Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10Csp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120210234
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120210234.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: BL PLUS,

s.r.o., so sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpeného: Mgr. Richard Bebjak,
advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25,811 09 Bratislava, IČO:35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie sumy 7 397,94 € s príslušenstvom,
sumy 247,96 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7 397,94 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,75 % zo sumy 7 397,94 € odo dňa 10.06.2020 do zaplatenia, náklady na vymáhanie pohľadávky vo

výške 247,96 €, všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2020 sa domáhala, aby súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 7 397,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
zo žalovanej sumy odo dňa 10.06.2020 do zaplatenia, ako aj na zaplatenie nákladov na vymáhanie
pohľadávky vo výške 247,96 €, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Právna
predchodkyňa žalobcu sa zároveň žalobou domáhala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100%.

Právna predchodkyňa žalobcu v žalobe konštatovala, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č.
614601477 a dňa 01.02.2011 jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 800 €. Odplata v
zmluve bola dohodnutá na sumu 700 € a ročný úrok tak predstavuje 87,49%. Právna predchodkyňa
žalobcu v žalobe uviedla, že úver si zobrala ako fyzická osoba pre svoju osobnú potrebu.
Právna predchodkyňa žalobcu v žalobe taktiež uviedla, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č.
614601893, na základe ktorej jej žalovaný dňa 26.08.2011 poskytol finančné prostriedky vo výške 350 €.
Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 300 € a ročný úrok tak predstavuje výšku 85,70 %. Taktiež

právna predchodkyňa žalobcu v žalobe uviedla, že poskytnutý úver si zobrala na svoju osobnú potrebu.
2
Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 614602031, na základe ktorej
jej žalovaný dňa 16.11.2011 poskytol finančné prostriedky vo výške 1 400 €. Odplata v zmluve bola
dohodnutá na s sumu 1 348 €. Ročný úrok tak predstavoval výšku 96,27 %.
Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 614602283, na základe ktorej
jej žalovaný dňa 29.03.2012 poskytol finančné pro prostriedky vo výške 350 €. Odplata v zmluve bola

dohodnutá na sumu 300 €, ročný úrok tak predstavoval výšku 85,70 %.
Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 614602513, na základe ktorej
jej žalovaný dňa 14.08.2012 poskytol finančné prostriedky vo výške 2 000 €. Odplata v zmluve bola
dohodnutá na sumu 1 924 €, teda ročný úrok tak predstavoval výšku 96,19 %.Právnapredchodkyňažalobcu sožalovanýmuzatvorilazmluvuoúvereč.614603608,nazáklade,ktorej
jej žalovaný poskytol dňa 29.09.2014 finančné prostriedky vo výške 700 €. Odplata v zmluve doba bola
dohodnutá na sumu 680 €, pri splatnosti úveru 12 mesiacov. Ročný úrok tak predstavoval výšku 96,19%.

Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 614603664, na základe
ktorej jej žalovaný dňa 21.11.2014 poskytol finančné prostriedky vo výške 350 €. Odplata v zmluve bola
dohodnutánasumu300€,prisplatnostiúveru12mesiacov.Ročnýúroktakpredstavovalvýšku85,70%.
Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 614603977, na základe ktorej
jej žalovaný dňa 02.10.2015 poskytol finančné prostriedky vo výške 1 400 €. Odplata v zmluve bola

dohodnutá na sumu 1 348 €, pri splatnosti úveru 12 mesiacov. Ročný úrok predstavoval výšku 96,27 %.
Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. 614604513, na základe ktorej
jej žalovaný dňa 21.01.2016 poskytol finančné prostriedky vo výške 500 €. Odplata v zmluve bola
dohodnutánasumu437€,prisplatnostiúveru12mesiacov.Ročnýúroktakpredstavovalvýšku87,39%.
Všetky úvery žalobkyňa si od žalovaného zobrala na vlastnú potrebu.
Právna predchodkyňa žalobcu v žalobe konštatovala, že uzatvorené zmluvy obsahujú väčšie množstvo

ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia, ktoré sú v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejším ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom
rozporesdobrýmimravmisúustanoveniatýkajúcesaodplatyzaposkytnutéúvery.Odplataniekoľko100
násobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Právna

predchodkyňa žalobcu poukázala na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej je potrebné považovať
dohoduovýškeročnejodplatyvtýchtomierachzposkytnutýchfinančnýchprostriedkovzadohodu,ktorá
ak je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, hraničiacou s úžerou. Právna
3

predchodkyňa žalobcu v tomto kontexte poukázala na znenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách.
Právna predchodkyňa žalobcu konštatovala, že zmluvy o úveroch konkrétne zmluva č. 614601477, č.
614601893, č. 614602031, č. 614602283 neobsahujú údaje podľa ustanovenia § 9 ods. 2 a to písm. a, f,
i, j, y, zákona č.129/2010Z.z., čo má za následok sankciu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č.129/2010 Z.z., že poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
Pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverových zmluvách mal žalovaný len nárok
na vrátenie ním poskytnutej istiny.
Právna predchodkyňa žalobcu ďalej v žalobe poukázala na ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka a žiadala, aby súd žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej

zmluvy č. 614601477 v rozsahu sumy 730 €, o ktorú sumu sa žalovaný na úkor právnej predchodkyne
žalobcu bezdôvodne obohatil. Vo vzťahu k úverovej zmluve č. 614601893 právna predchodkyňa žalobcu
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v jej prospech vo výške
330 €, zo zmluvy č. 614602031 právna predchodkyňa žalobcu žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia v jej prospech vo výške 1 348 €. Právna predchodkyňa žalobcu

