Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-8Cpr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623200302
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4623200302.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., občan SR, proti žalovanému: E. D. F., IČO: XX XXX XXX, so sídlom
Tolstého 576/14, 953 01 Zlaté Moravce právne zastúpený Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., IČO:
36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, o zaplatenie 5.246,32eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že
o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 07.02.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia 5 276,32eur
s príslušenstvom.
1.1. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 25.05.2022 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu. V deň
nástupu, keď mu predložil žalovaný pracovnú zmluvu, mal voči nej výhrady a to hrubej mzde 762eur
mesačne, nakoľko podľa pracovnej inzercie 20.05.2022 zverejnil žalovaný inzerciu, na ktorú on reagoval
s uvedením sumy 1500eur brutto v kolónke základná mzda. V zmluve bol uvedený iba plat 762eur brutto
s odkazom na pohyblivú zložku. Žalovaný mu dal listinu, v ktorej bola uvedená pohyblivá zložka na str. 4

v časti III. spojená s absurdnými výsledkami predajov. Potvrdil, že nebol povinný takúto pracovnú zmluvu
podpísať, avšak uchádzač o zamestnanie je z princípu vždy v určitej tiesni aj bez finančných problémov
a z povahy veci je jasné, že žalovaný svojim konaním hrubo zneužíva tieseň a svoje dominantné
postavenie vo vzťahu uchádzač o zamestnanie - zamestnávateľ. Jeho pracoviskom bola predajňa
Továrenská 8, Zlaté Moravce, pracovný čas pondelok až piatok od 8,00hod. do 17,00hod., v sobotu
od 8,00hod. do 13,00hod. Mal plniť povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a to servisné práce
ma bicykloch, prípadne motocykloch ako i ostatné úlohy podľa pokynov zamestnávateľa. Evidencia

dochádzky prebiehala v papierovej podobe v dochádzkovej knihe uloženej v hlavnej budove, kde sa
zamestnanci zapisovali. Začiatkom júna 2022 bol vo firme ohlásený audit, ktorý mal byť 21.6.2022,
kvôli čomu bolo potrebné urýchlene urobiť poriadok v sklade náhradných dielov, čo predstavovalo
komplexnú inventúru a reorganizáciu. Pani G. žiadala žalovaného o pridelenie pracovníka na asistenciu
pri inventúre v sklade náhradných dielov, bol prítomný pri tomto rozhovore a žalovaný osobne poveril
jeho touto asistenciou s tým, že bolo potrebné si písať hodiny a že si niečo zarobí. Dohodli sa, že sa na
týchto prácach bude podieľať vždy po otváracích hodinách predajne resp. ukončenia servisných prác.

K 23.07.2022 odpracoval celkovo za 7/2022 - 184 hodín, s nevyčerpanou dovolenkou 32 dní to je 216
hodín. V júni 2022 odpracoval celkovo 340 hodín, z čoho príplatok za práce v nedeľu mu patrí za 9 hodín,
za sobotu 52 hodín a za prácu nadčas 174,5 hodín. Dňa 25.07.2022 odovzdal výpoveď, kde mu žalovaný
oznámil, že mu za odvedenú prácu nezaplatí. Za mesiac jún 2022 mu bolo zaplatené 1.460,95eur a zajúl 2022 1.424,99eur. Žalobou si uplatnil cenu práce v sume 8.109,36eur, z čoho mu zaplatil žalovaný
sumu 3.133,07eur, preto žiadal zaplatiť za odvádzanú cenu práce 4.976,32eur a 300eur za očierňovanie
ako odškodné a to spolu s úrokom z omeškania od 26.07.2022 vo výške 6% ročne.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k.8Cpr/3/2023-80 dňa 24.04.2023, voči ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, popiera žalobcove nároky v celom rozsahu, považuje ich
za nedôvodné, šikanózne a nezákonné. Inšpektorát práce Nitra vo svojom protokole, ktorý predložil
žalobca, nekonštatoval porušenie § 41 ods.10 Zákonníka práce, preto už základ nároku žalobcu, t.j.
suma 1500eur brutto/mesiac (podľa prepočtu žalobcu na hodinovú sadzbu 8,52eur/h), nie je dôvodný.

Je potrebné uviesť, že aj v samotnej inzercii je v hornej časti inzerátu uvedená suma 1500eur / mesiac
s dodatkom „plat je zložený zo základnej zložky a produktovej zložky, horná hranica nie je obmedzená“.
Je preto zrejmé, že plat 1500eur/mesiac je zložený zo základnej zložky a tzv. pohyblivej zložky. Pre
konanie je preto podstatný obsah pracovnej zmluvy, ktorú predložil žalobca, nakoľko pracovná zmluva
podľa § 43 ods.1 písm. d) Zákonníka práce povinne obsahuje mzdové podmienky. Tieto boli riadne
zadefinované v čl. IV. bod 4.1. tak, že mzda je zložená z pevnej čiastky 762eur brutto mesačne a z

pohyblivejzložkypodľaziskuzpredajatovarov.Taktokoncipovanúpracovnúzmluvužalobcadobrovoľne
podpísal, čo prehlásil v čl. X. bod 10.4 pracovnej zmluvy. Žalobca bol preto plne oboznámený s
mzdovými podmienkami a s tými dobrovoľne súhlasil. Žalobca nebol zo strany žalovaného nútený k
podpisu tejto pracovnej zmluvy, preto sa žalobca nemôže teraz domáhať iných nárokov, ako tých, ktoré
vyplývajú z pracovnej zmluvy. O zneužití bližšie žalobcom nedefinovanej tiesne nemá žalovaný

žiadnu vedomosť a ostro sa proti takejto difamácii ohrádza, nakoľko ako to uvádza aj samotný žalobca,
pred podpisom zmluvy mu bola zmluva bola detailne vysvetlená. Pre účastníkov pracovného vzťahu je
záväzný obsah pracovnej zmluvy, t.j. aj dojednané pracovné podmienky. Inšpektorát práce pri výkone
kontroly nezistil žiadne nezrovnalosti v obsahu pracovnej zmluvy, preto je v tomto smere pre strany
záväzná. Žalobca svoje nároky na mzdu za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a

nedeľu preukazuje fotografiami, ktoré majú preukazovať jeho skutočnú dochádzku do práce. Podľa § 97
ods.1 Zákonníka práce: „Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa
alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.“. Žalobca nepreukázal, že
by mu žalovaný prikázal prácu nadčas, resp. že by tvrdenú prácu nadčas vykonával so súhlasom

