Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203308
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5721203308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana,
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Repáň
a partneri, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XX, 2/

F.F.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XX,3/F.F.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XX,žalovaní2/a3/právne
zastúpení JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom B. XX, F., o určenie vlastníckeho
práva
k nehnuteľnostiam, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
10C/62/2021-159 zo dňa 6. júla 2022 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ až 3/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomokresnýsúd(ďalejvtexteajakosúdprvejinštancie)vcelomrozsahuzamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. C.,
ktorá je na Okresnom úrade Turčianske Teplice, odbore katastrálnom zapísaná na LV č. XX, ako parcela
registra C, parc. č. 82/2 — orná pôda o výmere 1365 m2 a nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz.

C., ktorá je na Okresnom úrade Turčianske Teplice, odbore katastrálnom zapísaná na LV č. XXX, ako
parcela registra C parc. č. 82/1 — orná pôda o výmere 761 m2.

2.Skutkovo súd prvej inštancie ustálil, že kúpnou zmluvou uzavretou medzi rodičmi žalobcu D. B. a jeho
manželkou H., I. A. ako kupujúcimi a manželmi D. a F. B. ako predávajúcimi zo dňa 20.8.1951 Čd XXX/
XX vrátane jej dodatku dňa 24.9.1951 bolo nepochybne preukázané nadobudnutie vlastníctva k pkn.
parc. č. 167, zapísanej v pkn. vložke č. XXX pre kat. úz. C. rodičmi žalobcu.

3.V pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. C. bola pkn. parc. č. 167 zapísaná v časti C. pod r. č.
X ako roľa a lúka pod J. K. L. o výmere 5 jutár a 1.459 štvorcových siah. Žalobca tiež preukázal, že na
základe geometrického plánu pripojeného k žalobe došlo k rozdeleniu tejto parcely a pozemnoknižnú
parc. č. 167/3 o výmere 739 m2 a pkn. parc. č. 167/5 o výmere 248 m2 kúpil žalobca kúpnou zmluvou
zo dňa 15.11.1963 a vlastníctvo týchto pozemkov bolo zapísané do pkn. vložky č. XXX pre kat. úz. C..
Toto bolo nepochybne preukázané aj samotnou kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.1963.

4.Z dedičského spisu Štátneho notárstva v Martine vo veci dedičstva po neb. H. B., I. A., teda matke
žalobcu, sp. zn. D 298/88 bolo preukázané, že žalobca po svojej matke zdedil žalobca aj nehnuteľností
doposiaľ zapísané v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX a to o. i. aj parc. č. 167/1, 167/2, 167/4, z tohov evidencii nehnuteľností parc. č. 167/1 a 167/2 boli neidentické, ostatné boli v užívaní socialistickej
organizácie. Rovnako dedil po matke aj pozemky zapísané v pkn. vložke č. XXX pre kat. úz. C..

5.Z výpisu z LV č. XX pre kat. úz. C. pre súd vyplynulo, že žalovaná 1/ je vlastníčkou o. i. aj KNC parc.
č. 82/2 o výmere 1.365 m2 – orná pôda, ktoré nadobudla darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
dňa 16.4.2018 pod V 132/2018.
6.Z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. C. súd zistil, že žalovaní 2/ a 3/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
KNC parc. č. 82/1 – orná pôda o výmere 761 m2, ktorý pozemok okrem iných uvedených na tomto liste

vlastníctva nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 391/2009.

7.Žalujúcej strane sa nepodarilo dopátrať, akým spôsobom v minulosti vôbec vznikla KNC parc. č.
82, rozdelená neskôr na KNC parc. č. 82/2 a 82/1 a ako sa tieto pozemky dostali do vlastníctva
žalovanej strany, resp. predchodcov žalovaných. Žalujúca strana navrhla, aby súd ustanovil znalca z
odboru geodézie, ktorý by vypracoval geometrický plán, ktorým by znázornil prekrytie časti pkn. parc.

č. 167 s parcelami KNC č. 82/1 a 82/2 v kat. úz. C.. Žalujúcej strane sa nepodarilo takýto geometrický
plán dať vypracovať, pretože oslovení geodeti odmietli takýto plán vypracovať, resp. znalecký posudok
obsahujúci takýto geometrický plán vypracovať pre vysokú pracnosť a nedostatočné podklady (na dôkaz
toho, že nebolo v silách žalobcu súdu predložiť tento dôkaz pri podaní žaloby, navrhol výsluch p. M.,
pracovníčky Okresného úradu Turčianske Teplice, katastrálneho odboru a A. B. – geodeta)

8.Žalovaná strana poukázala na skutočnosť, že žalujúca strana nedokáže preukázať, že pozemky dnes
užívané žalovanými a aj vlastnené žalovanými podľa záznamov v katastri, sú tvorené pozemkami, ktoré
kúpili rodičia žalobcu, či už celkom, alebo len z časti a keby sa aj podarilo náročným a zdĺhavým
znaleckým dokazovaním dokázať to, čo žalujúca strana tvrdí, je otázne, či by bolo možné žalujúcej
strane vyhovieť vzhľadom na skutočnosť, že na základe dávnych dedičských rozhodnutí desiatky rokov

predchodcovia žalovaných a následne aj samotní žalovaní dobromyseľne užívali na nich zapísané
sporné pozemky, uvedené v žalobnom petite ako svoje, boli oplotené a preto je dôvod konštatovať, že ak
by bola aj pravda to, čo žalujúca strana tvrdí, je potom nutné vzniesť námietku vydržania a konštatovať,
že žalovaní na základe predchádzajúcich dedičských rozhodnutí dobromyseľnou držbou tieto pozemky
vydržali(napreukázanietýchtoskutočnostínavrhlivýsluchmatkyžalovanej1/,ktorýpotomsúdnásledne

vykonal pri obhliadke na mieste samom na návrh žalobcu).

