Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119207598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2119207598.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobkyne: A. B. C. D. A., B., A., nar. XX.X.XXXX, adresa E. XX, F.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou: Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ulica
Martina Rázusa 146/23, Lučenec, proti žalovanej: A. G. H., nar. XX.X.XXXX, adresa I. XXX/XX, C.,
zastúpenej advokátskou kanceláriou: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Hurbanovo nám. 1, Bratislava, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Trnava č.k. 39C/41/2019-662 zo dňa 04.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil povinnosť žalovanej A. G. H., bývalej
poslankyni Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu SaS ospravedlniť sa žalobkyni A. B.
C. D. A., B., A., zakladateľke a členke neziskovej organizácie Čistý deň, n. o., manželke riaditeľa tejto

organizácie a advokátke za nepravdivé výroky, ktorými zasiahla do práva na občiansku česť, ľudskú
dôstojnosť a dobré meno, ktoré predniesla na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky dňa
6.4.2017 a následne publikovala vo svojom Blogu na portáli J. G. pod názvom „I. H. K. L. J.“ dňa
25.5.2017, a ktoré vydávala za citáty výrokov klientov v znení
„Riaditeľova manželka mi na terénke povedala pred všetkými, za to, že som si dovolil sa slušne obhájiť,
že nemajú právo ma ponižovať, začala po mne vrieskať spôsobom, že sa mi až zastavil dych, a to, že

nemám ani takú hodnotu, ako je obyčajné hovno na zemi.“
„Bila ma aj D..“
„Klienta zo Šoporne dali zavrieť do basy, on bol hrozne pod tlakom, nechcel sa podvoliť aj rozbil okno,
tak povedali na polícii, že riaditeľke urobil monokel, tak ho dali zavrieť na 10 mesiacov. Riaditeľka je
advokátka a on zadarmo sedel, 16 mal, keď išiel sedieť a tri dni mal do 18, keď sa vrátil z basy.“
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť odstrániť z webového portálu M. prevádzkovaného spoločnosťou
N Press, s. r. o. Jarošova 1, 831 03 Bratislava blog z adresy N. publikovaný dňa 25.5.2017, v časti, za
ktorú jej bola uložená povinnosť ospravedlniť sa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom
III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 5 000,- € v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
VýrokomIV.konanievčastipovinnostiospravedlniťsazavýroksnázvom„Krajinanapadnutárakovinou“,
povinnosti zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobkyne a povinnosti odstrániť blogy 1.-2. a 4.-9.

zastavil. Výrokom V. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom VI. o trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1 a § 101 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“).3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.9.2019 po jej zmenách
domáhala od žalovanej ospravedlnenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku za výroky, ktoré
publikovala v blogu J. G. dňa 15.8.2017 pod názvom „ L. J. O.“ v znení „Toto zariadenie roky požívalo

špeciálne zaobchádzanie, ktoré pramenilo z konexií medzi D. a úradom vlády a aj jednotlivými politikmi
z viacerých strán. Dala nedoučenému manželovi ako hračku na hranie zariadenie, do ktorého vkladali
nádeje rodičia závislých detí.“ (výrok Ia), ktorý predniesla na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej
republiky dňa 6.4.2017 v znení „Proste spôsob a prostriedok od pani D., ako sa obohacovať na úkor
štátu. ... D. - A. a pán D. si z detí urobili obchodný artikel.. Ako som sa dozvedela, v tomto je legenda.

Pani D. prehlásila, že zničí každého, kto sa jej postaví alebo vystúpi čo len slovkom proti nej. Aj vzhľadom
k jej kontaktom. Veď sa jej boja aj na ministerstve a poklonkujú sa jej.“ (výrok Ib) ,ako aj za výroky, ktoré
predniesla na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky dňa 6.4.2017 a následne publikovala
vo svojom Blogu na portáli J. G. pod názvom „I. H. K. L. J.“ dňa 25.5.2017, v znení „Riaditeľova manželka
mi na terénke povedala pred všetkými, za to, že som si dovolil sa slušne obhájiť, že nemajú právo
ma ponižovať, začala po mne vrieskať spôsobom, že sa mi až zastavil dych, a to, že nemám ani takú

hodnotu,akojeobyčajnéhovnonazemi.“(výrokII),„BilamaajD..Jasomjutakspoznal,žeonaniekomu
jednu tresla a potom druhému ucho vytočila.“ (výrok III), „Tam mal riaditeľ velikánsku záhradu a tam sme
museli okopávať a zbierať zemiaky. Od rána, ôsmej, do šiestej do večera sme museli zbierať, všetci sme
boli zhoretí, nikde sa nedalo ani na chvíľu schovať, ani krém na opaľovanie nám nedali. A keď prišla
D., robila si srandu, že už ani na dovolenku nemusíme ísť, takí sme opálení, ale my sme boli spálení

tak, že ani spať sme potom nemohli.“ (výrok IV), „Klienta zo Šoporne dali zavrieť do basy, on bol hrozne
pod tlakom, nechcel sa podvoliť aj rozbil okno, tak povedali na polícii, že riaditeľke urobil monokel, tak
ho dali zavrieť na 10 mesiacov. Riaditeľka je advokátka a on zadarmo sedel, 16 mal, keď išiel sedieť
a tri dni mal do 18, keď sa vrátil z basy“ (výrok V). Ďalej žiadala, aby súd zaviazal žalovanú odstrániť
z webového portálu M. prevádzkovaného spoločnosťou N Press, s. r. o. Jarošova 1, 831 03 Bratislava

blog z adresy N. I./ publikovaný dňa 25.5.2017, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť
žalobkyni 15000,-€ v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalobu odôvodnila tým, že konaním žalovanej bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv, ktorá je
pôvodcom tvrdených zásahov do základných ľudských práv a slobôd žalobkyne. Žalovaná dňa 9.9.2016
zverejnila na webovej stránke J. G. blog pod názvom P. B. C. J.. Blog dosiahol obrovskú čítanosť,

okamžite, rovnako „spontánne“ naň reagovali politici opozičného spektra a vtedajší prezident krajiny.
Obsahbloguaskutočnostivňomuvedenésanezakladajúnapravde.Tˇažiskomjejmediálnychvýstupov
na tlačových konferenciách bol v r. 2016 a r. 2017. Žalovaná uviedla vo svojom blogu „L. J. O.“ na portáli
J. G. dňa 15.8.2017: „Toto zariadenie roky požívalo špeciálne zaobchádzanie, ktoré pramenilo z konexií
medzi D. a úradom vlády a aj jednotlivými politikmi z viacerých strán. Dala nedoučenému manželovi ako

hračku na hranie zariadenie, do ktorého vkladali nádeje rodičia závislých detí.“ Tvrdenia sú nepravdivé,
nedisponuje „konexiami“ ani na úrad vlády, ani na „politikov z viacerých strán“. Rovnako jej manžel
nie je „nedoučený“, nakoľko v čase, keď tieto informácie žalovaná publikovala, manžel mal ukončené
dve vysokoškolské štúdiá II. st. (magister sociálnej práce a magister psychológie) a bol absolventom
dlhodobého psychoterapeutického výcviku v hlbinnej psychoterapii Inštitútu aplikovanej psychoanalýzy

vPrahe pod vedením doc. Kocourka aďalších čiastkových vzdelávacích aktivít. Okrem toho, že tieto
tvrdenia sú nepravdivé, sú aj dehonestujúce a zasahujúce do cti a dobrej povesti. Dňa 6.4.2017 počas
rokovania 15. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky z iniciatívy žalovanej bol v pléne národnej
rady odvolávaný minister práce E. P.. Žalovaná bola predkladateľkou návrhu na odvolanie. V rámci
prednesu návrhu žalovaná predniesla pasáž, ktorá sa dotýka jej osoby. Táto pasáž bola z listu, ktorý

podľa tvrdenia žalovanej mal byť výpoveďou bývalého klienta zariadenia a v ktorom mal tento klient
popisovať hrubé a vulgárne správanie. Tento žalovanou prednesený text znel: „Riaditeľova manželka
mi na terénke povedala pred všetkými, za to, že som si dovolil sa slušne obhájiť, že nemajú právo
ma ponižovať, začala po mne vrieskať spôsobom, že sa mi až zastavil dych, a to, že nemám ani takú
hodnotu, ako je obyčajné hovno na zemi.“ Práve táto pasáž z „výpovedí detí“ sa vyskytla na písomnosti,

ktorábolapodpísanámenomklientaE.H.aboladoloženádosprávnehokonania,civilnéhonesporového
konania a do trestného konania. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie, ČVS: ORP-1335/4.VYS-B2-2017
a po vykonaní dokazovania bolo toto prerušené uznesením vyšetrovateľa zo dňa 28.03.2019, nakoľko
sa nepodarilo preukázať, ktorá konkrétny osoba listinu obsahujúcu nepravdivé údaje predkladala do
jednotlivých konaní. V konaní´ však bolo nepochybne preukázane´, že autorom tohto listu nie je osoba,

ktorá je pod ním podpísaná, a že jeho obsah teda nie je pravdivý. Difamačné tvrdenia žalovanej zasiahli
negatívne nielen do súkromného a rodinného života, ale mali negatívny dopad i na pracovnú sféru.
Difamácia jej osoby konaním žalovanej bola taká masívna a dlhodobá, že napriek do r. 2016 veľmi
pevnému duševnému zdraviu, došlo k jeho poruche. V marci 2017 bola nútená požiadať o pomocpsychiatra, nakoľko nedokázala plniť požiadavky každodenného života z dôvodu úzkosti a depresie. K
ujme došlo aj v profesionálnej oblasti, keď potencionálni klienti zvažujú, resp. priamo formulujú obavu,
že ich meno bude spomínané v súvislosti s „kauzou“ Čistý deň, resp. jej osobou ako previazanou so

zariadením Čistý deň, a ich prípadu sa práve kvôli jej osobe dostane nežiaducej publicity. Preto sa
významne zredukoval aj príjem z vykonávania licencovanej činnosti - poskytovania právnych služieb
ako advokátky, a tým aj k zásahu do práva na slobodnú voľbu povolania, čím sú zároveň limitované
aj možnosti výkonom povolania a zabezpečovania prostriedkov na svoje živobytie. Žalovaná namietla,
že vystupuje vo verejnom priestore, kde sa venuje predovšetkým rodinnej politike a ľudským právam.

V rokoch 2016 - 2020 bola poslankyňou NR SR a pôsobila vo výbore NR SR pre ľudské práva a
národnostné menšiny. Žaloba smeruje proti výrokom žalovanej urobeným v období, kedy mala status
verejného činiteľa - poslankyne NR SR. Všetky výroky žalovanej vychádzajú zo skutkového základu, z
okolností, zistení a informácií, ktoré sa dostali do jej dispozičnej sféry počas výkonu jej poslaneckého
mandátu. Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, bol dňa 5. 9. 2016 doručený podnet
oznamovateľky, pani A. Q. s prílohami, podľa ktorého malo dôjsť k zlému zaobchádzaniu, týraniu,

ponižovaniu a sexuálnemu zneužívaniu maloletých detí v resocializačnom zariadení Čistý deň. Poslanci
výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny vykonali poslanecký prieskum dňa 4.10.2016
(na U´stredí), 19.10.2016, 8.11.2016 (na U´stredí a v Čistom dni) a 5.12.2016 (na Ministerstve). Poslanci
si okrem iného vyžiadali aj podnety prijaté U´stredím týkajúce sa zariadenia Čistý deň za roky 2014 až
2016. Pracovníci U´stredia poskytli poslancom 4 podnety. Tie sa týkali poukazov na zlé zaobchádzanie,

zlé hygienické podmienky, týranie, sexuálne zneužívanie, obmedzovanie kontaktu rodičov s deťmi.
Poslanecký prieskum zistil viaceré pochybenia pri fungovaní Čistého dňa a vybavovaní podnetov
matiek detí a bývalých klientov smerujúcich k závažným podozreniam týkajúcim sa zneužívania a
týrania. Žalovaná sa osobne stretla s rodičmi detí umiestnených v resocializačnom centre, alebo priamo
s bývalými klientmi (deťmi) resocializačného zariadenia Čistý deň, v období od augusta 2016 do

septembra 2019. V súvislosti s kauzou Čistého dňa už boli vydané odsudzujúce rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie posúdil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, z ktorých mal preukázané
nasledovné: žalovaná dňa 15.08.2017 publikovala v blogu J. G. pod názvom „ L. J. O.“ výrok v znení
„Toto zariadenie roky požívalo špeciálne zaobchádzanie, ktoré pramenilo z konexií medzi D. a úradom

vlády a aj jednotlivými politikmi z viacerých strán. Dala nedoučenému manželovi ako hračku na hranie
zariadenie, do ktorého vkladali nádeje rodičia závislých detí.“ (ďalej ako výrok Ia). Dňa dňa 06.04.2017
predniesla na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky výrok v znení „Proste spôsob a
prostriedok od pani D., ako sa obohacovať na úkor štátu. ... D. - A. a pán D. si z detí urobili obchodný
artikel.. Ako som sa dozvedela, v tomto je legenda. Pani D. prehlásila, že zničí každého, kto sa jej postaví

alebo vystúpi čo len slovkom proti nej. Aj vzhľadom k jej kontaktom. Veď sa jej boja aj na ministerstve
a poklonkujú sa jej.“ (ďalej ako výrok Ib). Ďalej žalovaná dňa 06.04.2017 predniesla na rokovaní pléna
Národnej rady Slovenskej republiky a následne publikovala vo svojom Blogu na portáli J. G. pod názvom
„I. H. K. L. J.“ dňa 25.05.2017 výroky v znení „Riaditeľova manželka mi na terénke povedala pred
všetkými, za to, že som si dovolil sa slušne obhájiť, že nemajú právo ma ponižovať, začala po mne

vrieskať spôsobom, že sa mi až zastavil dych, a to, že nemám ani takú hodnotu, ako je obyčajné hovno
na zemi.“ (ďalej ako výrok II). „Bila ma aj D.. Ja som ju tak spoznal, že ona niekomu jednu tresla a
potom druhému ucho vytočila.“ (ďalej ako výrok III). „Tam mal riaditeľ velikánsku záhradu a tam sme
museli okopávať a zbierať zemiaky. Od rána, ôsmej, do šiestej do večera sme museli zbierať, všetci
sme boli zhoretí, nikde sa nedalo ani na chvíľu schovať, ani krém na opaľovanie nám nedali. A keď

prišla D., robila si srandu, že už ani na dovolenku nemusíme ísť, takí sme opálení, ale my sme boli
spálení tak, že ani spať sme potom nemohli.“ (ďalej ako výrok IV). „Klienta zo Šoporne dali zavrieť do
basy, on bol hrozne pod tlakom, nechcel sa podvoliť aj rozbil okno, tak povedali na polícii, že riaditeľke
urobil monokel, tak ho dali zavrieť na 10 mesiacov. Riaditeľka je advokátka a on zadarmo sedel, 16 mal,
keď išiel sedieť a tri dni mal do 18, keď sa vrátil z basy“ (ďalej ako výrok V). Na tlačovej konferencii

dňa 23.3.2017 žalovaná uviedla, že z týchto siedmych klientov boli vypovedať traja na polícii, dvaja sa
chystajú st ým, že chceli to prekonzultovať najprv so žalovanou...viete, tie decká sú v stave, aj keď sú
už dospelí, aj keď už majú cez 18 rokov, že oni sami neveria tomu, že či je toto podozrenie z trestného
činu. Ak vás niekto zatvorí bez jedla na samotku na mesiac... ony nevedia, že odkiaľ pokiaľ...že či je to
dostatočne vážne. Chceli si to prekonzultovať...takže ešte dvaja z týchto bývalých klientov sa chystajú

na stretnutie či už na Generálnej prokuratúre alebo s tou vyšetrovacou jednotkou, ten tým. Čo je ale
teda, chcú sa na to pripraviť a nemajú úplne dobrý pocit z toho, že musia behať kvôli takýmto veciam po
polícii. No a ten jeden klient je a priori proti tomu, aby vôbec vypovedal či už na polícii, na prokuratúre,
pretože jednoducho po tom, čo si zažil nemá dôveru ani k polícii ani k prokuratúre. Rozprával napríklado tom, že v tomto zariadení počas jeho pobytu bol chlapec, ktorý bol ťažšie zvládnuteľný, mal vtedy
16 rokov, a že tým že boli s ním stále nejaké problémy, tak vedenie zariadenia, vypovedali oni na
polícii, že tento chlapec mal zbiť riaditeľku, o čom nemali žiadny dôkaz, lebo podľa jeho slov sa nič

také nestalo a 16 ročný chlapec si odsedel 10 mesiacov v Leopoldove natvrdo. Keď sa vrátil spa¨ť do
Čistého dňa, mal mať o tri dni 18 rokov. Takže z takýchto vecí pramení nedôvera aj bývalých klientov k
tomu, aby sa oni zhovárali s políciou, alebo aby sa zhovárali s prokurátorom. Žalovaná ako poslankyňa
Národnej rady Slovenskej republiky a členka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské
práva a národnostné menšiny dňa 13.3.2017 adresovala Generálnej prokuratúre žiadosť o preskúmanie

rozhodnutia MPSVR o nezrušení akreditácie č. 641012006-1121 AK zo dňa 22. 5. 2006 udelenej
neziskovej organizácii Čistý deň, n.o., keď Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej
republiky,nezrušiloakreditáciuč.641012006-1121AKzodňa22.5.2006udelenúneziskovejorganizácii
Čistý deň, n.o., Hodská cesta 1228, 942 01 Galanta, ku ktorému priložila Rozhodnutie MPSVR o
nezrušení akreditácie, Podnet doručený Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny,
Správa z poslaneckého prieskumu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, Mailová

komunikácia MPSVR/Čistý deň, Protokol - prokurátorská previerka, Rozsudky OS a KS, Protokol o
kontrole U´stredia PSVR, Zmluva akreditované subjektu s U´stredím PSVR, Medzistredisková zmluva.
NatlačovejbesedežalovanejaE.P.,zodňa21.1.2020,natému„ČomajúspoločnéK.,D.aD..“žalovaná
uviedla, že podáva trestné oznámenie pre podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie. Dňa 15.12.2009

bol uverejnený článok Liečia z drog. Peniaze dostali okľukou novinára D. G., z ktorého okrem iného
vplýva, že keď na U´rade vlády pred dvoma mesiacmi odmietli poskytnúť dotáciu takmer 130-tisíc
eur neziskovej organizácii Čistý deň, ktorá sa v Galante stará o narkomanov, jeho zakladateľka C. A.
našla spôsob, ako sa k peniazom dostať. A. je na U´rade vlády riaditeľkou generálneho sekretariátu
Výboru ministrov pre drogové závislosti. Denník SME napísal v septembri, že počas jej pôsobenia na

