Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, January 22, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8T/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123012580
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123012580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina samosudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B.,

stíhanémupreprečinusmrteniapodľa§149odsek1,odsek2písmenoa)Trestnéhozákona,nahlavnom
pojednávaní konanom dňa 22. januára 2024 v Čadci, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 10.2.2023 v čase okolo 14.38 hod. na lyžiarskom stredisku G., H. I. J., časť K., jazdil na lyžiach

zjazdom z hornej časti zjazdovky, kde pred jej zlomom do prudšieho klesania neprispôsobil rýchlosť,
spôsob jazdy a nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na zjazdovke, v dôsledku čoho nestačil včas a
v dostatočnej vzdialenosti reagovať na lyžiara poškodeného: L. M., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, J. F.,
jazdiaceho pred ním, do ktorého narazil zozadu na lyžiach, čím mu spôsobil zranenia, a to opuch mozgu,
fraktúru sánky na oboch stranách, úplné prerušenie krčnej miechy v úrovni zlomeniny odlúčenia lebky
od chrbtice, pomliaždenie hrudníka so zakrvácaním, fraktúru ľavej kľúčnej kosti, pomliaždenie pravej
obličky, kde na následky uvedených zranení dňa 10.2.2023 v čase o 22:40 hod. počas hospitalizácie

na detskom anestéziologicko-resuscitačnom oddelení nemocnice Martin zomrel, pričom týmto konaním
súčasne porušil vnútorný poriadok strediska vyplývajúci z tzv. "Bieleho kódexu" a všeobecných pokynov
prevádzkovateľa, vydaných v nadväznosti na ustanovenie § 8 odsek 1 písmeno a) zákona č. 544/2002
Z. z. o Horskej záchrannej službe, čím porušil § 11 odsek 2 písmeno a), písmeno b) zákona č. 544/2002
Z. z. o Horskej záchrannej službe,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona),

t ý m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a nad správaním obvineného v skúšobnej dobe ukladá

probačný dohľad.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným

a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej L. M., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX F. XXX sumu 13.039,93 EUR a N. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX
sumu 13.039,93 EUR.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených so zvyškom nároku odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca doručil Okresnému súdu Žilina dňa 10.7.2023 obžalobu na
obvineného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., pre prečin usmrtenia

podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe obsiahnutom vo
výroku rozsudku.

OkresnýsúdŽilinavydalvovecidňa28.9.2023trestnýrozkaz,protiktorému,včastitýkajúcejsauloženia
trestu obvinenému, prokurátor podal dňa 3.10.2023 odpor. Odpor proti trestnému rozkazu podali dňa

23.10.2023 i poškodení prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a to v časti, v ktorej boli so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie,
na ktorom prednesením obžaloby došlo k zrušeniu trestného rozkazu priamo zo zákona.

Súd trestnú vec obžalovaného A. B. prejednal na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo vykonané v dňoch

20.11.2023 a 22.1.2024.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov – poškodených
L. M. a N. M., svedkyne N. G., podľa § 263 Trestného poriadku prečítal i zápisnice o výsluchu svedkyne
O. N. P. zo dňa 23.3.2023 čl. 79, svedka D. A. zo dňa 13.4.2023 čl. 105, svedka L. A. zo dňa 11.4.2023

čl. 121, svedka K. H. zo dňa 9.5.2023 čl. 128 a svedka Q. Q. zo dňa 30.3.2023 čl. 92, podľa § 270 ods.
2 Trestného poriadku sa oboznámil i s písomným prepisom výsluchu N. M. č.l. 66, zachyteného aj na
zvukovo-obrazový záznam vyhotovený OR PZ v Trnave dňa 6.3.2023 a napokon dokazovanie vykonal
aj čítaním listinných dôkazov, v súlade s § 269 Trestného poriadku. Z vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2023 po poučení podľa § 257 ods. 5 Trestného
poriadku vyhlásil, že je vinný. Nakoľko vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a na otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal „áno“, za súhlasu prokurátora
i splnomocneného zástupcu poškodených podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd vyhlásenie

obžalovaného prijal. Vzhľadom k uvedenému podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku dokazovanie
v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal. Dôkazy vykonal iba v súvislosti
s rozhodovaním o treste a o náhrade škody.

Obžalovaný bol vypočutý k jeho osobe a pomerom. Uviedol, že žije s mamou a otcom v rodinnom dome,

ktorý patrí otcovi. Rodičia nežiadajú, aby im prispieval. Pracuje v Nemecku ako živnostník, je evidovaný
na Slovensku ako SZČO, s čistým mesačným zárobkom 1.000,- EUR. Vykonáva stavebnú činnosť,
stavajú a spájajú búdy, bunky, kontajnery. Je slobodný, bezdetný, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Nemá žiadne špeciálne výdavky, len na základné životné potreby. Zatiaľ žiadnu škodu neuhradil, ale
uhradí, má niečo i nasporené. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. V čase skutku nemaluzavreté žiadne poistenie. Poškodených kontaktoval iba listom, potom už nie, oni ho však nekontaktovali
vôbec. Jeho zdravotný stav je dobrý, hoci nemôže v noci ani spávať. Strašne ho to mrzí.

Svedkyňa – poškodená L. M. na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2023 uviedla, že jej život sa zmenil,
úplne rapídne, rozbilo sa jej totálne všetko. Predtým žili spolu všetci ako fungujúca rodina, chodili na
výlety, snažila sa syna naučiť všetko, čo sa dalo, vedel plávať, lyžovať, chodil na motorke, na štvorkolke,
vedel strieľať, bol hasičom, bol aktívny, aj keď bol taký malý. Teraz už nemajú záujem nikam chodiť.
Na staršieho syna to má tiež dopad, riešia to aj psychologicky, nevedia, aký to bude mať dopad. Je

utiahnutý, berie si to za vinu, že brata nedokázal zachrániť. List od obžalovaného čítali, nereagovali naň,
lebo nedokázala na to odpovedať, nemá čo. Osobne si myslí, že obžalovaného to mrzí, že je mu to ľúto,
ale nebolo to samé od seba. Vo vzťahu k samotnému skutku uviedla, že na svah prišli v piatok asi o 10.00
alebo 11.00 hod. Skipasy kupovala ona. Biely kódex poznajú, deťom ho vysvetlila laicky. Obaja synovia
vedeli, že majú dávať pozor nielen na seba, ale aj na druhých, jazdiť ohľaduplne a hneď všetko, čo sa
stane, avizovať. Väčšinu dňa sa L. lyžoval s ňou. Nevie, či tu čiernu zjazdovku šiel v ten deň prvý alebo

druhýkrát, ale chodieval aj na ňu, lebo ju vedel zjazdiť. Zjazdil všetky dráhy, lyžovať vedel, bol rýchlejší
ako ona, ale opatrný, vedel, že má chodiť krajom. Zišli spolu dole. L. chcel ísť ešte na čiernu zjazdovku
ako na poslednú jazdu, že ho nebavia tie úseky, kam chodieval s ňou. Ona by čiernu zjazdila ťažko.
Požiadala krstnú N. a N. G.. Šla s nimi však len N.. Všetci boli dohodnutí, že idú po čiernej zjazdovke.
Ona čakala dole. Bolo to dlho, keď prišla N., že chlapci jej utiekli. Svedkyňa poškodená pochybuje,

pretože vždy boli spolu a čakali. N. jej napísal, že L. mal nehodu a je to s ním zlé. Zostala tam zamrazená,
prišla sanitka, odviezli ho vrtuľníkom a v nemocnici im oznámili, aké mal zranenia. Na otázku obhajcu
uviedla, že L. na zjazdovku nechodieval bez prítomnosti dospelej osoby, vždy s ním niekto bol, pokiaľ
ju neklamal. N. jej nepovedala, z akého dôvodu jej L. s N. a P. utiekli. L. mal v ten deň lyžiarsku bundu
aj nohavice, obe veci mali reflexné prvky, mal aj krikľavo neónovo žltú prilbu. Na otázky samosudkyne

uviedla, že vie, že L. čiernu zjazdovku jazdil už aj v stredu a vo štvrtok tak po 2-3-krát, niekedy sa od
nej odpojil a pridal sa k nim. Väčšinou jazdil s N., či N.. Jazdil od 4 rokov. Ona na čiernej zjazdovke
nikdy nebola, bojí sa jej, zdá sa jej prudká, asi by celú cestu dolu brzdila. Vedela, čo čierna zjazdovka
znamená. Až potom sa dozvedela, že N. šla dole po inej zjazdovke, nepovedala jej to. Keď dala na
starosť N. G. synov, uviedla jej, v čom tá starosť má spočívať, uviedla, že pôjdu spoločne dole, aby na

nich N. dohliadala. N. vedela, že s nimi má ísť po čiernej zjazdovke. Až potom sa to dočítala. Myslí si,
že N. sa nesprávala tak zodpovedne, ako jej to povedala, keďže išla inou trasou. Necíti zodpovednosť
za to, čo sa stalo, tu by mal niesť A. (poznámka súdu – obžalovaný). Poistenie nemala uzavreté, lebo
v minulosti bola len škodná. Po tejto udalosti bola dlhodobo PN, 6 – 7 mesiacov, chodila ku psychológovi.
Predtým aj potom pracovala ako vychovávateľka na základnej škole, učí aj telesnú výchovu. Zarába

zhruba 800,- EUR netto. Vie však všetko staršiemu synovi zabezpečiť. V práci aspoň zabudne na to,
čo sa stalo. Jej manželstvo to utužilo, s manželom sa zachraňovali navzájom. Nevie, ako sa to všetko
v budúcnosti ešte prejaví, najmä u staršieho syna. Pomník ich bude stáť veľa peňazí.

Svedok – poškodený N. M. na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2023 uviedol, že syn L. bol živý, zdravý,

šikovný. Nastala strašná zmena, chýba im. Tak, ako je to v rodine. Nie je schopný popísať to inak.
Svedok vôbec nelyžuje, ani tam nebol, bol len ako dopravca. Synovia jazdili na tejto (čiernej) zjazdovke
už minulý rok a všetko bolo v poriadku.
Doteraz nemajú uzavreté žiadne poistenie, lebo on poisťovniam neverí. Pracuje v dielni ako
automechanik, pracoval už týždeň po pohrebe, zdravotný stav mu to dovoľuje. Jeho zárobok je zhruba

900,- EUR v čistom mesačne. Po finančnej stránke zmena asi ani nenastala.

Svedkyňa N. G. na hlavnom pojednávaní dňa 22.1.2024 uviedla, že lyžovali so M., ich príbuznými A. M.,
jeho manželkou a dvoma deťmi. Boli tam aj iní, ale tí na svahu s nimi neboli. Nimi myslí seba, manžela
a ich dve deti. V ten deň boli rozdelení. N. M. čakal pod svahom, svedkyňa s L. a deťmi lyžovali celý

deň a asi o druhej či tretej hodine dcéra svedkyne už nechcela lyžovať, nechala ju preto dole s L., ktorá
tiež už nechcela ísť. Hore (na svah) šli svedkyňa, jej syn R., N. a L., R. a A. M.. J., N. a L. boli na
lyžiach, ostatní mali snowboard. Všetci sa dohodli, že zídu dole nie po zjazdovke pod lanovkou, ale po
zjazdovke K.. Ako obvykle sa čakali. Dole šli prvé deti a ona posledná. Jej syn R. mal však problém
so zapínaním na snowboarde, preto ho čakala. Chlapci sa medzitým roztrúsili po svahoch. Ona, syn

a R. M. šli tou zjazdovkou, na ktorej sa dohodli. Keď prišli dole, L. už telefonovala, že došlo k nehode
a svedkyňu ju, aby šla zistiť hore, čo sa stalo. Na zjazdovku pod lanovkou chodia už nejaký rok. Všetky
zjazdovky sú pre nich zjazditeľné, ľahké. Ale poobede to už mohlo byť zľadovatelé, keď tam nebolo
slnko, aj preto si chlapci na snowboarde tadiaľ už netrúfali. Zjazdovky sú z hľadiska náročnosti označenéčierne, modré, červené. Myslí, že zjazdovka pod vlekom bola čierna. Nevie stopercentne zaručiť, že po
tejto zjazdovke lyžovala predtým aj s deťmi L. M., ale oni to spomínali. Svedkyňa však L. lyžovať na
tejto zjazdovke videla. Nelyžovali vždy spolu. L. M. jej svoje maloleté deti N. a L. v ten deň zverila,

doslovne povedala: „Choďte s nimi hore, ja ostanem dole.“ Uvedené povedala svedkyni a N., ktorá však
s nimi napokon nešla, šla na toaletu. Boli asi tri možnosti, ako zísť dole. Jedna zjazdovka je čierna pod
lanovkou, jedna červená smer N., ktorá sa potom rozdvojuje na dve časti, tie sa dole spájajú. S N. a L.
sa dohodla, že pôjdu po červenej. Nevidela L. a N., keď vystúpili z lanovky, ktorou trasou išli. Svedkyňa
nevnímala na čiernej zjazdovke nejaké nebezpečné miesta, dokonca tam je miesto, kde vás to zabrzdí.

