Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204848
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424204848.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov
JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: T.. O. C. K., G..
XX.XX.XXXX,K.M.X,XXXXXK.,protižalovanému:ANNO2002,spol.sr.o.,IČO:35841753,sosídlom
Bartókova 2D, 811 02 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti Uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 48C 40/2024-29 zo dňa 06. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. domáhala voči žalovanému: a) vykonať

primerané opatrenie premiestnením vežového otočného žeriavu, ktorý sa nachádza nad pozemkom p.
č. XXXX/X, katastrálne územie Staré Mesto, obec: Bratislava - Staré Mesto, druh pozemku: Záhrada vo
výmere 344 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX a pozemkom p. č. XXXX, katastrálne územie Staré
Mesto, obec: Bratislava - Staré Mesto, druh pozemku: Záhrada vo výmere 466 m2, zapísaný na LV č.
XXXX, tak aby sa pri manipulácii s ním nad týmito pozemkami nenachádzal; b) zdržať sa používania
akýchkoľvek iných stavebných mechanizmov nad pozemkami uvedenými v bode I. a zabezpečiť, aby

sa takéhoto konania zdržal aj akýkoľvek zhotoviteľ stavby Bytového domu V.; c) zdržať sa rušenia
vlastníckeho práva Navrhovateľa k pozemkom uvedeným v bode I. akýmkoľvek iným spôsobom a
zabezpečiť, aby sa takéhoto konania zdržal aj akýkoľvek zhotoviteľ stavby Bytového domu V. (I. výrok);
žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie zhrnul skutkové zdôvodnenie návrhu,
podľa ktorého je žalobkyňa vlastníčkou pozemkov, bližšie špecifikovaných v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a žalovaný je stavebníkom stavby (Bytová budova - rodinný dom V., ktorý
má tri byty), umiestnenej na K. F. Z. K. o. i. aj na pozemkoch (bližšie opísaných v podanom návrhu),
ktoré susedia s jej pozemkom. Predmetná stavba bola povolená stavebným povolením - Rozhodnutie
Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto č. 3002/36716/2021/STA/Gal/Jaa zo dňa 19. júla 2021. V
súčasnosti dochádza na Bytovom dome V. k intenzívnej stavebnej činnosti zo strany žalovaného,
ktorý na jeho výstavbu používa ťažké mechanizmy, vrátane veľkého vežového otočného žeriavu

ukotveného na úplnej hranici pozemku p. č. XXXX/XX susediaceho s dotknutými pozemkami vo
vlastníctve žalobkyne. K používaniu žeriavu nad pozemkami v jej vlastníctve prichádza na dennom
poriadku. Pri každodennej manipulácii nad dotknutými pozemkami nebezpečne prečnieva predná časť
s kladkostrojom a taktiež zadná časť žeriavu za externou kabínou so závažiami, čo ohrozuje veci a
osoby sa nachádzajúce na dotknutých pozemkoch, pričom súhlas k použitiu žeriavu nad dotknutými
pozemkami nikdy neudelila. Zdôraznila, že umiestnením žeriavu na hranici pozemku registra p. č. XXXX/

XX a jeho manipuláciou nad jej pozemkami prichádza k neoprávneným zásahom a k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobkyne, nakoľko priestor pod žeriavom nie je možné z jej strany (ako vlastníčkypozemkov) riadne a nerušene užívať, keďže bezpečnosť a ochrana zdravia a majetku je umiestnením
žeriavu ohrozená. Existuje napríklad riziko pretrhnutia nosného lana či pádu bremena z výšky, pričom
s ohľadom na bezprostrednú blízkosť žeriava k dotknutým pozemkom je možné, že toto bremeno

dopadne na dotknuté pozemky resp. osoby nachádzajúce sa na týchto pozemkoch. Existuje tiež
riziko odtrhnutia a pádu závažia žeriavu na dotknuté pozemky, resp. osoby nachádzajúce sa pod
žeriavom na predmetných pozemkoch. Dôvodila tiež, že zvažuje predaj dotknutých pozemkov, avšak
namietaná činnosť žalovaného, neustále rušenie a neoprávnené použitie priestoru nad pozemkami
zo strany žalovaného znižuje atraktivitu a teda aj hodnotu jej pozemkov, keďže súkromie a pokojný

