on odišiel a
oni sa zamkli do izby. Svedok k osobe poškodenej H. N. uviedol, že v období po tomto skutku na neho
pôsobila vyrovnane, ale stretnutiu s obžalovaným sa vyhýbala. Ďalej potvrdil, že ako tréner, keď bol s
deťmi na pretekoch po večierke kontroloval izby.
Svedok R. B. vypovedal, že večer okolo 22:00 - 23:00 hod. mu volala recepčná z hotela na strážnicu,
aby sa dostavil na recepciu. Po príchode na recepciu tam videl dve dievčatá a pani recepčnú. Dievčatá
na neho pôsobili dojmom, že im bolo do plaču, boli rozplašené, povedali, že sú z plaveckého oddielu.
Dievčatá uviedli, že ich mal obťažovať ich tréner u nich na izbe, mal ich obchytkávať. Odviedol dievčatá
na izbu, skontroloval, či sa na chodbe nepohybujú ďalšie osoby a zavolal políciu.
Svedkyňa E. J. vypovedala, že o incidente z 22.5.2017 vie len toľko, že v noci mal obžalovaný vojsť
do izby dievčat, pričom bol nahý, ktoré skutočnosti sa svedkyňa dozvedela iba sprostredkovane z
telefonátu matky jedného dievčaťa, ktorá k nim volala domov čo sa malo stať. Svedkyňa potvrdila, že
mala vedomosť, že obžalovaný po večierke kontroloval deti na izbách, ďalej potvrdila, že poškodená
H. N. sa po skutku prvý polrok vyhýbala obžalovanému, vyhýbala sa chodeniu na preteky, kde mal byť
obžalovaný. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nie je vedomá toho, že by sa niekedy v minulosti obžalovaný
nevhodne správal ku ženám alebo dievčatám.
Svedkyňa T. J. k udalostiam k 22.5.2017 vypovedala, že volala jej mama H. N., ktorá jej uviedla, že
dievčatá sú na recepcií, že plakali, že ich mal obťažovať pán C.. Spýtala sa jej, či tam vie prísť, na čo ona
zavolala kolegovi A. S., aby tam išiel. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaného pozná dlhšiu dobu a že na
spoločných akciách sa voči ženám, prípadne dievčatám správal normálne. Ďalej svedkyňa vypovedala,
že keď sa stretla s obžalovaným pri recepcií a vonku povedal jej slová, že „ďakujem ti veľmi pekne za
tú zmiju, alebo hada“.
Znalec MUDr. Vincent Štefák, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zotrval
na záveroch znaleckého posudku číslo 74/2018, podľa ktorého obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou
deviáciou, čo vyplýva z celkového vyšetrenia, porovnaní výpovedí svedkov, výpovedí postihnutých osôb
a z telesného vyšetrenia. Podľa záverov posudku obžalovaný vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania, nie je chorobne závislý na alkohole, pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre
spoločnosť nebezpečný.
Znalkyňa C. E. B., psychologička zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Znalkyňa vypovedala, že
maloletá H. N. je vychovávaná matkou. S otcom má ostražitý vzťah, pretože nedochádza k častým
stretnutiam. S otcom má konfliktný vzťah, nie je tam prítomná žiadna citová väzba. U maloletej pri záťaži
vzniká náhla reakcia, ktorá sa prejavuje slovne vyjadrením vlastného názoru, toto platí vo vzťahu k
rovesníkom, vo vzťahu k dospelým osobám maloletá reaguje závisle od dospelej osoby, nevysloví svoj
názor voči dospelému.
Ďalej znalkyňa vypovedala, že maloletá G. O. je vychovávaná mamou. S otcom má veľmi dobrý vzťah,
pri otcovi sa cíti bezpečnejšie. Maloletá urobila všetko preto, aby získala priazeň svojej mami. Chcela
byť dobrá v športe, a preto znášala aj trénerské metódy, ktoré jej neboli príjemné.