Akurát dole je záver trochu strmší. Nemá pocit, že by tam bol nejaký zlom, kde bolo treba znížiť rýchlosť.
V ten deň tam bolo málo ľudí, bolo to cez týždeň. S rodinou poškodených sa poznajú dlho, asi 8 rokov.
Stretávali sa veľmi zriedka. Teraz boli spolu asi druhýkrát na lyžovačke. Maloletý L. bol veselé dieťa,
ako lyžiar sa zlepšoval. Čo ho videla, šiel svojim tempom, mama ho dosť brzdila, bola tam disciplína.
Na svoj vek lyžoval adekvátne. Svedkyňa deťom ozrejmila, čo znamená biely kódex, ale nie v ten deň
a v ten daný moment. Vždy ich učia, ako sa majú správať. L. mal so svojimi rodičmi a bratom určite

dobrý,peknývzťah,akorodičiasosynom.Nadoplňujúcuotázkuobhajcu,činejakýmspôsobomzverenie
a starostlivosť L. zanedbala, uviedla, že áno, mala na deti ráznejšie zakričať, že tu zostanete a pôjdeme
spolu. Určite to však predtým viackrát povedala. Videla, ako obžalovaný sedel opodiaľ miesta, kde mal
do L. naraziť. Neskôr jej povedali, že to je on. Určite by nevedela zabrániť úrazu niektorého z detí, keby
šli po ktorejkoľvek zjazdovke spolu, vtedy mala na starosti šesť detí.

Svedkyňa O. N. P. do zápisnice zo dňa 23.3.2023 čl. 79 uviedla, že dňa 6.3.2023 k trestnému konaniu
doložila dve fotografie. Nikto ju nekontaktoval, mala potrebu ich niekomu poslať, možno by tým niekomu
pomohla. Pri samotnom incidente nebola. K veci uviedla, že dňa 10.2.2023 sa vybrala lyžovať do
lyžiarskeho strediska J. – H. I. tak, ako každý rok. Toto lyžiarske stredisko veľmi dobre pozná. Keďže

všetky trate, modré a červené, boli plné lyžiarskych zájazdov s deťmi, na svahu bol veľký chaos, vybrala
sa na zjazdovku čiernu, ktorá bola v ten deň úplne prázdna. Jedná sa o najťažšiu zjazdovku. Modrá
zjazdovka je pre začiatočníkov, červená pre trochu skúsenejších a čierna je najnáročnejšia. V ten deň
bola 100% viditeľnosť, bolo pekné azúrové počasie. Na čiernej zjazdovke videla počas dňa lyžovať oveľa
menšie deti bez ujmy na zdraví. Ak niekto hovorí, že tam ten chlapec nemal čo robiť, tak len chce k tomu

povedať, že v ten deň tam lyžovali aj oveľa menšie deti, 5 alebo 6-ročné dievčatká. Myslí si, že keď dieťa
vie lyžovať, tak by tam mohlo v doprovode lyžovať tiež. Okolo 14:30 hod. išla hore vlekom a na vleku
ľudia spomínali, že sa hore na kopci stala zrážka a niekto vykrikoval, že „pomôžte mi, on krváca“. Ten
chlapec tam už musel v tom čase minimálne 20 minút ležať, oživovali ho. Svedkyňa mala potrebu to
odfotiť. Bola pred vrcholom vleku počas cesty hore a vo vzdialenosti asi 30 alebo 40 metrov. Dodala,

že svahy v J. sú veľmi zle značené. Hore na kopci je mapa s rozdeľovníkom, ale na začiatku svahu
nenašla nikde označenie, o akú zjazdovku ide. To, že tam chodí 90% domácich je fajn, vedia ako to je,
ale pre človeka, ktorý príde prvýkrát do Oščadnice, je to veľmi zlé, nevie, na aký strmý kopec ide. Potom
má človek už len dve možnosti, buď si dá dole lyže a zíde pešo alebo to zlyžuje. Podľa nej by mal byť
každý svah označený viditeľne už z diaľky. Pred úrazom bola zjazdovka úplne prázdna, počas úrazu

sa vyslovene sústredili ľudia okolo chlapca, poskytovala sa zdravotná pomoc chlapcovi a po úraze sa
lyžovalo ďalej, ako keby sa nič nestalo. Ona svedkom zrážky nebola. Je to čierna strmá zjazdovka a
v jej hornej časti je zlom, ale myslí si, že je dostatočne viditeľný predtým na to, aby tam niekoho zrazila.
Pri kúpe lístka nebola absolútne poučená, ako sa má ako lyžiar na zjazdovke správať. A to bola jediná,
ktorá si kupovala lístok, nikto za ňou nečakal. Nevšimla si, že by pri pokladni, kde si kupovala lístok,

bola vyvesená tabuľa s názvom „biely kódex“. Ale klamala by, ak by povedala, že tam nič také nebolo.

Svedok D. A. do zápisnice zo dňa 13.4.2023 čl. 105 k samotnému skutku zo dňa 10.2.2023 uviedol, že
v ten deň lyžoval so svojou 9-ročnou dcérou na lyžiarskom svahu H. I.. V čase udalosti sa nachádzali na
sedačkovej lanovke v prvej polovici vleku odspodu kopca, nevideli samotnú zrážku lyžiarov, z lanovky

si všimol, že samotný sneh sa rozvíril do povetria, taktiež videl, že jeden lyžiar padá dole svahom, bola
to dospelá osoba, nevie akého rodu, v modrej bunde, mala krikľavo žlté nohavice, padala dole cca 80
metrov. Danú udalosť nevnímal ako nejaké nešťastie, pretože videl, že ten neznámy lyžiar, čo spadol, sa
postavil a na mieste zrážky videli malé dieťa na snowboarde, ktoré stálo a nejaký ležiaci objekt, z jeho
pohľadu sa zdalo, že sa jedná o lyže. V daný moment tomuto nepripisoval nejakú pozornosť, vnímal

viacmenej okolie a výhľady, až po značnom priblížení k miestu udalosti pozoroval z lanovky pod sebou
malé dieťa ležiace na zemi, ktorému dávala iná neznáma osoba masáž srdca, hneď pri chlapcovi stáli
ďalší pre svedka neznámi dvaja – traja dospelí ľudia. V čase, keď sa nachádzali nad týmto miestom, na
nich začali kričať, aby volali na č. 112. Zakýval im a povedal, že volá č. 112, kde opísal udalosť a miestoa oni ho prepojili na Horskú službu. Horskej službe vysvetlil, že sa stala takáto udalosť, povedal im, že
videldávaťumelédýchanieažesatátonehodastalanaK.medzidruhýmatretímstĺpomlanovky.Horská
služba mu potvrdila, že o tejto nehode vie a že sú na ceste. S dcérou sa vyviezol lanovkou na kopec

a išiel s ňou dole po červenej trase. Táto nehoda sa odohrala na čiernej zjazdovke K., bolo to v prvej
najstrmšej polovici z vrchu kopca, on s dcérou nelyžoval na tej zjazdovke, nakoľko bola pre jeho dcéru
náročná. Keď zostúpili z lanovky a pustili sa po hrebeni pohoria, tak videli už skúter Horskej záchrannej
služby smerujúci k miestu. V ten deň bolo na tejto čiernej zjazdovke málo ľudí. Viditeľnosť bola dobrá,
nebola hmla, podmienky z hľadiska počasia boli dobré, svah bol naozaj prázdny, dalo sa tam rýchlo

lyžovať, aj kvázi nebezpečný lyžiar by tam pôsobil normálnym dojmom, pretože nikoho by neohrozoval
ani neobmedzoval. Avšak on si tam ani takého lyžiara, ktorý by ohrozoval iných lyžiarov, nevšimol. Či
sa tam bežne lyžovali deti, nevie posúdiť, nepozoroval tú zjazdovku celý deň. Nevie povedať, kde sú
vyznačené dané úseky zjazdoviek v tomto stredisku. Toto lyžiarske stredisko pozná už 12 rokov, vie, že
trať, na ktorej sa stal tento úraz, je čierna zjazdovka. Tým, že je čierna, je náročná, svojou strmosťou
aj dĺžkou. Osobne na túto zjazdovku nechodí často, pre jej náročnosť, čo sa týka reliéfu zjazdovky

a nejakého zlomu na zjazdovke, o tomto počul z médií, avšak on si nič také nepamätá, že by sa na tejto
zjazdovke na začiatku trate zhora bol nejaký výrazný zlom, ktorý by mal efekt na viditeľnosť lyžiarov pod
ním. Na tejto zjazdovke v daný pobyt nelyžoval, ani jeho 9-ročná dcéra, z dôvodu jej obtiažnosti.

Svedok L. A. do zápisnice zo dňa 11.4.2023 čl. 121 k uvedenej veci uviedol, že je študentom 1. ročníka

na G. G. H. C.. So školou boli na lyžiarskom výcviku v lyžiarskom stredisku G. H. I. od 6.2.2023 do
10.2.2023. Počas toho, ako sedel na lanovke a viezol sa smerom hore, uvidel lyžiara, ktorý schádzal dole
zjazdovkou, keď v tom trafil nejakého druhého lyžiara. Ako to uvidel, hneď zavolal Horskú záchrannú
službu, ktorej nahlásil, že sa stala nehoda, asi pod tretím stĺpom lanovkového vedenia. Po vyjdení hore,
čo trvalo asi 2 – 3 minúty, zlyžoval na miesto, kde sa stala nehoda, kde sa už nachádzali nejakí ľudia,

asi traja, ktorí poskytovali chlapcovi pomoc. Na snehu videl ležať malého chlapca vo veku cca 8-9 rokov,
ktorý ležal na chrbte, krvácal z úst a nosa. Taktiež na mieste zaregistroval okoloidúcu lyžiarku, ktorá
povedala, že je sestrička, tak išla poskytovať pomoc. Ešte sa na mieste rozprával s chlapcom, ktorý
uviedol, že je brat alebo bratranec chlapca, ktorý bol zrazený. Povedal mu, že sú tam na dovolenke
s rodičmi toho zrazeného chlapca. Ešte videl, že lyžiarovi, ktorý narazil do malého chlapca, sa vypli lyže

a videl ho, ako bežal k ležiacemu chlapcovi a snažil sa ho oživiť. Zdá sa mu, že s chlapcom hýbal, chytal
ho za rameno, či chlapec reaguje. Lyžiara, ktorý išiel zhora, videl, pričom chlapca, ktorý sa nachádzal asi
v strede zjazdovky, toho tam ani on nevidel, mal ho schovaného zrovna za stĺpom. Na zjazdovke v ten
deň nebolo veľa ľudí, zrovna na túto zjazdovku veľa ľudí nechodí, pretože je strmá. Viditeľnosť bola vtedy
dobrá, striedalo sa, že bolo zamračené, chvíľu svietilo slnko, hustota bola nízka. Na zjazdovke videl iba

dvoch chlapcov, a to prvýkrát toho zrazeného chlapca a jeho brata, alebo bratranca. Svedok sa lyžoval
natejtozjazdovkeasi4-5-krát,pričompredtýmnazjazdovkedetinevidel.Vtendeň,keďsastalanehoda,
zaregistroval na zjazdovke viacerých „nebezpečných lyžiarov“, ktorí počas zjazdu smerom dole pred
takým horizontom nepribrzdili, čiže sa nepozreli, či sa niekto nenachádza pod horizontom. Toto vnímal
iba na ceste lanovkou smerom hore, že videl, ako lyžiari lyžujú dole a pred horizontom si nepribrzdili,

neskontrolovali si zjazdovku. Zjazdovka je široká pre asi 3 až 4 lyžiarov idúcich vedľa seba, pričom po
celej šírke zjazdovky sa nachádza strmý zlom. Lyžiara, ktorý spôsobil nehodu chlapcovi, toho predtým
nevidel ako lyžuje. Zjazdovka začínala byť už taká zľadovatelá, ten zlom je viditeľný. Svedok ho pri
lyžovanípociťovalaprednímsitedapribrzdil,abysarozhliadol.Vie,ženamapejezjazdovkavyznačená
čiernou farbou, ale neregistroval toto označenie priamo na zjazdovke. Na zjazdovke sa snehové záveje

vytvorené lyžiarmi nenachádzali.