9.Z výpisu z pkn. vložky č. XX pre kat. úz. C. okresný súd zistil, že pkn. parc. č. 167 bola zapísaná pod
r.č. X v časti C. tejto pkn. vložky ako roľa a lúka N. J. C. K. L. a podľa pôvodného záznamu, v kópii
tejto pkn. vložky preškrtnutého, mala výmeru 6 jutár, 270 štvorcových siah, čo by v prepočte znamenalo,

že mala výmeru 35.498,77 m2 (plošné miery bývalého Rakúsko – Uhorska na č.l. 51). V časti G. tejto
pkn. vložky pod r.č. X sa nachádza záznam zo 16.7.1983, z ktorého je možné aj napriek skutočnosti,
že je písaný v maďarskom jazyku vyvodiť, že z pkn. parc. č. 167 zapísanej na tejto pkn. vložke bolo
odčlenených 414 štvorcových siah, ktoré boli následne zapísané ako pkn. parc. č. 167/a na pkn. vložku
č. XX a výmera pôvodnej pkn. parc. č. 167 sa zmenšila na 5 jutár, 1459 štvorcových siah. Tento zápis

je potom po preškrtnutí pôvodnej výmery písaný ako výmera parc. č. 167 v časti C. pod r.č. X v časti
kuriálneho majetku. Pôvodným vlastníkom zapísaným v pkn. vložke XX pkn. parc. č. 167 bol D. G..
10.Z kópie pkn. vložky č. XX potom vyplýva, že parc. č. 167a bola zapísaná v tejto pkn. vložke pod r. č. X
vo výmere 414 štorcových siah. V časti G. je záznam, z ktorého vyplýva, že 16.7.1883 ju od D. G. získala
F. F., I. G.. Súd vzhľadom na skutočnosť, že zápis z roku 1883 sa nachádza v pkn. vložke č. XX, ale aj

v pkn. vložke č. XX v maďarskom jazyku, požiadal o sprostredkovanie obsahu tohto zápisu Katastrálny
odbor Okresného úradu Turčianske Teplice v záujme hospodárnosti s tým, že z listu Okresného úradu
Turčianske Teplice, katastrálneho odboru z 30.5.2022 vyplynulo, že z uvedeného zápisu je možné bez
prekladu dedukovať, že v roku 1883 na základe listiny O. XXXX/XXXX stala sa vlastníčkou nehnuteľnosti
zapísanej v časti C. majetková podstata pkn. vložky č. XX, konkrétne pkn. parc. č. XXXX F. F., I. G.

v celosti. Z ďalšieho zápisu v pkn. vložke č. XX v časti G., ktorý je už písaný v slovenčine, je zrejmé,
že na základe zápisnice zo dňa 31.10.1929 vlastnícke právo sa k parc. č. 167/a zaznačuje na základe
skutočného úžitku a titulom kúpy pre D. E. H.. Listiny, na základe ktorých nastali tieto zmeny vlastníckeho
práva, pokiaľ ide o pkn. parc. č. 167/a do spisu pripojené neboli.
11.Štyristoštrnásť štvorcových siah v prepočte predstavuje približne 1.488,84 m2, v dôsledku čoho klesla

výmera parc. č. 167, ktorú následne kúpili právni predchodcovia žalobcu na približne 34.010,03 m2, čo
potom skôr zodpovedá v prepočte výmere, ktorá bola u pkn. parc. č. 167 uvedená v pkn. vložke XXX
pod r.č. X pre kat. úz. C., teda výmere 5 jutár 1459 štvorcových siah.12.Súd prvej inštancie v daných súvislostiach poznamenal/upozornil, že pozemno-knižné výmery nie
je možné vnímať ako hodnoverné, nakoľko išlo o približné miery a výmery pozemkov tak, ako boli
zaznamenávané v minulosti, keď ešte neexistovali tak presné meračské postupy, aké poznáme v

súčasnosti.

13.Opísané zistenia podľa okresného súdu vyvracajú tvrdenia žalobcu, že predchodcovia žalovaných
nikdy nevlastnili ani len časť pôvodnej pkn. parc. č. 167. Skutočnosť, že predchodcovia žalovaných
nadobudli vlastníctvo k pkn. parc. č. 167a, vyplynula nakoniec aj z výpovede M. E., ktorú súd vypočul pri

obhliadke vykonanej na mieste samom dňa 11.5.2022. Svedkyňa M. E. je matkou žalovanej 1/ a tvrdila,
že jej svokor celý majetok kupoval od rodiny G. v roku 1929. Tento pán G., ktorý bol „Amerikán“, prišiel
z Ameriky bohatý, s manželkou boli bezdetní manželia, tak vtedy rodina E. kupovala od manželky p.
G. parc. č. 167a.
14.Skutočnosť, že D. E. (H.) sa stal vlastníkom pkn. parc. č. 167/a, vyplýva aj z výpisu z pkn. vložiek č.
XX, XX, XXX, ktorý výpis bol pripojený v rámci dedičského konania po neb. C. E. I. B., ktorá zomrela