žalovaného zamestnávateľa. Preukázanie tohto atribútu je podstatné pre posúdenie dôvodnosti tejto
časti žalovaného nároku. Z dôvodu, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval splnenie
príkaznej povinnosti žalovaného alebo existenciu súhlasu žalovaného so žalobcovou údajnou prácou
nadčas, považuje žalovaný nárok na náhradu mzdy za prácu nadčas za plne nedôvodnú. V tomto
smere preto nepostačuje ako dôkaz fotografia neznámej evidencie dochádzky, keďže z neho nie je

zrejmý zákonom predpokladaný súhlas alebo príkaz zamestnávateľa s prácou nadčas žalobcu ani nie
je preukázané, že ide o evidenciu žalovaného. Inými slovami povedané, ak žalobca by aj v konaní
hodnoverne preukázal, že vykonal pre žalovaného prácu nadčas v akomkoľvek rozsahu, nemá nárok
na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas podľa § 121 ods.1 Zákonníka práce, pretože s
touto prácou nadčas nevyjadril žalovaný súhlas a ani nedal na ňu žalobcovi príkaz. Táto skutočnosť

bola žalobcovi vysvetlená ešte pred podaní žaloby v liste žalovaného. Ani vykonaná inšpekcia práce
nekonštatovala porušenie zákona vo vzťahu k práci nadčas, resp. k mzde za prácu
nadčas za mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu. Keby žalobca takúto prácu nadčas pre
žalovaného vykonal a nebola mu vyplatená, inšpekcia práce by musela konštatovať porušenie zákona
v tomto smere, čo sa však nestalo. Žalobca si uplatňuje okrem vyššie uvedených nárokov aj „odškodné“

v sume 300eur. Žalovaný považuje tento nárok za nedôvodný a nepreukázaný, čím ho popiera v celom
rozsahu. Zo znenia žalobného návrhu nie je zrejmé, o aký nárok žalobcu ide, z čoho vyplýva a ako
odôvodňuje žalobca jeho výšku. Zároveň žalovaný namietla splatnosť takéhoto nároku k 26.07.2022,
ako to uvádza žalobca vo svojom konečnom návrhu. Uvedená splatnosť tohto nároku nevyplýva z
jediného dôkazu alebo tvrdenia žalobcu, preto je tento nárok nepreskúmateľný a nedôvodný. zákonná

výška úrokov z omeškania ku dňu údajného omeškania (26.07.2022) predstavovala s poukazom na
§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. I. Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky č. 20/2013 Z.z. hodnotu 5%, keďže v sledovanom období bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky v hodnote 0%, ktorá sa navyšuje o päť percentuálnych bodov.
Uplatnená výška úrokov z omeškania v hodnote 6% je preto nedôvodná. Zároveň namietal

aj splatnosť príslušenstva. Žalobca splatnosť naväzoval na deň skončenia pracovného pomeru t.j. k
26.07.2022. Pre ustálenie začiatku omeškania dlžníka (§ 517 ods.2 Občianskeho zákonníka) je potrebné
vychádzať (pri nárokoch vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu) z pracovnej zmluvy. Podľa čl. VII.
bod 7.8 pracovnej zmluvy predloženej žalobcom: „V prípade ukončenia pracovného pomeru sa zmluvnéstrany riadia ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Podľa § 129 ods.3 Zákonníka práce pri
skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za posledné obdobie
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.“. Z dôvodu, že

pracovnázmluvaneupravujeosobitnedojednanývýplatnýtermín,tentosariadizákonnouúpravoupodľa
§ 129 ods.1 Zákonníka práce: „Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.“. Z uvedeného vyplýva, že mzda za mesiac júl 2022, kedy došlo ku skončeniu pracovného pomeru,
bola splatná až 31.08.2022. Žalovaný sa preto mohol dostať do omeškania s poukazom na § 122

ods.1 Občianskeho zákonníka až po tomto dátume, nie ku dňu 26.07.2022 ako tvrdí žalobca. Žalobcom
uplatnená lehota splatnosti úrokov z omeškania preto nekoreluje so zákonom ani so zmluvou a žalovaný
ju považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.
3. Žalobca v replike uviedol, že na pracovnom portáli profesia.sk sa inzerát zobrazuje v podobe, v
akej je priložený k žalobnému návrhu. V spodnej časti každej inzercie sú podstatné informácie zhrnuté a
zreteľne označené. Základná zložka mzdy brutto je tu uvedená pevne ako 1500eur. Z dodatku v inzercii

síce vyplýva, že plat na danej pozícii bude pozostávať zo základnej a produktovej zložky, avšak nijako
z neho nevyplýva, že z týchto dvoch zložiek pozostáva aj uvedená suma 1500eur, ktorá bola jasne
uvedená v mieste určenom pre uvedenie základnej mzdy, a ako základná zložka mzdy brutto je jasne
uvedená aj v spodnej časti inzerátu. Zo znenia inzercie ako celku, aj jej jednotlivých detailov, vyplýva,
že § 62 ods. 2 zákona 5/2004 Z. z. porušený nebol, hoci sa to odporca snaží naznačovať vlastným

výkladom uverejneného dodatku. Zákon totiž stojí nad pracovnou zmluvou a ani pracovnou zmluvou
nemožno dojednať podmienky, ktoré zákonu odporujú alebo nespĺňajú zákonom jasne stanovené
minimá, prípadne prekračujú zákonom stanovené maximá. Ad absurdum, ak by zamestnávateľ dojednal
pracovný čas na 300 hodín mesačne, bol by takýto stav nezákonný, aj keby zamestnanec takúto zmluvu
dobrovoľne podpísal a mal pred tým takéto časové nároky zamestnávateľa vysvetlené. Podpísaním

akokoľvekformulovanejpracovnejzmluvyzamestnancomzákonprezamestnávateľaplatiťneprestávaa
cestou špekulatívnej formulácie pracovnej zmluvy nie je možné kohokoľvek zbaviť jeho práv. Pre vyššie
uvedené akúkoľvek polemiku o základnej zložke mzdy považoval za bezpredmetnú, navrhol, aby súd
vyhlásil pracovnú zmluvu v tomto bode za neplatnú a trval na svojom nároku vychádzajúcom zo sumy
uvedenej do inzercie. Žalovaný však na polícii na výsluchu osobne potvrdil, že v jeho firme sa výkazy

hodín nevydávajú na žiadny protipodpis, a že zamestnanec si hodiny len nahlási u mzdárky, keď hodiny
odpracuje. Jedná sa o časový úsek ôsmych týždňov a približne dvesto hodín práce nadčas, ktoré neboli
zaplatené. Ani z jednej takejto úlohy ho odporca nestiahol, neodvolal, ani mu nijakým spôsobom nedal
najavo postoj, ktorý deklaruje dnes, napriek tomu, že sa nachádzal na firme pravidelne do večerných
hodínaojehočinnostivždyvedel,keďžehoňouúkoloval,nezriedkaišlooúlohysjehoosobnouúčasťou.

