Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4P/235/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623205173
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Juričko

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7623205173.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, právnej veci mal. dieťaťa: A. B., C. D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, a
otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, t.č. ÚVTOS Leopoldov, za účasti navrhovateľa: C. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, H., na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2023 domáhal, aby súd vydal
rozsudok, ktorým zverí mal. A. D. do jeho náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň, aby bola matka
zaviazaná prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima od
právoplatnosti rozhodnutia.

2.Podanýnávrhzdôvodniltým,žemaloletábolarozsudkomOkresnéhosúduSpišskáNováVeszverená
do výchovy starej matky, ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Matka maloletej žije na adrese B. XXX/

XX H. spolu so svojim partnerom, s ktorým majú štyri maloleté deti. Otcovstvo k maloletej doposiaľ
nebolo priznané. Po smrti starej matky sa rozhodol o dieťa postarať, nakoľko jej matka je sestrou mojej
manželky. Je zvyknutá žiť v ich rodine.

3. Matka ani otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote písomne nevyjadrili.

4. Dokazovanie súd vykonal oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový

stav.

5. Z navrhovateľom doloženého rodného listu maloletej A. D. je zrejmé, že jej matkou je F. D. a otec
neuvedený.

6. Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16Po/26/2014 je zrejmé, že vtedy maloletý C. B.,
nar. XX.XX.XXXX uznal na súde do zápisnice dňa 25.05.2015 otcovstvo k mal. A. D., nar. XX.XX.XXXX,

s tým, že meno a priezvisko maloletej je A. B..7. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/100/2015 zo dňa 18.06.2015 je zrejmé,
že týmto rozsudkom bola maloletá A. D., nar. XX.XX.XXXX zverená do náhradnej osobnej starostlivosti
starej matky I. D., nar. XX.XX.XXXX.

8. Z priloženého úmrtného listu I. D., nar. XX.XX.XXXX je zrejmé, že táto dňa XX.XX.XXXX zomrela.

9. Zo spisu sp.zn. 4P/235/2023 je ďalej zrejmé, že súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň
13.02.2024, 16.04.2024, 20.06.2024 a 19.09.2024. S výnimkou pojednávania vytýčeného na deň

20.06.2024 si navrhovateľ riadne prevzal predvolania na pojednávania, pričom na žiadne z uvedených
pojednávaní sa nedostavali, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania na iný
deň.

10. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 19.09.2024 je zrejmé že tento bol posledné
2 týždne na brigáde v zahraničí.

11. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil.

12. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa

môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase

trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

13. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak

sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

14. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

15. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

16. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

17. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté

dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.18. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

19. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

20. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s

orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

21.Podľa§46ods.1,2a3Zákonaorodine,maloletédieťamožnozveriťdospoločnejnáhradnejosobnej
starostlivosti manželom. Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z
manželov so súhlasom druhého manžela. Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v
domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie
súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

25. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 149/2024 Z.z. za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje
počnúc od 1.7.2024 suma alebo úhrn súm 125,11 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

26. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2024 predstavuje čiastku 37,53 Eur

na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

27.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žezadanéhoskutkovéhostavunávrhunavrhovateľa
nie je možné vyhovieť, súd nezistil splnenie zákonných predpokladov na zverenie maloletej A. do jeho
náhradnej osobnej starostlivosti. Na jednej strane súd poukazuje na to, že navrhovateľ, ktorý žiada

zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, čo v danom
prípade vyvrátené nebolo. Musí však spĺňať aj osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, žebude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. V tomto prípade súd
zo správania navrhovateľa však takéto okolnosti nezistil. Na jednej strane, pokiaľ navrhovateľ pracuje
v zahraničí, vonkoncom nemôže zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť o maloletú, pokiaľ sa

on dlhodobo zdržiava v zahraničí. Na jednej strane to súd hodnotí pozitívne, na druhej strane je
to v rozpore s účelom zabezpečovania náhradnej osobnej starostlivosti a takýto návrh skĺza len do
roviny pekuniárnej. V danej veci boli nariadené 4 súdne pojednávania, na ktoré sa navrhovateľ bez
ospravedlnenie nedostavil. Takáto osoba podľa názoru súdu, bez úcty k štátnym orgánom a inštitúciám,
ktorý iniciuje návrh a následne sa na súdne pojednávania opakovane nedostavuje, ktoré majú riešiť jeho

osobné záležitosti, čím sa jeho nekonaním uvedené súdne konanie neprimerane predlžilo až na domu
jedného roka bez otvorenia pojednávania, nemôže spĺňať morálny kredit, ktorý by viedol dieťa k tomu,
čo sám nerešpektuje. Nad rámec toho súd uvádza, že v rozpore s tvrdením navrhovateľa, či už vedome
alebo nevedome, pokiaľ v návrhu zavádzal v tom smere, že otcovstvo k dieťaťu určené je, dokonca
určené bolo už v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že v danom prípade sa tejto náhradnej osobnej

starostlivosti nejedná o dočasné riešene, ktorým by bol rodičom poskytnutý priestor na úpravu pomerov,
ale na trvalé riešenie zabezpečenia starostlivosti o maloletú. Závažnou okolnosť je tiež už samotný
fakt, že matka zabezpečuje starostlivosť štyrom ďalším maloletým deťom. Dieťa má v prvom rade
vyrastať v prirodzenom prostredí rodičov a mal. A. má matku, ktorej s poukazom na to, že zabezpečuje
starostlivosť o ďalšie štyri maloleté deti zjavne v tomto smere nebránia žiadna prekážka.

28. S poukazom na uvedené súd návrh zamietol, nakoľko nezistil, že sú splnené podmienky na jeho
vyhovenie.

29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

32. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov konania, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom

podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v siedmich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.