charakter uvedených pozemkov je nesporne narušený. Bola toho názoru, že počínanie žalovaného
robí dotknuté pozemky nepredajnými, resp. značne znižuje ich hodnotu pri rokovaní s potencionálnymi
kupcami a znemožňuje ich použitie čo i len na rekreačné účely. Uviedla, že nárok, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, je preto jej vlastnícke právo vo vzťahu k dotknutým pozemkom, ktoré vyplýva z
listov vlastníctva č. XXX Q. Č.. XXXX pre k. ú. Staré Mesto a taktiež ochrana bezpečnosti a zdravia
osôb, ktoré sa na dotknutých pozemkoch nachádzajú. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobkyňa

na osvedčenie svojho nároku pripojila výpis z LV č. XXX, LV č. XXXX, kat. ú. Bratislava - Staré
Mesto, rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 3002/36716/2021/STA/Gal/Jaa zo dňa
19.07.2021, snímku obrazovky z katastrálnej mapy s vyznačením umiestnenia žeriavu na pozemku
p. č. XXXX/XX, fotografiu žeriavu prečnievajúceho svojou zadnou časťou nad dotknutými pozemkami,
fotografiu žeriavu prečnievajúceho svojou prednou časťou nad dotknutými pozemkami 1, fotografiu

žeriavu prečnievajúceho svojou prednou časťou nad dotknutými pozemkami 2 a video zachytávajúce
manipuláciu so žeriavom nad dotknutými pozemkami.

3/ Právne odkazujúc na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2 , § 328 ods. 2,
§ 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, 3 C.s.p. súd prvej inštancie bližšie

ozrejmil, že v zmysle § 325 C.s.p. neodkladné opatrenie môže nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané
ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia
v praxi. Dodal, že pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov
účastníkov, ktorý neznesie odklad. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so

zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje
predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia
a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia
byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Existencia právneho pomeru (nároku)
medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku,

samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje
súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na
navrhovateľovi (žalobcovi) neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú

mieru. Súd prvej inštancie na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 09.02.2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017.

4/ Vo vzťahu k prejednávanej veci zhrnul, že žalobkyňa sa domáha nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia najmä z dôvodu obavy o bezpečnosť a zdravie osôb, pričom uvádza, že

používanie predmetného žeriavu žalovaným ohrozuje aj veci, ktoré sa nachádzajú na dotknutých
pozemkoch. Je toho názoru, že umiestnením žeriavu na hranici pozemku registra p. č. XXXX/XX a
jeho manipuláciou nad dotknutými pozemkami prichádza k neoprávneným zásahom a k obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobkyne, nakoľko priestor pod žeriavom nie je možné z jej strany (ako vlastníčky
pozemkov) riadne a nerušene užívať, keďže bezpečnosť a ochrana zdravia a majetku je umiestnením

žeriavu ohrozená. Ozrejmil, že z dočasného charakteru inštitútu neodkladného opatrenia síce vyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia vo veci samej a pri zisťovaní týchto skutočnosti ani nemusí byť dodržaný
formálny postup predpísaný pre dokazovanie v konaní pred súdom, nemožno však z toho vyvodiťzáver, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia navrhovateľa (žalobcu) bez
toho, aby navrhovateľ (žalobca) osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku a nebezpečenstvo hroziacej
ujmy. Na to, aby súd mohol pristúpiť k dočasnej úprave pomerov medzi stranami teda musí existovať

dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože u niektorej zo strán
hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi doloženými k tomuto návrhu dospel k
záveru, že žalobkyňa pre účely rozhodovania o podanom návrhu neosvedčila jeho dôvodnosť; neuniesla
dôkazné bremeno a podpísanému súdu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu, ktorá by odôvodňovala okamžitý zásah súdu. Zo žalobkyňou opísaného skutkového
stavu ako aj predložených listín podľa súdu prvej inštancie nevyplýva také konanie žalovaného,
pre ktoré by mohol podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami, nakoľko nepoukázala na žiadne konkrétne správanie žalovaného, ktoré by
odôvodňovalo záver, že by ním ohrozoval bezpečnosť či zdravie osôb a majetku nachádzajúcich sa

pod umiestneným žeriavom. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov pritom nemožno odvodzovať iba
z obavy a predpokladov žalobkyne, ktoré sú len v hypotetickej rovine, teda aké možné riziká môžu,
ale aj nemusia nastať, v súvislosti s používaním predmetného otočného žeriavu. Žalobkyňa taktiež
nepreukázala skutočnosť, že by sa konaním žalovaného znížila hodnota pozemkov nachádzajúcich
sa pod týmto žeriavom, resp., že by boli v dôsledku jeho konania nepredajné. Naviac žalovaný je

oprávnený vykonávať stavbu bytového domu Delta na základe rozhodnutia mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto, ktoré nebolo napadnuté žiadnym opravným prostriedkom. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti tiež zdôraznil, že rovnako musí byť zachované aj právo žalovaného na výkon vlastníckeho
práva, resp. v danom prípade ho rovnako nemožno obmedziť pri výkone podnikateľskej činnosti, ktorú
vykonáva ako podnikateľský subjekt (zhotoviteľ stavby) a to nad mieru prípustnú zákonom. Úvahy

