Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-5T/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518010539
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Ginelliová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7518010539.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Mestského súdu Košice, JUDr. Mariana Ginelliová, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 6.11.2023, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D., E. F. G. H. XXX/XX, I. C. - I., prechodne bytom J. D. H. XX , I.
C. - I., adresa na doručovanie: J. D. H. XX, I. C. – okolie, (K. F.),

s a o s l o b o d z u j e

podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby I. F. C. – I. sp. zn. 2 Pv/37/17 zo dňa 4.10.2018
pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že:

- od 31.7.2012 do 1.8.2015 ako konateľ spoločnosti K. D. D.. G. L. D., M.: XX XXX XXX z doposiaľ

nezistenýchdôvodovnevyplatilmzduvovýške299,-€počas37mesiacovzamestnankynispoločnostiD.
B.,nar.XX.X.XXXX,bytomF.G.H.XXX/XX,D.,naktorejvyplateniemalavdeňjejsplatnostinárokatoaj
napriek tomu, že mal dostatočné finančné prostriedky na jej úhradu, čím jej takto spôsobil nevyplatením
mzdy škodu v celkovej výške 11.063,- €, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodená D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
D., F. G. H. XXX/XX, I. C. – I., zastúpená splnomocnencom B. F. N., so sídlom Košice, E. D. XX, 040
01, s nárokom na náhradu škody o d k a z u je na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej trestnej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 21.3.2022, ktorý bol uznesením C. D. O. C.
zo dňa 16.1.2023 zrušený za účelom nového prejednania veci. Nadriadený súd vyslovil záver, že
trestnoprávnu zodpovednosť za celé žalované obdobie ako to bolo uvedené v obžalobnom návrhu nie
je možné ustáliť, ale poškodená má nárok na náhradu mzdy za dva mesiace v zmysle ustanovenia § 79
ods. 5 Zák. práce a to aj v prípade, že reálne nepracovala. Ďalej uviedol, že v súvislosti s charakterom
stíhaného skutku vzhľadom na snahu o reparáciu narušených chránených vzťahov pred kriminalizáciou
a penalizáciou páchateľa má súd vykonať zmierovacie konanie.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej D. B.,
svedkovO.P.,Q.F.G.,Q.Q.,M.Q.R.,G.I.,P.G.,listinnýmidôkazmi,znaleckýmiposudkami,pripojenou
fotodokumentáciou. V zmysle pokynu nadriadeného súdu bola vec predložená na mediáciu, avšak zozáverečnej správy vyplýva, že poškodená D. B. sa na výsluch nedostavila a obžalovaný nedal súhlas
s takýmto konaním.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že v roku 2010 sa s poškodenou
rozviedli a vtedy bola firma prepísaná na neho, nakoľko predtým bola konateľkou poškodená. V období
od 31.7.2012 do 1.8.2015 nebola poškodená vo vzťahu k spoločnosti K. D. D.. G. L. D. v žiadnom
pracovnom pomere, poškodená vo firme nepracovala. Ešte pred týmto obdobím bola poškodenej
upravená zmluva tak, že mala pracovať na dve hodiny týždenne, išlo o obdobie od roku 2010 do

7.6.2012. Následne bol s poškodenou ukončený pracovný pomer na základe výpovede zo dňa
1.6.2012 (okamžité skončenie pracovného pomeru dňom 7.6.2012 – listinný dôkaz na č.l. 69). Dodal,
že poškodená bola predtým 6 rokov na materskej dovolenke a nevedel sa vyjadriť akú pracovnú
pozíciu zastávala pred materskou dovolenkou, účtovníčka jej povedala, že je vo firme vedená iba ako
zamestnanec, nevedel o tom, že by tam mala nejakú pracovnú pozíciu, podľa neho bola len písaná, že
tam pracuje. Uviedol, že spoločnosť K. D. D.. G. L. D. bolo družstvo, kde sa choval hovädzí dobytok,