XX.X.XXXX. Po smrti neb. D. E. H. všetky nehnuteľnosti zapísané na týchto pozemno-knižných vložkách
nadobudla jeho manželka C. E.. Z identifikácie, ktorá je pripojená v dedičskom spise po neb. C. E., I.
B. je zrejmé, že parc. č. 167/a zapísaná v pkn. vložke č. XX ako roľa vo výmere 1.489 m2 je v užívaní
socialistickej organizácie. Po vykonaní dedičského konania po neb. C. E. podľa záznamov Štátneho
notárstva bola vložka č. XX uzavretá. Je nesporné, že D. E. H. a C. E., I. B. sú starými rodičmi žalovanej

1/.
15.Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 621/81 zo dňa 20.4.1982, ktorým bolo
vyporiadané dedičstvo po neb. C. E., I. B., starej mame žalovanej 1/, celé dedičstvo a to predovšetkým
nehnuteľnosti v kat. úz. C., zapísané v pkn. vložke č. XX, XX a XXX, nadobudol jej syn A. D. E.. Súd si
dal pripojiť aj dedičský spis po neb. A. D. E. sp. zn. D 55/88 Štátneho notárstva v Martine a to vzhľadom

na uznesenie o dedičstve po neb. D. E., ktoré pripojil žalovaní. A. D. E. bol otcom žalovanej v rade 1/
a manželom svedkyne M. E.. Zomrel XX.X.XXXX a z výpisu z pkn. vložky č. XXX, ktorá je súčasťou
spisu, pre kat. úz. C. vyplýva žiadosť Štátneho notárstva o zaslanie výpisu z listu vlastníctva podľa
rozhodnutia D 621/81 (v dedičskej veci po C. E.) a tiež zaslanie LV č. XX, ktorý bol založený podľa
rozhodnutia Strediska geodézie č. 606-40-1987 zo dňa 21.2.1989 v súvislosti s uzavretím vložky č. XX.

V dedičskom spise je založený LV č. XX, z ktorého vyplýva, že poručiteľ A. D. E. ku dňu svojej smrti
vlastnil nehnuteľnosti v kat. úz. C. a to dom č. súp. XX, postavený na parc. EN č. 80 o výmere 1.902
m2, parc. č. 81/1 – záhrada o výmere 1.543 m2, parc. č. 81/2 – zastavaná plocha o výmere 74 m2 a
parc. EN č. 82 – roľa o výmere 2.126 m2. Ostatné pozemky v kat. úz. C. boli v užívaní socialistickej
organizácie. Z rozhodnutia v dedičskej veci po neb. A. D. E. zo dňa 23.2.1988 vyplýva, že nehnuteľnosti

vyššie uvedené a zapísané na LV č. XX pre kat. úz. C. nadobudla jeho manželka M. E., I. P. v celosti.
16.Predmetnú genézu osudu pôvodnej pkn. parc. č. 167/a je podľa súdu prvej inštancie nutné zvážiť
v súvislosti s tvrdeniami žalobcu, ale aj s obranou žalovaných, ktorí sa bránili o. i. aj tvrdením, že celé
dedičstvo nadobudli dedením po A. D. E..

17.Ďalej okresný sú argumentoval, že žalujúca strana pripojila do spisu niekoľko vyhotovení
pozemnoknižnejmapy,naktorejsúznázornenépozemnoknižnéparcely,ktorénadobúdalivminulostitak
predchodcovia žalobcu, ako aj predchodcovia žalovanej strany. Z týchto máp je zrejmé, že pkn. parc. č.
167/a graficky na pozemnoknižnej mape znázornená nebola. Na druhej strane je ale zrejmé, že sa stala
súčasťou po prečíslovaní s najväčšou pravdepodobnosťou KNC parc. č. 82, pôvodne EN parc. č. 82.

18.ZvýpovedeM.E.azpredloženéhoprotokoluovytýčeníhranicepozemkovzodňa12.7.1988vyplýva,
že M. E. po smrti manžela A. D. E. a nadobudnutí dedičstva po ňom a to aj EN parc. č. 82 – role o
výmere 2.126 m2 v snahe o oplotenie a opravu pôvodného oplotenia, si dala hranice týchto pozemkov
vytýčiť. Výsledkom vytýčenia hraníc týchto pozemkov bol protokol spísaný A. Q. D., geodetkou Strediska
geodézie Martin, pričom podľa protokolu vyplýva, že došlo k vytýčeniu hranice medzi pozemkami č. XX,

