Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122211131
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4122211131.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: 1/ A. B., narodený XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. B., narodená XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., obaja
právne zastúpení JUDr. Adrianou Pukaj Kerestešovou, advokátkou, so sídlom Kmeťkova 23, 949
01 Nitra, proti žalovanej: D. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená
procesným opatrovníkom obcou Mojmírovce, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.rade sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v podiele 1/1 k celku nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec: D., okres: G.,
a to pozemku parcely registra "C" parc.č. 665/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a

pozemku parcely registra "C" parc.č. 663 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2, ktoré
vznikli alebo zmenili stav na základe Geometrického plánu na zameranie rodinného domu na p.č. 663
a oddelenie nehnuteľnosti p.č. 665/2, č. plánu 43/2020, vyhotoveného dňa 11.01.2021 geodetom H.
D. I., autorizačne overeného dňa 11.01.2021 H. D. I. a úradne overeného dňa 28.01.2021 H. J. D.,
pracovníčkou katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra pod č. G1-52/2021.

II. Geometrický plán na zameranie rodinného domu na p.č. 663 a oddelenie nehnuteľnosti p.č. 665/2, č.

plánu 43/2020, vyhotovený dňa 11.01.2021 geodetom H. D. I., autorizačne overený dňa 11.01.2021 H.
D. I. a úradne overený dňa 28.01.2021 pod č. G1-52/2021, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.rade majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobcovia voči žalovanej domáhali určenia vlastníckeho práva titulom
vydržania. Žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. D., obec: D., okres: G., a to pozemku parcela registra C parc.č. 665/2 zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 201 m2, novovytvoreného oddelením od pozemku parcela registra C parc.č. 665 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 391 m2,evidovaného na LV č. XXX pre kat. úz. D., obec: D., okres: G., a
pozemku parcela registra C zastavaná plocha a nádvorie – diel č. 3 o výmere 73 m2, oddeleného od
pozemku parcela registra C parc.č. 665 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, evidovaného na
LV č. XXX pre kat. úz. D., obec: D., okres: G., to všetko v súlade s Geometrickým plánom na zameranie
rodinnéhodomunap.č.663aoddelenienehnuteľnostip.č.665/2,č.plánu43/2020,ktorýdňa11.01.2021
vyhotovil geodet H. D. I., autorizačne overil dňa 11.01.2021 H. D. I. a úradne overila dňa 28.01.2021 H.

J. D. z katastrálneho odboru Okresného úradu Nitra pod č. G1-52/2021.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby – rodinného domu súp. č. XXX,
ktorý by sa mal nachádzať výhradne na pozemku parc.č. 663 a svojím pôdorysom by mal kopírovaťhranice pozemku. Uvedené nezodpovedá reálnemu užívaciemu stavu, keď časť domu o ploche
73 m2 leží na pozemku par.č. 665, ktorú ďalšiu časť o výmere 201 m2 užívajú žalobcovia ako
dvor. Záber výmery vyplýva z geometrického plánu zo dňa 11.01.2021. Pozemok parc. č. 665 je

evidovaný v prospech žalovanej ako vlastníčky. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
žalobcovia odôvodnili tým, že jedine ich úspech v konaní im umožní zosúladiť evidovaný stav v katastri
nehnuteľností s užívacím a právnym stavom a tým zmeniť neisté a ohrozené postavenie žalobcov.
Výzvou zo dňa 03.11.2020 boli žalovanou vyzvaní na vypratanie pozemku alternatívne na odkúpenie
parcely č. 665 za cenu 50 eur/m2, s čím nesúhlasili. So žalovanou sa nepodarilo dospieť k dohode.

Žalobcovia tvrdia, že vlastníctvo k užívaným častiam parcely č. 665 nadobudli vydržaním, keď mali
sporné časti v oprávnenej držbe po dobu desať rokov. Domnelým právnym titulom, o ktorý sa
má opierať oprávnená držba, má byť kúpna zmluva zo dňa 25.06.2008, na základe ktorej odkúpili
rodinný dom súp. č. XXX a pozemok parc.č. 663. Uzatvoreniu zmluvy predchádzala obhliadka domu,
a k nemu prislúchajúceho dvora, za účasti K. F., manželky syna pôvodných vlastníkov, ktorá im
kúpu nehnuteľnosti sprostredkovala. Pri obhliadke boli žalobcom ukázané nadobúdané nehnuteľnosti

v rozsahu a hraniciach, ako ich užívali pôvodní vlastníci, ohraničených v hraniciach ich užívania plotom.
Žalobcom bol tak ukázaný rozsah tak, že zahŕňal aj sporné parcely, ktoré boli žalobcom od pôvodných
vlastníkov aj odovzdané. Žalobcovia užívali nehnuteľnosť po celú dobu bez toho, aby ich žalovaná
vo výkone tohto práva rušila alebo im bránila. Žalobcovia boli preto v dobrej viere, že im sporné časti
parcelyč.665patria.Ichdobrejvierenasvedčuje,žespornépozemkytvoriasrodinnýmdomomžalobcov

prirodzený funkčný celok, keď na časti spornej parcely je postavený dom žalobcov a časť je užívaná
žalobcami ako dvor, kde sa nachádza aj vodovodná prípojka a prístup na túto časť (dvor) je možný len
z usadlosti žalobcov. Vydržacia doba žalobcom uplynula najneskôr 15.07.2018.

3. Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila. Zo súdneho konania prebiehajúceho na tunajšom

súde súd o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalovanej vyplynulo, že žalovaná nemôže
samostatne konať pred súdom a zároveň nemá zákonného zástupcu. Preto súd ustanovil D. F. (syna
žalovanej) s jeho súhlasom za procesného opatrovníka žalovanej. Po odvolaní súhlasu procesného
opatrovníka súd D. F. z funkcie procesného opatrovníka odvolal a ustanovil za opatrovníka obec D..

4. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Súd vykonal pojednávanie za účasti žalobcov
a ich právnej zástupkyne. Žalovaná ani opatrovník sa na pojednávanie napriek predvolaniu bez
ospravedlnenia nedostavili, preto súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa
žalobcov na pojednávaní zopakovala tvrdenia uvedené v žalobe. Žalobcovia majú za to, že nadobudli
vlastnícke právo vydržaním k častiam nehnuteľnosti určených v geometrickom pláne č. 43/2020.

Uviedla, že v zmysle ustálenej judikatúry je spôsobilým predmetom vydržania aj časť nehnuteľnosti.
Splnená je aj vydržacia doba 10 rokov, keď žalobcovia vstúpili do držby najneskôr 15.07.2008 a teda
vydržacia doba uplynula 15.07.2018. Čo sa týka titulu, k nadobudnutia vydržania postačuje aj domnelý
titul a týmto je kúpna zmluva, ktorú uzatvárali žalobcovia dňa 25.06.2008 s manželmi K. a J. F., na
základe ktorej sa žalobcovia chopili držby a užívania aj vo vzťahu k sporným pozemkom. Rozsah

nadobúdanej nehnuteľnosti bol žalobcom ukázaný zo strany svedkyne. Žalobcovia prevzali pozemok,
ktorý už bol oplotený. Žalobcovia neboli 10 rokov nikým rušení pri užívaní nehnuteľnosti. Poukázala na
§ 131 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje vyvrátiteľnú domnienku oprávnenosti držby a na § 190
CSP o posudzovaní skutočností, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz o
opaku. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o nedostatku dobrej viery žalobcov. Rovnako to ani netvrdili.

Ďalej uviedla, že z projektovej dokumentácie vyplýva, že v roku 1989 bol dom žalobcov postavený v
tvare L a časť domu ako aj dvor bola na parcele č. 665. Z predloženého platobného výmeru vyplýva, že
právni predchodcovia žalobcov platili za sporné pozemky daň z nehnuteľnosti, keď v platobnom výmere
je výmera zastavanej plochy a nádvoria uvedená 382 m2 a z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č.
XXX k 17.09.2019 vyplýva nižšia výmera ako v súčasnosti, t.j. 263 m2, ktorá spolu s výmerou parcely

č. 663 - 119 m2 predstavuje výmeru 382 m2, za ktorú platili právni predchodcovia žalobcov - manželia
F. daň z nehnuteľnosti.

5. Žalobca v 1.rade na pojednávaní uviedol, že sa telefonicky spojili s predchádzajúci majiteľmi F.. Boli
osobne na obhliadke, ktorá sa realizovala v prítomnosti svedkyne pani K. F., ktorá tam bola nielen

ako príbuzná predávajúcich, ale aj ako zástupca realitnej kancelárie. Pri obhliadke im ukázali dom,
vnútro domu, dvor ako aj oplotenie celého pozemku. V tom čase ich nikto neupozornil, že pozemky
sú nevysporiadané alebo patria iným osobám. Do domu sa vstupuje cez dvor. Už v roku 2008 bola na
dvorestudňa,prípojkynainžinierskesiete,vodovod,kanalizáciarovnakotubolihospodárskebudovy.Dooplotenianezasahovali,stálejevstaveakovčase,keďkupovalinehnuteľnosť.Kuvedenejnehnuteľnosti
sa dostali cez inzerát, nevie, či už v novinách alebo inde, kde bol inzerovaný dom s pozemkom. Zaplatili
50 000 Sk ako zálohu svedkyni, aby im podržali ten dom. Zmluvu pripravovala pani svedkyňa, dávala im

ju na podpis. O skutočnosti, že časť domu je na pozemku žalovanej, ako aj že dvor patrí žalovanej, sa
dozvedeli, keď ich kontaktoval syn žalovanej D. s tým, že chce peniaze za tie pozemky. Bolo to približne
v roku 2022. Dovtedy ich ohľadom sporných pozemkov nekontaktoval nikto. Zo susedmi vychádzajú
doteraz dobre, okrem pána D..

6. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že pán D. F. ich kontaktoval v marci 2019 s tým, že
tie pozemky nie sú ich. Uvedené obdobie si pamätá preto, lebo mali pred svadbou dcéry. Z dôvodu,
že mali svadbu, to nechal chvíľu tak, ale potom to začal riešiť opätovne. Začal sa im vyhrážať, že im
zbúra časť domu, že sa do domu nedostanú. Stretli sa s ním a jeho právnym zástupcom, ako aj ich
právnou zástupkyňou, aby sa dohodli. K dohode nedošlo. Pán F. žiadal 15.000 eur, čo bolo absolútne
pre nich neprijateľné. Žalobkyňa bola v tom, že to kúpili celé. So žalovanou o tom komunikovali. Sama

hovorila, aby si to dali na poriadok, pokiaľ ona sama žije. Peniaze za to nepožadovala. Nikdy v minulosti
im nespomenula, že by sporné pozemky boli jej. K obhliadke nehnuteľnosti pred jej kúpou uviedla, že
v deň obhliadky, buď koncom mája alebo začiatkom júna 2008, sa stretli s pani svedkyňou pri kostole
v D.. Zobrala ich k nehnuteľnosti, ukázala dom, dvor a ešte potom prešli zadom, kde je zadný dvor.
Sama si v duchu povedala, že dobre, že tu nie je veľký dvor. Oni netušili, že to parí niekomu inému.

Žalovaná im to nikdy nehovorila, napriek tomu, že sa stretávali. Zmluvu mali vopred pred podpisom. Dala
im ju zrejme p. K. F., podpisovali ju u notára. Išlo o prvú kúpu nehnuteľnosti, ktorú realizovali. Predtým
bývali v družstevnom byte. Kúpna cena mala byť 1.150.000 Sk, avšak im uviedli, že je veľa záujemcov,
preto je kúpna cena 1.250.000 Sk a aby zaplatili zálohu 50.000 Sk, ktorú zaplatili po obhliadke. Zvyšok
1.200.000 Sk zaplatili po tom, ako podpísali zmluvu. Žalobkyňa mala za to, že túto za kúpnu cenu kupujú

všetko, čo im bolo ukázané t.j. dom aj dvor.

7. Svedkyňa K. F., ktorá realizovala predaj nehnuteľnosti žalobcom a bola nevestou predchádzajúcich
vlastníkov nehnuteľnosti, vypovedala, že nehnuteľnosť žalobcov pozná od roku 1998, patrila jej
svokrovcom. Uviedla, že v januári 1999 sa s manželom zosobášili, veľa času trávili v predmetnej

nehnuteľnosti. Poznala veci z danej strany. Videla, o čo sa svokor so svorkou v dobrej viere starali. Mali
záhradu, kde sadili. Bolo tam aj nádvorie, ktoré je zrejme predmetom sporu. Svokor bol čestný človek,
chcel mať všetko na poriadku. Dane za nehnuteľnosť platil. Neskôr ako rodina sa rozhodli nehnuteľnosť
predať. Keďže vtedy pracovala v realitnej kancelárii L. A. M., ponúkla sa, že vec zariadi. Nehnuteľnosť
sa predávala tak, ako bola, teda v rozsahu, v akom sa o nehnuteľnosť jej svokrovci v dobrej viere starali.

Teda čo si pamätá od roku 1998, išlo o celý pozemok, ktorý bol oplotený. Inzerovala ponuku na portáloch,
predpokladá, že na I.. Žalobcovia sa ohlásili na ponuku. Pri obhliadke nezatajovala, že je nevestou
predávajúcich. Všetky podklady, čo mal svokor k nehnuteľnosti, žalobcom odovzdal. Aj v jej dobrej
viere to predávali ako celok. Nemali dôvod si dávať vypracovať geometrický plán. Svokor so všetkými
vychádzal. Nevie, či svokrovci boli v nejakom príbuzenskom vzťahu k žalovaným, je to možné. Najprv

bola obhliadka, následne bola príprava zmlúv, stretnutie so žalobcami, kde im bola zmluva vysvetlená a
potombolipodpisyoverenéunotárkynaKupeckej.Kúpnuzmluvuvypracovalaichprávnička.Žalobcovia
s obsahom zmluvy súhlasili, nemali námietky. Ona v zmluve nevidela žiaden problém. Žalobcovia mali
nadobudnúť nehnuteľnosť tak, ako bola oplotená. Ona sama považovala celú nehnuteľnosť v rozsahu jej
oplotenia za vlastníctvo jej svokrovcom v tom čase. Nepamätá si, akú kúpnu cenu platili za nehnuteľnosť,

ale predstavovala odplatu za nehnuteľnosť ako aj dvor t.j. celý oplotený pozemok. Svokor kosieval za
domom, to bol časť pozemku pod oknom, kde bola vtedy detská izba a je to pozemok, ktorý je smerom k
žalovanej. O spornosti veci tušila z toho, že keď niekedy prechádzali D., počuli, že F. t.j. žalovaná alebo
jej deti, chcú ich nehnuteľnosť predať. Zostane tam len nehnuteľnosť žalobcov, ktorá bude zbúraná,
lebo im zavadzia. Ďalej svedkyňa vypovedala, že nehnuteľnosť patrila rodičom svokrovcov. Keď mal jej

manžel, narodený v 1974, štyri roky, svokor sa vrátil do D.. Nehnuteľnosť si vyporiadal so súrodencami.
Keď mal manžel 14 rokov, spomínal, že všetci na dome pracovali, opravovali ho.