žalobkyne, ani predložená fotodokumentácie neposkytujú, podľa názoru súdu prvej inštancie, žiadny
skutkovýzákladprezáveroexistenciireálnehoabezprostrednéhonebezpečenstvahroziacejujmynajej
strane, odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia a teda ani pre záver o splnení predpokladov
pre jeho nariadenie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia preto
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

5/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko plne procesne
úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie mu nárok na ich náhradu
nepriznal.

6/ Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla odvolaciemu súdu,
aby ho zmenil tak, že návrhu v plnom rozsahu vyhovie. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.).
Konkrétne namietala správnosť záveru súdu prvej inštancie, že neosvedčila potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov, majúc za to, že bezodkladnosť preukázala fotodokumentáciou a videom. Z dôkazov je

tak zrejmé, že veľkým vežovým točným žeriavom je manipulované nad jej pozemkami v katastrálnom
území Staré Mesto, parc. č. XXXX/X Q. O.. Č.. XXXX spôsobom zasahujúcim do jej vlastníckeho práva s
potencionálnou možnosťou ohrozenia osôb a majetku nachádzajúcich sa na pozemku. Ďalej namietala,
že súd prvej inštancie pracuje s nepodloženými domnienkami, že žeriav so všetkými jeho súčasťami a
jeho ukotvenie sú v bezchybnom technickom stave. Podľa žalobkyne je neodškriepiteľným faktom, že

v rámci pozemkov, nad ktorými je na dennej báze manipulované so žeriavom, nie je možné umiestniť
akékoľvek veci, prípadne umožniť pohyb osobám na pozemkoch sa nachádzajúcich, nakoľko nie je
isté, či sa niektorá z častí žeriavu neuvoľní. Zámerom podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je týmto škodám na majetku a ujmám na zdraví osôb predísť. Dodala, že sa prv domáhala
ochrany svojich práv prostredníctvom návrhu na ochranu proti zásahu do pokojného stavu v zmysle § 5

Obč. Zák., ktorý podala dňa 03.05.2024 na Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto. Odpoveďou zo dňa
13.05.2024 však mestská časť tomuto návrhu nevyhovela a odkázala ju na príslušný súd. V súčasnosti
preto nemá iný prostriedok právnej ochrany, než podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. K
záverusúduprvejinštancieobsiahnutomvods.22napadnutéhouznesenia,vktorombolokonštatované,
že „.....rovnako musí byť zachované aj právo žalovaného na výkon vlastníckeho práva, resp. ho rovnako

nemožno obmedziť pri výkone podnikateľskej činnosti“ namietla, že žalovanému nijako nebráni v jeho
právach a rešpektuje rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 3002/36716/2021/Gal/
Jaa zo dňa 19. júla 2021, ktorým bolo vydané stavebné povolenie spojené s územným rozhodnutím o
umiestnení stavby „Rodinný dom V.L., K. F., K.. Toto stavebné povolenie však neoprávňuje žalovaného,aby zasahoval do práv tretích osôb. Žalobkyňa je presvedčená, že žeriav je možné umiestniť aj
inak a to spôsobom, ktorým žalovaný nebude zasahovať do jej práv. Záverom odvolania žalobkyňa
vyslovila nesúhlas s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepreukázala skutočnosť, že by sa konaním

žalovanéhoznížilahodnotajejpozemkovnachádzajúcichsapodtýmtožeriavom.Akovýlučnávlastníčka
týchto pozemkov je oprávnená vykonávať svoje vlastnícke právo a užívať pozemky v celej ich výmere,
vrátane ich predaja ako celku. Stavebná činnosť žalovaného vykonávaná žeriavom v súčasnosti
predstavuje prekážku v užívaní pozemkov v ich celosti, nakoľko sú v časti, nad ktorou je so žeriavom
manipulovanévpodstatenepoužiteľné.Jepretolenťažkopredstaviteľné,žebyktokoľvekkúpilpozemok

v lukratívnej časti Bratislavy, nad ktorým je na dennej báze manipulované s váhou niekoľko desiatok
ton, za plnú cenu. Žalobkyňa nevie, ako inak by zníženie pravdepodobnosti predaja pozemkov za
obvyklú cenu danú lokalitou a výmerou pozemkov mala preukázať; jediným možným prostriedkom na
preukázanie týchto skutočností by bolo priloženie odborného vyjadrenie alebo znaleckého posudku, čo
by však, vzhľadom na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a finančnú náročnosť, predstavovalo pre
ňu neprimeranú procesnú záťaž.