Svedok K. H. do zápisnice zo dňa 9.5.2023 čl. 128 k uvedenej veci uviedol, že dňa 10.2.2023 v dobe
okolo 14:30 išiel so svojou sestrou A. P. lanovkou ku zjazdovke K. v G. H. I. na Slovensku. Na výjazde
lanovky sa na chvíľu zastavili a sestra si odskočila na toaletu. Potom sa rozbehli smerom dole po

zjazdovke K.. Či je nejako označená, nevie, nepamätá si. Išli sami, na zjazdovke sa nachádzali v tú
chvíľu sami, nikto nebol pred nimi ani za nimi. Na tejto zjazdovke v hornej časti nie je vidno až dole na
jej koniec, je tam taký horizont. Keď so sestrou prišli na tento horizont, všimol si, že cca v tretej štvrtine
zjazdovky za horizontom vľavo, úplne na kraji, ležal nejaký starší chlapec a držal v rukách menšieho
lyžiara. Obaja mali asi lyže, obaja mali prilbu. To mu bolo divné, že tam tak ležia, tak prišiel k nim. Toho

staršieho chlapca vo veku cca 12-13 rokov sa spýtal, čo sa stalo. Povedal mu, že nevie poskytnúť prvú
pomoc. Hovoril slovensky. Pod nimi, vo vzdialenosti cca 50-100 m, stál chlapec na lyžiach vo veku tiež
cca 12 rokov, ktorý kričal niečo v zmysle, že tam bola nejaká nehoda a pri tom hovoril akoby k tomu
zranenému L. a k tomu chlapcovi, ktorý ho držal. Svedok venoval pozornosť malému chlapcovi, ktorýbol očividne zranený. Ležal, nereagoval na žiadne hlasové podnety ani štípanie a hmatové podnety,
z nosa a úst mu tiekla krv. Žiadne ďalšie viditeľné zranenia, napr. otvorenú zlomeninu alebo neprirodzené
zakrivenie končatiny, nevidel. Ten chlapec, ktorý toho menšieho držal, svedkovi oznámil, že sa volá

L.. Všetci boli na svahu na zle prístupnom teréne, tak toho menšieho chlapca – L. chytil a položil na
sneh, aby mu mohol poskytnúť prvú pomoc. Videl, že je v zlom stave, nakoľko vôbec nereagoval ani
nekomunikoval. Dal mu dole prilbu, zaklonil hlavu. V ústach mal plno krvi, položil ho na bok, aby obsah
z úst mohol vytiecť von a aby sa presvedčil, že v ústach nemá žuvačku alebo cukrík a pod. Na krčnej
tepne skúšal tep, nič ale necítil, sám mal zmrznuté ruky. Tep skúšal i na rukách, ale nič necítil. Tak začal

s masážou srdca. Medzitým jeho sestra volala 112 na pomoc. Hlásila im, čo sa na mieste deje, on i podľa
ich pokynov postupoval v prvej pomoci. Po nejakej chvíli prišiel ďalší lyžiar, ktorý mu pomáhal s prvou
pomocou, potom prišli nejaké dve pani, jedna povedala, že je zdravotníčka a prehliadala toho chlapca.
Ten pán sa s ním vystriedal v masáži srdca a za cca ďalších 5 min. prišiel horský záchranár s lôžkom.
Záchranár po prehliadke zaviedol chlapcovi nejakú kapačku a zavolal ďalších záchranárov a vrtuľník.
Svedok šiel potom ďalej a iba sledoval, ako prebieha záchranná akcia. Na mieste ho nikto neoslovil,

nikto po ňom nechcel žiadne osobné údaje, tak išli so sestrou preč. Sestra nahlásila na linke 112 svoje
údaje, večer ho potom kontaktovala polícia zo Slovenskej republiky, ktorej oznámil informácie o udalosti.
Ako k samotnému zraneniu toho chlapca došlo, vôbec nevidel. Ani o tom nič nepočul. K celej udalosti
môže iba dodať, že na tej zjazdovke z lanovky vysadali so sestrou sami, dlho pred nimi ani dlho za
nimi, si nikoho nevšimli. Svedok nevie, ako je trať vyznačená, ako čiernu zjazdovku ju pozná z miestnej

znalosti. Viditeľnosť bola dobrá, nesnežilo, nebola hmla, bolo vidieť až dole ku stanici lanovky od toho
uvedeného horizontu. V daný deň na tejto zjazdovke nevidel lyžovať nijaké deti. Nevidel, nevšimol si,
že by v daný deň na tejto zjazdovke lyžovali nejakí nebezpeční lyžiari. Povrch zjazdovky bol miestami
zľadovatelý, boli tam ľadové platne, ale upravená bola dobre. Podľa jeho názoru na horizonte, na tom
zlome zjazdovky, je potrebné znížiť rýchlosť, pretože nevie, kam ide a čo ho tam čaká, žiadne označenie

o spomalení nevidel. Svedok videl na zjazdovke iba tých dvoch chlapcov, jeden L. – zranený, jeden,
ktorý L. držal, a potom toho chlapca, ktorý stál cca 50-100 m pod nimi.

Svedok Q. Q. do zápisnice zo dňa 30.3.2023 č.l. 92 uviedol, že obvineného pozná od základnej školy,
cca 10 rokov, možno aj dlhšie. Lyžovať chodia každý rok cca raz, dva razy. V tom čase lyžovali po

celom stredisku, boli teda na všetkých zjazdovkách. Jazdili normálny štýl, na snowboarde sa ani nedá
jazdiť ako v zjazde. A. lyžoval tak rýchlejšie až rýchlo, lebo má dosť skúseností, lyžuje dlho. Vždy však
robil nejaké oblúky, nešiel „šusom dole“. Mohlo to byť niekedy poobede, kedy išli na zjazdovku K., lebo
skúšali, kde by bolo menej ľudí. Poobede, po 14:00 hod., išli na K.. Dohodli sa, že on pôjde pod svah
a bude A. kamerovať, lebo sa už chystali domov a A. chcel nejakú fotku. Odišiel dole a A. ostal hore, sám

si stanovil odstup, kedy pôjde dole. Svedok kameroval svah, no zrazu videl iba taký oblak snehu, akoby
po páde, podľa bundy si myslel, že je to A. a že spadol. A. spadol dole kopcom skoro až k nemu. Lyže
mu vyplo a šúchal sa dole svahom. Miesto, kde bol ten snehový oblak po páde, bol na hrane kopca,
možno tak 15 m od neho. A. sa postavil a povedal: „dúfam, že sa mu nič nestalo“ a potom išiel pešo hore.
Snehový oblak sa rozostúpil, tak videl na zjazdovke jedného chlapca stáť a druhý ležal na zjazdovke.

Nebola tam žiadna dospelá osoba. Potom sa k nim zbiehali ľudia. Jakub ako sa postavil, hneď išiel hore
kopcom. Zišiel dole na K., vyšiel lanovkou, z nej videl, že na mieste zrážky ošetrujú nejakú osobu, boli
tam ľudia a j záchranári, bol tam aj A.. Zrážku nevidel. Až potom, ako usadol sneh, jeden ležal na zemi
a druhý pri ňom stál. To ešte len A. utekal hore k nim. On stál na svahu, kde nad ním bol taký zlom, stál
skoro až na konci toho prudkejšieho, na rovinke pod zlomom. Stalo sa to od neho možno do 15 m, ale

nie je si istý svojim odhadom. Zjazdovka bola v tom úseku prázdna, viditeľnosť bola dobrá. Čo však bolo
za tým zlomom, kde nie je vidieť, nevie povedať. Svedka ani obvineného nik v ten deň neupozorňoval
na rýchlu jazdu, či nevhodné správanie. Je to dosť prudké, nakoľko sa jedná o čiernu zjazdovku. Po tejto
prudšej časti nasleduje dlhšia rovinka, takže je potrebné rozbehnúť sa, aby ste ju prešli. Po incidente
zjazdovku uzavreli, pre chlapca prišiel vrtuľník a tak svedok s obvineným ani nevedeli, že by mali ostať

alebo za niekým ísť, nikto tam už nebol. Nik ich nevyzval, aby tam zotrvali.

N. M. počas výsluchu na OR PZ v Trnave dňa 6.3.2023 čl. 66 k uvedenej veci uviedol, že na tú zjazdovku
išli okolo deviatej, lyžovali všetci pokope, oni malí, potom s N., N. aj s mamou. Potom išli všetci pre istotu.
Po obede išli tak trikrát, štyrikrát a mama už bola zmrznutá, že je zima, že pôjde do auta. Tak povedala

jeho krstnej aj susede N., že nech idú s nimi poslednú jazdu. Jeho bratranec R. sa obúval na snowboard.
On, L. a malý bratranec P. išli pomaličky dopredu, robili oblúčiky, on na nich vždy počkal aspoň tých
každých 50 metrov. Kubík išiel s L., rozprávali sa po ceste. Potom P. išiel viac popredu, zastavil a čakal
na L., on sa zahrabal pod takým malinkým kopčekom, zahrabali sa mu predné lyže a ako sa chcel z tohovykopať, on (pozn. – svedok N.) sa otočil na malého P. a potom nevie ako ho nabral, alebo odkiaľ a už
videl, ako dopadol. Kričal na neho, nech sa postaví, že to nie je sranda. Väčšinou keď spadol a bolela
ho ruka, alebo niečo také, tak ležal radšej a plakal väčšinou. No tento krát neplakal, tak išiel za ním

a keď neodpovedal, že možno je v bezvedomí, otočil ho na chrbát, videl iba tú krv z pusy a z nosa, tak
kričal na neho, asi tak desaťkrát. A potom sa ozvali ľudia zo zjazdovky, lanovky, či treba volať sanitku.
Potom malý Kubík utekal za ním hore a lyžiar tiež skúšal ísť hore, keďže on, keď ho zrazil, tak tiež ho
vyplo z lyží, tak sa kotúľal dole kopcom. Prišla tam aj sestrička, čo išla na dovolenku si tiež zalyžovať,
tiež skúšala L. oživovať. Prišiel nejaký český párik, že sú tiež z nemocnice, pomáhali. Potom prišiel ten

lyžiar, že či je L. v pohode, tiež plakal a ľutoval, že sa to nemalo stať. A potom už bola cesta pre ten
vrtuľník z Martina a povedali, že máme ísť pomaličky dole. S bratom L. lyžoval na tej malej, najmenšej
zjazdovke a až keď boli všetci tú najväčšiu, ale zriedka, dvakrát, trikrát max. za celý ten čas. Keď išli tú
poslednú jazdu, tak tam bol on, L. a P., bratranec malý a hore bola N. s malým R.. To sú všetci, čo išli tú
poslednú jazdu. Spomína, ako bol pod kopčekom, čo mal L. zahrabané lyže pod snehom, lebo tam bol
sypký sneh, ľadový a on sa zahrabal do toho sypkého. Snažil sa z neho dostať, vykopať z toho snehu.