8. Súd vykonal obhliadku spornej nehnuteľnosti. Pri obhliadke žalovaná uviedla, že namieta žalobu,
pozemky nie sú žalobcov. Keď prišla ako 25-ročná z prác z N. O., bol sporný pozemok ohradený

murovaným plotom, ktorý zhotovil pôvodný majiteľ. Svoje vlastnícke právo k pozemkom si voči
pôvodným majiteľom uplatňovala, z tohto dôvodu mali medzi sebou aj spory. Žalobcom ako súčasným
vlastníkom nič nevyčíta, je to chyba predchádzajúceho vlastníka. Keď žalobcovia nadobudli dom, svoje
vlastnícke právo k sporným pozemkom voči žalobcom si neuplatnila. Stalo sa tak až v dobe, keď juz MNV, teda z obecného úradu kontaktovala pani, aby predala pozemky. To bolo asi pred troma rokmi.
Vedela by si predstaviť situáciu vyriešiť odpredajom sporných pozemkov. Pozemky by predala za 55 eur
za m2, podľa realitnej kancelárie je cena 80 eur za m2 a v D. idú aj po 115 eur za m2.

9. Právna zástupkyňa žalobcov pri obhliadke uviedla, že syn žalovanej, pán D. F., asi pred dvoma
týždňami odstránil oplotenie pozemku za domom žalobcov, oplotenie bolo tvorené bežným pletivom
natiahnutým medzi stĺpmi a pozemok vyčistil (odstránil dreviny, vykosil). V miestach tohto odstráneného
oplotenia by mala prechádzať hranica novovytvoreného pozemku v zmysle geometrického plánu, ktorý

bol predložený k žalobe. Žalobcovia privolali policajnú hliadku, ktorej vysvetlili, že k predmetnej časti
pozemku prebieha konanie o určenie vlastníckeho práva.

10. Na ďalšom nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa žalobcov upravila petit žaloby, tak, že
žiadala určil, že žalobcovia sú ako manželia v podiele 1/1 k celku bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností a to pozemku parc. registra C parcelné číslo 665/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere

201 m2 a parcely registra C parcelné číslo 663 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 192 m2 v kat.
území D. obec D. okres G., ktoré vznikla alebo sa zmenili na základe geometrického plánu č. 43/2020.
Uvedenú zmenu súd nepovažoval za zmenu žaloby, išlo len o jasnejšie vymedzenie pozemku, ku
ktorému žiada priznať vlastnícke právo (podľa § 140 CSP je zmenou žaloby návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo, čo v danom prípade nie je naplnené).

11. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že samotná žalovaná pri obhliadke uviedla, že si svoje
vlastnícke právo voči žalobcom začala uplatňovať 3 roky spätne, keď sa začala realizovať výstavba na
susediacich pozemkoch strán sporu. Podľa jej názoru sama žalovaná do tej doby nemala vedomosť
o jej vlastníckom práve k dvoru a ako nedbalý vlastník by mala niesť vyššie riziko oproti žalobcom.

O tom, že žalovaná nadobudla vedomosť o svojom vlastníckom práve 3 roky spätne, svedčí aj výzva
jej vtedajšieho právneho zástupcu adresovaná žalobcom na vypratanie pozemku datovaná v novembri
roku 2020. V záverečnej reči k oprávnenosti držby, a to konkrétne k pomeru výmery prevádzaných
pozemkov a pozemkov ku ktorým sa reálne žalobcovia chopili držby, poukázala na rozhodnutie NS ČR
sp.zn.22Cdo/496/2004z03.06.2004,kdesúdkonštatoval,žepripomerovanívýmerjetrebapristupovať

individuálne a posudzovať skutkové okolnosti za ktorých vstúpili do držby pozemkov. Na základe
domnelého právneho titulu sa žalobcovia dostali do skutkového omylu ohľadom rozsahu nadobúdaných
nehnuteľností, ktoré v skutočnosti potvrdila aj svedkyňa K. F., keď pri obhliadke ukázala žalobcom
nehnuteľnosť v hraniciach, v ktorých dlhodobo užívali nehnuteľnosť právni predchodcovia žalobcov. Do
doby než v roku 2020 boli žalobcovia vyrozumení o vlastníckom práve žalovanej, nebolo preukázané, že

by existovali skutočnosti, na základe ktorých by mali vedomosť o vlastníckom práve žalovanej. Žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote
nevyjadrila, preto by súd nemal na jej neskoršie vyjadrenia prihliadať. V zmysle rozhodnutia KS v NR sp.
zn. 9Co/16/2022 zo 12.05.2022 je pri posudzovaní oprávnenosti držby na žalovaných, aby domnienku
dobromyseľnosti vyvrátili.

12. Súd zohľadnil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcov
a svedka, listinnými dôkazmi, a to najmä výpismi z listu vlastníctva č. XXX E. XXX pre k.ú D., výzvou
na vypratanie pozemku, obhliadkou miesta a fotodokumentáciou predloženou žalobcami a obstaranou
súdom pri obhliadke, geometrickým plánom č. 43/2020, kúpnou zmluvou zo dňa 25.06.2008, platobným

výmerom č 339, geometrickým plánom, čiastočným výpisom z LV č. XXX k 17.09.2019 a zistil tento
skutkový stav.

13. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú D., a to
pozemku parc.č. 663 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 119 m2 a stavby – domu so súp. číslom

981 postavenom na uvedenej parcele. Žalobcovia nadobudli uvedenú nehnuteľnosť do bezpodielového
spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.06.2008 od predávajúcich K. F., nar. XX.XX.XXXX
a J. F., nar. XX.XX.XXXX, za kúpnu cenu 1.250.000 Sk, z ktorej prvá časť 50.000 Sk bola zaplatená ako
záloha pred uzatvorením zmluvy a časť 1.200.000 Sk mala byť vyplatená po podpise zmluvy. V zmluve
bol ako predmet prevodu popísaný dom ako stavba so sedlovou strechou s 5 obytnými miestnosťami,

inžinierskymi sieťami a plynovým vykurovaním. Pozemok nebol okrem výmery (119 m2) špecifikovaný
osobitnými charakteristikami. Žalobcovia ako kupujúci v zmluve vyhlásili, že sa oboznámili so stavom
predávaných nehnuteľností z obhliadky na mieste samom. Predávajúci sa v zmysle zmluvy zaviazali
odovzdať nehnuteľnosti kupujúcim do užívania do 15.07.20008.14. Žalovaná je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú D., a to pozemku parc.č. 665
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 391 m2, pozemku parc.č. 666 o výmere 1628 zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 1628 m2 a stavby – domu so súp. číslom 981 postavenom na parcele 665 a stavby
– domu so súp. číslom 982 postavenom na uvedenej parcele 666 (pozn. súdu – v prípade domu so súp,
číslom 981 ide o duplicitný zápis vlastníckeho práva, keď je zapísaný na LV č. XXX ako aj na LV č. XXX;
na parcele č. 663 a 665 sa nachádza len dom, v ktorom bývajú žalobcovia, ktorých vlastnícke právo
k domu v konaní sporné nikto nerozporuje).

15. Geometrickým plánom na zameranie rodinného domu na p.č. 663 a oddelenie nehnuteľnosti p.č.
665/2, č. plánu 43/2020, vyhotoveným dňa 11.01.2021 geodetom H. D. I., autorizačne overeným dňa
11.01.2021 H. D. I. a úradne overeným dňa 28.01.2021 H. J. D., pracovníčkou katastrálneho odboru
Okresného úradu Nitra pod č. G1-52/2021, bol z parcely č. 665 o výmere 119 m2 (vo vlastníctve
žalovanej) odčlenený diel č. 3 o výmere 73 m2 a pričlenený k parcele č. 663 pôvodne o výmere 119 m2,

ktorá podľa nového stavu má mať výmeru 192 m2. Ďalej bola z parcely č. 665 novovytvorená parcela
č. 665/1 o výmere 117 m2, ktorej vlastníkom má zostať žalovaná a novovytvorená parcela č. 665/2
o výmere 201 m2, ktorej vlastníkom majú byť žalobcovia.

16. Z čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXX k 17.09.2019 vyplýva výmera parcely č. 665 v rozsahu

263 m2. Z platobného výmeru č. 339 zo dňa 26.05.2008 vyplýva, že právnemu predchodcovi žalobcov,
K. F., vymerala P. D. daň z nehnuteľností za pozemok – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 382
m2 a za stavbu na bývanie. Z projektovej dokumentácie inštalácie plynu k domu žalobcov z roku 1990
vyplýva, že dom žalobcov je podtavený v tvare L.

17. Výzvou na vypratanie pozemku pred podaním žaloby zo dňa 03.11.2020 žalovaná prostredníctvom
vtedajšieho právneho zástupcu vyzvala žalobcov na vypratanie nehnuteľnosti - pozemku parc.reg C KN
parc.č. 665 zastavané plochy a nádvoria o výmere 391 m2 v k.ú. D., zapísaného na LV č. XXX najneskôr
do 31.11.2020. Ako alternatívu žalovaná ponúka uvedený pozemok na predaj v sume 50 eur / m2.

18. Z obhliadky nehnuteľnosti súd zistil, že v danom prípade ide o rodinný dom vo vlastníctve žalobcov
postavený v tvare L a k nemu prislúchajúci dvor oplotený tehlovým múrom (z ľavej strany a spredu
pri pohľade od vstupnej brány na dvor) a pozemok za rodinným domom žalobcov, pôvodne oplotený
pletivom upevneným na betónových stĺpoch, ktoré bolo odstránené, betónové stĺpy zostali zachované.
Na dvore domu sa nachádzal latkový plot oddeľujúci časť dvora od záhradky. V časti dvora za latkovým

plotom sa nachádza vodovodná šachta / studňa s betónovým obmurovaním.

19. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

20. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

21.Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.zCivilnýsporovýporiadok(ďalejlenCSP)žaloboumožno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

22. Podľa § 69 ods. 1 veta prvá CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže

samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu.

