Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223010083
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6223010083.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 20. marca 2024, o sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 0Nt/42/1991 zo dňa 07.12.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 0Nt/42/1991 zo dňa 07.12.2023 samosudca Okresného súdu Lučenec
podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku zmenil u obvineného A. B. spôsob výkonu ochrannej
psychiatrickej liečby z ambulantnej formy na formu ústavnú.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorej písomné dôvody doručil

okresnému súdu dňa 06.02.2024 prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V sťažnosti predovšetkým
poukazoval na skutočnosť, že okresný súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti dal do pozornosti ust. § 446 ods. 1 Trestného
poriadku, v zmysle ktorého pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia musí byť
obvinený vypočutý. Okresný súd však nezisťoval jeho stanovisko a názor k návrhu na zmenu spôsobu
liečby, ako aj jeho pohľad na dodržiavanie liečebného režimu. K uvedenému zdôraznil, že mu bolo

ochranné liečenie ambulantnou formou uložené pred 32 rokmi, preto mal za to, že skúmanie podmienok
na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia v tomto prípade vyžaduje komplexnejšie a širšie
skúmanie zdravotného stavu po stránke psychiatrickej, ako aj skúmanie nebezpečnosti jeho osoby pre
spoločnosť, teda či jeho zdravotný stav vyžaduje tak vážny zásah do jeho ústavou garantovanej osobnej
slobody,atoajsprihliadnutímnajehovek,bezmála66rokov.Trvalnatom,žepostupomprvostupňového
súdu, keď ho nevypočul pred rozhodnutím o zmene spôsobu liečby, došlo k porušeniu jeho práva na

obhajobu. Prvostupňový súd ho mal najprv vypočuť a až následne rozhodnúť o návrhu psychiatričky.

V ďalšej časti sťažnostných dôvodov poukázal na nesprávny postup okresného súdu, keď sa uspokojil
so skutočnosťou, že obvinený mal vykázané doručenie predvolania na verejné zasadnutie súdu a na súd
sa nedostavil. Bol toho názoru, že súd mal verejné zasadnutie odročiť na iný termín a na tento termín ho
znovu predvolať alebo iným zákonným spôsobom zabezpečiť jeho účasť na verejnom zasadnutí a tam

ho vypočuť. Okresný súd ani len neskúmal, či na jeho strane nevznikla nejaká prekážka, pre ktorú sa
nemohol zúčastniť verejného zasadnutia, ani ho opätovne nepredvolal pod hrozbou uloženia pokuty
alebo predvedenia policajným orgánom, teda nevyužil všetky zákonné možnosti na zabezpečenie jeho
prítomnosti na verejnom zasadnutí. Zastával názor, že okresný súd rozhodol nezákonne a predčasne.

Ďalej dôvodil tým, že pojem agresivita, je veľmi široký a nekonkrétny, pričom agresivita nebola

u obvineného špecifikovaná počas súdneho konania a nevyplýva zo žiadnych skutočností a iných
dôkazov najmä z toho hľadiska, v čom a v akom rozsahu sa u neho prejavuje táto agresivita. Dodal,že jeho vypočutie sa mohlo uskutočniť aj za prítomnosti policajtov, ktorí by ho predviedli na výsluch
azároveňbyzabezpečilinerušenýpriebehjehovypočutianatomtoverejnomzasadnutí.Boltohonázoru,
že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu a práva na spravodlivý súdny proces, keďže neboli splnené

podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Navrhol, aby okresný súd sám vyhovel jeho sťažnosti
podľa § 190 ods. 1 Trestného poriadku a zrušil napadnuté uznesenie a pokračoval ďalej v konaní
zákonným spôsobom, resp. ak tak neurobí okresný súd, navrhol, aby jeho vec bola podľa § 192 ods. 2
písm. b) Trestného poriadku predložená nadriadenému súdu, pričom žiadal, aby krajský súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného A. B.

nebola dôvodne podaná.

Krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, že uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. Nt/42/91 bola obvinenému A. B. uložená ochranná psychiatrická liečba ambulantnou formou.

Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že obvinený trpí trvalou charakterovou psychopatickou poruchou
osobnosti.

Podľa § 446 ods. 1 Trestného zákona, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene
druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého

obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na
návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne
do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký
posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.

Okresnému súdu bol dňa 13.11.2023 doručený návrh psychiatričky C. C. D., na zmenu ambulantnej
liečby obvineného na ústavnú, pretože ambulantná liečba neplní svoj účel, s tým, že obvinený sa správa
neprimerane a je verbálne agresívny.

Okresný súd nariadil dňa 07.12.2023 verejné zasadnutie o zmene spôsobu výkonu uloženého
ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou na formu ústavnú na návrh psychiatričky C.
C. D., ktorému po vykonanom dokazovaní vyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným
dokazovaním bola u obvineného preukázaná potreba výkonu ochrannej liečby ústavnou formou, keď
psychiatrička, pri výsluchu na verejnom zasadnutí dňa 07.12.2023, potvrdila, že ústavná liečba je

u obvineného nevyhnutná a aj v minulosti takáto zmena formy liečenia bola pre obvineného prospešná
a zastabilizovala jeho zdravotný stav.