U´rade vlády dostala organizácia vyše stotisíc eur z U´radu vlády a Protidrogového fondu, kde bola A.
členkou rady, ktorá o prideľovaní peňazí rozhodovala. Práve pre medializáciu sa U´rad vlády rozhodol
peniaze pre organizáciu stopnúť. Na ministerstve vnútra však 6. októbra zaregistrovali nové združenie
s názvom DT inštitút. V ten istý deň uzatvorili DT inštitút a Čistý deň zmluvu o spolupráci. Podľa
zmluvy sa mal Čistý deň „pre DT inštitút“ tak ako doteraz starať o narkomanov v zariadení Čistého

dňa v Galante. Dotáciu vo výške 131-tisíc eur nakoniec DT Inštitút od U´radu vlády dostal. Platobný
príkaz bol podpísaný 1. decembra. C. A. bola členkou hodnotiacej komisie. A. sa podľa R. „na vlastnú
žiadosť vzdala právomoci hodnotenia všetkých projektov, aby bolo vylúčené akékoľvek riziko konfliktu
záujmov z dôvodu, že v minulosti pôsobila v organizácii zaoberajúcej sa predmetom činnosti, ktorá bola
obsahom výzvy“. Zároveň sa vzdala miesta prezidentky Asociácie resocializačných stredísk a členstva

v rade Protidrogového fondu. A. vysvetlila, že po tom, ako bol medializovaný jej vzťah s Čistým dňom,
nechcel už šéf U´radu vlády S. Q. (Smer) podpísať pre neziskovku ďalšie dotácie. „Povedal mi, že
ak to podpíše, budem z toho mať problémy,“ povedala A.. Preto sa vraj rozhodli o spolupráci s DT
Inštitútom. R. za U´rad vlády hovorí, že vláda nemôže za to, že si DT Inštitút a Čistý deň dohodli
spoluprácu. „U´rad vlády nemá žiadnu právomoc vstupovať do zmluvného vzťahu, ani zisťovať, aký je

predmet a obsah zmluvného vzťahu nezávislých subjektov.“ Z dokumentov tiež vyplýva, že DT Inštitút
vôbec nemal dostať dotáciu. DT Inštitút teda nesplnil podmienky, aby dostal dotáciu. R. povedal, že
využitie peňazí budú kontrolovať. Na politiku doplácajú pacienti Riaditeľ Čistého dňa má problémy
zohnať peniaze pre prepojenie na U´rad vlády. Dôvodom bol článok SME zo septembra o prepojení
medzi neziskovkou Čistý deň, ktorá zariadenie spravuje, a jej zakladateľkou C. A. z U´radu vlády. Po

jeho zverejnení malo zariadenie problém získať peniaze na fungovanie. Vzťah medzi Združením DT a
Čistým dňom je dôverný a odzrkadľuje to aj ich vzájomná zmluva na čas neurčitý. DT si môže podľa nej
objednať služby iba od Čistého dňa. O dotácii 131-tisíc eur, ktorú v čase podpisu zmluvy - 6. októbra
- DT ešte nedostala od U´radu vlády, sa nepíše. Zmluva mala zostať tajná. Z čestného vyhlásenia K.
K., vtedajšej asistentky žalovanej ako poslankyne zo dňa 28.4.2022 vyplýva, že sa dňa 16.3.2017 so

žalovanou a P. H. sa v centre T. stretli s maloletou osobou na základe jej žiadosti. Maloletá osoba mala
na stretnutí predniesť výroky III a V a dňa 7.3.2017 sa so žalovanou stretli v centre FILIUS PAUL za
prítomnosti riaditeľky s maloletou osobou, ktorá mala predniesť výrok IV. Z čestného vyhlásenia U. V.
zo dňa 28.4.2022 vyplýva, že sa dňa 7.3.2017 so žalovanou a K. K. sa v centre FILIUS PAUL stretli s
maloletou osobou na základe jej žiadosti, ktorá mala predniesť výrok IV. Z listu A. N., matky jednej z

umiestnených zo dňa 31.9.2016 vyplýva, že klientom nadávajú, urážajú ich, používajú nevhodný slovník.
Z nepodpísaného listu A. Q., rodinnej priateľky rodiny N., nevyplývajú skutočnosti uvedené vo výrokoch
I až V. Z protokolu U´stredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že maloletá P.
sa niekoľkokrát zmenila o častom verbálnom ponižovaní zo strany pracovníkov zariadenia. Maloletá G.K. bola do RS Čistý deň umiestnená dňa 25.09.2014. Dňa 14.11.2014 bola úradom PSVaR vykonaná
návšteva maloletej v zariadení a rozhovor s maloletou. Z rozhovoru s maloletou neboli preukázané
žiadne podozrenia v súvislosti so zanedbávaním starostlivosti, či pochybnosti v súvislosti s realizáciou

resocializačného programu. V 8/2015 podala matka na Okresný súd v Piešťanoch návrh na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým žiadala o dočasné prerušenie pobytu maloletej v RS, dôvodom boli
skutočnosti naznačujúce podozrenie zo sexuálneho zneužitia maloletej v RS, údajne už mesiac po jej
nástupe do zariadenia. U´rad uvádza, že o okolnostiach, ktoré matka v návrhu uviedla, nemali žiadnu
vedomosť. Príslušný súd návrh matky zamietol ako nedôvodný. Zo záveru vyplýva, že kontrolovaný

subjekt porušil ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z. tým, že nezabezpečoval psychologickú
starostlivosť a § 63 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z.z. tým, že zaznamenávané podrobnosti o priebehu
individuálneho resocializačné procesu nevyhodnocoval raz za tri mesiace s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.

5. Ďalej súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že z poslaneckého prieskumu v

dňoch 4.10.2016, 19.10.2016, 08.11.2016 05.12.2016 vyplýva, že riaditeľ uviedol, že má diplom z
odboru psychológie, nepama¨tal si, či nahlásil zmenu akreditačnej komisii. Na základe protokolu
o kontrole a samotného prieskumu boli zistené viaceré nedostatky a nezrovnalosti, v súčasnosti
prebieha správne konanie o odobratí akreditácie. Z uznesenia KR PZ TT ČVS:KRP-60/1-VYS-TT-2016
vyplýva, že na základe zistených skutočností je zrejmé, že niektorí svedkovia, ktorí vypovedali v

tejto veci, boli do značnej miery ovplyvnení médiami a ako fakty uvádzali len tie skutočnosti, ktoré
odzneli v médiách, avšak podrobnejšími výsluchmi bolo zistené, že neboli svedkami žiadnych nimi
uvádzaných skutočností, a to čo uvádzali mali len sprostredkovane, z médií, či od iného klienta...
Počas vyšetrovania žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že klienti RS Čistý deň boli fyzicky a
psychicky týraní, že boli bití, ponižovaní, hladní, šikanovaní, strihaní dohola, zatváraní na samotku,

že deti museli vykonávať podradné práce, personál deťom vulgárne nadáva, odopiera im lekársku
starostlivosť, núti ich v noci cvičiť 500 až 1000 klikov, drepov a iné. Z protokolu Krajskej prokuratúry v
Trnave o vykonaní previerky dodržiavania zákonov zo dňa 21.09.2016 vyplýva, že klienti zariadenia boli
vyzvaní prokurátorkami vykonávajúcich previerku k pohovorom. U´čelom pohovorov bolo zistiť aktuálny
stav zákonnosti v zariadení, stupeň starostlivosti a spokojnosť klientov s poskytovanou starostlivosťou,

prípadné podozrenia z týrania, šikany alebo iného trestného činu. Z vykonaného pohovoru neboli zistené
žiadne sťažnosti, ani podnety klientov zariadenia na prostredie, výchovu, správanie zamestnancov,
poskytovanú liečebnú starostlivosť, či iné poznatky, ktoré by bolo potrebné odstúpiť trestnému úseku
krajskej prokuratúry, štátnym orgánom, ústavným činiteľom alebo medzinárodným inštitúciám. Pri
vykonaní previerky neboli zistené nedostatky, ktoré by vyžadovali prijatie prokurátorských opatrení

v zmysle zákona o prokuratúre. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 11.07.2018
uznal vinným obvineného z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na §§ 139 ods. 1 písm. a), 127 ods. 1, 127 ods. 8 Tr. zák., pretože na „terénnom pobyte“
s klientmi Resocializačného strediska, v ktorom bol zamestnaný ako psychológ a počas pobytu mal
vykonávať dozor nad klientmi, potom čo požil alkoholické nápoje spolu s maloletými osobami - klientkami

uvedeného zariadenia, vykonal mimomanželskú súlož s maloletou a s maloletou, taktiež maloletú
sexuálne zneužil iným spôsobom, došlo k pohlavnému styku horeuvedených maloletých osôb. Bol
za to odsúdený podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 2, 3, 36 písm. j), l), n) Tr. zák.
k trestu odňatia slobody na 32 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podmienečne odložený podľa
§ 51 ods.1, 2 Tr.. zák. za súčasného uloženia probačného dohľadu na dobu 3 rokov. Krajský súd v

Trnava uznesením zo dňa 15.10.2018 odvolanie prokurátorky a obžalovaného zamietol. Okresný súd
Galanta rozsudkom zo dňa 25.11.2019 uznal vinným obvineného zo zločinu sexuálneho zneužívania
podľa § 201 Tr. zák., pretože dňa 20.10.2014 ako zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti vykonal
v tomto stredisku súlož s maloletou, pričom mal možnosť vedieť, že maloletá nemala pa¨tnásť rokov.
Bol za to odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4 mesiace, bola mu uložená

povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške 500,- eur. Čistý deň, n.o. dňa 24.4.2015 okamžite skončil
pracovný pomer s psychológom, pretože dňa 24.4.2015 bol pod vplyvom alkoholu a dopustil sa zákonom
zakázaného sexuálneho správania. Zo zápisnice o výsluchu svedka E. H. zo dňa 17.05.2017 v trestnom
konaní vedenom na KR PZ Trnava ČVS: KRP-60/1-VYS-TT-2016 vyplýva, že tento povedal, že toto
zariadenie podľa neho má význam, lebo jemu pomohlo. Boli tam totiž aj zakázané určité veci a to

bolo 10 kardinálnych pravidiel, ktoré sa tam museli dodržiavať. Za porušenie kardinálneho pravidla boli
sankcie, ktoré sa udeľovali sankcionárom na sedeniach. Na otázku, či boli nejaké spory, problémy s
vychovávateľmi, so zamestnancami Čistého dňa n.o. , resp. s inými klientami a pod.: Nič také nezažil,
nevidel nič čo bolo medializované, nevie o žiadnych sporoch. Tam stále niekto štrajkoval, aby si vymoholsvoje požiadavky, G. mupovedala že je pravda, že sa s Q. raz vyspala, že to bolo dobrovoľné, že nebola
znásilnená, že ona to hrala len pred jej matkou, G. mu povedala že ona sa s E. dohodla že večer on príde
za ňou na izbu, urobili to teda spolu po vzájomnej dohode, dátum nevie, kedy to bolo, ale vie, že to bolo

tak aby nik o tom nevedel, lebo si boli vedomí že porušujú obaja pravidlá. Ešte vie, že to malo byť v čase
keď mala G. 15 rokov a G. toto využila aby sa dostala z RS Čistý deň, lebo tam nechcela byť, hľadala
spôsoby aby odtiaľ vypadla čo i len na pol dňa, preto povedala jej matke že bola znásilnená, čomu asi
jej matka uverila. G. matka aj so C. raz prišla za mnním domov. J. sa ho doma pýtala aby jej povedal
ako to prebiehalo v RS Čistý deň, lebo že chce dostať G. z toho pekla von, na čo jej povedal že v RS

Čistý deň sa k G. správajú len tak ako sa má, tiež že G. že jedno upišťané dieťa, snaží sa so všetkými
manipulovať, vtedy videl, že si J. v tento deň na papier niektoré veci písala, ona vlastne odo neho chcela
aby jej hovoril zveličene, lebo že to chce posunúť nejakej redaktorke, ale tiež mu povedala, že je to pre
jej potrebu. Zolo do toho nezasahoval. Tiež je pravda, že jej povedal, že mu raz jeden chalan menom N.
- taký róm zo Šoporne povedal, že ho zbili Q., N. a riaditeľ hokejkami po pa¨tách v drevárničke, ale celú
dobu J. hovoril, že on to ale nevidel že to mu len N. povedal, že to môže ale aj nemusí byť pravda, lebo

ten N. si veľa vymýšľal. Svedkovi bolo predložené vyjadrenie k RS Čistý deň zo dňa 30. 08. 2016, kde
dole je podpísaný E. H.. Po prečítaní uvedené vyhlásenia E. H. sa k tomu vyjadril nasledovne: Uvedenú
písomnosť nepísal, podpis nie je jeho, nič také nepísal, ani to nepodpísal. B. je, že sú tam zveličeným
spôsobom napísané, čo povedal J. -matke G.. Preto predpokladá, že to napísala G. mama podľa toho,
ako sa jej to hodí a čo potrebuje a preto aj teraz chápe, prečo za ním chodili novinári a chceli aby dal

rozhovorov do médií, čo odmietol, nedal do žiadnych médií žiadne informácie. V médiách počul, teda že
klientov tam týrali, ponižovali, osočovali, že tam boli sexuálne vzťahy medzi klientmi a zamestnancami,
k tomu uvádza, že nikdy nepovedal nič také, nič také tak nevidel a ani nezažil. Z čestného vyhlásenia I.
A. ako klientky vyplýva, že nikdy osobne nezažila týranie, alebo ponižujúce správanie, nebola svedkom
voči iným osobám. Pár dní po tom, ako bola premiestnená do Žibritova, prišla za ňou žalovaná a chcela

od nej, aby jej rozprávala o negatívnych zážitkoch z Čistého dňa. Cítila to ako tlak. Tak porozprávala
nejaké bežné situácie, následne videla, ako boli tieto nafúknuté a zveličené v médiách. Vedela aj
to, že podmienky jej života na Žibritove sú závislé aj od toho, ako sa bude vyjadrovať o pobyte
v Čistom dni. Nikdy nebola svedkom príkoria. Manžel žalobkyne absolvoval vysokoškolské štúdium
druhého stupňa v študijnom odbore Aplikovaná sociálna práca (diplom zo dňa 23.6.2010). Manžel