v žalobe uviedla, že zo zmluvy č. 614603608 sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jej úkor o sumu
680 € a v tejto sume žiadala, aby súd žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia v jej
prospech. Zo zmluvy č. 614603664 sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor právnej predchodkyne
žalobcu o sumu 300 €, ktorej vydania sa právna predchodkyňa žalobcu voči žalovanému domáhala v jej
prospech. Zo zmluvy č. 614602283 sa žalovaný na úkor právnej predchodkyne žalobcu bezdôvodne

obohatil o sumu 300 €, vydania ktorej sumy sa právna predchodkyňa žalobcu voči žalovanému
domáhala žalobou. Na základe zmluvy č. 614602513 sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor právnej
predchodkyne žalobcu o sumu 1 924 €, vydania ktorej sa žalobou domáhala. Zo zmluvy o úvere č.
61463977 sa žalovaný na úkor právnej predchodkyne žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 1 348 €,
vydania ktorej sa právna predchodkyňa žalobcu voči žalovanému domáhala. Zo zmluvy o úvere č.

614604513 sa žalovaný na úkor právnej predchodkyne žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 437,94 €,
vydania ktorej sa právna predchodkyňa žalobcu voči žalovanému žalobou domáhala.
Právna predchodkyňa žalobcu žalovaného vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný
na výzvu právnej predchodkyne žalobcu nereagoval, preto si právna predchodkyňa žalobcu uplatnila
žalobou voči žalovanému peňažný nárok, aj nárok na zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške

8,75 % ročne od 10.06.2020 do zaplatenia.
Právna predchodkyňa žalobcu súdu doručila listinné dôkazy na obsah, ktorých sa odvolávala.
2. Žalovaný súdu dňa 16.07.2020 doručil písomné vyjadrenie k obsahu žaloby s tým, že žalovaný
odmietal právne postavenie právnej predchodkyne žalobcu v pozícii spotrebiteľky. Žalovaný poukázal,žedňa01.02.2011uzavrelsprávnoupredchodkyňoužalobcuzmluvuoúvereč.4614601477,nazáklade
ktorej bol právnej predchodkyni žalobcu poskytnutý úver za účelom zamestnania, čo podľa vyjadrenia
žalovaného, právna predchodkyňa žalobcu v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie,

že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Žalovaný zároveň uviedol,
4
že v zmysle uvedenej zmluvy poskytol právnej predchodkyni žalobcu sumu 800 €, ktorú sumu sa
právna predchodkyňa žalobcu zaviazala vrátiť spolu s odplatou vo výške 1500 €. Uvedené sumy boli
právnou predchodkyňou žalobcu žalovanému zaplatené v roku 2011. Žalovaný vo vyjadrení taktiež

uviedol, že pri uzavretí zmluvy č. 614601893, dňa 26.08.2011, právna predchodkyňa žalobcu uviedla,
že taktiež predmetný úver žiada za účelom zamestnania. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že právna
predchodkyňa žalobcu v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované
peňažné prostriedky budú využité na tento účel. V zmysle uvedenej úverovej zmluvy žalovaný poskytol
právnej predchodkyni žalobcu titulom úveru sumu 350 €, ktorú sumu sa právna predchodkyňa žalobcu
zaviazala žalovanému vrátiť spolu s úrokom a odplatou vo výške 650 €, ktoré sumy boli uhradené

v roku 2012. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že dňa 16.12.2011 uzavrel s právnou predchodkyňou
žalobcu zmluvu o úvere č. 614602031, na základe ktorej poskytol právnej predchodkyni žalobcu úver
vo výške 1 400 €, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť žalovanému právna predchodkyňa žalobcu spolu
s odplatou a úrokom vo výške 2 748 €. Finančné prostriedky boli vrátené v roku 2012 a taktiež
predmetnázmluvabolauzatvorenánaúčelzamestnania.Žalovanývtomtokontexteuviedol,ževzmysle

ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1989 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania, alebo podnikania. V tomto kontexte žalovaný uviedol, že na základe úverových
zmlúv boli úvery poskytnuté právnej predchodkyni žalobcu na účel zamestnania a v tomto kontexte nie

je dôležité na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný uviedol,
že pri uzavretí vyššie uvedených zmlúv s právnou predchodkyňou žalobcu vychádzal z jej vyhlásení,
že ide o úver poskytovaný na výkon jej zamestnania. Žalovaný uviedol, že skutočnosť na čo konkrétne
boli finančné prostriedky poskytnuté na základe uvedených zmlúv právnou predchodkyňou žalobcu
využité, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Žalovaný vo vyjadrení

uviedol, že z titulu platnej legislatívy nemusí vedieť, či právna predchodkyňa žalobcu – dlžníčka v praxi
naozajpoužilafinančnéprostriedkynarovnakýúčelakodeklarovalazmluváchoúvere.Vtomtokontexte,
podľa názoru žalovaného, treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s právnou
predchodkyňou žalobcu vstupoval. Žalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, podľa
ktorej pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, ak dodávateľ koná

v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala
postavenie spotrebiteľa. V tomto kontexte žalovaný poukázal na rozsudok ESD,C-464/01. Zároveň
žalovaný uviedol, že obdobne pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba túto obligáciu
charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľských záväzok, pretože je potrebné ochrániť dodávateľovu
dobrú vieru z dôvodu, že dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.

Žalovaný zároveň uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu uzatvorila dňa 29.03.2012 zmluvu o úvere
č. 614602283, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 350 €, ktorú sumu sa právna
predchodkyňa žalobcu zaviazala žalovanému vrátiť s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím
úveru vo výške 300 €. Úver bol vrátený právnou predchodkyňou žalobcu spolu s dohodnutým nákladmi
v roku 2013. Žalovaný taktiež uviedol, že so žalobkyňou dňa 14.08.2012 uzatvoril zmluvu o úvere č.