23. Z procesného hľadiska bolo potrebné sa vysporiadať v rámci podmienok konania s procesnou
spôsobilosťou žalovanej. Zo znaleckého posudku D. D. F., súdneho znalca v odbore psychiatria,
vypracovaného v konaní vedeného na tunajšom súde sp. zn. 11Ps/22/2020 o obmedzenie spôsobilosti

žalovanej, vyplýva, že žalovaná trpí vážnou duševnou poruchou trvalého charakteru, pre ktorú si
neuvedomuje obsah a význam právnych úkonov a nie je schopná vnímať význam súdneho konania
a rozhodnutia. Súd preto vzhľadom na dôvodnú pochybnosť v zmysle § 69 ods. 1 CSP ustanovil
žalovanej procesného opatrovníka, najskôr osobu blízku osobu (syna žalovanej) a po odvolaní jehosúhlasu s ustanovením obec Mojmírovce. V priebehu predmetného konania bolo konanie o obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu (nie z dôvodu, že nie sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti). Súd mal za to, že zastúpenie opatrovníkom je naďalej dôvodné

vzhľadom na závery znaleckého posudku. Súd konštatuje, že aj v prípade, ak by odpadli dôvody na
ustanovenieprocesnéhoopatrovníka(resp.bynebolidané),podľanázorusúdubolorešpektovanéprávo
žalovanej strany na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces. Súd v prvotnom štádiu (ešte
pred ustanovením opatrovníka) doručoval žalovanej žalobu a výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, žalovaná
sa nevyjadrila. Súd na pojednávania predvolával aj žalovanú, písomne jej oznámil, že ak sa bude chcieť

ku konaniu vyjadriť, súd ju môže vyslúchnuť, rovnako ju oboznámil aj s obhliadkou, ktorej sa zúčastnila
a kedy jej súd umožnil vyjadriť sa k predmetu konania.

24. Následne súd pristúpil k vecnému posúdeniu žaloby a na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobcovia žiadajú určiť, že sú vlastníkmi pozemku – pozemku parc.č.
665/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 201 m2 a pozemku parc.č. 663 - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 192 m2, ktoré vznikli alebo zmenili stav na základe predloženého geometrického
plánu, titulom vydržania. Žalovaná nepoprela žiadne z relevantných tvrdení žalobcov. Základným
predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže

dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez
tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neisté.Prirozhodovaníoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmumusísúdposúdiť,čipodanáurčovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o
určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Súd má za to, že pokiaľ

je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom
konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností
zmenený, resp. môže byť zosúladený právny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, preto
podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom, ako dosiahnuť zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností. Tým je daný naliehavý právny záujem žalobcov na predmetnej určovacej

žalobe.

25. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou,
a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú a)

spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, d) oprávnená
držba po zákonom stanovenú dobu, e) uplynutie vydržacej doby, čo je v prípade nehnuteľnosti 10
rokov. Je nesporné, že žalobcovia sú ako fyzické osoby spôsobilým subjektom vydržania, rovnako
nehnuteľnosť, aj jej časť, je spôsobilým predmetom vydržania.

26. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, teda nakladanie s vecou ako so svojou,
ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný, že
mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale môže sa
opierať aj o domnelý právny dôvod. Z uvedeného vyplýva, že domnienka držiteľa, že mu vec patrí, sa
musí vždy opierať o niektorý z právnych úkonov alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých, podľa

jeho presvedčenia vec alebo právo nadobudol. V zmysle ustálenej judikatúry oprávneným držiteľom je
ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl
ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého

požadovať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.3.2011, sp.zn. 5Cdo/30/2010). Oprávnená
držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť.
Treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl
držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ak omyl presahuje rámec bežného, zvyčajného posudzovania vecí,nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť v síce dobrej
viere, no nie so zreteľom na všetky okolnosti, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným (z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp.zn. 5Cdo/234/2009). Otázka existencie dobrej viery sa

posudzujezobjektívneho hľadiska,tedapodľatoho,čidržiteľpribežnejopatrnosti,ktorúmožnoodneho
požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosti o tom, že mu právo alebo vec patrí. Nestačí zamerať
dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa. Hodnotenie dobrej viery je vždy vecou
individuálneho posúdenia a do úvahy treba brať všetky okolnosti, predovšetkým okolnosti, za ktorých
bola držba uchopená a vykonávaná.

27. V predmetnej veci je nadobúdacím titulom, aj keď putatívnym (domnelým), kúpna zmluva zo dňa
25.06.2008, na základe ktorej boli žalobcovia vzhľadom na všetky okolnosti presvedčení, že nadobudli
celý pozemok ohraničený v čase kúpy existujúcim oplotením, v rámci ktorého sa nachádza aj sporná
časť parcely parc. č. 665. Dobromyseľnosť žalobcov vyplývala jednak zo skutočnosti, že predávajúci
im odovzdávali oplotený pozemok s tým, že prevádzajú na žalobcov ako kupujúcich nehnuteľnosti

reálne v priestore ohraničené plotom. Predávajúci pri predaji nehnuteľností neuviedli, že je tu spor
o vlastníctvo parcely, resp. že si tretia osoba robí nároky na spornú parcelu, čo má súd potvrdené
výsluchom svedkyne, ktorá ako príbuzná predávajúcich a dobre znalá dlhodobého užívacieho stavu,
rovnako nemala vedomosť o vlastníctve žalovanej. V tomto smere nie je preukázané tvrdenie žalovanej,
že právni predchodcovia žalobcov (predávajúci) o tomto vedomosť mali (výsluch svedkyne preukazuje