Podľa záverov znaleckého posudku maloletá N. je schopná adekvátne vnímať a reprodukovať udalosti.
Jej výpoveď možno z psychologického hľadiska považovať za vierohodnú, maloletá nie je ovplyvniteľná
inou osobou.
Podľa posudku je maloletá G. O. je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, z psychologického
hľadiska možno jej výpoveď považovať za vierohodnú, nie je ovplyvniteľná osobami z jej okolia.
Znalec PhDr. Róbert Máthé, znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality, dopravná psychológia zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 17/2019.
Znalec konštatoval, že intelektová úroveň obvineného je v pásme nadpriemeru, jeho osobnosť je
vyvážená, emocionálne menej výrazná s dobre rozvinutou racionálnou reguláciou správania. Prejavuje
sa direktívnym vystupovaním, v rámci presadzovania vlastných názorov a dosahovania cieľov môže
byť viac rázny s určitými prejavmi verbálnej agresie. Prejavy navonok orientovanej fyzickej agresiesú nepravdepodobné. Vplyvom situácie, v ktorej sa ocitol je neistý, mierne úzkostný so zvýšenou
potrebou dospieť k doriešeniu obvinenia, ktoré považuje za nereálne. U obžalovaného neboli zistené
žiadne príznaky psychopatológie, nebola u neho zistená žiadna sexuálna úchylka, teda porucha
sexuálnej preferencie a tak ani úchylka voči mladistvým a maloletým osobám, ani pedofília, či tzv.
hebefília, ani ukazovatele sexuálne úchylného správania. Psycho - sexuálny vývin u obžalovaného
sa výraznejšie nevymyká z rámca mužov jeho vekovej kategórie. Je heterosexuálne orientovaný s
evidentnou preferenciou dospelých objektov, čo sa potvrdilo aj phallopletyzmografickým vyšetrením,
teda znalec konštatoval, že obžalovaný nie je pedofil ani sexuálny deviant. Znalec ďalej uviedol, že
vykonaným psychologickým vyšetrením nebol zistený taký motív správania obžalovaného, ktorý by sa
uplatnil v konaní, ktoré mu je kladené za vinu. Znalec potvrdil, že obžalovaný nevyhľadáva kontakty
s nedospelými osobami za účelom sexuálnej interakcie. Znalec ďalej konštatoval, že určitá ráznosť a
starostlivýprístupobžalovanéhokjehozverenkyniam,ktorévlastnostisúprenehotypické,mohlipôsobiť
na jeho zverenkyne vo veku puberty iritujúco a mohli v nich vzbudzovať odpor s určitým odvetným
nastavením, pričom mohli túto jeho starostlivosť o ne, či už v zmysle ráznosti v roli trénera, alebo v
zmysle starostlivosti o ne ako zo strany dospelej osoby reinterpretovať resp. mylne chápať v zmysle
jeho snahy o sexuálne zblíženie. Zistené osobnostné charakteristiky ako aj zistené osobitnosti jeho
sexuálneho správania však nie sú v súlade s eventualitou sexuálneho obťažovania maloletých osôb.
Znalec ďalej uviedol, že skutočnosť, že maloleté dievčatá pochádzajú z rodín, v ktorých nevyrastali s
otcom môže viesť k nevhodnému osvojeniu si dominantnej roli muža v roli otca a pokiaľ sa stretnú s
mužom, ktorý sa voči nim správa zmieneným dominantným spôsobom, môže to u nich viesť k určitému
odporu voči nemu a k neadekvátnemu spracovaniu jeho správania voči nim. Znalec záverom vypovedal,
že osoba ktorá netrpí sexuálnymi úchylkami a deviáciami sa môže dopustiť takého konania ako je
obžalovanému kladené za vinu v tom prípade, ak sa jedná o osobu s poruchou osobnosti, prípadne sa
jedná o osobu drogovo závislú alebo v stave alkoholického opojenia, avšak v prípade obžalovaného
nebola zistená porucha osobnosti, ani žiadna závislosť a z toho dôvodu je vysoko nepravdepodobné,
že by sa obžalovaný dopustil takého konania, ktorého nevhodnosť si v plnej miere uvedomuje.