614602513, na základe ktorej
5
jej bol poskytnutý úver vo výške 2 000 €, ktorú sumu sa zaviazala právna predchodkyňa žalobcu vrátiť
žalovanému spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru vo výške 1 924 €. Finančné
prostriedky boli právnou predchodkyňou žalobcu žalovanému zaplatené v roku 2013. Žalovaný taktiež

uviedol,žedňa29.03.2012adňa14.08.2012právnapredchodkyňažalobcusožalovanýmuzatvoriladve
úverové zmluvy č. 614602283 a č. 614602513. Žalovaný uviedol, že predmetné zmluvy boli uzatvorené
v zmysle Obchodného zákonníka ako nepomenované zmluvy.
Žalovaný uviedol, že zmluvy obsahovali výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a teda úvery poskytnuté právnej predchodkyni žalobcu nie je možné považovať za bezúročné

a bez poplatkov.
Žalovaný taktiež uviedol, že dohody o splátkach úverov právna predchodkyňa žalobcu vzala
na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítava v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytovaniaspotrebiteľského úveru a na základe dohôd o splátkach oprávňovala spotrebiteľa plniť úvery v splátkach
a na základe uvedených dohôd vzrastá aj RPMN.
Žalovaný vo vzťahu k úroku z poskytnutých úverov uviedol, že úrok nie je možné považovať za odplatu

pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti
s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úrokov ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené
s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov.

Žalovaný uviedol, že s právnou predchodkyňou žalobcu uzatvoril dňa 21.11.2014 zmluvu č. 614603664,
v zmysle ktorej poskytol právnej predchodkyni žalobcu sumu 350 €, ktorú sa zaviazala žalovanému vrátiť
spolu s odplatou vo výške 650 €. Finančné prostriedky boli žalovanému vrátené právnou predchodkyňou
žalobcu v roku 2015. Právna predchodkyňa žalobcu sa zaviazala uvedenú sumu zaplatiť v jednej splátke
vo výške 650 € s termínom splatnosti dňa 21.11.2015, no následne požiadala o možnosť využitia
splátkového kalendára. V tomto kontexte uzavretej dohody je zrejmé, že RPMN vzrastala, keďže právna

predchodkyňa žalobcu požiadala žalovaného o uzavretie predmetnej dohody a o možnosť plnenia
v splátkach
Žalovaný uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 614603664 zo dňa 21.11.2014 bola odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 105 €, čo predstavuje RPMN vo výške 30%. Právna
predchodkyňa žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy zobrala na vedomie, že výška priemernej

hodnoty RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver ku dňu jej podpísania je vo výške 18,89 %. Žalovaný
uviedol, že z uvedených údajov vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola
v súlade s nariadením č. 87/1995 Zb. a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN. Ak právna
predchodkyňa žalobcu mala za to, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo, že odplata, úrok, či ročná
percentuálna miera nákladov bola vysoká, mala právo od zmluvy odstúpiť bez udania dôvodu do 14

kalendárnychdníododňauzatvoreniazmluvy.Právnapredchodkyňažalobcutotoprávonevyužilaateda
s obsahom uvedenej zmluvy súhlasila.
6
Žalovaný taktiež uviedol, že dňa 29.09.2014 uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobcu zmluvu o úvere
č. 614603608, v zmysle ktorej poskytol právnej predchodkyni žalobcu sumu 700 €, ktorá sa zaviazala

vrátiť žalovanému uvedenú sumu spolu s úrokom a odplatu vo výške 1 380 €. Právna predchodkyňa
žalobcu sa zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 1 380 €, no požiadala o uzavretie dohody o plnení
vsplátkach,ktoráajbolauzatvorená.Právnapredchodkyňažalobcusazaviazalauhradiťcelkovúčiastku
v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 115 €, vždy k šiestemu kalendárnemu dňu
v mesiaci počnúc dňom 06.11.2014. Aj v tomto kontexte uzavretej dohody je zrejmé, že RPMN vzrastala,

keďže právna predchodkyňa žalobcu požiadala žalovaného o uzavretie predmetnej dohody a o možnosť
plnenia v splátkach. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretia zmluvy, ako aj na znenie nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. Aj v tomto kontexte
žalovaný uviedol totožnú obranu, že úrok nie je odplatou pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je
odplatou,ktorásaplatípriužívaníalebovsúvislostisvrátenímpeňažnýchprostriedkov.Taktiež žalovaný

uviedol, keď by mala právna predchodkyňa žalobcu pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu, mohla
od predmetnej zmluvy do 14 dní odstúpiť, čo nevyužila.
Vovzťahukzmluveč.614603977zodňa02.10.2015žalovanýuviedol,žeposkytolprávnejpredchodkyni
žalobcu sumu vo výške 1 400 €, ktorú sa zaviazala vrátiť spolu s úrokom a odplatu vo výške 1 348
€, ktorá suma bola uhradená v roku 2016. Žalovaný uviedol, že aj v tomto prípade však právna

predchodkyňa žalobcu využila možnosť uzavretia dohody o plnení v splátkach a teda aj tu v tomto
kontexte došlo k navýšeniu RPMN. Žalovaný taktiež poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka a na nariadenie vlády č. 87 /1995 Zb.
Takúistúobranužalovanýzvolilajkzmluveč.614603977zodňa02.10.2015,akoajvovzťahukúverovej
zmluve č. 614604513 uzavretej s právnou predchodkyňou žalobcu dňa 21.10.2016.

Vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaný poukázal na ustanovenie § 451 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že na základe uzatvorených úverových zmlúv s právnou predchodkyňou žalobcu
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú definuje Občiansky zákonník. Právna
predchodkyňažalobcuposkytlažalovanémuplnenianazákladeplatneuzavretýchzmlúvoúvere,žiadna
zo zmlúv nebola určená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo žiadnej zmluvy nikdy

neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.
Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný síce uviedol, že právna
predchodkyňa žalobcu v žalobe tvrdila, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, žalovaný k tejto argumentácii právnej predchodkyni žalobcu uviedol, že Občiansky zákonníkpodstatu úmyselného konania nevymedzuje a z tohto dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby
vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve.
Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť

3. Súd uznesením č. k. 10Csp/41/2020 - 100 zo dňa 26.10.2020 pripustil, aby do konania
namiesto pôvodnej žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, vstúpila spoločnosť BL PLUS, s.r.o., so
sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243.
7
4. Aktuálny žalobca súdu dňa 07.01.2021 doručil repliku, v zmysle ktorej navrhol, aby súd

v prejednávanej veci ako svedka vypočul pôvodnú žalobkyňu A. B.. Žalobca zároveň sa vyjadril k obsahu
písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe s tým, že s názorom žalovaného nie je možné súhlasiť,
keďže zmluvy o úvere právna predchodkyňa žalobcu uzatvorila so žalovaným, ako spotrebiteľka a ide
konkrétne o úverovú zmluvu č. 6146001477 zo dňa 01.02.2011, č. 614601893 zo dňa 26.08.2011, č.
614602031 zo dňa 06.11.2011. Právna predchodkyňa žalobcu mala postavenie spotrebiteľa vo všetkých
uvedených zmluvách a pri ich uzavretí došlo k nekalej obchodnej praktike žalovaného voči právnej

predchodkyni žalobcu v takom smere, že sa snažil úmyselne predmetné úverové zmluvy vyňať
spod účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že zo strany obchodného zástupcu žalovaného
došlo k vyplneniu políčka účelu poskytnutia finančných prostriedkov na účel zamestnania bez toho,
aby bolo zo zmlúv o úvere zrejmé, aký súvis malo poskytnutie finančných prostriedkov so zamestnaním
pôvodnej právnej predchodkyni žalobcu, aké zamestnanie právna predchodkyňa žalobcu vykonávala

včaseuzatvoreniapredmetnýchúverovýchzmlúv.Žalobcavreplikeuviedol,žezosprávaniažalovaného
pri uzatváraní predmetných zmlúv o úvere možno vyvodiť jeho motív smerujúci pripraviť právnu
predchodkyňu žalobcu o ochranu, ktorá jej ako spotrebiteľke, v čase uzatvárania úverových zmlúv bola
poskytnutá v zmysle platnej právnej úpravy. Konanie žalovaného je v rozpore so smernicou č. 2005/2009
ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu. Žalobca

uviedol v replike, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že finančné prostriedky budú použité
na výkon zamestnania je práve na žalovanom, ako poskytovateľovi finančnej služby, nakoľko len
vyplnenie políčka, že finančné prostriedky sú použité na výkon zamestnania, takýmto dôkazom nie
sú. V tomto kontexte žalobca uviedol, že je treba použiť interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho
zákonníka, ktoré pri pochybnostiach o obsahu zmluvy preferuje výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

Žalobca zároveň uviedol, že o nekalej obchodnej praktike žalovaného, ako poskytovateľa finančnej
služby, svedčí množstvo súdnych sporov voči jeho subjektu vedených spotrebiteľmi, v ktorých boli
vydané rozhodnutia, v ktorých súdy uzavreli, že v žiadnom prípade neobstojí názor žalovaného vo
vyjadrení, že žalovaný neskúma na čo bol úver použitý, keďže podľa jeho tvrdení, je to pre neho
nepodstatná informácia.

Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že na uzatvorené úverové zmluvy sa nevzťahuje
zákon č. 129/2010 Z.z. uviedol, že tento názor vylučuje a zároveň má za to, že predmetné zmluvy
o úvere sú v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka v časti odplaty, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobca opäť poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo ku konaniu
v rozpore so smernicou číslo 2005/2009 ES, zo dňa 11.05.2005, o nekalých obchodných praktikách

voči právnej predchodkyni žalobcu ako spotrebiteľke na vnútornom trhu. Žalobca poukázal v tomto
kontexte na obsah rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/131/2019 zo dňa 30.04.2020,
v zmysle ktorého odvolaciemu súdu bola z jeho rozhodovacej činnosti známa dlhodobá a bežná prax
žalovaného, ktorý pri uzatváraní zmlúv s fyzickými osobami, ktoré mali zároveň postavenie podnikateľa,
zámerne vypĺňal svoje formulárové zmluvy aj s údajmi vzťahujúcimi sa na podnikateľskú činnosť

dlžníkov, na základe čoho potom žalovaný predstieral, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľská
a nezahrnul do nej náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Priemerný spotrebiteľ
pritom nemá predstavu o tom, aké právne dôsledky sú spojené s takýmto spôsobom vyplnenia formuláru
úverovej zmluvy
8

o úvere a nerozumie tomu, ako ovplyvňuje jeho postavenie vyplnenie identifikačných údajov týkajúcich
sa jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd ďalej v rozhodnutí uviedol, že pokiaľ formulárová zmluva
obsahuje už predtlačené kolónky s miestom na vyplnenie údajmi o podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ
môže byť ľahko vmanipulovaný do poskytnutia týchto údajov, pričom zmluvu vždy vypĺňa zamestnanec,
či zástupca dodávateľa - žalovaného. V tomto kontexte odvolací súd uviedol, že bolo by v rozpore

so zmyslom a účelom celého spotrebiteľského práva, ak by sa dali jeho ustanovenia obísť jednoducho
tým, že v zmluve je spotrebiteľ dodávateľom označený ako podnikateľ, bez toho, aby bolo zrejmé,
že fyzická osoba si je vedomá toho, že vstupuje do záväzku nespadajúceho do okruhu spotrebiteľských
zmlúv. Konanie, ktorým žalovaný manipuluje dlžníkov, aby s ním vstupovali do právnych vzťahovako podnikatelia, odporuje dobrým mravom. Odvolací súd uviedol, že súdmi Slovenskej republiky
bolo opakovane judikované, že táto prax žalovaného nepožíva právnu ochranu, nakoľko tak zjavne
koná zo špekulatívnych dôvodov v snahe uprieť spotrebiteľovi jeho práva vyplývajúce zo zákonných

ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd taktiež uviedol, že zastáva názor, že pokiaľ súd
skúma zmluvu uzatvorenú medzi fyzickou osobou na jednej strane a podnikateľom v rámci predmetu
jeho podnikateľskej činnosti na druhej strane, takúto zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú,
pokiaľ nie je preukázaný opak. Zo samotnej skutočnosti, že dlžník je v predmetnej zmluve označený
údajmi vzťahujúcimi sa k jeho podnikateľskej činnosti, nemožno vyvodiť, že predmetná zmluva nie je

spotrebiteľská. Aj fyzická osoba, podnikateľ, môže vstúpiť a vstupuje do spotrebiteľských právnych
vzťahov.Odvolacísúdvtomtokontexteuviedol,ževnímprejednávanejvecižalobcavkonanípreukázal,
že ako fyzická osoba vstúpil do záväzkového vzťahu so žalovaným ako podnikateľom konajúcim v rámci
predmetu jeho podnikateľskej činnosti, čím tento záväzkový vzťah spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej
zmluvy podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Obsah skúmanej zmluvy nebol spôsobilý
preukázať nespotrebiteľský charakter touto zmluvou založený právny vzťah. Odvolací súd v skúmanej

veci uviedol, že žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že úver skutočne
bol poskytnutý na účel výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka - žalobcu.
Žalobca v replike poukázal aj na obsah ďalších rozsudkov vydaných Krajským súdom Banská Bystrica
sp.zn. 16Co/185/2017, zo dňa 23.08.2018., sp. zn. 12Co/ 178/2017, zo dňa 31.05.2018, sp. zn. 43
CoSr/1/2016 zo dňa 15.12.2016, na obsah uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/361/2014,

zo dňa 05.12.2014.
Žalobca replike vo vzťahu k zmluvám o spotrebiteľskom úvere č. 614602283 zo dňa 29.03.2012, č.
614602513 zo dňa 14.08.2012, uviedol, že žalovaný uvádza len tú skutočnosť, že na tieto zmluvy
sa vzťahuje Obchodný zákonník z dôvodu, že sa na tom dohodli zmluvné strany. Žalobca v tomto
kontexte uviedol, že žalovaný právnej predchodkyni predložil pripravené formulárové zmluvy, v ktorých

odkazuje, že na zmluvy sa vzťahuje Obchodný zákonník, teda sa s právnou predchodkyňou žalobcu
na takomto obsahu nedohodol, ale ani táto skutočnosť nemá za následok, že by sa na predmetné zmluvy
nevzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k zmluvám o úvere č. 614603664 zo dňa 21.11.2014, č. 614603608 zo dňa 29.09.2014, č.
614603977 zo dňa 02.10.2015 žalobca uviedol, žalovaný vo vyjadrení uvádza,

9
ževdeňuzavretiatýchtozmlúvdošlokuzatvoreniudohôdoplnenívsplátkachsprávnoupredchodkyňou
žalobcu, v tomto kontexte žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného nie je pravdivé, bol to práve žalovaný,
ktorý, ako poskytovateľ finančnej služby, za účelom obchádzania ustanovení o spotrebiteľských
úveroch a o odplate za poskytnutie finančných prostriedkov začal spotrebiteľom pri uzatváraní zmlúv

o spotrebiteľskom úvere v ten istý deň, pri tom istom rokovaní dávať na podpis aj dohodu o plnení
v splátkach. Predmetná činnosť žalovaného bola posudzovaná aj Národnou bankou Slovenska, ktorá je
kontrolným úradom, pričom bola konštatovaná nekalá obchodná praktika žalovaného voči spotrebiteľom
a rozhodnutím Národnej banky Slovenska bol žalovanému uložený zákaz používania takejto nekalej
obchodnej praktiky.

Žalobca v replike uviedol, že sám žalovaný uvádza, že výška RPMN pri predmetných zmluvách o úvere
predstavuje po podpise dohody o plnení v splátkach približne 300 % a viac, čo sa dá jednoznačne
považovať za odplatu v rozpore s dobrými mravmi a uvádzanie RPMN v nesprávnej výške v neprospech
spotrebiteľa.
Žalobca vo vzťahu k námietke premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným uviedol, že nejde

o kvalifikovanú námietku premlčania, na ktorú by mal súd prihliadať a zároveň žalobca považuje
predmetnú námietku premlčania uplatneného nároku aj za námietku v rozpore s dobrými mravmi.
5. Žalovaný súdu dňa 8.2.2021 doručil dupliku, z obsahu ktorej vyplýva, že zotrváva na obsahu
vyjadrenia k žalobe.
6. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 12.10.2022, ktorého sa zúčastnil právny zástupca