Pri žiadnej z plnených úloh žalovaný po celý čas nevyjadril ani akúkoľvek nespokojnosť či nevôľu tak
s množstvom, ako ani s kvalitou odvádzanej práce. Inšpektorát práce konštatoval a zdôrazňoval na
viacerých miestach, že žalovaný podklady nevyhnutné pre vykonanie kontroly neposkytol. Upozorňoval
tiež v protokole na skutočnosť, že žalovaný pre účely kontroly dodal také podklady, ktoré boli v
príkrom rozpore nie len s jeho tvrdeniami, ale aj v rozpore s tvrdeniami dalších zamestnancov o

svojom pracovnom čase - t.j., že zamestnanci v súlade s otváracími hodinami prevádzky uvádzali,
že pracujú napríklad aj soboty, avšak na žiadnej výplatnej páske ani v zamestnávateľom podstrčenej
kvázi - evidencii nebola žiadna sobota, dokonca údajná evidencia neodpovedala ani otváracím hodinám
prevádzky. Z dôkaznej situácie je teda evidentné, že žalovaný nielenže klame, ale sa dopúšťal falšovania
hospodárskej evidencie a falšoval účtovníctvo s cieľom zakryť skutočnosť, že zamestnancom neplatí za

prácu riadne a poctivo, ako im nárok na mzdu za prácu priznáva zákon. Inšpektorát práce konštatoval
porušenie zákona žalovaným vo veci jeho pracovnoprávneho vzťahu s ním, pričom vytknuté nedostatky
sa týkali len tých bodov, ktoré inšpektori skúmali a v ktorých žalovaný kontrolu nezmaril. Všetky vytknuté
nedostatky mal odstrániť v stanovenej lehote. Žalovaný tak vo viacerých bodoch dodnes neurobil,
napriek tomu, že tvrdí opak. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že z fotografií nie je evidentný jeho

príkaz alebo súhlas na prácu nadčas. Táto skutočnosť však nevyhnutne vyplýva výlučne z
jeho vlastného prístupu.
4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracovný pomer vznikol 22.05.2022, prvýkrát kontaktoval
žalovaného na základe inzerátu Profesia 21.05.2022, kde bola uvedená mzda 1500eur. Nevyplýva, že
táto suma nie je v základnej zložke mzdy. Keď prišiel k zamestnávateľovi bola už napísaná zmluva, pýtal

sa na definíciu pohyblivej zložky. Po niekoľkých hodinách mu bol predložený dokument, ktorý žalovaný
ani nepodpísal. Pracovná náplň, ktorú predložil - spôsob určenia pohyblivej zložky chýba. Evidencia
dochádzky sa viedla riadne, dokonca boli nabádaní, aby si robili vzájomnú kontrolu, bolo to položené
tam, kde bola kasa, pod kamerou. Nemal to okrem svedeckej výpovede ako inak potvrdiť. NadčasydefinujeZákonníkpráce,tietoúlohysiplnil.Žalovanýhoposielalnanákupy,dávalmuvozidlo,tankovaciu
kartu, peniaze, on pracoval v malej predajni, kde boli bicykle, motorky a po zatvorení o 17,00 hod.
tam mal opravovať a to v dielni, nakoľko firma mala dve prevádzky. Pokiaľ ide o inventúru - túto robil

spolu s pani G.. Bol tam kódovací alarm a pri odchode to spoločne kódovali, nadčasy si riadne písal. Je
nesprávne tvrdenie, žalovaného, že Inšpektorát práce nezistil porušenie zákona. Zákon o Inšpektoráte
práceuvádzaprávomociainšpektorrozhoduje,čobudekontrolované.Poukázalnazápisnicuovýpovedi
žalovaného na polícii s tým, že si vzájomne protirečí, kde i potvrdil písomnú evidenciu a na žiadosť súdu
ako i Inšpektorátu práce ju nepredložil. Súdu predložil iba tabuľku, výstup z účtovného softvéru, nejde

o relevantný podklad a evidenciu dochádzky. On si plnil svoje povinnosti, zapisoval to do evidencie.
Pokiaľ ide o namietaný útok predložil doklad z banky, zotrval na žalobe s tým, že Inšpektorát práce
nekonštatoval, že ui bola riadne vyplatená mzda. Nemajetkovú ujmu určil subjektívne. Nemal kľúč od
miesta pracoviska, ani kódy. Na pracovisko sa dostávali tak, že ráno čakávali kedy príde žalovaný alebo
pani G.. Tieto osoby mali prísť na H. XX. Odomkli, odkódovali, on si zobral kľúč od Továrenskej 8, ktorý
bol v trezore a tam išiel. Kód od Továrenskej 8 mal, nemal kľúč. Pokiaľ nepršalo vonku boli vystavené

bicykle a motory, ktoré po 17.00 h dal dnu, zamkol prevádzku a zakódoval, odišiel na H. XX robiť do
dielne servis. Počas výkonu práce kľúčom disponoval.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že k uzatvoreniu pracovného pomeru došlo uzatvorením pracovnej
zmluvy, predtým bol pohovor, dohodli sa na podmienkach. Boli dve prevádzky, v jednej z nich mal
pracovať ako samostatný predajca motocyklov a skútrov. Druhá prevádzka na Továrenskej 33 bola

centrála, tam boli motorové vozidlá. Inzerát bol na predajcu motorových vozidiel, ktorý si bude vytvárať
svoju klientelu. Žalobca bol prijatý ako predajca motocyklov, nemal vodičský preukaz na motocykel,
preto nemal robiť samostatného predajcu a dohodli sa, že bude robiť opravy. Nadčasy ktoré mu on
pridelil mal zaplatené. Nekázal vykonávať žiadnu inventúru, to mala na starosti pani G., nie žalobca.
Inventúra mala byť na centrále žalovaného v sklade, nie na predajni motocyklov. Pokiaľ ide o evidenciu

dochádzky nevedel, či si takto zamestnanci viedli dochádzku, ako bolo do spisu predložené. On vo firme
žije, je tam stále. Majú evidenciu príchodov a odchodov, ktoré robí jeho exmanželka ako účtovníčka.
On má vedomosť, kedy pracovník príde a odíde, keďže je tam stále. Pokyn na vykonanie asistencie
pri inventúre pani G. nedal, ona to mala na starosti. Účtovníčka, ak pracuje z domu, je doma, ak je
na pracovisku, má kanceláriu oproti nemu. Nevedel v období máj – júl, akú dobu trávila na pracovisku