Znalec RNDr. Mgr. Dušan Kešický, PhD. klinický psychológ zotrval na záveroch znaleckého posudku
konzultanta číslo 48/2019, ktorý uviedol, že vykonal prístrojové PPG vyšetrenie obžalovaného.
Uvedeným vyšetrením bola zistená preferencia dospelých heterosexuálnych objektov, ktoré sú v náleze
reprezentované dominujúcimi pozitívnymi odozvami na takéto podnety. Samotný nález nevykazuje
nápadnosti, ktoré by boli príspevkom k zvýšeniu podozrenia na anomáliu v orientácií. V kontexte
posudzovaného prípadu týmto PPG vyšetrením neboli zistené znaky, ktoré by podporovali podozrenie
ohľadom opísaného konania v zmysle vyšetrovaného skutku. Znalec ďalej vypovedal, že pokiaľ by
došlo k vedomej manipulácií s aktuálnym stavom vyšetreného v čase vyšetrenia, napr. snahou o
zníženie miery pohlavného pudu, tak by to bolo zjavné na celom zázname. V zázname nenachádza
nápadné grafoelementy, teda zmeny v krivke, ktoré by nasvedčovali prudké zmeny, ktoré nezapadajú
do odpoveďového kontextu. Teda celkovo znalec konštatoval, že za istých okolností je možné ovplyvniť
výsledok vyšetrenia, nie však tak, aby sa nedalo zistiť, že s vyšetrením je myšlienkovo manipulované,
pričom v tomto konkrétnom prípade znalec žiadne takéto znaky nezistil.
Znalkyňa C. L. M., zotrvala na záveroch znaleckého posudku 1/2022, ktorý do konania vypracovával
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava. Uviedla, že u maloletej H. N. zistili
intelekt v oblasti priemeru, osobnosť je skôr introvertná, je stabilná. Dlhodobá pamäť maloletej má
pokročilú úroveň. Informácie si dokáže zapamätať a sprístupniť na použitie. Pamäťové schopnosti sú v
norme bez prítomnosti konfabulácie. Ďalej znalkyňa uviedla, že zistili, že výpoveď maloletej v súvislosti
s vyšetrovaným trestným činom je vierohodná a je vysoko pravdepodobné, že si maloletá svoj zážitok
nevymyslela. Nezistili prítomnosť znakov ovplyvnenia inou osobou ani fantáziou maloletej. Všeobecná
vierohodnosť nie je narušená, lebo intelekt je v norme, pamäť a primerané vnímanie sú dané. Takisto
je zachovaná aj špecifická vierohodnosť a tá je podporená popisom kontextu priebehom trestného činu.
Dejová línia bola časovo reálna, aj neverbálne doprevádzala slovné opisy. U maloletej neboli zistené
sklony k lživosti, nemá sklony konfabulovať, nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle a neboli zistené
ani sklony k vypĺňaniu medzier pamäti neskutočnými prvkami.
U maloletej G. O. intelekt bol zistený v oblasti vyššieho priemeru, osobnosť introvertná, zdržanlivá,
citlivá na okolité podnety. Jej pamäťové schopnosti sú v norme. Je vysoko pravdepodobné, že si svoje
zážitky nevymyslela, je predpoklad, že musela popisovanú situáciu zažiť. Všeobecná vierohodnosť
maloletej je zachovaná, rovnako tak je zachovaná aj špecifická vierohodnosť. U maloletej nezistilisklony konfabulovať a ani sklon k lživosti, nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle, nebola zistená
ovplyvniteľnosť inou osobou.
