Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 29Ek/839/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121269546
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Labuda
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121269546.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005 proti povinnému: A. B., C.: XX.X.XXXX, D.
XX.X.XXXX C. E. F. XXX/XX, XXX XX G. o vymoženie 1.473,05 EUR s príslušenstvom, o návrhu
súdneho exekútora na zmenu účastníka konania, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 37 ods. 3 druhej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„Exekučný poriadok“) v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu v časti istiny vo
výške 60,- Eur zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.03.2021 domáhal
od povinného vymoženia 1.473,05 Eur na základe exekučných titulov – Platobný výmer č. PV

701/03335/2009 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zo dňa 3.6.2009, (ďalej aj
ako ,,Exekučný titul 1'') a Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. k. OU-VT-OO-2018/0009057-05
vydaný Okresným úradom Vranov nad Topľou dňa 28.9.2018, (ďalej aj ako ,,Exekučný titul 2'').

2. Poverením zo dňa 31.03.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Michal
Brožina, so sídlom exekútorského úradu Stropkovská 633/3 08901 Svidník, ktorý ju vedie pod spisovou

značkou 12EX 298/21.

3. Dňa 08.04.2024 bol súdu doručený Návrh na zmenu účastníka na strane povinného, v ktorom súdny
exekútor uviedol, že v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný dňa XX.X.XXXX zomrel a predložil
uznesenie o dedičstve Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5D/196/2023, Dnot 135/2023 zo
dňa 28.09.2023. Na základe uvedeného navrhol súdny exekútor, aby exekučný súd vydal dodatok k

povereniu v zmysle § 37 ods.3 Exekučného poriadku.

4. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu
do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie
exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane
skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a
jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi
celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok.
Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.6. Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa
použije primerane aj vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.

7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k
zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka
konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že
na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii

pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v
časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. V zmysle Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený

v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K
prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s
právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo
prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k
veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako

povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo
povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.

10. Exekučným titulom 2 bola uložená povinnému podľa ustanovenia § 19 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov pokuta vo výške 60,- Eur za správny delikt.

11. S návrhom na zmenu účastníka konania na strane povinného predložil súdny exekútor na
preukázanie prechodu práv a povinností Uznesenie o dedičstve Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 5D/196/2023, Dnot 135/2023 zo dňa 28.09.2023. Predmetné uznesenie o dedičstve nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.09.2023.

12. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť
aj základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad
ukladania trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005

Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Trestný zákon“), podľa ktorej
trest má postihovať iba páchateľa. Trestná zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických
osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne
konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a
trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd

konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní (Exekučný titul 2) nemá majetkovú povahu,
ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu. Preto exekučný súd v prvom
rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného nároku) umožňuje pokračovať v
exekučnom konaní s dedičmi povinného alebo je potrebné exekučné konanie zastaviť (viď stanovisko
správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 68/2018 zo dňa 22. mája 2019,

R 1/2019).

13.Právnaúpravadedeniavychádzazozásadyuniverzálnejsukcesie,ktoráznamená,žededičvstupuje
do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo
osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako veci

hmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej
povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na
základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a
pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp.
zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych

nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny
delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok
spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.14. Trestný zákon a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte
nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) nevyplýva, že

sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa Trestného zákona alebo pokuta podľa Zákona
o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča
zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty a sankcií za spáchaný správny delikt, možno analogicky
konštatovať, že ide o osobný nárok, ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby
(dedičov) (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo

dňa 30.04.2008, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod
č. 1592/2008, uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).

15. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutí
uložených v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania
je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou

páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej
činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym
deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie
má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej
správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie

trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného)
práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle
štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter,
ktorýsapotomlogickyvzťahujeajnasprávnedelikty(zoZborníkazmedzinárodnejvedeckejkonferencie
Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).

16. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho
nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení
s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je
neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na

inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva.

17. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v
exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna
z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý povinný mal dediča, tento nevstúpil

do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnymi orgánmi uložené
pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade exekučného titulu 2 viesť proti dedičovi poručiteľa
exekúciu.

18. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom

konaní nie je majetkovým právom, ale osobným právom viazaným výlučne na osobu, ktorej bola uložená
sankcia (t.j. na poručiteľa), a ktorý nie je predmetom dedenia, a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza
na jeho právneho nástupcu - dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné požadovať od dediča poručiteľa
splnenie nároku priznaného exekučným titulom 2, pretože má osobný charakter a je neoddeliteľne
spojený s osobou poručiteľa, teda výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dediča.

19. Súd pri rozhodovaní o návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania vychádzal z
dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení a dospel k právnemu záveru, že smrťou poručiteľa
(povinného) nedošlo prechodu povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu 2 na dediča poručiteľa, teda
nastali iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a v zmysle § 37 ods. 3 druhej vety

Exekučného poriadku v spojení s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, zastavil exekúciu v časti
vymoženia 110 Eur, teda v časti vymáhaného nároku z Exekučného titulu 2.

20. Keďže súd zastavil exekúciu len v časti, pričom stranám konania preukázateľne nevznikli žiadne
trovy konania, súd o trovách konania o čiastočnom zastavení exekúcie nerozhodoval.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.