XX a XX v kat. úz. C. a vytýčenie bolo vykonané na podklade meračského náčrtu č. XX a pozemkovej
mapy. Hranica pozemkov bola znázornená železnými rúrami a na protokole sa nachádzajú aj podpisy
susedov. Tvrdenie, že tento protokol pôvodne podpísal žalobca, ktorý je uvedený v kolónke „sused“ ako
A. B., C. XX, bolo vyvrátené tvrdením svedkyne M. E., ktorá uviedla, že tento protokol bol podpísaný
manželkou žalobcu. Aj keď žalobca oprávnenia manželky podpísať takýto protokol v priebehu konania

spochybnil, v konaní bolo nesporne preukázané, že od vyhotovenia vytyčovacieho náčrtu, v zmysle
ktorého došlo k obnove časti starého oplotenia a dokončeniu oplotenia všetkých pozemkov, ktoré boli
dedené M. E. tak, ako to v súčasnosti zachycujú fotografie z obhliadky na mieste samom, do roku 2015
žalujúca strana nijakým spôsobom nespochybnila vlastníctvo rodiny E. k oploteným pozemkom.19.Z výpovede žalobcu, ktorú urobil na pojednávaní dňa 13.4.2022, ale aj ktorú urobil na obhliadke na
mieste samom, síce vyplynulo, že na dnes oplotených pozemkoch malo kedysi postavené hospodárske
budovy aj družstvo a na časti týchto pozemkoch sa chovali aj sliepky, ale tiež aj to, že až v roku 2015 sa

žalobca seriózne začal zaujímať o to, čo všetko vlastní a vtedy so žalovanou 2/ navštívil geodéziu s tým,
že by žalovaná strana mohla užívať niečo, čo patrí jemu. Z vypracovania geodetického plánu, na ktorom
sa mali žalobca so žalovanou 1/ dohodnúť, však zišlo. Z výpovede žalobcu tiež vyplynulo, že v roku 1990
sa snažil dať zamerať celú parc. č. 167, avšak na geodézii bol informovaný, že nie je potrebné, aby dal
k tomu vyhotoviť geometrický plán, preto od jeho vyhotovenia upustil. Ako je však zrejmé z výpovede

žalobcu, v 90-tych rokoch on ešte vlastníctvo žalovaných, resp. predchodcov žalovaných – C. E., A. D.
E., M. E. k pozemkom nespochybňoval.
20.Pri obhliadke na mieste samom, kde M. E. aj žalobca opisovali, čo sa na dnes oplotených pozemkoch
žalovaných 1/ - 3/ v minulosti pestovalo, žalobca ale neposkytol súdu žiadne presvedčivé tvrdenia a už
vôbec nie dôkaz o tom, že by v 70., 80., či 90. rokoch minulého storočia, jeho rodina na pozemkoch,
ktoré vlastnila M. E. v minulosti a ktoré boli oplotené od roku 1988, niečo choval, alebo pestoval, resp.

že by sa nejakým spôsobom bol domáhal užívania týchto pozemkov titulom tvrdeného vlastníctva s tým,
že sú súčasťou ním vlastnenej pôvodnej pkn. parc. č. 167.

21.Súd prvej inštancie zdôraznil, že zásadným dôkazným nedostatkom podanej žaloby bolo to, že
žalobca, napriek svojim tvrdeniam, nedokázal lokalizovať tú časť pkn. parc. č. 167, ktorú nadobudli jeho

rodičia a neskôr on uvádzaný kúpnymi zmluvami a z ktorej mala byť údajne vytvorená pôvodná parc.
EN č. 82 v kat. úz. C., dnes po rozdelení KNC parc. č. 82/1 a 82/2. Nepredložil totiž žiadny geometrický
plán, ktorým by prekrytie pkn. parc. č. 167 so spornými parcelami preukázal. Pokiaľ sa dožadoval, aby
takýto geometrický plán dal vyhotoviť súd v rámci znaleckého posudku z odboru geodézie, ktorým by
žalobca preukázal svoje tvrdenia, súd považoval takýto dôkazný návrh za nehospodárny a nedôvodný.

Je totiž nutné súhlasiť so stranou žalovanou, že ak by aj prípadne nahradil dôkaznú povinnosť žalobcu
nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie a v rámci dokazovania
identifikoval pôvodné hranice pkn. parc. č. 167 v kat. úz. C., nemalo by to pre výsledok sporu žiadny
právnyvýznam.Jetotižpravdouabolotopresúdnespornezistené,žeužposmrtistarejmatkyžalovanej
1/ C. E. v roku 1981 zdedil všetky jej nehnuteľnosti jej syn A. D. E. na základe vyššie uvádzaného

rozhodnutia Štátneho notárstva. Po smrti C. E. boli uzavreté vložky č. XX a XX a v čase, keď v roku
XXXX v D. zomrel A. D. E., bol už založený LV č. XX, na ktorom boli miesto pkn. parciel zapísané parcely
EN, zjavne vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel a medzi inými aj EN parc. č. 82, neskôr
KNC parc. č. 82.

22.Pre M. E., manželku neb. A. D. E. dedičské rozhodnutie po jej manželovi a následne protokol o
vytýčení hranice o. i. aj EN parc. č. 82 v júli 1988 vytvára hodnoverný dôvod pre dobrú vieru v to, že
jej EN parc. č. 82 v hraniciach vytýčených geodetkou koncom 80-tych rokov minulého storočia, podľa
vytyčovaciehonáčrtuoplotená,vlastníckypatríatoajzapredpokladu,žebykvytýčeniuhraniceENparc.
č. 82 v roku 1988 nedošlo správne. Vlastníctvo M. E., právnej predchodkyne všetkých žalovaných, pokiaľ

ide o vlastníctvo EN parcele, dnes KNC parc. č. 82 totiž nebolo v minulom storočí žiadnym spôsobom
spochybnené. Pritom je nutné konštatovať, že právna predchodkyňa žalovaných M. E. si počínala pri
identifikácii svojho pozemkového vlastníctva v súvislosti s obnovou plotu, resp. dokončením oplotenia
v súlade s potrebnými pravidlami opatrnosti, keď si dala geodetom hranice pozemku vytýčiť. Preto je
nutné súhlasiť so stranou žalovanou, že ak by aj nesprávnym postupom geodeta došlo k prípadnému

zabratiu takej časti
pkn. parc. č. 167, ktorú v minulosti predchodcovia M. E. nevlastnili, na základe dobromyseľnej držby
uskutočňovanej minimálne od roku 1988 po dobu 10 rokov, čiže do roku 1998, vlastnícke právo k
prípadnému cudziemu pozemku vydržala.

