Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 13, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 35Ek/2934/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121454715
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Bagačková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121454715.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXXX/X, XXX XX D. - E. D., právne zastúpený Mgr. Zuzana Bírová, advokát, so sídlom Americká 2, 831
02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30 849 837 a ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom Nová
524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova
23/C, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42 EUR, vedenej

súdnym exekútorom Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava,IČO:50918320,podsp.zn.211EX1274/21,onámietkachoprávnenéhoprotiupovedomeniu
o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zo dňa 19.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného voči Upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 211EX
1274/21 vydanému súdnym exekútorom F. G. C. zo dňa 19.03.2024.

II. Súd z r u š u j e upovedomenie o zastavení exekúcie sp. zn. 211EX 1274/21 vydané súdnym
exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom zo dňa 19.03.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.08.2021 domáhal od
povinného vymoženia 42 EUR na základe exekučného titulu – Upovedomenie o zastavení exekúcie
sp. zn. EX 2458/16 zo dňa 07.04.2021, vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, PhD., ktoré

nadobudlo vykonateľnosť dňa 06.08.2021 (,,exekučný titul"). Po preskúmaní návrhu na vykonanie
exekúcie vydal súd dňa 26.08.2021 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Drahomír Kriváň, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava, IČO: 50 918 320, pod sp. zn. 211EX 1274/21.

2. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie dňa 19.03.2024 vydal upovedomenie o zastavení

exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
a vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 72 eur s DPH. Upovedomenie
o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa 03.04.2024.

3. Oprávnený dňa 17.04.2024 a teda v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote doručil súdnemu

exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Vo svojich námietkach uviedol
nasledovné skutočnosti. „Na základe písomnej informácie, ktorú ste mi poskytli ako odpoveď na moju
žiadosť emailom dňa 28.032024 mám za preukázané, že súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec
vymáhajúci pohľadávky Quantum Credit a.s., v rozhodnom období stanovenom § 61n ods. 1 písm.
c) Exekučného poriadku, vymohol v exekučnom konaní finančné prostriedky v prospech Quantum
Credit a.s. Informáciu o výške a dátume vymoženia finančných prostriedkov v prospech Quantum

Credit a.s. potvrdil sám súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec doloženým súborom vo formáte xls.
V zmysle Vami vydaného príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu na vykonanie exekúcieprikázaním inej pohľadávky doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, uvedené
finančné prostriedky mali byť súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom poukázané v prospech
exekučných konaní, v ktorých ste vydali Upovedomenie o zastavení exekúcie. Dôvod neevidovania

finančných prostriedkov od súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca v exekučnom konaní, ako
uvádzatevpísomnejodpovedizodňa28.03.2024preverujete.Záveromuvádzam,ževustanovení§61n
Exekučného poriadku sú taxatívne vymenované dôvody pre zastavenie exekúcie exekútorom, pričom
písmeno c) výslovne stanovuje, že podmienkou na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie je,
že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, má
oprávnený za to, že v priebehu exekučného konania bol zistený majetok povinného, ktorý by mohol
postačovať aspoň na úhradu trov exekúcie, oprávnený navrhol aby súd námietkam v plnom rozsahu
vyhovel a Upovedomenie o zastavení exekúcie a Výzvu na úhradu trov exekúcie zrušil a v exekúcii
pokračoval.

4. Súdny exekútor dňa 24.04.2024 predložil súdu námietky oprávneného proti upovedomeniu
o zastavení exekúcie. Na výzvu súdny exekútor vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenia
Exekučného poriadku o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor
skonštatoval bezvýslednosť lustrácii týkajúcich sa majetku povinného ako aj fakt, že povinný ako

právnická osoba nevlastní na území Slovenskej republiky žiadny majetok. Čo sa týka vymožených
pohľadávok, ktoré mali byť vymožené v rámci exekúcií vykonávaných v prospech povinného má súdny
exekútor za to, že vzhľadom na počet exekučných konaní vedených v neprospech povinného sú
vymožené sumy zanedbateľné a nestačili by ani na pokrytie trov exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že
pri posudzovaní nemajetnosti povinného sa vychádza z jeho relatívnej nemajetnosti, t. j. nemajetnosti

