Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010148
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624010148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného A.

B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 25. apríla 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bydliskom C., D. B. XXX/XX, toho času v toho času v Ústave na
výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

od presne nezisteného času minimálne od augusta roku 2021 až do 10.00 h dňa 14.03.2023, kedy bol
zastavený policajnou hliadkou Medúza 209 a v čase o 10.10 h zadržaný príslušníkmi PPÚ KR PZ v
Bratislave na parkovisku na adrese D. B. XXX/XX E. C. bez oprávnenia predával aj prostredníctvom

telefónneho čísla XXXXXXXXXX, osobám v Rohožníku (okr. Malacky) heroín, a to A. F. asi 20-krát
a to jednorazovo šestinu gramu za 10,-Eur; G. E. po cca 2,5 gramu za sumu 80,- Eur; F. D. 5
skladačiek za 50,- Eur a 2 skladačky za 20,- Eur, A. F. prostredníctvom ďalšej osoby 1 skladačku za
10,- Eur, E. F. opakovane predal jednu skladačku za 10,- Eur, prípadne väčšie množstvo za 20,- Eur,
viackrát predal v rôznych množstvách a za rôzne sumy obžalovanému A. D., C. H., I. E., A. F., A. C.
a v čase zadržania bez oprávnenia prechovával v mikroténovom vrecku 45,085g heroínu S prímesou
paracetamolu a kofeínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 13,1% hmotnostných, z ktorého by
bolo možné pripraviť minimálne 394 bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 5

mg absolútneho heroínu spôsobilých po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ktorý si bez oprávnenia
zakúpil od inej trestne zodpovednej osoby za sumu 1.000,- Eur, pričom heroín (diacetylmorfin) je
zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

t e d a

neoprávneneprechovávalpoakúkoľvekdobuinúomamnúlátkuakozrastlinyrodukonopa,kúpil,predal,
zadovážilomamnúlátkuatakýčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania–podlhšíčasanaviacerých
osobách,

č í m s p á c h a lobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona,

Za to sa mu

ukladá

podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo
výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to:
finančná hotovosť vo výške 331,70 Eur, uložená na účte Okresného súdu Malacky, ktorá je zapísaná
v knihe pohľadávok D15 – 1/2023.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava podal dňa 15. augusta 2023 Okresnému súdu Malacky
obžalobu č. 2Kv 1/23/1100-88 na okrem iných aj na obžalovaného A. B. pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. marca 2024 obžalovaný A. B. po poučení o svojich právach

a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe. Súd uvedené vyhlásenie podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku pre potreby
ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie k spáchaniu skutku. Vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku

a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný
odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu, na
čo obžalovaný odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o nepopretí spáchania skutku a jeho kladných odpovedí
na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie

obžalovaného o nepopretí spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil,že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto
uznal obžalovaného A. B. vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3,

ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, náhrady škody a ochrannom opatrení, a to prečítaním

znaleckého posudku MUDr. J. K., PhD. č. 28/2023, ďalej oboznámením zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky na č.l. 718 - 764, zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky na č.l. 769 - 784, poukazom na
vydanie depozitu na č.l. 2065, záznamom o zložení na č.l. 2066, aktualizovaného odpisu registra trestov
a centrálnou evidenciou priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky obžalovaného.

Zo znaleckého posudku MUDr. J. K., PhD. č. 28/2023 vyplynulo, že u obžalovaný A. B. je závislý na

opiátoch, aktuálne je v štádiu externe podmienenej abstinencie. Aktuálne sa však stavia k nariadenou
liečby negatívne. Aby protitoxikomanická liečba mala význam je potrebná motivácia a aktívny
prístup k liečbe. Vzhľadom na uvedené znalkyňa ochranné protitoxikomanické liečenie nenavrhla.
U obžalovaného nebola zistená žiadna duševná porucha v pravom slova zmysle, čiže psychóza, ani
iná duševná porucha z okruhu afektívnych alebo organických porúch, ktorá by mala závažný vplyv na