Predtým, ako sa mu zaborili lyže, rýchlo nešiel, možno desať, dvadsať. Svedok potom videl lyžiara, ako
preletel, možno takých 10-15 metrov padal, kotúľal sa dole kopcom a keď padal, tak trafil malinkého P.,
no trafil, šuchol mu lyžu a spadol na bok a potom iba videl, ako L. leží na zemi. L. bol v strede zjazdovky
a vľavo, tak v ľavom strede. Svedok však samotný náraz do L. nevidel. Na mieste, kde došlo k tej zrážke,
bol len on, L. a P.. V čase nárazu tam N. nebola. Bola kúsok nad nimi. Možno čakala, kým sa obuje

jeho bratranec a že ich dobehne. Potom prišiel jeho krstný, potom krstná, E., potom N., ona s krstnou
tam plakali. Rodičia na miesto neprišli, mama už bola zmrznutá, bola už vyzutá, takže tá nie a otec
lyžovať nevie. Svedok uviedol, že vedeli, že lyžujú na tzv. čiernej zjazdovke, nebezpečnejšej. S L. na
tej čiernej zjazdovke za celý ten čas šli jeden, dva, možno trikrát. Rodičia to vedeli, hovorili im, že majú
ísť pomaly a oblúčiky, nech sa nič nestane. L. mal lyžiarsku prilbu. Po nehode tam prišiel za nimi aj ten

lyžiar, ktorý spôsobil tú nehodu. Spýtal sa, čo sa stalo, či je L. v pohode, že či potrebujú nejako pomôcť.
Chcel pomôcť, nech je lepšie. Za svoje konanie sa ospravedlnil, povedal, že toto sa nemalo stať.

Z listu obžalovaného čl. 35 vyplýva, že sa rodine nebohého L. ospravedlnil za to, čo sa stalo, neurobil to
zámerne, nechcel nikomu ublížiť. Tú jazdu si neodpustí do konca života, veľmi ho to bolí a bude s tým

žiť celý život. Veľmi mu je to ľúto. Ak by sa dal vrátiť čas, urobí všetko pre to, aby sa ich milovaný synček
L. vrátil domov. Stále čaká, kedy sa táto nočná mora skončí a bude všetko, ako predtým. Z celého srdca
prosil rodinu o odpustenie i o prijatie, aby mohol poprosiť o odpustenie aj osobne. Na záver uviedol i
svoj telefonický kontakt a adresu.

Z Bieleho kódexu čl. 46 – 50 vyplýva, že každý návštevník sa musí v areáli strediska, najmä na
trati, správať tak, aby neohrozil iného návštevníka a nespôsobil mu škodu. Každý lyžiar musí mať na
zjazdovke prehľad pred sebou. Rýchlosť musí prispôsobiť svojim schopnostiam a možnostiam, terénu,
počasiu, snehovým podmienkam, ako aj hustote lyžiarov na trati. Pri dojazde k nástupným staniciam
po zjazdovej trati je povinnosťou každého lyžiara minimálne 50 metrov pred samotným dojazdom znížiť

svoju rýchlosť tak, aby neohrozil svoju bezpečnosť a takisto bezpečnosť iných ľudí. Lyžiar prichádzajúci
zozadu musí svoj smer jazdy voliť tak, aby neohrozil lyžiara jazdiaceho pred ním. Prednosť má vždy
lyžiar vpredu. Lyžiar, ktorý jazdí za iným lyžiarom, musí dbať na dostatočný odstup, aby lyžiarovi vpredu
ponechal voľný priestor pre smer a spôsob jazdy. Po označených zjazdovkách je povolené pohybovať sa
len smerom zhora nadol. Je prísne zakázané pohybovať sa po vyznačených zjazdovkách v protismere

(neplatí pre obsluhu a personál lyžiarskeho strediska)! Predchádzať je povolené zľava aj sprava tak, aby
predchádzaný lyžiar mal dostatočný priestor pre zmenu smeru a aj spôsobu jazdy. Každý, kto vchádza
na zjazdovú trať, alebo ju prechádza, je povinný sa presvedčiť, či sa zhora nepribližuje iný lyžiar, aby
neohrozil seba ani iných a aby zabránil možnej kolízii. Návštevník môže zastaviť a stáť iba na miestach,
kde je dobre viditeľný a kde nebráni ostatným v riadnom užívaní trate. Zastaviť a stáť sa môže iba na

okraji zjazdovej trate. Pešo sa môže pohybovať iba mimo zjazdoviek. Pri úraze na lyžiarskej trati i mimo
nej je každý lyžiar povinný poskytnúť pomoc a oznámiť to oprávnenej osobe (Horskej záchrannej službe,
prípadne pracovníkom lanových dráh alebo vlekov). Každý účastník nehody je povinný podrobiť sa
dychovej skúške na alkohol, vykonanej povereným pracovníkom lyžiarskeho strediska. Osoby mladšie
ako 16 rokov sú povinné chrániť si na lyžiarskej trati hlavu riadne upevnenou ochrannou prilbou. Osobe,

ktoráorganizuječinnosťnalyžiarskejtrati,ukladápovinnosťzabezpečiť,abyosobymladšieako16rokov
mali oblečený reflexný bezpečnostný odev alebo na sebe viditeľne umiestnené reflexné bezpečnostné
prvky. Označené zjazdové trate sú upravované okrem „freeridových“ zón. Každý návštevník používa
trate na vlastné riziko a pred použitím musí zvážiť svoje schopnosti vzhľadom na stav tratí, počasiea ich priepustnosť. Každý úraz je lyžiar povinný nahlásiť prevádzkovateľovi v Zákazníckom servise –
N. XX, XXX XX J.. Každý účastník nehody a každý zranený je povinný podrobiť sa dychovej skúške
na alkohol, vykonanej poverených pracovníkom lyžiarskeho strediska. Každý návštevník má povinnosť

oboznámiť sa s týmito pravidlami – „Bielym kódexom“. Kúpou skipasu, použitím prepravného zariadenia
alebo vstupom do areálu strediska sa každý návštevník zaväzuje tieto pravidlá dodržiavať.

Z vyjadrenia G., L., prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska čl. 183, súd zistil, že nemá vedomosť, že
by dňa 10.2.2023 jeho zamestnanci, respektíve zamestnanci a dobrovoľníci HZS riešili bezohľadné

správanie lyžiarov na zjazdových tratiach strediska G. H. I. J.. Nemá ani vedomosť o tom, že
by zamestnanci/zamestnanci a dobrovoľníci HZS disponovali informáciami o bezohľadnom správaní
lyžiarov. V prípade, že takýmito informáciami disponujú, lyžiar, ktorý sa bezohľadného správania na
svahu dopustil, je z ich strany upozornený. Ak sa situácia opakuje, lyžiarovi je zablokovaný skipass,
bez nároku na náhradu, respektíve takýto lyžiar môže byť z priestorov strediska vykázaný, nakoľko
zakúpenímskipassusúhlasíkupujúcisdodržiavanímpravidielbezpečnosti(tzv.Bielehokódexu(,ktorýje

zverejnený na ich webovej stránke G., taktiež na pokladniach strediska, ako aj na nástupných staniciach
lanových dráh. O úraze sa dozvedeli od lyžiarov, ktorí v tom čase cestovali lanovou dráhou TELEMIX
na vrchol do lokality K. a udalosť spozorovali. Títo im ihneď telefonovali na infolinku strediska. Ihneď po
zistení skutočnosti, že došlo k úrazu (od lyžiarov cestujúcich na lanovej dráhe TELEMIX), kontaktovali
službu konajúcich záchranárov HZS, ktorí na miesto ihneď po telefonáte vyrazili. Im známe skutočnosti,

ako napríklad fotografie z turniketu a videozáznam z kamery vrcholovej stanice lanovej dráhy TELEMIX
v lokalite K., poskytli vyšetrovateľom PZ. Ďalšie skutočnosti nápomocné k objasneniu prípadu im nie sú
známe, nakoľko sa priamo na mieste úrazu maloletého nenachádzali.

Zo správy K. čl. 185 vyplýva, že problematiku bezpečnosti osôb na lyžiarskych tratiach nerieši v SR

osobitný zákon, požiadavky na prevádzkovateľov lyžiarskych tratí, ako aj na samotných lyžiarov rieši
len zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. Požiadavky na
bezpečnosťosôb,nachádzajúcichsanalyžiarskejtratizpohľaduichvzájomnéhosaohrozenia,upravuje
§ 8a zákona č. 544/2002 Z. z. o HZS. Tieto požiadavky si môže prevádzkovateľ lyžiarskych tratí upraviť
v súvislosti s nebezpečenstvami a ohrozeniami, ktoré vyhodnotí ako rizikové pre tú ktorú lyžiarsku trať,

ustanovenia § 8a zákona č. 544/2002 Z. z. tým však nie sú dotknuté. Pokiaľ sa jedná o predpis pre
zaistenie bezpečnosti prevádzky na lyžiarskych tratiach, organizácia K. K. L. H., S. S. na Slovensku
takýto predpis nevydala.

Zo správy o povesti obžalovaného podanej J. T. F. dňa 6.6.2023 čl. 241, ako aj z aktuálnej správy zo

dňa 4.12.2023 čl. 310, vyplýva, že A. B., nar. XX.X.XXXX, je slobodný, na adrese trvalého bydliska
žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Obec nemá podrobnejšie informácie o spôsobe jeho života,
rodinných a majetkových pomeroch, neeviduje žiadne sťažnosti týkajúce sa jeho správania v mieste
trvalého bydliska /prípadne spolunažívania s rodinou/. Na úrovni Obecného úradu v F. /komisiou KOVP/
nebol prejednávaný pre žiadny priestupok z dôvodu porušovania verejného poriadku.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov ku dňu 25.5.2023 čl. 242, ako aj z aktuálneho výpisu
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov ku dňu 16.1.2024 čl. 319, vyplývajú tri záznamy,
jeden týkajúci sa priestupku, ktorého sa dopustil dňa 18.12.2021 /§ 32 ods. 1 písm. a) zák. č. 42/1994
– zákaz vychádzania/, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 5,- €, druhý, ktorého sa dopustil dňa

15.11.2021 /§ 80 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. – porušenie pravidiel cestnej premávky/, v dôsledku čoho
mu bola uložená sankcia – neudelenie vodičského oprávnenia a tretí týkajúci sa priestupku, ktorého sa
dopustil dňa 18.3.2019, keď fajčil na krytej zastávke, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške
10,- €.
Z odpisu z registra trestov ku dňu 25.5.2023 čl. 243, ako aj z aktuálneho odpisu z registra trestov ku dňu

16.1.2024 čl. 318, súd zistil, že obžalovaný nemá v Registri trestov GP SR žiadny záznam.