23.Okresný súd uzavrel, že pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnej veci ako spôsobu nadobudnutia
vlastníctva zo zákona sa predpokladá existencia dobromyseľnej držby po dobu 10 rokov spôsobilý
predmet vydržania, čiže držba takej veci, ktorú nevylučuje ust. § 134 ods. 2 Obč. zákonníka a uplynutie
doby 10 rokov.
24.S ohľadom na grafické znázornenie parc. č. 82/1 a 82/2 v katastrálnej mape, ale aj tak, ako boli

tieto parcely zakreslené do pozemnoknižnej mapy, znázorňujúcej prekrytie pozemnoknižných parciel s
parcelami, ktoré boli predmetom tohto sporu (č.l. 28), ktorú predložil do spisu žalobca, je možné dôvodne
predpokladať, že parc. č. 82 bola v minulosti z časti tvorená aj pkn. parcelou č. 167/a, ktorá zrejme nikdy
v pozemkovej mape graficky znázornená nebola a ktorú začiatkom 20. storočia nadobudol starý otecžalovanej 1/ D. E. H.. Teda je možné dôvodne usudzovať, že ide o takú časť pôvodnej parc. č. 167, ktorá
bola odpredaná v 19. storočí rodine G., ktorá prilieha k pkn. parcelám č. 46, 47, 48, 49 a 50, ktoré v
minulosti podľa zápisu z pkn. vložke č. XXX vlastni ešte D. E. H..

25.Na základe opísaných úvah súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu za nedôvodnú, žalobcom tvrdený
skutkový stav za vyvrátený a preto dokazovanie na preukázanie jeho tvrdení za nadbytočné. Ani
geometrický plán, ani výsluchy o možnosti jeho vyhotovenia svedkami a to pracovníčkou Katastrálneho
odboru Okresného úradu Turčianske Teplice, či geodeta by pre závery súdu už neboli relevantné.

26.O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli vo veci
úspešní, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
na ďalšie konanie.
28.Zopakoval, že svoje tvrdenia odvíja od toho, že D. B. a manželka H. B., I. A., t. j. jeho rodičia,

na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 20. 8. 1951 odkúpili od D. A. a jeho manželky F. B., I. J.
nehnuteľnosti zapísané v poz. kniž. protokole obce C. X. XXX podľa pol. G. X,X, a v protokole Č. XXX
podľa pol. G. X,X im patriace. Z protokolu č. XXX odkúpili podiel 4073/9673 in podľa G. r.č. X tohto
protokolu, čo zodpovedalo výmere 14.648 m2. Z protokolu č. XXX odkúpili v celosti parcelu č. 166 roľa
o výmere 669 siah, čo zodpovedá 2406 m2 a taktiež v celosti odkúpili parcelu 167 o výmere 5 jutár 1459

siah, čo zodpovedalo výmere cca 34 052 m2.
29.Odvolateľ zdôraznil, že všetky nehnuteľnosti sa nachádzali v bezprostrednej blízkosti a okolí
zakupovaného rodinného domu. Pri zohľadnení toho, že v danom čase neboli nehnuteľnosti v užívaní
iného subjektu, že tieto boli identifikované čo do približnej výmery, bolo nepochybné, kde je parcela
č. 167 osadená a situovaná. Pri zohľadnení prílohy č. 1,2 k odvolaniu je možné zistiť, že parcela č.

167 mala polohu v zadnej časti rodinného domu a pozemnoknižný stav bol zachytený tak, že do tejto
parcely bola vklinená parcela č. 46 zapísaná vo vložke č. XX, ktorá bola do vložky zapísaná na základe
vymedzenia uvedeného v časti G. tejto vložky a to: „na základe zmluvy o výmene zo dňa 13. 7. 1883 a
náčrtu zo dňa 13. 7. 1883 vzhľadom na zápisnicu číslo 3472 spísanú dňa 19. 9. 1883 plocha o výmere
414 siah v časti majetku patriacej v plnej miere G. F. F. v C. číslo domu XX pod topografickým číslom