žalobkyne absolvoval vysokoškolské štúdium druhého stupňa v študijnom odbore Školská a pracovná
psychológia (diplom zo dňa 7.6.2018). Manžel žalobkyne absolvoval 200 hodín základného teoretického
vzdelania v psychoanalýze (potvrdenie zo dňa 12.08.2015), 500 hodín základného výcviku v skupinovej
psychoanalytickej psychoterapii (potvrdenie zo dňa 26.10.2015). Manžel žalobkyne absolvoval 100
hodín výcviku v poradenstve pre oblasť závislostí (diplom z mája 2005). Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky dňa 15.8.2017 oznámilo, že zruší akreditáciu Resocializačnému
stredisku Čistý deň. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 20Sa/5/2019-295 zo dňa 26.6.2020 zrušil
rozhodnutie Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 12784/2018-M_OSL
30251/2018 zo dňa 9.7.2018, ktorým potvrdil Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republikyozrušeníakreditácienavykonávanieopatrenísociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Súd prvej inštancie uzavrel, že konanie je zásah do osobnostných práv žalobkyne, ktorý vznikol
konaním žalovanej, keď došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti žalobkyne a do jej práva
na súkromný a riadny rodinný život. V priebehu konania žalovaná uplatnila námietku premlčania. V

prejednávanej veci zásah do práv žalobkyne nastal momentom zverejnenia blogu dňa 25.05.2017. Od
tohtodňazačalaplynúťvšeobecnátrojročnápremlčaciadoba,ktoráskončiladňa25.05.2020.Žalobkyňa
žalobný návrh na súde podala dňa 10.09.2019, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Uplatnenie
námietkypremlčanianebolodôvodné.Súdprvejinštancieskonsˇtatoval,žebremenotvrdeniaabremeno
dôkazu bolo v zásade na žalobkyni. No súčasne dôkaz pravdy zaťažoval žalovanú stranu. V pri´pade

výroku Ia „Toto zariadenie roky požívalo špeciálne zaobchádzanie, ktoré pramenilo z konexií medzi D.
a úradom vlády a aj jednotlivými politikmi z viacerých strán. Dala nedoučenému manželovi ako hračku
na hranie zariadenie, do ktorého vkladali nádeje rodičia závislých detí.“ ide o kombináciu skutkového
tvrdenia a hodnotiaceho úsudku, pričom vychádza z pravdivostného základu, žalobkyňa skutočne na
úrade vlády v určitom období pôsobila, na základe čoho ako verejne činná osoba (aj spa¨tne) musí zniesť

vyššiu miery kritiky (a hodnotenia) aj pokiaľ ide o expresívnejšie vyjadrenie „špeciálne zaobchádzanie“,
„konexie“. Pokiaľ ide o manžela žalobkyne, tento výrok sa skôr týka jeho hodnotenia, s ňou je spojené
skôr „odovzdanie vedenia čistého dňa“. V danom prípade ide o hodnotiaci úsudok žalovanej, ktorý
požíva va¨čšiu mieru ochrany, vyjadrenie pochybnosti o vzdelaní a kvalifikácii na danú pozíciu patrído sféry verejného záujmu. Hoci žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi erudíciu svojho manžela, to
neznamená, že žalovaná v danom čase nemohla o nej pochybovať, ako aj sama vysvetlila najma¨ z
hľadiska časového. Táto kritika, hoci ostrá, je podľa názoru súdu vo verejnom živote (najma¨ pri riešení

akreditácie) dovolená a ak sa žalobkyni uvedené podarilo následne vyvrátiť, rozhodnutie o zrušení
akreditácie bolo (hoc aj z iných dôvodov) zrušené, uvedené postačuje ako satisfakcia. V danom prípade
je na mieste vyššia miera tolerancie. Napokon súd súčasne aj dospel k záveru, že toto vyjadrenie ani
nie je spôsobilé zasiahnuť do osobnosti žalobkyne, pretože nedosahuje takú intenzitu, aby bolo možné
hovoriť o tom, že je objektívne spôsobilé zasiahnuť a to konkrétne do práv žalobkyne a tak žalobu súd

v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o výrok Ib „Proste spôsob a prostriedok od pani D., ako sa obohacovať
na úkor štátu. ... D. - A. a pán D. si z detí urobili obchodný artikel.. Ako som sa dozvedela, v tomto je
legenda. Pani D. prehlásila, že zničí každého, kto sa jej postaví alebo vystúpi čo len slovkom proti nej.
Aj vzhľadom k jej kontaktom. Veď sa jej boja aj na ministerstve a poklonkujú sa jej.“, ide o hodnotiaci
úsudok, založený na doposiaľ zverejnených informáciách z roku 2009, z ktorých žalovaná vychádzala a
tak nenesie za ich prednesenie zodpovednosť. Navyše čiastočne ide aj o reprodukovanie výroku bývalej

zamestnankyne, za ktorej obsah žalovaná rovnako nezodpovedá, preto rovnako súd žalobu v tejto časti
zamietol. Pokiaľ ide o výrok II „Riaditeľova manželka mi na terénke povedala pred všetkými, za to, že
som si dovolil sa slušne obhájiť, že nemajú právo ma ponižovať, začala po mne vrieskať spôsobom,
že sa mi až zastavil dych, a to, že nemám ani takú hodnotu, ako je obyčajné hovno na zemi.“ má ísť o
vyjadrenie klienta, ktoré bolo hodnoverne spochybnené. Súd tak konštatuje, že žalovaná v tomto konaní

neuniesla dôkaz pravdy. Z vykonaného dokazovania v tomto vyplynulo, že žalobkyňa sa ku klientom
nesprávala tak, ako je uvedené v tomto výroku, no práve naopak. Výpovede svedkov zachytené v iných
(trestných)konaniach,rozhodnutiaorgánovčinnýchvtrestnomkonaní,prípadnečestnýchvyhláseniach,
sú spôsobilými dôkazmi aj v tomto konaní o tom, že neboli svedkami obdobného správania žalovanej.
Žalovaná uvedené dôkazy namietala, ale nepredložila žiaden relevantný dôkaz, ktorý by ich mohol

spochybniť, a tak toto spochybnenie zostalo iba v rovine domnienok a tvrdení. V občianskom súdnom
konaní súd nemá právomoc preskúmavať správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní v
hraniciach takéhoto konania, keďže ide o realizáciu inštitútu trestného práva procesného /uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4944/2007 a 30 Cdo 57/2005/. V konaní o ochranu osobnosti
nemožno preskúmavať pravdivosť výpovede vykonanej v inom občianskoprávnom konaní /uznesenie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 2218/2006/. Súd tak žalobe v tejto časti žalobe vyhovel a uložil
žalovanej ospravedlniť sa a odstrániť napadnutý výrok zo svojho blogu. Žalovaná nevynaložila potrebné
úsilie na overenie tohto tvrdenia u samotného pisateľa. V časti výroku III „Bila ma aj D.. Ja som ju
tak spoznal, že ona niekomu jednu tresla a potom druhému ucho vytočila.“ súd vyhovel iba prvej
časti žalovaného výroku Bila ma aj D. a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaná citovala výrok klienta,

ide o skutkové tvrdenie. Žalovaná na preukázanie jeho pravdivosti súdu predložila nahrávku, z ktorej
nevyplýva, že by v prípade prvej vety išlo o slová klienta, ale o konštatáciu žalovanej. Dôvod, prečo
žalovaná nepredložila celú nahrávku, nevysvetlila, z ktorej by bolo možné vyvodiť záver, že ide o slová
klienta. Zároveň ide o sugestívnu otázku, takéto otázky nie sú okrem trestného práva prípustné ani v
civilnom práve a keďže z nahrávky nevyplýva žalovanou tvrdená spontánna výpoveď klienta, žalovaná

preto v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno dôkazu pravdy, preto jej súd uvedenú časť uložil za ňu
sa ospravedlniť a odstrániť ju z napadnutého blogu. Čestné vyhlásenia po predložení nahrávky stratili
význam, nie je možné, aby si po toľkých rokoch pama¨tali presné výpovede klientov, ktoré sú navyše
veľmi ťažko reprodukovateľné. V prípade navrhovanej svedkyne išlo dokonca o asistentku poslanca -
žalovanej, ktorá hoci mohla byť zamestnaná v Národnej rade SR, no pod riadením žalovanej, čím je

jej výpovedná hodnota bola oslabená v porovnaní s prípadným nezávislým svedkov bez akéhokoľvek
vzťahu k veci alebo zúčastneným. V druhej časti výroku Ja som ju tak spoznal, že ona niekomu jednu
tresla a potom druhému ucho vytočila súd konštatuje, že ide skutočne o výrok klienta, za ktorého
zverejnenie nenesie žalovaná zodpovednosť, keď preukázala, že ide o výrok klienta. Za tento výrok
zodpovedá priamo klient, žalobkyňa sa rozhodla nežalovať klientov zariadenia. V prípade výroku IV

„ Tam mal riaditeľ velikánsku záhradu a tam sme museli okopávať a zbierať zemiaky. Od rána, ôsmej,
do šiestej do večera sme museli zbierať, všetci sme boli zhoretí, nikde sa nedalo ani na chvíľu schovať,
ani krém na opaľovanie nám nedali. A keď prišla D., robila si srandu, že už ani na dovolenku nemusíme
ísť, takí sme opálení, ale my sme boli spálení tak, že ani spať sme potom nemohli.“ ide skutočne o výrok
klienta, teda skutkové tvrdenie, žalovaná vo vzťahu k nemu uniesla dôkazné bremeno predložením

nahrávky. Ak žalobkyňa spochybňovala tieto nahrávky, súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne,
že hoci nebol preukázaný súhlas klientov s nahrávaním a zverejnením, výnimočne je možné taký
dôkaz použiť, najma¨ ak je spôsobilý preukázať zásadné skutočnosti. Súd súčasne konštatuje, že tento
výrok ani nie je spôsobilý zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. Bolo preukázané, žeklienti zariadenia bežne vykonávali rôzne práce, je všeobecne známe, že vykonávanie rôznych prác je
súčasťouliečebnéhoprocesu,pričombolopreukázané,žeiníklientisavzásadeztohotešiliamaliztoho
aj prospech. Ak aj došlo k určitému zveličeniu na strane klienta, žalovaná za to nenesie zodpovednosť,

žalobkyňa sa klientov rozhodla nežalovať. Aj keby si v skutočnosti žalobkyňa z detí „robila srandu“, ide
o bežný žart, nemá znaky týrania, nie je daný podklad pre ospravedlnenie sa alebo odstránenie tohto
výroku. Pokiaľ ide o výrok V „Klienta zo Šoporne dali zavrieť do basy, on bol hrozne pod tlakom, nechcel
sa podvoliť aj rozbil okno, tak povedali na polícii, že riaditeľke urobil monokel, tak ho dali zavrieť na 10
mesiacov. Riaditeľka je advokátka a on zadarmo sedel, 16 mal, keď išiel sedieť a tri dni mal do 18, keď

sa vrátil z basy.“ súd konštatuje, že tento je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby
v značnej miere. Ide o skutkové tvrdenie, vo vzťahu ku ktorému žalovaná síce predložila nahrávku so
zma¨točným vyjadrením klienta, no z jeho obsahu je možné ustáliť práve tento obsah. No zatiaľ čo pri
ostatných tvrdenia nie je intenzita až taká zásadná, išlo o vyjadrenia klientov v zásade neoveriteľných
inak, v prípade tohto skutkového tvrdenia ide o obvinenie z trestného činu spáchaného na chránenej
osobe, že klientovi v rozpore s realitou nezákonne vybavili výkon trestu odnˇatia slobody, na polícii

klamali, že riaditeľke urobil monokel, na základe čoho si odpykával trest odnˇatia slobody 10 mesiacov
a toto trvalo až do obdobia, kedy mal dosiahnuť plnoletosť a zariadenie už za neho nezodpovedá.
Minimálne v tomto prípade ide o ľahko overiteľnú informáciu s minimom vynaloženého úsilia, žalovanej
možno dôvodne vyčítať, že si tak závažnú informáciu neoverila a spoľahla sa na pomerne zma¨točnú a
chaotickú interpretáciu klienta, pričom čiastočne možno prisvedčiť žalobkyni, že závislí klienti nemusia

byť najdôveryhodnejším zdrojom. Pokiaľ teda žalobkyňa nemala k dispozícii iný dôkaz (napr. rozsudok
o odsúdení za ublíženie na zdraví žalobkyne, vyjadrenie samotného domnelého odsúdeného), mala sa
zdržať zverejnenia tohto vyjadrenia. Ak žalovaná tvrdí, že žalobkyňa nie je výslovne uvedená, takáto
obrana neobstojí, keď z celého blogu vyplýva, že má ísť práve o žalobkyňu (riaditeľku, ktorej mal
urobiť monokel) a jej manžela. Keďže žalovaná sa podľa názoru súdu mala zdržať tohto vyjadrenia,

súd zaviazal žalovanú ospravedlniť sa žalobkyni za tento výrok, odstrániť ho z predmetného blogu,
z uvedeného dôvodu zaviazal žalovanú na náhradu nemajetkovej ujmy, keď v danom prípade len
morálna satisfakcia nie je postačujúca. Žalobkyňa už v žalobe tvrdila, ako pociťovala jednotlivé zásahy,
čo potvrdila vo svojom výsluchu na pojednávaní. Na preukázanie svojich tvrdení označila dôkazy,
ktoré súd nevykonal a to z dôvodu hospodárnosti a toho, že predmetom skúmania je objektívna

spôsobilosť zásahu, teda či by aj iná fyzická osoba mohla uvedené konanie žalovanej pociťovať ako
zásah do svojej osobnosti. Z uvedeného dôvodu ani nevykonal dôkazy navrhované žalovanou, ktoré
mali smerovať k preukázaniu, že žalobkyňa nemala mať dobré meno (komunikácia Threema a pod.).
Uvedené je vo vzťahu k predmetu konania bezpredmetné, keď predmetom konania o ochranu osobnosti
nie je získavanie dôkazov o prípadnom „zlom“ mene žalobkyne pred zásahom. Súd bol názoru, že

„každý“ má právo na ochranu osobnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 11 OZ a to aj ten, koho
osobnosť mohla byť sprofanovaná inak. Súd uznal žalovanú čiastočne zodpovednú za neoprávnený
zásah do osobnostných práv žalobkyne. Následkom tohto neoprávneného zásahu sú negatívne pocity
žalobkyne. Tento zásah bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do ochrany osobnosti žalobkyne a vyvolať
nemajetkovú ujmu u žalobkyne, ktorá spočívala v porušení jej práva na ochranu osobnosti, súkromia,

rodinného života. Medzi uvedeným neoprávneným zásahom a dotknutím osobnostnej sféry žalobkyne
je i bezprostredný vzťah príčiny a následku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade
boli splnené podmienky na čiastočné odstránenie následkov už uskutočnených zásahov v podobe
odstránenia žalovaných výrokov, ako aj na poskytnutie primeraného zadosťučinenia a to jednak
morálneho spočívajúceho v ospravedlnení, ako aj materiálneho spočívajúceho v priznaní nemajetkovej

ujmy vo svojom peňažnom vyjadrení. Bol toho názoru, že forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13
ods. 1, posledná časť vety Občianskeho zákonníka, nepostačujú na to, aby bola primerane vyvážená
a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobkyne, ktorej právo na ochranu osobnosti bolo
neoprávneným zásahom porušené. Odstránenie uskutočnených zásahov prichádza do úvahy len pokiaľ
ide o odstránenie výrokov III až V z jej blogu, za ktoré bolo žalovanej uložená povinnosť ospravedlniť

sa, ospravedlnenie po čiastočnom spa¨ťvzatí môže byť napr. iba súkromne bez publicity, ktorá bola
venovaná ich zverejneniu, na základe čoho sú dané dôvody aj na priznanie nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pokiaľ forma morálnej satisfakcie (list s ospravedlnením) už nemôže byť totožná, prípadne
porovnateľná s formou, v akej k zásahu do osobnostných právv fyzickej osoby došlo (článok v periodiku),
v prípade ak sa na daný spôsob satisfakcie vzhľadom na veľký časový odstup mínˇa účinku, potom

spravidlatrebavzniknutúnerovnováhukompenzovaťfinančnýmzadosťučinením/nálezÚstavnéhosúdu
ČR sp. zn. III. ÚS 281/03. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, išlo o
zavinené protiprávne konanie žalovanej, hrubo nedbanlivostného charakteru. Hoci možno nebolo jej
úmyslom spôsobiť vzniknutý následok, no je nutné prihliadnuť k okolnostiam na strane žalovanej a tonekritické preberanie všetkých informácií, s ktorými sa stretla. Takéto konanie má síce v zákone oporu
v podobe práva na šírenie informácií, ale je limitované právom osoby, ktorej sa týka. Súd prvej inštancie
zohľadnil uvedené skutočnosti pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy a priznal žalobkyni titulom

nemajetkovej ujmy sumu 5.000,- eur, pričom poukazuje na to, že na strane žalobkyne netvorí prostriedok
bezdôvodného obohacovania sa a na strane žalovanej ide o občianskoprávnu sankciu v podobe
približne jedného platu poslanca NR SR s náhradami, pričom pozornosti súdu neuniklo ani zriadenie
transparentného účtu, keď vedenie konaní má pre žalovanú predstavovať zvýšené výdavky. Žalobkyňa
vo svojom výsluchu preukázala psychickú nepohodu, ktorú zažíva už niekoľko rokov. Nemajetková ujma

žalobkyne spočíva nielen v spôsobilosti konania žalovanej zasiahnuť do práv žalobcu ako objektívnej
stránke konania, ale subjektívne tiež v pocitoch žalobkyne, ktoré si v dôsledku konania žalovanej musí
vytrpieť. Aj rozhodovacia prax ESĽP pri priznávaní nemajetkovej ujmy prihliada na morálnu škodu, za
ktorú považuje pocity existenčnej neistoty, stresu, depresie, nemohúcnosti, nespravodlivosti, akejkoľvek
bolesti, zlosti a obťažovania, ktoré si poškodená strana musela vytrpieť. Súd prvej inštancie zohľadnil
tieto okolnosti: zverejnenie s celoslovenským rozsahom určenom pre širokú verejnosť, prístupnosť

blogu na internete, závažnosť ujmy a intenzitu osobnostného zásahu, formu a spôsob uverejnených
informácií, skreslenie a v kontexte všetkých predložených dôkazov snahu o démonizáciu žalobkyne („tá
ježibaba sa mi asi zdá“) so znakmi tendenčnosti vo vzťahu k osobe žalobkyne za to, že sa rozhodla
brániť, priamy poškodzujúci útok na odbornú spôsobilosť žalobkyne a to aj ako advokátky, osobu
žalobkyne, jej česť a dobrú povesť, ktorá formuje základ rozhodnutí pri voľbe advokáta, skutočnosť,