Z uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní čl. 254 vyplýva, že poškodení L. M.
a N. M. si uplatnili v zmysle § 46 Trestného poriadku nárok na náhradu škody v trestnom konaní
vedenom na OR PZ Čadca pod ČVS:ORP-86/2-VYS-CA-2023. Uplatnili si nárok na náhradu majetkovej

ako aj nemajetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená smrťou ich syna L. M., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX na následky zranení, ktoré utrpel po náraze zo strany obvineného A. B. na zjazdovke
v lyžiarskom stredisku G. H. I. J., časť K. dňa 10.2.2023. V zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku
navrhli, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvinenému A. B. povinnosť nahradiť im škodu,spočívajúcu v nákladoch súvisiacich s pohrebom syna L. M. v celkovej výške 2.159,70 € (pozostávajúcu
znasledovnýchsúm:sumavovýške1.212,20€zapohreb,sumavovýške346,-€zaprípravuhrobového
miesta a suma vo výške 601,50 € za kar). Ďalej v zmysle § 46 ods. Trestného poriadku navrhli, aby

súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obvinenému A. B. povinnosť nahradiť poškodeným aj inú škodu,
spočívajúcu v nemajetkovej ujme, ktorá im bola smrťou ich syna spôsobená, a to poškodenej L. M. vo
výške 30.000,- € a poškodenému N. M. vo výške 30.000,- €. Tento nárok odôvodnili tým, že v danom
prípade prišlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb, tvoriacich základný rámec ich súkromného
života. Hlavným dôvodom priznania takejto sumy rodičom nebohého je skutočnosť, že strata dieťaťa je

pre rodiča vždy mimoriadnym zásahom. Smrťou syna bola narušená celistvosť rodiny, bolo zasiahnuté
do ich súkromného a rodinného života. Strata je aj citová, smrťou syna poškodení stratili jeho lásku
a radosť zo života s ním prežívanú, a to aj vzhľadom na vek L., ktorý mal ešte celý život pred sebou.

Prokurátor v záverečnej reči vzhľadom k tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie o tom, že je vinný zo
spáchania žalovaného skutku a súd toto vyhlásenie prijal, navrhol, aby ho súd uznal za vinného z prečinu

usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Vo vzťahu k výroku o treste
uviedol, že pri uvedenom prečine sa trestná sadzba pohybuje v rozmedzí od 2 rokov do 5 rokov, pričom
pri prevahe poľahčujúcich okolností, ako je vedenie riadneho života pred spáchaním skutku a priznanie
a úprimné oľutovanie skutku, sa trestná sadzba upravuje na 2 roky až 4 roky. Je si plne vedomý, že
obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný, je riadne zamestnaný, v čase spáchania skutku bol

vo veku blízkom veku mladistvých, za vinu je mu kladený prečin spáchaný z nedbanlivosti a svoje
konanie ľutuje. Následok, ktorý vznikol jeho konaním, je však mimoriadne závažný a nereparovateľný.
Obžalovaný v predmetný deň v lyžiarskom stredisku vo H. I. neprispôsobil rýchlosť, spôsob jazdy
a nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na zjazdovke, jeho jazdu možno označiť za nebezpečnú
a ohrozujúcu ostatných lyžiarov, na čo napokon doplatil aj maloletý L.. Obžalovaného neospravedlňuje

ani fakt, že k zrážke malo dôjsť na čiernej zjazdovke, práve naopak, čím strmšia zjazdovka, tým
väčší ohľad musí mať lyžiar voči ostatným. Z kamerových záznamov je zrejmé, že obžalovaný sa rútil
dole svahom veľkou rýchlosťou, pričom pred zlomom do prudšieho klesania ani nemal možnosť vidieť
maloletého, o to viac mal byť voči ostatných lyžiarom obozretnejší. Uloženie nepodmienečného trestu
obžalovanému síce maloletého L. rodičom nevráti, prispeje však k hlbšiemu povedomiu verejnosti,

že človek za svoje chyby musí platiť. Uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému
by bolo nielen výsmechom do tváre smútiacej rodine, ale najmä by nijakým spôsobom neodradilo
ďalších od bezohľadného lyžovania s potenciálnymi fatálnymi následkami. V tomto prípade je uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody zákonné, spravodlivé a s ohľadom na okolnosti prípadu aj
nevyhnutné. Navrhol, aby súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere minimálne 3 roky

a aby ho na jeho výkon zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Čo sa týka
výroku o náhrade škody, navrhol obžalovaného zaviazať k náhrade vecných nákladov vo výške 2.159,70
EUR. Výšku spôsobenej nemajetkovej ujmy voči rodičom maloletého ponechal na zvážení súdu.

Splnomocnenec poškodených v záverečnej reči uviedol, že z výsluchu svedka vyplynulo, že mal

obžalovaného pred daným úrazom odfotiť alebo nakamerovať, ako ide dole lyžiarskym svahom, a preto
sa obžalovaný pustil šusom dole, aby mal jednoducho parádny záber zo svojej jazdy. Z daného pohľadu
konanie obžalovaného možno považovať za frajerinu bez akejkoľvek akceptácie bieleho kódexu. To, že
obžalovaný išiel dole svahom veľkou rýchlosťou, vyplýva aj zo záveru znaleckého posudku č. 23/2023
zo súdnej pitvy, kde je uvedené, že iniciačným a kritickým momentom v zraňujúcom deji bola zrážka tela

poškodeného s telom iného pohybujúceho sa lyžiara na svahu. Telo poškodeného L. M. predstavovalo
pre dolu svahom pohybujúceho sa iného lyžiara pevnú, statickú prekážku, kde hybnosť tela iného
lyžiara bola rádovo vyššia, než hybnosť tela poškodeného. Pôsobiace mechanické násilie malo veľmi
veľkú intenzitu, pretože jeho pôsobením došlo k rozčleneniu hlavy od krčnej chrbtice. Znalci uviedli pre
porovnanie, že takéto úrazy sú typické najčastejšie identifikované pri dopravných nehodách vodičov

vozidiel v rámci mechanizmu čelnej zrážky vozidla so statickým alebo dynamickým predmetom. Toto je
následok spôsobený jazdou obžalovaného. Skutok sa nestal iným spôsobom ani spolupáchateľstvom,
ani zodpovednosťou iných osôb. Aj v prípade, že by bola s maloletým L. na zjazdovke dospelá osoba,
ani tá by zrážke nijakým spôsobom nezabránila. Tak isto skutočnosť, či na danej zjazdovke lyžovali aj
iné deti, je v danom prípade nepodstatná, nakoľko L. bol dobrým lyžiarom, zjazdovku poznal, lyžoval

na nej viackrát a poznal tak isto aj biely kódex. Snaha obžalovaného hodiť zodpovednosť aj na iné
osoby, aby nemusel hradiť majetkovú ani nemajetkovú ujmu po tom, čo priznal vinu, je absolútnym
výsmechom pre poškodených. Poškodení si uplatnili majetkovú škodu vo výške 2.159,70 EUR za
pohreb maloletého, ktorá suma aj napriek tomu, že bola riadne vyčíslená a trestným rozkazom priznaná,nebola zo strany obžalovaného do dnešného dňa uhradená. V prípade uplatnenej nemajetkovej ujmy
ide o materiálnu satisfakciu v prípade závažnej ujmy, čo strata dieťaťa jednoznačne je. Obžalovaný
zasiahol do práva poškodených ako rodičov nebohého L. na ochranu osobnosti, konkrétne zásahu do

práva na súkromie, práva na rodinu a jeho protiprávnym konaním prišlo k narušeniu rodinných vzťahov
a do práva na súkromný a rodinný život. V posudzovanom prípade tento zásah predstavovaný smrťou
dieťaťa poškodených je mimoriadne významným, veľmi hlbokým a nereparovateľným. Rodičia už L.
nikdy neobjímu, nepovedú ho do školy, nebudú ho vidieť vyrastať, nepôjdu na jeho stužkovú, nebudú
zdieľať jeho životné úspechy alebo neúspechy a nebude im oporou ani v ich starobe. L. mal celý život

pred sebou a žiadne peniaze ho rodičom už nikdy nevrátia. Ostalo im iba miesto jeho posledného
odpočinku, kam môžu za ním chodiť a kde mu chcú urobiť dôstojný pomník aj vzhľadom k tomu, že
sa blíži prvé výročie tejto tragickej udalosti. Ich rodina už nikdy nebude ako predtým. L. bol veľmi
šikovný, veselý, športovo nadaný, bol dobrovoľný hasič. Výška nemajetkovej ujmy je aj tak neprimeraná
vzhľadom k tomu, že rodičia prišli o 8-ročného syna. Konaním obžalovaného vznikla poškodeným
tak majetková, ako aj nemajetková škoda a z daného dôvodu navrhol priznať poškodeným škodu vo

výškach, ako bola uplatnená v písomnom podaním zo dňa 26.6.2023. Záverom sa ešte vyjadril k výške
trestu,ajkeďakopoškodenínatoniesúoprávnení,alerodičiapovažujútrestuloženýtrestnýmrozkazom
za nízky a nespravodlivý, vzhľadom k tak tragickému následku.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný žiadnym spôsobom v prípravnom konaní ani v konaní

pred sudom nenamietal svoje zavinenie, o čom svedčí jeho vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe, ako aj list, ktorý bezprostredne po spáchaní skutku zaslal rodičom poškodeného
L.. Súd jeho vyhlásenie o vine prijal, preto sa vykonalo dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o treste
a náhrade škody. Prokurátor žiada pre obžalovaného nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa §
31 ods.4 TZ ,,Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Čo sa týka následku, tento je nepochybne tragický
amádopadtaknarodičovL.,aleajnasamotnéhoobžalovaného.Jenesporné,žeajobžalovanéhobude
tato tragédia prenasledovať do konca života. Čo sa týka spôsobu, teda okolností, za akých bol tento
trestný čin spáchaný, je na mieste otázka, či muselo k tomuto hroznému následku dôjsť, keby si každý

zainteresovanývykonávalsvojepovinnostiriadne.Obhajobajepresvedčená,ženielennedbanlivostným
konaním obžalovaného došlo k tejto hroznej tragédii. Prokurátor viní obžalovaného z rýchlej jazdy a z
nevenovania sa dostatočnej pozornosti situácii na zjazdovke, ako aj z nedodržiavania pokynov horskej
služby riadiť sa výstražnými, informačnými a inými zariadeniami súvisiacimi s bezpečnosťou osôb v
horskej oblasti, v tomto prípade bielym kódexom. Čo sa týka situácie na zjazdovke vo vzťahu k zavineniu

obžalovaného,vtrestnomkonaníbolopreukázané,žeskutoksastalnanajnáročnejšejčiernejzjazdovke
okolo 14.38 hod., za zlomom do prudkého klesania. Skutok sa teda stal v čase tesne pred uzatvorením
zjazdovky. Z výsluchov svedkov O. P., Q. Q. a D. A. bolo preukázané, že v čase skutku na svahu neboli
takmer žiadni lyžiari. Túto skutočnosť preukazujú aj fotografie z kamerových záznamov z lyžiarskeho
strediska G. H. I.. V čase nárazu obžalovaného do poškodeného na svahu v mieste, kde sa skutok

stal, nebol s výnimkou brata poškodeného maloletého N. M. nikto. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
fotografia obrazového záznamu na č.l. 101, ktorý do trestného konania predložil pri svojom výsluchu
svedok Q. Q.. Svedeckými výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ale aj kamerovými záznamami,
bolo v konaní preukázané, že viditeľnosť na svahu bola dostatočná. Z výsluchu obžalovaného, ako
aj výsluchu svedka Q. Q., vyplynulo, že obžalovaný je skúsený lyžiar. Jeho rýchlosť na svahu preto

zodpovedala druhu zjazdovky, počasiu a situácii na zjazdovke. Preto tvrdia, že k tragédii došlo
nešťastnou zhodou náhod. Skutok sa stal na zjazdovke tesne za klesaním takmer v strede zjazdovky.
Túto skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi brat poškodeného L. - N. M. ako jediný priamy svedok, keď
uviedol, že poškodený bol pod kopčekom, lyže sa mu zaborili do snehu v strede zjazdovky, a preto
tam poškodený zostal stáť. Obžaloba viní obžalovaného, že obžalovaný porušil vnútorný poriadok

strediska biely kódex vydaný v nadväznosti na ustanovenie § 8 ods.1 písm. a) zákona č. 544/2002
o horskej záchrannej službe, keď nevenoval dostatočnú pozornosť situácii na zjazdovke, v dôsledku
čoho nestačil včas a v dostatočnej vzdialenosti reagovať na poškodeného. Podľa § 8a ods. 5 Zákona
o horskej záchrannej službe lyžiar nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúženej alebo neprehľadnej
časti lyžiarskej trate. Podľa bieleho kódexu, na ktorý sa obžaloba odvoláva, návštevník môže zastaviť

a stáť iba na miestach, kde je dobre viditeľný a kde nebráni ostatným v bežnom užívaní trate. Ako
je teda možné, že maloletý L. zastavil takmer v strede zjazdovky tesne pod zlomom do prudšieho
klesania, čím porušil Zákon o horskej záchrannej službe, ale aj biely kódex. Matka maloletého pri
svojom výsluchu pred súdom uviedla, že maloletých N. a poškodeného L. pustila na čiernu zjazdovkuaj napriek tomu, že na nej nikdy nebola, nakoľko sa jej bála, lebo je prudká. Zároveň uviedla, že biely
kódex pozná a deti poučila laicky, že majú jazdiť ohľaduplne a majú dávať pozor nielen na seba,
ale aj na druhých. Matka poškodeného taktiež uviedla, že deti zverila N. G., ktorej však deti utiekli.