Dňa 23.5.2017 podstúpili maloleté poškodené gynekologickú prehliadku, podľa záverov ktorej u oboch
vonkajšie rodidlá nejavia známky násilia na nich, nie sú prítomné ani na bruchu či stehnách pacientky,
krvácanie neprítomné, sliznice rúžové.
Podľa správy plaveckého oddielu KomKo Komárno G. O. sa zúčastnila nasledovných plaveckých
pretekov a sústredení a to
· 6. - 9. 11. 2016 sústredenia Mojmírovce,
· 25. - 27. 11. 2016 majstrovstvá SR Dolný Kubín,
· 17. 12. 2016 majstrovstvá SR juniorov Bratislava,
· 25. - 26. 2. 2017 Pohár Trnavy,
· 3. - 5. 3. 2017 Pohár priateľstva Rimavská Sobota,
· 5. - 7. 5. 2017 ORCA CUP Bratislava,
· 12. - 14. 5. 2017 Sarengradky Cup Kruševac (Srbsko) a
· 21. - 23. 5. 2017 sústredenie v Štúrove. 0
Na uvedených pretekoch a sústredeniach bola G. O. zverená do starostlivosti trénera A. B. C.. G. O. sa
v období od 2016 do 5.3.2017 nezúčastnila plaveckých pretekov ani sústredenia v meste Košice.
PodľasprávyFNsPNovéZámkysaobžalovanýnenachádzavzoznameprotialkoholickyliečenýchosôb.
Podľa správy plaveckého oddielu KomKo Komárno zo dňa 19. 11. 2019 obžalovaný v období od roku
1999 do októbra 2018 vykonával trénerskú činnosť v plaveckom oddiely KomKo Komárno v rámci
tohto obdobia trénoval aj G. O.. V tomto období nevykonával trénerskú činnosť v inom plaveckom
oddiely a zároveň netrénoval H. N.. H. N. sa zúčastnila iba športových sústredení od 6. - 9. 11. 2016 v
Mojmírovciach a 21. - 23. 5. 2017 v Štúrove, kde obžalovaný vykonával trénerskú činnosť aj pre H. N..
Podľa Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 5 záznamov v tejto
evidencii, pričom spáchania priestupkov sa mal dopustiť v rokoch 2020 až 2024. V odpisy registra trestov
má nula záznamov. Podľa správy mestskej polície D. obžalovaný býva v meste D. spolu s manželkou
a dcérou, pracuje ako živnostník, v mieste trvalého bydliska sa správa normálne, nepožíva alkoholické
nápoje a ani iné návykové látky a hliadkou mestskej polície riešený nebol.
Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach a po vykonanom dokazovaní
súddospelkzáveru,ženebolodokázané,žeskutokuvedenývobžalobe,prektorýjeobžalovanýstíhaný
a ktorý bol právne kvalifikovaný ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1,
odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona,
sa stal.
V konaní bolo preukázané, že obžalovaný bol trénerom plávania a aj doteraz ako tréner plávania aktívne
pôsobí (v súčasnej dobe opäť trénuje klub v Komárne), pričom bolo preukázané, že od roku 1999 do
októbra roku 2018 vykonával trénerskú činnosť pre plavecký oddiel KomKo Komárno, kde trénoval aj
vtedy maloletú G. O..