žalobcu, žalovaný a právna zástupkyňa žalovaného pojednávania sa nezúčastnili, svoju neprítomnosť
ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 06.10.2022 súhlasili, aby súd vo veci viedol
konanie bez ich účasti. Na uvedenom pojednávaní na návrh žalobcu súd vypočul svedka - pôvodnú
žalobkyňu A. B..
Právnyzástupcažalobcunauvedenompojednávanízotrvalnaprávnejskutkovejargumentáciivovzťahu

k dôvodnosti uplatneného nároku uvádzaných v žalobe a v replike, no zároveň poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/13/2014 zo dňa 27.01.2015, na základe ktorého
nesie výlučne dôkazné bremeno veriteľ za účelom preukázania, že nedošlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej
zmluvy medzi ním a dlžníkom.Vo vzťahu k námietke premlčania uplatneného nároku vznesenej žalovaným právny zástupca žalobcu
poukázal na obsah uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa
28.09.2021, podľa ktorého pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade

bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, na základe
ktorej je úver bezúročný a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebitelia o tom, že nemá
plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Právny zástupcu žalobcu
v tomto kontexte uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu sa dňa 2.6.2020, ktorý deň bol dňom porady
právnej predchodkyni žalobcu s právnym zástupcom, dozvedela o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne

obohatil o zaplatené úroky a poplatky a v akej výške. Právnemu zástupcovi boli pôvodnou žalobkyňou
predložené všetky zmluvy a ostatné dohody uzatvorené so žalovaným, pričom bola poučená právnym
zástupcom o podstatných náležitostiach spotrebiteľských zmlúv
10
a v dôsledku absencií podstatných náležitostí týchto zmlúv boli úvery z poskytnutých zmlúv vyhodnotené
právnym zástupcom za bezúročné a bez poplatkov. Po tomto dátume právna predchodkyňa žalobcu

si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému podaním žaloby na súd
dňa 14.06.2020, teda v subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu právny
zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/
2021 zo dňa 28.2.2022, na základe ktorého bolo konštatované, že pokiaľ si spotrebiteľ uplatňuje svoj
nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia z nekalej zmluvnej podmienky, je potrebné na danú vec

aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu bez skúmania zavinenia. Predmetné rozhodnutia boli
vydané ako judikáty v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2022.
Právny zástupca žalobcu mal za to, že pôvodná žalobkyňa si nárok uplatnila včas aj počas plynutia
objektívnej premlčacej doby.
Svedkyňa A. B. na pojednávaní vypovedala zhodne s obsahom žaloby, ako aj obsahom repliky.

Uviedla, že predmetné úverové zmluvy uzatvárala ako fyzická osoba, nebola podnikateľkou. Finančné
prostriedky neboli čerpané svedkyňou od žalovaného za účelom zamestnania. Svedkyňa vo výpovedi
uviedla, že bola zamestnaná ako upratovačka, bola v ťažkej finančnej situácii, začala študovať
a vyskytli sa jej zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola aj práceneschopná. Zamestnankyni
žalovaného uviedla, že finančné prostriedky potrebuje pre svoju potrebu a fungovanie domácnosti.

Svedkyňavovýpovediuviedla,žeažodprávnehozástupcusadozvedela,žeúverovézmluvyobsahovali
nekalé obchodné podmienky, že neobsahovali náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy a preto sa
rozhodla podať žalobu. Svedkyňa taktiež uviedla, že zamestnankyňa žalovaného jej vždy pri ukončení
jedného úverového vzťahu hneď poskytla refinancovanie pôvodného úveru novým úverom a takto
došlo k opakovanému reťazeniu týchto úverových zmlúv. Svedkyňa uviedla, že dôverovala pracovníčke

žalovaného, ktorá vyplnila vždy obsah tej ktorej formulárovej úverovej zmluvy a svedkyňa tieto zmluvy
len podpísala. Obsah zmlúv nečítala, potrebovala peniaze a spoľahla sa len na slovnú informáciu, ktorú
jej uviedla zamestnankyňa žalovaného.
Z uvedeného pojednávania spolu s následným predvolaním na termín pojednávania žalovanému bola
doručená zápisnica z predmetného pojednávania. Žalovaný v prejednávanej veci nenavrhol doplnenie

dokazovania.
Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 21.02.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalovaný súdu dňa 21.02.2024 doručil písomné podanie, ktorým ospravedlnil svoju neprítomnosť
na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti, zároveň súhlasil, aby súd konal v jeho
neprítomnosti.

7. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(platný a účinný
ku dňu uzatvorenia prvej úverovej zmluvy medzi stranami sporu) tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
11
Podľa ustanovenia §1 ods.2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia §9 ods.2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

12
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
13

Podľa ustanovenia § 11 ods.1 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia §52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ustanovenia §52 ods.3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľaustanovenia§52ods.4OZspotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ustanovenia §53 ods.3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia §53 ods.4, písm.a/, OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
Podľa ustanovenia §53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.
Podľa ustanovenia §53 ods.6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
14
od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení

odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 53b ods.1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia §54 ods.2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 107 ods.1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.Podľa ustanovenia §107 ods.2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

8. Súd žalobe, potom čo súd vyhodnotil, že bola súdu doručená včas vo vzťahu k námietke premlčania
nároku vznesenej žalovaným, v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
7 397,94 € spolu aj s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z priznaného nároku odo dňa
10.06.2020 do zaplatenia. Predmetná priznaná suma vyčíslenej výšky bezdôvodného obohatenia,
navydaniektoréhosúdžalovanéhovprospechžalobcuzaviazal,jesúčtom plneníposkytnutýchprávnou

predchodkyňou žalobcu žalovanému nad rámec jednotlivých úverov, ktoré boli právnou predchodkyňou
žalobcu žalovanému vrátené spolu s nesprávne vypočítanou výškou úrokov a RPMN žalovaným. Súd
taktiež zaviazal žalovaného na zaplatenie nákladov na vymáhanie uvedenej pohľadávky v sume 247,96
€.Žalovaný výškuuplatnenýchnárokovnenamietal,nepožiadalsúdovykonaniežiadnehodokazovania,
preto súd vychádzal pri ustálení uvedenej sumy bezdôvodného obohatenia z obsahu žaloby a z obsahu
listinných dôkazov, ktoré boli súdu právnou predchodkyňou žalobcu súdu doručené.