Súčasťou rodičovských povinností podľa § 28 ods. 1) Zákona č. 36/2005 o rodine je okrem iného aj
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Na mieste je preto otázka, aký spôsobom bola zabezpečená bezpečnosť maloletého L.. Stačilo laické
poučenie o bielom kódexe, stačilo zveriť vlastné deti inej osobe? Podľa názoru obhajoby nie. Matka
poškodeného L. pri svojom výsluchu pred súdom uviedla, že necíti zodpovednosť za to, čo sa stalo.

My však toho názoru nie sme a sme presvedčení, že zodpovednosť rodičov tu daná je. L. mal v čase
skutku 8 rokov. Vo svojom veku sa nemal pohybovať na čiernej zjazdovke určenej pre skúsených
lyžiarov bez dozoru dospelej osoby. Skutok sa stal pod strmým zlomom na čiernej zjazdovke, teda na
mieste, ktoré môže byť nebezpečné, čo bolo v tomto trestnom konaní preukázané. Prevádzkovatelia
lyžiarskeho strediska musia dokonale poznať lyžiarske trate a miesta, ktoré môžu byť nebezpečné pre
lyžiarov. Obžaloba vytýka obžalovanému, že neprispôsobil rýchlosť jazdy na mieste pred zlomom do

prudkého klesania. Podľa § 8 ods.1 písm. b) Zákona o záchrannej horskej službe prevádzkovateľ má
zabezpečiť zjazdnosť a bezpečnosť označenej lyžiarskej trate počas prevádzkového času lyžiarskej
trate. Na čl.183 sa nachádza vyjadrenie prevádzkovateľa, akým spôsobom zabezpečoval bezpečnosť
lyžiarov na lyžiarskej trati. Z obsahu daného vyjadrenia je zrejmé, že výstražné tabule ,,SPOMAĽ,,
sú umiestňované len v miestach križovania tratí. Nie sú však umiestňované na iných nebezpečných

miestach, napríklad pred zlomom do prudkého klesania. V lyžiarskych strediskách v susednom Rakúsku
alebo Taliansku je bežné, že nebezpečné zlomy do prudšieho klesanie na zjazdovkách sú označené
výstražnými tabuľami s výstrahou spomaľ. Došlo k hroznej tragédii, ktorou sú poznačené osudy ľudí na
celý život. Muselo však k tomu dôjsť, keby si všetci zainteresovaní plnili svoje povinnosti? Prokurátor
okresnej prokuratúry žiada pre obžalovaného nepodmienečný trest z dôvodu generálnej prevencie.

Teda, aby nepodmienečný trest odňatia slobody bol výstrahou pre ostatných lyžiarov a nútil ich správať
sa na lyžiarskych svahoch ohľaduplnejšie. Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 ods.1 Trestného
zákona individuálna a generálna prevencia tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať.
Otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť iba s prihliadnutím na spoločenskú situáciu, ale aj na
osobu obžalovaného a okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu. Pri rozhodovaní o treste

a jeho výmere je súd povinný prihliadať aj na mieru zavinenia obžalovaného. V tomto prípade ide
o nedbanlivostný trestný čin, obžalovaný svoj podiel viny nepopiera. Podľa názoru obhajoby však k tejto
hroznej tragédii nemuselo dôjsť, keby si riadne plnili svoje povinnosti rodičia L., ale aj prevádzkovateľ
lyžiarskeho strediska. Nemenej dôležitou pri rozhodovaní o treste a jeho výmere sú aj priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosť jeho nápravy. Obžalovaný

viedol až do času, kým nedošlo k spáchaniu skutku, riadny život, doposiaľ nebol nikdy súdne trestaný
a nie je voči nemu vedené žiadne trestné konanie. Obžalovaný nebol doposiaľ ani len priestupkovo
postihnutý. Z uvedeného dôvodu preto žiadajú, aby súd uložil obžalovanému trest na spodnej hranici
trestnej sadzby podľa § 149 ods. 2 TZ, § 38 ods. 2, 3 TZ, § 36 písm. j), l), n) TZ a podľa § 49 ods.1
písm. a) TZ výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Čo sa týka uplatnenej náhrady škody,

navrhli, aby súd zaviazal obžalovaného k náhrade majetkovej ujmy vo výške 2.159,70 EUR a vo zvyšku
s nemajetkovou ujmou odkázal poškodených na civilný súd. Poukázal pritom na ustanovenie § 441 OZ
týkajúce sa zavinenia poškodeného.

Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že to veľmi ľutuje. Keby sa dal vrátiť čas, tak to nespraví. Právo

na posledné slovo nevyužil.

Súd z vykonaného dokazovania prijal nasledovné skutkové a právne závery.

Prokurátor podal v danej veci obžalobu pre skutok, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný a ktorým mal

naplniť skutkovú podstatu trestného činu usmrtenia nebohého L. M., podľa § 149 ods. 2 Trestného
zákona. Mal tak urobiť závažnejším spôsobom konania – porušením tzv. Bieleho kódexu, upravujúceho
pravidlá správania na lyžiarskej trati, ktoré je lyžiar povinný dodržiavať v zmysle § 8a ods. 1 písm. c/
zákona o Horskej záchrannej službe.

Trestný čin usmrtenia je vo všetkých odsekoch § 149 Trestného zákona prečinom, pretože ide
o nedbanlivostný trestný čin. Objektom je ľudský život. Čin je dokonaný v okamihu smrti inej osoby.
Objektívna stránka spočíva teda v spôsobení smrti inej osobe, pričom smrť nastáva ako nedbanlivostný
následok páchateľovho konania. Subjektom - páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovednáfyzická osoba. Subjektívna stránka spočíva v nedbanlivostnom zavinení. Pokiaľ páchateľ dodrží určitú
mieru opatrnosti, ktorú je inak povinný zachovávať, a napriek tomu nastane následok predpokladaný
skutkovou podstatou trestného činu, je nutné konštatovať, že sa na základe primeraných dôvodov

spoliehal, že porušenie alebo ohrozenie Trestným zákonom chráneného záujmu nespôsobí. Skutok je
potom páchateľom nezavinený. Mieru opatrnosti určujú osobitné predpisy (napr. upravujúce bezpečnosť
aj na lyžiarskej trati a pod.), ale tiež aj bežné vedomosti ľudí, pričom je potrebné vychádzať zo všeobecne
akceptovanýchzásadrozumnejopatrnosti.Vrámcizohľadňovaniasubjektívnychkritériíjevšakpotrebné
brať do úvahy aj okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj okolnosti konkrétneho páchateľa (tomu sa súd

venuje nižšie).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, skutok priznal a oľutoval. Súd
jeho vyhlásenie prijal. V rámci rozhodovania o prijatí vyhlásenia viny zo strany obžalovaného dospel
súd k záveru, že obžalovaný svojim konaním skutočne naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
nedbanlivostného prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona. Aj napriek tomu, že vina bola

obžalovaným priznaná, súd skúmal okolnosti spáchania skutku, pretože majú vplyv aj na rozhodovanie
o treste i o náhrade škody, na ktoré dokazovanie po prijatí vyhlásenia viny súd zameral.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom zistil len tie poľahčujúce: obžalovaný pred

spáchaním skutku viedol riadny život, ku skutku sa priznal a úprimne ho oľutoval, o čom svedčí aj list,
ktorý poslal rodičom nebohého poškodeného – maloletého L. a tiež svojim prístupom pri objasňovaní
trestnej činnosti napomáhal. Súd prihliadal tiež na pomery a možnosť nápravy obžalovaného.

Najmä vzhľadom na následok (smrť), ako druh trestu uložil obžalovanému najprísnejší druh trestu -

trest odňatia slobody. Trestný zákon pri trestnom čine usmrtenia v § 149 ods. 2 ustanovuje trestnú
sadzbu tohto trestu od 2 do 5 rokov. Pri prevahe zistených (v predchádzajúcom odseku uvedených)
poľahčujúcich okolností súd podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu a trest ukladal v rozmedzí 2 až 4 rokov. Podľa názoru súdu pre účely generálnej aj
individuálnejprevenciepostačovalouložiťtrestnaspodnejhranicitrestnejsadzby.Pritomtorozhodovaní

prihliadal na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije, pracuje, na okolnosti
prípadu, teda i na správanie obžalovaného po skutku, jeho postoj k veci, k trestnému konaniu a pod.
Obžalovaný viedol riadny život, doposiaľ nebol súdne trestaný, prejavil úprimnú ľútosť nad svojím činom,
rodičom nebohého L. sa ospravedlnil. Po zhodnotení uvedeného súd prijal aj ďalší záver, že v rámci
individuálnej a generálnej prevencie je možné pôsobiť na osobu obžalovaného aj miernejším trestom, t.

j. trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody sa javí súdu v danom prípade ako neprimerane prísne. Ide o nedbanlivostný prečin,
majúci v danom prípade povahu ojedinelého excesu. Súd v rámci celého trestného procesu nevnímal
obžalovaného ako osobu, ktorá by mala sklony k páchaniu trestnej činnosti (či už nedbanlivostnej alebo
úmyselnej). Obžalovaný predmetný skutok nespáchal vedome, úmyselne. Nepodmienečný trest odňatia

slobody súd ukladá za závažnejšie formy (úmyselnej) trestnej činnosti. Na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu páchateľa – obžalovaného výkon uloženého trestu odňatia v danom prípade
podľa názoru súdu teda nie je nevyhnutný. Jeho výkon preto podmienečne odložil s určením skúšobnej
doby v trvaní 3 roky, pri súčasnom uložení probačného dohľadu, v rámci ktorého bude obžalovaný
povinný podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Súd v tejto časti rozhodol

rovnako ako trestným rozkazom, nakoľko pre iné rozhodnutie ani po vykonanom dokazovaní dôvody
nevzhliadol. Tiež sa javí ako nevyhnutné v tejto súvislosti poukázať na potrebu zachovania právnej istoty,
i v nadväznosti na viaceré obdobné (i medializované) kauzy (skutkovo obdobné prípady), v ktorých súd
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne rovnako odložil.

Pre určovanie trestu a jeho výšky je rozhodné aj stanovenie miery zavinenia (nielen ako obligatórnej
zložky subjektívnej stránky trestného činu), ktorým sa súd bližšie zaoberá v rámci odôvodnenia svojho
rozhodnutia o náhrade škody (viď. nižšie).