Bolo preukázané, že obžalovaný ako tréner bol spolu s maloletom O. na viacerých pretekoch, tak
ako sú uvedené vyššie (Banská Štiavnica, Humenné, Trnava, Dolný Kubín, Rimavská Sobota), kde
bola zverená do starostlivosti obžalovaného (viď správa plaveckého klubu KomKo). Bolo potvrdené z
výpovede obžalovaného, že na izbách vždy bývali viacerí, aby šetrili peniaze klubu, bolo preukázané,
že nikdy obžalovaný nebýval na izbe s poškodenou G. O. sám, vždy s ním na izbe býval jeho
syn a G. spravidla bývala v izbe sama. Ďalej bolo preukázané, a to výpoveďou poškodenej, že
obžalovaný na jednotlivých pretekoch vo večerných hodinách prišiel do izby za poškodenou maloletou
O., ktorá už ležala na posteli, pričom si ľahol k nej do postele a začal ju rukami hladkať po tele
a na intímnych miestach a následne obžalovaný si priložil jej ruku na svoj odhalený pohlavný úd,
pričom obdobným spôsobom postupoval vždy na každých pretekoch. Uvedené tvrdenia poškodenej
sú podporené i znaleckými posudkami PhDr. Šubovej ako aj znaleckým posudkom Výskumného ústav
detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava (ďalej aj ústav), ktorí znalci zhodne uviedli, že u
maloletej nebola zistená prítomnosť konfabulácií, maloletá nemá tendenciu javiť sa v lepšom svetle,
nebola zistená ovplyvniteľnosť inou osobou, pričom tak všeobecná ako i špecifická vierohodnosť u
maloletej je prítomná. Podľa ústavu intelekt u maloletej je zistený v oblasti vyššieho priemeru, jejpamäťové schopnosti sú v norme a je vysoko pravdepodobné, že si svoje zážitky nevymyslela, je
predpoklad, že musela popisovanú situáciu zažiť. Výpoveď je emociálne odťažená, lebo len tak je
schopná o tom hovoriť a potláča svoju úzkosť. Výpoveď poškodenej a skutočnosti v nej uvedené sú
podporené i výpoveďou svedkyne H. Q., recepčnej, ktorá mala službu v hoteli, kde boli na sústredení, a
kde jej jedno z dievčat konkrétne G. jej malo povedať, že sa to malo stať už viackrát a druhé jej povedalo,
že sa ich tréner dotýkal.
Uvedené teda v plnej miere zodpovedá a dopĺňa výpoveď maloletej poškodenej, z ktorej mal súd
za preukázané, že konanie obžalovaného tak ako je špecifikované pod bodom 1 výroku rozsudku
sa stalo a tento skutok bez pochýb spáchal obžalovaný, keďže bolo preukázané, že na jednotlivých
pretekoch bol s maloletou G. O. ako sprievod, ako osoba, ktorej bola maloletá zverená a je potrebné
prikloniť sa k výpovedi maloletej, ktorá popísala čo sa dialo tak ako to vnímala a vedela vzhľadom k
veku a všetkým okolnostiam popísať, a uvedené konanie obžalovaného sa udialo i napriek tomu, že
obžalovaný v rámci jednotlivých psychologických vyšetrení dosiahol výsledky, ktoré nepreukázali, že
by trpel nejakou sexuálnou úchylkou v zmysle pedofílie, resp. v zmysle preferencie mladistvých resp.
maloletých. osôb ako objektov sexuálneho záujmu. Nie je možné vyhodnotiť záver v tom zmysle, že by
sa maloletá poškodená bála obžalovaného a uvedené konanie mu pripisovala ako akúsi pomstu, pretože
práve znalci z ústavu vyhodnotili z jej pohľadu prežívania situácie, ktoré maloletá zažila a v rovnakom
móde popísala ako konflikt lojality voči trénerovi, čo nezodpovedá názoru, že by malo byť toto jej konanie
brané ako akási pomsta za prísne správanie sa trénera (obžalovaného) voči jej osobe.
Ďalejbolovkonanípreukázané,že21.až23.5.2017bolobžalovanýakotrénernasústredeníplaveckého
oddielu v Štúrove, v hoteli Termál, kde trénoval okrem svojich zverencov (vrátane G. O.) i maloletú H. N.,
ktoré skutočnosti vyplývajú tak z výpovede obžalovaného ako ja z výpovede poškodených, ich rodičov,
či ďalších svedkov a listinných dôkazov (výpoveď svedkyne J., správa KomKo Komárno). Ďalej bolo
preukázané, že obžalovaný po večierke chodil kontrolovať deti na izbách a bol v inkriminovaný večer i
na kontrolu izby, kde spala poškodená H. N. a G. O., ktoré skutočnosti potvrdil obžalovaný i poškodené
a ďalšie trénerky, ktoré boli v konaní vypočuté ako svedkyne potvrdili, že uvedené je v podstate bežným
štandardom na takýchto podujatiach.
