Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 2, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/160/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1721201818
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1721201818.6

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, H. G., I. J. F. XX, K., zastúpená: JUDr. Jana

Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, Bratislava, IČO: 432 724 28 a otec B. A. G. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C. L., zastúpený: Staník LEGAL s.r.o., so sídlom Šancová
11A, Bratislava, IČO: 53 586 379, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava,
o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu na zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia
a o nariadenie neodkladného opatrenia bez návrhu, na odvolania matky proti uzneseniu Okresného
súdu Pezinok zo dňa 29.02.2024, č.k. 5P/181/2021-1657, uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa

15.05.2024, č.k. 5P/181/2021-2205 a uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024, č.k.
5P/181/2021-2370, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.02.2024, č.k. 5P/181/2021-1657
sa o d m i e t a .

Odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2024, č.k. 5P/181/2021-2205
sa o d m i e t a .

Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024, č.k. 5P/181/2021-2370 sa v napadnutých
výrokoch I.,IV. a V. p o t v r d z u j e .

Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024, č.k. 5P/181/2021-2370 sa v napadnutom
výroku III. z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 29.02.2024, č.k. 5P/181/2021-1657 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým dočasne, po dobu trvania umiestnenia maloletého v zariadení M. – pomoc deťom v
kríze, K. XX, N. – F., upravil styk maloletého s rodičmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým v
zariadení prvé tri piatky v kalendárnom mesiaci v čase od 16,00 – 17,00 hod. a matka má právo stretávať

sa s maloletým v zariadení posledný piatok v kalendárnom mesiaci v čase od 16,00 hod. – 17,00 hod.

2. Rozhodnutieprávneodôvodnilčl.3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,čl.5,§25ods.3,§28ods.1,2
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej „Zákon o rodine“), § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 363 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok ( ďalej „ C.m.p.“), § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) konštatujúc, že uznesením Okresného
súdu Pezinok zo dňa 19.11.2023, č.k. 43PPOm/1/2023-7 bol maloletý dočasne zverený do starostlivostiCentra pre deti a rodiny H., I. XXX, XXX XX H. a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok bol poverený zabezpečením umiestnenia
maloletého do označeného zariadenia. Uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.11.2023, č.k.

5P/181/2021-1264 konajúci súd zmenil miesto výkonu starostlivosti o maloletého tak, že starostlivosť o
maloletého sa bude vykonávať v zariadení M. – pomoc deťom v kríze, K. XX, N. – F., na obdobie troch
mesiacov odo dňa umiestnenia dieťaťa za účelom odbornej diagnostiky. Maloletý bol do starostlivosti
Detského krízového centra M. – pomoc deťom v kríze umiestnený dňa 20.11.2023. Uznesením zo dňa
14.02.2024, č.k. 52P/9/2024-15 Okresný súd Pezinok rozhodol o ponechaní maloletého v starostlivosti

zariadenia M. – pomoc deťom v kríze, K. XX, N. – F., a to za účelom odbornej pomoci, na čas do
právoplatného skončenia konania vo veci samej v konaní o nariadenie výchovného opatrenia, vedenom
na rovnakom súde pod sp. zn. 52P/9/2024. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a
závermi znaleckého posudku doručeného mu dňa 20.02.2024 dospel k záveru o osvedčení skutočností
odôvodňujúcich naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Konštatoval,
že za danej situácie by bez zásahu súdu mohlo dôjsť k vážnemu zhoršeniu najmä psychického

zdravia maloletého a zo skutočností vyplývajúcich zo znaleckého posudku vyvodil potrebu úpravy styku
maloletéhosobomarodičminačas,pokýmbudemaloletývstarostlivostizariadeniaM.–pomocdeťomv
kríze, K. XX, N. – F.. Konštatoval, že za konania bol jednoznačne preukázaný negatívny vplyv matky na
maloletého, negatívnevplývajúcinajehocitovúväzbunaotca(zostranymatkydochádzakočierňovaniu
a dehonestovaniu otca, maloletý si tieto vyjadrenia matky osvojuje, čo je prekážkou budovania si jeho

vzťahu s otcom), pričom v období, kedy sa maloletý nachádzal v starostlivosti otca, postupne dochádzalo
k zlepšovaniu ich vzťahu, otec bol schopný plnohodnotne sa o maloletého postarať a zabezpečiť mu
všetky jeho potreby. Súd prvej inštancie mal za to, že navrátenie maloletého do starostlivosti matky
opäť negatívne zasiahlo do vnímania osoby otca maloletým, čo spôsobilo, že aktuálne maloletý otca
úplne odmieta. Podľa jeho názoru je nutným, aby mal maloletý zabezpečený pravidelný kontakt s

oboma rodičmi, a aby s maloletým a oboma rodičmi spolupracovali odborníci a pokúsili sa o sanáciu
vzťahov v rodine. Vzhľadom na uvedené sa súd priklonil k záverom znaleckého posudku, kde znalec
po vykonanom vyšetrení odporučil upraviť styk otca s maloletým, a to vo výrazne väčšej miere ako
styk matky s maloletým (znalec opakovane upozornil na škodlivý vplyv matky na maloletého) majúc za
to, že práva a právom chránené záujmy maloletého A. tak budú nariadeným neodkladným opatrením

naplnené.

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého namietajúc jeho nesprávnosť,
nezákonnosť a rozpornosť s najlepším záujmom maloletého. Súdu prvej inštancie vytkla, že vychádzal
len zo záverov znaleckého posudku, neskúmal jeho objektivitu aj napriek tomu, že na nedostatky

znaleckého posudku v konaní poukazovala a následne v prevažujúcej časti odvolania rozviedla svoje
výhrady k spôsobu vykonania znaleckého dokazovania a jeho záverov, v ktorých sa znalec vyjadroval
aj k právnym otázkam. Konštatovala, že závery znaleckého dokazovania ju očierňujú, vrhajú zlé svetlo
a zhadzujú ju z role schopného rodiča. Vyslovila strach o psychické zdravie maloletého, ktorý sa jej
zdôveruje so závažnými myšlienkami spočívajúcimi v sebapoškodzovaní a navrhla, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu zo dňa 19.04.2024 navrhol rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Okresný súd Pezinok po návrhu otca doručeného dňa 03.05.2024, uznesením zo dňa 15.05.2024,
č.k. 5P/181/2021-2205 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým po celú dobu pobytu maloletého v
zariadení Detské krízové centrum M., K. XX, N. – F. zakázal matke maloletého styk s maloletým ako
aj kontakt s maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických prostriedkov
komunikácie, zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 5P/181/2021 zo dňa 29.02.2024, ktorým

bol upravený styk rodičov s maloletým a vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

6. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2, § 360 C.m.p., § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p.
konštatujúc, že po oboznámení sa s obsahom spisu a vyhodnotení zistených okolností dospel k záveru

o potrebe bezodkladne dočasne upraviť pomery maloletého. Konštatoval, že dôvodom umiestnenia
maloletého v zariadení bolo okrem psychodiagnostiky a odbornej pomoci maloletému aj monitoring a
korekcia vzťahu medzi maloletým a oboma rodičmi. Z oznámení Detského krízového centra M. vyplýva,
že matka nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutia, znemožňuje poskytovanie pomoci zo stranycentra maloletému, svojim otvorene nepriateľským postojom voči činnosti a zamestnancom centra,
ktoré otvorene komunikuje maloletému, vyvoláva v jeho prežívaní vnútorný konflikt a napätie, čo sa
negatívne prejavuje v jeho správaní, u maloletého je zaznamenaná neschopnosť uvoľniť sa, reflektovať

na pozitívne zážitky, nadviazať vzťahy s rovesníkmi či zamestnancami centra. Matka svojou aktivitou u
maloletého indukuje a následne posilňuje nepriateľské nastavenia maloletého voči svojmu okoliu, čím
ho poškodzuje, maloletý je v neustálej tenzii, málokedy sa uvoľní, kontroluje svoje prežívanie, svoje
reakcie, nedovolí si byť spontánny, aby neprejavil spokojnosť či radosť z prežívaných aktivít, čo by bolo
v rozpore s nastavením matky. Týmto zároveň matka narúša zmysel a kvalitu vykonávaných pobytových

opatrení, a takisto marí výkon súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zákaz styku rodiča
s maloletým dieťaťom je vážnym zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností rodiča, o ktorom
môže súd rozhodnúť iba vtedy, keď je to potrebné v najlepšom záujme dieťaťa, keď styk ohrozuje
fyzické a psychické zdravie dieťaťa. Aj keď v danom prípade vzal v úvahu právo rodiča na pravidelný
kontakt s maloletým, mal za to, že matka toto právo zneužíva na to, aby maloletému komunikovala svoj
nepriateľským postojom voči otcovi, zamestnancom centra, čím vyvoláva v prežívaní maloletého svoj

vnútorný konflikt a napätie, čo sa aj prejavuje v jeho správaní. V tejto súvislosti zdôraznil, že aj súdny
znalec v znaleckom posudku vypracovanom pre účely rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností konštatuje, že správanie matky voči maloletému, ktoré sa môže javiť ako ochraniteľské
a priateľské, je vo svojej podstate výrazne agresívne, matka zahlcuje maloletého svojimi názormi,
postojmi, sugeruje mu svoje videnie sveta, nedáva mu na výber, neposkytuje mu reálne informácie

o otcovi, resp. o vonkajšom svete a takéto správanie je pre dieťa ohrozujúce. Z uvedených dôvodov
a z dôvodu naplnenia účelu uloženého výchovného opatrenie, kde bol maloletý vyňatý z rodinného
prostredia a umiestnený do zariadenia s cieľom poskytnúť maloletému odbornú pomoc pri budovaní
vzťahu medzi ním a oboma rodičmi, súd prvej inštancie matke po celú dobu pobytu maloletého v
zariadení zakázal styk s maloletým, ako aj kontakt s maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych

sietí a iných elektronických prostriedkov komunikácie. Nakoľko Okresný súd Pezinok uznesením č.k.
5P/61/2024-54 zo dňa 02.05.2024 rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým nariadil otcovi
maloletého a maloletému výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu,
za účelom reparácie ich vzájomného vzťahu medzi otcom a maloletým v zariadení M. – pomoc deťom v
kríze, K. XX, N. – F., výchovné opatrenie má byť realizované každý kalendárny týždeň v dňoch pondelok

v rozsahu dve hodiny, streda v rozsahu dve hodiny, piatok v rozsahu dve hodiny, a to po celú dobu
pobytu maloletého v zariadení, návrh otca na nariadené neodkladného opatrenia v časti, ktorou žiadal,
aby súd dočasne, po dobu trvania umiestnenia maloletého v zariadení upravil jeho styk s maloletým
v zariadení na každý kalendárny týždeň v utorok od 15,00 hod. do 16,00 hod. a v piatok od 16,00 hod.
do 17,00 hod. zamietol.

7. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca zamietol. V odvolaní poukázala na to, že
doposiaľ nebolo rozhodnuté o jej odvolaní proti neodkladnému opatreniu, ktoré jej určilo stretávanie sa
s maloletým na jednu hodinu v mesiaci, čím je jej upierané, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Nikto neberie ohľad na to,
že dieťa u nej v minulosti prosperovalo vo všetkých smeroch, bolo šťastné, zdravé, spokojné, chodilo
pravidelne na hokejové tréningy a hodiny gitary, kde dosahovalo dobré výsledky, bolo výborným žiakom.
Neustále sa tu operuje s viac ako 5 rokov starými nahrávkami, kde má syna týrať, pričom otcovi nevadilo
toto „týranie„ v čase, kedy žili v spoločnej domácnosti. Riešiť to začal až v čase, kedy ho dieťa označilo

za agresora a odmietalo s ním tráviť čas.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť a odvolaniu matky nevyhovieť. Okresná prokuratúra Pezinok v písomnom vyjadrení sa
k odvolaniu konštatovala, že po zatiaľ vykonanom dokazovaní, záverov Znaleckého posudku č. 5/2023,

aktuálneho trestného stíhania matky pre týranie blízkej osoby a zverenej osoby, prebiehajúceho na
Okresnej prokuratúre Pezinok pod sp. zn. Pv 594/22/1107, v ňom vypracovaného znaleckého posudku,
ktorý potvrdil syndróm CAN u maloletého, je presvedčená o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o zákaze styku matky s maloletým. Mala za to, že pokiaľ sa matka nepodrobí znaleckému skúmaniu
a z jeho záverov nebude zrejmé, že netrpí žiadnou psychiatrickou poruchou a jej správanie nemá vplyv

na psychický a fyzický vývoj maloletého, je uznesenie súdu o zákaze styku opodstatnené.

9. OkresnýsúdPezinokuznesenímzodňa17.07.2024,č.k.5P/181/2021-2370 načasdoprávoplatného
skončenia konania pod sp.zn. 5P/181/2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého dočasnezveril do osobnej starostlivosti otca (výrok I.), Detskému krízovému centru M., K. XX, N. – F. uložil
povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti otca (výrok II.), matke uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého mesačne sumou 150 eur, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia, ktorú sumu uložil

matke zasielať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (výrok III.), nariadil otcovi zabezpečiť
maloletému odbornú terapiu u detského psychoterapeuta (výrok IV.) a matke maloletého zakázal styk s
maloletým ako aj kontakt s maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických
prostriedkov komunikácie (výrok V.).

10. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2, § 360 ods. 1, § 366, § 367 ods. 1 C.m.p., § 324 ods. 1, §
325 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p., § 37 ods. 2, 7, 8 Zákona o rodine poukazujúc na aktuálny stav
v konaní a priebeh pojednávania vo veci samej, na ktorom ako svedkovia vypovedali zamestnanci
zariadenia M. – pomoc deťom v kríze v N.. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že
je potrebné načas do rozhodnutia vo veci samej upraviť pomery maloletého. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že dôvodom umiestnenia maloletého v zariadení bolo okrem psychodiagnostiky a odbornej

pomoci maloletému aj monitoring a korekcia vzťahu medzi maloletým a oboma rodičmi. Podľa vyjadrenia
odborných zamestnancov zariadenia ďalšie zotrvanie maloletého v zariadení aktuálne nie je potrebné,
nakoľko výchovné opatrenie nenaplnilo svoj účel a je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej
starostlivosti otca. Nástroje, ktoré sa zatiaľ uplatňovali, t.j. asistovaný kontakt maloletého s jeho otcom
na pôde zariadenia, priniesli len čiastkový efekt. Postoj maloletého k otcovi odborníci vnímajú ako silne

ovplyvnenýnegatívnympostojomanázorommatky,dieťaprebralonázorymatkynaotca.Premaloletého
je potrebné, aby zotrval v prítomnosti otca, čím by sa zmenil jeho negatívny postoj voči otcovi, bol by
schopný s ním obnoviť vzťah, na základe tých autentických zážitkov, ktoré by s sním mal, pričom na
vytvorenie vzťahu medzi otcom a dieťaťom je potrebné, aby spolu trávili viac času než len pár hodín
týždenne. Nakoľko v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému bolo pojednávanie

odročené na 13.11.2024, je podľa súdu prvej inštancie potrebné naďalej pracovať na reparácii vzťahu
otca so synom, a keďže asistovaný kontakt maloletého s jeho otcom na pôde zariadenia priniesol len
čiastkový efekt, je potrebné sa posunúť ďalej a vykonať ďalšie opatrenia, aby si maloletý mohol nanovo
vybudovať pozitívny vzťah k otcovi tak ,ako to bolo v čase, keď bol v otcovej starostlivosti na základe
neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Pezinok uznesením č.k. 5P/181/2021-334 zo

dňa 07.12.2022. Súd prvej inštancie sa priklonil k názoru odborníkov, že pokiaľ by maloletý zotrval v
prítomnosti otca, zmenil by sa jeho negatívny postoj voči otcovi, bol by schopný s ním obnoviť vzťah, na
základe tých autentických zážitkov, ktoré by s ním mal. Na základe uvedeného maloletého dočasne,
na čas do skončenia konania vo veci samej (v ktorom má rozhodnúť, ktorý z rodičov bude vykonávať
osobnú starostlivosť o maloletého), zveril do osobnej starostlivosti otca a Detskému krízovému centru

M. O. N. uložil povinnosť maloletého do starostlivosti otca odovzdať. Keďže z doposiaľ vykonaného
dokazovania mal preukázané, že z dôvodu správania matky, jej prístupu k otcovi maloletého, sa maloletý
dostaldostavu,keďodmietakontaktyastretávaniasasotcom,prejavujúcpritomznačnéobavyastrach,
čo vyústilo až do psychických problémov maloletého, nariadil otcovi maloletého, aby pre maloletého
zabezpečil odbornú terapiu u detského psychoterapeuta, ktorého by mal otec vybrať tak, aby mal

maloletý k nemu dôveru, spolupracoval s ním a tým sa riadne naplnil účel odbornej pomoci.

11. O uložení povinnosti matke prispievať na výživu maloletého v nevyhnutnej miere vo výške 150 eur
mesačne súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého do
osobnej starostlivosti otca majúc súčasne za to, že určená suma pokryje základné nevyhnutné výdavky

maloletého tak, aby jeho výživa nebola ohrozená. Konštatoval, že pri rozhodovaní o výške výživného
vychádzal z výšky mesačných výdavkov na maloletého vyčíslených otcom na sumu 547,46 eur, z príjmu
matky (dávky v nezamestnanosti vo výške 767,90 eur mesačne) a aj z príjmu otca, ktorý bol v roku 2023
v priemernej výške 1 673,46 eur mesačne (podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň). Zdôraznil,
že táto úprava výživného je len dočasná, o výške výživného rozhodne súd po vykonanom dokazovaní

ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností rodičov a odôvodnených
potrieb maloletého v konaní vo veci samej, kedy bude súd rozhodovať o komplexnej úprave výkonu
rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletému.

12. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie napokon poukázal na to, že uznesením zo dňa

15.05.2024,č.k.5P/181/2021pocelúdobupobytumaloletéhovzariadenízakázalmatkemaloletéhostyk
s maloletým, ako aj kontakt s maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických
prostriedkov komunikácie z dôvodu, že nerešpektovala vykonateľné súdne rozhodnutia, znemožňovala
poskytovanie pomoci zo strany centra maloletému, svojim otvorene nepriateľským postojom vočipomáhajúcim odborníkom vyvoláva v prežívaní maloletého vnútorný konflikt a napätie, čo sa negatívne
prejavuje v správaní dieťaťa, u maloletého je zaznamenaná neschopnosť uvoľniť sa, reflektovať na
pozitívne zážitky, nadviazať vzťahy s rovesníkmi či zamestnancami centra. Konštatoval, že aj súdny

znalec v znaleckom posudku vypracovanom pre účely rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností konštatuje, že správanie matky voči maloletému, ktoré sa môže javiť ako ochraniteľské
a priateľské, je vo svojej podstate výrazne agresívne, matka zahlcuje maloletého svojimi názormi,
postojmi, sugeruje mu svoje videnie sveta, nedáva mu na výber, neposkytuje mu reálne informácie
o otcovi, resp. o vonkajšom svete. Takéto správanie matky je pre dieťa ohrozujúce. Rovnako sa aj

pracovníci Detského krízového centra M. O. N. vyjadrili, že nakoľko všetky snahy o budovanie vzťahu
maloletého s otcom, či jeho povzbudzovanie k vytváraniu si vzťahu s otcom, boli pod vplyvom matky
marené, musí byť na istý čas zamedzený kontakt maloletého s matkou. Z uvedených dôvodov a z
dôvodu naplnenia účelu neodkladného opatrenia, ktorým je obnova vzťahu maloletého s otcom, súd
prvej inštancie matke na čas do rozhodnutia vo veci samej zakázal styk s maloletým, ako aj kontakt s
maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických prostriedkov komunikácie.