XX bola odbremenená a zaznačená pod číslo XXX, na časť majetku prenesenej pod poradovým číslom
X a topografickým číslom XXX vlastnícke právo na základe výmenný prechádza v prospech G. D.“ -
preklad maďarskej poznámky v časť G. vložky XX. Žiaden iný záznam sa vo vzťahu k tejto parcele
46 nachádzajúcej sa v danej lokalite nenachádza a ani nevyplýva postupný prechod na predchodcov
žalovaných. Hoci v dnešnej dobe parcely, ktoré sú predmetom sporu 82/1 a 82/2 sú situované tak, že

ich poloha s najväčšou pravdepodobnosťou zasahuje či už do pare. č. 46, alebo 167, nepochybné tieto
prílohy dávajú základ tvrdenia, že kde bola parcela 167 situovaná. Daná vložka bola uzavretá ROEP
- om.
30.Ak by podľa žalobcu existovalo takéto situovanie parcely 167 na pkn mapách, tak potom daný stav
iste zohľadňoval aj geometrický plán z 21.10.1963 a výkaz výmer zo dňa 7.11.1963, ktoré listiny boli

vyhotovené Oblastným ústavom Geodézie a kartografie v Žiline, Okresné meračské stredisko v Martine
- výkaz plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XX-XXX-XXX zo dňa X.XX. XXXX, kedy z pkn vložky
XXX a parcely pkn 167 došlo k vytvoreniu novovzniknutých parciel 167/1, 167/2, 167/3, 167/4 a 167/5 z
celkovou výmerou 37 172 m2. Parcela číslo 167/4 mala výmeru 35 176 m2. Uvedený geometrický plán
je pripojený k tomuto výkazu plôch, z ktorého je zrejme, že parcela číslo 167/4 je situovaná v zadnej

časti usadlosti a v podstate v strede tejto parcely je situovaná parcela číslo 46. Daný stav bol zameraný
dňa 21. 10. 1963 pánom E., nové hranice boli označené železnými rúrami a novovzniknuté parcely boli
v rámci výkazu plôch zo dňa 7. 11. 1963 v tzv. „novom stave“ označené ako 167/1, 167/2, 167/3, 167/4,
167/5 z celkovou výmerou už vyššie konštatovanou 37 172 m2. Nikde sa teda nepracovalo s parcelou
167a a výmera plochy parcely 167 pred jej rozdelením bola geometrickým plánom ustálená na 37 172

m2 a z toho parcela 167/4 výmere 35 176 m2.
31.Dôvodom prečo žalobca poukazuje na tento výkaz plôch a geometrický plán je skutočnosť situovania
parcely 167/4 o výmere 35 176 m2, ktorá pri spracovávaní tohto plánu mala uvedenú výmeru i keď bol
rok 1963, čo bolo 34 rokov od údajnej kúpy parcely 167a právnymi predchodcami žalovaných. Ak teda
súd v bode 34 rozsudku tvrdí, že prechod vlastníctva od D. G. bol na F. G. F. a následne na D. E. H., tak

išlo o parcelu 167a, ktorá nie je na vyššie uvedených prílohách zaznamenaná, s touto sa nepracuje a nie
je možné z dostupných dokladov žalobcu ani zistiť, kde bola táto parcela 167a situovaná. Už vonkoncom
nie je možné súhlasiť s tým, že bola súčasťou výmery 167/4 s ktorou pracoval geodet v roku 1963.32.V konaní žalobca navrhoval dokazovanie na jeho náklady pribratím znalca z odboru geodézia,
ktorý by identifikoval skutočnú polohu parcely 167/4 a tým by bolo možné ustáliť, či opodstatnene
patrí vlastníctvo k sporným parcelám 82/1 a 82/2 žalovaným. Iba takýto postup by mohol viesť k

preskúmateľnému rozhodnutiu o tom, či a kde boli situované parcely 167a a 46a, ktoré súd vyhodnocuje
ako parcely, ktoré boli nadobudnuté právnym predchodcom žalovaných a ktoré mali ubrať z výmery
parcely či už 167, alebo parc. č. 167/4. Ak súd takto dokazovanie nedoplnil s argumentáciou, že by to
nebolo hospodárne s prihliadnutím na to, že podľa súdu sú splnené podmienky na vydržanie sporných
parciel žalovanými, tak je tu odvolací dôvod, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z celej zaznamenanej histórie prechodu vlastníckeho
práva k parcele 167 nevyplýva jediný rozhodný dokument, na základe akého právneho titulu sa žalovaní
dostali k majetku, ktorý mal pôvod v parcele 167, ktorú v celosti zakúpili žalobcovi predchodcovia.
33.Absolútne podľa odvolateľa nie je pravdou tvrdenie súdu uvedené v bode 17 rozsudku, že od kúpy
v roku 1929 uvedenú parcelu užívajú žalovaní. Toto tvrdenie odporuje využívaniu pozemku žalobcu
Štátnymi majetkami, s ktorými mal žalobca uzavretú zmluvu a neskôr s TURIEC-AGRO, s.r.o. Taktiež

nesúhlasí so záverom, že žalovaní nehnuteľnosti užívali v hraniciach, ktoré dnes kopíruje oplotenie
ich pozemku, ktoré bolo vybudované ich právnymi predchodcami v 80-tých rokoch minulého storočia.
Predkladá dohodu o prenechaní pozemku na užívanie v prospech P. P. R. F. S. S., kde pozemky sú z
identifikované Strediskom geodézie v Martine pod číslom 813 - 2 - 206 - 1418 - 90, v ktorej je parcela
číslo 167/4 strediskom geodézie v Martine ustálená čo do výmery na 33 340 m2. Následne žalobca

dal poľnohospodársku pôdu v kat. úz. C. do nájmu nájomcovi TURIEC-AORO, spol. s r. o., o výmere
3,893 ha a taktiež v roku 2005 tento nájom poľnohospodárskych pozemkov trval v rovnakej výmere u
rovnakého subjektu. V súdom uvedených 80-tých rokoch dané pozemky neboli užívané žalovanými, na
týchto hospodáril štátny majetok, ktorý tam mal maštaľ a kurín, kedy plocha žalobcom prenajatá bola za
účelom chovu hydiny oplotená v takom sláve ako je dnešné oplotenie uvedených parciel.