a akú dobu pracovala z domu. Nepamätal si, kde bol od 15. do 19. júna 2022. V danom čase pani G.
mala živnosť, v súčasnej dobe má už zamestnanecký pomer. Nevedel, kto v rozhodnom období mal na
starosti sledovanie príchodov a odchodov pracovníkov, keď tam nebol, on si to kontroloval i telefonicky.
Podklady odpracovaného času u žalobcu ekonómke dával, vždy to bolo na papieri alebo v telefóne, ale
žalobca mal v pracovnej zmluve určené na mzdu mesačný predaj 5 až 7 motocyklov, nikdy to nesplnil,

napriek tomu sa mu vyplácali nadčasy. Doklad podľa prílohy 14 je ten, čo narátali dievčatá- buď pani
G. alebo D. - bývalá manželka, on o ňom ani nevie, vtedy mu prepadli syna, mal strach o život syna.
Dokument bol vytvorený na základe nejakej prílohy hodín od žalobcu, nevedel o aký išlo.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov I. G., I. A., J. K., B. L., M. N., I. E.,
pracovnou zmluvou, výpoveďou z pracovnej zmluvy, pracovnou náplňou, inzerciou, fotokópiu príchodov

a odchodov, pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-1196/ZM-NR-2022, spisom Inšpektorátu práce
Nitra č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2022/4283 a zistil nasledovný skutkový stav:
6.1. Dňa25.05.2022uzatvorilžalobcaakozamestnanecsožalovaným,akozamestnávateľompracovnú
zmluvu na pracovnú pozíciu predajca motorových vozidiel a charakteristikou práce: zamestnanec
bude vykonávať predaj motocyklov, skútrov, elektro motocyklov, elektrobicyklov a príslušenstva, servis

pre zákazníkov spojený s predajom a údržbou tovaru - financovanie, poistenie, práce spojené
s kompletným vybavením zákazníka. Príprava a účasť na promo akciách, inzerovanie a propagácia
tovaru, šírenie dobrého mena značky a ďalšie činnosti podľa pokynov zamestnávateľa. Miestom
výkonu práce bola Továrenská 8, Zlaté Moravce a podľa čl. IV. bola dohodnutá mzdy za vykonanú
prácu a) pevná čiastka vo výške 762eur brutto,, b) pohyblivá čiastka z dohodnutého zisku z predaja

moto/bike nad 10kusov/mes. pozn. Pohyblivá čiastka je vypočítaná zo zisku z predaja moto/bike
zabezpečeného týmto zamestnancom, na základe predložených a následne schválených reportov
zamestnávateľom. Pohyblivá čiastka je počítaná brutto. Spôsob výpočtu pohyblivej čiastky je uvedený
v internej smernici. Mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pracovný čas dohodnutý na 40hodín týždenne

v jednosmennej prevádzke.
6.2. Žalobca predložil vo veci:Výpoveď pracovnej zmluvy bez dátumu a potvrdenia prevzatia žalovaným, podľa ktorej ukončil pracovný
pomer v skúšobnej dobe podľa § 59 ods. 1 písm. dňa Zákonníka práce.

Oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa ust. § 72 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov, bez podpisu osoby za žalovaného.

6.3. V predložených fotokópiách PRÍCHODY a ODCHODY je zápis vyhotovený žalobcom o príchode
do práce a odchode: dňa 01.06.2022 7,50hod.-14,00hod.; dňa 02.06.2022 8,15hod.-13,00hod.;

dňa 03.06.2022 7,45hod.-17,00hod., dňa 04.06.2022 7,50hod.-13,30hod., dňa 7.06.2022 zápis
o dňoch 06.06.2022 8,00hod.-20,00hod. a 07.06.2022 7,45hod.-18,00hod., dňa 08.06.2022
7,55hod.-20,00hod., dňa 09.06.2022 08,00hod.-18,30hod., dňa 11.06.2022 zápis o dňoch 10.06.2022
8,00hod.-22,30hod. a 11.06.2022 8,00hod.-22,00hod., dňa 13.06.2022 8,00hod.-22,00hod., dňa
14.06.2022 8,00hod.-22,00hod., dňa 17.06.2022 zápis o dňoch 15.06.2022 8,00hod.-21,00hod.,
16.06.2022 8,00hod.-23,30hod. a 17.06.2022 8,00hod.-23,30hod., dňa 20.06.2022 zápis o dňoch

20.06.2022 8,00hod.-00,45hod., 18.06.2022 8,00hod.-24,30hod. a 19.06.2022 10.00hod.-19,00.hod.,
dňa 21.06.2022 8,00hod.-23,00hod., dňa 22.06.2022 8,00hod.-18,00hod., dňa 23.06.2022
8,00hod.-23,00hod., dňa 25.06.2022 zápis o dňoch 24.06.2022 8,00hod.-01,00hod. a 25.06.2022
8,00hod.-24,00hod., dňa 27.06.2022 8,00hod.-24,00hod., dňa 28.06.2022 8,00hod.-21,00hod., dňa
30.06.2022 zápis o dňoch 29.06.2022 8,00hod-18.00hod., a 30.06.2022 8,00hod. bez zápisu odchodu,

dňa 04.06.2022 zápis o dňoch 01.07.2022 8,00hod.-18,00hod., 02.07.2022 8,00hod.-13,00hod.
a 4.07.2022 8,00hod.-18,00hod., dňa 07.07.2022 zápis o dňoch 06.07.2022 8,00hod.-18,00hod.
a 07.07.2022 8,00hod.-17,00hod., dňa 08.07.2022 8,00hod.-17,00hod., dňa 09.07.2022
8,00hod.-14,00hod., dňa 11.07.2022 8,00hod.-17,00hod., dňa 12.07.2022 7,45hod.-18,40hod., dňa
13.07.2022 10,00hod.-18,00hod., dňa 14.07.2022 8,00hod.-19,40hod., dňa 18.07.2022 zápis o dňoch

15.07.2022 7,50hod.-18,00hod., 16.07.2022 7,50hod.-20,00hod. a 18.07.2022 7,50hod.-20,00hod.,dňa
19.07.2022 7,45hod.-18,30hod., dňa 20.07.2022 7,55.-18,10hod.,
6.4. Podľa výplatných pások mal zaplatenú mzdu:
za 5/2022 mal vyplatenú mzdu žalobca 158,35eur netto, pri pracovných dňoch 22 a hodín 176,
s odpracovanými 4,88dňami, 39hodín, nadčasový príplatok 7hod., za prácu v sobotu 5hod. a doplatok

k minimálnej mzde 0,04eur, spolu 158,35eur.
za 6/2022 mal vyplatenú mzdu žalobca 828,06eur netto, pri pracovných dňoch 22 a hodín 176,
sodpracovanými21,44dňami,171,50hodín,nadčas55,15hod.,nadčasovýpríplatok50,65hod.,zaprácu
v sobotu 20hod. a náhradné voľno 4,5hod.
za 7/2022 bola vyplatená mzdy 796,97eur netto, pri pracovných dňoch 20 a hodín 160, s odpracovanými