po roku 2010 sa však dobytok predal a spoločnosť obrábala polia. Potom ako poškodená v roku 2014
dala návrh na zvýšenie výživného a on s navrhovanou sumou 400 eur nesúhlasil, podala na neho
trestné oznámenie za nevyplatenie mzdy a odstupného. Na otázku obhajcu, či potom ako bol na jeho
pokyn ukončený pracovný pomer s poškodenou mal vedomosť, že by sa poškodená domáhala práce
v spoločnosti uviedol, že nie. K finančnej schopnosti spoločnosti v žalovanou období sa nevedel vyjadriť

ataktiežnevedeluviesť,čipísomnýdokladoukončenípracovnéhopomerupoškodenáosobneprevzala.
Doplnil, že tieto záležitosti mala na starosti ekonóm.

Poškodená D. B. k skutku vypovedala, že dňa 7.6.2012 jej skončila materská dovolenka, na ktorej bola
s najmladšou dcérou 6 rokov z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Po skončení materskej

dovolenky sa dožadovala od obžalovaného výpovede alebo ďalšej dohody ohľadom práce. Pred
materskou dovolenkou pracovala v spoločnosti K. D. ako konateľka, aj ako zamestnanec na základe
pracovnej zmluvy, ktorá bola na dobu neurčitú. Potvrdila, že v spoločnosti pracovala na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 7.6.2009 ( č.l. 70 ). Uviedla, že bola osobne na družstve a vtedy obžalovanému
povedala, že ak nechce aby tam pracovala, nevadí, pretože ona má dohodnutú prácu v kuchyni v C.,

avšak bude jej musieť pomôcť a dcéru voziť do školy.

Obžalovaný jej povedal, že o dcéru sa nebude v žiadnom prípade starať, dostane 400 eur a prestal
s ňou komunikovať. Kontaktovala obžalovaného, aby jej dal výpoveď, aby sa mohla zamestnať inde,

potom to nechala tak, myslela si, že aj keď nepracuje platí za ňu odvody do sociálnej aj zdravotnej
poisťovne.SodstupomčasujejprišiellistnavyplateniepoistnéhoakeďSociálnejpoisťovniposlalakópiu
pracovnej zmluvy oznámili jej, že z poisťovne je odhlásená od 7. mesiaca roku 2012. Tým jej vznikol
dlh v zdravotnej poisťovni, ktorý nevedela splatiť, asi pol roka s poisťovňou komunikovala a chcela im
preukázať, že zmluva o výpovedi je neplatná, na ich odporučenie podala trestné oznámenie. Na otázku

obhajcu, či požiadala o rozviazanie pracovného pomeru uviedla, že nakoniec v roku 2015 resp. 2016
požiadala o ukončenie pracovného pomeru. Po predložení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
8.6.2009 (č.l. 71 ) tvrdila, že túto zmluvu nevidela, nie je tam jej podpis a taktiež jej nebola doručená
výpoveď z pracovného pomeru. Na otázku v akej pracovnej pozícii bola v žalovanou období v roku 2012
až 2015 vo firme uviedla, že bola zamestnanec a pred materskou dovolenkou pracovala v kancelárii,

kde mala na starosti štyroch zamestnancov, avšak po materskej dovolenke jej obžalovaný nedovolil
vstúpiť do objektu. Tvrdila, že prišla tam autom k bráne, avšak obžalovaný jej povedal, že ju dnu nepustí,
nechodila tam každé ráno, ale zo začiatku chodila často a potom obžalovanému telefonovala. Na otázku
aké právne kroky učinila uviedla, že sa dožadovala, aby jej obžalovaný umožnil vstup do práce alebo jej
dal výpoveď, avšak to nemá písomne podložené, problémy z predmetného pracovného sporu neriešila

uplatnením si svojich práv na civilnom súde.