13. Proti výrokom I., III., IV. a V. rozhodnutia podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, c/, f/
C.s.p. odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu v napadnutých výrokoch zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne aby rozhodol o umiestnení maloletého v
Občianskom združení – Poradenské Centrum M. H. (špecializujúceho sa na rodiny v kríze, ako aj na

prácu s obeťami násilia) a určil styk rodičov so synom tak, aby mohol byť zachovaný kontakt matky
so synom, a aby sa mohol realizovať proces reparácie vzťahu otec – syn. Priebeh súdneho konania je
podľa matky poznačený animozitou voči nej a prístupom, podľa ktorého je ona primárne zodpovedá
za vzniknutý skutkový stav, je tá, ktorá ubližuje dieťaťu a ktorá sa má podľa všetkých zúčastnených na
konaní liečiť, inak nie je možné, aby mala akýkoľvek kontakt so synom. Za celé roky nik komplexne

neskúmal, či komunikácia rodičov a ich predchádzajúce spolužitie nevykazuje znaky násilia a ak áno,
kto je patologickým prvkom vzťahov a kto je primárnou, resp. sekundárnou obeťou. Spolupráca rodičov
a syna s CDR K. prebiehala veľmi krátky čas (prelom 2022/2023), od toho času s ňou CDR nijako
nespolupracovalo a podľa ich vyjadrenia ani nemá dôvod pracovať, kým sa matka nezačne liečiť. Z
pohľadu konajúcich orgánov bolo postačujúce, že otec predložil nahrávky, na ktorých matka kričí na

syna, konajúce orgány mali a majú za to, že matka dieťa týra, a teda je potrebné zabezpečiť jeho
ochranu pred matkou, pričom od tejto premisy sa odvíja celé konanie a rozhodovanie súdu. Už v prvom
vyjadrení adresovanom súdu popísala patologický vzťah rodičov a správanie sa otca smerom k nej
a synovi, čo však v rámci konania nikto nikdy neriešil. Po vypracovaní znaleckého posudku na osobu
matky a otca, naň konajúce inštitúcie odkazujú bez toho, aby bol podrobený bližšiemu skúmaniu. Je

pravdou, že odmietla znalecké dokazovanie a jasne toto smerom k otcovi pomenovala, napriek tomu sa
znalec vyjadroval k otázkam, ktoré vôbec nemá v kompetencii posudzovať a nemal ani na základe čoho
takéto vyjadrenie urobiť. V situácii, keď sa musí niekoľko rokov aktívne brániť a vyviňovať (pretože inú
možnosť nemá) je samozrejmé, že sa mení aj jej nastavenie a myslenie v čase a je v situácii, že je čím
ďalejtýmviacvystavovanánegatívnympodnetomaopakovanýmtvrdeniamotom,žejenebezpečnápre

syna a má sa liečiť. Po rokoch strávených v súdnom spore sa neustále vyviňuje, neustále rieši podania
otca a množstvo neodkladných opatrení, ktoré po kúskoch zamedzili akémukoľvek kontaktu so synom,
vyjadrenia M., CDR, kolízneho opatrovníka, pre ktorých je obťažujúcou osobou, ak sa dopytuje na svojho
syna. Matka poukázala na neprehľadný aktuálny právny stav ohľadne maloletého, rozhodnutia súdu
realizované neodkladným opatrením sa množia v rôznych konaniach, z ktorých sú niektoré právoplatne

skončené a iné stále trvajú, v dôsledku čoho sa stráca súvislosť a nadväznosť týchto konaní. Navrhla,
aby si odvolací súd zadovážil kompletnú spisovú dokumentáciu týkajúcu sa konaní o maloletom. Ako
podstatnú okolnosť zdôraznila, že až po doručení napadnutého uznesenia jej bolo doručené uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.06.2024, č.k. 12CoP/65/2024-369, podľa ktorého má byť maloletý do
21.11.2024 v centre M., pričom napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.07.2024 bolo centrum M. povinné

odovzdať dieťa do starostlivosti otca. Mala za to, že ani samotný súd aktuálne nevie aký právny stav
platí medzi účastníkmi konania, pričom postupom súdu, ktorý vydáva jedno neodkladné opatrenie za
druhým, došlo k stavu, ktorý je popretím akejkoľvek právnej istoty smerom ku všetkým zúčastneným a
primárne dieťaťa.

14. V odvolaní matka ďalej poukázala na to, že z vykonaného dokazovania absolútne nie je zrejmé,
ako konkrétne vykonávalo diagnostiku maloletého Centrum M. okrem toho, že pravidelne súdu zasielalo
správy o tom, že matka údajne marí ich činnosť. Z odborného hľadiska by sa predpokladalo, že centrum
bude bez ohľadu na nastavenie matky komunikovať s oboma rodičmi, keďže primárnou vzťahovouosobou pre syna je matka. Na nariadenom pojednávaní nikto nepovedal výsledok dvoch znaleckých
psychodiagnostických vyšetrení. Matka zdôraznila, že rozhodnutím súdu z 15.05.2024 bolo zrušené
rozhodnutie o určení rozsahu styku otca s maloletým z 29.02.2024 a otec na rozdiel od nej nemal

nijako limitovaný kontakt so synom a mohol s ním byť v rámci pravidiel určených centrom kedykoľvek.
Pokiaľ súd pri zákaze jej styku s maloletým znova dôvodí znaleckým posudkom vypracovaným v konaní,
znalec PhDr. Obuch sa v ňom vyjadroval nielen k skutkovým a odborným otázkam, ktoré prekročili jeho
špecializáciu, ale aj k otázkam právnym, ktoré sú výlučne v kompetencii súdu. Z odôvodnení jednotlivých
rozhodnutí však stále rezonuje potreba oddeliť dieťa od matky, ktorá je pre neho nebezpečná a fakt, že

vzťah otec – dieťa sa nereparuje tak, ako by sa očakávalo. To, že bola raz liečená na psychiatrii a jej
zdravotný záznam z tohto pobytu v nemocnici sa ťahá celým konaním a je pre všetkých dôkazom jej
údajnej choroby. Nikto nerieši, či jej bola alebo nebola pri prvej hospitalizácii určená správna diagnóza.
Podľa matky aktuálny právny stav nerešpektuje jej právo ako rodiča a už vôbec nerešpektuje jej právo
na súkromný a rodinný život.

15. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdiť konštatujúc, že podkladom pre rozhodovanie súdu vo veci maloletého sú v súčasnosti
predovšetkým Znalecký posudok č. 5/2023 zo dňa 06.02.2024, skutočnosti plynúce z pojednávania vo
veci samej dňa 10.07.2024 a dokument Oznámenie o vzniku mimoriadnej udalosti a ďalších skutočností
vo veci maloletého dieťaťa zo dňa 17.04.2024 adresovaný súdu spolu s prílohami. Poukazujúc na

podstatný obsah výsluchov svedkov realizovaných v priebehu pojednávania dňa 10.07.2024 (riaditeľa
DKC M., pracovníčky DKC M. G. P. H., pracovníčky CDR K. O. P.) a zistenia znalca o potrebe,
aby bol kontakt maloletého s otcom čo najširší a skonštatovanie mimoriadne patologického a
ohrozujúcehovplyvumatkynamaloletéhozdôraznil,žesúdprvejinštancienariadilneodkladnéopatrenie
predovšetkým z dôvodu, že ďalšie zotrvanie maloletého v DKC M. nie je potrebné, je v záujme

dieťaťa, aby bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti, ďalšie pokračovanie výchovného opatrenia už
nebude plniť účel, nakoľko je aktuálne potrebné dopriať dieťaťu korektívnu emočnú skúsenosť (zotrvanie
maloletého v prítomnosti otca na účely zmeny jeho negatívneho postoja voči otcovi a obnovenia ich
vzájomného vzťahu na základe autentických zážitkov), pričom zverenie maloletého otcovi musí byť
podmienené zamedzením kontaktu dieťaťa s matkou. Podľa otca je v danej veci s ohľadom na doterajšie

dokazovanie vo veci samej osvedčené, že matka svojim vplyvom ohrozuje výchovu maloletého, že
otec disponuje primeranými rodičovskými schopnosťami a má o osobnú starostlivosť o maloletého
záujem, že bezprostredná sústavná prítomnosť otca pri maloletom je nevyhnutná na zintenzívnenie
budovania ich vzájomného vzťahu a je v najlepšom záujme maloletého. Otec konštatoval, že dočasné
zverenie maloletého do jeho starostlivosti je nevyhnutné pre dosiahnutie najlepšieho záujmu maloletého,

a to za splnenia podmienky uloženia zákazu styku matky s maloletým, keďže akýkoľvek kontakt
maloletého s matkou predstavuje pre zdravý psychický aj fyzický vývin maloletého hrozbu (matka
dokázala maloletého voči nemu extrémne negatívne nastaviť ešte aj počas krátkeho asistovaného styku
a aj mimo neho), predovšetkým sama matka likviduje akékoľvek vyhliadky dieťaťa na zdravý psychický
vývin a ničí mu život. Argumentácia matky v odvolaní je založená na klamlivých a účelových tvrdeniach,

z ktorých viaceré sú mimoriadne závažného charakteru. Súd vykonal komplexné dokazovanie čo sa
týka vzťahu matka, otec a syn a aj ohľadom možného násilia v rodine, za týmto účelom nariadil
znalecké dokazovanie, ktorému sa matka viac než rok vyhýbala. Znaleckým dokazovaním neboli u neho
zistené žiadne patológie, vo vzťahu k matke vyplynulo, že táto je pre výchovu maloletého ohrozujúcou
osobou. Matka nikdy nebola ochotná podrobiť sa znaleckému dokazovaniu, na vyšetrenie musela

byť nakoniec z dôvodu sústavnej ignorácie k znalcovi predvedená, pričom jej muselo byť zrejmé,
že podmienka, aby priebeh vyšetrenia bol zaznamenávaný, bola ňou účelovo predostretá až po jej
predvedení k znalcovi. Otec uviedol, že nahrávky, ktoré boli ako dôkaz vykonávané na pojednávaní vo
veci samej dňa 07.12.2022, neboli upravované a boli zaznamenané v rôznych časových obdobiach (teda
nešlo o ojedinelý prípad ataku matky). Škodlivý a ohrozujúci vplyv matky na maloletého bol pred súdom

viackrát osvedčený a aj jasne preukázaný (nahrávky, odborné posúdenie kompetentných pracovníkov
DKC M., pracovníkov CDR, znaleckého ústavu, audiovizuálne záznamy z preberania maloletého otcom
založené v spise aj s ich prepismi, výpovede svedkov, emailová komunikácia matky s maloletým počas
jeho pobytu DKC M., najnovšie sprostredkovaná komunikácia matky cez online hru Roblox). Otec
konštatoval, že pokiaľ by nebol procesne aktívny, matka by dieťa zrejme psychicky úplne zničila. Po

tom, ako na základe prvého neodkladného opatrenia začal realizovať styk s maloletým zistil, že maloletý
nehovorí francúzsky (v 7 rokoch plynule po francúzsky rozprával), úplne ho odmieta, nechce sa s ním
baviť, trávil s ním nanajvýš 5 minút z času styku a vyčítal mu, že je zlý a nebezpečný človek. Následne ho
matka začala hrubo očierňovať, vymyslela si situácie, kde sa ho snažila vykresliť ako agresora a tyrana,svoje tvrdenia však nepreukázala a ani nenavrhla dokazovanie. Znaleckému dokazovaniu sa vyhýbala,
popritom maloletého naďalej manipulovala, popierala právo otca na styk s maloletým, nerešpektovala
súdne rozhodnutia o nariadení neodkladných opatrení upravujúcich bežný styk otca s maloletým a ani

vykonateľné súdne rozhodnutie, na základe ktorého mala maloletého odovzdať do starostlivosti. Keď
sa maloletý dostal do jeho osobnej starostlivosti, matka ho účelovo vyhľadala na verejnosti a vyvolala
situáciu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie na dlhodobé umiestnenie maloletého do diagnostického
centra. Na prípadovej štúdii organizovanej kolíznym opatrovníkom počas pobytu maloletého v DKC M.
vyjadrila svoje prianie zamedziť maloletému kontakt s otcom, v súčasnosti sa matka maloletého snaží

rôznymi spôsobmi znova manipulovať, a to aj keď sa nachádza v osobnej starostlivosti otca (oslovuje
spolužiakov, aby A. odovzdávali odkazy cez hru Roblox, pokúsila sa synovi doručiť doporučený list).
Otec konštatoval, že odvolací návrh matky, aby sa maloletý vrátil do DKC M., resp. aby bol umiestnený
do iného centra bližšie k bydlisku preukazuje jej nastavenie voči maloletému. Otec napokon uviedol, že
od konca mesiaca 07/2024 sa maloletý na základe uznesenia nachádza v jeho osobnej starostlivosti, ich
vzťahsapostupneopäťprehlbuje,odpormaloletéhovočinemuužniejetakintenzívny,akotobolopočas

uskutočňovania osobnej starostlivosti matkou o maloletého a aj počas pobytu maloletého v zariadení
DKC M. v čase, keď sa matka snažila maloletého manipulovať.

16. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako správne potvrdiť a odvolaniu matky nevyhovieť.

