Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223200863
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223200863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXXX/X, E.
F., zast. advokátom: JUDr. Ernest Csonga, Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, proti žalovanému:
Mesto Dunajská Streda, Hlavná 50/16, Dunajská Streda, zast. splnomocnenkyňou: Mgr. Eva Gulyásová
- Advokátska kancelária, s.r.o., Alžbetínske námestie 328, Dunajská Streda, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441,
Štefanovičova 4, Bratislava, zast. advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, Bratislava, o
5.458,67 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

pod č. k. 8C/8/2023-108 zo dňa 31. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 5.458,67 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobkyni priznal voči
žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 415, § 420 ods. 1, 2 a 3, § 442
ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len ,,O.z.“ ); § 47 ods. 2, 3 a 4 písm. d/
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ( ďalej len ,,ZoOPaK“ ), ako aj § 22 ods. 1, 10 a 11
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva
ZoOPaK v znení neskorších predpisov.

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola podaná dôvodne, preto uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 5.458,67 eur titulom náhrady škody v ním uplatnenej výške ( 5.458,67
eur ), ktorú nepovažoval za potrebné rozsiahlejšie odôvodniť, keďže táto otázka nebola medzi
stranami sporná. Uviedol, že žalovaný bol povinný vykonávať dohľad nad porastmi v jeho vlastníctve
umiestnenými na verejne prístupných miestach v meste; bol povinný kontrolovať stav stromov a
udržiavať stromy v bezpečnom stave, aby nepredstavovali riziko vzniku škody na zdraví, majetku
a iných hodnotách. Dokazovaním mal preukázané, že žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil.

Argumentáciu žalovaného a intervenienta, že škoda bola spôsobená na základe tzv. kvalifikovanej
náhody neakceptoval, mal za to, že žalobkyňa dostatočne preukázala, že v čase škodovej udalosti
síce dosahoval vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 75 km/h, avšak táto víchrica mohla podľa
Beaufortovej stupnice sily vetra spôsobiť len menšie škody, nie však vyvrátenie stromu. Meteorologickéokolnosti v čase pádu stromu ( sneženie a vietor, čo je v zimnom období častým javom )
neboli teda takého charakteru a rozsahu, že by boli samé o sebe spôsobilé privodiť pád zdravého stromu
takých rozmerov ( viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/31/2021 zo dňa 19.07.2022 ).

Konštatoval, že k vzniku škody na majetku žalobkyne došlo porušením resp. zanedbaním prevenčnej
povinnosti žalovaného, ktorá mu vyplývala priamo zo zákona.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný
úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému a voči intervenientovi na strane

žalovaného. Žalovaný tvorí s intervenientom na jeho strane nerozlučné procesné spoločenstvo ( § 84
C.s.p. ), teda z hľadiska postavenia v spore má intervenient na strane žalovaného samostatné procesné
postavenie, ktoré nevylučuje uloženie povinnosti nahradiť trovy konania podľa výsledku sporu ( viď
rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.17Co/73/2020zodňa28.4.2021,rozsudokKrajského
súdu v Nitre sp. zn. 25Co/86/2022 zo dňa 29.3.2023).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaný a intervenient v celom rozsahu odvolanie.
Žalovaný podriadil odvolacie dôvody pod ust. § 365 odsek 1. písmeno f) a h) C.s.p. ( súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Uviedol,žepožiadalovydaniesúhlasuna
výrub stromu čo samo o sebe jednoznačne svedčí o tom, že si splnil svoju prevenčnú povinnosť, nakoľko

na základe výsledkov pravidelne vykonaného monitorovania stromov na pozemkoch v jeho vlastníctve
a v správe sa obrátil na príslušný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, aby bola
preskúmaná opodstatnenosť potreby výrubu stromov, ktoré považoval za poškodené resp. choré. V
súvislosti s posúdením zdravotného stavu stromov sa v celom rozsahu spoliehal na úsudok príslušného
orgánu štátnej správy, a nemal žiadny dôvod spochybniť skutočnosti uvedené v Rozhodnutí mesta

