Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 30, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200181
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej
veci žalobcu: Z. Š., narodený XX. K. XXXX, bytom v K. H. N., E. Č.. XXXX/X, právne zast.: JUDr.
Štefanom Bečarikom, advokátom a konateľom Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Letná č. 37, IČO: 47 253 126, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 08.
januára 2020, Č. KRPZ-KE-VO-553-004/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zo 16. marca 2023, č. k. 7S/60/2020-49, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 16. marca 2023, č.
k. 7S/60/2020-49, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného z 08. januára 2020, Č. KRPZ-KE-VO-553-004/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4
zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej
len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo 06. novembra 2019, číslo ORPZ-SN-
VO-54-006/2018-Š. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 160 ods. 1 v spojení
s § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodol, že žalobca v rozsahu 100 % zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby a uložil mu
v súlade s § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške
173,98 eur v lehote do piatich (5) mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 48 ods.
3 písm. a/, c/, § 159 ods. 2, § 160 ods. 1,2, § 162, § 166 ods. 1, § 170 ods. 1, § 247a, § 241
ods. 1-3 zákona č. 73/1998 Z.z., článku 2 písm. d/, článku 3 ods. 1 pokynu Generálneho riaditeľa

sekcie ekonomiky Ministrstva vnútra Slovenskej republiky číslo 7/2006 z 26. mája 2006 o podmienkach
prevádzky služobných vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „Pokyn“) a v režime
stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru o správnosti postupu a zákonnosti správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia. Obe správne rozhodnutia považoval za riadne a dostatočne odôvodnené.
Taktiež zistenie skutkového stavu veci zo strany správnych orgánov považoval za dostatočné. Bolo

dostatočným spôsobom zistené splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.
Medzi porušením povinnosti žalobcu a vzniknutou škodou na služobnom motorovom vozidle bola daná
príčinná súvislosť. Argumentáciu žalobcu, že nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby si pri svojej
výške (viac ako 2 metre) všimol poškodenie pri obchádzaní vozidla a musel by si teda kľaknúť alebo
ľahnúť, aby toto poškodenie uvidel, vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca bol povinný vykonať všetko a

takým spôsobom, ktorý by aj znamenal zníženie na úroveň svetiel, aby sa presvedčil o technickom stave
motorového vozidla, ktoré preberá na dennú obsluhu.

4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

II.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

6. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

7. Konkrétne namietal, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal námietkou týkajúcou sa príčinnej

súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ako jednou zo zákonných podmienok na
vznik zodpovednosti za škodu služobnému úradu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžo/16/2011, podľa ktorého cit.: „ (...) Zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia
je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné
uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a

návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé,
ktoré námietky účastníka považuje za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považuje za
preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. V odôvodnení je potrebné zdôvodniť, akým
spôsobom dospel správny orgán k výslednej sume vyúčtovanej škody.“

8. Žalovaný sa neriadil § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého predpokladom na vznik
zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a/ vznik škody, b/ porušenie povinností pri
plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c/ príčinná
súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d/ zavinenie, e/ právny vzťah policajta k
služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Pre vznik všeobecnej zodpovednosti policajta

za škodu musia byť splnené všetky uvedené podmienky. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/230/2010, podľa ktorého cit.: „ (...) Dôkazné bremeno pri zisťovaní
osoby zodpovednej za spôsobenie škody leží na služobnom úrade. Jeho povinnosťou je preukázať, že
škodu zavinil konkrétny štátny zamestnanec (prípadne viacerí štátni zamestnanci) spolu s mierou jeho
alebo ich zavinenia na spôsobení škody. Ak mieru zavinenia na spôsobení škody viacerými štátnymi

zamestnancamislužobnýúradnepreukáže,nemôžesaúspešnedomáhaťnáhradyškodyvočižiadnemu
z nich. Povinnosť na náhradu škody nemožno uložiť tomu štátnemu zamestnancovi, u ktorého síce
existuje predpoklad na náhradu škody z hľadiska jeho zodpovednosti, ale u ktorého nemožno zistiť
presnejšie zavinenie, prípadne spôsobenie škody (mutatis mutandis R 40/1971).“ Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma),

za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym
konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo
všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala; pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina

priamo predchádza následku a vyvoláva ho. V danom prípade vznikla škoda na osobnom motorovom
vozidle ešte predtým, ako mal žalobca porušiť svoju povinnosť plynúcu zo zákona č. 73/1998 Z.z., čo
je pre vznik zodpovednosti za škodu absolútne neprijateľné. Správny súd rovnako nesprávne právne
vec posúdil, keď aplikoval § 48 ods. 3 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinnýoznámiť bezodkladne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej
služby a hroziacu škodu. Preliačenie na nárazníku osobného motorového vozidla sa nemôže považovať
za poruchu a nedostatok ohrozujúci alebo sťažujúci výkon štátnej služby. Rovnako z tohto dôvodu

nehrozí žiadna škoda.

9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu „zmenil, prípadne
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (...).

III.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 02. februára 2024.

11. Uviedol, že v danom prípade nemožno charakter škody obmedziť iba na samotné poškodenie
služobného vozidla, ale treba vychádzať z rozsahu a spôsobu náhrady škody, čo v tomto prípade

je skutočná škoda. Uvedené priamo vyplýva z § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého
cit.: „Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak
ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.“ Pod hroziacou škodou je
nevyhnutné chápať aj to, že včasným nesplnením určitej povinnosti je znemožnené riadne zistenie
škodcu, v dôsledku čoho je tak zároveň znemožnené uplatnenie náhrady škody, čím vzniká trvalý

úbytok, trvalá škoda na majetku žalovaného. Nečinnosť, respektíve nedbanlivostné konanie žalobcu
má vo vzťahu k vzniku škody v podstate ohrozovací charakter. V súvislosti s príčinnou súvislosťou
žalovanývychádzajúczuzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS261/2014uviedol,
že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. V danom prípade je protiprávnym úkonom

porušenie prevenčnej povinnosti uvedenej v § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko žalobca
pred začatím jazdy nevykonal riadne kontrolu technického stavu vozidla ako je uložená v článku 3
ods. 2 v spojení s článkom 2 písm. d/ Pokynu. Teda nezistil poškodenie služobného vozidla pred
začatímjazdy,ataknezabezpečil,respektíveznemožnilvčasnéanáležitéprešetrenieškodovejudalosti.
Dôsledná „reťazová kontrola“ má slúžiť a zabezpečiť spoľahlivé postupné preberanie a používanie

služobných cestných vozidiel jednotlivými policajtami, za stav ktorých preberajú zodpovednosť aj v
kontexte zodpovednosti za škodu a má chrániť ako jednotlivých policajtov, tak i majetok žalovaného.
Úspešnosťobjasneniatakýchtoprípadovvpodstatnejmierezávisíodvčasnéhooznámeniapríslušnému
útvaru. V dôsledku svojho nedbanlivého konania žalobca tak vytvoril situáciu podstatne sťažujúcu,
respektíveznemožňujúcupoškodenieslužobnéhocestnéhovozidlanáležiteobjasniť,respektíveukončiť

konanieonáhradeškodyinýmspôsobom.Vprípade,akškodováudalosťniejeobjasnenáazodpovedná
osoba zistená, obvyklým a adekvátnym dôsledkom je, že uvedenie veci do predošlého stavu, respektíve
náklady na opravu služobného cestného vozidla pôjdu na ťarchu žalovaného, čím vzniká trvalý úbytok,
teda trvalá škoda na jeho majetku. Nakoniec navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudok krajského súdu potvrdil (po správnosti kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol;

pozn. súdu).

IV.

12. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 09. februára 2024 na vedomie.

V.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a
po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

17. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 08.
januára 2020, Č. KRPZ-KE-VO-553-004/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo 06. novembra 2019, číslo ORPZ-SN-VO-54-006/2018-Š.
Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 160 ods. 1 v spojení s § 159 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodol, že žalobca v rozsahu 100 % zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby a uložil mu v súlade s §
166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 173,98 eur v

lehote do piatich (5) mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví a majetku, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu
upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok,

policajt je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.

19. Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v §

164 a 165.

20. Podľa § 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu
služobnému úradu je
a/ vznik škody,

b/ porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d/ zavinenie,
e/ právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.

21. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho
stavu.

22. Podľa § 170 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta
náhradu škody, za ktorú policajt zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje
nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.

23. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis

žalovaného mal preukázané, že
- žalobca je príslušníkom Policajného zboru, zaradeným na Obvodnom oddelení Policajného zboru E.,
- žalobca dňa 18. októbra 2018 od 06:00 hod. do 18:00 hod. vykonával hliadkovú službu spolu s H.. R.,
- na pokyn riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru E. mala hliadka vykonať služobnú cestu
do Spišskej Novej Vsi za účelom prezutia pneumatík,

- v čase, keď hliadka čakala na prezutie pneumatík, všimla si poškodenie služobného motorového
vozidla, konkrétne preliačenie ľavej spodnej strany predného nárazníka o veľkosti v priemere 10 cm a
hĺbke 5 cm,- po príchode na Obvodné oddelenie Policajného zboru E. ihneď túto skutočnosť hliadka oznámila
príslušnému riaditeľovi,
- dňa 18. októbra 2018 bol vyhotovený záznam dopravnej nehody ako aj zápisnica o obhliadke

miesta dopravnej nehody vrátane k tomu doloženej fotodokumentácie ohľadom poškodenia služobného
motorového vozidla,
- dňa 18. októbra 2018 začaté priestupkové konanie bolo dňa 18. novembra 2018 vybavené záznamom
o uložení veci, keď v zákonnej lehote nebolo zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba,
- dňa 24. októbra 2019 bola vyhotovená správa o vyšetrení škody so záverom, že škodu vo výške 173,98

eurslužobnémuúraduspôsobilžalobca;súčasnežalobcaodmietolnávrhnauzavretiedohodyonáhrade
škody,
- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 06. novembra 2019 rozhodol, že žalobca v
rozsahu 100 % zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojich
povinností pri výkone služby a uložil mu v súlade s § 166 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. povinnosť uhradiť
služobnému úradu škodu vo výške 173,98 eur v lehote do piatich (5) mesiacov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia,
- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 08. januára 2020 odvolanie žalobcu
zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 06. novembra 2019.

24. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k

napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho
spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných
právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

25. Najvyšší správny súd uvádza, že žalobca ako príslušník Policajného zboru, zaradený na Obvodnom
oddelení Policajného zboru E. dňa 18. októbra 2018 od 06:00 hod. do 18:00 hod. vykonával hliadkovú
službu spolu s H.. R.. Vzťahoval sa teda na neho pokyn Generálneho riaditeľa sekcie ekonomiky
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 7/2006 z 26. mája 2006 o podmienkach prevádzky
služobných vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách upravujúci činnosť (okrem iného) aj

policajtov zodpovedných za prevádzku služobných vozidiel, vykonávania ustanovených prehliadok a
kontrol, ako aj ich údržby a opráv pri udržiavaní riadneho technického stavu v podmienkach prevádzky
týchto vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Pod údržbou vozidla sa v zmysle uvedeného
Pokynu rozumie ošetrovanie služobného vozidla, denná obsluha služobného vozidla a technická
(servisná, inšpekčná, ročná) prehliadka vozidla (článok 1 Pokynu). Ošetrovaním vozidla sa rozumie

údržba vozidla zameraná na jeho vonkajší vzhľad, riadny technický stav a pohotovosť k prevádzke,
zahŕňajúca najmä dennú obsluhu vozidla, umývanie vozidla, mastenie vozidla, doplnenie oleja, sušenie
a leštenie karosérie, konzerváciu vozidla, ošetrovanie akumulátora, doplňovanie brzdovej kvapaliny a
pod. (článok 2 písm. c/ Pokynu). Dennou obsluhou motorového vozidla sa rozumie kontrola technického
stavuvozidlapredzačatímapočasjazdy,akoajpoukončenídennéhovýkonu,zameranánabezpečnosť

a bezporuchovosť prevádzky, vrátane očistenia tabuliek s evidenčným číslom, svetlometov, odrazových
skiel, vyčistenie vnútrajšku vozidla, doplňovanie prevádzkových kvapalín a pod., ako aj zabezpečenie
odstránenia zistených závad (článok 2 písm. d/ Pokynu). Podľa článku 3 ods. 2 Pokynu dennú obsluhu
služobného vozidla musí vykonať alebo zabezpečiť vodič, ktorému bolo použitie služobného vozidla na
plnenie služobných úloh schválené alebo nariadené podľa interného predpisu.