jeho správanie.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady

ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý
(záujem chránený Trestným zákonom na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov) a následok (porušenie a ohrozenie takéhoto

záujmu chráneného Trestným zákonom), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
osoba páchateľov, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tejto súvislosti k účelu trestu súd vo všeobecnosti konštatuje, že trest ukladaný páchateľom v sebe

spája tak moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k nim samotným (individuálna represia
a prevencia), tak aj moment výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti (generálna
prevencia). Prevenciu a represiu je potrebné v každom jednotlivom prípade chápať vyvážene, pretože
len potom individuálna prevencia pôsobí ako prostriedok prevencie generálnej. Vzhľadom na uvedené
je v zásade vylúčené, aby súd otázku uloženia trestu a nápravy páchateľa posudzoval len z hľadiska

osoby páchateľa alebo len z hľadiska niektorých skutočností svedčiacich v prospech páchateľa, ktoré
by preceňoval a ostatné hľadiská znižoval. V rámci zákonnej trestnej sadzby musí súd vybrať a vymerať
trest tak, aby zodpovedal individuálnym osobitostiam spáchaného trestného činu.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo závažnosti trestného činu, z ktorého bol obžalovaný

uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 6 Trestného zákona) na 10
rokov až 15 rokov.Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,

zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanému A. B., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný

čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci
dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný A. B. má
7 záznamov v registri trestov, pričom ide o majetkové trestné činy, trestné činy proti poriadku vo
verejných veciach (tri odsúdenia pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia) a 1 odsúdenie
pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Vo všetkých prípadoch sa na obžalovaného hľadí ako keby

nebol odsúdený. V registri priestupkov nemá záznam.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanému A. B. prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu
priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Keďže prevažuje pomer

poľahčujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave vznikla trestná sadzba
v rozpätí od desať rokov do trinásť rokov a štyri mesiace (15 rokov – 10 rokov = 5 rokov; 5 rokov : 3
= 1 rok a 8 mesiacov).

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu a tiež vzhľadom na osobu obžalovaného A. B., jeho postoj
k spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku od priznal (hoci spočiatku využil
svoje právo a odmietol vypovedať), na hlavnom pojednávaní obžalovaný učinil vyhlásenie o nepopretí
spáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeaspáchanieskutkuoľutoval,súddospelkzáveru,žepôsobiťna
obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody v sadzbe uvedenej

vyššie, by bolo neprimerane prísne. Preto pri ukladaní trestu obžalovanému súd pristúpil k aplikácii
záveruvyjadrenéhovjednejzprávnychvietstanoviskaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz27.júna
2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení
dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda
v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie

per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia
súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu
a výške uloženého trestu.

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu
uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie
práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť

rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti – k tomu primerane
R 12/2017).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona má súd zároveň za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa postačuje u obžalovaného aj trest kratšieho

trvania a preto bolo, tak ako je to vyššie odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie
ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanému A. B. uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. Je zrejmé, že konanie obžalovaného
pramenilo z jeho závislosti na návykových látkach tak, ako bolo konštatované znalkyňou MUDr. K..Inak povedané trestná činnosť obžalovaného bola podmienená jeho chorobou, ktorej sa sám s vlastnou
pomocou nedokázal zbaviť, keď fungovanie jedinca závislého od drog sa zužuje na zháňanie drogy,
jej užitie a následný prežitok a v súvislosti s rozvojom abstinenčných príznakov na opätovné zháňanie