15dňami, 120hodín, nadčas 47,20hod., nadčasový príplatok 47,20hod., za prácu v sobotu 27,50,
dovolenka 2 dni, preplatená dovolenka 2 dni, mzda za sviatok 1 deň.
6.5. Zo spisu MV SR, ORPZ v Nitre, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Zlaté Moravce
pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-1196/ZM-NR-2022 bolo preukázané:
Dňa 12.09.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o trestnom oznámení, v ktorej podal trestné

oznámenienažalovanéhoažiadaldoplateniemzdyzajún2022vovýške604,18eur,príplatoknastravné
48eur, za júl 2022 mzdu 90,38eur, spolu 742,56eur.
Dňa 17.10.2022 bol spísaný dodatok k zápisnici, v ktorej žalobca potvrdil, že mu žalovaný zaplatil
nedoplatok na mzde za 6/2022-7/2022 ako i sumu 48eur na stravnom, celkovo sumu 694,56eur.
Vo výpovedi zo dňa 12.10.2022 žalovaný uviedol, že nadčasy si žalobca nahlasoval u mzdárky O. D.,

prípadne u neho a na základe týchto údajov mu to bolo vyplatené.
Uznesením zo dňa 17.01.2023 poverený príslušník PZ OO PZ Zlaté Moravce odmietol trestné
oznámenie podané žalobcom, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku.
6.6. Svedkyňa I. G. uviedla, že u žalovaného pracovala na základe živnosti, robila inventúru v sídle

firmy. Zrátanie tovaru, zaevidovanie, išlo o predajňu vozidiel a autoservisu. Z času na čas jej asistovali
zamestnanci, bol prizvaný pán A., ktorý sa na tom podieľal vo veľmi málom podiele. Počas pracovného
dňa inventúru riešila prevažne sama. Mala dohodnutú prácu vykonanie inventúry, toto vykonávala.
Mali dohodnuté dielo, neriešila čas, v ktorom to vykonávala. Prišla, spravila čo stihla a išla domov.
Nepamätala si, že by sa niekto iný podieľal na inventúre, okrem pána A.. Na mzdy pre zamestnancov

dávala účtovníčke report predaného tovaru, jednalo sa viac menej o vozidlá, počet predaných vozidiel.
Nedávala podklady týkajúce sa upratovačiek a pracovníkov v dielni. Po nahliadnutí do spisu na súpis
odpracovaných hodín žalobcom, o tabuľke nemala vedomosť. Evidenciu dochádzky viedla ekonómka,
ktorá spracovávala mzdy. Pracovisko mala v sídle firmy. Počas covidu robila z domu a máj – júl minulýrok, bola na firme. Neevidovala dochádzku zamestnancov. Nevedela či došla vo firme do kontaktu
s dochádzkovou knihou. Pokiaľ ide o to, či žalobca s ňou pracoval po 17 hod. bolo to letné obdobie,
nesledovalačas,bololeto,svetlo,bolisituácie,kedyjehochodilaskontrolovaťnapredajňu,kdepracoval,

radil sa s ňou o administratívnych veciach. Riešili sme napr. sociálne siete, ktoré mal spravovať žalobca
a nerobil to, predaj tovaru, ktorý mal predávať, aké doklady musí mať.
6.7. SvedokI.A.vypovedal,žebolprijímacítechnikužalovanéhonaautá.Pripodpisepracovnejzmluvy
si nepamätal, či podpisoval nejakú internú smernicu. Základný pracovný čas mal od 8,00 do 16,00 -17.00
hod., 8 a pol hodiny a v sobotu od 8,00 do 13,00 hod. Žalovaný ho žiadal, aby plnil aj nejaké iné úlohy nad

rámec pracovnej zmluvy, písomnú podobu to nemalo. Zamestnanci tam zostávali po pracovnej dobe,
on najskôr zostával tiež, nechápal prečo, neskôr mu to prekážalo. Žalovaný nehovoril, že tam mávajú
zostávať dlhšie, iba vtedy, keď bola nejaká robota. Robota tam bola stále. Nebolo to tam tak, že by
každý deň bolo povedané čo má konkrétne spraviť, on sa postupne dovtípil, čo má robiť. Manažment
tam nebol taký, že by hovoril konkrétne čo robiť. Evidoval si pracovný čas v knihe, keď prišiel tak sa
zapísal i keď odchádzal a evidenciu si robil i pre seba. Všetci zamestnanci, ktorí ráno prišli a potom

i odišli sa zapisovali. Žalovaný vravel, aby si tam značil kedy príde a kedy odíde. On si to fotil a potom
si to aj značil. Žalovaný vychádzal pri dochádzke iba z knihy. S účtovníčkou dochádzal do kontaktu, ak
potreboval nejaké potvrdenie, alebo ohľadom platenia, bývala tam málo väčšinou, robila z domu. Mala
prísť kontrola, robila sa v sklade inventúra, robil ju tam žalobca do noci i s pani G.. Pokiaľ bolo niečo
zo skladu doniesť, tak si zobral kľúč a odtiaľ to doniesol. Nepamätal si, on inventúru tam moc nerobil.

Keď mala byť tá kontrola zostával i on dlhšie, nepamätal si čo robil, ale roboty tam bolo dosť. Či za to
dostal zaplatené, bola to malá suma, 600-700 eur, vtedy to ani neriešil, ani neskôr to neriešil. Pracoval
u žalovaného na hlavnej budove, chodil i na Továrenskú 8, keďže mal vodičský preukaz na motorky
atietopremiestňoval.DochádzkováknihasanachádzalavovnútriareálunastolenaH.XX,kdepracoval
ako prijímací technik, niekedy pendlovala hore-dole, keď bol koniec mesiaca zobrala sa hore kde bola

ekonómka, kniha teda bola v miestnosti, kde on sedel alebo kde ekonómka. Tú knihu si nemohol hocikto
vziať. Nevedel uviesť, ktoré dni tam zostal dlhšie, to by si musel pozrieť dochádzku. Presné dni, kedy
tam bol dlhšie do noci žalobca s pani G. uviesť nevedel, ale vedel, že to bolo týždeň - dva pred tým, ako
mala prísť tá kontrola, možno i dlhšie, nevedel. V sklade robili inventúru. Keď tam išiel niečo vziať, tam
ich videl. Keď si niečo zobral a robila sa inventúra tak to zapísal. Po pracovnej dobe nebral nič, on bral