26. Pre potenciálne vyvodenie zodpovednosti za škodu z pohľadu služobného úradu je kľúčová
povinnosť každého policajta preberajúceho služobné cestné vozidlo aj pred začatím jazdy toto dôkladne
skontrolovať a každý zistený nedostatok predpísaným spôsobom oznámiť. V prípade, ak policajt
pred začatím jazdy určitú vadu zistí a oznámi, je zároveň chránený pred následným vyvodením

zodpovednosti za spôsobenú škodu voči jeho osobe (absencia zavinenia). Na druhej strane, ak
policajt nepostupuje dôsledne v procese dennej obsluhy motorového vozidla pred začatím jazdy,
a teda zjavné poškodenie (rozumej poškodenie objektívne zistiteľné pri primeranej obozretnosti) si
nevšimne, prípadne toto prehliadne, vystavuje sa riziku, že po ňom do služby nastupujúci policajt toto
poškodenie rovnako v rámci procesu vykonávanej dennej obsluhy motorového vozidla zaregistruje a

toto relevantným spôsobom oznámi. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že takto nastavená
„reťazová kontrola“, zabezpečuje spoľahlivé postupné preberanie a používanie služobných cestných
vozidieljednotlivýmipolicajtamistým,žepreberajúcivodičvozidlapreberáajzodpovednosťzatechnický
stav vozidla a rovnako aj zodpovednosť za škodu. V opačnom prípade by povinnosť policajta plynúcaz príslušného Pokynu a spočívajúca v dennej obsluhe motorového vozidla, ktorou sa rozumie kontrola
technického stavu vozidla pred začatím a počas jazdy, ako aj po ukončení denného výkonu stratila
svoje opodstatnenie. Týmto spôsobom je chránený nielen žalovaný, ktorý ako správca majetku podľa

§ 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov je oprávnený
a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním,
nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky
na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu, ale v
konečnom dôsledku sú chránení aj samotní policajti. V predmetnej veci žalobca dňa 18. októbra 2018

o 06:00 hod. nastúpil do služby a túto vykonával do 18:00 hod. Z obsahu Knihy prevádzky dopravného
prostriedku, ktorej fotokópia je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalobca poruchy, prípadne
iné zistenia nehlásil. Opak nevyplýva ani z ďalších podkladov založených v administratívnom spise a
ani sám žalobca netvrdil, že by mal v rámci výkonu dennej obsluhy motorového vozidla pred jazdou
nejakú poruchu na služobnom cestnom vozidle hlásiť. Táto skutočnosť aj s ohľadom na vyššie uvedené
východiská znamená, že žalobca dňa 18. októbra 2018 o 06:00 hod. prebral zodpovednosť za technický

stav služobného cestného vozidla.

27. V tomto smere najvyšší správny súd považuje za správny postup správneho orgánu, ktorý v
procese riadneho zisťovania skutkového stavu si zaobstaral vyjadrenia (vo forme úradných záznamov)
ďalšíchpríslušníkovPolicajnéhozboru,ktorívzmysleKnihyprevádzkydopravnéhoprostriedkupoužívali

príslušné služobné cestné vozidlo pred žalobcom (úradný záznam S.S.. Z.. A. S. zo 07. januára 2019,
úradný záznam S.. P.. A. R. zo 07. januára 2019, úradný záznam S.. Z. E. zo 07. januára 2019, úradný
záznam H.. Z.. Q. Y. zo 07. januára 2019, úradný záznam S.. S. Z. z 09. januára 2019, ktorý navyše
služobné cestné vozidlo pred poškodením umýval), ktorí sa v podstate zhodli na tom, že poškodenie
uvedeného charakteru si nevšimli s tým (zhodne uvádzajúc), že poškodenie nebolo možné vidieť bežnou

ohliadkouslužobnéhocestnéhovozidlapredjazdou.Natomtomiestenajvyššísprávnysúdsastotožňuje
so záverom, ku ktorému dospeli správne orgány ako aj krajský súd, že zo získanej fotodokumentácie,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu, je jednoznačne viditeľné poškodenie voľným okom; zbežným
prezretím si vozidla z prednej časti, najmä zo strany vodiča bolo toto poškodenie zreteľne vidieť priamo
pod hmlovým svetlometom. Išlo o špecifické zakrivenie nárazníka takým spôsobom, že to nemohlo