Gabčíkovo číslo: MSU-G-S2021/02411 zo dňa 16.11.2021. Pri hodnotení zdravotného stavu stromu
medzi zdravotne nezávadným a ťažko poškodeným určite sú aj iné medzistupne, teda môže byť strom
len poškodený nemusí byť hneď ťažko poškodený. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie,
podľa ktorého správny orgán nerozhoduje o okamžitom výrube a je irelevantné, že v rozhodnutí boli
uvedené stromy ohľadne ktorých správny orgán zistil, že sú ťažko poškodené, pričom ohľadne stromu

v predmetnom rozhodnutí sa uvádza len ,, suchý “. Správny orgán pred vydaním Rozhodnutia pri
miestnej obhliadke zabezpečil posúdenie zdravotného stavu každého jedného stromu samostatne
a vo svojom rozhodnutí pri každom jednom strome uviedol svoje zistenie, je logické, že keď pri
niekoľkých stromoch správny orgán výslovne uviedol, že sú ťažko poškodené resp. majú narušenú
statiku ( strom s poradovým číslom 2. - ťažko poškodený; strom s poradovým číslom 14. – narušená

statika; strom s poradovým číslom 18. - rozsiahla hniloba v kmeni, narušená statika; strom s poradovým
číslom 29 – vyschnutý na 80 %.), tak určite by neopomenul uviesť ani v prípade stromu v prípade,
ak by bolo zistené ťažké poškodenie. V čase uskutočnenia miestnej obhliadky nebolo zistené ťažké
poškodenie stromu, teda ani samotný správny orgán a ani on nevedel o tom, že strom by bol ťažko
poškodený. Uvedením zdravotného stavu skúmaného stromu správny orgán jednak odôvodňuje svoje

rozhodnutie a jednoznačne tiež upozorňuje žiadateľa na pripadaný nebezpečný stav stromu, ktorý
odôvodňuje okamžitý výrub. Sama o sebe však tá skutočnosť, že strom je suchý neznamená priame
nebezpečenstvo, teda nezakladá situáciu, kedy je nutné okamžite zakročiť v záujme predchádzania
vzniku škody, to bez ohľadu na to, že kde sa nachádza dotknutý strom. Súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko z jeho strany nedošlo k

opomenutiu žiadnej právnej povinnosti, a to ani k zanedbaniu prevenčnej povinnosti, a preto nemôže
zodpovedaťzaškoduvzniknutúnamotorovomvozidležalobkyne,pretonavrhol,abyodvolacísúdzmenil
zmysle ust. § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Intervenient podriadil odvolacie dôvody pod ust. § 365 odsek 1. písmeno d ), f) a h) C.s.p. ( konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ). Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keďže v danom prípade nie sú na strane žalovaného splnené všetky podmienky pre vyvodenie právneho

záveru, že je daná jeho zodpovednosť za škodu, pretože nezanedbal žiadnu svoju právnu povinnosť
spočívajúcu v starostlivosti, ktorú mal podľa normálneho behu vecí vykonávať nad potencionálnym
zdrojom nebezpečenstva. Prevenčná povinnosť nepredpokladá povinnosť predvídať každý možný vznik
škody v budúcnosti a nezahŕňa bezbrehú povinnosť predchádzať všetkým možným budúcim škodám.Žalovaný monitoroval stav, v akom sa strom nachádza, pričom zistené poškodenia neboli závažné do
takej miery, aby bola pri bežnom behu udalostí potrebná jeho urgentná likvidácia. Žalovaný teda podal
podnet na správny orgán v oblasti ochrany životného prostredia, pričom následne Mesto Gabčíkovo po

predošlom šetrení, rozhodnutím č. MSU-G- S2021/022411 zo dňa 16.11.2021 ( ďalej len „Rozhodnutie“ )
vydalo súhlas na výrub stromu. Poukázal na nesprávne závery, ktoré súd prvej inštancie vyvodil pri
hodnotení skutkového stavu, keď v odôvodnení ( bod 24. ) uvádza nasledovné „ Čo sa týka tvrdení
žalovaného, že pri vykonaní miestnej obhliadky dňa 3.11.2021 nebolo zistené ťažké poškodenie stromu,
súd poznamenáva, že ak by bol predmetný strom po posúdení jeho ekologických, estetických vplyvov

a vplyvov na zdravie človeka v nezávadnom stave, tak by Mesto Gabčíkovo súhlas na jeho výrub
neudelilo.“ Nestotožňuje sa s názorom súdu, podľa ktorého závadnosť dreviny znamená bez ďalšieho
bezprostredné ohrozenie na živote a majetku tretích subjektov. Ak aj strom vykazoval známky ťažkého
poškodenia, konštatované podľa Rozhodnutia, jednalo sa o poškodenie fyziologického charakteru
( prirážkový index 0,4 ). Miera poškodenia dreviny vyjadrená v predmetnom indexe však automaticky
nepotvrdzuje aj skutočnosť, že strom je bezprostrednou hrozbou. Žalovaný postupoval v súlade s

rozhodnutím, ktorý vydal nadriadený správny orgán, ktorý každú drevinu ktorú označil na výrub, riadne
obhliadol a určil Žalovanému lehotu v ktorej má výrub realizovať. Vice versa ak by Mesto Gabčíkovo
pri šetrení opodstatnenosti výrubu zistilo, že niektorá z drevín sa nachádza v závažnom stave a bola
by okamžitá potreba drevinu zlikvidovať, táto skutočnosť by sa premietla aj do jeho Rozhodnutia, čo
sa nestalo. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietne a prizná mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania alebo alternatívne rozsudok súdu
prvej inštancie zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie.