7/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

8/ Odvolací súd sa po preskúmaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zohľadniac skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa neosvedčila potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolací súd
sa v plnom rozsahu stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia a konštatuje jeho vecnú
správnosť (§387 ods. 2 C.s.p.).

9/ Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa neosvedčila existenciu
(naliehavú potrebu) bezodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov. Naviac, zastáva názor, že neosvedčila
ani samotnú danosť práva, ktorá by jej vyplývala z platnej hmotnoprávnej úpravy voči žalovanému,
zohľadniac navrhovaný (rozsudočný) petit. Žalobkyňa totiž navrhovaným neodkladným opatrením žiada

súd, aby zakázal žalovanému činnosť, ktorú realizuje na základe právoplatného Rozhodnutia Mestskej
časti Bratislava - Staré Mesto ako príslušného stavebného úradu podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976
Zb. zo dňa 19.07.2021 č. 3002/36716/2021/STA/Gal/Jaa bez toho, aby aspoň jedným relevantným
dôkazom (t. j. aj inak ako svojim subjektívnym tvrdením a nepodloženými obavami) osvedčila, že
zariadenie staveniska (§43i zákona č. 50/1976 Zb.) a realizácia stavby žalovaným je v rozpore s platným

právom. Žalobkyňa totiž musí stavebnú činnosť žalovaného, realizovanú v súlade s vyššie citovaným
stavebnýmpovolenímavšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,strpieť,ato vrozsahupodmienokjej
povolenia (viď str. 7 - 15, stavebného povolenia). Ide totiž o dočasné obmedzenie, limitované platnosťou
stavebného povolenia. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v zmysle Podmienok platného stavebného
povolenia - písm. i/, stavba musí byť dokončená do 24 mesiacov odo dňa jej začatia. Stavebný úrad

totiž určil záväzné podmienky uskutočnenia stavby, lehotu na dokončenie stavby, použitie vhodných
stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby a požiadavky na označenie stavby. Pokiaľ
žalovaný bude postupovať v súlade s týmito podmienkami, jeho stavebnej činnosti niet čo vytknúť.
Žalobkyni je potrebné akcentovať aj to, že síce v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia definovala
svoju požiadavku voči žalovanému, avšak bez toho, aby predostrela, príslušným odborným vyjadrením

podložené, iné možné riešenie umiestnenia tohto stavebného zariadenia.

10/ Pre úplnosť je potrebné dodať, že ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených
záujmov právnických a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z
vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa

stavebného zákona, zabezpečuje štátny stavebný dohľad. Orgány štátneho stavebného dohľadu sú
oprávnené zisťovať, či sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných prác alebo pri udržiavacích prácach
dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy
vzťahujúce sa na stavebné práce a stavené výrobky (§ 98 ods. 1, 2 stavebného zákona č. 50/ 1976 Zb.).
Konštatovať, že umiestnenie vežového točného žeriavu je v rozpore s chránenými záujmami žalobkyne

je teda primárne kompetentný príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu (stavebný úrad, krajský
stavebný úrad, Slovenská stavebná inšpekcia - viď § 99 stavebného zákona).11/ Odvolací súd súladne so súdom prvej inštancie došiel k záveru, že žalobkyňa v tomto konaní
neosvedčila, že by stavebnou činnosťou žalovaného pri realizácii stavby „Rodinný dom V., K. F., K.“
došlo k takej činnosti, ktorá by vyžadovala navrhovaný bezodkladný zásah súdu. Za účelový vyhodnotil

odvolací súd aj odvolací argument žalobkyne, ktorým odôvodňovala absenciu dôkazu, pokiaľ ide o
jej tvrdenie ohľadom zníženia hodnoty jej pozemkov (ako pozemkov dotknutých stavebnou činnosťou
žalovaného). Zabezpečiť si príslušné odborné vyjadrenie znalca z odboru oceňovania nehnuteľností je
totiž otázkou niekoľkých dní.

12/ Nakoľko odvolacie námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej
inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

13/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní plne procesne úspešnému

žalovanému trovy nevznikli, odvolací súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

14/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).