že žalobkyňa v rozhodnom období pôsobila a stále pôsobí ako advokátka a prípadný dopad na jej
súkromnú prax, spôsobilosť zásahu vyvolať negatívny pohľad na osobu žalobkyne a stratu prípadných
klientov, intenzita zásahu spôsobilá privodiť existenčné problémy súvisiace s uplatnením sa v profesii,
ohrozenie povesti pracoviska žalobkyne, na ktorom sa zdržiava z dôvodu výkonu povolania, vyvolanie
pochybností o dostatočnej spôsobilosti žalobkyne aj ako advokátky v odborných kruhoch a v prostredí

jej spoločenských vzťahov, keď mala zlyhať aj pri ochrane zraniteľných osôb, nedostatok minimálnej
opatrnosti blogera pred zverejnením, téma o vysoko citlivej otázke, na ktorú sa bloger podujal, pričom
nebolo sporné, že viacerí klienti využili proti žalovanej právne prostriedky, skutočnosť, že uvedené
mohlo mať vplyv aj na rodinu žalobkyne, narušenie psychickej pohody matky žalobkyne, detí a manžela
žalobkyne, odmietnutie iba ospravedlnenia hoci aj za jeden z výrokov (výrok V.) v rámci zmierovacieho

konania, keď už pri predbežnom právnom posúdení sa táto časť žaloby javila ako dôvodná, pocity krivdy,
nespravodlivosti,príkoriažalobkyne,dĺžkatrvaniaohrozujúcehozásahu,rozsahjehopôsobeniavširokej
verejnosti, 10 okolnosti´ vyplývajúcich z Poradného stanoviska Benátskej komisie CDL-AD(2004)011,
ktoré možno nájsť v judikatúre ESĽP pri strete práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti
a ktoré je nutné vziať do úvahy pri posudzovaní difamačných výrokov tiež vnútroštátnymi súdmi. O

náhradetrovkoaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSPtak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradu
trov konania, keď zohľadnil čiatočný úspech žalobkyne, keď súd výrokom I. rozsudku uložil žalovanej
povinnosť ospravedlniť sa za žalované výroky III a V a čiastočne IV, výrokom II. rozsudku odstrániť blog v
časti výrokov, za ktoré jej bola uložená povinnosť ospravedlniť sa, v časti uloženia náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 5.000,- eur, ktorá závisela od úvahy súdu (II. U´S 418/09-22), zavinenie žalobkyne na

zastavení konania v časti povinnosti ospravedlniť sa za výrok s názvom „Krajina napadnutá rakovinou“,
povinnosti zdržať sa ďalších vyjadrení na adresu žalobkyne a povinnosti odstrániť blogy 1.-2. a 4.-9., ako
aj čiastočný úspech žalovanej ohľadom žalovaných výrokov Ia, Ib, II a druhej časti žalovaného výroku
IV, pričom nebol tvrdený a súd ani sám nezistil dôvod pre iné rozhodnutie (§ 257 CSP).

7. Voči výroku I., V. a VI. rozsudku podala prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie žalobkyňa
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že doplní výroky 1a a 1b a čiastočne doplní aj výrok III.

8. Odvolanie odôvodnila tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecnou správnosťou rozsudku a

právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, v bodoch 109 až 111, v bodoch 114, 116 –
164, až na výhrady, ktoré boli dôvodom podania odvolania. Vytýka súdu právne posúdenie veci ohľadne
vykonateľnosti žalobného petitu, kedy súd uložil žalobkyni povinnosť ospravedlniť sa bez toho, že by
formu ( písomnú – listom, mailom, ústnu- osobne, telefonicky), a spôsob ako má byť toto ospravedlnenie
realizované uviedol vo výrokovej časti rozsudku. Preto navrhuje zmenu rozsudku tak, aby súd uložil

žalovanejpovinnosťospravedlniťsažalobkynipísomnouformoulistomodoslanýmnaadresužalobkyne.
Pokiaľ ide o výrok 1a, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní pravdivostného základu
svojho hodnotiaceho úsudku, ktorý žalobkyňa považuje za urážlivý a znevažujúci. Žalovaná existenciu
údajných konexií žalobkyne na úrade vlády a medzi politikmi zasadila do kontextu nemorálnehosprávania sa žalobkyne, obohacovania sa na úkor detí, ktoré sú závislé od drog, žalobkyňu vykreslila
vo svetle cynickej osoby, bez akéhokoľvek hodnotového ukotvenia. Žalobkyni pripisuje oprávnenia na
prideľovanie postov v Čistom dni, n. o., ktoré má žalobkyňa nezodpovedne zneužívať a ohrozovať

deti tým, že funkciu riaditeľa je poverený jej manžel, ktorá nemá dostatočnú kvalifikáciu. Ako vyplýva
z bodu 112 odôvodnenia rozsudku, súd trochu zúžil žalobkyňou popisovaný difamačný efekt výroku
a smeroval ho len na spochybnenie erudície manžela žalobkyne. Súd prvej inštancie mal za to, že
žalobkyňa preukázala erudíciu svojho manžela, súčasne však uznáva, že žalovaná o tejto erudícii
mohla pochybovať najmä z hľadiska časového, ako to sama uvádzala. Súd v odôvodnení časové

hľadisko bližšie nešpecifikuje, ale v dôkaze, ktorý súd vykonal, a teda mal pri hodnotení dôkazov
zohľadniť, v protokole o poslaneckom prieskume dňa v termínoch 4.10.2016, 19.10. 2016, 8.11. 2016
a 5.12.2016, sa uvádza, že riaditeľ tam prítomným poslancom povedal, že má diplom z odboru
psychológie.Tentofaktvyvraciapravdivosťtvrdeniažalovanej,žejejhodnotiaciúsudokmalpravdivostný
základ a predniesla ho výlučne vo verejnom záujme pri výkone svojho poslaneckého mandátu a z obavy
o klientov resocializačného zariadenia, a nie s cieľom útočiť na žalobkyňu, účelovo ju prepojiť s politickou

stranou, s ktorou žalovaná súperila, a cielene žalobkyňu znevážiť a vykresliť ako nezodpovednú
osobu. Pokiaľ by cieľom žalovanej bolo korektné a seriózne informovanie verejnosti, a nie vytĺkanie
politického kapitálu, najneskôr v priebehu poslaneckého prieskumu mohla mať verifikované všetky
informácie o dosiahnutom vzdelaní manžela žalobkyne, minimálne na takej úrovni, ako ich zistil súd
v konaní. Ohľadom výroku 1b žalobkyňa namieta, že odôvodnenie rozsudku v tejto časti pod bodom

113, v tom smere, že žalovaná oprela svoj hodnotiaci úsudok o zverejnené informácie v roku 2009,
z ktorých vychádzala, a tak nenesie za ne zodpovednosť, je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Jediné informácie, ktoré boli zverejnené o žalobkyni v roku 2009, ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, bol článok D. G. zverejnený v Denníku Sme dňa 15.12.2009 s nadpisom „Liečia z
drog. Peniaze dostali okľukou.“, z ktorého však nevyplýva žiadny pravdivostný základ pre hodnotiaci

úsudok označený ako výrok 1b/, že by sa žalobkyňa obohacovala na úkor štátu, že by si z detí
urobili obchodný artikel. Článok je napísaný pomerne vyvážene, a novinár v ňom vyslovuje len svoj
osobný názor, že podľa neho finančné prostriedky na prevádzkovanie strediska, ktoré pomáha pri
liečbe zo závislostí ,neboli získané v súlade so zákonom. Tento súkromný názor nebol aprobovaný
žiadnym štátnym orgánom, ani orgánmi činný v trestnom konaní. 3 Názor novinára v jednom článku

vyslovený pre 8 rokmi, nie je dostatočným dôkazom o existencii pravdivostného základu pre hodnotiace
úsudky žalovanej, ktorá vystupovala z postu poslankyne, teda pri výkone funkcie ústavného činiteľa,
a ako taká nielenže mala väčšiu publicitu, ale jej slovám sa prikladá väčšia váha a dôveryhodnosť.
Žalovaná, ako poslankyňa, bola pre médiá spoľahlivým zdrojom, ktorý preberajú a citujú bez toho, že
by niesli zodpovednosť za pravdivosť prevzatých informácií. Zodpovednosť za to, že pri výkone svojho

poslaneckého mandátu neporušuje základné ľudské práva občanov Slovenskej republiky, nesie v plnom
rozsahu žalovaná. V tejto časti potom žalobkyňa navrhuje v odvolacom návrhu zmenu napadnutého
rozsudku doplnením výroku I. o výroky 1a a 1b. K čiastočnému zamietnutiu žaloby ohľadom výroku
III. uviedla, že z pôvodne žalovaného výroku žalovanej, označeného ako výrok III, v znení „Bila ma
aj D.. Ja som ju tak spoznal, že ona niekomu jednu tresla a potom druhému ucho vytočila.“, uznal

za dôvodnú len časť výroku „ Bila ma aj D..“, čo odôvodnil v bode 115 rozsudku. V druhej časti
výroku „Ja som ju tak spoznal, že ona niekomu jednu tresla a potom druhému ucho vytočila“, súd
konštatoval : „ide skutočne o výrok klienta, za ktorého zverejnenie nenesie žalovaná zodpovednosť,
keď preukázala, že ide o výrok klienta. Za tento výrok zodpovedá priamo klient, žalobkyňa sa rozhodla
nežalovať klientov zariadenia.“ Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Ako

súd správne konštatuje v odôvodnení rozsudku, a ako vyplýva z vykonaného dokazovania, žalovaná
v konaní nepredložila celú zvukovú nahrávku z rozhovoru s maloletými umiestnenými resocializačnom
zariadení. Z úseku nahrávky, ktorú si súd vypočul, nebolo možné zistiť, kde, za akých okolností,
s akými súčasne prítomnými osobami, nahrávka pôvodne vznikla. Nebolo možné zistiť, či osoby,
ktorých výroky si žalovaná nahrala počas rozhovoru s nimi, dali žalovanej súhlas na to, aby ich výroky

verejne citovala v Národnej rade SR a publikovala v blogu. Súd prvej inštancie pri konštatovaní, že
za zverejnenie výroku žalovaná nenesie zodpovednosť, opomenul vyhodnotiť námietky žalobkyne, že
žalovaná nemala súhlas zákonných zástupcov na rozhovor s maloletými, pri rozhovore nebol prítomný
opatrovník maloletých, samotné umožnenie rozhovoru s maloletými zo strany vedenia resocializačného
zariadenia bolo porušením zákona, a už vôbec nezohľadnil to, či mala žalovaná súhlas na zverejnenie

a citovanie rozhovoru s maloletými osobami. Žalovaná, ktorá napriek tomu, že súhlas maloletých
nemala, verejne reprodukovala, čo povedali v súkromí v dôvernom rozhovore o žalobkyni, a preto nesie
plnú zodpovednosť za zásah do osobnostných práv žalobkyne. Súd prvej inštancie vecne nesprávne
konštatuje, že za výrok nesie zodpovednosť priamo klient, ktorého mala žalobkyňa žalovať. V prvomrade, klient nikdy nedal žalovanej súhlas, aby takýto výrok šírila o žalobkyni. Po druhé, žalovaná sama
tvrdila, že sa snažila maloletých chrániť tým, že ich drží v anonymite, ako aj nahrávku zo súkromného
rozhovoru, čo objektívne znemožňovalo žalobkyni, žalovať priamo takúto osobu. Žalobkyňa, ktorá aj

na pojednávaní spochybňovala, že sa jedná o citáty maloletých, až v priebehu súdneho konania z
predloženej časti nahrávky zistila, čo a ktorá maloletá osoba povedala, avšak bez kontextu, lebo si mohla
vypočuť len výsek z rozhovoru. Teda až vtedy zistila, koho by mohla žalovať, ak by mala akceptovať
názor súdu. Po tretie, žalobkyňa nemôže vyvodzovať zodpovednosť za to, čo porozprávajú maloleté
osoby (voči ktorým nieslo zariadenie Čistý deň, n. o., ako profesionál, zodpovednosť, s vedomím si

toho, že sa jedná o osoby závislé, s poruchami osobnosti, so zníženou dôveryhodnosťou), v súkromí
s poslankyňou, ktorá ich ešte nabáda na to, aby porozprávali škandalózne veci o Čistom dni, n. o.,
ako jednoznačne vyplýva aj z tej časti nahrávok, ktoré žalovaná do súdneho konania predložila ako
dôkaz. Napokon sa žalobkyňa v podanom odvolaní domáha zmeny výroku VI. rozsudku, v ktorom súd
nepriznal žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania. S ohľadom na predmet konania,
tak ako bol vymedzený súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.4.2022, mala žalobkyňa v konaní

úspech v podstatnej časti. Súd uznal, že žalovaná zasiahla do osobnostných práv žalobkyne výrokmi II,
III (čiastočne), V, a nezasiahla výrokmi 1a,b a IV. Súd vyhovel žalobkyni v návrhu na odstránenie častí
z Blogu, kde odzneli tieto výroky, a vo výške nemajetkovej ujmy súd uznal požiadavku žalobkyne na jej
zaplatenie za dôvodnú, pričom jej výška je vecou úvahy súdu. V tejto časti žalobkyňa navrhuje zmenu
výroku VI. rozsudku tak, že súd žalobkyni prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Voči výroku I., II., III. a VI. rozsudku podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie aj žalovaná
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP s tým, že sa domáha, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne, alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie.

10. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nebral zreteľ na dôležité
právne a skutkové aspekty sporu, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnemu
vyhodnoteniu testu proporcionality. Nesprávne právne a skutkové vyhodnotenie má presah aj do
nesprávneho vyhodnotenia žalovaných výrokov. Zo žalovaných výrokov je iba jeden výrok (Ia.) vlastným

tvrdením žalovanej. Zvyšné výroky (Ib. až V.) nie sú vlastné tvrdenia žalovanej, ale sú reprodukciami
citátov a tvrdení iných osôb - najmä dotknutých klientov zariadenia Čistý deň, alebo zamestnancov, ktorí
hovorili o negatívnych pomeroch v tomto zariadení (čo žalovaná preukázala predloženými nahrávkami
a dôkazmi). Žalované výroky bolo potrebné vyhodnocovať v informačnom kontexte a čase, kedy boli
uverejnené. V danom prípade hovoríme o období od mesiaca 9/2016 (zverejnenie prvého anonymného

blogu „P. B. C. J.“) až do 6.4.2017 (kedy žalovaná vystúpila v Národnej rade Slovenskej republiky,
spomenula aj žalované výroky, spomenula zlyhanie štátu pri ochrane klientov Čistého dňa, a za všetky
pochybenia a podozrenia z porušovania zákona a ľudských práv klientov žiadala vyvodiť politickú
zodpovednosť voči vtedajšiemu ministrovi práce P.). Žalovaná následne v žalovanom Blogu zo dňa
25.5.2017 iba publikovala to, čo odznelo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky dňa 06.04.2017.