17. V písomnom podaní zo dňa 16.09.2024 kolízny opatrovník uviedol, že dňa 01.08.2024 navštívil
domácnosť otca, kde sú podmienky na požadovanej úrovni. Maloletý počas návštevy pôsobil pokojne,
uviedol, že hrá počítačovú hru Roblox. Otec uviedol, že A. navštívil kamarát, kúpali sa v bazéne na
záhrade, maloletému chutí jesť, večer ho občas bolí hlava, pri zaspávaní si vyžaduje jeho prítomnosť, ich

vzájomnákomunikáciasapostupnezlepšuje,maloletéhoprihlásilpočasletanaflorbalovýtábor.Maloletý
bol v kontakte s p. Q. (sesternicou matky) a starým otcom, po adaptačnom procese chce s maloletým
navštevovať psychológa a aktuálne hľadá formu psychologickej intervencie v domácom prostredí. Otec
kolízneho opatrovníka informoval o konverzácii maloletého so spolužiakom K. a A. prostredníctvom
chatu,kdematkacezK.odkazujeA.nechvyrobíprestarkéhonapohrebsrdce,prostredníctvomdruhého

spolužiaka posiela maloletému odkazy.

18. Kolízny opatrovník v podaní zo dňa 24.09.2024 oznámil, že návštevou v domácnosti otca dňa
20.09.2024 nezistil zmenu podmienok v porovnaní s ostatnou správou, maloletý nastúpil od septembra
2024 do Základnej školy R., kde si zvyká a adaptuje sa, má výborný prospech, našiel si dvoch kamarátov

a postupne zapadá do kolektívu. Maloletého navštevuje kamarát z bývalej školy, hrávajú sa spolu,
v lete sa kúpali v bazéne. A. má v dohľadnej dobe plánovanú hospitalizáciu na endokrinológii, počas
hospitalizácie s ním bude otec, rozprávajú sa anglicky (v tomto jazyku sa vedia viac porozprávať),
maloletý navštevuje krúžok florbalu, zúčastnil sa skúšobnej hodiny hokejového tréningu, ak bude
mať záujem o tréningy, otec mu ich zabezpečí. Otec nedisponuje pasom maloletého, ktorý žiadal

od matky a maloletý odmieta ísť spolu s ním vybaviť nové doklady. Matka kontaktovala maloletého
prostredníctvom listu zaslaného poštou. A. si pri zaspávaní vyžaduje prítomnosť otca, má dobrý vzťah
s partnerkou otca a pýta sa na ňu, keď nie je v domácnosti otca, v dohľadnej dobe sa začne zúčastňovať
sedení so psychológom, na matku sa nepýta a nehovorí o nej. Kolízny opatrovník v správe ďalej uviedol,
že maloletému položil viacero otázok týkajúcich sa školy, záujmovej a krúžkovej činnosti a celkového

prežívania, na otázky maloletý neodpovedal. Počas pohovoru maloletý ležal na posteli vo svojej izbe,
hral sa s tabletom a pôsobil uvoľnene.

19. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a §
66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim

záverom.

20. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.22. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

23. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

24. Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

25. Podľa § 367 ods. 1 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

26. Konštatuje, že aj keď predmetom odvolacieho prieskumu sú tri uznesenia súdu prvej inštancie, ako
prvoradou otázkou sa zaoberal posúdením vecnej a právnej správnosti najneskôr vydaného uznesenia

Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024, č.k. 5P/181/2021-2370, predstavujúceho základ pre
odvolací prieskum uznesení Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.02.2024, č.k. 5P/181/2021-1657 a zo
dňa 15.05.2024, č.k. 5P/181/2021-2205, ktorých trvanie sa viaže výlučne na obdobie, počas ktorého bol
maloletý umiestnený v zariadení M. – pomoc deťom v kríze, K. XX, N. – F..

27. Podľa § 357 písm. d/ C.s.p. odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

28. Podľa § 386 písm. c/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Pri posudzovaní odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024,
č.k. 5P/181/2021-2370 nariadenému bez návrhu (§ 360 ods. 1 C.m.p.), ktorým bol maloletý dočasne
zverený do osobnej starostlivosti otca, Detskému krízovému centru M., K. XX, N. – F. bola uložená
povinnosť odovzdať maloletého do starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na

výživu maloletého mesačne sumou 150 eur, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia, a to k rukám
otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, otcovi bola uložená povinnosť zabezpečiť maloletému
odbornú terapiu u detského psychoterapeuta a bol zakázaný styk matky s maloletým ako aj kontakt s
maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických prostriedkov komunikácie,
nemohol odvolací súd pominúť, že napadnuté rozhodnutie sa závažným spôsobom dotýka úpravy

výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Za situácie, kedy zákonodarca v ust. § 357
písm. d/ C.s.p. pripustil odvolanie len proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a zároveň v predpisoch vzťahujúcich sa
na civilné mimosporové konanie opomenul, že rovnako závažným spôsobom sa môže dotknúť úpravy
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu aj rozhodnutím súdu bez návrhu nariadené

neodkladné opatrenie, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s princípmi všeobecnej
spravodlivosti, ak by pri posudzovaní prípustnosti odvolania matky v posudzovanej veci postupoval príliš
formalisticky a napadnutým rozhodnutím súdu sa odmietol vecne zaoberať len z dôvodu, že neodkladné
opatrenie bolo nariadené súdom prvej inštancie bez návrhu, t.j. na základe skutočností vyplývajúcich z
obsahu spisu v čase jeho rozhodovania (čl. 3 ods. 2 C.m.p.).

30. Vo vzťahu k posudzovanému uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024, č.k.
5P/181/2021-2370, ktorého výroky I., III., IV. a V. matka napadla odvolaním zdôrazňuje, že cieľom
neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť
ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej

a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom
tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho
súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súdposkytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo
ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme

neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho
vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný
a môže rozhodnúť inak.

31. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie

preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy
účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych
okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.

Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie
maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie,
keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je
bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

32. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že výkon práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu, vzťahujúci sa k zabezpečeniu starostlivosti o maloleté dieťa a k styku rodičov
s maloletým na čas do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností k maloletému
vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn 5P/181/2021, bol v čase vydania preskúmavaného
uznesenia zo dňa 17.07.2024, č.k. 5P/181/2021-2370 upravený uznesením Okresného súdu Pezinok

zo dňa 20.11.2023, č.k. 5P/181/2021-1264 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
19.02.2024, sp.zn. 11CoP/12/2024 (ktorým bol maloletý A. dočasne odňatý zo starostlivosti rodičov
a za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky mu bol nariadený pobyt v zariadení M. – pomoc
deťom v kríze, K. XX, N. – F., v trvaní do 20.05.2024 ), uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa
14.02.2024, č.k. 52P/9/2024-15 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.06.2024, č.k.

