Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010299
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3820010299.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
v D., trvale bytom D., E. F. XXX, G. H., trestne stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 28. mája 2024 prejednal odvolanie
obžalovaného A. B. C. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2024, sp. zn.

1T/58/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. februára 2024, sp. zn. 1T/58/2020, bol obžalovaný A.
B.C.uznanývinnýmzospáchaniaprečinu ohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.2Tr.
zák. v znení účinnom v čase činu (ďalej len Tr. zák., ak nie je uvedené inak) na tom skutkovom základe,
že ako službukonajúci lekár dňa 11. apríla 2020 o 12.20 hodine v budove I. F. H. na J. I. D. X, v ambulancii
pohotovostnej služby pre dospelých, počas výkonu služby odmietol vyšetrenie dychovou skúškou na
zistenie alkoholu v dychu a tiež odmietol lekárske vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi z dôvodu, či

nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre
jeho zdravie.

Za to bol odsúdený podľa § 289 ods.2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods.1 Trestného zákona podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovanému bol podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest

zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie vo výmere 18 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie obžalovaný do
zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Do rozhodnutia o podanom odvolaní
odvolací súd neobdržal odôvodnenie odvolania.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak mohli by
odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania veci odvolací súd

dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 7.7.2023, sp. zn. 3To/10/2022, bol v celom rozsahu zrušený predchádzajúci odsudzujúci rozsudok
okresného súdu a vec bola okresnému súdu vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol. Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. bolo okresnému súdu uložené ustáliť aj to, aké personálne
a materiálno-technické zabezpečenie je nevyhnutné na odber krvi.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd po vrátení veci na hlavnom pojednávaní dňa
28.2.2024 v rámci dokazovania oboznámil predchádzajúci zrušený odsudzujúci rozsudok, uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bol v celom rozsahu zrušený predchádzajúci odsudzujúci rozsudok a správu
z č. l. 221 (správu K. samosprávneho kraja). Následne rozhodol napadnutým rozsudkom.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku K. samosprávny kraj v podanej správe oznámil, že
legislatíva neustanovuje zdravotnícke zariadenia, ktoré by mali byť podľa zákona povinné na požiadanie
polície vykonávať vyšetrenie odberom a vyšetrením krvi na alkohol alebo iné návykové látky. Z

výnosu Ministerstva zdravotníctva SR číslo 44/2008 vyplýva, aké musia byť minimálne požiadavky na
personálne zabezpečenia a materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zariadení, pričom je
konštatované, že ambulancia pohotovostnej služby pre dospelých s miestom prevádzky J. I. D. X, H.
nedisponovala ani pomôckami na odbery biologického materiálu, ani zariadením na odbery, pretože
nemali zákonnú povinnosť takéto pomôcky a zariadenia mať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva, že okresný súd bez toho, aby objasnil, aké konkrétne materiálno technické zabezpečenie je
potrebné na odber krvi, pri svojom rozhodovaní napadnutým rozsudkom vychádzal z obsahu vyššie
uvedenej správy.

Na základe preskúmania veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd nesplnil pokyn, ktorý mu bol

podľa § 327 ods. 1 Tr. por. udelený uznesením tunajšieho súdu zo dňa 7.7.2023, sp. zn. 3To/10/2022,
objasniť, aké konkrétne personálne a materiálno technické zabezpečenie je nevyhnutné na odber
krvi. Tento pokyn bol odvolacím súdom daný vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, keďže
podľa doterajších výsledkov vykonaného dokazovania obžalovaný výslovne neodmietol vyšetrenie
odberom krvi, ale žiadal vykonať odber krvi v zdravotníckom zariadení pohotovostnej služby, kde mal byť

vyzvaný na vyšetrenie alkoholu v krvi. Z hľadiska posúdenia úmyslu obžalovaného je preto rozhodné,
či táto požiadavka obžalovaného bola splniteľná v zdravotníckom zariadení, kde bol vyzvaný, aby sa
podrobil vyšetreniu odberom krvi.

Odvolací súd nepovažuje za správny právny názor, zaujatý v správe K. samosprávneho kraja, ktorý

názor si okresný súd nekriticky osvojil a podľa ktorého „legislatíva na úseku zdravotníctva neustanovuje
zdravotnícke zariadenia, ktoré by mali byť podľa zákona povinné na požiadanie policajta vykonať
lekárske vyšetrenie odberom krvi na zistenie prítomnosti alkoholu“. Tento právny záver odporuje zneniu
ustanovenia § 5 ods. 8 zákona č. 219/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
219/1996 Z. z.“), podľa ktorého lekárske vyšetrenia podľa odsekov 4 až 7 sa vykonáva v zdravotníckych

zariadeniach. Pojem „zdravotnícke zariadenie“ definuje ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého zdravotníckym zariadením je prevádzkový útvar zriadený
na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Ak by napriek uvedenej zákonnej úprave mal byť správny právny názor K. samosprávneho kraja, ktorý
si osvojil aj okresný súd, nebolo by možné aplikovať ustanovenie § 5 zákona č. 219/1996 Z. z. vo

vzťahu k vyšetreniu odberom krvi a k laboratórnemu vyšetreniu odobratej krvi pre absenciu zákonom
vymedzených subjektov, oprávnených vykonať na výzvu orgánov uvedených v § 5 ods. 1, 2 zákona
č. 219/1996 Z. z. vyšetrenia podľa § 5 ods. 4 až 7 uvedeného zákona. Preto podľa právneho názoru
odvolacieho súdu na požiadanie vykonať vyšetrenia podľa § 5 ods. 4 až 7 zákona č. 219/1996 Z. z.
sú povinné tieto vyšetrenia vykonať všetky zdravotnícke zariadenia v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.

578/2004 Z. z., ktoré v čase žiadosti reálne disponujú personálnym a materiálno technickým vybavením
k požadovanému vyšetreniu.

Pokiaľ ide o výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 44/2008 v znení neskorších
predpisov, tento stanovuje len minimálne požiadavky na personálne a materiálno technické vybavenie

zdravotníckych zariadení. Nezakazuje mať materiálno technické vybavenie nad rámec týchto
minimálnych požiadaviek, tak ako by v žalovanej dobe zrejme mala mať vybavenie nad rámec
minimálnych požiadaviek aj L. E. M. N. v H., v ktorej mali policajti požadovať vyšetrenie odberom krvi.
Preto skutkové objasnenie, či zdravotnícke zariadenie, v ktorom obžalovaný mal žiadať vykonanievyšetrenia odberom krvi, v rozhodnom čase reálne nad rámec minima disponovalo prostriedkami na
odber krvi, je rozhodné pre posúdenie, či takáto požiadavka obžalovaného bola opodstatnená v zmysle
§ 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, alebo bola prejavom úmyslu

obžalovaného vyhnúť sa odberu krvi s vedomím, že zdravotnícke zariadenie, v ktorom mal žiadať
vykonanie odberu krvi, objektívne nemôže vykonať vyšetrenie odberom krvi.

Keďžespoukazomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,ženapadnutýrozsudokjechybnývzmysle
§ 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vykonať dokazovanie za účelom objasnenia vyššie
uvedených skutkových okolností, nevyhnutných pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti všetkým výrokom tohto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.