Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112230673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6112230673.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej
veci žalobcu: 1/ KaP, spol. s r.o., so sídlom Napájadlá 5, 040 12 Košice, IČO: 45 344 841, 2/ A. B.,
trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX, pr. zast.: JUDr. Michal Treščák, ml., advokát,
so sídlom Thurzova č. 6, 040 01 Košice, 3/ C. D., trvale bytom E. XXX/X, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX

proti žalovanému: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom Galvániho 8, 821 04 Bratislava, IČO: 31
388 639, právne zast.: AK MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava,
IČO: 35 960 728, o odvolaní žalobcu 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
60Cb/223/2012-347 zo dňa 17. júna 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/223/2012-347 zo dňa 17. júna 2024 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100% do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2012
domáhali voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej
Bystrici vydaného dňa 22.05.2012 pod sp. zn. SR 148/2012.

3. Rozsudkom č. k. 60Cb/223/2012-281 zo dňa 20.04.2016 Okresný súd Banská Bystrica žalobu

zamietol v celom rozsahu a rozhodol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok bol následne potvrdený Krajským súdom
v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 41CoR/1/2016 – 321 zo dňa 31.01.2017 s tým, že o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd, tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu
trov voči žalobcovi 2/ a 3/. Z obsahu uvedených rozhodnutí vyplýva, že súd napadnutým prvostupňovým
rozsudkom nerozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a preto Okresný súd Banská

Bystrica uznesením č.k. 60Cb/223/2012 – 347 zo dňa 17.06.2024 rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania, tak, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že s prihliadnutím na charakter samotného konania i vzniknutú
procesnú situáciu skúmal v danom prípade aj možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP, ktoré upravuje

výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Predmetné ustanovenie súdu umožňuje, vo
výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa, strane, ktorá by inak mala právona náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo z časti nepriznať. Výnimočnosť prípadu môže
spočívať v okolnostiach prejednávanej veci, prípadne na strane účastníka. V zmysle judikatúry sú za
dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vznik

a priebeh sporu, povaha a okolnosti sporu, doposiaľ neriešená právna vec, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodných zmlúv, osobné pomery strán, či nízky príjem strán. Podľa názoru súdu žalobcovia v
konaní nepreukázali, ani netvrdili dôvody, ktoré by pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
bolo potrebné zobrať na zreteľ. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že nárok na náhradu trov
konania možno úspešnej strane kedykoľvek nepriznať bez ohľadu na zakladané zásady rozhodovania

o trovách konania. Pre aplikáciu predmetného ustanovenia musí ísť o celkom výnimočnú vec, ktorá by
musela byť náležite odôvodnená, čo v tomto prípade nie je a preto súd rozhodol tak ako uviedol vo
výroku rozhodnutia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu
v konaní. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania

pre súdom prvej inštancie v celom rozsahu. Súd skonštatoval, že o samotnej výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia.

6. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobcovia 2/ a 3/ podľa ust. § 365
ods. 1 písm. d/ a h/ CSP.

7. Žalobcovia 2/ a 3/ považujú názor súdu o neaplikovaní ust. § 257 CSP za nesprávny. Majú za
to, že v predmetnom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto by súd mal uvedené
ustanovenie aplikovať.

8. Poukázali na to, že okrem konania vo veci sp. zn. 60Cb/223/2012 prebiehalo medzi sporovými
stranami exekučné konanie na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 49Er/2446/2012 vo veci
oprávneného: MPL TRADING, spol.s.r.o. proti povinnému 1/ K a P spol.s.r.o., 2/ A. B. a 3/ C. D.
o vymoženie sumy 21.393,43 Eur s príslušenstvom, pričom exekučným titulom, na podklade ktorého
bolo konanie vedené bol práve rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Banská Bystrica

sp. zn. SR 148/2012 zo dňa 22.05.2012, ktorý je aj predmetom konania sp. zn. 60Cb/223/2012.
V uvedenom exekučnom konaní rozhodol Okresný súd Košice II. uznesením zo dňa 25.10.2018 tak,
že exekúciu vedenú proti povinnému v druhom a v treťom rade vyhlásil za neprípustnú a exekučné
konanie proti povinnému v druhom a v treťom rade zastavil. Svoje rozhodnutie Okresný súd Košice II.
zdôvodnil tým, že povinní v druhom a v treťom rade ako fyzické osoby nepodpísali a neuzatvorili žiadnu