Obdobie 9/2016 až 5/2017 je obdobím masívnych zistení o podozreniach z porušovania ľudských
práv, zákona a pomeroch v zariadení Čistý deň. V tomto období sa na verejnosť a do médií (i)
samostatne hlásili obete - bývalí klienti zariadenia Čistý deň, ktorí chceli hovoriť o ich negatívnych a
šokujúcich skúsenostiach s týmto zariadením. (ii) Bolo začatých, alebo už prebiehalo niekoľko trestných
konaní týkajúcich sa závažných trestných činov týkajúcich sa Čistého dňa. (iii) Dvaja zamestnanci

zariadenia Čistý deň boli najskôr obvinení a neskôr aj právoplatne odsúdení za sexuálne trestné činy
spáchané na maloletých klientkách Čistého dňa. (iv) Žalovaná sa v danom období ďalej oboznamovala
s dokumentmi od rodičov klientov Čistého dňa, z ktorých vyplývalo, že malo dôjsť k neprípustným
sexuálnym činom v zariadení, že sa snažili vykonať nápravu, ale bez výsledku. (v) Verejné dokumenty
potvrdzovali, že v zariadení boli vykonané kontroly Ministerstva a Ústredia, ktoré konštatovali porušenie

zákona. Na základe žiadosti obetí sa žalovaná s nimi za prítomnosti viacerých svedkov a vedúcich
zariadení opakovane stretávala a počúvala ich svedectvá, ktoré sa potvrdzovali a dopĺňali s verejne
dostupnými informáciami či prehovormi iných obetí. Všetky prehovory obetí boli v rovnakom duchu a
korešpondovali buď s ich verejnými prejavmi, alebo s vykonanými výsluchmi pred orgánmi činnými v
trestnom konaní. Stretnutia, na ktorých odzneli žalované výroky sa odohrali v mesiaci 3/2017. Súd bol

povinný zohľadňovať vyššie uvedený kontext - tok informácií, s ktorými sa žalovaná oboznamovala, v
akom čase a za akých okolností sa tak dialo. Nemožno opomínať ani to, že žalovaná v čase prednesenia
výrokov (6.4.2017) mala z hľadiska ochrany slobody slova a ochrany verejného záujmu privilegované
ochranné postavenie - poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky. Žalovaná je pri ochrane slobodyslova v otázkach dôležitého verejného záujmu postavená na roveň (alebo takmer na roveň) novinárov.
Nadruhejstrane,žalobkyňajeosobaverejneznáma(čožalovanátvrdilaapreukazovalaajvkonanípred
súdom). Pôsobila najprv vo verejných funkciách na Úrade vlády, svojimi vlastnými aktivitami vstupovala

doverejnéhopriestoru,bolavpreukázateľnomkontaktuspolitikmi,podieľalasanatvorbeprávnejúpravy
na Ministerstve. Je osobou, s ktorou sa spájali pochybnosti ohľadom poskytovania nezákonných dotácií
pre zariadenie Čistý deň, a je osobou, ktorá sa stretávala s osobami, ktoré pútajú verejnú pozornosť.
V neposlednom rade, je osobou majúcou zodpovednosť a vplyv na zariadenie Čistý deň, ktoré poberá
verejné finančné prostriedky na svoju činnosť, plní verejné služby, a v súvislosti s ktorým vznikli

podozrenia z porušovania zákona o ľudských práv. Žalobkyňa teda nemá výlučný status súkromnej
osoby, ale ako osoba verejne známa musí zniesť vyššiu mieru kritiky. Z rozsudku nie je zrejmé, že by súd
toto kritérium zohľadnil. Na žalovanej nesmie ležať neprimerane ťažké bremeno v podobe detailného
vyšetrovania skutočností týkajúcich sa tvrdení tretej osoby a žalovaná sa mohla spoľahnúť na dostupné
informácie a tvrdenia klientov. Podľa súdu prvej inštancie mala žalovaná nekriticky preberať informácie,
spoliehať sa na ne, pričom si najprv mala overiť skutočnú pravdivosť skutkového základu týchto výrokov.

(napr.bod131.,145.,147.a148.Rozsudku).Napríklad,vbode148.Rozsudkusúdnaznačuje,akékroky
malažalovanáúdajnevykonať(napr.dopytnaosobuE.H.,aleboneznámeho„klientazoŠoporne“,alebo
dopyt na Generálnu prokuratúru SR). Tento názor súdu je celkom nesprávny. Úplne opomína kontext, v
ktorom sa žalovaná oboznamovala, kto bol týmto zdrojom informácií. Tiež súd opomína ustálené názory
súdne praxe na to, do akej miery sa žalovaná mohla spoľahnúť na dostupné informácie a či od nej

vôbec bolo možné požadovať vynaloženie ďalšieho úsilia aby zistila, či sa „skutočnosti vo výrokoch
naozaj stali“. Súd na žalovanú kladie neprimerané ťarchy, ktoré obmedzujú slobodu slova. Žalovaná
sa totiž mohla dôvodne spoľahnúť na informácie a informačné zdroje, pričom nemusela zisťovať, či
sa výroky a okolnosti v nich opísané naozaj udiali tak ako boli prezentované. Zároveň, aj keby sa od
žalovanej požadovalo v danej situácii vynaloženie úsilia na zisťovanie pravdivosti skutkových okolností,

žalovaná takto postupovala a nebolo možné od nej vyžadovať neprimerané prešetrovanie a skúmanie
opisovaných udalostí.

11. Žalovaná v odvolaní pokračovala, že žalované výroky (a zvlášť žalované výroky III., a V.) pochádzali
od bývalých klientov Čistého dňa. Tí boli buď adresátmi, alebo svedkami hrubého zaobchádzania.

Tieto zdroje informácií a rozhovory boli vysoko autentické. Udiali sa osobne, za prítomnosti žalovanej
a svedkov, pričom obete spontánne hovorili o ich skúsenostiach. Žalovaná mala v čase prezentovania
výrokov privilegované ochranné postavenie verejného činiteľa. Ten je z hľadiska ochrany slobody
slova pri komunikovaní témy dôležitého verejného záujmu chránený v zásade ako novinár. Nemajú
im byť kladené neprimerané prekážky, ktoré by im zabraňovali prezentovať témy celospoločenského

významu. Zo súdnej praxe následne vyplýva, že osoby s takýmto postavením nie sú povinné za
každých okolností preukazovať pravdivosť informácií, s ktorými sa oboznámia, pred ich zverejnením.
Kladenie tejto požiadavky by v praxi znamenalo obmedzenie slobodu prejavu a obmedzenie pri včasnom
a aktuálnom informovaní verejnosti o dôležitých témach verejného záujmu. Poukázala právoplatné
rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 11C/21/2020, v ktorom bol posudzovaný rovnaký skutkový

základ kauzy Čistý deň ako v tomto prípade a konanie žalovanej pri zisťovaní a následnom prezentovaní
výrokov. Súd ustálil, že „V tu prejednávanej veci sa žalovaná pri jednotlivých výrokoch dôvodne
spoliehala na informácie, ktoré mala jednak z listinných dôkazov uvedených pri jednotlivých výrokoch,
ako aj z komunikácie s klientami. Žalovaná tak vyvinula primerané úsilie s cieľom zistenia pravdivosti
prezentovaných výrokov. Zároveň žalovaná, ako už súd uviedol, formulovala na rokovaní NRSR výroky

ako podozrenia. Žalovaná vychádzala zo získaných informácií, o správnosti ktorých nemala v čase
výrokov dôvod pochybovať, pričom neporušila ani zásadu vyvinúť primerané úsilie na overenie ich
pravdivosti, a zároveň tieto informácie interpretovala primeraným a akceptovateľným spôsobom.“ Z
pohľadu žalovanej je nepochopiteľné, ako môže byť to isté konanie žalovanej a jej postup hodnotený
súdom v tomto prípade odlišne. K výroku II. „Riaditeľova manželka mi na terénke (...)“ uviedla, že de

o vlastný prejav pána E. H. doslovne uvedený v ním podpísanom liste, ktorý bol súčasťou Podnetu
oznamovateľky. Žalovaná nemala akýkoľvek dôvod pochybovať o obsahu podpísaného listu, ktorý
spolu s ostatnými dôkazmi potvrdzoval hrubé zaobchádzania, a tieto skutočnosti ďalej postupom času
potvrdzovali aj ďalší klienti a ďalšie dôkazy. K výroku III. „Bila ma aj D.“. Ide o autentický prejav U.
U. na osobnom stretnutí so žalovanou. Z jeho prejavu možno vyvodiť, že žalobkyňa mala udrieť aj

jeho. K výroku V. „Klienta zo Šoporne (...)“. Ide o autentický prejav U. U. na osobnom stretnutí so
žalovanou. Súd od žalovanej pri tomto výroku nedôvodne žiada vykonávať šetrenie, ktoré by vykonávali
orgány činné v trestnom konaní (bod 148. Rozsudku). Od žalovanej žiada, aby zistila kto je „klient
zo Šoporne“, potom ho kontaktovala a overovala si uňho, či je prehovor U. U. pravdivý, alebo nie.Zároveň súd od žalovanej žiada, aby ohľadom trestného konania dopytovala „Generálnu prokuratúru
SR“. Ide o svojvoľné a nedôvodné podmienky. Z nahrávky k tomuto výroku je zrejmé, že ani sám
U. U. si nevedel spomenúť na meno „klienta zo Šoporne“. Ako mala podľa súdu žalovaná zistiť jeho

totožnosť, nevedno. V sporoch o ochranu osobnosti si konkuruje sloboda slova a právo na ochranu
osobnosti. Jednou z podmienok pre vyriešenie tohto sporu je vykonanie pomerovania týchto dvoch
práv v ústavnom teste proporcionality. Tento test proporcionality v rozsudku absentuje. To čo súd
vykonal v bodoch 145. až 154. Rozsudku je len akýmsi torzom testu proporcionality, ak to vôbec testom
proporcionality možno nazvať. V bode 145. sa súd pýta ako závažné je obvinenie. Poukazuje pritom

na „blog“, pričom uvádza, že ten mal možnosť ovplyvniť čitateľa. Žalovanej nebola uložená povinnosť
vo vzťahu k blogu, alebo iba vo vzťahu k výrokom II. III. a V., ktoré boli prednesené v Národnej rade
Slovenskej republiky dňa 6.4.2017 a sú súčasťou aj neskôr publikovaného blogu. V bode 146. sa súd
pýta, do akej miery je predmetný problém záležitosťou verejného záujmu. Predovšetkým, nie je zrejmé
čo súd myslí „predmetným problémom“. Podozrenie zo sexuálneho násilia a hrubého zaobchádzania
na chránených osobách v takomto zariadení je vždy témou verejného záujmu. Informovanie verejnosti o

otázkachtýkajúcichsaprávdetívsúvislostispodozrenímzdomácehonásilia,sexuálnehozneužívaniaa
ich následného odobratia na adopciu sú „otázky, ktoré súviseli s verejným životom, t. j. (pozn.: žalovaný)
informoval o otázkach legitímneho verejného záujmu a ide teda o výkon slobody prejavu a práva na
informácie, kedy nemôže dôjsť k založeniu zodpovednosti za neoprávnený zásah do práv na ochranu
osobnosti. bode 147. sa súd pýta ako šíriteľ informácií pracoval so zdrojmi. Súd na túto otázku ale

nijako neodpovedá. V bode 147. sa súd pýta ako šíriteľ informácií pracoval so zdrojmi. Súd na túto
otázku ale nijako neodpovedá. V bode 149. sa súd pýta, aký status má informácia. Predovšetkým,
nevieme o akej informácii súd hovorí, jeho vysvetlenie je celkom nekonkrétne. Ničmenej, súd hovorí,
že „informácia“ bola podaná poburujúco a škandalózne. Žalovaná tieto úvahy namieta. Spôsob podania
výrokov v Národnej rade Slovenskej republiky nebol poburujúci či škandalózny. V bode 150. sa súd pýta

ako je komentovaná záležitosť naliehavá a odpovedá si bez ďalšieho, že naliehavá nebola. Dokonca
súd dodáva, že žalovaná mala počkať s vyjadreniami dovtedy, kým by sa skutkové tvrdenia nepotvrdili
„príslušnými orgánmi“. Ide o jasný dôkaz toho, že súd pristupuje k slobode slova o dôležitej téme
verejného záujmu presne opačne ako judikatúra. Žalovaná je názoru, že súd právne pochybil, keď
nevykonaladekvátnytestproporcionality.Niektorésúdompoloženéotázkynemajúžiadensúvisstestom

proporcionality a nie je zrejmé, čo súd k týmto otázkam viedlo a z čoho vyplývali. Javí sa, že ide o
svojvôľu.Súdsanevysporiadals(i)privilegovanýmochrannýmpostavenímžalobkyne,s(ii)povinnosťou
žalovanejznášaťväčšiumieruverejnejkritikyztitulu,žejeverejneznámouosobou,(iii)vôbecnehodnotil
informačný kontext, v ktorom žalovaná celý čas pracovala, (iv) výroky posudzoval izolovane mimo
tohto kontextu, (v) formu prednesu žalovanej súd napáda spôsobom, ktorý odporuje judikatúre (napr.

že prednes bol šokujúci, pričom šokujúce vyjadrenia sú pri témach verejného záujmu prípustné), že
expresívnejšie výrazy sú prípustné, pričom závisí od témy, ktoré je obsahom komunikácie, že (vi) išlo o
občianske konanie žalovanej, (vii) súd jasne neuviedol či posudzuje skutkové tvrdenia alebo má ísť aj o
hodnotiace úsudky. Ďalej namieta spôsob, akým súd pristúpil k otázke preukazovaniu zásahu do práv
žalovanej. Na jednej strane súd uvádza, že vychádzal z „objektívnej spôsobilosti“ výrokov zasiahnuť do

práv žalobkyne, a preto nevykonal žiadne dokazovanie v tomto smere z dôvodu hospodárnosti (bod
122. Rozsudku), no na druhej strane uvádza, že uznal žalobkyni existenciu „negatívnych pocitov“ a
to, že žalobkyňa „preukázala psychickú nepohodu (bod 134. Rozsudku). Otázka psychickej stránky
žalobkyne, resp. jej pohody či nepohody, nebola na súde predmetom dokazovania, preto nevedno
ako mohol súd uviesť, že táto skutočnosť bola dokazovaná. Ďalej namieta, aby bol nielen dôvod na

priznanie nemajetkovej ujmy pre žalobkyňu, ale aj samotnú výšku nemajetkovej ujmy (Napádaný výrok
III. Rozsudku). Súd priznanie nemajetkovej ujmy vzťahuje iba na výrok V. („Klienta zo Šoporne“) (bod
117. Rozsudku). Vo vzťahu k dôvodu na priznanie nemajetkovej ujmy žalovaná uvádza, že postup súdu
je zmätočný. Je neprípustné, aby žalovaná mala povinnosť uhrádzať nemajetkovú ujmu v prípade,
ak (i) výrok je výrokom klienta Čistého dňa (čo potvrdil aj súd, nešlo o výmysel), (ii) žalobkyňa sa v

ňom nespomína v súvislosti so žiadnym trestným činom, (iii) žalobkyňa sa v ňom spomína nanajvýš
ako osoba, ktorá je advokátka, má právnické vzdelanie a mala sa v súvislosti s konaním „klienta zo
Šoporne“ obrátiť na políciu (ale nie, že manipulovala trestné konanie, alebo že by mala vybaviť jeho
pobyt vo výkone trestu či vo väzbe). Žalovaná je názoru, že súd si tento výrok neprípustne dotvoril,
v rozpore s jeho textom a tiež v rozpore s nahrávkou k tomuto výroku. Vo vzťahu k stanoveniu výšky

nemajetkovej ujmy súd nevykonal žiadne dokazovanie. Pri spôsobe odôvodnenia výšky nemajetkovej
ujmy sa namiesto prieskumu rozhodovacej praxe v podobných prípadoch, rešpektujúc pritom svoju
vlastnú rozhodovaciu činnosť, prieskumu nárokov priznávaných za telesné zranenia, resp. nárokov za
násilnú trestnú činnosť, uchýlil k tomu, že žalobkyňou uplatnený nárok posudzoval z pohľadu kritériíurčených v zákone o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky (bod 138. Rozsudku). Ide o
absolútne nesprávny a svojvoľný postup pri rozhodovaní o nároku na priznanie nemajetkovej ujmy a
jej výšky. Záver, že výška 5000 EUR bola zvolená z dôvodu, že ide o približne jeden plat poslanca s

príplatkami (bod 132. Rozsudku), je ničím nepodložený a ide o úplnú svojvôľou. Čo je však zarážajúce,
súd v bode 144. Rozsudku uviedol na čo pri výške nároku na priznanie nemajetkovej ujmy prihliadal.
Žiadna z tam uvedených skutočností nebola predmetom dokazovania. Žalobkyňa neprodukovala žiaden
dôkaz smerujúci k poškodeniu jej advokátskej praxe, dokonca jej pracoviska ako advokátky, alebo že
by sa žalované výroky mali dotknúť jej odbornej spôsobilosti ako advokátky. Súd údajne prihliadal na to,

že žalobkyni výroky mohli privodiť „existenčné problémy“. Súd zohľadňoval vplyv na rodinu žalobkyne
a používa podmieňujúce výrazy (mohol mať vplyv), bez akéhokoľvek dokazovania. Žalovaná ďalej
namieta, aby bol daný dôvod na ospravedlnenie sa za výroky II., časť výroku III. a výrok V., ako aj
na ich odstránenie z Blogu, v ktorom sa nachádzajú (Napádaný výrok I. a II.). Čo sa týka intenzity
tvrdenéhozásahu,sámsúdvbode117Rozsudkuuvádza,žežalovanévýrokyII.ačasťvýrokuIIInemajú
zásadnú intenzitu zásahu („(...) zatiaľ čo pri ostatných tvrdeniach nie je intenzita až taká zásadná, išlo o

vyjadrenia klientov v zásade neoveriteľných inak (...)“. Aj keď súd neuvádza čo myslí tým, že „intenzita
nie je až taká zásadná“, žalovaná tvrdí, že týmto vyjadrením súd potvrdzuje svoj chybný postup. Ak
intenzita nie je zásadná a žalovaná nebola povinná overovať pravdivosť týchto tvrdení (čo sám súd
hovorí, že to nebolo možné, a že išlo naozaj o vyjadrenia klientov), potom zákonite nemôže byť daný
difamačnýrozmertýchtovýrokov.Týmpádomniejedôvodnažiadneospravedlnenieaninaodstránenie.