Žalovaný v rámci obrany namietal, že úvery poskytnuté žalobkyni z úverových zmlúv vo vyjadrení
k žalobe uvedených boli poskytnuté žalobkyni ako podnikateľke, respektíve pre účely zamestnania.
Táto obrana žalovaného sa nepotvrdila. Práve naopak z výsluchu svedkyne - pôvodnej žalobkyne a
ani z obsahu úverových zmlúv č. 614601477, č. 614601893, č. 614602031 sa nepotvrdilo, že finančné
prostriedkyposkytnutépôvodnejžalobkyniboližalovanýmposkytnuténaúčelzamestnania.Tietozmluvy

súd posúdil v zmysle platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na spotrebiteľské zmluvy. Takisto aj ostatné
zmluvy boli uzatvorené medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu ako spotrebiteľkou. Všetky
uzatvorené zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovaným obsahovali nekalé obchodné
praktiky s tým, že žalovaný v uvedených zmluvách právnu predchodkyňu žalobcu
15

nepriamo vmanipuloval do uzavretia dohôd o splátkach úveru na základe, ktorých došlo k navýšeniu
RPMN a teda žalobkyňa sa dostala do absolútne nevýhodného zmluvného postavenia.
9. V kontexte obrany žalovaného, ktorý vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku právnou
predchodkyňou žalobcu v tom rozsahu, že nárok právnej predchodkyne žalobcu je premlčaný uplynutím
subjektívnej premlčacej doby a žaloba, podľa názoru žalovaného, nebola súdu doručená včas súd

poukazuje na obsah uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021, ktorý v
bode 11. odôvodnenia uznesenia dospel k záveru, že dovolateľkou nastolená právna otázka v doterajšej
praxi dovolacieho súdu riešená nebola. Pre jej zodpovedanie bolo, podľa názoru dovolacieho súdu,
vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 51/2020 zo dňa 09. júna
2020, nutné skúmať: 1/ ktorá skutková okolnosť (skutkové okolnosti) je (sú) podstatné pre nadobudnutie

vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby, 2/ ktorým momentom spotrebiteľ
nadobúda skutočnú vedomosť o uvedenej podstatnej skutkovej okolnosti (skutkových okolnostiach) a
3/ o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade ide.
Najvyšší súd v bode 12. odôvodnenia uznesenia uviedol, že premlčanie (inveteratio) je kvalifikované

uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tohto
spôsobu obrany má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva. Súd sa môže zaoberať
vznesenou námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Premlčaním (na rozdiel od preklúzie) právo samo osebe nezaniká, len sa oslabuje v tej svojej
zložke, ktorá predstavuje nárok. Subjektívne právo aj po aplikácii námietky premlčania trvá ďalej vo

forme naturálneho záväzku, ktorého uplatniteľnosť je ale obmedzená na dobrovoľné splnenie povinným.
Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje kombinované premlčacie
dobyatosubjektívnudvojročnúaobjektívnutrojročnú,vprípadeúmyselnéhobezdôvodnéhoobohatenia
desaťročnú. Odlišný a na sebe nezávislý je začiatok a priebeh ich plynutia aj ich skončenie. Pre
začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné
vychádzať zo skutočnej, nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor k
získaniu bezdôvodného obohatenia došlo a kto ho získal. Touto vedomosťou ustanovenie §-u 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby

možno spájať s okamihom, v ktorom si žalobca musel byť vedomý toho, že bez existujúceho právneho
dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku. Významné nie je, či oprávnený subjekt má
právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť tieto skutkové okolnosti a zistiť, že zmluva, podľa
ktorej plnil, je neplatná. Nejde o vedomosť právnej kvalifikácie podľa § 107 Občianskeho zákonníka,ale o znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.
Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto bezdôvodného obohatenia dozvedieť pri
vynaložení potrebnej starostlivosti, prípadne aj skôr.

16
Dovolací súd v bode 13. odôvodnenia uznesenia akcentoval špecifickosť situácie, vzniknutú a vyvolanú
osobitosťou právnej úpravy spotrebiteľského práva, najmä zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na ktorú je potrebné pamätať aj v tomto súdnom konaní.

Aj v tejto špecifickej situácii je ale pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné skúmať okamih, kedy oprávnený subjekt (t. j. spotrebiteľ)
nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil.
V bode 14. odôvodnenia uznesenia najvyšší súd uviedol, že za skutkovú okolnosť (skutkové okolnosti),
ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia a

o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby, bolo podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú vedomosť spotrebiteľa o tom,
že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Bez
tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť zmluvne dohodnutý
záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh riadne a podľa dôvery

spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj produkt. Nestačí preto
len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo sa ich mohla alebo
mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôraznil, že spotrebiteľova
vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj úroky a poplatky)
je v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou okolnosťou, nie

okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je len dôvodom
nadobudnutia tejto vedomosti).
V bode 15. uznesenia najvyšší súd uviedol, že otázku nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, nemožno
oddeliť od ustálenia momentu, kedy spotrebiteľ túto vedomosť získal. Ide totiž o to, či je možné pri

každej zmluve o spotrebiteľskom úvere a u každého spotrebiteľa automaticky usudzovať nadobudnutie
skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení len na základe spotrebiteľovej dôkladnej znalosti
obsahu zmluvy o úvere a povinnosti plnenia na účet veriteľa, čo by v podstate znamenalo prezumpciu
jeho vedomosti o rozpore jej (niektorých) ustanovení so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už
v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012 uviedol, že starorímsky princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva

patria bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V uznesení sp. zn.
6MCdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013 najvyšší súd doplnil, že ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného
záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Poukázal na povinnosť
súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky, ktoré sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu
je nárok uplatňovaný. Najvyšší súd tiež uviedol, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere.
Jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu

17
platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite
praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti
právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná

informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Hoci najvyšší súd v uvedenom konaní
posudzoval oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a samotnú platnosť
rozhodcovskej doložky, tieto závery boli platné aj dovolacím súdom posudzovanej kauze a to tiež
s poukazom na článok 6 základných princípov medzičasom prijatého Civilného sporového poriadku
(princíp ochrany tzv. slabšej strany sporu).