posúdenej súdnym exekútorom v konkrétnom exekučnom konaní. Finančné prostriedky vymožené v
prospech povinného mali byť priradené ku konaniam, ktoré boli zastavené pre ich vymoženie. Súdny
exekútorvosvojomvyjadrenítaktiežuviedol:„Všetkyfinančnéprostriedkybolipoukázanéoprávnenému,
avšak v skorších konaniach, ktoré boli z tohto dôvodu aj ukončené vymožením. Musím žiaľ skonštatovať,
že oprávnený účelovo podsúva súdu skutočnosť, akoby na konania v ktorých som vydal upovedomenie

o zastavení exekúcie mali byť poukázané nejaké finančné prostriedky. V lehote 30 mesiacov neboli na
tieto konania poukázané žiadne finančné prostriedky a preto je mojou zákonnou povinnosťou takéto
konanie zastaviť. Všetky finančné prostriedky od JUDr. Ladislava Jakubca boli zaevidované priradením
ku konania, ktoré boli následne ukončené vymožením. Súd eviduje cca 1200 takýchto konaní, ktoré som
v zákonnej lehote takto ukončil vymožením istiny jej príslušenstva ako aj trov konania. Ďalšie finančné

prostriedky ktoré by boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30
mesačnej zákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu
o zastavení exekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom
účte. Oprávnený tvrdí, že preukazuje existenciu majetku, avšak ja takýmito dôkazmi a predpokladám
ani súd nedisponujem.“

5.Podľa§61nods.1písm.c)Exekučnéhoporiadku,exekútorvydáupovedomenieozastaveníexekúcie,
ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

6. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady
výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

7. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať
u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora

predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.8. Podľa § 61n ods. 6 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o
zastavení exekúcie zverejní exekútor bezodkladne po ukončení exekučného konania aj v Obchodnom

vestníku. Ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich
mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná
spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom nej prebieha
konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty podľa druhej vety vykoná výmaz
obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

9. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného
sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne
vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.

10. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,

že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na
majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania

majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné
zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku a

pod.) Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku považuje
za dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť) a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trov

exekútora do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo 30 mesiacov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia
obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. c) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, ktorou sa zákonodarca snaží regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré

nemajú reálny výhľad na úspech.

11. Dôvod zastavenia exekúcie pre uplynutie doby bezvýslednosti však nemožno bez ďalšieho
priorizovať, teda uprednostniť jeho uplatnenie za každej situácie bez prihliadnutia na osobitné okolnosti
toho ktorého prípadu. Uprednostňovanie rýchlosti exekučného konania nepochybne má slove logické

hranice. Prednostnou a prvoradou úlohou exekúcie je pohľadávku vymôcť. V každom prípade súd musí
dbať na to, aby napĺňanie litery zákona nezostalo jeho jediným účelom. Striktné dodržiavanie zákonných
ustanovení bez prihliadnutia na ich zmysel a faktický účel by bolo totiž kontraproduktívne.

12. V nadväznosti na vyššie uvedené úvahy exekučný súd nepovažuje rozhodnú dobu bezvýslednosti

vymáhania pohľadávky oprávneného v rámci exekúcie za „neprekročiteľnú“. Opačným výkladom by
sme došli k absurdnému záveru, kedy na naplnenie hypotézy ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c)
Exekučného poriadku, by stačila samotná skutočnosť, že súdnym exekútorom nebol zistený žiadny
zexekvovateľný majetok napríklad aj v prípade jeho absolútnej nečinnosti. Súd totiž zastáva názor,
že predmetom rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie sú práve

dôvody, pre ktoré predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie samotné byť vydané nemalo, teda že
existujezexekvovateľnýmajetok,tzn.,ževymoženiepohľadávkyoprávnenéhoeštestáleniejevylúčené,
zmarené, nemožné, inak tiež že jej vymoženie je stále perspektívne. Prieskumom exekučného súdu
v tomto štádiu, však nie je preskúmavanie postupu súdneho exekútora ako takého. Ak totiž zastával
oprávnený, prípadne iný subjekt názor, že v exekúcii nie je pokračované bez zbytočných prieťahov alebo

že exekúcia nie je vedená správne (jedným zo spôsobov výkonu exekúcie), či sa o tejto skutočnosti
dozvedelsám,bolbysúdbýval(čiužnapodnetalebozvlastnejčinnosti)exekútoradopytoval,poprípade
inštruoval pokynovým uznesením v zmysle § 32 Exekučného poriadku. V týchto prípadoch by sa tak
exekúcia zastavila napriek tomu, že vymoženie pohľadávky oprávneného je stále nádejné či sľubné, inakpovedané, stále objektívne možné, čo by bolo v rozpore so samotným účelom exekúcie. Rovnako súd
nepovažuje za vhodný postup, kedy by súd oprávneného „nútil“ k opätovnému podávaniu návrhov na
vymoženie týchto pohľadávok a zvyšoval by tak administratívne zaťaženie nielen súdu, no v konečnom

dôsledku aj samého súdneho exekútora. Takýto postup by bol v rozpore s hospodárnosťou konania,
prípadne by mohol smerovať k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu.