34.Ak sa súd odvoláva na vytyčovací náčrt z roku 1988, tak tento náčrt nebol odsúhlasený žalobcom a
ani jeho manželkou, ako to tvrdila svedkyňa M. E.. Práve naopak, žalobca rozporoval takéto zameranie
oplotenia a vlastníctvo žalovaných k danému pozemku a následne mal záujem spolu s M. E. ísť riešiť
skutočné hranice pozemkov aj na geodéziu, kde sa nedostavila. I toto je svedectvom toho, že dané
pozemky žalovaní nemohli vydržať, k týmto sa nesprávali ako ku svojím, tieto neobhospodarovali a teda

neboli dobromyseľní, že im parcely patria. Aj ohlásenie drobnej stavby zo dňa 6. 3. 1989 v Časti bodu
III. jednoznačne dokumentuje, že išlo o obnovu plotu, ktorý vybudoval P. R. N. za účelom ohradenia
priestoru chovu hydiny.

35.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní 2/ a 3/ navrhli rozsudok ako náležité

odôvodnený, laikom zrozumiteľný a presvedčivý potvrdiť.
36.Zdôraznili, že žalobca k odvolaniu predložil sériu listinných dôkazov, v podobnom rozsahu ako k
žalobe a v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Z každého jedného listinného dôkazu
je pritom zrejmé, že ním žalobca disponoval už pred podaním žaloby. Žalobca sa v podanom odvolaní
s touto skutočnosťou ani len nepokúša nejakým spôsobom vyrovnať. Súd prvej inštancie sa pritom na

pojednávaní dňa 06.07.2022 dopytoval procesných strán na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.
Žalujúca strana zotrvala iba na návrhu na ustanovení znalca. Hoci súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie
o skončení dokazovania, teraz žalobca predkladá k odvolaniu desať listinných dôkazov, pričom ten
„najmladší“ mal žalobca k dispozícii 15 rokov pred podaním žaloby.
37.Už pri predložení nájomnej zmluvy z roku 1997 žalobcu súd prvej inštancie upozornil, že táto listina

neobsahuje presnú identifikáciu parciel a určite mu nájomca neplatil za niečo, čo bolo oplotené a
užívané nami, resp. našimi právnymi predchodcami (5. strana zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.7.2022).
Ani takéto upozornenie nebránilo žalobcovi, aby predložil s odvolaním nájomné zmluvy z roku 1999
a 2005 (táto nie je ani podpísaná), ktoré znova neobsahujú identifikáciu predmetu nájmu (parciel) a
nepreukazujú, že by nájomca platil za niečo, čo naši právnymi predchodcovia vlastnili a užívali (súd

prvej inštancie pri obhliadke dňa 11.05.2022 videl stav oplotenia - č. 1. 116 - 122). Dohoda o ponechaní
pozemku na užívanie zo 16.12.1992, síce obsahuje parcelu 167/4, no s výmerou 33.340 m2, hoci
žalobca tvrdí, že táto má mať výmeru 35.176 m2 (rozdiel 1836 m2).
38.Žalovaní tiež namietali, že žalobca predkladá rukou písané preklady zápisov zrejme z
pozemnoknižných vložiek. Nie je zrejmé, kto tieto preklady vyhotovil, a nie je ani zrejmé, či ide o

„dobré“ preklady. Ak chcel žalobca predložiť tento dôkaz, mohol tak urobiť v konaní pred súdom prvej
inštancie, pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, a to vo forme prekladu vyhotoveného
prekladateľom zapísaným v zozname prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, kde by
bola záruka správnosti prekladu a jednoznačná identifikácia prekladaného textu.39.Dodali, že nikto celé desaťročia nespochybňoval daný stav (až do roku 2015). Žalobca upravuje svoje
skutkové tvrdenia podľa toho, ako sa mu to hodí. V konaní pred súdom prvej inštancie uviedol k podpisu
svojej manželky, že táto nemala oprávnenie sa k danej veci vyjadrovať. No v podanom odvolaní už

tvrdí, že náčrt neodsúhlasovala jeho manželka a produkuje tak úplne nové skutkové tvrdenie. Žalobca
opomína aj to, že jeho právni predchodcovia nadobudli parcelu č. 167 o výmere 34.052 m2 (5 jutár 1459
siah), no z tejto sa mali vytvoriť parcely 167/1, 167/2, 167/3, 167/4 a 167/5, spolu o výmere 37.172 m2. To
znamená, že bez akéhokoľvek titulu získania vlastníckeho práva chce žalobca kúpený pozemok zväčšiť
o 3.120 m2. V ostatnom je odvolanie len špekuláciou - v ničom nevyvracia správnosť skutkových zistení

a právnych záverov napadnutého rozsudku.

