Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318204421
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1318204421.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr.ĽubiceBundzelovejaMgr.AndreyHadnagyovej(spravodajkyňa)vprávnejveciosobyoprávnenej
na výživné: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom C. – D. A., zastúpená splnomocnenkyňou:
JUDr. Barbora Vrbová, advokátka so sídlom Wilsonova 6, Bratislava, proti osobe, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné: E. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale pobytom F. XXXXX/X, C., zastúpená

splnomocnenkyňou: JUDr. Nora Víglaská, advokátka so sídlom Laurinská 18, Bratislava, o výživné
plnoletej osoby, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.
k. 11Pc/7/2018-597 z 8. novembra 2021, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III, č. k. 11Pc/7/2018-637 zo 17. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie osoby oprávnenej na výživné o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil matke
E. B., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX [nadbytočne označená vo výroku uvedením mena, priezviska
a dátumu narodenia; presná identifikácia osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, je uvedená
v záhlaví, vo výroku postačuje označenie ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné

podľa § 156 z. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej ako „ Civilný mimosporový
poriadok “ ), v znení účinnom ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku ] povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 40,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, a to od 2. júla
2018 do 31. júla 2021. Výrokom II. zamietol návrh na začatie konania vo zvyšku a výrokom III. nepriznal
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím
rozsudkom súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1 a ods. 2, § 65 ods. 3, § 75

ods. 1 a ods. 2, § 77 ods. 1 veta prvá a druhá z. č. 36/2005 Z. z. o rodine. Vecne dôvodil, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka má na úhradu svojich odôvodnených potrieb mesačne
k dispozícii finančné prostriedky vo výške 746,37 eur. Medzi jej príjem však treba zaradiť aj dávky štátnej
sociálnej podpory ( prídavok na dieťa vo výške 23,68 eur ku dňu podania návrhu a 24,34 eur ku dňu
dovŕšenia 25. veku navrhovateľky, daňový bonus vo výške 21,41 eur a sociálne štipendium, ktoré si
mohla uplatniť). Matka navrhovateľky má tri deti ( vrátane navrhovateľky ). Aktuálne má vyživovaciu

povinnosť voči najmladšej dcére G., ktorá v čase podania návrhu navštevovala tretí ročník gymnázia
a v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie prvý ročník bakalárskeho štúdia na Prírodovedeckej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave, odbor medicínska biológia, a tiež bola prijatá na štúdium na
univerzite v Kremse v Rakúsku a jej odôvodnené mesačné náklady matka vyčíslila v sume cca. 900,-
eur. Matka si svoje mesačné náklady vyčíslila v sume 831,76 eur. Priemerný mesačný príjem matky
je okolo 400,- eur, z ktorých väčšiu časť minie na úhradu potrieb vlastnej domácnosti, v ktorej žije s

najmladšou dcérou G., ako aj na vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nej. Aj z rozhodnutia o priznaní
sociálneho štipendia dcére G. bolo preukázané, že okruh spoločne posudzovaných osôb nedosahujúmesačný príjem vyšší ako 621,86 eur. Sumarizujúc vlastný príjem navrhovateľky v priemernej výške
546,37 eur mesačne, výživné od jej otca vo výške 200,- eur mesačne a bývanie a spolupodieľanie sa na
spoločnej domácnosti s jej priateľom, ktorý ako zubár má možnosť dosahovať mesačný príjem vyšší ako

priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR ( t. j. v sume nad 1.013,- eur za rok 2018 a
nad 1.163,- eur za rok 2021 ) nasvedčujú, že navrhovateľka si takmer všetky ňou označené náklady na
odôvodnené potreby vyčíslené v súhrnnej sume 526,- eur mesačne dokáže uhrádzať sama. Nedá sa
však opomenúť fakt, že navrhovateľka počas rozhodného obdobia navštevovala denné vysokoškolské
štúdium, s ktorým boli spojené študijné povinnosti, ktoré jej neumožňovali po celý čas dennodenne

vykonávaťzárobkovúčinnosťadosahovaťstabilnýpríjem.Navrhovateľkatedanapriekvlastnémupríjmu
nebola celkom schopná uhrádzať všetky odôvodnené potreby, a preto je dôvodné priznať jej výživné,
avšak len vo výške primeranej k jej finančne nepokrytým potrebám. Nakoľko životná úroveň a majetkové
pomery navrhovateľky i jej otca je vyššia ako životná úroveň a majetkové pomery jej matky, bolo dôvodné
priznať navrhovateľke výživné pri spodnej hranici minimálneho výživného. Súd prvej inštancie preto
určil matke vyživovaciu povinnosť vo výške 40,- eur mesačne a návrhu navrhovateľky vo zvyšnej časti

