Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoCsp/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200326
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723200326.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu A. B. C., D.; E. F.: A., D., E. E.
G. F. X, XXX XX C., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom
Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. E. XXX, XXX XX A. E., právne zastúpená JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8,

058 01 Poprad, IČO: 35 507 128, o zaplatenie 3.697,28 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku
OkresnéhosúduPoprad,č.k.17Csp/5/2023-80zodňa29.marca2023,vspojenísopravnýmuznesením
č.k. 17Csp/5/2023-109 zo dňa 18.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 3.697,28 Eur s 5 %-

ným úrokom z omeškania od 27.06.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to z titulu neuhradenej
sumy poskytnutého úveru.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.697,28 eur spolu s 5%-ným p.a. úrokom z omeškania
od 27.06.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne
súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 111 ods. 3, § 180, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 121 ods. 1, § 517 ods. 1zákona č. 40/1964
Občianskeho zákonníka (Ďalej len ,,OZ“), § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z..

4. Vec skutkovo posúdil tak, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ so
žalovanou zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.100,- eur. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať žalobcovi

poskytnutý spotrebiteľský úver v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 65,76 eur do celkovej
výšky 7.891,20 eur. Žalovaná nesplácala splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania, doposiaľ
uhradila žalobcovi sumu 2.235,84 eur. Z uvedeného dôvodu dňa 19.06.2020 právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje voči žalovanej celkovú
sumu 3.697,28 eur, ktorá predstavuje neuhradenú istinu a dohodnutý zmluvný úrok po odpočítaní úhrady
zo strany žalovanej 2.235,84 eur. Zmluvnú pokutu vo výške 429,12 eur si žalobca v konaní neuplatňuje.5. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba je dôvodná, keďže bolo nesporné, že právny
predchodca žalobcu a žalovaná dňa 03.03.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na kúpu
spotrebného tovaru vo výške 4.100,- eur, ktorý riadne žalovaná nesplácala. Žalovaná doposiaľ zostatok

úveru, ktorý predstavuje nesplatenú istinu a dohodnutý úrok vo výške 3.697,28 eur neuhradila, preto ju
súd zaviazal na plnenie žalobcovi. Súd priznal žalobcovi i uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 %
p. a., keď takáto výška úroku je aktuálna k prvému dňu omeškania 28.01.2020 s poukazom na výzvu
žalobcu na plnenie a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže bol úspešnou stranou sporu.

7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b),
h) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že jej nebolo doručené
predvolanie na pojednávanie na základe ktorého by mohla navrhnúť vykonať dôkazy ako aj zúčastniť
sa predmetného pojednávania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý tvrdil, že žalovaná bola počas celého konania
pasívna a na súdne pojednávanie sa nedostavila, pričom mala riadne vykázané doručenie predvolania
na súdne pojednávanie s aplikáciou § 111 ods. 3 CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania.

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)príslušnýnarozhodnutieoodvolaní (ustanovenie§34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. K odvolacej námietke, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na
spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť

fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom;integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov

a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,
žesanímrozumielenfaktická,vydaniukonečnéhorozhodnutiapredchádzajúcačinnosťalebonečinnosť

súdu (1Cdo/166/2018, 2Cdo/19/2019, 3Cdo/150/2018, 4Cdo/27/2018, 5Cdo/21/2018, 7Cdo/27/2019,
8Cdo/181/2018), teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj
R 129/1999 a rozhodnutia 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.

„Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (1Cdo/166/2018, 2Cdo/19/2019,
3Cdo/150/2018, 4Cdo/27/2018, 5Cdo/21/2018, 7Cdo/27/2019, 8Cdo/181/2018, 1VCdo/2/2017).12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd konštatuje,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

13. Po preskúmaní napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že v prejednávanej veci došlo k
naplneniu oboch odvolacích dôvodov. Žaloba a predvolanie na pojednávanie boli žalovanej doručované
prostredníctvom portálu E.. Z informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu na doručenke
vyplýva, že správa nebola listinne doručená z dôvodu, že adresát zásielku neprevzal v odbernej
lehote. Následne súd prvej inštancie oznámil podanie žaloby vyvesením oznamu na úradnej tabuli
dňa 13.03.2023.

14. Odvolací súd má za to že postup súdu prvej inštancie nebol správny a dodáva, že žaloba sa okrem
inéhodoručujenavyjadreniežalovanému,ktorýjefyzickouosobou,buďnaadresu,ktorúuviedolžalobca
v žalobe, alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky (príp. na adresu miesta
pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky). Register je informačným systémom verejnej správy,

ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu
identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené
týmto zákonom. Register tvorí centrálna evidencia obyvateľov Slovenskej republiky.