Pokiaľ ide o výrok II. („Riaditeľova manželka mi na terénke (...)“) súd v Rozsudku označil za difamačný
a nariadil, aby sa zaň žalovaná ospravedlnila a odstránila ho z Blogu. Aj samotný E. H. potvrdil na
svojich výsluchoch skutočnosť, že na neho mala žalobkyňa nakričať. Uvedené je výslovne uvedené v
Uznesení o prerušení trestného konania zo dňa 28.3.2019, sp. zn.: ČVS:ORP-1335/4-VYS-B2-2017 (v
prílohe žaloby) v ktorom je na str. 5 uvedená jeho výpoveď. Pokiaľ ide o výrok III. poukázala na doslovný

prepis nahrávky, ktorý znie: žalovaná: „A tá D. sa podieľala ona na tých sankciách? Hovoríte, že vás
tam domlátila ona. A ona to bežne takto sa pohybovala medzi deckami a potrebovala sa tam nejako
angažovať?“ U. U.: „Noo, ja čo ju poznám za tú dobu, tak ona bola taká, že keď sa niekto dotkol na
niečo alebo papuloval tak ona prišla, facku mu strelila takto alebo za ucho ho vytočila a niektorí si to
aj zaslúžili sme, ale to ja nie.“ Z doslovného prepisu nahrávky vyplýva, že U. U. žalovanej potvrdil, že

žalovaná mala klientom dávať aj facku, aj vytáčať ucho. Dodal, že niektorí si to zaslúžili, ale on nie, čím
potvrdil, že sa takéto správanie malo páchať aj na ňom, len si to podľa jeho slov nezaslúžil. Konajúci súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a nesprávne vyhodnotil,
že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno pravdy. Žalovaná reprodukovala podstatný obsah výrokov U.
U., čo preukázala. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že vo Výroku V. nie je žalobkyňa vôbec

uvedená, a v bode 117. Rozsudku len konštatuje, že to nie je relevantné, keďže „z celého blogu vyplýva,
že má ísť práve o žalobkyňu.“ Pravdivostný skutkový základ existuje. Rozhovor sa udial. Všetky vety
vo výroku V. klient povedal, čo žalovaná preukázala. Nemala dôvod a priori im neveriť, zvlášť ak všetci
klienti sa zhodovali v rovnakom skutkovom základe - v tom, že v Čistom dni bolo pomerne bežné hrubé
zaobchádzanie, a potvrdzovali to aj listiny, ktoré mala žalovaná k dispozícii. Žalovaná zásadne nesúhlasí

so zovšeobecneným názorom súdu, že klienti Čistého dňa nie sú dôveryhodný zdroj z dôvodu, že sa
niektorí z nich liečia zo závislostí.

12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že odvolacie dôvody, ich odôvodnenie
a námietky žalovanej považuje za nedôvodné, a preto navrhuje, aby súd druhej inštancie odvolaniu

žalovanej nevyhovel. V 54 odôvodnenia súd vymenúva dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodol.
Patria sem dôkazy preukazujúce, že žalované výroky žalovaná skutočne predniesla a spôsobom a na
mieste, ako to uviedla žalobkyňa, čo súd považoval za nespornú skutočnosť. Ďalej sem patrí výsluch
žalobkyne ako sporovej strany. Tvrdenie žalovanej, že súd žiadne dokazovanie k dôvodom pre priznanie
nemajetkovej ujmy a k jej výške nevykonal, nie je pravdivé. Ak sa rozsudok založený na právnom

názore súdu, ktorý je podopretý viacerými rozhodnutiami vnútroštátnych súdov ako aj judikatúrou ESĽP,
a všeobecne akceptovaný aj právnou vedou, zdá žalovanej prekvapivý, nie je to v dôsledku nesprávneho
procesného postupu súdu, ale neinformovanosti žalovanej o ustálenej rozhodovacej praxe. Súd poskytol
obom procesným stranám veľkorysý priestor na realizáciu ich procesných práv, ako aj na navrhovanie
a doplňovanie dokazovania. Žalobkyňa má za to, že žalovanou tvrdený odvolací dôvod podľa § 365

odsek 1 písmeno b) CSP nie je daný. K tvrdenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 odsek 1 písmeno
f) CSP súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k výroku II, III a výroku
V má žalovaná za to, že súd v bode 114 odôvodnenia vo vzťahu k výroku II, vo vzťahu k výroku III v
bode 115 odôvodnenia a vo vzťahu k výroku V bode 117 dáva zrozumiteľnú a vyčerpávajúcu odpoveďna všetky námietky žalovanej uvedené v odvolaní, na ktoré žalobkyňa poukazuje a plne sa s nimi
stotožňuje. K tvrdeniu žalovanej o tom, že treba brať do úvahy aj to, v akých časových súvislostiach
a kontexte sa žalovaná s výrokmi oboznamovala, žalobkyňa zdôrazňuje, že súd správne vyhodnotil

dokazovanie, keď neakceptoval takúto obranu žalovanej, ako poslankyne národnej rady za relevantnú.
Osobitne závažné je, že domnelý boj za práva týranej G., žalovaná zahájila bez toho, že by mala fakty
verifikované u samotnej G.. Z dokazovania vyplynulo, že tak konala vyslovene proti vôli G., ktorá sa
opakovane vyjadrila, že si medializáciu neželá a to ešte predtým, než začala z veci robiť žalovaná
veľkú aféru. G., za ktorú mala žalovaná bojovať vo verejnom záujme, vypovedala na polícii už dňa

12.9.2016 na videozáznam v súlade s Trestným poriadkom a nepotvrdila nič z toho, čo žalovaná vytrvalo
podsúvala verejnosti niekoľko mesiacov po tejto výpovedi. Nie Nie je pravdou, že by v období od 9/2016
až 5/2017 došlo k masívnym zisteniam z porušovania ľudských práv. V tomto období 9/2016 – 5/2017
už vyšlo najavo dňa 15.2.2017, že oznamovateľka A. matka klientky resocializačného strediska D.,
konala unáhlene, keď podávala trestné oznámenie, lebo naletela N. (matky G., ktorá konala proti vôli
svojej dcéry) a žiadala riaditeľa resocializačného strediska, aby jej dcéru znovu prijali. Sú to práve

časové súvislosti a kontext, ktoré žalovanú usvedčujú z toho, že do práva žalobkyne zasiahla vedome,
bezdôvodne, neproporcionálne a nekonala vo verejnom záujme, ale sledovala len vlastné politické ciele.

13. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná s tým, že žalobkyňa v odvolacom návrhu žiada, aby
odvolací súd zmenil výrokovú časť Rozsudku v časti týkajúcej sa spôsobu ospravedlnenia žalobkyni a

to tak, že súd má doň zapracovať ospravedlnenie „písomne listom odoslaným na adresu žalobkyne“.
V odvolacom konaní však nie je prípustné meniť žalobný návrh. Pre prehľadnosť žalovaná uvádza,
že (i) žalobkyňa najprv požadovala v Žalobe (v zmysle jej zmeny zo dňa 10.2.2022) ospravedlnenie
sa prostredníctvom médií, potom (ii) na pojednávaní zo dňa 14.4.2022 žalobkyňa zmenila petit tak,
že žiadala iba ospravedlnenie bez ďalšieho. O takomto petite súd rozhodoval v Rozsudku. Teraz

(iii) žalobkyňa v odvolacom konaní žiada zmenu svojho vlastného petitu, ktorý sama navrhovala a
súd mu v Rozsudku (čiastočne) vyhovel. Ide o neprípustný a zákonom nedovolený postup. Pokiaľ
si žalobkyňa myslí, že jej vlastný petit je nevykonateľný (a ak by tak aj bolo), toto pochybenie ide
výlučne na vrub žalobkyne. Žalobkyňa pri výroku 1a/ tvrdí, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno
v preukázaní pravdivostného základu svojho hodnotiaceho úsudku. Pri hodnotiacich výrokoch nie je

možné preukzaovať pravdivosť ich skutkového základu (čím sa vlastne odlišujú skutkové tvrdenia
od hodnotiacich úsudkov). Ničmenej, žalovaná v konaní na prvom stupni jasne uviedla, že svoje
hodnotenie opiera o faktický základ, t.j. reálne skutočnosti a už o publikované informácie verejne
známe od roku 2009. V predmetnej reportáži namietanej žalobkyňou v Odvolaní teda nešlo, ako
chybne uvádza žalobkyňa o „názor novinára v jednom článku vyslovenom pred 8 rokmi“. Reportáž

totiž nezachytávala podanie subjektívnej kritiky autora, ale zhrnutie relevantných faktov zasadených
do deja formou publicistického spravodajstva. Žalovaná zároveň mala rozumné dôvody sa spoliehať
na to, že informácie sú pravdivé a nemala dôvod ich spochybňovať. Je pravdou, že výroky 1a/ aj 1b/
vyjadrujú kritiku. Verejne známe osoby musia znášať oveľa väčšiu mieru kritiky. Neprípustná je len
taká kritika, ktorej úplne chýba vecný základ, a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie. Pritom je

potrebné vždy hodnotiť celý prejav (literárny či publicistický) a nikdy nemožno posudzovať iba jednotlivý
vytrhnutý výrok alebo vetu. Pri týchto výrokoch o takýto typ neprimeranej kritiky zjavne nejde. Pre
úplnosť opakuje, že v čase rozhodovania akreditačnej komisie pán D. nemohol splniť kumulatívnu
zákonnú podmienku ukončenia štúdia druhého stupňa a zároveň 5 ročnej praxe v obore na plný úväzok.
Predložené dôkazy v konaní priamo podporujú túto skutočnosť. Pokiaľ ide o výrok 1b, žalobkyňa však

v odvolaní opomenula uviesť, že súd v bode 113 vo svojom hodnotení vychádzal aj z komunikácie s
bývalou zamestnankyňou Čistého dňa predloženou v konaní. Žalovaná oprela svoj hodnotiaci úsudok
1b/ s overiteľným faktickým základom o viaceré fakty, ktoré v konaní predložila. Bola ním predovšetkým
(i) komunikácia s bývalou zamestnankyňou Čistého dňa, (ii) Protokol Ministerstva, str. 7., ako aj (iii)
dostupné zverejnené informácie vo vyššie spomínanej reportáži D. G. „.Liečia z drog. Peniaze dostali

okľukou.“ zo dňa 15.12.2009. K otázke, či mala alebo nemala žalovaná poskytnutý súhlas maloletých
detí, nie je predmetom tohto sporu a teda nie je potrebné sa ním v odvolacom konaní zaoberať. Súd v
konaní nebol povinný hodnotiť poskytnuté alebo neposkytnuté súhlasy maloletých. Navyše je potrebné
uviesť, že žalobkyňa v súvislosti s výrokom III v každej časti konania účelovo používala rozdielnu
argumentáciu. V Žalobe, ako aj na pojednávaní najprv tvrdila, že citácia uvedená vo výroku III je

nepravdivá. Keď žalovaná predložila v konaní ako dôkaz nahrávky potvrdzujúce, že pán U. U. skutočne
predmetný výrok vyslovil, tak žalobkyňa uviedla, že nahrávky, ako dôkaz, nie sú úplné a autentické.
Žalovanej nie je zjavné, ako môže žalobkyňa tvrdiť, že mala úspech v spore v podstatnej časti sporu, keď
je zjavné, že presne polovicu výrokov súd nepotvrdil a viac ako polovicu nemajetkovej ujmy nepriznal.Napriek nejasnému tvrdeniu žalobkyne v Odvolaní, vo všeobecnosti aj tak platí, že ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Plný úspech na druhej strane
sa v spore zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Žalobkyňa tvrdí, že výroky prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“)
zasiahli do jej žalobkyne a toto posúdenie je zo strany súdu vecne správne (bod 5 na str. 6 Odvolania).
Paradoxne, súd prvej inštancie k tomuto nevykonal žiadne posúdenie a nevyhodnotil žiaden argument,
keď sa nevysporiadal s podstatným právnym argumentom sporu týkajúcim sa poslaneckej imunity
žalovanej (indemnita) ani otázke ochrany komunikovania dôležitej témy verejného záujmu. Rozsudok je

preto v tejto časti nepreskúmateľný a nie „vecne správny“ ako to chybne tvrdí žalobkyňa.

14. Na vyjadrenie žalovanej následne reagovala žalobkyňa (odvolacia replika žalobkyne) a uviedla,
že žalobkyňa žiadala zmenu výroku I/, tak, že v ňom bude uvedené, že žalovaná sa má žalobkyni
ospravedlniť písomne. V rozsudku súdu prvej inštancie sa uvádzalo len to, že žalovaná sa má žalobkyni
ospravedlniť. Žalovaná nesprávne považuje tento návrh za návrh žalobkyne na zmenu petitu. Taktiež

žalovaná nesprávne argumentuje, že žalobkyňa spôsobila svojou procesnou aktivitou pred súdom prvej
inštancie to, že ak súd rozhodol vo výroku I / o povinnosti žalovanej sa ospravedlniť, je takto koncipovaný
výrok podľa žalobkyne nevykonateľný. Vayd žalobného petitu, jeho neurčitosť alebo nevykonateľnosť
odstraňuje súd prvej inštancie, a ak sú tieto vady tak závažné, že súd o žalobe konať nemôže, súd
konanie zastaví. Ak by žalobkyňa žiadala vydať rozsudok, ktorý je nevykonateľný a súd takémuto

návrhu vyhovie, nikdy sa nemôže jednať o pochybenie žalobkyne, pretože zodpovednosť za to, aby
rozsudok bol vykonateľný a riadne odôvodnený nesie vždy súd. Odôvodnenie rozsudku v čiastočne
citovanom bode 129 evokuje dojem, že absencia formy ospravedlnenia ( list s ospravedlnením) vo
výroku I) vznikla len nedopatrením, z nepozornosti, alebo v dôsledku pisárskej chyby, či iného zlyhania
ľudskéhofaktoru.Tvrdenie,žeinformácieuvedenévčlánkunovináraD.G.zverejnenéhovDenníkuSme

dňa 15.12.2009 s nadpisom „Liečia z drog. Peniaze dostali okľukou.“, ktorého obsah bol predmetom
dokazovania na súde prvej inštancie na návrh žalovanej, sa zverejnením tohto článku stali „informáciami
a faktami verejne známymi“, je čistou fabuláciou zo strany žalovanej. Novinový článok, akýkoľvek,
môže byť zdrojom určitých informácií rôzneho charakteru (súkromných, verejných) a kvality (overené,
neoverené, spoľahlivé, nespoľahlivé), ale rozhodne nie je všeobecne akceptovaným zdrojom faktov.

Žalobkyňa sa nestotožňuje, rovnako ako ani súd prvej inštancie, s tým, že ohľadne výroku 1a/ sa
jedná o čisto hodnotiace úsudky ( viď bod 112 odôvodnenia), ale ide o zmiešané výroky, v prípade
ktorých žalobkyňa zotrváva na tom, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní pravdivosti
výroku alebo jeho pravdivostného základu, a odvolanie žalobkyne je v tejto časti dôvodné. Žalovaná
bola v preukázaní pravdivostného základu o dosiahnutom vzdelaní manžela žalobkyne pasívna,

predložila ako dôkaz záznam z poslaneckého prieskumu, ktorý je dôkazom proti nej samej, keď z
neho vyplýva, že prítomní poslanci, medzi nimi i žalovaná, boli informovaní od manžela žalobkyne,
že má dosiahnuté potrebné vzdelanie. Žalobkyňa naopak predložila niekoľko dôkazov preukazujúcich
skutočne dosiahnuté vzdelanie manžela aj v relevantnom čase. V prípade výroku 1b/ žalobkyňa v
podanom odvolaní oponuje názoru súdu, že aj hodnotiaci úsudok musí mať pravdivostný základ, a tento

žalovaná v konaní nepreukázala ( v podrobnostiach viď bod 14 odôvodnenia odvolania). Čo sa týka
námietky žalovanej, že súd oprel svoje dôvody aj o to, že žalovaná čiastočne reprodukovala výroky
zamestnankyne, tu podľa názoru žalobkyne platí, že ani reprodukovanie výroku inej osoby nezbavuje
žalovanú zodpovednosti, ak pravdivosť tohto výroku nemá verifikovanú aj z iného zdroja. V tomto smere
žalobkyňa opodstatnene napadla rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním ako nepreskúmateľný pre

nedostatok dôvodov. Napokon zamestnankyňa, ktorej výrok mal byť aj podľa súdu zo strany žalovanej
čiastočne reprodukovaný, ako svedkyňa v konaní vypočutá nebola, a v preukázaní pravdivostného
základu hodnotiaceho úsudku bolo dôkazné bremeno na žalovanej, ktoré neuniesla. Ak sa žalovaná
rozhodla voči žalobe brániť tým, že jej difamačné výroky sú citátmi, mala byť pripravená predložiť dôkaz
o tom, že skutočne niekoho cituje. Ona však predložila v súdnom konaní len fragmenty, z kontextu

povytrhávané časti nezákonne získaných nahrávok s maloletými, pričom sama tvrdila, že celú nahrávku
súdu nepredloží, aby chránila záujmy maloletých. Žalobkyňa zdôrazňuje, že ak sa ňou uplatnený nárok
podľa § 13 Občianskeho zákonníka hodnotí vo svetle procesného úspechu, je nutné konštatovať, že
žalobkyňa mala 100 % úspech v tom, že súd uznal, že žalovaná do jej osobnostných práv zasiahla, ako
aj v tom, že súd vyhovel všetkým trom uplatňovaným právnym nárokom – satisfakčnému – žalovaná je

povinná sa ospravedlniť, reštitučnému – žalovaná je povinný vymazať blogy a priznal aj nemajetkovú
ujmu. Procesný úspech sa nedá kvantifikovať súčtom úspešných a neúspešných výrokov z dôvodu, že
každý z nich, analyzovaný sám osebe, ako to urobil súd, má rôznu váhu z pohľadu jeho škodlivého
následku, tak aj súd pripísal najväčšiu váhu pri zásahu do osobnostných práv žalobkyne výrokom V),ktorého(ne)pravdivosťbolomožnépomerneľahkoverifikovať(ne)existenciouodsudzujúcehorozsudku,
a ktorého obsah – dosiahnutie uväznenia mladého človeka na dlhú dobu na základe falošného obvinenia
zneužijúc to, že žalobkyňa je súčasne aj advokátkou, považoval aj súd za mimoriadne hrubý zásah do

osobnostných práv žalobkyne. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje k stanoveniu výšky nemajetkovej
ujmy,kdesaúspechsporovejstranyodvíjaodjejsamotnéhopriznania,anieodtoho,čisasožalobkyňou
uplatňovanou výškou súd stotožnil a v akom rozsahu.