13. Súdny exekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej,
v situácii kedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy

povinný disponuje viacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či
vymáhanými), pričom vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní)
je často predlžované alebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania
(čiastočných) platieb v exekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky
vymáhanej v tomto či iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne
sa totiž uspokojujú pohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57

ods. 2 Exekučného poriadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti
povinnému, no aj v jeho prospech. Súd v tejto veci považuje za dôležité upriamiť pozornosť na
samotné vyjadrenie súdneho exekútora, podľa ktorého cit.: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré by boli
na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej zákonnej
lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie

ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“ Z uvedeného
možno celkom zrejme dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol majetný, resp. ak by nedisponoval
majetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti), nemohli byť v prospech
„uvedenýchkonaní“poukázanéfinančnéprostriedkyvzhľadomnavydanýexekučnýpríkaznaprikázanie
inejpeňažnejpohľadávky.Zuvedenéhovyplýva,žemajetokpovinnéhobolomožnénielenpredpokladať,

no nepochybne prezumovať.

14. Súd osobitne poukazuje na fakt, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve
a výlučne na jeho ochranu, a to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách,
kedy je vymoženie pohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť)

nepravdepodobné. V prejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto
exekučnom konaní) až do momentu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech
povinného, nielenže možné, no vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o
posúdenie potencionálnej možnosti nadobudnutia majetku v budúcnosti, ale o jeho skutočnú existenciu
v podobe pohľadávok vymáhaných v iných exekučným konaniach v prospech povinného. V opačnom

prípade, konštatovať nemajetnosť povinného by bolo možné v situácii, kedy by v prospech povinného
neboli nevedené exekúcie, z ktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne
by súdu bolo preukázané, že vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v
súčasnosti alebo v budúcnosti nestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom
konaní. Normatívne vyjadrenie budúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom

obsahuje samotné ustanovenie § 105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať
proces, resp. moment, keď sa predmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane
predmetom exekúcie. Prijať záver o nemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok
možno spoľahlivo až po tom, ak napriek ich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora)
nedôjde.

15. Je v najvyššom záujme oprávneného, aby sa vo vymáhaní jeho pohľadávky pokračovalo, v
najlepšom záujme povinného, aby exekučné konanie a výkon exekúcie naďalej prebiehal (inými slovami,
aby exekúcia pre jeho nemajetnosť nebola zastavená), pričom úlohou súdom povereného exekútora je
podľa svojich najlepších schopností a možností s odbornou starostlivosťou výkon exekúcie zabezpečiť.

Súd tak nemôže v dobrom svedomí zastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy
by jej zastavenie bolo na škodu nielen oprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému,
voči ktorému by zastavenie exekúcie malo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n
ods. 6 Exekučného poriadku spolu s § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.

16. Základným predpokladom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1
písm. c) Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného,
čo sa v predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť
domáhať sa súdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniamizákona o konkurze a reštrukturalizácii, tzn. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia
konkurzu samotného pre jeho (domnelú) nemajetnosť. Za nemenej dôležité považuje súd podotknúť,
že priradenie prípadne ďalších (aj dodatočne) vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie

prerušenia pôvodnej doby bezvýslednosti exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade
by totiž išlo o (čiastočné) vymoženie pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku
povinného. V súlade s dikciou § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod
na zastavenie exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve
tohto) posledného zexekvovania majetku povinného.

17. Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach
vedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa
proti povinnému vedú, zanedbateľné, uvádza súd nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o
majetku povinného jemu, v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný

spis samotný. Súd v prejdnávanom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dáva
súd do pozornosti, že je to súdny exekútor, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za
výkon exekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom
ním vykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd.

18. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd námietkam oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel a zrušil
upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora, tak ako je uvedené
vo výrokoch tohto uznesenia. Záverom, keďže súd námietkam oprávneného vyhovel v plnom rozsahu,
kedy upovedomenie o zastavení exekúcie bolo zrušené, súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné sa

vyjadrovať zároveň k zvyšným častiam námietok oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.