160,-eurmesačneakozjavneneopodstatnenémunevyhovel.Určeniepovinnostizaplatiťzročnévýživné
za rozhodné obdobie jednak nebolo navrhovateľkou žiadané a jednak nebolo vecne dôvodné, keďže
matka výživné vo výške 200,- eur určenej v poradí prvým ( t. č. zrušeným ) rozsudkom súdu prvej
inštancie navrhovateľke pravidelne platila. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala oprávnená na výživné odvolanie elektronicky
prostredníctvom portálu „eŽaloby“ dňa 28. decembra 2021 ( č.l. 608 ). Nesúhlasila s odôvodnením
rozhodnutia a namietala, že v rozsudku nie je uvedená životná úroveň matky, ani jej osoby. Súd
prvej inštancie zavádzajúcim spôsobom vyčíslil jej príjem a bez náležitého dôvodu nevzal do úvahy

ňou predložené daňové priznania. Vôbec sa nevenoval tomu, že matka má vysokoškolské vzdelanie
a úmyselne si dlhodobo znižuje svoj príjem, nechce sa zamestnať v práci, v ktorej by dosahovala
adekvátny príjem. Rovnako sa súd prvej inštancie nezoberal tým, že matka svoje mesačné náklady
vyčíslila vo výške 756,- eur mesačne, náklady dcéry G. vo výške 900,- eur, pričom mesačný príjem matky
má byť vo výške 400,- eur. G. má sociálne štipendium vo výške 200,- eur mesačne a výživné od otca vo

výške 350,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ju vo vzťahu k jej sestre G. diskriminuje. Životná úroveň
otca nie je v taká ako sa snaží presvedčiť súd prvej inštancie. Pri zisťovaní životnej úrovne účastníkov
konania a ďalších osôb sa súd prvej inštancie obmedzil iba na ničím nepodložené mesačné príjmy
a náklady. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží matke povinnosť
prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k jej rukám, a to od 2. júla

2018 do 31. júla 2021, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Osoba oprávnená na výživné podala odvolanie proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie
aj v listinnej podobe ( č.l. 616 ) prostredníctvom poštového podniku dňa 5. januára 2022 ( č.l. 620 ),
doručené súdu prvej inštancie dňa 10. januára 2022. Text odvolania bol totožný s odvolaním podaným

prostredníctvom portálu „eŽaloby“ ( č.l. 608 ).

4. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie osoba oprávnená na výživné odvolanie nepodala.

5. K odvolaniu osoby oprávnenej na výživné sa vyjadrila osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť

výživné ( ďalej ako „povinná platiť výživné“ ) s tým, že navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, pretože osoba oprávnená na výživné nepreukázala nedostatok svojich finančných prostriedkov
a nižšiu životnú úroveň v porovnaní s jej osobou. Kreditné a debetné pohyby na ich osobných účtoch
sú odpoveďou na všetky námietky osoby oprávnenej na výživné voči súdom prvej inštancie zistenej
životnej úrovne účastníčok konania. Syn H. prispieval a prispieva do rodinného rozpočtu sumou 400,-

eur mesačne. Výživné vo výške 200,- eur mesačne plnila za ňu osobe oprávnenej na výživné jej
právna zástupkyňa titulom pôžičky. Dcéra G. si na náklady pre štúdium v zahraničí vybavila študentskú
pôžičku vo výške 5.000,- eur. Povinná platiť výživné tiež uviedla, že vysokoškolský titul dosiahla v roku
2018 vo veku 52 rokov. Od toho okamihu sa aktívne snažila uchádzať o zamestnanie. Je však veľmi
problematické nájsť nové uplatnenie v takom veku a de facto bez praxe.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ), po
zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba [ § 359 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
( ďalej len „Civilný sporový poriadok“ ) a § 7 Civilného mimosporového poriadku ], proti rozhodnutiu, protiktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok a contrario ), skúmal,
či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 Civilný sporový poriadok ) a dospel k záveru, že

odvolanie osoby oprávnenej na výživné bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť ( §
386 písm. a/ Civilný sporový poriadok ).

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

9. Podľa § 121 ods. 2 a 5 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa
nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (2). Lehota je zachovaná, ak sa

v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo
pracovného času (5).

10. Podľa § 125 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe (1). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (2).

11. V civilnom mimosporovom konaní možno v zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Civilného sporového
poriadku podanie urobiť písomne, a to buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Civilný
sporový poriadok v § 127 zakotvuje všeobecné náležitosti každého podania, ktoré je adresované
súdu. Jednou z takých všeobecných náležitostí je aj podpis ( § 127 písm. e) Civilného sporového
poriadku ). Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis strany, príp. jej

zástupcu a pri podaní v elektronickej podobe sa podpisom rozumie kvalifikovaný elektronický podpis
alebo kvalifikovaná elektronická pečať v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o
elektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(zákon o e-Governmente ), ktoré upravuje autorizáciu elektronického podania.