7. Z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného a intervenienta na strane žalovaného vyplynulo, že

prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav vo veci, vec posúdil po právnej stránke správne a
vyvodil vo veci správne právne závery. Odvolanie žalovaného a intervenienta na strane žalovaného,
pokiaľ ide o vecnosť, neobsahuje žiadne relevantne podložené skutočnosti, ktoré by prvostupňovému
súdu neboli známe a neobsahuje žiadny relevantný argument a už vonkoncom dôkaz, ktorý by
odôvodňoval prijať iné skutkové a právne závery než tie, ktoré napadnuté rozhodnutie súdu obsahuje,

preto rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a spravodlivý. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho napadnutého rozsudku veľmi podrobne a kvalifikovane zodpovedal všetky otázky
vznesené žalovaným aj intervenientom, ktorí vo svojom odvolaní len zopakovali argumentáciu a tvrdenia
nimi prednesené na prvostupňovom súde, bez akýchkoľvek nových skutkových či právnych tvrdení, s
ktorými sa prvostupňový súd náležite a veľmi dôsledne vysporiadal.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote ( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenými osobami ( § 359 C.s.p. ) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 C.s.p. ), preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia

pojednávania ( § 385 C.s.p. a contrario ) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Trnava dňa 19.9.2024 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného a intervenienta na strane žalovaného nie je dôvodné.

9. K námietke odvolateľa ( intervenienta na strane žalovaného ), že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci treba uviesť, že inou vadou konania, na ktorú odvolací
súd musí prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť do okruhu vád taxatívne vymenovaných
v § 365 ods. 1 C.s.p., a takúto inú vadu konania možno považovať za relevantnú len vtedy, ak
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu možno považovať napríklad nesprávne
realizovanú mandačnú povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, a pod. Z odvolania

intervenienta na strane žalovaného však vôbec nebolo zrejmé, v čom mala táto iná vada spočívať, v
dôsledku čoho nemožno úspešne uplatňovať uvedený odvolací dôvod.

10. K námietke odvolateľov nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v
konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné

pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. §
383 C.s.p. Dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní
dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktoréhopotom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda
rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších
činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu.

Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán
sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom
konaní. Súd prvej inštancie nerozhoduje v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a
procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu
akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich, ale je

povinný na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom
štádiu civilného procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka
naplnená odvolateľov nebola naplnená.

11. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd poznamenáva, že ani táto nebola
naplnená,pretožeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolací súd sa s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
odvolaniami napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom

uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v
zmysle § 220 C.s.p.

13. V zhode so súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že na uplatnenú náhradu škody v danej
veci bolo správne aplikovať ust. § 415 a § 420 O.z. a so zreteľom na súdom prvej inštancie vykonané

dokazovanie a na základe toho zisteného skutkového stavu má odvolací súd za to, že k vzniku škody
na majetku žalobkyne došlo zanedbaním, resp. porušením prevenčnej povinnosti žalovaného, ktorá mu
vyplýva priamo z dikcie zákona.

14. Niet pochýb, že zo strany žalovaného nebolo vynaložené všetko úsilie, ktoré možno od neho

spravodlivo požadovať, aby sa škode zabránilo t.z. žalovaný nepreukázal, že predmetný strom bolo
možné kvalifikovať ako ,, bezpečný “, keď sám vedel, že strom je ,, suchý “ t.j. ,, chorý “ a predstavuje
tak evidentne nebezpečenstvo, pričom výsledkom jeho ,, nekonania “ bol škodlivý následok ,, majetková
ujma “, za ktorú žalobkyňa oprávnene požaduje náhradu.

15. K námietke odvolateľov týkajúcej sa ,, vyššej moci “, treba uviesť, že za daných skutkových zistení
t.j. že sa jednalo o ,, chorý “ strom, je právne irelevantná.

16. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými
stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania,
ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov konania ( porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS
200/09 a podobne ). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu odvolateľov zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

17. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2
C.s.p., pretože súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, správne sa vysporiadal so všetkými
podstatnými skutkovými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie rozhodujúcimi a vo veci aj správne
rozhodol, a aj odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni

priznal voči žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

19. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s. p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s. p. ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 C. s. p. ).
Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

( § 160 ods. 2 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).