Zo svedeckej výpovede O. P. vyplýva, že pracoval v spoločnosti K. D. ako ekonóm od roku 2012,
avšak má vedomosť o predmetnej záležitosti, pretože zo sociálnej poisťovne žiadali podklady ohľadom
vysporiadania pracovnoprávnych vzťahov poškodenej. Konateľ mu predložil dodatok k pracovnej

zmluvenazníženiepracovnejdobysfinančnýmodmeňovanímokolo200,-eur,zktorejmaliplatiťodvody
poškodenej. Pracovný pomer poškodenej sa ukončil po skončení materskej v júni 20012. Dodal, že
doručenku o odoslaní okamžitého ukončenia pracovného pomeru poškodenej sa mu nepodarilo nájsť,
ale k danému dátumu bol ukončený pracovný pomer poškodenej v spoločnosti, čo oznámil poisťovni.Pracovný pomer s poškodenou bol ukončený podľa jeho vedomosti z dôvodu, že poškodená mala chodiť
do práce na 2 hodiny denne, pričom nebola v práci ani raz. Na otázku, či poškodená prevzala výpoveď
uviedol, že on jej dával výpoveď, ale nemá doklad o tom, že ju prevzala. Na otázku obhajcu uviedol, že

poškodenú vo firme nevidel ani raz, vstup na družstvo bol voľný, nebol tam žiaden plot a neexistovala
žiadna kancelária, kde by mala poškodená pracovať. Pracovné dohody s poškodenou vypracoval
pravdepodobnekonateľspredchádzajúcimekonómom.Naotázkusplnomocnencapoškodenejakobola
dohoda o ukončení pracovného pomeru poškodenej zaslaná uviedol, že podľa informácii konateľa mala
byť zaslaná poštou.

Svedkyňa Q. F. G. v konaní pred súdom uviedla, že v spoločnosti K. D. D. pracovala od roku 2007 do
roku 2011 ako ekonómka. Pokiaľ ide o poškodenú vie, že tam bola zamestnaná, avšak nepamätá sa na
akej pozícii ani na základe akej zmluvy. Dodala, že v čase kým v spoločnosti pracovala konateľkami boli
poškodená s pani I.. Odkedy firmu prevzal obžalovaný bol problém s dokladovaním papierov. Všetko
následne odovzdala svojmu zástupcovi pánovi P. a preto sa k predmetnému problému nechce ani nevie

vyjadriť. Po predložení dohody o zmene pracovnej zmluvy ( č.l. 71 ) svedkyňa uviedla, že sa na to
nepamätá, vidí tam podpis pani B., nevie, kto je

podpísaný za K. D. D.. Na pojednávaní sa nevedela vyjadriť čoho sa týkala zmena tejto zmluvy, po

prečítaní jej výpovede z prípravného konania a vyzvaní aby odstránila
rozpor vo svojej výpovedi, keď pred policajtom tvrdila, že dodatok k pracovnej zmluve u pani B. sa týkal
zníženia pracovného času na dve hodiny, pričom zo strany poškodenej bol riadne podpísaný, vie to isto
a dôvodom zníženia platu bola snaha o predĺženie rodičovskej dovolenky a tiež nárok na rodičovskú
dávkuuviedla,ževzhľadomnaodstupčasusanatonepamätá.Potvrdilavšak,žeúčelomtejtozmenenej

dohody na zníženie platu bolo priznanie rodičovskej dávky, nakoľko keby jej neznížili, tak nárok na
rodičovskú dávku by nemala.

Svedok Q. Q. uviedol, že u obžalovaného pracoval na G. L. v D. ako zvárač a opravár v období rokov
2012 až 2015. Poškodenú pozná zo základnej školy, avšak nevidel, že by tam aj ona pracovala. Na

otázku, aby popísal objekt kde pracoval uviedol, že objekt bol v roku 2012 bez ohradenia, nebola
tam brána. Dodal, že do objektu boli štyri vchody, avšak všetko bolo otvorené a nikto to nestrážil. Po
predložení fotodokumentácie č.l. 312 uviedol, že tieto fotky zodpovedajú realite ako bol stav objektu
v období rokov 2012 až 2015. Na otázku, či sa vie vyjadriť k pracovnoprávnemu pomeru poškodenej
a či mu niekedy poškodená prideľovala prácu uviedol, že nie.