ďalšej dávky návykovej látky. Ako sám obžalovaný uviedol, spadol do kolotoča závislosti v spojení
s drogovou komunitou v mieste jeho bydliska, z ktorého sa následne sám nevedel dostať. Nie je však
možné zľahčovať konanie obžalovaného, keďže okrem zaobstarávania držby drog pre vlastnú potrebu,
drogy predával aj ďalším konzumentom (minimálne ďalším 9 osobám), teda aj na túto skutočnosť bolo
potrebné prihliadať. V rámci záverečnej reči obžalovaný deklaroval, že si uvedomil svoje konanie, ktorým

najviac ublížil svojej rodine, z čoho vyplýva, že si uvedomil následky svojho konania a po vykonaní trestu
je odhodlaný viesť riadny život. Uvedené okolnosti viedli súd k tomu, že súd mimoriadne znížil trest
odňatia slobody konkrétne na 6 rokov a 8 mesiacov (o 1/3 z dolnej hranice trestnej sadzby 10 rokov),
ktorý trest bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu
páchateľa a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovaného, ale bude aj
trestom primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti ako aj z pohľadu proporcionality.

Obžalovaný aj v spojení so záverečnou rečou obhajcu sa domáhal využitia inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu z dôvodu prevahy poľahčujúcej okolnosti a to priznania sa a oľutovania skutku. Súd
má však za to, že len samotná existencia poľahčujúcich okolností nemôže byť dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39

ods. 1 Trestného zákona súdom, už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie
o pravidelný postup súdu. Použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, ak
súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery obvineného má za to, že by použitie
trestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolopredanúosobuneprimeraneprísneanazabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú

hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného týmto zákonom. Súd dôsledne zvažoval okolnosti prípadu
ako aj pomery obžalovaného, pričom dospel k záveru, že nie je možná aplikácia § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Tu je potrebné poukázať na osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti viackrát právoplatne
odsúdený (7 záznamov v odpise z registra trestov), aj keď vo všetkých prípadoch sa naňho hľadí ako
keby nebol odsúdený, nemožno však fikciu neodsúdenia spájať s fikciu nespáchania trestného činu.

Navyše nie je možné konštatovať, že by trestný čin páchal pod vplyvom ťaživých rodinných okolností.

Hoci obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, súd obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, využijúc § 48 ods. 4 Trestného
zákona, nakoľko súd má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa

(obžalovaný nebol doposiaľ nikdy vo výkone trestu odňatia slobody) za to, že v ústave na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, bude jeho náprava lepšie zaručená.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 14. marca 2023 vyplýva, že u obžalovanému došlo o.
i. k zaisteniu finančnej hotovosti vo výške 331,70 Eur. Keďže ide o vec bezprostredne sa týkajúcu

drogovej trestnej činnosti a táto bola použitá na spáchanie trestného činu, čo vyplýva z povahy veci, jej
vlastnosti a účelu požitia vo vzťahu k charakteru stíhanej trestnej činnosti, súd uložil obžalovanému aj
trest prepadnutia tejto veci, nakoľko túto súd považoval za financie inkasované z predaja drog, s ktorými
obžalovaný ďalej nakladal.

Čo sa týka vecí ako mikroténové sáčky, digitálna váha striebornej farby a čierna kovová škatuľka
so žiletkou a vreckovým nožíkom nájdené u obžalovaného, hoci tieto veci boli použité na spáchanie
trestného činu a patria obžalovanému, ako to vyžaduje ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona,niesúvecou,ktorejodňatiebyvzhľadomnaichzanedbateľnú,činulovúfinančnúaemocionálnu
hodnotu smerovalo k splneniu účelu trestu. Sú to veci bezcenné, a preto bude potrebné o nich rozhodnúť

iným spôsobom predpokladaným Trestným poriadkom. Ak by sa ukladali tresty prepadnutia obdobných
vecí páchateľom trestných činov, bolo by následne potrebné postupovať podľa právnych predpisov
týkajúcich sa správy majetku štátu aj pri takýchto veciach, čo sa prieči účelu trestu prepadnutia veci zo
všeobecného hľadiska. Z uvedeného dôvodu súd neuložil trest prepadnutia vyššie uvedených vecí.

Obžalovanému A. B. súd obligatórne ukladal ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko ho súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento
ochranný dohľad súd uložil vo výmere 1 rok.Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.