veci pre servis, ktorým to aj odovzdal. Po jeho pracovnej dobe 17,00 hod. keď bol ešte na pracovisku
a bol niečo vziať do skladu, videl tam žalobcu s pani G. v sklade. So žalobcom sa nestretáva, náhodne
sa párkrát stretli, pýtal sa ho čo a aký majú spor.
6.8. Svedkyňa J. K. uviedla, že po príchode do práce tam mali takú knihu, do ktorej sa dobrovoľne
zapisovali. Zapisovali tam čas príchodu, dátum a podpísali sa. Taktiež videla ako sa do tejto knihy

podpisuje M. N.. Kniha sa nachádzala na stolíku v predajni. Žalobcu v práci videla, evidovala ho, ale
nevedela čo robil, ona pracovala v tej veľkej časti. Každý deň sa do knihy nezapisovala. Nemala pokyn
kontrolovať ostatných, či sa zapíšu do knihy. Žiadny zmluvný vzťah v súčasnej dobe so žalovaným nemá.
Po skončení pracovného pomeru so žalovaným nebola v kontakte.
6.9. Svedok B. L. uviedol, že pracoval v menšej časti, za predajňou za ktorou bola jedna dielňa a tam

ďalej druhá. Ekonómka mu dala papier, kde si písal dochádzku. Do dochádzkovej knihy si zapisoval, keď
bol na pracovisku a robil si veterány, to bolo mimo pracovný pomer, pre seba. aby sa vedelo, koľko času
strávil na pracovisku. Mal pracovnú dobu od 8,00 do 17,00 hod. to, čo je zapísané v tom zošite robil
pre seba veterány, v tom mesiaci nedostal v podstate výplatu, keďže zamestnávateľ nemal pre neho
robotu. Nevedel, či sa tam iní zapisovali, on sa zapisoval pre vlastnú potrebu, aby vedel, koľko hodín

odpracoval na to veteráne, ktorého vlastníkom bol šéf s tým, že si ho potom odkúpil a pripravoval si ho
prakticky pre seba. Nepamätal si presne, keďže je to viac ako rok dozadu, kedy bol na H. XX a či tam
bol každý deň. Keď pracoval na veteráne nepotreboval vstupovať do skladu náhradných dielov. Medzi
ním a žalovaným nie je žiaden kontakt odkedy odišiel.
6.10. Svedok M. N. uviedol, že pracoval u žalovaného ako brigádnik v roku 2022. V tom čase sa učil

za automechanika, tak sa tam pozeral a keď bolo treba umyl auto. Dochádzka a evidencia tam nebola,
zapisovalo sa tam, aby sa vedelo kto tam na pracovisku bol odkedy dokedy. Bol platený podľa toho
koľko áut umyl a za aký čas to stihol. Zapisoval sa do knihy dochádzky ako M., stalo sa, že si odbehol
sa najesť, tak sa tam zapísal. I ostatní pracovníci sa zapisovali, v podstate kto tam v to čase bol. Do
knihy zapisoval i príchody, aby sa vedelo, kto v danom čase bol na pracovisku, aby sa vedelo, keby

niečo. Konkrétne si nespomínal aké úlohy plnil 16.07.2022. Nevedel uviesť, či tam bol v auguste, keď sa
vykonávala kontrola z Inšpektorátu práce. S bývalými kolegami alebo žalovaným, keď sa niekde stretnú
sa pozdravia. Nenavštívil žiadneho kolegu u neho doma.6.11. Svedok I. E. uviedol, že pracoval u žalovaného v roku 2023 na brigádu. Evidenciu dochádzky si
nepamätal, keď ho zbadali, vedeli, že tam je. Pracoval ako mechanik v dielni, žalobcu tam videl, možno
bol mechanik alebo predajca.

6.12. Zo spisu Inšpektorátu práce Nitra č. IPNR/IPNR_OPPV/KON/2022/4283 bolo preukázané:
Listom zo dňa 08.08.2022 oznámil IP Nitra žalobcovi, že začala inšpekcia práce so zameraním sa na
oblasťdodržiavaniapracovnoprávnychpredpisovamzdovýchpredpisovapredpisovupravujúcichzákaz
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a bol žalobca vyzvaný na predloženie dokladov.
Listom zo dňa 24.08.20223 IP zaslal žalobcovi odpoveď na podnet v ktorom bolo zistené, že:

Zamestnávateľ žalobcovi písomnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru (potvrdenie
o zamestnaní) doručované poštovým podnikom nezaslal ako doporučenú zásielku s doručenkou
a poznámkou „do vlastných rúk“, čím porušil § 38 ods. 2 Zákonníka práce
Zamestnávateľ nepoukázal žalobcovi mzdu na ním určený účet v banke tak, aby určená suma
peňažných prostriedkov bola pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu, čím porušil ust.
§ 130 ods. 8 Zákonníka práce,

Zamestnávateľ žalobcovi pri skončení pracovného pomeru nevyplatil mzdu splatnú za mesačné obdobie
júl 2022 v deň skončenia pracovného pomeru, čím porušil § 129 ods. 3 Zákonníka práce,
Zamestnávateľ na požiadanie neposkytol inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady
a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a to: žalobcovu evidenciu
pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti

zamestnanca v zmysle § 99 zákonníka práce, čím porušil § 16 ods. 2 písm. a) zák.č. 125/2006
Z.z. o inšpekcií práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7. Právne posúdenie veci:
7.1. Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá

dobrým mravom ( § 15 Zákonníka práce, ďalej len „ZP“)
7.2. Zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú
zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania
podľa osobitného predpisu. (§ 41 ods. 10 Zákonníka práce)
7.3. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a

zamestnancom; ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (§ 42 ods. 1 ZP)
7.4. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba
jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na
uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy,

ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. ( § 48 ods. 1 ZP)
7.5. Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho
súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného
času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
(§ 97 ods. 1 Zákonníka práce)

7.6. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch
prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas
nepretržitého odpočinku medzi dvoma smenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 954 ods. 2
až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma smenami sa nesmie pritom krátiť
na menej ako osem hodín.( 97 ods. 5 Zákonníka práce)

7.7. Zamestnávateľ nesmie zverejňovať ponuky zamestnania, ktoré obsahujú akékoľvek obmedzenia
a diskrimináciu podľa rasy, farby pleti, pohlavia, veku, jazyka, viery a náboženstva, zdravotného
postihnutia, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu,
príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu, manželského stavu a rodinného stavu.
Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy.