opak), napokon k posúdeniu veci táto skutočnosť ani nie je rozhodujúca, nakoľko súd dobromyseľnosť
právnych predchodcov žalobcov nehodnotí, keďže sa žalobcovia nedožadujú započítania dobrej viery
ich právnych predchodcov (tvrdia, že sami splnili podmienky vydržania). Samotná žalovaná potvrdila, že
po kúpe nehnuteľnosti žalobcami nekonfrontovala žalobcov so svojím vlastníckym nárokom k sporným
parcelám, o svojom vlastníckom práve ich informovala až pred tromi rokmi (t.j. v roku 2020), teda o 12

rokov neskôr. Dobromyseľnosť žalobcov je podporená aj samotným postupom pri kúpe nehnuteľnosti,
keď reagovali na ponuku realitnej kancelárie, ktorá sprostredkovala celú kúpu a predaj nehnuteľnosti
a vypracovanie kúpnej zmluvy právnikom. V neposlednom rade o rozsahu žalobcami nadobúdaného
vlastníckeho práva boli pri obhliadke ubezpečení svedkyňou, ktorej príbuzenský vzťah k predávajúcim
a znalosť pomerov mohli odôvodnene pre žalobcov predstavovať záruku vo vzťahu k predmetu kúpy.

28. V prípade, ak sa nadobúdatelia chopia držby pozemku vo väčšej výmere, ako nadobudli na základe
konkrétneho právneho úkonu (kúpna zmluva), je potrebné skúmať, či je tento skutkový (faktický) omyl
ospravedlniteľný. Pokiaľ sa nadobúdateľ chopí držby časti susednej parcely, ktorú nekúpil, môže byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre

posudzovanie ospravedlniteľnosti omylu je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne
držaného pozemku (rozsudok NS ČR zo dňa 09.03.2000, sp. zn. 22 Cdo 1848/98). Pre zodpovedanie
otázky, aké prekročenie výmery je potrebné pri zachovní obvyklej poznať, záleží aj na tvare pozemku
a jeho umiestnenia v teréne. Význam hrá aj spoločné oplotenie pozemku, rozsah užívania právnym
predchodcom a pod. Teda je významné, či držiteľ nadobudol držbu odvodene od svojho predchodcu

v rozsahu, v ktorom ju predchodca držal (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1990/2018 zo dňa 0.01.2019).

29. V zmysle vyššie načrtnutých východísk súd posudzoval, či skutkový omyl žalobcov je
ospravedlniteľný. Je pravdou, že sa žalobcovia chopili držby prevyšujúcej dvojnásobok výmery
uvedenej v zmluve. K dôvodom pre ospravedlnenie omylu žalobcov možno pričítať, že nadobúdali

pozemok ohraničený dlhodobo existujúcim oplotením, pričom v takomto rozsahu pozemok užívali
právni predchodcovia žalobcov desiatky rokov. Oplotenie vybudoval právny predchodca žalobcov
minimálne pred 50 rokmi (žalovaná – 80 ročná uviedla, že keď prišla ako 25 ročná domov, už bolo
oplotenie vybudované). Súd má aj vykonanou obhliadkou nehnuteľností preukázané, že dom žalobcov,
sporný dvor, resp. sporné časti pozemku, tvoria jeden funkčný celok, vymedzený vo svojich hraniciach

pôvodným murovaným plotom a vzadu za domom pletivovým plotom (ktorý bol už v čase obhliadky
odstránený, avšak jeho priebeh je zjavný z betónových stĺpov, na ktorých bol plot uchytený). Samotný
dvor (spolu so záhradkou) prináležiaci k domu žalobcov postavenému v tvare L sa na prvý pohľad
javí malej rozlohy (čo je zrejmé aj z fotografií v spise na č.l. 12-13). Sporné časti pozemku boli
dlhodobo (desiatky rokov) užívané ako súčasť pozemku prináležiaceho k domu žalobcov. Ďalej je možné

v prospech žalobcov pričítať okolnosti kúpy nehnuteľnosti. Ako už bolo konštatované, nehnuteľnosť
síce kupovali od tretej osoby, ale prostredníctvom realitnej kancelárie, kedy je možné akceptovať, že
kupujúci sa ohľadom vlastností predmetu kúpy viac spoliehajú na realitnú kanceláriu vzhľadom na jej
odbornosť. Kúpnu zmluvu pre realitnú kanceláriu vypracoval právnik. Pre žalobcov išlo vôbec o prvúkúpudomuspozemkom(predtýmbývalivbyte).Zároveňprikúpenehnuteľnostíakozástupkyňarealitnej
kancelárie vystupovala nevesta predávajúcich, ktorá poznala pomery ohľadom užívania nehnuteľnosti.
Žalobcom boli pri kúpe nehnuteľnosti odovzdané listiny od právnych predchodcov, medzi ktorými je

aj platobný výmer za daň z nehnuteľnosti, z ktorého vyplýva výmera pozemku, za ktorý platil právny
predchodca žalobcov daň, v rozsahu 382 m2. Zároveň ešte v roku 2019 bola sporná parcela zapísaná
v katastri nehnuteľnosti len vo výmere 263 m2. Spolu s výmerou parcely č. 663 v rozsahu 119 m2
predstavuje výmeru 382 m2, za ktorú platili daň právni predchodcovia žalobcov. Vzhľadom na všetky
uvedené skutočnosti súd má za to, že omyl žalobcov je ospravedlniteľný.