Po preskúmaní veci krajský súd v sťažnostnom konaní nezistil pochybenie v procesnom postupe
okresného súdu ani v jeho zisteniach a ním zodpovedajúcom právnom závere, ktorý premietol

do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Vzhľadom na uvedené sa v celom rozsahu stotožnil
s rozhodnutím okresného súdu a s jeho dôvodmi, na ktoré odkazuje.

Pokiaľ sa jedná o sťažnostné námietky A. B., týmto nemohol krajský súd prisvedčiť. Okresný súd
vykonal verejné zasadnutie o návrhu na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, v neprítomnosti

obvineného, ktorú skutočnosť odôvodnil na jednej strane tým, že obvinený bol riadne a včas na verejné
zasadnutie predvolaný, avšak bez ospravedlnenia sa tohto nezúčastnil, a na strane druhej odborným
názorom psychiatričky. Žiada sa dodať, že i keď sa možno stotožniť s argumentáciou obvineného
v tom smere, že okresný súd nevyužil všetky zákonné možnosti zabezpečenia účasti obvineného na
verejnom zasadnutí, či už uložením poriadkovej pokuty alebo predvedením, tak okresný súd postupoval

správne, keď zohľadnil závery psychiatričky zdravotníckeho zariadenia C. C. D., že obvinený sa
nachádza v takom psychickom stave, v ktorom by konaniu o zmene spôsobu výkonu uloženého
ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou na formu ústavnú, vôbec nerozumel. Naviac
z vyjadrenia psychiatričky na verejnom zasadnutí vyplýva, že obvinený o verejnom zasadnutí malvedomosť, avšak tohto sa odmietol zúčastniť s tým, že si nedá zobrať slobodu. Okresný súd správne
zohľadnil aj nevyhnutnosť stabilizovania zlého psychického stavu obvineného, ktorý sa podľa záverov
psychiatričky po opakovanom odmietaní depotnej injekčnej a perorálnej terapii, správa agresívne.

Preto sa krajský súd stotožnil s postupom okresného súdu, keď sa rozhodol nevyužiť všetky zákonné
prostriedky na zabezpečenie prítomnosti obvineného na verejnom zasadnutí a rozhodol o zmene
ochrannej psychiatrickej liečby z ambulantnej formy na ústavnú v jeho neprítomnosti.

V kontexte prezentovaného je nemenej významnou i tá skutočnosť, že ochranné liečenie ambulantnou

formou síce bolo uložené obvinenému pred takmer 33 rokmi, avšak vo veci bolo každoročne vykonané
šetrenie, či sa obvinený podrobuje psychiatrickej liečbe a či liečba ambulantnou formou spĺňa svoj
účel. Zmenu u obvineného zaznamenala psychiatrička zdravotníckeho zariadenia (ktorej pacientom je
obvinený od roku 2003) až minulý rok, t. j. v roku 2023, keď obvinený začal odmietať liečbu a začal
javiť známky agresivity, pre ktorú skutočnosť považovala jeho psychický stav za dekompenzovaný,
pričom svoje závery o nutnosti zmeny ochranného liečenia, odôvodnila jednak skutočnosťami zistenými

vlastným odborným posúdením, ale aj skutočnosťami, ktoré zistila od príbuzných obvineného a
zdravotnej sestry praktického lekára obvineného.

Krajský súd potom na základe prezentovaného prisvedčil názoru okresného súdu na potrebu zmeny
ochranného liečenia z ambulantnej na ústavnú formu a sám dospel k záveru, že A. B. bolo

nevyhnutné zmeniť ochranné liečenie na formu ústavnú, pretože práve spôsob jeho výkonu v
ústavnom zariadení je nevyhnutný na dosiahnutie samotného účelu ochranného liečenia, a síce
terapeutického účinku špecializovaného liečenia na menovaného, a zároveň za účelom ochrany
spoločnosti. Podkladom rozhodnutia súdu v tomto rozsahu boli predovšetkým odborné názory a závery
psychiatričky zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa obvinený podroboval dlhé roky liečbe, pretože

práve psychiatrička obvineného, ako osoba na to povolaná, vie najlepšie zhodnotiť zdravotný stav a na
to nadväzujúcu potrebu ochranného liečenia, pričom táto považovala za nevyhnutné, aby menovaný
zmenil ambulantnú formu liečby na ústavnú.

Krajský súd preto dospel k záveru, že u obvineného A. B. boli splnené všetky zákonné podmienky

pre zmenu ochranného psychiatrického liečenia z ambulantnej formy na formu ústavnú. Uvedené však
nebráni opätovnej zmene na ambulantnú formu liečenia po stabilizácii, resp. zlepšení zdravotného stavu
obvineného.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť obvineného
v súlade s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne pomerom hlasov 3 : 0
(§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.