( § 62 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti)
7.8. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého
výkonu.“ (§ 119 ods. 3 Zákonníka práce)
Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi základnú zložku mzdy,
ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Poskytovaním základnej

zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať ďalšie zložky mzdy, ak táto povinnosť
vyplýva zo zákona, osobitných predpisov, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy. (§ 87a ods. 4
Zákonníka práce)7.9. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôla nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo ich spôsob vyjadrenia obvykle

znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený. (§ 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka).
7.10. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, onačenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí

dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. (§ 132 ods. 1 až
3 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
7.11. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. (§ 149 CSP)
7.12. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (§ 151

ods. 1 CSP)
7.13. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu.(§ 150 ods. 1 CSP)
7.14. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (§ 151 ods. 2 CSP)

7.15. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým s dokazovanie končí. (§ 154 CSP)
7.16. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. (čl. 8 CSP)
8. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav a v konaní nebolo sporné:

Žalovaný zverejnil inzerciu na obsadenie voľného pracovného miesta na portály Profesia.sk Samostatný
predajca nových vozidiel, s miestom práce H. XX, O. I., na plný úväzok so mzdovými podmienkami
(brutto) 1 500eur/mesiac, plat zložený zo základnej zložky a produktovej zložky, horná hranica nie
je obmedzená, požadované vodičské oprávnenie skupiny B. V spodnej časti inzercie s uvedením:
Dátum zverejnenia: 20.05.2022, lokalita: Zlaté Moravce, Pozícia: administratívny pracovník, referent,

Leasingový poradca, Obchodný zástupca, Odborný predajca, predavač, Spoločnosť: AUTO EXTRA,
Základná zložka mzdy(brutto): 1 500eur/mesiac,
Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 25.05.2022 na pracovnú pozíciu: predajca motorových vozidiel,
miesto výkonu práce. H. X, O. I., mzda v zložení z pevnej čiastky vo výške 762 eur brutto
a pohyblivej čiastky z dohodnutého zisku z predaja moto/bike nad 10kusov/mes. pozn. Pohyblivá

čiastka je vypočítaná zo zisku z predaja moto/bike zabezpečeného týmto zamestnancom, na základe
predložených a následne schválených reportov zamestnávateľom. Pohyblivá čiastka je počítaná brutto.
Spôsob výpočtu pohyblivej čiastky je uvedený v internej smernici. Mzda zamestnanca je splatná pozadu
za mesačné obdobie, a to najneskôr v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Žalobca zaslal žalovanému výpoveď v skúšobnej dobe listom zo dňa 25.07.2022.

9. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 5.276,32eur s prísl., ktorá pozostávala z výpočtu doplatku ku
mzde z jej výšky podľa inzercie 1500eur/mesačne a náhrady za odpracované nadčasy.
9.1. I. vo výške 1500eur brutto/mesačne:
Podľa § 62 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti „zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky
zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy“. Pojem zamestnávateľ na účely § 3 zákona

o službách zamestnanosti je širší, napr. za zamestnávateľa na účely zákona o službách zamestnanosti
sa považuje aj „... právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa tohto zákona,
najmä sprostredkovanie zamestnania za úhradu“. Ponuka zamestnania je ponuka pracovného miesta u
zamestnávateľa bez ohľadu na formu, akou sa podáva (napr. tlač, internet, rozhlas a televízia), ktorá je
verejná - ponuka verejnosti, t.j. nejde o individuálnu ponuku (napr. osobnú ponuku od tzv. headhuntera).

Ustanovenie sa týka „základnej zložky mzdy“ [ktorá podľa § 118 ZP „je zložka poskytovaná podľa
odpracovaného času“ (napr. 5 eur/hodina, 800 eur mesačne pri úväzku 40 hodín týždenne) alebo
dosiahnutého výkonu (napr. 1 euro za kus)]. Vzhľadom na použitý pojem „základná zložka mzdy“ sa
uvedené nevzťahuje na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru ani na systémy
odmeňovania pri výkone práce vo verejnom záujme a v štátnej službe, kde sa používajú tabuľkové

platy. V nadväznosti na to § 41 ods. 10 ZP ustanovuje, že „zamestnávateľ pri uzatvorení pracovnej
zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej
zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania podľa osobitného predpisu“ a podľa § 43 ZP je
za vyhotovenie pracovnej zmluvy zodpovedný zamestnávateľ. Zo zverejnenej inzercie jednoznačnevyplýva, že uvedená mzda vo výške 1.500eur pozostáva zo základnej mzdy ako i pohyblivej. Inzerát bol
zverejnený v rozpore s ust. § 41 ods. 10 ZP, keďže nebola jasne uvedená výška základnej mzdy, tak ako
to požaduje zákona a osobitný predpis § 62 ods. 2 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti), pričom

toto pochybenie nespôsobuje výklad, že ide o ponuku mzdy vo výške 1.500eur ako základnú mzdu,
čo nepotvrdzuje ani zhrnutie inzercie v spodnej časti, kde je uvedená ako základná mzdy 1.500eur,
čo je v rozpore s údajom v základnej časti hore 1500eur ako základná + pohyblivá časť mzdy. Súd
ďalej poukazuje na to, že inzercia bola zverejnená pre pracovnú pozíciu samostatného predajcu
nových vozidiel s miestom výkonu práce Továrenská 33, Zlaté Moravce s požiadavkou vodičského

oprávnenie na skupinu B. Pracovná zmluva bola uzatvorená na pozíciu predajcu motorových vozidiel
(motocyklov, skútrov, elektromotocyklov, elektrobicyklov a príslušenstva) pre predajňu na Továrenskej 8,
Zlaté Moravce. Vzhľadom na zverejnený inzerát a pracovnú zmluvu, nejde o totožné pracovné miesto,
nakoľko podľa inzerátu malo ísť o predajcu nových motorových vozidiel na Továrenskej 33 a žalobca bol
prijatý na pracovné miesto predajcu motorových vozidiel, podľa špecifikácie – elektro na Továrenskej 8.
Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