40.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná 1/ uviedla, že považuje za pohŕdanie súdom,
keď žalobca spochybňuje doposiaľ vyhotovené rozhodnutia dedičských konaní jej predkov vydaných
príslušnými súdmi, na základe ktorých sa stala dedičkou, hoci všetky právne inštitúcie /súdy, katastre
a pod./ vykonávali svoju prácu zodpovedne a na základe listov vlastníctva. O nadobudnuté dedičstvo

sa každá ich generácia vzorne starala, pozemky obhospodarujú a udržiavajú doposiaľ už po celé
desaťročia. Na parcele 82 pestovali poľnohospodárske plodiny, ktoré im v jesennom období chodili
vypomáhať zbierať aj susedia, vrátane nebohej manželky žalobcu. Parcela 46 nebola vklinená do
parcely 167, ako tvrdí žalobca v odvolaní, ale bola to samostatná parcela, ktorá bola vo vlastníctve
rodiny E. od r. 1929 /bola predložená kúpno-predajná zmluva/. Parcela 46 nebola predmetom žaloby.

K zameraniam parciel, ktoré vykonával katastrálny úrad tohto štátu, boli na základe daných predpisov
prizvaní kompetentní, ktorí svojimi podpismi potvrdili účasť a správnosť. V žiadnom prípade teda
nemohlo dôjsť k manipulácii a falšovaniu, ako tvrdí žalobca.

41.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne

legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), vec preskúmal
v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok okresného súdu podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42.Odvolací súd si osvojil (to je i dôvodom relatívne rozsiahlej citácie záverov okresného súdu)
podrobnú a dôslednú analýzu skutkového deja a právneho stavu predostretú súdom prvej inštancie
a v konkrétnostiach na ňu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
43.Za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia upriamuje krajský súd pozornosť
odvolateľa na procesné konzekvencie vyplývajúce z ustanovenia § 366 CSP a to neprípustnosť

tých prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
Nezanedbateľná časť odvolacej argumentácie žalobcu totiž spočíva v predkladaní nových listinných
dôkazov, resp. vo formulovaní nových tvrdení, doposiaľ neprezentovaných, ktoré odvolateľ mohol (a
mal) uplatniť už v konaní pred okresným súdom.
44.Dôsledkom takéhoto postupu odvolateľa je nemožnosť prihliadať na takéto – oneskorene uplatnené

– dôkazy a tvrdenia.
45.V rozoberanej spojitosti sa tiež žiada poznamenať, že to bol žalobca, kto skutkovo vymedzil žalobu
tak, že z nej nebolo možné (ako mu to z určujúceho hľadiska vytkol súd prvej inštancie) zistiť/
ustáliť, kde sa vlastne sporná/požadovaná nehnuteľnosť nachádza. Túto okolnosť/neúplnosť nahrádzal
svojim zisťovaním (snahou o identifikovanie pozemku) okresný súd, v rámci čoho dospel k logickým

a presvedčivým záverom o postupnosti nadobúdania dotknutých parciel právnymi predchodcami
žalovaných (predovšetkým body 9-15 tohto odôvodenia).
46.Nadväzne, pokiaľ odvolateľ namieta nevyhovenie jeho dôkaznému návrhu (na vykonanie znaleckého
dokazovania), platí, že je výlučne v dispozícii konajúceho súdu rozhodnúť ktorý z navrhovaných
dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Tomuto oprávneniu zároveň/však korešponduje povinnosť

súdu vysvetliť, prečo (tomu-ktorému) dôkaznému návrhu nevyhovel, čo súd prvej inštancie realizoval/
učinil v podobe logickej argumentácie o nadbytočnosti takého dôkazu (smerujúceho k ustáleniu
skutočnej polohy požadovaného pozemku) za situácie/zistenia, že z histórie prechodu vlastníckeho
práva k pôvodnému (odčlenenému) pozemku vyplýva jeho nadobudnutie právnymi predchodcami
žalovaných (v podrobnostiach body 21 – 24 tohto odôvodenia). Inými slovami, znalecké dokazovanie

(o konkrétnej polohe pozemku) skutočne nie je spôsobilé zmeniť určujúci/relevantný záver súdu o
existencii právneho titulu vlastníctva na strane žalovaných, vyplývajúceho z príslušných dedičských
konaní. Obdobne, z dôvodu absencie samotného „situovania“ sporného pozemku, je bezpredmetná
argumentácia žalobcu/odvolateľa o užívacom stave k nemu (k odvolaniu priložené listiny o nájme).47.Odhliadnuc od konštatovaného, krajský súd považuje za vhodné/potrebné poukázať aj na aktuálne
závery aplikačnej praxe súdov – uznesenie Najvyššieho súdu SR sp zn. 9Cdo/258/20022 z 29.4.2024

– v zmysle ktorých skutkovým tvrdeniam o nadobudnutí vlastníckeho práva právnymi predchodcami
žalobcu/žalobcov - ako je tomu i v súdenej veci, keď žalobca argumentuje kúpnou zmluvou svojich
rodičov - by mal zodpovedať petit znejúci o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnych predchodcoch
(žalobcu/žalobcov). Ani z pohľadu tejto požiadavky súdnej praxe by teda predostretá žaloba neobstála,
čo by už samo osebe mohlo odôvodniť jej zamietnutie.

48.Opísané vo svojom súhrne viedlo krajský súd k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia v merite veci
pre jeho vecnú správnosť.
49.Obdobne, ako náležitý vyhodnotil odvolací súd aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý ako
závislý (výrok) od rozhodnutia/výroku vo veci samej (§ 379 písm. a/ CSP) následne taktiež preskúmal.
Dôvodne totiž súd prvej inštancie aplikoval (určujúcu) zásadu úspechu v spore.

50.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaných v tomto štádiu konania
im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251

CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

51.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.