Ďalej bolo v konaní preukázané, že skutok tak, ako je popísaný pod bodom 2 vo výroku rozsudku sa stal,
keď súd poukazuje a uvedené skutočnosti mal preukázané najmä z výpovede maloletej poškodenej H.
N.,ktorápodrobnepopísalakonanieobžalovaného.Uvedenéjepodporenéivýpoveďoudruhejmaloletej
poškodenej G. O., ktorá v zhode s poškodenou maloletou H. N. vypovedala, že tréner mal vojsť do ich
izby, najprv sa pozrel, či je všetko v poriadku, zdvihol jej ruku, akoby jej chcel niečo urobiť, na čo sa strhla
a obrátila sa mu chrbtom. Potom mal ísť k H. a ľahnúť si vedľa nej. Posadil sa a začal sa jej hrabať pod
paplónom medzi nohami. H. sa potom zobudila, obžalovaný rýchlo vytiahol ruku a rýchlo odišiel z izby.
E. H. sa rozplakala, ona ju chcela utíšiť a spýtala sa jej, čo sa stalo. H. jej povedala, že ju obžalovaný
obchytkával medzi nohami, na intímnych miestach a že ako sa zobudila, tak potom obžalovaný odišiel.
Zapli svetlo a išli dolu na recepciu, kde povedali, čo sa stalo., ktorú skutočnosť potvrdila i svedkyňa H.
Q., recepčná, ktorá mala dňa 22. 05. 2017 nočnú službu, ktorá uviedla, že na recepciu prišli 2 dievčatá,
pôsobili vystrašene a jedno dievča, konkrétne G. jej malo povedať, že sa to malo stať už viackrát a druhé
dievča povedalo, že sa ich tréner dotýkal. Uvedené potvrdil i svedok R. B., strážnik, ktorý vypovedal, že
bol privolaný recepčnou. Po príchode na recepciu videl 2 dievčatá a recepčnú, pričom dievčatá na neho
pôsobili dojmom, že im bolo do plaču, boli rozplašené, povedali, že sú z plaveckého oddielu. Dievčatá
uviedli, že ich mal obťažovať ich tréner u nich na izbe, mal ich obchytkávať.
Ďalej je obžalovaný usvedčovaný i znaleckými posudkami C. B. a znaleckým posudkom Výskumného
ústav detskej psychológie a patopsychológie, Bratislava (ďalej aj ústav), pričom znalci konštatovali
u maloletej poškodenej H. N., že osobnosť maloletej je skôr introvertná, stabilná, dlhodobú pamäť
hodnotila ako pokročilú, pamäťové schopnosti v norme a bez prítomnosti konfabulácie. Znalkyňa
konštatovala, že výpoveď maloletej poškodenej H. N. v súvislosti s vyšetrovaným trestným činom
je vierohodná a je vysoko pravdepodobné, že si maloletá poškodená svoj zážitok nevymyslela a je
predpoklad, že musela popisovanú situáciu reálne zažiť. Obžalovaného vnímala ako športovú autoritu,
dobrovoľne plnila jeho usmernenia trénerské, charakterizovala ich ako náročné a nie ako nesplniteľné,
čo teda nepotvrdzuje dohady znalca Máthé, ktorý uviedol, že takéto konanie poškodených mohlo byť
akoby „motívom pomsty“ za správanie sa voči nim na tréningu.
Všetky vyššie uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver, že skutok tak ako je popísaný pod
bodom 2 vo výroku rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný.Podľa § 201 odsek 1 Trestného zákona kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto
takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
Podľa § 201 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe,
Podľa § 139 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie odkázaná osoba,
Podľa § 127 odsek 9 Trestného zákona odkázanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba,
ktorá svojou výživou, výchovou, hmotným alebo iným zaopatrením alebo starostlivosťou je odkázaná
na páchateľa.