Dovolací súd v bode 16. uznesenia ustálil, že podstatnou skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal
spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia doba, je vedomosť o tom, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol
vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej skutkovej okolnosti (viď uznesenieÚstavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v
ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom
konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom

(actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr.
Aj v prejednávanom spore bolo potrebné individualizovať, kedy právna predchodkyňa žalobcu
nadobudlavedomosťotom,žedošlokvznikubezdôvodnéhoobohateniaaktosanajejúkorbezdôvodne
obohatil. Súd vychádzal z reálneho momentu, kedy sa právna predchodkyňa žalobcu dozvedela o tom,
že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil

10. Súd v súlade s citovaným rozhodnutím NS SR uvádza, že v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka
sa pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná,
nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného - právnej predchodkyne žalobcu, kto sa na jej
úkor bezdôvodne obohatil. Právna predchodkyňa žalobcu sa jednoznačne dozvedela dňa 2.6.2020,
že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, teda až po porade so svojím právnym zástupcom.
Logickým následkom zistenia týchto vedomostí bolo udelenie plnej moci právnou predchodkyňou

žalobcu právnemu zástupcovi a podanie žaloby, predmetom ktorej je uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný na úkor právnej predchodkyne žalobcu v žalovanom rozsahu
získal,navydaniektoréhosúdžalovanéhozaviazal.Takakosúdužuviedol,žalovanývýškuuplatneného
nároku nerozporoval a nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie.
Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (§ 456 OZ)
vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie
vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z
neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa
za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (§ 451 ods. 2, § 454 OZ). Pre vyriešenie otázky, o ktorú

skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide v posudzovanom spore, treba prihliadať na právnu
úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu
18
žalobkyne a žalovaného. Podľa § 11 ods. 1 uvedenej právnej úpravy sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

podľa§9ods.1aneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.a)ažk),r)ay). Zcitovanejprávnejnormy
vyplýva, že následkom dohody zmluvných strán odporujúcej tam uvedeným ustanoveniam zákona o
spotrebiteľských úveroch je tzv. fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru („považuje sa“). Ide teda
o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva v dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej
jednu zo zmluvných strán, upravenej priamo v zákone.

Najvyššísúdužvcitovanomuznesenísp.zn.5Cdo/29/2021vovzťahukvyššieuvedenémukonštatoval,
že plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského
úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu.
Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska Občianskym
zákonníkom pevne daných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou

neplatnosti právneho úkonu vyvolanou (danou) špeciálnym charakterom aplikovaného hmotnoprávneho
ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (vzhľadom na neskoršie zmeny a dopĺňanie odsekov v
ustanovení § 11 ide v tejto veci o § 11 ods. 1).
11. Vo vzťahu možnosti podania žaloby spotrebiteľom v desaťročnej objektívnej premlčacej dobe
súd uvádza, že právna predchodkyňa žalobcu si svoj nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia

uplatnila z nekalých zmluvných podmienok uvedených v úverových zmluvách uzatvorených so
žalovaným a v tomto smere súd poukazuje na obsah uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn.
7Cdo/268/2021 zo dňa 28.02.2022. Predmetom konania pred najvyšším súdom bol spotrebiteľský
nárok,ktorýjeharmonizovanýprávomEurópskejúnie.RozsudkySúdnehodvoraEUmajúprednosťpred
vnútroštátnymi prameňmi práva a v rozsahu v ktorom vnútroštátne právo im odporuje ma súd povinnosť

zdržať sa aplikácie konfliktného vnútroštátneho práva.
Dovolací súd v 18. uznesenia uviedol, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora EU
C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej dobe je
nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu na
vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Dovolací súd súčasne poukázal

na vecne správny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu k aplikovaniu 10-ročnej, alebo 3-
ročnej objektívnej premlčacej doby odvolací súd poukázal na bod 42. v spojení so záverom Písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C 485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia uviedla,
že 51.6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, z 05.04.1993, o nekalých podmienkachv spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať tak, že mu odporuje taká
vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia
bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky

má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil
práva spotrebiteľa.
12. Súd uzatvára, že predmetom konania je včas uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného. Právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorila deväť zmlúv
o spotrebiteľských úveroch, ktoré však neobsahovali všetky zákonom

19
o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti a preto úvery poskytnuté právnej predchodkyni
žalobcu súd vyhodnotil za bezúročné a bez poplatkov. Právna predchodkyňa žalobcu žalovanému
vrátila viac ako len požičanú istinu, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keď od právnej predchodkyne
žalobcu prijal plnenie, na ktoré nárok nemal.
Sud žalobcovi priznal aj nárok spojený s uplatneným si pohľadávky voči žalovanému, ktorého výšku

a dôvodnosť žalovaný nerozporoval.
13. Podľa ustanovenia § 517 ods.1, veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
14. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie priznaného nároku spolu s ročným úrokom z omeškania
8,75 % ročne od 10.06.2020 do zaplatenia, keďže žalovaný uplatnený nárok právnej predchodkyni
žalobcu nevyplatil v lehote najneskôr do 09.06.2020 uvedenej vo výzve právnej predchodkyni žalobcu

zo dňa 04.06.2020, ktorá bola žalovanému doručená.
15. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
z dôvodu, že žalobca v konaní mal plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
20
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.