9.2. Náhrady za odpracované nadčasy.
9.2.1. Žalobca k uplatneným nadčasom tvrdil, že začiatkom júna 2022 bol osobne prítomný pri
rozhovore žalovaného so svedkyňou G., kedy ho mal žalovaný osobne poveriť asistenciou pri inventúre
v sklade náhradných dielov, aby si písal hodiny, že si niečo zarobí. Žalovaný poprel, že by poveril žalobcu
vykonávaním inventúry, ktorú mala na starosti svedkyňa G. a táto sa robila na centrále, nie na predajni

motocyklov, kde pracoval žalobca. Svedkyňa G. potvrdila, že robila inventúru v sídle žalovaného,
z času na čas jej asistovali zamestnanci, prizvaný bol pán A.. Žalobcu chodila kontrolovať na predajňu,
radil sa s ňou o administratívnych veciach. Taktiež i ďalší v konaní vypočutý svedkovia K., L., N. a E.
nepotvrdili, že by žalobca vykonával v mesiaci 6/2022 inventarizáciu v sklade a teda i prácu nadčas.
Svedok A. tvrdil, že inventúru robil žalobca so svedkyňou G. do noci, čo bolo týždeň – dva pred tým,

ako mala prísť kontrola, možno i dlhšie. Tvrdil, že chodil do skladu pre veci do servisu, tam ich videl,
pričom po pracovnej dobe nič nebral a zároveň tvrdil, že keď išiel po pracovnej dobe niečo zobrať,
videl v sklade p. G. so žalobcom. Výpoveď tohto svedka bola rozporná. Tvrdenie svedka, že mal
žalobca vykonávať inventúru týždeň – dva pred tým, ako mala prísť kontrola, možno i dlhšie, toto bolo
spochybnené pracovnou zmluvou svedka, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 06.06.2022 s nástupom

do práce od 07.06.2022. Nakoľko podľa jeho tvrdenia malo ísť i o dobu pred 07.06.2022 (kontrola
mala byť 21.06.2022), tohto svedkom nemohol byť, keďže ešte nepracoval u žalovaného. Taktiež pokiaľ
ide o tvrdenie svedka A., že mal robiť žalobca inventúru do noci nebolo preukázané, nakoľko počas
obdobia od 07.06.2022 do 20.06.2022, pri jeho pracovnom čase od 8,00hod. do 17,00hod., zo zápisu
vykonaného svedkom vyplynulo, že v noci kedy podľa neho mal zaznamenať žalobcu pri vykonávaní

inventarizácie, nepracoval. Mal zaznamenaný pracovný čas 07.06.2022 do 18,30hod., 08.06.2022 do
19,30hod., 09.06.2022 do 19,00hod., 10.06.2022 do 18,00hod., 11.06.2022 do 13,00hod., 14.06.2022
do 17,00hod.,15.06.2022 do 17,00hod., 16.06.2022 do 18,30hod., 17.06.2022 do 19,00hod., 18.06.2022
do 13,30hod. a iba dňa 20.06.2022 v noci do 00,55hod.
9.2.2. Žalobca vykonávanie nadčasov preukazoval fotokópiami príchodov a odchodov. Žalovaný sa

k tomu vyjadril, že evidenciu robila jeho exmanželka ako účtovníčka. Svedkyňa G. neriešila evidenciu
dochádzky, nakoľko mala zmluvu o dielo, svedok A. si evidoval pracovný čas v knihe, zapisoval
sa keď prišiel a keď odchádzal, evidenciu si robil i pre seba, svedkyňa K. potvrdila, že kniha sa
nachádzala vo firme, dobrovoľne sa do nej zapisovali, svedok L. potvrdil, že sa tiež zapisoval do
danej knihy a to i v čase keď nepracoval, a bol mimo pracovný pomer a bol na pracovisku, čo

potvrdil i svedok N. s tým, že sa tam zapisovalo preto, aby sa vedelo, kto je na pracovisku. Zákonník
práce neustanovuje povinnosť viesť evidenciu dochádzky zamestnancov, preto si zamestnávateľ sám
určí, akým spôsobom a či vôbec ju chce alebo potrebuje evidovať. Jej evidencia je odporúčaná
najmä v prípadoch, kedy u zamestnávatelia existuje zvýšené riziko úrazov, krádeží či poškodenia
majetku zamestnávateľa. V praxi často dochádza k omylu, keď zamestnávateľ eviduje dochádzku

zamestnancov namiesto ich pracovného času. Pracovný čas a dochádzka sú nielen obsahovo, ale
aj časovo odlišné pojmy, pričom každý zamestnávateľ má zákonnú povinnosť sledovať len pracovný
čas zamestnancov. Sú však prípady, kedy je vhodné zaznamenávať aj dochádzku. Podľa Zákonníka
práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej
časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a

koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, alebo mal nariadenú alebo dohodnutú
pracovnú pohotovosť (§ 99 zák. práce). Zákonník práce taktiež neurčuje, v akej forme a akým spôsobom
sa má viesť evidencia pracovného času, ale ponecháva toto rozhodnutie na zamestnávateľovi. Je však
v záujme zamestnávateľa, aby evidencia bola preukázateľná, nielen kvôli personálnym a mzdovýmpotrebám samotného zamestnávateľa, ale aj z dôvodu, že splnenie povinnosti evidovať pracovný
čas zamestnancov býva veľmi často kontrolované zo strany orgánov Inšpekcie práce. V konaní bolo
preukázané, že existovala kniha príchodov a odchodov, podľa svedkov na zaznamenanie, že sa

nachádzajú na pracovisku, nie ako evidencia dochádzky a pracovného času. Toto potvrdzuje samotná
kniha. Pokiaľ by malo ísť o evidenciu dochádzky a pracovného času tak, ako to tvrdil žalobca, museli
by sa jednotlivý pracovníci, ako i on, zapisovať presne postupne v daný konkrétny deň po príchode
na pracovisko a následne sa odpísať pri odchode. Táto kniha nepotvrdzuje takéto zápisy. I samotný
žalobca sa nezapisoval postupne presne v každý daný deň. Napr. zapísaný je žalobca 01.06.2022, po

ňom je zápis I. K. za dni 26.05., 27.05., 28.05., 30.05., 01.06., dňa 02.06.2022 sa zapísala I. za deň
01.06.2022., žalobca si dňa 07.06.2022 zapísal dochádzku za 06.06.2022 a 07.06.2022, 11.06.2022 si
zapísal dochádzku za 10.06.2022 a 11.06.2022, 17.06.2022 si zapísal dochádzku za 15.-17.06.2022,
20.06.2022 si zapísal dochádzku za 18.06.-20.06.2022. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že listina,
ktorú predložil žalobca nepreukazuje riadne odpracovaný pracovný čas na pracovisku resp. vykonanie
nadčasov, ku ktorý nebolo preukázané, že by bol dal na ich vykonanie zamestnávateľ pokyn resp. súhlas

a v akom rozsahu.
10. Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a neunesenie dôkazného tvrdenia žalobcom, súd žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.1, 2 CSP)

12. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v
plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).