12. V prípade, ak je podanie vo veci samej ( napr. odvolanie ) urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa zákona o e-Governmente, je potrebné takéto podanie v zmysle ustanovenia § 125
ods. 2 Civilného sporového poriadku dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa zákona o e-Governmente, a to do 10 dní. Ak sa v 10-dňovej lehote podanie
dodatočne nedoručí, na podanie sa neprihliada.

13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol
doručený osobe oprávnenej na výživné v súlade s ustanovením § 110 ods. 1 veta prvá Civilného
sporového poriadku dňa 13. decembra 2021 ( č.l. 606 ), ktorá mohla podať odvolanie v zákonnej lehote
do 28. decembra 2021. Osoba oprávnená na výživné podala odvolanie elektronicky prostredníctvom

portálu „e-Žaloby“ dňa 28. decembra 2021. Toto elektronicky podané odvolanie ( tlačivo označené
ako „Odvolanie“ a jeho príloha označená ako „scan odvolanie.pdf“ ) však nebolo autorizované
podľa osobitného predpisu - zákon o e-Governmente, pretože neobsahovalo osvedčovaciu doložku
o zaručenej konverzii listinného dokumentu do elektronickej podoby. Podľa § 125 ods. 2 Civilného
sporového poriadku bolo potrebné ho dodatočne doručiť v lehote 10 dní súdu v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, inak sa na neho neprihliada. Osoba
oprávnená na výživné mohla toto podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu do 7.
januára 2022. Súdu prvej inštancie však doručila odvolanie v listinnej podobe až 10. januára 2022, teda
po márnom uplynutí desiatich dní, a odvolací súd na toto podanie neprihliadal. Nakoľko 10-dňová lehota

na doplnenie je lehotou hmotnoprávnou, je v danej veci irelevantné, že odvolanie v listinnej podobe bolo
dané na poštovú prepravu dňa 5. januára 2022. Odvolací súd preto prihliadol len na odvolanie doručené
súdu prvej inštancie v listinnej podobe dňa 10. januára 2022, podané na poštovú prepravu dňa 5. januára2022, ktoré však bolo podané oneskorene, keďže lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 14.
decembra 2021 a márne uplynula dňa 28. decembra 2021.

14. Odvolací súd v súvislosti 10-dňovou lehotou na doplnenie neautorizovaného podania poukazuje i
na súdnu prax najvyšších súdnych autorít, napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obo/19/2017
z 30. januára 2018, sp. zn. 7Cdo/261/2021 z 31. marca 2022, z ktorých vyplýva, že uvedená lehota je
lehotouhmotnoprávnou.AjvzmysleuzneseniaNajvyššiehosúduSR,sp.zn.9Cdo/138/2021z25.apríla
2023, je lehota 10 dní stanovená v § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku lehotou hmotnoprávnou

a považuje sa za zachovanú, ak je určitý úkon v tejto lehote adresátovi aj reálne doručený, t.j. podanie
sa musí reálne pred jej uplynutím nachádzať na súde, ktorému je adresované. Pre zachovanie lehoty
preto nestačí, ak sa podanie posledný deň lehoty odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, napr.
poštovému podniku. Hmotnoprávny charakter 10-dňovej lehoty na doplnenie neautorizovaného podania
je podporený i uznesením Ústavného súdu SR, č.k. IV. ÚS 532/2023-8 z 24. októbra 2023.

15. Odvolanie osoby oprávnenej na výživné bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 10. januára 2022
a podané na poštovú prepravu dňa 5. januára 2022, nepochybne oneskorene, keďže na odvolanie
podané prostredníctvom portálu „eŽaloby“ vzhľadom k tomu, že nebolo dodatočne v zákonnej lehote
doručené v listinnej podobe, odvolací súd neprihliadol.

16. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané oneskorene.

17. Odvolanie podala osoba oprávnená na výživné oneskorene, a preto ho odvolací súd odmietol a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom odvolaciemu prieskumu

nepodrobil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže nezistil žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

19. Súd prvej inštancie postupom podľa § 224 Civilného sporového poriadku vydaním opravného
uznesenia vykoná opravu záhlavia napadnutého rozsudku, č. k. 11Pc/7/2018-597 zo dňa 8. novembra
2021, v ktorom uviedol nesprávnu adresu trvalého pobytu navrhovateľky, ktorá má od 29. januára 2020
trvalý pobyt evidovaný „C. – D. A.“. Rovnakú zrejmú nesprávnosť obsahuje i záhlavie dopĺňacieho

rozsudku, č. k. 11Pc/7/2018-637 zo dňa 17. februára 2022.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).