Zo svedeckej výpovede M. Q. R. súd zistil, že pozná obžalovaného a poškodenú, pretože sú z jednej
dediny. Tvrdil, že v období rokov 2012 až 2014 videl ako poškodená pracovala v bufete na M.. Na otázku
samosudkyne, či videl niekedy poškodenú pracovať v období rokov 2012 až 2015 v spoločnosti K. D.
uviedol, že nie, pretože podľa neho v tom čase pracovala na M..

Svedkyňa G. I. vypovedala, že v spoločnosti K. D. D. bola konateľkou spolu s pani B. a po nahliadnutí do
výpisu obchodného registra doplnila, že konateľkou spoločnosti bola od roku 23.2.2005 do 25.8.2010.
Nevedela sa bližšie vyjadriť odkedy bola poškodená vo firme, keď nastúpila už tam pracovala a počas
tejto doby robili hlavne administratívne veci. Svedkyňa nevedela o udalostiach ktoré sa stali po jej

odchode z firmy, ani či poškodená dostala výpoveď.

Z výpovede svedka P. G. sa súd nedozvedel nič relevantne, keďže v období od 31.7.2012 do 1.8.2015
v spoločnosti K. D. nepracoval.

Zozáverovznaleckéhoposudkuzodborupísmoznalectvavyplýva,žespornýpodpisnadohodeozmene
pracovnej zmluvy z 8.6.2009 vysoko pravdepodobne nie je pravým vlastnoručným podpisom D. B.. Zo
znaleckého posudku z odboru ekonómie vyplýva, že podnikateľský subjekt K. D. D.. G. L. D. v období
od 3.6.2012 do 14.10.2015 mal dostatočné finančné prostriedky na úhradu mzdy zamestnanca D. B..

V konaní boli oboznámené listinné dôkazy, najmä výpis z obchodného registra ( č.l. 301 – 303 )
z ktorého vyplýva, že v období rokov 2012 až 2015 bol konateľom spoločnosti A. B., pracovná zmluva zo
dňa 7.6.2009 medzi D. B. a spoločnosťou K. D. D. ( č.l. 70 ), dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
31.5.2011 ( č.l. 71 ), okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 1.6.2012 ( č.l. 69 ). Obžalovanýje z miesta bydliska iba všeobecne charakterizovaný, v obci sa správa slušne, nebol riešený komisiou
verejného poriadku. V registri trestov nemá obžalovaný žiaden záznam.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne súd dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je
trestným činom. V súlade s právnym názorom Krajského súdu by konanie obžalovaného mohlo napĺňať
znaky prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. pre nevyplatenie mzdy
za dva mesiace poškodenej. Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný a tvrdil, že v období od 31.7.2012 do
1.8.2015 nebola poškodená vo vzťahu k spoločnosti K. D. D.. G. L. D. v žiadnom pracovnom pomere, vo

firme nepracovala, s poškodenou bol ukončený pracovný pomer na základe výpovede zo dňa 1.6.2012.
Naproti tomu poškodená vypovedala, že dňa 7.6.2012 jej skončila materská dovolenka a preto sa
dožadovala od obžalovaného výpovede alebo ďalšej dohody ohľadom práce. Uviedla, že bola osobne
na družstve a obžalovanému povedala, že ak nechce aby tam pracovala nevadí, pretože ona už má
dohodnutú inú prácu, potom to nechala tak, myslela si, že aj keď nepracuje platí za ňu odvody do
sociálnej aj zdravotnej poisťovne, avšak s odstupom času jej prišiel list na vyplatenie poistného a zistila,