navodzovať dojem, že išlo o taký typ nárazníka, ale skôr o zavinenú poruchu. Žalobca v tejto súvislosti
však žiadne relevantné námietky v podanej kasačnej sťažnosti neprodukoval. Iba v správnej žalobe
uviedol, že nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby si pri svojej výške (viac ako 2 metre)
takéto poškodenie všimol s tým, že by si musel kľaknúť, alebo ľahnúť, aby poškodenie uvidel. Túto
námietku správne krajský súd vyhodnotil ako plne neopodstatnenú (bod 41 rozsudku krajského súdu).

Možno sa teda stotožniť so závermi správnych orgánov a vychádzajúc zo získaných dôkazov po ich
vzájomnomvyhodnotení,ženeboldanýžiadendôvodpochybovaťotom,žemedziporušenímpovinnosti
žalobcu podľa ustanovenia § 159 ods. 2 v spojení s ustanovením § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
a porušením povinnosti podľa článku 3 ods. 2 Pokynu a vzniknutou škodou na služobnom motorovom
vozidle je daná príčinná súvislosť, a teda sú splnené podmienky dané zákonom v ustanovení § 160 ods.

2 zákona č. 73/1998 Z.z. pre vznik zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu. Tým, že žalobca pred
nástupom na službu dňa 18. októbra 2018 na škodu neupozornil, prevzal zodpovednosť za technický
stav služobného cestného vozidla, prevzal tým aj zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žalovaný mal
preukázané, že k zisteniu poškodenia služobného cestného vozidla došlo v čase, kedy bolo toto zverené
konkrétnej osobe a ktorá ho v danom čase preukázateľne používala v cestnej premávke. Za tohto stavu

bol potom správny predpoklad žalovaného, že keď vozidlo bolo pred jazdou skontrolované, poškodenie
nebolo zistené a toto nezistili ani ďalší príslušníci Policajného zboru, ktorí používali príslušné služobné
cestné vozidlo pred žalobcom (bod 27 tohto rozsudku), potom žalobca v čase používania služobného
cestného vozidla nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku. Žalovaný s ohľadom na v konaní
preukázané skutočnosti a všetky relevantné okolnosti správne pričítal zavinenie (z nedbanlivosti) za

spôsobenú škodu práve žalobcovi.

28. K poukazu žalobcu na § 48 ods. 3 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný
oznámiť bezodkladne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej
služby a hroziacu škodu, najvyšší správny súd uvádza, že pre vyvodenie zodpovednosti za škodu v

prejednávanom prípade bolo rozhodujúce porušenie prevenčnej povinnosti plynúcej z § 159 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.29. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 03. mája 2011, sp. zn. 3Sžo/16/2011, najvyšší správny súd uvádza, že tento sa vecne týkal osobitnej
zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla stratou prideleného materiálu. Navyše odsek, ktorý žalobca v

kasačnej sťažnosti citoval, je všeobecný bez konkrétneho vzťahu k tu prejednávanej veci. V rozsudku
zo 17. augusta 2011, sp. zn. 2Sžo/230/2010 zase Najvyšší súd Slovenskej republiky vytkol žalovanému,
že nevzal do úvahy ten fakt, že takmer všetky doklady v ekonomickej oblasti podpisovala iná osoba,
pričomžalobcabolpodpísanýlennatých,ktorévzhľadomnasvojepostavenieštatutáramuselpodpísať.
Žalovaný neskúmal prípadnú zodpovednosť zástupcu žalobcu pre ekonomické veci ani zodpovednosť

osôb, ktoré vzhľadom na svoje funkčné zaradenie priamo zodpovedali za činnosť v tejto oblasti.
Tiež žalovanému vytkol, že dôvody vyvodenia zodpovednosti žalobcu za spôsobenú škodu neboli
špecifikované tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi vyvodenia zodpovednosti za spôsobenú
škodu. Skutkový stav teda nekorešponduje s tu prejednávanou vecou.

30. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd po zhodnotení všetkých relevantných kasačných

námietok / sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne
správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a

žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).

32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.