rozhodcovskúdoložku,pretovovzťahukpovinnémuvdruhomavtreťomradejerozhodcovskýrozsudok
ničotným právnym aktom, nakoľko bol vydaný mimo právomoci rozhodcovského súdu. Povinní 2/ a 3/
podľa názoru súdu nemali pasívnu legitimáciu, preto sa voči nim rozhodcovský rozsudok nemohol stať
právoplatným a vykonateľným. Ďalej uviedli, že uvedené rozhodnutie Okresného súdu Košice II. potvrdil
aj Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, uznesením sp. zn. 14CoE/28/2019 zo dňa 14.04.2020,

ktorý skonštatoval, že povinní v druhom a v treťom rade neboli účastníkmi Rámcovej kúpnej zmluvy,
a teda ani rozhodcovskej doložky, preto vo vzťahu k nim nebola daná právomoc rozhodcovského súdu
spor vôbec prejednať.

9.Podľaodvolateľovnapriektomu,žeOkresnýsúdBanskáBystricarozsudkomč.k.60Cb/223/2012-281

zo dňa 20.04.2016 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, mal by prihliadnuť na vyššie
uvedené právoplatné rozhodnutia, ktorými sú strany sporu viazané a v zmysle ktorých žalobcovia
2/ a 3/ rozhodcovskú zmluvu neuzavreli. Opodstatnenosť stanoviska a o aplikovateľnosti ust. § 257
CSP odôvodňujú odvolatelia názorom odbornej verejnosti, ktorá má za to, že dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa na účely ust. § 257 CSP sú: „neprimeraná tvrdosť“, „podiel oboch strán na vzniku

a priebehu sporu“, „ako aj povaha a okolnosti sporu“. Neprimeranú tvrdosť rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania možno vidieť vo formalistickom postoji súdu vo vzťahu k potrebe rozhodnutia
sporu v zmysle meritórneho rozhodnutia bez zohľadnenia nadväzujúcich konaní a rozhodnutí súdov.
Z okolností doposiaľ uvádzaných v konaní zase vyplýva, že rozsudok rozhodcovského súdu je aktom,
ktorý nemôže zaväzovať žalobcov 2/ a 3/, nakoľko je vo vzťahu k nim ničotný. Ak tak súd v merite veci

rozhodol o zrušení rozsudku, o ktorom iné súdy vyriekli, že je ničotný, z povahy a okolností sporu je
zrejmé, že je daný dôvod na to, aby súd v konaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ust. §
27 CSP.10. Napokon, ak sa žalovaný domáhal nárokov vyplynuvších z rozhodcovského rozsudku v exekučnom
konaní, a preto vyvstáva potreba procesnej obrany žalovaného v 2/ a v 3/ rade v podobe iniciovania
tohto konania, podstatný podiel na iniciovaní a vedení tohto konania mal aj žalovaný. Vzhľadom na

uvedené je daný aj ďalší dôvod opodstatňujúci aplikovateľnosť ust. § 257, teda podiel oboch strán na
vzniku a priebehu sporu.

11. Okrem skutočností, že v uvedených konaniach, ktorých predmetom bol v oboch prípadoch
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Banská Bystrica sp. zn. SR148/2012

z 25.05.2012, rozhodli súdy rozdielne, čím dochádza k narušeniu princípu predvídateľnosti, nemožno
opomenúťanidĺžkupredmetnéhosúdnehokonania,nakoľkolensamotnérozhodnutieotrováchkonania
trvalo súdu viac ako osem rokov, pričom postup pri rozhodovaní o trovách sa v zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR nepovažuje za právne zložitý (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 711/2017
z 13.06.2018).

12. Vzhľadom na uvedené majú žalobcovia 2/ a 3/ za to, že tieto skutočnosti možno považovať za
relevantný podklad pre naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov
konania žiadnej zo strán konania podľa § 257 CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu súd nepriznáva právo na náhradu trov konania. Súčasťou odvolania
bolo uznesenie Okresného súdu Košice II. sp. zn. 49Er/244/6/2012 z 25.10.2018 a uznesenie Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. 14CoE/28/2019 zo 14.04.2020.

13. Odvolanie žalobcov 2/ a 3/ bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov

v ňom uvedených (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 2/ a 3/ nie
je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti uznesenia okresného súdu
v napadnutej výrokovej vete, ktorou súd zaviazal žalobcov 1/, 2/ a 3/ povinnosťou zaplatiť žalovanému

náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%.

16. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sa žalobou domáhali zrušenia
rozhodcovského rozsudku. O žalobe rozhodol Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k.
60Cb/223/2012-281 zo dňa 20.04.2016 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že o trovách

konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

17. O odvolaní žalobcov 2/ a 3/ rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozsudkom
č. k. 41CoR/1/2016-321 zo dňa 31. januára 2017. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica potvrdil
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 2/ a 3/.

18. Keďže Okresný súd Banská Bystrica rozhodoval napadnutým rozsudkom ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, mal možnosť rozhodnúť vo výroku rozhodnutia, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý z tohto dôvodu nemohol rozhodovať o trovách
prvostupňového konania (rozhodol len o trovách odvolacieho konania, ktoré úspešnému žalovanému
priznal), bolo potrebné o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodnúť Okresným súdom
Banská Bystrica samostatným rozhodnutím.

20. Okresný súd Banská Bystrica tak rozhodol napadnutým uznesením a keďže v konaní bol v celom
rozsahuúspešnýžalovaný,pretožesúdžalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkuzamietol,rozhodol,
že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
v rozsahu 100 %, a to v súlade s ust. § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie, že v danom prípade nezistil možnosť aplikácie ust. § 257 CSP na

rozhodnutie o trovách konania, keďže žalobcovia v konaní nepreukázali ani netvrdili dôvody, ktoré by
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo potrebné zobrať na zreteľ. Správne poukázal
na to, že pri aplikácii predmetného ustanovenia musí ísť o celkom výnimočnú vec ktorá by musela byťnáležite odôvodnená, čo v tomto prípade nie je, a preto súd rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi 1/, 2/ a 3/.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

23. Odvolací súd sa s rozhodnutím okresného súdu, ktorý o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania žalovanému rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1, 2 CSP stotožnil.

24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Je nesporné, že žalovaný mal vo veci, mal v konaní plný úspech, pretože Okresný súd Banská
Bystrica návrh žalobcu 1/, 2/ a 3/ o zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu zamietol
a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací toto rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica
potvrdil a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi 2/ a 3/ (len títo podali odvolanie) nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Je teda nesporné, že podľa pomeru úspechu má žalovaný nárok na náhradu

trov konania.

25. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok obsahuje § 257 CSP, ktorý umožňuje súdu, aby vo
výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na
náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ustanovenie § 257 CSP nemožno

vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov
konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci ako aj v okolnostiach na strane účastníka konania.

26. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad
týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že
je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Toto
ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany
sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Ako dôvody hodné osobitného zreteľa

možno uviesť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti
sporu, dôležitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej
zmluvy, osobné pomery strany sporu a nízky príjem.

27. K aplikácii ust. § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale aj tej strany ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov
dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu si nároku na súde a ich postoj v konaní.
Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad skutočnosť, že strana , ktorá nemala úspech

vo veci, ocitne sa v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa. Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná alebo že majetková
a sociálna situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má
slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ
ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

28. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nebol dôvod
preaplikáciuust.§257CSP.Akoužbolovyššieuvedenépriaplikáciitohtoustanoveniamusíísťocelkom
výnimočnú vec. To, že po rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica a Krajského súdu v Banskej
Bystrici došlo k vyhláseniu exekúcie vedenej proti povinnému v 2/ a v 3/ rade (žalobcovi 2/ a 3/ v tomto

konaní) za neprípustnú a konanie bolo proti povinnému v 2/ a v 3/ rade zastavené, ktoré rozhodnutie
bolo potvrdené aj Krajským súdom v Košiciach, nespôsobuje situáciu, že by žalovaný, ktorý bol úspešný
aj v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica aj v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici
ako súdom odvolacím, nemal z tohto dôvodu mať nárok na náhradu trov prvoinštančného konaniana Okresnom súde Banská Bystrica. Plný úspech žalovaného v konaní je nesporný a v tomto konaní
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica
jednak z dôvodu, že žalobcovia 2/ a 3/ v rozhodcovskom konaní žiadnu námietku ohľadom neplatnosti

rozhodcovskej doložky Stálemu rozhodcovskému súdu nedoručili, preto sa z dôvodu tejto námietky
úspešne zrušenia rozhodcovského rozsudku domáhať nemôžu a tiež z dôvodu uvedenému v odseku
16 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde odvolací súd ozrejmil, z akých dôvodov dospel
k záveru, že ani táto námietka žalobcov 2/ a 3/ na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodná.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcom 2/
a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

31. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).