že z poisťovne je odhlásená od júla 2012, čím jej vznikol dlh v zdravotnej poisťovni, ktorý nevedela
splatiť. Tvrdila že jej nebola doručená výpoveď z pracovného pomeru, až v roku 2015 sama požiadala
o ukončenie pracovného pomeru. Dodala, že problémy z predmetného pracovného sporu neriešila
uplatnením si svojich práv na civilnom súde. Zo svedeckej výpovede O. P. súd zistil, že ako ekonóm má
vedomosť, že pracovný pomer poškodenej sa ukončil v júni 20012 okamžitým skončením pracovného

pomeru dôvodu, že poškodená mala chodiť do práce na 2 hodiny denne, pričom v práci nebola ani raz.
Uviedol, že výpoveď poškodenej doručoval poštou, ale doklad o tom, že poškodená výpoveď prevzala
nenašiel. Potvrdil, že poškodenú vo firme nevidel ani raz, vstup na družstvo bol voľný, nebol tam žiaden
plot a neexistovala žiadna kancelária, kde by mala poškodená pracovať. Svedkyňa Q. F. G. v spoločnosti
K. D. D. pracovala od roku 2007 do roku 2011 ako ekonómka, pri výsluchu v prípravnom konaní uviedla,

že dodatok k pracovnej zmluve u pani B. sa týkal zníženia pracovného času na dve hodiny a je si istá, že
zo strany poškodenej bol riadne podpísaný. Zo záverov znaleckého posudku z odboru písmoznalectva
vyplýva, že podpis na dohode o zmene pracovnej zmluvy z 8.6.2009 vysoko pravdepodobne nie je
pravým vlastnoručným podpisom D. B., preto súd hodnotil tento dôkaz ako sporný, ale v konaní nie
zásadný. Svedok Q. Q. uviedol, že v žalovanom období nevideli, že by tam poškodená pracovala a tvrdil,

že objekt bol bez ohradenia, nebola tam brána, všetko bolo otvorené a nikto to nestrážil. Svedok M. Q.
R. tvrdil, že v období rokov 2012 až 2014 videl ako poškodená pracovala v bufete na M.. Svedkyňa
G. I. a svedok P. G. nevedeli k skutku uviesť nič relevantné, keďže v období od 31.7.2012 do 1.8.2015
v spoločnosti K. D. nepracovali. Na základe vyššie uvedeného možno bez pochýb konštatovať, že
poškodená v čase od 31.7.2012 do 1.8.2015 v spoločnosti K. D. D.. G. L. D. reálne nepracovala, ani

nemala úmysel pracovať, pretože si už našla inú prácu, čo okrem vypočutých svedkov potvrdila aj
sama poškodená, pričom za celé uvedené obdobie sa nedomáhala v civilnom konaní aby súd rozhodol
o neplatnosti jej skončenia pracovného pomeru v spoločnosti, preto ani záver, že obžalovaný mal na účte
dostatok finančných prostriedkov, nemá v prejedávanej veci relevantný význam. Z jej výpovedi vyplýva,
že pracovný pomer začala riešiť až potom ako jej prišla výzva na zaplatenie poistného zo sociálnej

poisťovne.

Po doplnenom dokazovaní v súlade s právnym názorom Krajského súdu je možné ustáliť záver, že
konanie obžalovaného by mohlo napĺňať znaky prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom na princíp ultima ratio trestného práva

chápanie trestnej represie ako krajnej možnosti, s poukazom na materiálny korektív vyjadrený
v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná. V danom prípade je možné konštatovať, že nebol naplnený materiálny korektív vzhľadom na
okolnosti prípadu a mieru zavinenia, ako aj následok, kde poškodená doposiaľ nepodala na civilný súd
žalobu pre neplatnosť skončenia pracovného pomeru ani náhradu nevyplatenej mzdy a trestné stíhanie
iniciovala až potom ako jej prišla výzva na zaplatenie poistného zo sociálnej poisťovne a s obžalovaným
sa nedohodla na vysporiadaní BSM. Posúdenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru

a z toho vyplývajúce finančné nároky poškodenej patria do pôsobnosti civilného súdu, preto bolo
rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.PoškodenáD.B.siprostredníctvomsplnomocnencavtrestnomkonaníuplatnilanároknanáhraduškody
v sume 11.063,- eur, preto ju súd s týmto nárokom podľa ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal
na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.