30. Súd v súvislosti s ústavnokonformným výkladom § 134 Občianskeho zákonníka poukazuje na
závery Ústavného súdu SR, podľa ktorého pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním
vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods.

1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134
Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav
nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť vylučuje,

resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný. Pri ústavne
konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený
o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil
zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú

sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018). Nahliadajúc
na daný skutkový stav cez uvedené závery možno konštatovať, že žiadna zo skutočností zistených
v konaní nenasvedčuje tomu, že by žalobcovia nemohli byť presvedčení o poctivom nadobudnutí
nehnuteľnosti, najmä s poukazom na okolnosti kúpy a zaplatenie kúpnej ceny.

31. Žalobcovia do držby vstúpili najneskôr dňa 15.07.2008, kedy malo dôjsť podľa kúpnej zmluvy
k odovzdaniu nehnuteľností vrátane sporných častí pozemku (t.j. dvora, zadného dvora a pozemku
pod domom). Žalobcovia s držanými časťami parcely č. 665 nakladali ako s vlastnými, neboli zo strany
žalovanej (ani jej príbuzných, či tretích osôb) pri držbe rušení. Vydržacia doba uplynula dňa 15.07.2018.

Nebola preukázaná a dokonca ani tvrdená žiadna skutočnosť, na základe ktorej by žalobcovia mohli
v priebehu vydržacej doby nadobudnúť pochybnosť o svojom vlastníckom práve k sporným častiam
pozemkov. Naopak, žalobkyňa a žalovaná v podstate zhodne tvrdia, že sa tak malo udiať až po uplynutí
vydržacej doby, podľa žalobkyne v marci 2019, podľa žalovanej pred troma rokmi, t.j. v roku 2020, ktorá
si dovtedy u žalobcov svoje vlastnícke právo neuplatnila.

32. Žalovaná nepoprela žiadne skutkové tvrdenie žalobcov. Obrana žalovanej spočívala v podstate len
v tom, že daný stav je chybou predchádzajúceho majiteľa, s ktorým mala spor o vlastníctvo. Uviedla,
že žalovaným nič nevyčíta. Ako už bolo uvedené vyššie, samotná skutočnosť (nepreukázaná), že si
žalovaná uplatňovala vlastnícke právo u právnych predchodcov žalobcu, nie je relevantná, pretože súd

posudzoval splnenie podmienok vydržania len vo vzťahu k žalobcom. Iné tvrdenia žalovaná nepredložila
(súd vzhľadom na situáciu žalovanej neuplatnil koncentráciu v konaní na vyjadrenie žalovanej, ktoré
predložila až pri obhliadke).

33. Súd nemohol prihliadať na vyjadrenie žalovanej na č.l. 138, nakoľko podanie je podpísané úplne inou

(treťou) osobou bez vzťahu ku konaniu (aj keď žalovaná je označená, ako osoba, ktorá podanie robí,
podpísaný je A. I.). Odhliadnuc od uvedeného tvrdenia obsiahnuté v podaní nie sú spôsobilé zmeniť
právne závery súdu (maklérka mala sfalšovať plán domu a pozemku; skutočnosť, že maklérka nevedela
o vlastníctve žalovanej – uvedené tvrdili aj žalobcovia; podozrenie, či maklérka nepatrila k pozemkovej
mafii; tvrdenie, že F. neplatili dane – opak bol čiastočne v konaní preukázaný; skutočnosť, že o záhrady

sa 35 rokov nikto nestaral).

34. Súd konštatuje, že žalobcovia uniesli dôkazné bremeno v preukázaní podmienok vydržania častí
parcely č. 665 v k.ú. D., t.j. že sporné časti parcely mali v držbe nepretržite 10 rokov a boli vzhľadom navšetky okolnosti dobromyseľní v tom, že im vec patrí. Preto súd žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo
v prospech žalobcov k novovytvorenej parcele č. 665/2 o výmere 201 m2 a k zmennej parcele č. 663
o výmere 192 m2 (zväčšená o výmeru 73 m2 odčlenených z parcely č. 665), a to v zmysle geometrického

plánu č. 43/2020 vyhotoveného H. D. I., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (aj napriek tomu, že
vedené už nie je potrebné, nakoľko, geometrický plán, pokiaľ je úradne overený od 1.10.2018 a neskôr,
nie je treba okresnému úradu prikladať k žiadnemu návrhu na začatie katastrálneho konania - § 79l
zákona č.162/1995 Z.z).

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže boli v konaní plne úspešní žalovaní, svedčí im
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý im súd voči žalovanej priznal.

37. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.