15. Na vyjadrenie žalobkyne reagovala aj žalovaná (odvolacia replika žalovanej) a uviedla, že žalobkyňa

chce do výroku Rozsudku doplniť vetu (spôsob ospravedlnenia), ktorá nie je a nikdy nebola v petite
žaloby požadovaná a súd (rovnako ani žalobkyňa) ju nikdy počas konania nespomínal (logicky, pretože
nikdy nebola predmetom žaloby). Žalobkyňa neprípustne mení žalobu v odvolacom konaní a chce touto
vetou žalovanú zaviazať na splnenie novej povinnosti. Tiež je chybné tvrdiť, že by požiadavka doplniť
povinnosti žalovanej do výroku Rozsudku mala predstavovať odstránenie chyby v písaní. Po prvé, aby
sa vôbec mohlo uvažovať o akejsi chybe súdu a jej odstraňovaní, povinnosť ospravedlniť sa listom

by žalobkyňa najprv musela v konaní požadovať, alebo to aspoň tvrdiť s tým, že súd zjavne na túto
požiadavku nereagoval, pričom z činnosti súdu vyplýva, že tak urobiť chcel. Po druhé, ak by čo i len
teoreticky išlo o chybu v písaní (čo nejde), tak jej oprava sa robí podľa § 224 CSP, o čom sa vydáva
samostatné uznesenie, proti ktorému je možné sa odvolať. Podotkla, že predmetom tohto sporu je
vzťah medzi ňou a žalovanou. Vo vzťahu k žalobkyni žalovaná nahrávkami preukázala reálny skutkový

základ svojich výrokov (a to aj za cenu, že ohrozí identitu a zdroje týchto informácií - bývalých klientov
Čistého dňa, na ktoré môže byť teraz vplývané). Pokiaľ by žalovaná používala informácie zo súkromných
rozhovorovsobeťamiČistéhodňavrozporesdôvernosťouichrozhovorov,čelilabyžalovanáprípadným
právnym krokom zo strany týchto klientov, čo sa dodnes nestalo (a čo preukazuje, že koná v súlade s
ich dohodou a súhlasom, že si žalovaná rozhovory môže nahrať a používať ich). Keďže vzťah medzi

žalovanou a klientmi Čistého dňa nie je predmetom tohto sporu, považujeme poukazy žalobkyne na
akési porušenie dôvernosti rozhovorov medzi nim iba za odvracanie pozornosti od podstaty tohto sporu.
Autentické nahrávky jasne preukazujú, že výroky klientov Čistého dňa sú reálne a žalovaná si nič
nevymýšľa. Pri prednášaní citátov tretích osôb platí, že ak je prednesená podstata skutkového základu,
je prednesený skutkový základ ako taký. Nie je rozhodujúce, či žalovaná použila presne (na 100 %) tie

isté slová, alebo či prednesie doslovný výrok, ale to, či zreprodukovala skutkovú podstatu (to čo klienti
uvádzali). Je neprípustné požadovať pri slobode slova absolútny súlad s objektívnym stavom, ale je
podstatné hodnotiť pravdivosť v kontexte. Pokiaľ ide o trovy konania, podľa § 255 CSP sa úspech v spore
určuje vo vzťahu k predmetu sporu. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok

meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j.
ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Premisa žalobkyne, že postačoval úspech čo i len v jednom
výroku na priznanie plnej náhrady trov konania, je evidentne v rozpore s elementárnymi pravidlami CSP.

16. Následne žalovaná reagovala na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.08.2023 a uviedla, že žalobkyňa

si mýli uplatnenie práva na ochranu osobnosti s právom na náhradu nemajetkovej ujmy. Nesprávne
si myslí, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva automaticky bez akéhokoľvek dokazovania vo
vzťahu k tomuto nároku. Ako to ale žalovaná uviedla v odvolaní, z rozsudku nevyplýva ktorý konkrétny
výrok mal byť znížiť dôstojnosť žalobkyne v spoločnosti (súd to neustaľuje) a vo vzťahu k tomuto
výroku neprebehlo žiadne dokazovanie, ktoré by túto ujmu preukázalo a ustálilo. V konaniach o ochranu

osobnosti je povinnosťou súdu skúmať kontext, v ktorom žalované výroky odzneli. Skúmanie kontextu je
absolútne elementárnou požiadavkou skutkového a právneho hodnotenia v sporoch o ochranu dobrého
mena. Žalovaná dlhodobo v konaní upozorňovala na to, aby súd v dôsledku uplynutia určitého času
od prednesenia výrokov (viac ako 6 rokov) nepochybil tým, že bude výroky posudzovať vo svetle
„dneška“ a nie vo svetle obdobia, v ktorom boli prednesené. Ak žalobkyňa poukazuje na v tom čase

maloletú G., pripomeňme, že práve ona bola preukázateľne obeťou sexuálneho trestného činu, za ktorý
bol právoplatne odsúdený zamestnanec Čistého dňa. Považujeme prinajmenšom za nedôstojné, ak
žalobkyňa argumentuje situáciou G.. Bol to práve zamestnanec Čistého dňa, ktorý sa na nej dopustil
závažného trestného činu. Žalobkyňa pri tvrdeniach vo vzťahu k listu pána H. zavádza súd. Nikdy sa
nepotvrdilo,abybollistpánaH.sfalšovaný.Nepotvrdilitoaniorgányčinnévtrestnomkonaní,ktoréjasne

uviedli, že aby mohlo dôjsť k takémuto záveru, muselo by sa vykonať osobitné dokazovanie vo vzťahu
k tejto listine. V rozsudku neboli posúdené dve najzásadnejšie právne otázky, ktoré tvorili podstatu
tohto sporu, a to otázku (i) poslaneckej indemnity žalovanej, jej privilegovaného postavennia pri ochraneslobody slova, a otázku (ii) zaradenia napádaných výrokov do množiny otázok spadajúcich pod verejný
záujem. Rozsudok je v tejto časti zjavne nepreskúmateľný.

17. Následne svojím vyjadrením reagovala žalobkyňa a uviedla, že vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania žalobkyňa považuje za zásadné zdôrazniť, že stanoviť rozsah (ne) úspechu strany v spore je
možné len vo vzťahu k predmetu konania, o čom súd rozhodol uznesením prijatým na pojednávaní
dňa 13.4.2022, pričom v konaní sa jednalo o prvé pojednávanie (nepredchádzalo mu konanie o
predbežnom posúdení žaloby, ktoré sa nekonalo). Tu súd rozhodol o pripustení zmeny žalobného

návrhu,tedakzmenedošlopredzačatímpojednávania.Žalobkyňapodanímzodňa10.1.2022nežiadala
späťvzatie žaloby, súd o späťvzatí nerozhodoval, pripustil zmenu žaloby. Porovnaním návrhov výrokov
v pôvodnej žalobe, o ktorej súd nekonal, konal o žalobe pripustenej uznesením zo dňa 13.4.2022,
dospejeme k záveru, že sa nejednalo o zásadné zmeny alebo späťvzatie alebo upustenie od pôvodného
žalobného návrhu, ako sa to snaží argumentačne podporiť žalovaná. V skutočnosti žalobkyňa na žalobe
v podstatnej časti zotrvala, upustila len od zdržovacieho výroku.

18. Osobitne sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej zo dňa 09.10.2023 a uviedla, že z
dokazovania vyplynulo, že k zásahu do osobnostných práv žalobkyne došlo, ako aj to, kto do jej práv
zasiahol – žalovaná, ako poslankyňa Národnej rady SR, ústavný a verejný činiteľ, kde do zásahu
došlo – opakovanými tlačovými besedami organizovanými žalovanou a politickou stranou, za ktorú

bola poslankyňou, prednesom v národnej rade, v blogoch publikovaných v J. G., intenzite zásahu - z
obsahu žaloby vyplýva, že difamačné tvrdenia na adresu neziskovej organizácie Čistý deň, ktorú sa
žalovaná vedome snažila spojiť so žalobkyňou, odzneli vo verejnom priestore za obdobie od 9/2016
do 4/2017 minimálne 1290 krát; - táto kauza slúžila ako podklad pre scenár filmu „Sviňa“, ktorý síce
mal byť fikciou, avšak napríklad J. G., aktívne publikoval články, v ktorých stotožňoval jednotlivé

„fiktívne“ postavy s postavami z reálneho verejného života, a žalobkyňu stotožnil s „fiktívnou“ postavou
mimoriadne zvrátenej a nemorálnej riaditeľky zariadenia, ktorú herecky stvárnila J. A., ktorá sa tiež vo
verejnom priestore dehonestujúco vyjadrovala o žalobkyni a uviedla, že pre účely stvárnenia postavy
študovala osobu žalobkyne, jej mimiku, pohyby, správanie. K intenzite zásahu sa žiada poznamenať,
že súd nemusí dokazovať skutočnosti verejne známe, alebo súdu známe z jeho činnosti, pričom

extrémnu intenzitu zásahu do osobnostných práv žalobkyne najlepšie dokumentuje to, že túto kauzu
stále podsúvajú médiá hlavného prúdu verejnosti ako preukázané zlé zaobchádzanie s maloletými, a
veľká časť verejnosti to do dnešného dňa tak aj vníma. Argumentácia žalovanej vo vzťahu k potrebe
vykonať dôkazy na preukázanie výšky náhrady titulom nemajetkovej ujmy, by obstála k preukázania
výšky škody, ktorá žalobkyni zásahom vznikla, ktorá sa dá preukázať dôkazmi, ale nie nemajetkovej

ujmy, ktorej výška závisí od voľnej úvahy súdu, ktorý prihliadne na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Okrem toho súd vykonal dokazovanie uznesením vyšetrovateľa o
zastavení trestného stíhania, ktoré vyvracia pravdivostný základ tvrdení žalovanej o kauze Čistý deň
a o tom, čo sa v resocializačnom zariadení malo diať. Žalobkyňa osobitne zdôrazňuje, že žalovaná
dookola zavádza súd, keď sa proti žalobe žalobkyne bráni poukazovaním na mediálne nafúknutú kauzu

Čistý deň, pričom neodlišuje neziskovú organizáciu Čistý deň od osoby žalobkyne. V skutočnosti sú
to klienti Čistého dňa n. o., ktorí podali žalobu proti odňatiu akreditácie zariadeniu, ktoré konanie nie
je právoplatne skončené, nakoľko v zariadení boli spokojní, a zásah ministerstva, vynútený aktivitami
žalovanej, im odňal možnosť ukončiť liečbu a resocializáciu v podmienkach, ktoré im vyhovovali.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP)adospel
k záveru, že odvolania žalobkyne aj žalovanej sú čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou a žalovanou, a to so zameraním na posúdenie,
či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom zásahu výrokov žalovanej do osobnostnej
sféry žalobkyne.21.Podľa§232ods.1a2CSP,vykonateľnosťjevlastnosťsúdnehorozhodnutiaukladajúcehopovinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

(ods. 1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na
plnenie, ak nie je ustanovené inak. (ods. 2)

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/

a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

24. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli
tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným

a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne
kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

25. Ešte pred tým, ako odvolací súd pristúpi posúdeniu správnosti jednotlivých záverov súdu prvej
inštancie vzťahujúcich sa k výrokom žalovanej, bolo potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti
samotného žalobného petitu.

26. Pod vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme takú vlastnosť súdneho rozhodnutia, pri ktorej

existencii je možné vynútiť splnenie povinnosti i proti vôli povinného subjektu autoritatívnou mocou
štátu. Len rozhodnutie, ktoré disponuje vlastnosťou vykonateľnosti, je spôsobilým exekučným titulom a
podkladom na vykonanie exekúcie. Vykonateľnosťou teda rozumieme vlastnosť alebo stav rozhodnutia,
ktorý umožňuje nútené splnenie uloženej povinnosti štátno-mocenskými prostriedkami. Vykonateľnosť
ako vlastnosť exekučného titulu má zložku

i) formálnu - prejavujúcu sa ako existencia doložky vykonateľnosti (tzv. exequatur) a
ii) materiálnu - v tomto prípade hovoríme o materiálnej stránke vykonateľnosti súdneho rozhodnutia.
Materiálna stránka vykonateľnosti súdneho rozhodnutia predstavuje súhrn obsahových náležitostí
exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti.
(komentár k § 232 CSP, Števček a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016)

27. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.9.2019 domáhala od žalovanej
ospravedlnenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku za výroky žalovanej, a to tak, že v tlačenej
podobe denníkov: Nový čas, Plus JEDEN DEŇ, SME, Denník N, Pravda zverejní na vlastné náklady
text ospravedlnenia tak, aby na prvej (titulnej) strane každého z označených denníkov bol titulok: „G. H.

sa ospravedlňuje zakladateľke C. D. A. z Čistého dňa!“, pričom označila aj typ a veľkosť fontu písma,
pričom na strane bude uvedený text samotného ospravedlnenia v znení: „Ja, A. G. H., ospravedlňujem
sa pani A. B. C. D. A., B., A., že som v období od 09. septembra až do júla 2019 prednášala
verejne nepravdivé tvrdenia o jej osobe a jej konaní ako advokátky a zároveň zakladateľky neziskovejorganizácie Čistý deň so sídlom v Galante, Hody 1369 a manželky riaditeľa neziskovej organizácie Čistý
deň, n.o., čím som neoprávnene zasiahla do jej osobnostných práv, do súkromia, zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti a do dobrého mena.“ Ďalej sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať

sa ďalšieho zasahovania do osobnostných práv žalobkyne, ako aj vyjadrení na jej adresu vo verejnom
priestore, odstránenia z portálu M. vymenované blogy a uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni finančné
zadosťučinenie vo výške 15.000,- eur. V priebehu konania došlo zo strany žalobkyne k čiastočnému
späťvzatiu žaloby a zmenám žaloby. Na pojednávaní dňa 13.04.2022 bola pripustená zmena žaloby,
pričom v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala ospravedlnenia za výroky žalovanej, žalobkyňa naďalej

zotrvala na forme ospravedlnenia uverejnením v tlačenej forme vymenovaných periodík, pričom uviedla
aj font písma a veľkosť písma. Žaloba bola upravená v časti samotného ospravedlnenia nasledovne: A.
G.H.,bývaláposlankyňaNárodnejradySlovenskejrepublikyzapolitickústranuSaS,saospravedlňujem
za svoje nepravdivé výroky, ktorými som zasiahla do práva občiansku časť, ľudskú dôstojnosť a dobré
meno, A. B. C. D. A., B., A., zakladateľky a členky neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., manželky
riaditeľa tejto organizácie a advokátky, ktoré som predniesla na rokovaní pléna Národnej rady dňa

06.04.2017 v znení výrokov Ia a Ib, ako aj za nepravdivé výroky, ktoré som predniesla na rokovaní pléna
Národnej rady dňa 06.04.2017 a následne publikovala vo svojom blogu na portáli J. G. pod názvom
„I. H. K. L. J.“ dňa 25.05.2017, a ktoré vydávala za citáty výrokov klientov v znení výrokov II, III, IV
a V. Aj naďalej sa žalobkyňa domáhala odstránenia blogu zverejneného dňa 25.05.2017 z portálu J. G.
a uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- eur.