V tomto konaní poškodení, ako pozostalí rodičia, uplatnili nárok na náhradu škody. Z pohľadu

poškodeného je procesne náročné a aj časovo zdĺhavé domáhať sa nároku na náhradu škody v dvoch
súdnych konaniach, ktoré majú dva základné stupne, čo vo väčšine prípadov v praxi znamená viacročné
súdne konania (pokiaľ nedôjde k zmieru, či urovnaniu medzi poškodeným a „škodcom“), v ktorých
sa mnohé úkony vykonávajú v podstate opakovane. Preto súd v danom prípade, považujúc to zahospodárne (nielen z hľadiska časového, ale i z hľadiska trov konania), účelné a efektívne zároveň,
konal a rozhodoval i o nároku poškodených. Tí svoj nárok uplatnili riadne a včas. Jednak titulom
skutočnej(majetkovej)škodyvovýške2159,70€predstavujúcejnákladyspojenéspohrebomnebohého

poškodeného L. (aj tzv. primárna obeť) a jednak titulom ujmy nemajetkovej vo výške 30 000 € pre
každého pozostalého rodiča (aj tzv. sekundárna obeť). Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania a
samotného uznania viny obžalovaného, bolo možné dospieť k záveru, že nárok na náhradu škody, ktorá
bola poškodeným – pozostalým rodičom spôsobená usmrtením ich syna L., najbližšieho príbuzného,
vznikol v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne
ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež riadi. Tieto
predpisyšpecifickyupravujúvzniknároku,jehoobsaharozsah,akoajspôsobnáhrady.Vdanomprípade
sú to ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Do rámca vymedzeného ustanoveniami § 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na súkromie
zahŕňajúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby (najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry,
vnútorného myšlienkového a citového života). V najširšom zmysle sa toto práva týka aj života v rodine a
manželských a partnerských alebo priateľských či obdobných vzťahoch. Súčasťou súkromného života
je nepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými,

najmädeťmi,rodičmi,prarodičmi,čisúrodencami.Rešpektovaniesúkromnéhoživotamusípretozahŕňať
do určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi,
aby tak bolo možné, okrem iného, rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Protiprávne narušenie týchto
rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.02.2010, sp. zn. 3Cdo 137/2008 a nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015).

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy, v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu, existencia závažnej ujmy (ujmy, ktorú fyzická osoba vzhľadom na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky,

považuje za značnú, pritom nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to,
či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická
osoba). V danom prípade, vzhľadom na následok (smrť), bolo možné bez pochýb konštatovať existenciu
závažnej ujmy na strane pozostalých poškodených – rodičov nebohého poškodeného L..

Výšku majetkovej (skutočnej) škody mal súd preukázanú z listinných dôkazov: 1. faktúry č. 20230049
zo dňa 14.2.2023, znejúcej na sumu 1 212,20 Eur, 2. faktúry č. 2023/1/46 zo dňa 14.2.2023, znejúcej
na sumu 346 Eur a 3. faktúry č. 20230009 zo dňa 16.2.2023, znejúcej na sumu 601,50 Eur, ktorými boli
vyúčtované náklady na pohreb nebohého L. M., ku ktorým poškodení pripojili aj pokladničné doklady
o ich úhradách.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, vo vzťahu k jej výške bolo potrebné vykonať dokazovanie výsluchom
poškodených, nakoľko nárok uplatnený počas vyšetrovania písomne bol odôvodnený pomerne
všeobecne. Dokonca otec zosnulého poškodeného v prípravnom konaní vypočutý ani nebol. Vzhľadom
na príbuzenský vzťah pozostalých poškodených k nebohému Alexovi – rodič/dieťa – bolo možné

konštatovať nezvratnú deštrukciu rodinných väzieb, tvoriacich základ ich súkromného života, čím došlo
k zásahu do ich práva na súkromie. V danom prípade bolo možné konštatovať vysokú intenzitu
spôsobeného následku, pretože stratu svojho dieťaťa budú pozostalí poškodení pociťovať po celý svoj
život. Žiadne zadosťučinenie, ani to finančné, nemôže skutočnú ujmu, akou je smrť, nahradiť. Hodnota
rodinného života nie je vyčísliteľná v peniazoch. Zmyslom právnej úpravy je túto ujmu aspoň zmierniť.

Výška nemajetkovej ujmy je predmetom voľnej úvahy súdu. Súd prihliada pri rozhodovaní o jej výške na
naplnenie požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia, súčasne na požiadavku nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Používa princíp proporcionality a zároveň i určitej právnej istoty, ktorú každý od rozhodnutí

súdu očakáva, keď prihliada i na výšku náhrad prisúdených v iných obdobných prípadoch.

Súd považuje v tomto smere za potrebné poukázať i na to, že koncepcia náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch upravená v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka vychádza z úvahy súdu spočívajúcejv posúdení závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, na rozdiel od
koncepcieodškodneniazaspôsobenúnemajetkovúujmuprezumovanúzákonomč.274/2017Z.z.,ktorý
vychádza z exaktne stanoveného rozsahu odškodnenia obetí násilných trestných činov pri maximálnej

sume odškodnenia. V danom prípade nešlo o násilný trestný čin, súd preto uvedený právny predpis
neaplikoval.

V týchto súvislostiach súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.
ÚS 2844/14, ktorý konštatoval, že „pri stanovení výšky čiastky relutárnej náhrady je nutné použiť

princíp proporcionality tiež spôsobom, že všeobecné súdy porovnajú čiastky tejto náhrady prisúdené v
iných prípadoch“. Ústavný súd ČR v tomto náleze sformuloval aj kritériá pre určovanie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy. Za okolnosti, ktoré je potrebné skúmať na strane poškodeného, sú považované
najmä: a) intenzita vzťahu žalobcu so zomrelým, b) vek zomrelého a pozostalých, c) otázka hmotnej
závislosti pozostalého na usmrtenej osobe, d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie. Za okolnosti, ktoré
je potrebné skúmať na strane pôvodcu zásahu (škodcu, žalovaného) za predpokladu, ak majú zároveň

vplyv na vnímanie ujmy oprávnenými osobami sú považované najmä: a) postoj žalovaného (ľútosť,
náhrada škody, ospravedlnenie a pod.), b) dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu - fyzickej osoby,
c) jeho majetkové pomery, d) miera zavinenia škodcu eventuálne miera spolu zavinenia usmrtenej
osoby. Okolnosťami, na ktoré súd v danom prípade prihliadal u obžalovaného boli jeho postoj (ľútosť,
ospravedlnenie), dopad udalosti do jeho duševnej sféry (výčitky a pod. ho budú sprevádzať celý život),

majetkové pomery (aby priznaná ujma preňho nebola likvidačnou). Na strane pozostalých poškodených
to boli intenzita ich vzťahu s nebohým synom (najbližší príbuzenský vzťah rodič/dieťa), vek (nebohý
L. mal 8 rokov, hypoteticky celý život (vrátane rodinného, zdieľaného s rodinou) mal pred sebou), ako
aj otázka hmotnej závislosti (pozostalí rodičia neboli hmotne závislí na nebohom maloletom synovi)
a prípadné poskytnutie satisfakcie.

Pokiaľ ide o stanovenie výšky nemajetkovej ujmy, vzhľadom na požiadavku kazuistiky, súd príkladmo
uvádza iné rozhodnutia súdov vydané v obdobných prípadoch. Napr: rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011-96 z 31.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 5Co/315/2012-125 z 26.11.2012, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal náhradu

nemajetkovej ujmy každému žalobcovi 10.000,- Eur, v dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode
(nedbanlivostný trestný čin), rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015 v spojení
s opravným uznesením sp. zn. 16C/327/2015 zo dňa 10.6.2016 a s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 25Co/214/2016 bola žalobcom 2., 3., 4. ako dospelým synom priznaná nemajetková
ujma v sumách 9.000,- Eur, 5.000,- Eur, 4.000,- Eur v súvislosti so smrťou ich otca pri dopravnej

nehode, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 8C/21/2014 zo dňa 24.11.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom sp. zn. 8C/21/2014-196 zo dňa 11.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23Co/337/2016 zo dňa 28.11.2016 bola žalobcovi 2., 3. každému (dospelému) priznaná suma
7.500,- Eur ako nemajetková ujma v súvislosti so smrťou ich otca pri dopravnej nehode, rozsudkom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2C/25/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

10Co/5/2018 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 16.500,- Eur matke, vo výške 10.000,-
Eur bratovi (nesprávne predchádzanie na úzkej ceste), rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 10C/56/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/165/2017 a v spojení s
rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Cdo/178/2018 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy matke a otcovi,
každému vo výške 15.000,- Eur (smrť syna ako spolujazdca), rozsudkom Okresného súdu Prievidza

sp. zn. 18C/381/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/322/2017 bola
priznaná nemajetková ujma otcovi vo výške 15.000,- Eur, matke 15.000,- Eur, bratovi vo výške 10.000,-
Eur (náraz do protiidúceho vozidla), rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/119/2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/286/2017 bola priznaná nemajetková ujma
matke vo výške 15.000,- Eur, otcovi vo výške 15.000,- Eur, sestre vo výške 10.000,- Eur (neprimeraná

rýchlosť), rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/38/2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/183/2014 bola priznaná nemajetková ujma otcovi vo výške
15.000,- Eur, matke vo výške 15.000,- Eur, bratovi vo výške 5.000,- Eur, rozsudkom Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. 6C/51/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/243/2015 bola priznaná nemajetková ujma matke v sume 10.000,- Eur, otcovi vo výške 10.000,-

Eur, bratovi vo výške 5.000,- Eur (neprispôsobenie rýchlosti), rozsudkom Okresného súdu Michalovce
sp. zn. 11C/71/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/438/2016 bola
priznaná nemajetková ujma matke vo výške 10.000,- Eur, sestre vo výške 5.000,- Eur, rozsudkom
Okresného súdu Revúca sp. zn. 6C/89/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystricisp. zn. 17Co/352/2017 bola priznaná nemajetková ujma otcovi vo výške 8.240,- Eur, matke vo výške
8.240,- Eur, bratovi vo výške 4.120,- Eur (zrážka v protismere), rozsudkom Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 12C/155/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/347/2015 bola

priznaná nemajetková ujma rodičom každému vo výške 7.000,- Eur, sestre vo výške 6.000,- Eur
(náraz mimo cestu), rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 18C 276/2008 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co 470/2011 bolo pozostalým rodičom 19-r. dcéry
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 49.790,- Eur (správca cesty), rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 12C/71/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co 479/2012 bola

pozostalému otcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 25.000,- Eur (chodec na diaľnici v strednej
opitosti, zomrelý 18-ročný syn), rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/60/2011 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/ 212/2015 bola pozostalým rodičom plnoletého
dieťaťa priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každému z nich 20.000,- Eur (alkohol, zrazený chodec,
vodič bez oprávnenia), rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/55/2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/156/2016 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške

10.000,- Eur za smrť manželky žalobcu v dôsledku protiprávneho úkonu zodpovedného subjektu
(fyzickejosoby),spočívajúcehovporušenípravidielcestnejpremávky,adcéram(obeužbolivčasesmrti
ich matky dospelé a mali vlastné rodiny) suma 8.000,- Eur a 7.500,- Eur. Rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 21C/279/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/299/2018
súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni v sume 15.000,- Eur, a plnoletým deťom, žijúcim so

zomrelým v spoločnej domácnosti po 12.000,- Eur a 13.000,- Eur za smrť 50 ročného manžela, ktorý
ako spolujazdec, utrpel pri nehode smrteľné zranenia. V rozsudku sp. zn. 3C/233/2013 Okresný súd
Skalica v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/497/2016 rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť rodičom každému po 38.726,24 Eur, a sestre sumu 20.000,- Eur za smrť 17 ročnej
dcéryasestry,ktorúakochodkyňuusmrtilvodičpodvplyvomalkoholu,keďvyšielsvozidlommimocestu.

Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 11C/496/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 25Co/258/2016 vyplýva povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 15.000,- Eur ako
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku úmrtia manžela žalobkyne dopravnou nehodou.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/358/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/724/2015 bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1., 2. (v čase nehody dospelým

synom zomrelého) každému po 10.000,- Eur, žalobcom 3. a 4. (rodičom zomrelého) každému po 3.000,-
Eur. Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/22/2023 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
pre dcéru usmrteného otca 15.000 Eur, rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/95/2019 bola
priznaná nemajetková ujma pre manželku usmrteného manžela 20.000 Eur, rozsudkom Krajského súdu
Žilina sp. zn. 1To/10/2011 nemajetková ujma pre rodičov za zabitie ich syna vo výške po 10 000 Eur.

Sumu 30.000 Eur pre každého rodiča, ktorú si poškodení uplatnili titulom nemajetkovej ujmy, priznávajú
súdy v konaniach o úmyselných trestných činoch, napr. Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn.
7To/30/2021 rozsudkom z 5.8.2021 zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným –
pozostalým obete obzvlášť závažného zločinu vraždy 40.000 Eur a 30.000 Eur.

Z hľadiska komparácie s právnou úpravou v Českej republike sa javí vhodné poukázať na systematickú
činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý monitoruje činnosť českých súdov na trestnom úseku
pri rozhodovaní v adhéznych konaniach o nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy, spôsobenej trestnou
činnosťou, z ktorej plynie základné rozpätie pri stanovení výšky náhrady tzv. „odškodnenia za smrť", a

to s poukazom aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 4Tdo/1402/2015 zo dňa 12.4.2016, z ktorého odôvodnenia
vyplýva, že „dovolaciemu súdu sa javí ako ospravedlniteľné, aby sa stanovenie výšky náhrady odvíjalo v
základnom rozpätí medzi 240.000,- Kč až 500.000,- Kč, a to pre skupinu citovo najbližšie spriaznených
osôb, ako sú rodičia, deti a manželia. Je nutné zdôrazniť, že takto stanovený rozsah kompenzácie
zodpovedá typovým (neutrálnym prípadom), teda takým, kde nie sú pre konkrétnu situáciu sprísňujúci

či naopak zmierňujúce kritériá“. V odôvodnení tohto rozsudku súd tiež konštatuje, že „tiež iné európske
právne úpravy sa v obdobných prípadoch prevažne pohybujú pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy za
usmrtenie blízkej osoby v rozpätí od 200.000,- Kč do 500.000,- Kč (cca 20.000,- Eur Belgicko, Rakúsko,
Slovinsko, Švajčiarsko). Niektoré štáty (Fínsko, Švédsko, Maďarsko) dokonca kompenzujú nemajetkovú
ujmu v ešte nižšom rozpätí od 100.000,- Kč do 200.000,- Kč (cca 8 000 Eur), prípadne u nich zákonná

úprava takejto nemajetkovej ujmy úprave absentuje, resp. náhradu nemajetkovej ujmy sekundárnych
obetí vôbec neumožňuje (Nemecko, Holandsko)“.Naprieč celou Európou (až na zopár európskych krajín) sa výška nemajetkovej ujmy pohybuje zhruba
do sumy 25.000 eur. Súd pri použití zásady proporcionality a právnej istoty mal za to, že poškodeným
by patrila náhrada v tejto výške (25 000 Eur každému pozostalému rodičovi).

Pri rozhodovaní o výške súd však prihliadol aj na okolnosť, ktorou je miera zavinenia škodcu,
eventuálne miera spolu zavinenia poškodeného (usmrtenej osoby a v danom prípade i jej zákonných
zástupcov, keďže nebohým poškodeným bolo maloleté dieťa). Z vykonaného dokazovania súd ustálil,
že v danom prípade na škodlivom následku existovalo spolu zavinenie. Rozhodnutie o vine páchateľa -

obžalovaného totiž ešte automaticky neznamená, že celá škoda bola spôsobená výlučne jeho konaním.
Ak sa na vzniku škody podieľalo aj konanie poškodeného, nie je súd pri posúdení spolu zavinenia
poškodeného výrokom o vine páchateľa viazaný (rozsudky Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 562/99
zo dňa 28.11.2000, tiež sp. zn. 25 Cdo 91/2010 zo dňa 24.02. 2011). V danom prípade teda súdu
vyhlásenie viny obžalovaným nebránilo v skúmaní prípadného spolu zavinenia poškodených.

V prípade, že spolu zavinenie poškodeného malo vplyv na vznik nemajetkovej ujmy, prichádza do úvahy
analogické použitie § 441, či § 422 Občianskeho zákonníka, teda ak jedinou príčinou jej vzniku nebolo
iba konanie osoby zodpovednej za zásah do práva na ochranu osobnosti, ale k jej vzniku alebo zvýšeniu
následkov prispelo aj konanie zásahom dotknutej osoby, vtedy je potrebné prihliadať na spolu zavinenie
toho, od ktorého odvodzujú svoj nárok pozostalí poškodeného (aj R 30/1957).

Spolu zavinenie v danom prípade bolo možné vzhliadnuť jednak v správaní nebohého poškodeného
L. na svahu, na najnáročnejšej zjazdovke lyžiarskeho strediska, ktorú zrejme, vzhľadom k výpovedi
svedka – brata N., nezvládal, keďže došlo k jeho pádu, v dôsledku ktorého ho obžalovaný z väčšej
vzdialenosti nevidel, ale najmä sa prejavilo v zanedbaní dohľadu v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka(§441,§422ods.1,2).Súdzisťujemieruzavineniapoškodenéhonaspôsobeníškody,najmä
to, či poškodený svojim zavineným konaním prispel k vzniku škody, resp. k zväčšeniu jej rozsahu. Ak ten,
kto spôsobí škodu, pre maloletosť nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky,
zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad, v danom prípade to boli v zmysle
zákona o rodine rodičia, ktorí dohľad zanedbali. Podľa § 8a ods. 1 písm. a/ zákona o Horskej záchrannej

službe je osoba na lyžiarskej trati povinná správať sa tak, aby neohrozila život, zdravie alebo majetok.
Zákon neuvádza, že by malo ísť len o život, zdravie, či majetok iných osôb. Zároveň podľa § 8a ods. 5
tohto zákona lyžiar, ktorý spadol, je povinný miesto urýchlene opustiť, ak je to možné. V tomto smere sa
súd stotožnil s obhajobou (záverečná reč). Možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že keby
maloletý L. bol na svahu v prítomnosti dozoru, dospelej osoby, nemuselo by k takému následku dôjsť.

Z výpovede svedka maloletého N. M., ktorý bol s maloletým bratom L. na svahu, vyplynulo, že maloletý L.
spadol,zahrabalisamuprednélyžedosnehuanevedelsaztejtosituáciesámdostať.Dotejtovýpovede
zapadá aj výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že uzrel nebohého L., až keď sa dvíhal zo zeme. Teda,
pokiaľ by nebolo k jeho pádu došlo, obžalovaný by ho zrejme zaevidoval včas a svoju jazdu by vedel
situácii prispôsobiť. Pokiaľ by na svahu bola v tom čase s maloletým L. dospelá osoba, pomohla by mu

nielen v tejto situácii (pádu), ale zároveň by bola i lepšie viditeľnou. Súd považuje za potrebné tiež uviesť,
že vyjadrenie svedkyne N. G., že by nárazu nebola zabránila aj keby tam bola, nemožno absolutizovať.
Pretože inou by bola situácia, keby maloletý L. lyžoval a obžalovaný by bol doňho narazil počas jazdy.
Ale maloletý L. spadol a ležal. Keby mal pri sebe dozor, poskytol by mu pomoc, usmernil ho a pod. Napr.
aj svedkyňa P., lyžiarka, uviedla, že spornú čiernu zjazdovku môže zísť aj dieťa, avšak v doprovode.

Svedok D. A., lyžiar, nejazdí na spornej čiernej zjazdovke často, lebo je náročnou. Teda tento samotný
fakt (náročnosť trate), vnímaný i svedkami, si vyžaduje dozor dospelej osoby nad maloletým lyžiarom.
Podľa názoru súdu nemožno celú situáciu a jej následky pričítať na ťarchu obžalovaného.

Ten, kto dohľad zanedbal, zodpovedá len vtedy, ak zanedbanie náležitého dohľadu nezavinil. Otázku

náležitého dohľadu súd posudzuje podľa povahy veci a okolností prípadu. Zo samotného výsluchu
poškodenej L. M. a svedkyne N. G. (zverenie dieťaťa inej osobe, ktorá sa v konečnom dôsledku
nezachovala spoľahlivo, podľa očakávania zo zákona zodpovedných rodičov – nemožno pričítať len
na ťarchu obžalovaného) nebolo možné prijať záver, že by preukázali, že náležitý dohľad nebol
zanedbaný a teda, že by sa bolo možné tejto zodpovednosti zbaviť. Pozostalí poškodení nedodržali ani

bežnú obvyklú opatrnosti (viď. aj bližšie odôvodnenie vyššie) a prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka (podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí). Sama poškodená vo svojom výsluchu uviedla,
že syn L. nikdy nejazdil bez dozoru, že samého by ho nepustila, čo je vo vzťahu k jeho veku prirodzenýma zároveň vyvolávajúcim aj pochybnosť o jeho schopnosti túto náročnú trať (čiernu zjazdovku) zísť.
Prezumpcia zavinenia teda vyvrátená nebola. Súd tak dospel k záveru, že vzhľadom na výsledky
dokazovania by mali obžalovaný a pozostalí poškodení znášať škodu pomerne.

Toto súdom skonštatované spolu zavinenie malo vplyv nielen na nemajetkovú ujmu, ale aj na
skutočnú škodu, obe súd krátil o 50 %. Pri nemajetkovej ujme, ktorá by patrila každému pozostalému
poškodenému vo výške 25 000 Eur (50 000 Eur obom) a skutočnej škode vo výške 2 159,70 Eur, teda
pri celkovej škode spolu vo výške 52 159,70 Eur predstavuje 50 % (spolu zavinenie poškodených)

26 079,85 Eur. Súd obžalovaného preto zaviazal k náhrade škody vo výške 13 039,93 Eur pre každého
pozostalého rodiča. Nakoľko súd pozostalým poškodeným priznal len časť nimi uplatneného nároku, so
zvyškom ich nároku ich odkázal na civilný proces.

Súd je toho názoru, že prisúdená náhrada nie je zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu, zohľadňujúc
životnú úroveň v našej krajine a nepredstavuje ani prostriedok neprípustného obohacovania, prípadne

likvidácie, výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy zohľadňuje kompenzovanie vzniknutej ujmy v
zmysle jej zmiernenia na spravodlivom a slušnom základe.

Žiada sa v týchto súvislostiach uviesť aj to, že na ustálené spolu zavinenie na škodlivom
následku trestného činu spáchaného obžalovaným súd prihliadol i pri ukladaní trestu, jeho výmery

a podmienečnom odklade jeho výkonu.

Záverom sa tiež žiada, aspoň v krátkosti, uviesť, že súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie výsluchu
svedkyne Q. L. I., osoby, ktorá mala poskytnúť bezprostrednú, prvú pomoc maloletému L., ktorá
sa mala vyjadriť ku správaniu obžalovaného po skutku. Súd nepovažoval za potrebné tento dôkaz

vykonať, pretože pre rozhodnutie o treste a náhrade škody postačovalo dovtedy vykonané dokazovanie.
O správaní obžalovaného po skutku vypovedali svedkovia už v prípravnom konaní, napr. najmä brat
nebohého L., N., ktorý bol v čase skutku na mieste, ale i iní (L. A., Q. Q.). Dokazovanie súd považoval za
dostatočné, pri rozhodovaní každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň i vo vzájomných súvislostiach.
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Žilina. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2).

Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2).

Príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2).

Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2).

Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1).Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.