Objektom tohto trestného činu je mravný a telesný vývoj osôb mladších ako pätnásť rokov, bez ohľadu
na ich pohlavie a pohlavnú zrelosť. Tieto osoby sú chránené aj vtedy, ak už mali v minulosti pohlavné
styky, či boli iniciátormi sexuálneho zneužívania. Nie je určujúce ani to, či k sexuálnemu zneužitiu došlo
na základe citového vzťahu a či súhlasu zneužitej osoby. Z hľadiska objektívnej stránky zákon uvádza
ako sexuálne zneužívanie súlož alebo iný spôsob sexuálneho zneužitia. Pre dokonanie trestného činu
nie je určujúce, či došlo k pohlavnému ukojeniu.
Za iný spôsob sexuálneho zneužitia nemožno považovať jednorazové letmé dotyky cez odev. Podľa
staršejjudikatúrysazainýspôsobsexuálnehozneužitiapovažujúlenintenzívnejšiezásahydopohlavnej
sféry poškodených, ako napr. ohmatávanie prsníkov alebo pohlavných orgánov, bozkávanie prirodzenia
a pod., ktoré smerovali k sexuálnemu vzrušeniu páchateľa. Naplnenie uvedeného zákonného znaku
spočíva nielen v aktívnej činnosti páchateľa, ale i pri aktívnom konaní poškodenej osoby (napr.
ohmatávanie páchateľovho pohlavného údu).
Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska
subjektívnej stránky ide o úmyselný trestný čin. Úmysel sa musí vzťahovať aj na to, že predmetom útoku
musí byť osoba mladšia ako pätnásť rokov, pričom postačuje aj úmysel eventuálny.
Obžalovaný tak svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty pokračovací zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty § 201 odsek
1 Trestného zákona tak po objektívnej stránke, keď iným spôsobom sexuálne zneužil (ohmatávanie,
hladenie prsníkov, dal úd do ruky poškodenej) osobu mladšiu ako 15 rokov (obe poškodené v čase
spáchania skutku mali menej ako 15 rokov) a zároveň sa uvedeného konania dopustil úmyselne (§ 15
Trestného zákona), čím naplnil aj znaky subjektívnej stránky skutkovej podstaty. Zároveň obžalovaný
svojim konaním naplnil aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 201 odsek 2 písmeno
b) Trestného zákona, keď konania sa dopustil na osobe chránenej, t.j. osobe, ktorá bola na neho
odkázaná, keďže na konkrétnych pretekoch alebo sústredení boli maloleté poškodené na obžalovaného
odkázané starostlivosťou (vyplýva zo správ plaveckého oddielu). Súd iba dodáva, že uvedené konanie
obžalovaného je potrebné posudzovať ako pokračovací trestný čin, keďže obžalovaný pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu, keďže všetky čiastkové útoky obžalovaného spája objektívna
súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť (všetky skutky
vykonal v krátkom časovom slede, rovnakým spôsobom).
Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd obžalovanému ukladal trest podľa § 201 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba
v rozmedzí 7 rokov až 15 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona- že pred spáchaním
skutku viedol obžalovaný riadny život- čo vyplýva z jednotlivých správ o povesti a odpisu registra
trestov či priestupkov. Súd nevzhliadol priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností 1:0 súd podľa § 38 odsek 3 znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a trest
ukladal v takto upravenej sadzbe 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace (180-84=96, 96/3= 32, 180-32= 148
mesiacov alebo 12 rokov a 4 mesiace).Súd pri ukladaní trestu postupoval s poukazom na ustanovenie § 39 Trestného zákona, pretože použitie
trestnej sadzby ustanovenej zákonom, by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a preto ukladal trest
pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom je súd názoru, že takto uložený trest
bude spĺňať tak individuálnu ako i generálnu prevenciu.
Podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo
vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Priukladanítrestupodzákonomustanovenútrestnúsadzbuvšaksúdnesmieuložiťtrestodňatiaslobody
kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody aspoň päť rokov.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti majúce vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti
trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno
odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich
význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto
trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však
môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa
v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide o také okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu a aj okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne
citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam
okolností prípadu. Musí však ísť o pomery takéto charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody
uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.
Okolnosti prípadu a pomery páchateľa možno aplikovať pri postupe podľa § 39 Tr. zák. len za
predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
V danom prípade súd poukazuje na fakt, že od spáchania skutku v roku 2016 až 2017 uplynulo takmer 7
rokov. Je potrebné uviesť, že obžaloba bola na obžalovaného podaná po viac ako 3 rokoch od ukončenia
páchania skutku obžalovaným, pričom celé prípravné konanie prebiehalo bez obštrukcií zo strany
obžalovaného. Následne bola na obžalovaného podaná obžaloba dňa 13.7.2020, čo je teda viac ako 3
roky od dokonania skutku a následne konanie na súde bez zapríčinenia obžalovaným prebiehalo ďalšie
3 roky do vydania prvého rozsudku a celkovo 4 roky od podania obžaloby do opätovného vyhlásenia
rozsudku.
Vzhľadom k uvedenému, teda dlhšiu dobu trvajúcemu konaniu, kedy sa vytráca základný vzťah medzi
protiprávnym konaním páchateľa a ukladaným trestom a kedy sa plynutím času sa znižuje záujem spo-
ločnosti na potrestaní páchateľa a slabne potreba jednak individuálnej prevencie (pokiaľ páchateľ v prie-
behu trestného stíhania nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať a dúfať, že sa napravil) a tiež
potreba generálnej prevencie (výchovné a odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti
sa plynutím času znižujú). Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie
má bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením určitého trestu dosiahnutý. Aj z týchto dô-
vodov je povinnosťou súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým
primeraným spôsobom odškodnené. Práve zmiernenie trestu je preto podľa názoru súdu v danom prí-
pade určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou
trestného konania, na ktorého dĺžke obžalovaný nemal žiaden vplyv.
Súd poukazuje i na skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, nedopustil
sa spáchania žiadneho protiprávneho konania, teda trestného činu, priestupku či správneho deliktu.
Rovnako tak po spáchaní deliktu niekoľko rokov viedol ďalej bezúhonný život, nedopúšťal sa spáchania
trestnej činnosti, spáchania priestupkov a správnych deliktov( až do roku 2020 kedy sa dopustil v
rozmedzí 4 rokov spáchania 5 deliktov, najmä na úseku dopravy), riadne pracuje, vedie riadny život,
pričom podľa názoru súdu obžalovaný počas priebehu celého trestného stíhania preukázal, že je
schopný viesť riadny život, nepáchať trestnú činnosť, pričom plynutím času od dokonania činu došlo
súčasne aj k zníženiu závažnosti jej konania.Súd s poukazom na osobu obžalovaného, s prihliadnutím na jeho doterajší život, kde spáchania
prejednávaného trestného činu považuje za ojedinelý exces z jeho obvyklého spôsobu života, ako
aj vzhľadom na prostredie, v ktorom žije a napokon aj na okolnosti prípadu, mal dôvodne za to, že
na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutnýaanipotrebný,tentobyvdanomprípadenesplnilúčelpodľa§34odsek1Trestnéhozákona,
alebybolpreobžalovanéhoneprimeraneprísnymtrestom,pričomnazabezpečenieochranyspoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.
Vzhľadomnauvedenésúdnadovŕšenienápravyaprevýchovyobžalovaného považovalzaadekvátnya
primeraný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý výkon trestu za splnenia podmienok ustanovených
v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 2 roky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.