28. Na pojednávaní dňa 14.04.2023 (v zápisnici je mylne uvedený dátum 14.04.2022) súd opätovne
pripustilzmenužalobynasledovne:I.„A.G.H.,bývaláposlankyňaNárodnejradySlovenskejrepublikyza
politickú stranu SaS, sa ospravedlňujem za svoje nepravdivé výroky, ktorými som zasiahla do práva na
občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a dobré meno, A. B. C. D. A., B., A., zakladateľky a členky neziskovej

organizácie Čistý deň, n. o., manželky riaditeľa tejto organizácie a advokátky, ktoré som publikovala
v blogu J. G. dňa 15.08.2017 pod názvom „ L. J. O.“ v znení výroku Ia, ktoré predniesla na rokovaní
pléna Národnej rady Slovenskej republiky dňa 06.04.2017 v znení výroku Ib, ako aj za nepravdivé
výroky, ktoré som predniesla na rokovaní pléna Národnej rady Slovenskej republiky dňa 06.04.2017 a
následne publikovala vo svojom Blogu na portáli J. G. pod názvom „I. H. K. L. J.“ dňa 25.05.2017, a ktoré

vydávala za citáty výrokov klientov v znení výrokov II, III, IV a V, v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. II. Žalovaná je povinná odstrániť z webového portálu M. prevádzkovaného spoločnosťou N
Press, s. r. o. Jarošova 1, 831 03 Bratislava blog z adresy N. publikovaný dňa 25.5.2017, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 15000,-€ v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku. Z podania právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 06.05.2022 označeného

„Sumár návrhov žalobkyne na vykonanie dokazovania“ vyplynulo, že „odstraňuje skutkovú nepresnosť,
ktorá sa dostala do znenia návrhu žalobného petitu, ohľadne miesta, kde zaznel prvý z označených
výrokov, kvôli prehľadnosti opäť uvádza celé znenie navrhovaného výroku v bode I“, pričom tento mal
znieť tak, ako bola jeho zmena pripustená na pojednávaní dňa 14.04.2023. Z uvedeného odvolací
súd vyvodil, že žalobkyňa výslovne žiadala, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby v časti

spôsobu,akýmsamážalovanážalobkyniospravedlniťzasvojevýroky,atozpôvodnéhoospravedlnenia
formou zverejnenia ospravedlnenia v tlačenej podobe rôznych periodík na vlastné náklady žalovanej
s uvedením špecifického textu ospravedlnenia, pričom označila aj typ a veľkosť fontu písma, na nový
spôsob ospravedlnenia, ktorý však ostal nešpecifikovaný („ospravedlňujem sa za svoje nepravdivé
výroky...“).

29. Ako odvolací súd uviedol vyššie, materiálna vykonateľnosť súdneho rozhodnutia sa prejavuje v tom,
že petit (návrh alebo požiadavka žalobcu v súdnom konaní) je formulovaný takým spôsobom, aby bol
konkrétny a jednoznačný a aby ho bolo možné reálne vykonať v prípade, že súd rozhodne v prospech
žalobcu. Inak povedané, súdne rozhodnutie, ktoré by vychádzalo z takto formulovaného petitu, musí byť

jasné a presné, aby bolo možné ho neskôr reálne vykonať alebo vymáhať. Materiálna vykonateľnosť
sa teda zaoberá tým, či je požiadavka žalobcu dostatočne konkrétna a presná na to, aby mohla byť
predmetom súdneho rozhodnutia a následného výkonu. Napríklad v prípade žaloby o zaplatenie dlhu
musí byť v žalobnom petitu uvedená konkrétna suma, ktorú žalobca požaduje, a jasné podmienky, za
akých má byť táto suma zaplatená. Ak by bol petit nejasný alebo všeobecný, súd by nemohol rozhodnúť

tak, aby bolo rozhodnutie vykonateľné. V prípade žaloby na ochranu osobnosti, ktorou sa žalobkyňa
domáha ospravedlnenia, musí byť zo žalobného petitu jednoznačne určiteľné, akého špecifického
ospravedlneniasažalobkyňadomáhaaakouformoumábyťospravedlnenieuskutočnené,inýmislovami
akou formou má byť táto povinnosť splnená (ide o žalobu na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP) a takistoaj lehota, v ktorej má byť povinnosť splnená. V podaní právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 06.05.2022
označeného „Sumár návrhov žalobkyne na vykonanie dokazovania“, ktorým sa žalobkyňa domáhala
zmeny žaloby však už forma a spôsob ospravedlnenia absentovala. Súd prvej inštancie síce postupoval

správne, keď zmenu žaloby pripustil, s prihliadnutím na to, že pripusteniu zmeny žaloby nebránila žiadna
zo zákonom vymedzených prekážok v zmysle § 143 CSP. Opomenul však dodržať postup podľa §
129 CSP (ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní). Pokiaľ sa totiž žalobný návrh,

ktorého zmeny sa žalobkyňa domáhala nevykazoval znakom materiálnej vykonateľnosti, išlo o podanie
zmätočné a neúplné, pričom súd bol povinný vyzvať žalobkyňu na odstránenie tohto nedostatku, čo
sa nestalo. Súd prvej inštancie tak po pripustení zmeny žaloby konal o nevykonateľnom žalobnom
návrhu, teda neboli splnené procesné podmienky a nebolo hospodárne vo veci ani vykonávať ďalšie
dokazovanie. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie trpí vadou nespreskúmateľnosti.

30. Nad rámec uvedeného odvolací súd považoval za účelné, vysporiadať sa aj s nasledovnou
odvolacou argumentáciou strán konania:

31. Žalovaná namietala, že v čase prednesenia výrokov mala privilegované ochranné postavenie
poslankyne NR SR. Z tohto hľadiska je však potrebné vziať do úvahy, že hoci žalovaná predniesla svoje

výroky na pôde zasadnutia NR SR, vyššia miera ochrany práva na informovanie verejnosti vo veciach
verejného záujmu nie je bezbrehá. Na pomyselnú misku váh je potrebné postaviť na jednu stranu právo
na informovanie verejnosti vo veciach verejného záujmu a na stranu druhú - práva a právom chránené
záujmy osôb, ktoré výrokmi môžu byť dotknuté. Samotná skutočnosť, že žalovaná predniesla výroky
z pozície poslankyne NR SR neznamená automaticky, že akýkoľvek výrok je z hľadiska potencionálnej

ujmy v osobnostnej sfére dotknutej osoby prípustný a že miera posudzovania intenzity tohto zásahu
v kontexte vzniknutej ujmy je posunutá na minimum. Odvolací súd nespochybňuje, že žalovaná bola
oprávnená informovať verejnosť o skutočnostiach jej známych týkajúcich sa udalostí v zariadení Čistý
deň, n.o., sloboda prejavu totiž predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti.
Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám, ktoré sa prijímajú priaznivo, ale aj k tým, ktoré urážajú,

šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Na strane druhej, sloboda prejavu má takisto
svoje limity zakotvené predovšetkým v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru, ktoré explicitne
uvádzajú dôvody obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti.
Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj
záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19 ústavy

a konkretizovanom najmä v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ústavný súd vo svojej judikatúre
už viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy. Všetky základné práva a
slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde

k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Z doterajšej judikatúry
ústavného súdu vyplýva aj to, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda
aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie,
ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému
legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j.

ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah
medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so
zásadou proporcionality. Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi tým, či žalovaná prezentovala fakty,
alebo vlastné hodnotiace úsudky, či kritiku smerujúcu k žalobkyni. Spôsob, akým žalovaná prezentovala
sporné výroky a ich formulácia nie je z pohľadu odvolacieho súdu vôbec zanedbateľná.

32. Súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že je potrebné zamerať pozornosť na kritériá testu
proporcionality, avšak učinil tak len vo všeobecnej rovine (body 144. – 154. odôvodnenia), nie vo vzťahu
k samostatným výrokom žalovanej, pokiaľ však ide o samostatné výroky žalovanej a ich potencionálny
zásah do osobnostnej sféry žalobkyne, odôvodnenie súdu prvej inštancie (predovšetkým body 112. –
117.) zamerané na posúdenie miery rozsahu obsahu, formy, spôsobu a účinku verejne prezentovaných

výrokov žalovanej vo svetle ich dopadu na osobnostnú sféru žalobkyne, resp. jej právo na jej česť,
dôstojnosť a vážnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných
kruhoch, atď., je vo vzťahu k niektorým konkrétnym výrokom žalovanej nedostatočné, dokazovanievykonané súdom prvej inštancie nie je prepojené s právnymi závermi súdu, pričom právne posúdenie
nároku žalobkyne súdom prvej inštancie je čiastočne rozporuplné.
33. Pokiaľ ide o výrok Ib: „Proste spôsob a prostriedok od pani D., ako sa obohacovať na úkor štátu. ...

D. - A. a pán D. si z detí urobili obchodný artikel.. Ako som sa dozvedela, v tomto je legenda. Pani D.
prehlásila, že zničí každého, kto sa jej postaví alebo vystúpi čo len slovkom proti nej. Aj vzhľadom k
jej kontaktom. Veď sa jej boja aj na ministerstve a poklonkujú sa jej.“ súd prvej inštancie v bode 113.
odôvodnenia uviedol len stručne, že má ísť o hodnotiaci úsudok založený na zverejnených informáciách
z roku 2009 a čiastočné reprodukovanie výroku bývalej zamestnankyne. Z odôvodnenia však nie je

vôbec zrejmé, o aké informácie z roku 2009 resp. výroky má ísť, absentuje prepojenie s vykonaným
dokazovaním. Rozporuplne pôsobí aj kategorizácia výroku ako hodnotiaci úsudok, hoci súd prvej
inštancie uvádza, že išlo čiastočne aj o použité informácie (resp. reprodukovanie výroku tretej osoby), čo
by nasvedčovalo skutkovému tvrdeniu žalovanej. Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal podobne ani
spôsobom použitia výroku, jeho formou a neuviedol ani, čo uvedený výrok bol vôbec spôsobilý zasiahnuť
do práv žalobkyne.

34. K výroku II. „Riaditeľova manželka mi na terénke povedala pred všetkými, za to, že som si dovolil sa
slušne obhájiť, že nemajú právo ma ponižovať, začala po mne vrieskať spôsobom, že sa mi až zastavil
dych, a to, že nemám ani takú hodnotu, ako je obyčajné hovno na zemi.“ (bod 114. odôvodenia) odvolací
súd uvádza, že hoci k uvedenému výroku, ako aj overeniu jeho pravdivosti bolo vykonané dokazovanie,

súd prvej inštancie na skutkové zistenia z vykonaného dokazovania poukazuje len náznakmi. Súd prvej
inštancieuviedol,žeideovyjadrenieklienta,ktorébolohodnovernespochybnené,aleniejemožnézistiť,
akého klienta, z akej informácie žalovaná čerpala, z akých dôkazov vyplýva či nevyplýva, že uvedené
tvrdenie je skutočne výrokom konkrétnej osoby, či išlo o skutkové tvrdenie, resp. prezentovaným faktom
zo strany žalovanej, v akom kontexte a za akých okolností bol výrok použitý. Súd prvej inštancie

nevyhodnotil ani argumenty strán konania viažuce sa k tomu, či žalovaná v danom prípade bola priamo
svedkom výroku klienta zariadenia, alebo vychádzala z neoverených informácií sprostredkovaných
tretími osobami a neprepojil dokazovanie vykonané v tomto smere so závermi o tom, že žalovaná
neuniesla dôkaz pravdy.

35. Pokiaľ ide o výrok III. „Bila ma aj D.. Ja som ju tak spoznal, že ona niekomu jednu tresla a potom
druhémuuchovytočila.“odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávnezameralsvojupozornosť
na to, že išlo o výrok klienta zariadenia, ktorý mal byť zachytený na nahrávke, ale z odôvodnenia sa
opäť nie je možné dozvedieť, o akú nahrávku konkrétne ide, čo na nahrávke konkrétne odznelo, resp.
neodznelo, prepis nahrávky ani nie je obsahom vykonaného dokazovania.

36. K výroku IV. „Tam mal riaditeľ velikánsku záhradu a tam sme museli okopávať a zbierať zemiaky.
Od rána, ôsmej, do šiestej do večera sme museli zbierať, všetci sme boli zhoretí, nikde sa nedalo
ani na chvíľu schovať, ani krém na opaľovanie nám nedali. A keď prišla D., robila si srandu, že už
ani na dovolenku nemusíme ísť, takí sme opálení, ale my sme boli spálení tak, že ani spať sme

potom nemohli.“ (bod 116. odôvodnenia) odvolací súd uvádza, že hoci je zrejmé, že má ísť o výrok
klienta, ktorý bol obsahom nahrávky, absentuje akékoľvek prepojenie s vykonaným dokazovaním.
Nevedno, čo konkrétne na nahrávke odznelo, o akú nahrávku ide, či bola žalovaná svedkom uvedeného
tvrdenia, v akej forme a kontexte žalovaná výrok použila, aký cieľ tým sledovala, resp. aký účinok toto
skutkové tvrdenia malo na osobnostnú sféru žalobkyne. V časti, kde súd prvej inštancie uvádza, že bolo

preukázané, že klienti bežne vykonávali práce v zariadení a bolo im to ku prospechu je možné sa len
domnievať, z akých konkrétnych dôkazov mal súd prvej inštancie vychádzať.

37. Pokiaľ ide o výrok V. „Klienta zo Šoporne dali zavrieť do basy, on bol hrozne pod tlakom, nechcel
sa podvoliť aj rozbil okno, tak povedali na polícii, že riaditeľke urobil monokel, tak ho dali zavrieť na 10

mesiacov. Riaditeľka je advokátka a on zadarmo sedel, 16 mal, keď išiel sedieť a tri dni mal do 18, keď
sa vrátil z basy“, súd konštatuje, že obsah výroku klienta vypláva z nahrávky, pričom opätovne absentuje
akékoľvek prepojenie s vykonaným dokazovaním. Súd mal za preukázané, že tvrdenie na nahrávke
skutočne odznelo, čo v prípade v výrokov III. a IV. viedlo k čiastočnému zamietnutiu žaloby z dôvodu,
že žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za to, čo sa mala skutočne od pôvodcov tvrdení dozvedieť

a len reprodukovala tvrdenia, o ktorých sa takto dozvedela. V prípade výroku V. však súd prvej inštancie
dospel bez náležitého odôvodnenia k opačnému záveru. Zdôraznil, že žalovaná si pravdivosť tvrdenia
klienta mohla a mala overiť, teda ak verejne predniesla výrok klienta, o pravdivosti ktorého musela mať
dôvodné pochybnosti, resp. ľahko si mohla overiť jeho nepravdivosť, zasiahla tým do osobnostnýchpráv žalobkyne. Odvolací súd konštatuje, že tieto zásadné rozpory v právnom posúdení veci súd prvej
inštancie nijako nevysvetli a preto sú jeho závery v tejto časti takisto nepreskúmateľné.

38. K výroku Ia v znení: „Toto zariadenie roky požívalo špeciálne zaobchádzanie, ktoré pramenilo z
konexií medzi D. a úradom vlády a aj jednotlivými politikmi z viacerých strán. Dala nedoučenému
manželovi ako hračku na hranie zariadenie, do ktorého vkladali nádeje rodičia závislých detí.“ odvolací
súd uvádza, že v danom prípade súd prvej inštancie rozobral predmetný výrok z hľadiska jeho
kategorizácie, formy, rozsahu, zohľadnil postavenie žalobkyne a žalovanej, možný dosah výroku na

osobnostnú sféru žalobkyne a aj potencionálny možný zásah do jej práv. Odôvodnenie rozhodnutia je
v tejto časti síce dostatočne celistvé a komplexné na to, aby sa odvolací súd mohol zaoberať odvolacími
námietkami žalobkyne k časti, ktorou súd prvej inštancie vo vzťahu k danému výroku žalobu zamietol,
avšak s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie konal o zmenenej žalobe v nevykonateľnej forme, bolo
by neúčelné a predčasné v tejto časti pristúpiť k vyhodnoteniu odvolacej argumentácie strán konania.

39. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z vyššie uvedených dôvodov by bolo
predčasné a nadbytočné zaoberať sa ďalšou odvolacou argumentáciou žalobkyne a žalovanej. Odvolací
súd preto uzatvára, že v danom prípade neboli splnené procesné podmienky v dôsledku toho, že súd
prvej inštancie konal o nevykonateľnom žalobnom návrhu a súčasne došlo nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie tým, že neodôvodnil rozhodnutie v súlade so zákonnými požiadavkami

(a zároveň nesprávne právne vec posúdil) k znemožneniu žalobkyni aj žalovanej realizovať ich procesné
právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, s poukazom na to, že nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom
konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods.
1 písm. a) a b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

40. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať podľa § 129 CSP a odstraňovať vady žalobného
návrhu tak, aby spĺňal znak materiálnej vykonateľnosti. V závislosti od toho, či žalobkyňa uvedený
nedostatok odstráni, bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne,

pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), ako aj dovolacieho súdu. Je
potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä
so zameraním na posúdenie, akého charakteru boli jednotlivé výroky žalovanej (resp. či išlo o skutkové
tvrdenie, hodnotiaci úsudok, kritiku atď.), v akým spôsobom, na akom mieste a čase, v akej forme boli
prezentované, podrobí ich testu proporcionality - či došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne a či

bol tento zásah do osobnostných práv žalobkyne opodstatnený a primeraný. Je potrebné sa zamerať na
posúdenie toho, či bol zásah do základných práv žalobkyne v súlade s princípmi právneho štátu a či bol v
primeranomvzťahukcieľu,ktorýsanímsledoval(informovanieverejnostivoveciachverejnéhozáujmu),
starostlivo pritom posúdi aj argumenty protistrany, všetko čo v konaní vyšlo najavo, vrátane listinných
dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191

ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade
s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco
a logicky vysvetlené, prepojené s vykonaným dokazovaním a nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch
samotného rozhodnutia.

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho a dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového
poriadku).

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).