12CoP/65/2024-369 (ktorým bol maloletý A. ponechaný v starostlivosti zariadenia M. – pomoc deťom
v kríze, K. XX, N. – F. za účelom odbornej pomoci do 21.11.2024) a v tomto konaní preskúmavanými
uzneseniami Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.02.2024, č.k. 5P/181/2021-1657 (ktorým bol dočasne,
po dobu trvania umiestnenia maloletého v zariadení M. – pomoc deťom v kríze, K. XX, N. – F.,
upravený styk maloletého s rodičmi tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým v zariadení prvé

tri piatky v kalendárnom mesiaci v čase od 16,00 – 17,00 hod. a matka má právo stretávať sa s
maloletým v zariadení posledný piatok v kalendárnom mesiaci v čase od 16,00 hod. – 17,00 hod.) a
zo dňa 15.05.2024, č.k. 5P/181/2021-2205 (ktorým po celú dobu pobytu maloletého v zariadení Detské
krízové centrum M., K. XX, N. – F. bol zakázaný matke maloletého styk s maloletým ako aj kontakt s
maloletým prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických prostriedkov komunikácie,

zrušil uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 5P/181/2021 zo dňa 29.02.2024, ktorým bol upravený
styk rodičov s maloletým a vo zvyšku návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol).

33. Odvolací súd nepriznal úspech tvrdeniam matky, poukazujúcej na neprehľadný aktuálny právny
stav ohľadne maloletého, kedy sa „rozhodnutia súdu realizované neodkladným opatrením množia

v rôznych konaniach, z ktorých sú niektoré právoplatne skončené a iné stále trvajú, v dôsledku
čoho sa stráca súvislosť a nadväznosť týchto konaní“. Uvádza, že práve rozhodovanie procesnou
formou neodkladného opatrenia predstavuje v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa rýchly
a efektívny prostriedok okamžitej ochrany maloletých detí, pričom využitie tejto zákonnej možnosti samo
osebe nemôže predstavovať akékoľvek popretie právnej istoty účastníkov konania (vrátane maloletého

dieťaťa). Pokiaľ matka namieta, že až po doručení napadnutého uznesenia jej bolo doručené uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.06.2024, č.k. 12CoP/65/2024-369, podľa ktorého má byť maloletý
do 21.11.2024 v zariadení M. – pomoc deťom v kríze, toto rozhodnutie (platiace v spojení s uznesením
Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.02. 2021, č.k. 52P/9/2024-15) bolo následne podľa § 363 C.m.p.zrušené uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.08.2024, č.k. 52P/9/2024-433 pre pominutie
dôvodov na umiestnenie maloletého v zariadení.

34. Po oboznámení sa s obsahom spisu sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že
v danej veci bol v čase vydania uznesenia zo dňa 17.07.2024, č.k. 5P/181/2021-2370 navodený stav,
vktorombolaajbeznávrhuúčastníkovnutnápotreba okamžitejingerenciesúdudopomerovmaloletého
dieťaťa a jeho rodičov, a to spôsobom v danom čase reflektujúcim na záujem maloletého dieťaťa. Má za
to, že s poukazom na zistené skutkové okolnosti vyplývajúce z dokazovania vykonaného vo veci samej

(vrátane záverov Znaleckého posudku č. 5/2023, záverov Znaleckého posudku č. 49/2023 v trestnej veci
ČVS: ORP-340/1-VYS-PK-2022, uznesenia OR PZ v Pezinku zo dňa 21.05.2024, ČVS: ORP -340/1-
VYS-PK-2022 o vznesení obvinenia matke pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, správ predkladaných Detským krízovým Centrom M. N. z 28.03.2024,
14.05.2024, 21.05.2024 a 31.05.2024), a najmä z výpovede riaditeľa a pracovníčky Detského krízového
Centra M. O. N. na pojednávaní dňa 10.07.2024 (G. S. H. a G. P. H.), bola osvedčená potreba ukončiť

umiestnenie maloletého v zariadení za účelom jeho diagnostiky a realizovania výchovného opatrenia
(nariadeného otcovi a maloletému uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 02.05.2024, sp.zn.
5P/61/2024) a dočasne ho zveriť do osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd prisvedčuje záveru
prvoinštančného súdu aj v tom, že osvedčené okolnosti preskúmavanej veci v danom čase, kedy
asistovaný kontakt otca s otcom na pôde zariadenia priniesol len čiastkový efekt, a kedy po 07.05.2024

(odkedy sa matka neukázala a následne jej bol zakázaný styk a kontakt s maloletým) už maloletý
nebol vo výraznom odpore k otcovi a bol s ním schopný vydržať dlhšie, opodstatnene viedli súd
k úvahe, že dočasné zverenie maloletého otcovi dáva maloletému možnosť obnovy vzájomného vzťahu
práve na základe autentických zážitkov v prostredí, v ktorom nemôže byť pod vplyvom matky a jej
prípadnej manipulácie. Opodstatnenosť a odôvodnenosť tejto úvahy je v čase rozhodovania odvolacieho

súdu podopretá aktuálnymi zisteniami oznámenými kolíznym opatrovníkom v podaniach zo dňa
06.09.2024 a 24.09.2024, že maloletý, ktorý je vo faktickej dočasnej osobnej starostlivosti otca už viac
ako dva mesiace, v tejto starostlivosti prosperuje, navštevuje novú základnú školu, má mimoškolské
aktivity, našiel si nových priateľov a jeho vzťah s otcom sa postupne obnovuje a vyvíja. Za vecne
správne považuje v tejto súvislosti aj uloženie povinnosti otcovi maloletému zabezpečiť odbornú terapiu

u detského psychoterapeuta (výrok IV.) majúc za to, že práve odborná pomoc môže maloletému účinne
a efektívne pomôcť k uzdraveniu a k zlepšeniu vzťahov s otcom a okolím, a môže byť vynikajúcim
nástrojom a pomocou pre harmonický fyzický, a najmä psychický vývin maloletého.

35. Za vecne a právne správny považuje odvolací súd aj matkou napadnutý výrok V. rozhodnutia,

v ktorom súd prvej inštancie dočasne zakázal matke styk s maloletým, ako aj kontakt s maloletým
prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických prostriedkov komunikácie. Je si plne
vedomý, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť
v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho
skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia,
ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch
rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho
výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu

zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené
stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený,
avšak s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a
potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia
doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom

záujmedieťaťa,pričomodchýlkymusiabyťodôvodnenéochranouiného,dostatočnesilnéholegitímneho
záujmu.