15. Ak sa nejedná o úspešné doručovanie do elektronickej schránky, adresy uvedené v § 106 CSP je

nevyhnutné vnímať ako tzv. povinné doručovacie adresy. Z uvedeného dôvodu nebude v zásade
rozhodujúce, akú adresu trvalého pobytu alebo pobytu uvedie žalobca pri identifikácii žalovaného. Ak sa
súdu nepodarí doručiť samotnú žalobu žalovanému fyzickej osobe, súd bude povinný ex officio preveriť
skutočný trvalý pobyt žalovaného ako fyzickej osoby alebo adresu sídla právnickej osoby a písomnosti
v súlade s § 106 doručovať na toto miesto. Len na tieto povinné doručovacie adresy je možné následne

doručiť písomnosti prostredníctvom fikcie doručenia. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby súd použil na
fikciu doručenia u fyzickej osoby portál E.. Z tohto dôvodu postup pri doručovaní žaloby žalovanej strane
sporu nebol dodržaný a súd neúspešne žalobu doručoval žalovanej prostredníctvom portálu E. bez toho,
aby sa jej po takomto neúspešnom doručovaní pokúsil žalobu doručiť na adresu zistenú z evidencie
v registri obyvateľov. Zároveň v prípade neúspešného doručenia na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a),

by bol súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovanej strany. Pôjde
o úkony dopytu na Sociálnu poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody. Až
následne môže súd postupovať podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejniť oznámenie o podanej žalobe na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné uzatvoriť, že
procesným postupom súdu prvej inštancie ktorý zvolil pri vytvorení fikcie doručovania súdnych zásielok

u žalovanej strany, došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, keď tejto nebolo riadne
umožnené sa k žalobnému nároku akokoľvek vyjadriť, či využiť možnosti procesnej obrany, ktoré jej
civilný sporový poriadok umožňuje.

16. Ohľadne správnosti postupu pri doručovaní žaloby žalovanej strane sporu ktorá je fyzickou osobou

odvolací súd poukazuje aj na výklad k dotknutému ustanoveniu § 166 CSP v ktorom sa okrem iného
uvádza:„Doručovaniepredstavujedôležitýprocesnýúkonsúduvovzťahukostatnýmsubjektomkonania
s dôležitými účinkami na ďalší priebeh konania. Komentované ustanovenie normuje osobitný procesný
postup súdu vo vzťahu k doručovaniu žaloby žalovanému, ktorý je fyzickou osobou. Vzhľadom na
koncepčné nastavanie systému doručovania , ktorý je založený na pomerne tvrdom uplatňovaní fikcií

doručenia (pojem „náhradné doručenie“ už podľa Civilného sporového poriadku nebude prichádzať do
úvahy), je potrebné normatívne upraviť postup pri doručovaní najzásadnejšieho procesného úkonu –
žaloby, s ktorou sú spojené závažné dôsledky. Konštantná judikatúra Súdneho dvora EÚ si vyžaduje
obligatórnosť určitých vyšetrovacích úkonov vo vzťahu k pobytu žalovaného (fyzickej osoby), ktoré sú
nevyhnutné pre materiálne účinky reciprocity v rámci voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci EÚ

(porovnaj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Cornelius de Visser C-292/10, Gambazzi C-394/07).
Tvrdé fikcie doručenia teda musia mať podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ určitú výnimku pri doručovaní
toho najzásadnejšieho procesného úkonu, akým je žaloba. Treba však zdôrazniť, že vyšetrovacie úkony
podľa odseku 1 robí súd v konaní iba raz (porovnaj ďalšie výklady). Žaloba sa doručuje na vyjadreniežalovanému, ktorý je fyzickou osobou, buď na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe, alebo na adresu
evidovanú v Registri obyvateľov SR (príp. na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej
republiky). Ak žalobca uvedie adresu žalovaného priamo v žalobe, odporúča sa rešpektovať žalobcom

označenú adresu, keďže sa vychádza z predpokladu, že žalobca miesto pobytu žalovaného pozná. Ak
zlyhá doručovanie žaloby týmto postupom, je súd povinný doručiť žalobu na vyjadrenie na adresu podľa
§ 106 ods. 1 písm. a). Ak sa ani takýmto postupom nepodarí žalobu doručiť, je súd povinný uskutočniť
vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Pôjde o úkony dopytu na Sociálnu
poisťovňu, daňový úrad, obec, ústav na výkon trestu odňatia slobody a pod. Zákonodarca nestanovil

taxatívny výpočet úkonov, ktoré je súd povinný v konaní vykonať. Je preto vhodné vykonať úkony,
ktoré súd vykonával na zistenie skutočného pobytu žalovaného aj za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Ďalší postup sa bude odvíjať od výsledku vyšetrovacích úkonov podľa odseku 1. V prípade,
ak sa súdu uvedeným vyšetrovacím postupom podarí zistiť skutočný pobyt žalovaného, doručuje mu
všetky ďalšie písomnosti na adresu, ktorá zodpovedá takto zistenému skutočnému pobytu. Naopak,
ak sa uvedeným postupom súdu skutočný pobyt žalovaného zistiť nepodarí, zverejní sa oznámenie

o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia
nastáva uplynutím 15 dní od zverejnenia tohto oznámenia. Všetky ďalšie písomnosti však súd doručuje
na adresu uvedenú v § 106 ods. 1 písm. a) s následkom fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP.“

17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §

389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho
názoru vyjadreného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a to skutočnosťou, že v
danom prípade neboli vykonané žiadne vyšetrovacie úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej

s cieľom doručiť jej žalobu s predvolaním na pojednávanie, čo malo v danom prípade za následok
porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Po dodržaní správneho postupu v doručovaní žaloby
žalovanej strane sporu súd prvej inštancie pristúpi k posúdeniu hmotnoprávnemu nároku. Skutkový a
právny stav zistený vo veci a jeho vyhodnotenie je potrebné v novom rozhodnutí o merite veci primerane
opísať, tak aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo preskúmateľné a jeho odôvodnenie zodpovedalo

požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP.

19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie § 391 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).