36. Konštatuje, že osvedčené okolnosti danej veci jednoznačne indikujú potrebu maloletého dieťaťa
na tom, aby sa jeho styk s matkou dočasne nerealizoval, a ich vzájomný kontakt neprebiehal ani

prostredníctvom telefónu, sociálnych sietí a iných elektronických prostriedkov. Má za to, že zistenia
vyplývajúce z dokazovania vykonaného vo veci samej (vrátane záverov Znaleckého posudku č. 5/2023,
záverov Znaleckého posudku č. 49/2023 v trestnej veci ČVS: ORP-340/1-VYS-PK-2022, uznesenia
OR PZ v Pezinku zo dňa 21.05.2024, ČVS: ORP-340/1-VYS-PK-2022 o vznesení obvinenia matke prezločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, správ
predkladaných Detským krízovým Centrom M. N. z 28.03.2024, 14.05.2024, 21.05.2024 a 31.05.2024,
výsluchov svedkov na pojednávaní súdu dňa 10.07.2024) v danom štádiu konania jednoznačne

osvedčujú, že akýkoľvek kontakt maloletého s matkou aktuálne predstavuje pre zdravý psychický aj
fyzický vývin maloletého hrozbu. Je treba uviesť, že extrémne negatívne nastavenie maloletého voči
otcovi trvalo práve v čase, kedy bol maloletý v osobnej starostlivosti matky, a aj v období umiestnenia
maloletého v zariadení M. – pomoc deťom v kríze, K. XX, N. – F. do času, kým nebol matke zakázaný
styk. Dokazovaním vykonaným vo veci samej je osvedčené, že matka maloletému komunikovala svoj

nepriateľský postoj voči otcovi (a aj zamestnancom zariadenia), vyvolávala v prežívaní maloletého
vnútorný konflikt a napätie, a aj keď sa jej správanie voči maloletému môže navonok javiť ako
ochraniteľské a priateľské, toto je vo svojej podstate výrazne agresívne, matka zahlcuje maloletého
svojimi názormi, postojmi, sugeruje mu svoje videnie sveta, nedáva mu na výber, neposkytuje mu
reálne informácie o otcovi, resp. o vonkajšom svete. Odvolací súd za daného stavu prisvedčuje úvahe
súdu prvej inštancie, že správanie matky je pre maloleté dieťa ohrozujúce a plne odôvodňuje dočasné

nadradenie záujmu maloletého dieťaťa na nerušený psychický a fyzický vývin nad právom matky na
realizovanie styku a iného kontaktu s maloletým synom. S poukazom na uvedené uzatvára, že na
nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutého vo výroku V. preskúmavaného rozhodnutia boli (a aj
naďalej sú) splnené zákonné podmienky, t.j. existencia osvedčenej potreby okamžitého zásahu súdu,
ktorý je v záujme maloletého dieťaťa.

37. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024,
č.k. 5P/181/2021-2370 v napadnutých výrokoch I., IV. a V. podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne
správne potvrdil.

38. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok III. rozhodnutia, v ktorom jej bola počnúc vykonateľnosťou
rozhodnutia uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne k rukám
otca, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, treba uviesť, že povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej
miere je možné podľa § 366 C.m.p. uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne
neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym

rozhodnutím upravená. Povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby
výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným
opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho
predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo
samotného návrhu, resp. v prípade vydania rozhodnutia bez návrhu, z okolností vyplývajúcich z obsahu

spisu.

39. V posudzovanej veci súd prvej inštancie matke uloženú povinnosť platiť výživné vo výške 150
eur mesačne odôvodnil výlučne nadväznosťou tohto výroku na výrok I., v ktorom maloletého dočasne
zveril do osobnej starostlivosti otca. Opomenul však, že podmienkou uloženia povinnosti platenia

výživného v nevyhnutnej miere formou neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p. je osvedčenie, že
výživa maloletého je ohrozená. Pre odvolací súd osvedčené okolnosti danej veci, vzťahujúce sa k
majetkovým a zárobkovým pomerom otca (ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá zásadné zdravotné
obmedzenia, za rok 2023 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 1 673 ,46 eur) a k nákladom
maloletého vyčíslených otcom v celkovej výške 547,46 eur, nesmerujú k úvahe o ohrození výživy

maloletého a ani k potrebe bez návrhu okamžite nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 366 C.m.p. Na
základe uvedeného uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 17.07.2024, č.k. 5P/181/2021-2370 v
napadnutom výroku V., podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p., zrušil.

40. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

41. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a)bolo podané oneskorene,
b)bolo podané neoprávnenou osobou,
c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

d)nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.42. Podľa čl. 3 ods. 1 C.m.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci .

43. Pokiaľ ide o odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.02.2024, č.k.
5P/181/2021-1657 a uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2024, č.k. 5P/181/2021-2205,
ktorých obsah je obsiahnutý v odôvodnení ods. 1, 2 a 5, 6 tohto rozhodnutia je treba zdôrazniť, že
pre všetky neodkladné opatrenia, ktoré na základe rozhodnutia súdu trvajú len po určený čas platí,

že uplynutím tohto času bez ďalšieho zanikajú (§ 333 C.s.p.). O zániku neodkladného opatrenia súd
nevydáva osobitné rozhodnutie, keďže zánik jeho účinkov sa viaže na objektívnu právnu skutočnosť,
ktorou je plynutie času. V danej veci neodkladné opatrenia nariadené napadnutými uzneseniami v čase
ich prejednania odvolacím súdom (02.10.2024) zanikli zo zákona, uplynutím určeného času, po ktoré
mali trvať, keďže sa vzťahovali výlučne na obdobie trvania umiestnenia maloletého v zariadení M.
– pomoc deťom v kríze, K. XX, N. – F.. Pri posudzovaní odvolaní matky voči rozhodnutiam, ktoré

v čase prejednania odvolania zo zákona zanikli uplynutím určeného času, na ktoré boli nariadené, musel
odvolací súd následne zohľadniť, že v procesných predpisoch vzťahujúcich sa na civilné mimosporové
a sporové konanie sa nenachádza ustanovenie obdobné ust. § 218 ods. 1 písm. e/ zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého odvolací súd odmietne
odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak. Keďže ustanovenia civilného procesného

práva nedávajú jasnú odpoveď na posudzovanú procesnú situáciu (ktorá nie je pokrytá výslovným
textom procesného predpisu), odvolací súd prihliadajúc na istú mieru zhody základných skutkových
charakteristík upravených v ust. § 386 C.s.p. (podľa ktorého odvolací súd v taxatívne vymedzených
prípadoch ani neposudzuje vecnú a právnu správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia) s daným
prípadom, v ktorom neexistuje v čase rozhodovania odvolacieho súdu spôsobilý predmet odvolania,

odvolania matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.02.2024, č.k. 5P/181/2021-1657
a uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.05.2024, č.k. 5P/181/2021-2205 podľa čl. 3 ods. 1, §
2 ods. 1 C.m.p. v spojení s § 386 písm. c/ C.s.p. odmietol.

44. O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej (§ 52, § 58 C.m.p., § 396 ods.1 C.s.p.).

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).